Čtvrtek 22. března 2001

Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

tlmočím odpoveď pána vicepremiéra Csákyho:

"Vami menovaný poslanec Slovenského snemu dňa 15. 5. 1942 skutočne hlasoval ako jediný proti deportácii Židov a to je nesporný historický fakt. Parlamentné dokumenty hovoria i o tom, že to zdôvodňoval tým, že aj keď nie je bezvýhradným podporovateľom židovskej komunity na Slovensku, takýto nedemokratický a násilnícky krok je preňho neprijateľný aj ako pre politika, aj ako pre kresťana. Je pravdou, že hovoril aj o tom, že má informácie i od niektorých iných poslancov, že sa vnútorne nestotožňujú s návrhom na deportáciu Židov, no z dôvodu straníckej disciplíny sa títo páni neopovážili hlasovať proti.

Som presvedčený, vážený pán poslanec, že aj vy uznáte, že v danom historickom okamihu to bol neodškriepiteľný, dodnes nepodceniteľný chlapský čin. Šéf gestapa hovoril o Esterházym, že to musí byť strašne smelý človek, keď ako jediný dokázal povedať Hitlerovi nie.

Som presvedčený, vážený pán poslanec, že pri hodnotení tohto činu niekdajšieho poslanca Jánosa Esterházyho sa nenájde v súčasnej Národnej rade Slovenskej republiky ani jeden poslanec, ktorý by vo veci tohto konkrétneho hlasovania nestál na strane Esterházyho vrátane, samozrejme, aj vašej osoby."

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Slobodník, nech sa páči, ak chcete položiť doplňujúcu otázku.

Nech sa páči.

Poslanec D. Slobodník:

Je to tradičná odpoveď pána Csákyho. Samozrejme, vyhne sa otázke. Faktom je to, že v liste predsedovi snemu Sokolovi napísal: "Ja som vždycky bol protižidovsky založený." V liste maďarskej vláde sa ospravedlňoval po 15. máji 1942, že vlastne napísal doslovne toto: "Maďarstvo žije na súvislom území na Slovensku a ja robím všetko, aby väčšina nemohla vysídliť menšinu." Mal na mysli menšinu maďarskú. Zastierať pravé názory Jánosa Esterházyho je smiešne, naivné a skutočne je to proti realite tých čias.

Ja si myslím, pán Harna, že keď chcete teda, aby som vám ja položil otázku, mali by ste mi odpovedať: Poznáte vy osobne alebo pozná váš splnomocnenec, ktorý vás zmocnil, tieto výroky pána Esterházyho týkajúce sa toho, že vždy bol protižidovsky založený, a týkajúce sa toho, že aké listy napísal maďarskej vláde po 15. máji 1942?

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči.

Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:

Pán poslanec, ja nepoznám celú agendu pána grófa Jánosa Esterházyho a nie som historik, aby som hodnotil jeho postoje, takže keď dovolíte, ja v tejto otázke nebudem s vami polemizovať.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu otázku položil Dušan Švantner pre ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha. Otázka znie: "Koľko zamestnancov má obchodné oddelenie v Spolkovej republike Nemecko, t. j. na našej misii v Berlíne?"

Nech sa páči.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

panie poslankyne, páni poslanci,

vážený pán poslanec Švantner,

obchodno-ekonomické oddelenie pri Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Berlíne má v súčasnosti dvoch pracovníkov. Vedúceho obchodno-ekonomického oddelenia vykonáva od 19. mája 1999 pán Ing. Miroslav Piršel vo funkcii radcu, v hodnosti druhého tajomníka pracuje na obchodno-ekonomickom oddelení od 1. februára 2001 Mgr. Alexander Vavrín, ktorý vystriedal po uplynutí 4 rokov v uvedenej pracovnej pozícii Ing. Iva Hanuša.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Švantner, chcete reagovať alebo položiť otázku?

Poslanec D. Švantner:

Chcem reagovať, chcem doplniť.

Pán predseda,

pán minister,

hneď po začiatku vášho vládnutia pri prvom mojom vystúpení v parlamente som sa pýtal vášho predchodcu pána ministra Černáka, kedy sa zlepší situácia na našich obchodných oddeleniach. Hneď vtedy mi povedal, že okamžite sa to bude riešiť. Pán minister, vy si myslíte, že v Nemecku, ktoré je jedným z našich najväčších obchodných partnerov, keď tam robia dvaja ľudia, je to dostatok a stačí to na to, aby naše firmy, ktoré majú záujem obchodovať v Nemecku, mali dostatočný servis v tejto krajine?

A tiež by som sa chcel spýtať, kedy sa zmení celkove situácia na obchodných oddeleniach, lebo vlastne tie obchodné oddelenia sú niekde v závetrí veľvyslanectiev, kde absolútne nemáme informácie o tom, ako tí ľudia na tých obchodných oddeleniach robia a ako sa mení obchodná situácia v jednotlivých krajinách. Doteraz som nepočul žiadnu analýzu tohto stavu. Kedy bude parlament mať k dispozícii tieto informácie?

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Bez sporu, pán poslanec, Spolková republika Nemecko nieže patrí medzi najväčšie, jednoducho je najväčší a z hospodárskeho hľadiska najdôležitejší partner Slovenskej republiky, či už ide o tovarovú výmenu a podobne, po prvé.

Po druhé, vzťahy medzi spoločnosťami v Slovenskej republike a podnikateľskými subjektmi v Spolkovej republike Nemecko sú dnes tak vysoko rozvinuté, že ich možno označiť za veľmi kvalitné priame vzťahy. To je význam tohto teritória z hľadiska kvality týchto vzťahov, kde je menej potrebná istá sprostredkovateľská funkcia.

Skutočne, naopak, podnikatelia hodnotia priamu spoluprácu medzi týmito subjektmi ako mimoriadne dobrú. Ale aj napriek tomu v rámci deľby medzi obchodno-ekonomickým oddelením v Berlíne, Bonne a Mníchove, Bonn a Mníchov, aby ste boli informovaní, majú po jednom diplomatickom pracovníkovi, má obchodno-ekonomické oddelenie v Berlíne v kompetencii všetky nové spolkové krajiny a zo starých spolkových krajín Dolné Sasko, Hamburg, Brémy, Šlezvicko-Holštajnsko a Berlín. Súčasne obchodno-ekonomické oddelenie v Berlíne zastrešuje celonemecké aktivity.

Z uvedeného vyplýva, že ide v rámci siete OBEO Slovenskej republiky v zahraničí o mimoriadne vyťažené pracovisko. Ja súhlasím s vami s tým, že dva je na nemecké teritórium málo. A už teraz je pripravený návrh a personálne sa pripravuje pracovník, ktorý posilní obchodno-ekonomické oddelenie a bude okrem iného mať 50 % svojej pracovnej náplne zameranej na vzťahy v oblasti cestovného ruchu, spoluprácu v oblasti turistického priemyslu. Je to vyvolané aj tou skutočnosťou, že klientela, ktorá tradične, povedzme, navštevovala slovenské turistické regióny, sa začína do týchto regiónov vracať. A ja aj po analýze a rozhovoroch s veľvyslancom sme sa zhodli na tom, že by bolo dobre posilniť OBEO pracovníkom, ktorý by priamo komunikoval napríklad s touroperátormi v Spolkovej republike Nemecko a podobne. To je po prvé.

Po druhé, veľmi dobre ide spolupráca napríklad v oblasti regionálnych, obchodných a priemyselných komôr, ktoré pôsobia v Nemecku. Majú vysoké kompetencie - a naša Slovenská obchodná a priemyselná komora a jej regionálne pobočky, toto by som chcel napríklad zdôrazniť ako veľmi silnú podporu. A nakoniec aj ten prenos istých kompetencií smerom k priamemu vzťahu samosprávnych orgánov je v duchu aj nášho prístupového procesu do Európskej únie, ale aj v duchu požiadaviek, ktoré nám tlmočia napríklad predstavitelia samosprávnych orgánov, predstavitelia združení podnikateľských, priemyselných zväzov a tak ďalej a tak ďalej.

Čo sa týka analýzy, pán poslanec, my pravidelne hodnotíme sieť obchodno-ekonomických oddelení. Každý jeden pracovník, ktorý nastupuje, dostáva priamo zoznam úloh, ktorým sa má špeciálne venovať. Sú odvodené zo zahraničnoobchodnej politiky vlády Slovenskej republiky, zohľadňujú špecifiká príslušného regiónu. Je jeho úlohou podieľať sa na organizácii, resp. podporným spôsobom na misiách, výmenách misií podnikateľských subjektov zo Slovenska do príslušnej krajiny alebo naopak.

Nepovedal by som, že obchodno-ekonomické oddelenia sú v nejakom závetrí zastupiteľských úradov, pretože po prvé s pánom ministrom zahraničných vecí Kukanom sme podpísali veľmi korektnú dohodu, ktorá hovorí o nevyhnutných kontaktoch a spolupráci, ktorú musia tieto relatívne autonómne subjekty zabezpečovať. To je po prvé.

Informačné povinnosti. Iste nemusím zdôrazňovať, pán poslanec, vám ani tomuto auditóriu, že mnohé z týchto informácií majú charakter obchodných informácií, sú teda svojím spôsobom chránené, takže je nevyhnutné, aby sa v kódovom režime pracovalo spoločne a spoločne postupovalo. Toto všetko je obsahom dohody.

Minister zahraničných vecí je veľmi ústretový a je to zakotvené aj v dohode k našim požiadavkám, aby tam, kde sú splnené kvalifikačné predpoklady - a väčšinou posielame takých ľudí, ktorí ich, samozrejme, spĺňajú -, ale mám na mysli hlavne predpoklad na to, aby vedúci obchodno-ekonomického oddelenia mohol byť vymenovaný priamo za, ja to poviem voľnejšie, prvého štatutárneho zástupcu nášho veľvyslanca v príslušnej krajine, tak myslím si, že môžem povedať úplne na rovinu, že každý jeden takýto návrh, ktorý sme predložili, bol doteraz ministerstvom zahraničných vecí a ministrom Kukanom akceptovaný. Čiže snažíme sa, všimnite si, vždycky toho vedúceho obchodno-ekonomického oddelenia v hodnosti radcu dostať ako štatutárneho takpovediac zástupcu na veľvyslanectvo.

Je pravda, že niekde sú kritické názory na spoluprácu, je pravda, že niekde vedúci obchodno-ekonomického oddelenia hovorí, že je v závetrí. Závisí to, samozrejme, aj od takpovediac aktivít, ktoré robí veľvyslanec. Ale v tých krajinách, v ktorých som bol, povedzme, v arabskom teritóriu, v konečnom dôsledku v Spolkovej republike Nemecko, keď sa pripravovalo Expo, keď sme posilnili obchodno-ekonomické oddelenie práve z týchto dôvodov veľkej prezentácie Slovenskej republiky, tak chcem povedať, že som videl, že tá spolupráca, ak nie je podfarbená nejakými subjektívnymi motívmi, bola spravidla dobrá.

A na záver. Budem veľmi rád, ak budeme môcť, ak bude požiadavka z Národnej rady, predložiť analýzu obchodno-ekonomických oddelení aj na plenárne zasadnutie Národnej rady. A myslím si, teraz nepoviem celkom presne termín ale, že s pánom ministrom Kukanom sa máme zúčastniť spoločne zasadnutia zahraničného výboru, kde by sme práve o týchto otázkach, celkove o zahraničnej politike, zahraničnej obchodnej politike a diplomacii mali priamo na pôde kompetenčne zodpovedného výboru aj rozprávať.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Čas vymedzený na hodinu otázok uplynul.

Ďakujem poslancom, členom vlády.

Končím bod hodina otázok.

Teraz budú nasledovať interpelácie.

Prosím podpredsedu parlamentu, aby viedol ďalší bod.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania 46. schôdze Národnej rady, ktorým sú

interpelácie poslancov.

Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalej chcem upozorniť, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahradzuje túto povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem poslancov požiadať, aby všetky tieto písomné interpelácie podávali cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili páni poslanci Slobodník, Angelovičová, Köteles a pán poslanec Krajči.

Nech sa páči, ako prvý s interpeláciou vystúpi pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja nebudem mať jednu interpeláciu, ale dve.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, je to vaše právo.

Poslanec D. Slobodník:

Prvá interpelácia je na premiéra pána Mikuláša Dzurindu, či cestoval podpredseda vlády pán Csáky s jeho vedomím a so súhlasom na oslavy, spomienkové oslavy Jánosa Esterházyho a či vedel dopredu pán predseda vlády, s akým prejavom tam podpredseda vlády vystúpi. Pán podpredseda vlády tam totiž hovoril veci, ktoré podľa môjho názoru sú až trestné a spochybňujú aj jeho postavenie v slovenskej vláde a spochybňujú aj celý vývinový proces Európy po rokoch 1939 až 1945.

Musím tu pripomenúť pánu predsedovi vlády fakty, a pritom sa opieram, paradoxne, opieram len o údaje, ktoré uverejnil o Jánosovi Esterházym autor maďarský Gábor Szentiványi v knihe, ktorú som tu už spomenul, "Graf János Esterházy", vydanú v roku 1995 vo Viedni. Tam sa hovorí o Jánosovi Esterházym z pera maďarského autora oslavujúceho osobnosť Esterházyho toto - Zúčastnil sa rokovaní s ministrom zahraničia Beckom vo Varšave, kde vystupoval nie ako občan Slovenskej republiky, ale ako občan už budúcej rozšírenej Maďarskej republiky, lebo zdôraznilo sa tam v tom rozhovore, aké veľké priateľstvo spája tieto dva národy, poľský a maďarský. Tam sa dohodol aj o tom, že bude spoločná poľsko-maďarská hranica. To bol jeho prvý čin.

Druhý jeho čin, ktorý narúšal zákony demokratického Česko-Slovenska, bolo to, že rokoval s Konrádom Henleinom, autorom známych karlovarských téz, ktoré prakticky znamenali likvidáciu Česko-Slovenska. A dožadoval sa nemenej, než sa dožadoval Henlein od našej vtedajšej republiky.

Ďalej, vie pán predseda vlády, a zasa citujem knihu Gábora Szentiványiho, že 7. októbra 1938 v Bratislave pán Esterházy spolu s Andorom Jarossom, takisto oslavovaným vodcom maďarskej menšiny, teda maďarstva, vystúpil v Bratislave, kde vytýčil niekoľko téz, už to bolo po mníchovskom diktáte, a jedna z tých téz znela - Česko-slovenské úrady majú odovzdať všetku moc na územiach, kde žijú Maďari, do rúk zjednotenej maďarskej strany. Dá sa tento čin pokladať za lojálny k Česko-Slovensku vtedajšiemu alebo je to čin, ktorý ohrozil Česko-Slovensko a ktorý predurčil ďalší vývin, na ktorom už veľmi aktívne spolupracoval János Esterházy?

János Esterházy sa zúčastnil od 9. októbra niekoľko dní v Komárne na rokovaní slovenskej vlády a maďarskej vlády o pridelení, o odobratí slovenského územia v prospech Maďarska a tam aktívne podporoval maďarské záujmy. Ako v rozhovore s Beckom žiadal odovzdať celé Slovensko do Maďarska a sľuboval mu autonómiu, tak tu ešte šiel ďalej a žiadal priamo aj mesto Bratislavu.

Rokoval, a toto je ten najťažší zločin Jánosa Esterházyho, koncom októbra z poverenia maďarskej vlády, nie slovenských orgánov, ale maďarskej vlády rokoval s grófom Cianom, vtedajším ministrom zahraničia Talianskej republiky a presviedčal ho o tom, aby sa celé územie Slovenska dostalo pod maďarskú nadvládu. Dokumentuje to opäť Gábor Szentiványi. Môžem vám odcitovať aj stranu, keď chcete, kde sa hovorí, že v rozhovore s maďarským veľvyslancom gróf Ciano povedal, že sa mu podarilo presvedčiť Ribbentropa, svojho partnera, s ktorým rokovali o arbitráži, aby sa zriekol takzvanej Ribbentropovej línie, ale na druhej strane oznamuje maďarskému veľvyslancovi, že nemohol splniť to, čo od neho žiadal Esterházy, teda že sa nepodarí zriadiť spoločnú poľsko-maďarskú hranicu a takisto že sa nepodarí Bratislavu dostať do Maďarska.

Pán János Esterházy sa zúčastnil v Košiciach, keď tam prišiel Miklós Horthy do "oslobodených Košíc" - Kassa vlastne by som mal povedať -, sa zúčastnil na tejto oslave a on bol jedným z iniciátorov toho, že Ribbentropova línia nezahrnovala Košice ako mesto maďarské, ale na jeho naliehanie Ciano ho o tomto presvedčil.

Vie pán predseda vlády, čo hovoril jeho podpredseda v Budapešti? Okrem iného tam povedal - Po vojne, to znamená po druhej svetovej vojne tu, rozumie sa v Česko-Slovensku, nastal útlak a na základe vecnej logiky Esterházy ako symbol sa dostal ako prvý do terča. Utláčatelia, to sú úrady česko-slovenské, utláčatelia potrebovali obžalobu, nie spravodlivosť a výsledkom tohto prístupu bolo, že aj pravidlá hry prispôsobili bezohľadnému cieľu posväcujúcemu okolnosti. To je však už horkou grimasou dejín. Ja stále citujem, že tieto deformácie dodnes zabraňovali grófovu rehabilitáciu v rodnej vlasti. Nehnevajte sa, to sú výroky iredentistu, to sú výroky človeka, ktorý obhajuje nespravodlivosť, ktorý popiera to, na čom sa európske národy dohodli po víťazstve nad fašizmom.

A takisto, neviem, či z poverenia, verím že nie z poverenia, to by som nechcel obviňovať pána predsedu vlády, pán Csáky hovoril v Budapešti. Teraz pred chvíľou sme počuli, že vystupoval umiernene, pán minister Harna citoval výrok pána Csákyho. Tak ja sa spýtam, môže slovenský minister, minister slovenskej vlády hovoriť - János Esterházy prerástol rámec užšej vlasti aj Felvidéku. Tak nie iba felvidécke, ale aj celé maďarstvo bude s vďakou zachovávať jeho pamiatku. Nehnevajte sa, ak minister vlády, podpredseda vlády dokonca, hovorí o Slovensku ako o Felvidéku, tak to je nie človek, ktorý má miesto v slovenskej vláde.

Ja sa obraciam najmä na predstaviteľov SDĽ. Neviem, či rokovali alebo nerokovali, ako avizovali dnešné noviny, že budú rokovať o tom, či sa teda majú, ako sa majú postaviť. Ale ja sa vás spytujem: Ste vy obhajcovia víťazstva nad fašizmom alebo ste ľudia, ktorí sa teraz sa tohto víťazstva zriekate? Je to rečnícka otázka. Ja verím, že SDĽ sa nezriekne toho, že sa vždycky hlásila, ako sa koniec koncov hlási celé demokratické Slovensko a ako sa hlásilo predtým celé demokratické Česko-Slovensko, k víťazstvu nad fašizmom. Myslím na obdobie rokov 1945 - 1948, keď Slovensko bolo ešte demokratické. Je možné, aby predseda vlády vystupoval v takomto tóne? Je možné, aby tento človek bol predstaviteľom slovenskej vlády? To je moja otázka na pána predsedu vlády.

Moja druhá otázka, moja interpelácia je adresovaná pánu Csákymu osobne, ktorý má to šťastie, že tu nie je. Jeho osud zavial do Írska. Bol by som rád, keby na to odpovedal osobne. Takto zaňho nebude vlastne odpovedať nikto. Ale ja si myslím, že tu sedíte ministri slovenskej vlády...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, do mikrofónu, aby vás rozumeli aj ostatní poslanci, keby ste hovorili do mikrofónov.

Poslanec D. Slobodník:

No ja sa tu musím obracať aj na ministrov. Sú to ministri slovenskej vlády. No nehnevajte sa, ak vy podporíte svojho kolegu v tom, že mal právo hovoriť za Felvidék, že mal právo hovoriť, že tu nastal útlak v Česko-Slovensku po roku 1945, keď v celom prejave nespomenul ani jednu chybu, ak som ja citoval v tej interpelácii, lepšie povedané, som reagoval na pána Harnu, tak som dokonca ja sám sa dopustil chyby, lebo hovoril, že vlastne Esterházy robil chyby. Pri poznaní trikov mocenskej techniky v druhej polovici 20. storočia je občas nepochopiteľná tá naivita, aký mal vzťah k udalostiam. Je až nepochopiteľné, ako veril slovám Gustáva Husáka, takže on ho nekritizoval za to, že sa dopustil nejakých chýb, on ho kritizoval vlastne, lepšie povedané, píše o ňom teraz, že vlastne jeho najväčšou naivitou bolo, že veril Gustávovi Husákovi. Ja, samozrejme, nejdem tu stavať pomník Gustávovi Husákovi, ale Gustáv Husák bol predstaviteľom Česko-Slovenska po druhej svetovej vojne a konal v záujme Česko-slovenskej republiky.

Takže toto zbavovanie viny Jánosa Esterházyho, tie 3 fakty, ktoré som tu spomenul, tie opakujem, samozrejme, aj ako otázku pánovi podpredsedovi vlády Csákymu.

Ja neviem pochopiť, ja neviem pochopiť, či je možné a únosné a udržateľné, či chcete vy aj KDH, a to musím povedať, je tu jednak pán predsedajúci a ako predseda KDH, ale je tu aj člen vlády, ktorý reprezentuje KDH, vy chcete naozaj podporiť Csákyho. A myslíte si, že slovenský národ vám aj toto strávi, že strávi aj tento "koláč", to skrátka, čo spravil podpredseda slovenskej vlády v Budapešti?

Tá istá otázka sa vzťahuje aj, ako som naznačil, na SDĽ. Vy si myslíte, že podporou Csákyho sa dostanete do parlamentu, ak si neprispôsobíte zákon volebný tak, že od 3 % sa dostanete? Nedostanete sa, páni, lebo budeme od dnešného dňa všetkým normálnym občanom Slovenskej republiky hovoriť, ak teda sa nepostavíte proti pánovi Csákymu, budeme hovoriť, koho ste vlastne podporili, ako ste zradili svoje ideály z roku 1945.

A keby pán Osuský, ja ho oslovujem osobne, chcel operovať mojou minulosťou, rád by som mu pripomenul to, čo vyniesli nemenne slovenské súdy. Ja mám právo hovoriť o tomto. Ja som zachránil životy štyroch partizánov zahraničných a rozsudok dvoch senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znel: "Tvrdenia o fašistickej minulosti vyslovené pánom Feldekom sú hrubou urážkou a osoby cti a života Dušana Slobodníka neoprávneným zásahom do jeho osobnosti." Takže nehrajte na tejto strunke a vy osobne by ste sa mali zamyslieť aj nad tým, pán Osuský, keď vás oslovujem, ako to napísal môj kolega, novinár Fábry, aký je rozdiel medzi Osuským, ktorý podpisoval Trianonskú dohodu v záujme Česko-Slovenska vtedajšieho, a medzi Osuským, terajším Osuským, ktorý nerobí nič iné, len by chcel zvyšovať dávku menšinových práv tých, ktorí majú na Slovensku nadpráva, aké nemá s výnimkou Fínska nijaká iná krajina. To zdôrazňujem. Nikto tu nie je proti právam maďarskej menšiny. To láskavo vy neimputujte.

Ja sa teda spýtam. Ten prejav je tu. Politika és erköcs sa volá a vyšiel v slovenskom týždenníka Szabad Újság, ktorý je platený z peňazí Slovenskej republiky. Tam na pôde tohto časopisu pán Csáky obhajuje človeka, ktorý bol odsúdený česko-slovenským súdom a ktorý, ako som vám povedal, sa dopustil prinajmenej piatich-šiestich trestných činov proti záujmov Česko-Slovenska, trestných činov, ktoré viedli k vzniku druhej svetovej vojny, lebo každý vie, kto nechce nevedieť, len ten nevie, že krokmi k druhej svetovej vojne bolo sárske územie v roku 1936, obsadenie Nemcami, ďalej druhý krok bolo Rakúsko, Anschluss z Rakúska už z roku 1938 a, samozrejme, tretím krokom bolo rozbitie Česko-Slovenska a štvrtým krokom bolo vyhlásenie vojny Poľsku 1. novembra.

Tak ja sa spytujem všetkých vlastne poslancov Slovenskej republiky vrátane občanov maďarskej národnosti, ktorí tu sú, vrátane poslancov, myslíte si, že môže občan Slovenskej republiky, ktorý prisahal na vernosť Slovenskej republike, vystupovať tak, ako vystupoval pán Csáky v cudzine. To je moja interpelácia, ktorú ja sformulujem a dám aj pánu podpredsedovi vlády Csákymu. Samozrejme, tá prvá interpelácia bude adresovaná pánu premiérovi Dzurindovi.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím odovzdať cez podateľňu, pán poslanec Slobodník.

Pani poslankyňa Angelovičová je ďalšia prihlásená písomne interpelovať niektorého z členov vlády.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

ctená snemovňa,

dovoľte mi interpelovať pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Romana Kováča. Svoju interpeláciu rozdelím na dve časti.

K prvej časti.

Vážený pán minister, so záujmom som sledovala, a takisto aj široká verejnosť, vývoj situácie po ochorení pána prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera v lete roku 2000 a následnú snahu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky komisionálne ustanoviť nemocnice vhodné pre ústavných činiteľov, ktoré sa postupom času pretransformovali do výberu takzvaných koncových nemocníc poskytujúcich vysokošpecializovanú komplexnú starostlivosť občanom Slovenskej republiky vrátane ústavných činiteľov.

Z vašich vyhlásení, pán minister, som pochopila, že proces nie je ukončený, a po starostlivom zvážení a zhodnotení situácie si dovoľujem oficiálne vás požiadať o priznanie štatútu koncovej nemocnice pre Nemocnicu s poliklinikou v Nitre, a to z nasledujúcich troch najzávažnejších dôvodov.

1. Poloha Nitry je na trase Bratislava - Banská Bystrica s neustále narastajúcou dopravnou nehodovosťou. Je to trojnásobný nárast ťažkých dopravných nehôd následne riešených na oddelení úrazovej chirurgie Nemocnice s poliklinikou v Nitre. Táto skutočnosť bola najvážnejším dôvodom integrácie záchranného systému zdravotníkov a požiarnikov. Nemocnica zrealizovala od 1. 10. 2000 ako prvá v rámci Slovenskej republiky a s účinnosťou systémov už priniesla prvé úspechy, ktoré deklarujú správnosť tejto novonastúpenej cesty.

2. Doteraz určené takzvané koncové nemocnice nezohľadňujú potreby viac ako jeden a pol milióna obyvateľov kraja Nitra, Trnava a Trenčín. Následne by táto skutočnosť zabrzdila investičný rozvoj zdravotníctva týchto troch krajov na úkor zvyšných krajov Slovenskej republiky s následným poklesom odbornej úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Som toho názoru, že okrem iného v systéme takzvaných koncových nemocníc je nevyhnutné dodržiavať princíp proporcionality pri zohľadnení ekonomickej výkonnosti krajov Nitra, Trnava, Trenčín oproti ostatným krajom Slovenskej republiky s výnimkou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

3. Už dnešný počet pracovísk, výkonov a rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti spolu s existujúcim prístrojovým vybavením, ľudským potenciálom, t. j. odbornosťou a prirodzeným rajónom dokladujú opodstatnenosť požiadavky Nemocnice s poliklinikou v Nitre...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Muránsky, prosím, aby ste prestali telefonovať v rokovacej sále.

Poslankyňa M. Angelovičová:

... zaradiť toto zdravotnícke zariadenie do existujúceho systému takzvaných koncových nemocníc.

Pán minister, žiadosť o priznanie štatútu koncovej nemocnice pre Nemocnicu s poliklinikou v Nitre s prílohami potrebnej dokumentácie vám vedenie nemocnice poslalo dňa 8. 3. 2001 pod číslom 69245/2001. Po predbežnom rokovaní s riaditeľmi Nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch, zariadení na Zobore je Nemocnica s poliklinikou v Nitre schopná spolu s uvedenými takzvanými komplementárnymi nemocnicami plniť všetky úlohy takzvanej koncovej nemocnice.

Počas vašej návštevy v Nemocnici s poliklinikou Nové Zámky ste mali možnosť zoznámiť sa s fungovaním takzvaného telemosta medzi pracoviskom Nemocnice Nitra a neurochirurgickým pracoviskom Nemocnice Nové Zámky. Táto spolupráca na základe vzájomného dohovoru oboch nemocníc sa rozširuje v roku 2001 o dva nové projekty, o intervenčnú neurorádiológiu a rádiochirurgiu, ktoré budú doteraz ojedinelé v rámci Slovenskej republiky. Už v nedávnej minulosti Nemocnica v Nitre mala tú česť poskytnúť zdravotnícke služby ústavným činiteľom a táto nemocnica vyšla vždy so cťou bez ujmy dobrého mena slovenského zdravotníctva.

Vážený pán minister, vedenie Nemocnice Nitra vždy vítalo a ako prvé zrealizovalo kroky vedúce k reforme slovenského zdravotníctva, ktorú považuje za rozhodujúcu celospoločenskú povinnosť vedúcu k zlepšeniu rozsahu úrovne a kvality poskytovaných služieb obyvateľstvu Slovenska. Priznanie štatútu takzvanej koncovej nemocnice bude naďalej motivovať nitrianskych zdravotníkov k realizácii ďalších transformačných krokov smerujúcich k ozdraveniu rigidného systému slovenského zdravotníctva. Pozorne sledujem spolu s vedením Nemocnice v Nitre vašu úprimnú snahu po deetatizácii a regionalizácii zdravotníckeho systému u nás. Podporujeme objektívne tendencie a v tomto kroku budeme vidieť napĺňanie vašich správnych zámerov v dennej zdravotníckej praxi.

Žiadam vás, pán minister, o priznanie štatútu koncovej nemocnice pre Nemocnicu s poliklinikou v Nitre. Nemocnica je pripravená podrobiť sa vonkajšiemu auditu smerujúcemu k potvrdeniu ňou uvádzaných údajov. V prípade nesplnenia určitých kritérií úctivo žiadame o konkrétne zadanie doplňujúcich úloh, ktorých splnením nemocnica dovŕši naplnenie kritérií takzvanej koncovosti v Nemocnici s poliklinikou v Nitre.

Pán minister, túto žiadosť predkladám v mene občanov Nitrianskeho kraja v ich prospech.

K druhej časti. Vedenie Nemocnice s poliklinikou v Šali, vedenie okresného úradu a mesta s veľkým znepokojením prijalo rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 81 vydané dňa 7. 1. 2001 pod číslom 3767/2000a, ktorým sa určili transformačné kroky pre Nemocnicu s poliklinikou Šaľa, redukcia postelí v členení klinická onkológia, celé oddelenie 20, kožné oddelenie, celé oddelenie 20, v termíne k 1. 3. 2001 bez predchádzajúceho prerokovania s vedením Nemocnice Šaľa. Toto doručenie rozhodnutia zo dňa 24. 1. 2001 bolo prekvapujúce o to viac, že na základe materiálu k pracovnému rokovaniu vo veci reštrukturalizácie zariadení ústavnej starostlivosti Nitrianskeho kraja dňa 22. 12. 1999 bola prezentovaná redukcia lôžok v členení klinická onkológia, celé oddelenie 20, kožné oddelenie, celé oddelenie 20, s termínom 31. 12. 2001.

Na základe spoločného rokovania dňa 3. 2. 2000 uskutočneného na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky s predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva a zástupcami Nemocnice Šaľa, mestskej samosprávy a štátnej správy okresu Šaľa štátny tajomník pán Marián Kováčik a generálny riaditeľ pán Štefanovič potvrdili termín realizácie transformačných krokov v Nemocnici Šaľa v troch alebo v tretej etape, t. j. 31. 12. 2001.

Pripomínam, že v zmysle týchto transformačných úloh Nemocnica Šaľa realizovala nasledovné kroky. K 1. 1. 2000 bola ukončená činnosť denného sanatória pre opakovanie...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Malíková, prosil by som vás, keby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.

Poslankyňa M. Angelovičová:

... s počtom miest 25. Objekt slúžil na zabezpečenie preventívnej zdravotnej starostlivosti, opakovane chorým deťom. K 1. 1. 2000 sa uskutočnila delimitácia psychiatrického oddelenia s počtom lôžok 40 z Nemocnice Šaľa do Nemocnice Galanta. V rámci transformačných krokov k 1. 1. 2000 došlo k zníženiu akútnych lôžok o 16 lôžok a k reprofilizácii v počte 30 akútnych lôžok.

Nemocnica Šaľa k 30. 6. 2000 kroky, ktoré vyplývali z transformačných úloh, splnila v súlade s odsúhlaseným plánom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a k nerealizovaným úlohám nedošlo. Okrem toho vychádzajúc zo svetových trendov poskytovaných liečbu v blízkosti bydliska v nemocniciach s 200 - 300 lôžkami, ktoré sú najviac pružné a efektívne, je žiaduce zachovať kožné oddelenie a oddelenie klinickej onkológie, ktoré vzniklo z potrieb regiónu v dôsledku vysokého výskytu ochorení. V tomto regióne je najvyššia incidencia alergos, o 100 % je to nárast na tuberkulózu pľúc a venerických ochorení v porovnaní s rokom 1997, čoho dôkazom sú dlhodobé ukazovatele využiteľnosti lôžkového fondu podporované odbornými stanoviskami hlavných a krajských odborníkov, vysokou odbornou erudíciou personálu oboch oddelení, spokojnosť pacientov nielen spádovej oblasti Šaľa a Galanta, ale aj vzdialenejších regiónov, existujúci chemický priemysel v regióne Šaľa, t. j. Duslo, akciová spoločnosť.

Vážený pán minister, žiadame vás o prehodnotenie vášho rozhodnutia, keďže tohto času bol na pripomienkovanie zaslaný materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky "Analýza hospodárenia systému zdravotnej starostlivosti" a návrh opatrení na zlepšenie hospodárenia a finančnej situácie systému zdravotnej starostlivosti, ktorý minister zdravotníctva navrhuje vláde Slovenskej republiky, zrušenie úloh k návrhu transformačných krokov na roky 1999 - 2002 v rezorte zdravotníctva. Ak vláda Slovenskej republiky prijme navrhované opatrenia, v každom prípade je účelné prehodnotiť opodstatnenosť zrušených oddelení v Nemocnici s poliklinikou Šaľa. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že zdravotníctvo sa musí prispôsobiť ekonomickým možnostiam Slovenskej republiky, je nutné prihliadať aj na potreby regiónu, ako je región, okres Šaľa.

Preto vás žiadam, pán minister, po prvé, zachovať súčasný stav Nemocnice s poliklinikou druhého typu v Šali, ponechať súčasnú štruktúru oddelení a počet lôžok, po druhé, zachovať oddelenie klinickej onkológie v Nemocnici Šaľa - v regióne je výskyt zhubných ochorení na prvom až druhom mieste v rámci Slovenska -, po tretie, v priestoroch zrušeného kožného oddelenia s počtom 20 lôžok vytvoriť geriatrické lôžka, ktorých je v regióne nedostatok, po štvrté, vyslovujem nespokojnosť s komunikáciou s rezortným ministerstvom pri riešení problémov, ako napríklad je nariadenie nezodpovedného prevodu prístroja na vyšetrenie prsníkov mamografu, pričom sa neberú do úvahy argumenty - od januára 2001 sa snaží nemocnica stretnúť s pánom ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky -, a po piate, stanoviť jasné transformačné zámery a kritériá ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a dať priestor na verejnú diskusiu a konštruktívnu argumentáciu, úplne na záver, zabezpečiť spravodlivé prerozdeľovanie finančných prostriedkov z jednotlivých zdravotných poisťovní na osobu v regióne.

Ďakujem pekne, všetko.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený do bodu interpelácie je pán poslanec Köteles.

Poslanec L. Köteles:

Páni ministri,

vážená Národná rada,

najprv veľmi stručne k veciam, ktoré tu odzneli z úst bývalého absolventa fašistickej teroristickej školy. Uvádzal by som len názor Simona Wiesenthala, ktorý Jánosa Esterházyho považuje za statočného muža, antifašistu, ktorý je uznaný v kultúrnom svete a, žiaľ, jedine vo svojej vlasti nie je rehabilitovaný.

A teraz k interpeláciám ministra spravodlivosti a pôdohospodárstva Slovenskej republiky a otázka na generálneho prokurátora.

V zmysle rokovacieho poriadku interpelujem ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a ministra pôdohospodárstva vo veci týkajúcej sa spôsobu vyvlastnenia pozemkov obce Hrhov.

Vážení ministri a vážený pán generálny prokurátor, obyvatelia Hrhova od nepamäti sú vlastníci pozemkov, na ktorých boli od 60. rokov zriadené vtedy najväčšie rybníky v Česko-Slovensku, takzvané Hrhovské rybníky patriace Štátnemu rybárstvu, národný podnik, Stupava. Ich vlastníctvo bolo nesporné až do roku 1997. Pozemky boli vedené na ich mená, mali ich na listoch vlastníctva, boli napríklad predmetom dedičských konaní a zmluvných prevodov a štátu odvádzali príslušné dane a poplatky. Až na jar 1998 len náhodou zistili, že už nie sú vlastníkmi pozemkov, pričom o zmene vlastníctva nikým informovaní neboli.

Nahliadnutím do katastra nehnuteľností v Rožňave zistili, že zmena vlastníctva bola uskutočnená a jej titul bol na listoch vlastníctva označený ako položka výkazu zmien pod číslom 29/1997. Až ďalším zisťovaním sa dozvedeli, že ich vlastníctvo malo zaniknúť vyvlastnením v prospech štátu ešte niekedy v roku 1963. V roku 1997 bola v operátoroch katastra nehnuteľností vykonaná hromadná zmena, parcely na listoch vlastníctva a listy vlastníctva boli zrušené a záznamom boli na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného národného výboru, finančného odboru v Rožňave zo dňa 28. júna 1963 vydané listy vlastníctva, v ktorých ako vlastník bol uvedený Východoslovenský rybársky podnik, štátny podnik Michalovce. Následne na základe delimitačného protokolu boli uvedené nehnuteľnosti zapísané v prospech Slovenského pozemkového fondu a, ako sa to zvyčajne deje na Slovensku v privatizácii na základe kúpnej zmluvy, v roku 1998 na nadobúdateľov, na inžiniera I. a na inžiniera J.

Z dôvodu, že pôvodní vlastníci o žiadnom vyvlastnení z roku 1963 nevedeli, ba ani nepočuli a do konca roku 1997 boli vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci, dňa 17. marca 1998 sa obrátili so sťažnosťou na Krajský úrad v Košiciach. Dňa 11. mája 1998 bola doručená odpoveď na ich sťažnosť krajskému úradu. Táto odpoveď ich ešte viac pobúrila. Krajský úrad ich totiž poučuje, že mali možnosť využiť ustanovenie zákona číslo 229/1991 Zb., ale príslušné lehoty pre nich zanikli ešte v roku 1993. Takto odpovedali na ich sťažnosť, napriek tomu, že Hrhovčania vo svojej sťažnosti vyslovene uvádzali, že do roku 1998 boli vedení ako vlastníci dotknutých pozemkov a nemali ani najmenší dôvod, ale ani právo domáhať sa ich vydania. Veď napríklad Východoslovenský rybársky podnik, štátny podnik Michalovce ešte v roku 1996 vlastníkom ponúkol nájomné za nájom pôdy.

Dodal by som, že vlastníci pozemkov alebo de iure bývalí vlastníci pozemkov o vyvlastnení svojich pozemkov a ešte k tomu v roku 1963 dodnes neboli oficiálne informovaní, žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie dodnes neobdržali a žiadna náhrada im vyplatená nebola. Vynára sa podozrenie, že realizáciou vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného národného výboru v Rožňave ešte z roku 1963, uskutočneného až v roku 1997 sa štátny orgán Slovenskej republiky dopustil majetkových krívd.

Z tohto dôvodu chcem položiť otázku, či je v súlade s naším právnym poriadkom postup štátnych orgánov, ktoré až po uplynutí 35 rokov uplatnili vtedy utajené a podľa mňa aj vtedy protiprávne rozhodnutie okresného národného výboru, či pri tomto postupe neporušili zákony Slovenskej republiky, a z tohto dôvodu v mene vlastníkov žiadam vás o prešetrenie prípadu a obnovenie právneho stavu vo vlastníckych vzťahoch v Hrhove.

Ďalšiu interpeláciu na pána premiéra odovzdám písomne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP