Tretí deň rokovania
46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. marca 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram tretí rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Igor Presperín, poslanci Dubovská, Gajdoš, Kadlečíková, Mušková, Tkáč a Števček. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vás zoznámil s listom poslanca Jozefa Tuchyňu, ktorý mi listom 16. 3. 2001 oznámil, že po zrelej úvahe sa rozhodol od dnešného dňa pracovať v Národnej rade Slovenskej republiky ako nezávislý poslanec: "Na základe tohto môjho rozhodnutia už nebudem pôsobiť v poslaneckom klube SDĽ, ktorého som bol členom."
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že z dnešného rokovacieho dňa sa ospravedlnil minister obrany Jozef Stank, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Poľsku. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa taktiež ospravedlnil z dnešného rokovacieho dňa, pretože je na oficiálnej návšteve Slovenskej republiky minister zahraničných vecí Českej republiky Ján Kavan.
Preto navrhujem, aby sme o bode 14 - bezpečnostná stratégia (tlač 802) - a bodoch 15 (tlač 892) a 16 (tlač 875) rokovali zajtra, t. j. v piatok.
Ďalej navrhujem, aby sme o bodoch ministra školstva (tlač 921 a 920) rokovali po 27. marci. Minister školstva je na oficiálnej návšteve Českej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas k týmto predloženým mojim návrhom?
Ďakujem.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Malíkovej a Jozefa Prokeša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Zapnite pani poslankyňu Malíkovú.
Poslankyňa A. Malíková:
Ďakujem, pán predseda.
Chcela by som požiadať, ak by to bolo možné, aby tento zákon bol zaradený na budúci týždeň.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas s touto požiadavkou pani poslankyne Malíkovej?
Je všeobecný súhlas, preto o návrhu zákona pani poslankyne Malíkovej budeme rokovať na budúci týždeň.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 907. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 996.
Dávam slovo poslancovi Národnej rady Romanovi Vavríkovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
Nech sa páči.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom vystúpení zdôvodnil návrh zákona, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov, ktorý ste obdržali s číslom tlače 907.
Všetci vieme, že obce dlhodobo a chronicky trpia finančnou podvýživou, že sa im ani zďaleka nedostáva toľko finančných prostriedkov, koľko by potrebovali na zabezpečenie svojich funkcií, ktoré im vyplývajú priamo zo zákona. Snahou každého starostu a určite aj poslancov samosprávy je, aby obec tieto funkcie plnila aspoň na štandardnej úrovni. Pri plnení týchto úloh im skutočne nezvýšia nijaké finančné prostriedky. No a z tohto mála peňazí musia obce zo zákona zabezpečovať a financovať aj niektoré veci, ktoré by inak mali urobiť alebo financovať iné právnické alebo fyzické osoby. Pre obec sú to nepredvídané výdavky, s ktorými v rozpočte nepočítala. Týmto osobám zákon síce ukladá niečo vykonať avšak zároveň zákon hovorí, že ak to neurobia, je povinná to za nich urobiť, vykonať alebo zabezpečiť obec, ktorá si až následne môže od týchto osôb vymáhať vynaložené finančné prostriedky.
Práve toto až následné vymáhanie finančných prostriedkov je jadrom problému, ktorý predložený návrh zákona chce riešiť jednoduchšie a podstatne rýchlejšie ako doteraz. Naprostá väčšina osôb, za ktoré obec vynaložila finančné prostriedky, sa totiž vôbec neponáhľa s ich vrátením obci. Obec je nútená vymáhať ich podaním žaloby na súde a až po získaní právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu môže pristúpiť k vymoženiu týchto finančných prostriedkov podľa občiansko-súdneho poriadku alebo podľa exekučného poriadku. Pri dnešnej zaťaženosti súdov je však potrebných spravidla niekoľko rokov, kým súd vydá rozhodnutie a odvolací súd rozhodne o odvolaní. Keď všetko skutočne dobre ide, tak obec má šancu dostať sa k svojim peniazom niekedy v budúcom volebnom období, ak, pravdaže, povinná osoba medzitým neskrachuje alebo nezomrie. Tento proces trvá štyri až šesť rokov.
Návrh, ktorý som si dovolil vám predložiť, sleduje, aby obec v priebehu najviac niekoľkých mesiacov dostala späť svoje peniaze a mohla ich použiť na to, na čo si ich v rozpočte na príslušný rok naplánovala, a na zabezpečenie svojich základných funkcií.
Počas legislatívneho procesu prípravy tohto návrhu zákona niektorí zamestnanci ústredných orgánov štátnej správy i niektorí členovia Legislatívnej rady vlády vyslovili určité obavy, či nejde o zásah do oprávnení súdnej moci a či to v rukách starostov nebude neobvykle silný nástroj moci, ktorý by mohol byť zneužitý. Samozrejme, ak by sme uvažovali týmto smerom, nedošli by sme iste k inému záveru ako k takému, že zneužiť sa dá všetko aj ten najlepšie myslený a najprecíznejšie vypracovaný zákon. A okrem toho v snahe znížiť aj toto riziko na najnižšie možné minimum je priamo v návrhu zákona obsiahnutý inštitút odvolania, ktorý je dostatočne účinným prostriedkom obrany, ktorý sa bežne používa v našom právnom poriadku.
Dovoľte mi, aby som vás ubezpečil, vážené poslankyne a poslanci, že nenavrhujem nič, čo by bolo v rozpore s ústavou, s doteraz platnými zákonmi, s doterajšou právnou praxou a s doteraz uplatňovanými kompetenciami starostov obcí.
Ani za doteraz platného právneho poriadku nie je jediným exekučným titulom na vymáhanie pohľadávok obcí iba rozhodnutie súdu. Občiansky súdny poriadok aj exekučný poriadok už aj dnes umožňuje výkon rozhodnutia, resp. exekúciu rozhodnutia i v prípade, že exekučným titulom nie je rozhodnutie súdu, ale rozhodnutie orgánu štátnej správy alebo rozhodnutie orgánu samosprávy.
Takýmito právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami samosprávnych orgánov je už dnes napríklad rozhodnutie starostu o uložení pokuty až do 100 tisíc korún za porušenie nariadenia obce alebo za nesplnenie povinnosti uloženej starostom poskytnúť pomoc pri odstraňovaní následkov pohromy alebo iných mimoriadnych udalostí.
Takisto rozhodnutie starostu vo veci miestnych poplatkov je exekučným titulom a nie je potrebné rozhodnutie súdu na vymoženie vyrubeného poplatku.
No a napokon aj pri dani z nehnuteľností je rozhodnutie starostu právoplatné a vykonateľné a je ho možné vymáhať priamo exekútorom. Tiež netreba rozhodnutie súdu. Tento systém sa aplikuje aj vo viacerých úsekoch riadených štátnou správou, kde tiež nie je na výkon rozhodnutia potrebné rozhodnutie súdu. Napríklad okresný úrad, jeho odbor životného prostredia, rozhodne o odstránení stavby, nie je už potrebné súdne rozhodnutie na to, aby exekútor mohol vymáhať náhradu za odstránenie stavby, ak povinný dobrovoľne faktúru okresného úradu nezaplatí.
Táto prax, keď rozhodnutia orgánov štátnej správy, orgánov samosprávy sú sami o sebe exekučným titulom a je možné na ich základe viesť výkon rozhodnutia, je bezpodmienečne nutná, pretože inak by súdy pod návalom pri veľkom množstve podaní nevyhnutne speli ku kolapsu a veritelia, medzi nimi, samozrejme, i orgány štátnej správy a samosprávy, by svoje pohľadávky v mnových prípadoch nikdy nevymohli alebo by sa tak stalo po mnohých rokoch.
Tento návrh zákona teda neobsahuje nijaký nový, neosvedčený alebo inak neobvyklý postup. Naopak, je to postup rýchly, účelný a praxou dostatočne overený.
Pred predložením tohto návrhu sme veci konzultovali s exekútorskými úradmi, ktoré nám potvrdili, že rozhodnutia orgánov samosprávy exekvujú bezproblémovo a tieto sú ako exekučné tituly rovnocenné rozhodnutiam orgánov štátnej správy i rozhodnutiam súdov.
Preto navrhujem možnosť použitia tohto postupu rozšíriť o jeden ďalší druh pohľadávky obce.
Verím, vážené kolegyne, kolegovia, že tiež pomôžete prispieť k odstráneniu neopodstatnených prieťahov pri vymáhaní právnych nárokov miest a obcí aj v tejto oblasti. A verím a prosím, aby ste postúpili návrh tohto zákona do druhého čítania.
Pán predseda, ďakujem za slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre verejnú správu, poslancovi Milanovi Hortovi.
Nech sa páči.
Poslanec M. Hort:
Vážená Národná rada,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov (tlač 907), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 14. februára roku 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Uvedený návrh zákona umožní obci zabezpečiť si návratnosť vynaložených finančných prostriedkov zo svojho rozpočtu rýchlejšie, jednoduchšie a efektívnejšie. Okrem súčasných možností vymáhania vynaložených finančných prostriedkov súdnou cestou, ktorá je často veľmi zdĺhavá, sa v návrhu zákona umožňuje starostovi obce vydať rozhodnutie, ktorým uloží dlžníkovi povinnosť nahradiť vynaložené finančné prostriedky obce do 15 dní od jeho doručenia dlžníkovi. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nesporné pohľadávky rozpočtu obce, navrhuje sa vylúčenie odkladného účinku odvolania, čo pripúšťa zákon o správnom konaní. O odvolaní rozhoduje okresný úrad v súlade s ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a zákona o organizácii miestnej štátnej správy. Právoplatné rozhodnutie bude možné vykonať v prípade nesplnenia v ňom uloženej povinnosti podľa ustanovení o výkone rozhodnutia v správnom poriadku. Tým nie je dotknutá možnosť exekúcie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku alebo exekučného poriadku.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov, prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 996 z 19. februára 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 2. mája 2001 a gestorský výbor do 4. mája 2001.
Ďakujem za pozornosť a prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Čiže pristúpime k hlasovaniu.
Prosím, pán spravodajca, uveďte prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, potom druhé hlasovanie.
Poslanec M. Hort:
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať najskôr o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme, aby sme prerokúvaný zákon prerokovali v druhom čítaní.
Hlasujeme o návrhu spravodajcu, aby sme prerokúvaný zákon prerokovali v druhom čítaní. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 68 poslancov.
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, Národná rada nie je schopná uznášať sa.
Pán poslanec Weiss, už máte hlasovaciu kartu? Chvíľu ešte počkáme, aby vystavili kartu pánu poslancovi Weissovi.
Pán poslanec Šebej alebo pán poslanec Weiss, nemôžeme prerušiť rokovanie s podvýborom NATO, aby prišli poslanci na hlasovanie?
Pán poslanec Weiss, máte už kartu?
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu spravodajcu, aby sme rokovaný návrh prerokovali v druhom čítaní.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme. Hlasujte, panie poslankyne, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme prešli k ďalšiemu bodu a o tomto hlasovali neskôr?
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom rokovania. Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 841. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 876.
Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uvedie poslanec Ján Langoš.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
budem sa usilovať získať váš súhlas pre druhé čítanie o poslaneckom návrhu ústavného zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
Pred šiestimi rokmi v rozprave k tomuto ústavnému zákonu som povedal, že prijímame zákon, ktorý nie je zákonom, ktorý má zabrániť konfliktu záujmov štátnych činiteľov, ale je to zákon, ktorý má zabrániť viacerým príjmom. Teda tento zákon od začiatku, už vtedy som označil ako zákon zlý, zákon, ktorý nedefinuje, čo je konfliktom záujmov štátneho funkcionára, teda konanie, aké konanie je konaním osobným, konaním na osobný prospech alebo na prospech súkromnej osoby alebo skupiny osôb, vo verejný neprospech, ktorý spôsobuje verejnú škodu alebo je proti verejnému prospechu.
Teda dodnes som presvedčený, že dva alebo viac príjmov nie je konflikt záujmov. A tento zákon predkladatelia postavili príliš teoreticky a ako právnici navrhli a Národná rada prijala, ak chcete, obsolentnú právnu normu voči konfliktu záujmov.
Podľa názoru mnohých našich a zahraničných odborníkov je príčinou ekonomickej a hospodárskej mizérie, alebo jednou z príčin v našej krajine, príčinou našej neschopnosti vytvoriť stabilný politický systém, neschopnosti štátu vynucovať právo, ale aj príčinou rozkladu spoločensky zdieľanej morálky mafiánska kultúra, ako to označujú niektorí, ktorú sme zdedili po prednovembrovom komunistickom režime a ktorú sme neboli schopní zásadne zmeniť ani v samostatnej Slovenskej republike, ktorú budujeme 8. alebo 9. rok a ktorá nesie znaky, formálne znaky slobody a parlamentnej demokracie. Stručne povedané, kto patrí do rodiny, má výhody, čo spôsobuje, že bohatí bohatnú, čo by bolo normálne, keby bohatla aj spoločnosť, ale chudobní chudobnejú. Teda nezvyšuje sa bohatstvo spoločnosti. Spoločnosť je spoločnosťou nerovnosti práv a príležitostí, a tým aj rozširujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými.
Všimnime si to ako ukážku, ako sme si navykli hovoriť o nezávislosti sudcov. Málokto už hovorí o 8 rokoch, o tom podstatnom znaku alebo podstatnom správaní sa sudcov, o nestrannosti sudcov. Skutočne to málokto hovorí. Sudcovia sami nehovoria o nestrannosti. Keď spoločnosť netrvá na nestrannosti rozhodovania sudcov, potom spor, väčšinu sporov vyhráva zvyčajne bohatšia alebo silnejšia strana. A nie vždy silnejšou stranou v trestných sporoch je štát.
Dobrý zákon o konflikte záujmov mal ukázať ľuďom, kto sú tí, čo im vládnu, a povedať, že vládnutie je výkon štátnej funkcie vo verejnom záujme, nie v osobnom, súkromnom záujme alebo v záujme skupín alebo vrstiev. My nemáme povojnovú skúsenosť západných demokracií, a preto ani pojmy, ktoré sme prevzali od nich a ktoré denne používame, ako je klientelizmus, korupcia, konflikt záujmov, nemajú u nás ich pôvodný obsah, tak ako vznikli, ako boli pomenované tieto javy alebo tieto skutočnosti v tradičných demokraciách. Možno aj preto bol neúčinný tento prvý pokus o ústavnú definíciu konfliktu záujmov a o ústavné nástroje potláčania takéhoto konfliktu záujmov na verejný prospech alebo na verejné dobro.
K platnému zákonu poviem iba dve faktické poznámky.
Prvá poznámka. Súbeh výkonu verejnej funkcie s iným pracovným pomerom alebo iným pracovným vzťahom nie je sám osebe konfliktom záujmov, ako som to povedal všeobecne v prvých slovách. Na rozpoltenosť autorov tejto právnej normy pôsobí vnútorný rozpor v zákone, ktorý trvá dodnes, ktorý nebol odstránený. Ustanovenie článku 3 ods. 1 písm. f) zakazuje poberať za prácu v pracovnom pomere alebo v inom pracovnom vzťahu príjem presahujúci minimálnu mzdu a súčasne ustanovenie písm. g) úplne zakazuje vykonávať inú platenú funkciu, t. j. akúkoľvek platenú funkciu v pracovnom či v obdobnom pomere bez ohľadu na výšku mzdy alebo platu.
Druhá poznámka k platnému zákonu. Štátni funkcionári kontrolujú štátnych funkcionárov, a teda samých seba. Platný ústavný zákon je jedným z príznakov doby, keď politickí činitelia klamali seba a ľud tejto krajiny formálnym obsahovo vyprázdneným, neúčinným gestom, tento zákon treba zásadne zmeniť, treba prijať nový zákon.
Slovensko bude mať dobrý zákon o konflikte záujmov, ak sa ústavná väčšina dokáže zhodnúť na tom, aké skutky sú skutočným konfliktom medzi osobným a verejným záujmom a poškodzujú verejný záujem, a na potrebe účinnej verejnej kontroly.
Potrebujeme nový zákon, ale zatiaľ urobme, alebo my navrhujeme, aby sme urobili, dve také zásadné, hoci nie rozsiahle zmeny.
Tá prvá zmena. Považujeme za potrebné rozšíriť v tomto zákone okruh povinných osôb o sudcov a prokurátorov a dať ústavný príkaz zákonodarcovi, aby upravil takzvaným jednoduchým zákonom podmienky konfliktu záujmov aj pri výkone ostatných volených a menovaných funkcionárov vo verejnej správe, teda napríklad starostov a primátorov a poslancov obecných a územných samospráv, prednostov okresných a krajských úradov a ich zástupcov a členov správnych rád a manažmentov štátnych podnikov a podnikov s vlastníckou účasťou štátu.
Druhá zmena, ktorú navrhujeme. Všetky údaje a po novom aj daňové priznania, ktoré každoročne odovzdávajú štátni funkcionári správcom dane v písomných oznámeniach majú byť verejné podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Kancelária Národnej rady má tieto informácie alebo tieto dokumenty pravidelne zverejňovať.
Chcem dopredu upozorniť, že výraz "podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám" znamená, že osobné údaje sú neverejné. Teda má sa zverejňovať meno a funkcia štátneho činiteľa bez ostatných identifikačných údajov o osobe a hodnota a druh majetku bez udania konkrétnych informácií, ako sú napríklad adresa, rodné číslo, katastrálne údaje o lokalite nehnuteľností, ŠPZ-ka automobilu a podobne.
Predkladatelia sme vedení presvedčením, že jedinou účinnou kontrolou konfliktu záujmov v konaní štátnych funkcionárov je verejná kontrola, že verejnosť má mať právo kontrolovať nie iba hodnotu a formu majetku, ale aj majetkové záujmy štátneho funkcionára, ale hlavne rast majetku počas výkonu funkcie, že povinnosť sa má týkať čo najširšieho okruhu verejných činiteľov.
Osobne som tiež presvedčený, že návrh má byť skutočne reštriktívny voči povinným osobám a ak sa rozhodnete rokovať o tomto návrhu ústavného zákona v druhom čítaní, bude vhodné rozšíriť povinnosť písomných oznámení aj na osoby blízke, teda manželov a deti štátnych funkcionárov podľa Občianskeho zákonníka.
Ďakujem za pozornosť a ešte raz prosím o podporu pre druhé čítanie tohto zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi tohto výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady v rámci prvého čítania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. Ide o tlač 841.
Môžem konštatovať, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska sa k návrhu podrobnejšie vyjadrím potom v rámci rozpravy, v tejto chvíli chcem uviesť len niektoré fakty.
Návrh ústavného zákona, ktorý prerokúvame, nezískal podporu v stanovisku vlády Slovenskej republiky.
Po druhé chcem povedať, že v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky začala pracovať parlamentná skupina pre novú ústavnú a zákonnú úpravu konfliktu záujmov. Zišla sa minulý týždeň a výsledok jej rokovania je taký, že pracovať na kvalitnej ústavnej a zákonnej úprave konfliktu záujmov treba pracovať dlhšie a výsledky práce budú zrejme k dispozícii len niekedy v druhej polovici tohto roka.
Vzhľadom na to sa podľa môjho názoru javí vhodné ako prechodné riešenie do prijatia novej ústavnej a zákonnej úpravy konfliktu záujmov schváliť do druhého čítania aspoň jeden z oboch predložených návrhov ústavných zákonov. Ja osobne si myslím, že tu netreba pozerať na stranícke tričká. Je jedno, ktorý z nich do druhého čítania prejde. Ide o to, aby sme hľadali ich pozitívnu syntézu.
Vychádzajúc z tejto skutočnosti pri oboch ústavných zákonoch ja ako spravodajca budem odporúčať, aby boli prerokované v rámci druhého čítania, snemovňa, poslanci rozhodnú, ktorý z nich alebo prípadne obidva. A nebol by som rád, keby ani jeden neprešiel do druhého čítania.
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 876 z 21. novembra 2000 budem odporúčať prideliť návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o konflikte záujmov, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre európsku integráciu a osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Zároveň v súlade s návrhom predsedu Národnej rady budem odporúčať, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Ďalej budem odporúčať, aby výbory prerokovali tento návrh v lehote do 2. mája 2001 a gestorský do 4. mája 2001.
To je v tejto chvíli všetko z mojej strany, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Nakoľko sme pri schvaľovaní programu predchádzajúcej schôdze rozhodli o zlúčení rozpravy s nasledujúcim bodom programu, prerušujem rokovanie o tomto bode.
A teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Bartoša na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
Ešte raz len zopakujem, pri schvaľovaní programu na minulej schôdzi sme súhlasili so zlúčením rozpravy k týmto dvom zákonom. Teraz uvedie pán poslanec svoj návrh a potom by bola spoločná rozprava.
Nech sa páči, pán poslanec Bartoš.
Poslanec S. Bartoš:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
kolegyne, kolegovia,
je všeobecne známe, že ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov v súčasnosti už nevyhovuje. Doterajšie skúsenosti z aplikácie ústavného zákona o konflikte záujmov ukazujú na jeho viaceré nedostatky a medzery, čo v decembri 2000 konštatovala aj Národná rada Slovenskej republiky. Za najvážnejšie nedostatky ústavného zákona o konflikte záujmov sa považuje, že zákon po prvé veľkú pozornosť upriamuje na konflikt príjmov, avšak minimálnu na konflikt záujmov, po druhé neumožňuje prístup verejnosti k údajom uvádzaným v oznámeniach a majetkových priznaniach, a po tretie neumožňuje Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov dostatočne skúmať pravdivosť a úplnosť oznámení štátnych funkcionárov.
Na návrh výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov Národná rada Slovenskej republiky prijala rozhodnutie o zásadnejšej novelizácii ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z. a k jeho zosúladeniu so zákonom o prístupe k informáciám.
Táto veľká novela zákona o konflikte záujmov by mala vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky, mala by byť zosúladená so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, mala by stanovovať len základné rámce zamedzenia možného rozporu záujmov ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. A mali by ju dopĺňať obyčajné zákony o konflikte záujmov, čo už napríklad v prípade sudcov Národná rada Slovenskej republiky realizovala a v prípade prokurátorov bude realizovať na tomto zasadnutí.
Na vypracovanie takejto zásadnej novelizácie ústavného zákona o konflikte záujmov bola schválená aj pracovná skupina, ktorá už začala pracovať. Otvorene treba povedať, že práca tejto skupiny môže trvať pol roka, rok - potvrdil to aj pán spravodajca k predloženému zákonu pánom Langošom - a že nový zákon môže byť platný najskôr od 1. januára 2002. A je možné, že bude platiť až po nastávajúcich voľbách.
Domnievam sa, že okrem tejto veľkej novely je potrebná aj malá novela, ktorá vyrieši najpálčivejšie problémy, medzery a nedostatky ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z., a bude platiť čo najskôr, to znamená už od júna alebo júla tohto roka.
Predloženou novelou navrhujem:
1. upresniť obmedzenie štátneho funkcionára v niektorých jeho činnostiach a vzťahoch uvedené v článku 3 ods. 1 písm. g), konkrétne v tom, že pri zastupovaní štátu v orgánoch právnických osôb, ak to vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie nesmie štátny funkcionár poberať finančnú odmenu,
2. rozšíriť doterajšiu povinnosť štátnych funkcionárov deklarovať svoje majetkové pomery aj o povinnosť deklarovať prípadný rozpor záujmov vtedy, ak by mohol jemu alebo jeho blízkym rodinným príslušníkom vzniknúť prospech z veci prerokúvanej v orgáne, na rokovaní ktorého sa zúčastňuje,
3. umožniť prístup verejnosti nahliadnuť do evidencie údajov uvádzaných v oznámeniach o činnosti a majetkových pomeroch štátnych funkcionárov, čo je bežnou praxou v štátoch Európskej únie,
4. rozšíriť možnosť výboru pre nezlučiteľnosť funkcií skúmať pravdivosť a úplnosť oznámení štátnych funkcionárov, a to i za súčinnosti s príslušnými daňovými a finančnými orgánmi.
Legislatívna rada vlády i vláda Slovenskej republiky prerokovali môj návrh s kladným stanoviskom a odporučili niektoré zmeny a doplnky k predloženej novele, ktoré ju ďalej precizujú a celkovo skvalitňujú. Vážim si aj ich odporúčanie na schválenie tejto novely v Národnej rade Slovenskej republiky.
Na dnešné rokovanie Národnej rady sú predložené súčasne dva poslanecké návrhy, jeden je predložený skupinou poslancov pod vedením pána Langoša, ktorý ako už tu bolo hovorené, vláda neodporúča prijať, a druhým je môj návrh, ktorý vláda odporúča prijať. Vláda súčasne odporúča, aby bol prijatý jeden spoločný návrh novely ústavného zákona o nezlučiteľnosti funkcií štátnych funkcionárov. Vyhlasujem, že ak môj návrh prejde do druhého čítania, som ochotný z návrhu skupiny poslancov prevziať všetky ich pozitívne návrhy do môjho návrhu, a tak splniť aj túto požiadavku vlády.
Myslím si, že obohatením môjho návrhu by mohol byť najmä návrh pána Langoša na rozšírenie článku 14, podľa ktorého by bolo možné na základe osobitného zákona rozšíriť okruh osôb, ktorý budeme posudzovať podľa zákona o konflikte záujmov. Napríklad ide o predstaviteľov miestnej správy.
Verím, že Národná rada Slovenskej republiky schváli predložený návrh v prvom čítaní a otvorí priestor na to, aby sme v druhom čítaní za spoluúčasti s členmi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a ďalšími výbormi Národnej rady urobili prípadne aj ďalšie úpravy, o ktorých sme už hovorili vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ich pracovnej skupiny na vypracovanie veľkej novely. Takto upravený zákon by mohol odstrániť aspoň tie najkritizovanejšie nedostatky a mohol by uľahčiť aj vypracovanie veľkej novely zákona o konflikte záujmov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Dávam slovo pánovi poslancovi Oroszovi, ktorý je aj k tomuto návrhu ústavného zákona spoločným spravodajcom, aby nás informoval o odporúčaní gestorského výboru.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil na dnešnom našom rokovaní v prvom čítaní aj k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Bartoša na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. Ide o tlač číslo 854. Vo veľkej miere budem opakovať to, čo som povedal pred chvíľou o vzťahu k návrhu ústavného zákona, ktorý predkladajú poslanci za Demokratickú stranu.
Môžem konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Z vecného hľadiska zopakujem, že by som považoval za vhodné, keby aspoň jeden z predložených návrhov ústavných zákonov prešiel do druhého čítania, naozaj si myslím, že nie je podstatné, ktorý z nich. V oboch sú pozitívne myšlienky, ktoré je možné spojiť a premietnuť do platného ústavného zákona o konflikte záujmov ako prechodné riešenie, dovtedy kým sa dopracujeme k tomu, že do parlamentu predložíme novú ústavu a zákonnú úpravu konfliktu záujmov.
Vo vzťahu k prerokúvanému návrhu ústavného zákona treba zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky na rozdiel od prvého, má pozitívne stanovisko, teda odporúča Národnej rade schváliť tento návrh a odporúča aj určité pozmeňujúce návrhy, ktoré by skvalitnili tento text.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v tom smere, že po rozprave by odporúčala tento návrh ústavného zákona prerokovať v rámci druhého čítania.
V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 896 z 11. decembra 2000 budem odporúčať prideliť tento návrh na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru...