Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím, aby ste išli telefonovať von.
Poslanec L. Orosz:
... na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Zároveň v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a zároveň budem odporúčať, aby výbory, ktorým bude tento návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 2. mája 2001 a gestorský, teda ústavnoprávny v lehote do 4. mája 2001.
To je všetko z mojej strany, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu k obom návrhom ústavných zákonov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu, ktorú sme zlúčili k obidvom návrhom zákonov do jednej. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Tóthová a páni poslanci Zajac a Orosz. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa Tóthová.
Pán poslanec Kandráč, neviete, kde máte susedu?
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
rád by som sa pripojil v podstate k tomu, čo tu hovoril pán poslanec Orosz asi v takomto zmysle, keďže som členom tej skupiny, ktorá pripravuje buď veľkú novelu, alebo dokonca nový ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý je jednoducho potrebný, pretože naozaj treba nanovo vymedziť tie, tak ako sme si to aj povedali, a myslím si, že v tom bol všeobecný súhlas, dokonca aj opozície, že je potrebné znova vymedziť pojem toho, čo to je vlastne konflikt záujmov, čo to je šírka verejného záujmu, aký je okruh osôb, ktorého sa to má týkať, aký je spôsob zverejňovania, aký je spôsob kontroly, aký je spôsob sankcií. To sú body, o ktorých sme začali viesť diskusiu. A myslím si, že tá diskusia bola celkom produktívna. Ale fakt je, že kým bude táto veľká novela alebo nový zákon na svete, potrvá dosť dlhý čas a politické riziko toho, kedy a či bude takýto zákon prijatý, je značné.
Z toho vyplynuli vlastne obidva návrhy pána poslanca Bartoša aj pána poslanca Langoša, ktoré v niečom sa zhodujú a v niečom nie sú ani tak protichodné, ako skôr mimobežné. To znamená, že naozaj stojíme pred situáciou, že máme dva návrhy zákona. Je veľmi dôležité, aj keď ide o malé novely, aby boli prijaté práve vzhľadom na to, čo sme hovorili o tej veľkej novele zákona. A otázka je, čo s touto situáciou? Ja to poviem rovno a troška to aj tak cítim, že sa môže stať jedno, čo by som pokladal za najhoršie, že tu vznikne nejaký prestížny stranícky spor o to, či jeden alebo druhý zákon. A nakoniec sa môže stať, že jednoducho z takýchto prestížnych dôvodov neprejde ani jeden, ani druhý zákon.
Čiže ja by som navrhoval, aby jednoducho sme hlasovali o tom, aby obidva návrhy zákonov prešli do druhého čítania a aby sa v priebehu druhého čítania navrhovatelia stretli, skúsili sa dohodnúť. A za to minimum dohody by som pokladal to, že by, aj keď je to troška netradičné riešenie, prešli nakoniec obidva návrhy zákonov, každý alebo ako dva zákony, každý s tým, čo je v ňom sformulované lepšie alebo čo je sformulované na rozdiel od toho druhého návrhu zákona, kde to prípadne sformulované nemusí byť. To by som pokladal za rozumné, za racionálne riešenie, ktoré by, povedal by som, sa nedotklo prestíže ani jedného z navrhovateľov. To po prvé. A po druhé by to, a to je hlavné, pomohlo vyriešiť celý tento problém, aj keď nie v nejakej úplnosti, ale aspoň v takej miere, ktorá je v tejto chvíli nevyhnutná.
A moja posledná poznámka sa už týka iba jednej jedinej veci. Pokiaľ argumentuje pán poslanec Bartoš tým, že jeho návrh zákona prešiel legislatívou a prešiel vládou na rozdiel od návrhu pána poslanca Langoša, ja tu musím vo všetkej skromnosti iba podotknúť a poznamenať, že poznáme množstvo zákonov, ktoré neprešli Legislatívnou radou vlády, a teda ani vládou a ktoré sa ukázali ako veľmi dobré. A parlament ich napokon prijal. Teda argumentácia "Legislatívnou radou vlády a vládou" nie je pre mňa na základe skúseností z tohto volebného obdobia taká meritórna, aby bola pre mňa argumentom na to, prečo jeden návrh zákona má prejsť a nemusí. Napokon, včera sme boli tuná svedkami niečoho podobného pri návrhu zákona alebo návrhu novely o sociálnom zabezpečení, kde sa jednoducho ukázalo aj to, že vláda nech je akákoľvek, ale môže sa mýliť.
Takže pri všetkej poctivosti úmyslu navrhovateľa pána poslanca Bartoša argumenty toho typu, že jeho návrh Legislatívna rada vlády podporila a návrh pána poslanca Langoša nie, by som v tejto situácii, ktorá nám všetkým je dobre známa, nepokladal za nejaké plus. Ale nehovorím to ani teda proti návrhu pána poslanca Bartoša ani za návrh pána poslanca Langoša. Ja si myslím, že ak to nepôjde inak, že by bolo jednoducho najlepšie schváliť prípadne aj oba zákony tak, aby proste ladili.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár chce reagovať s faktickou poznámkou.
Poslanec S. Husár:
Vôbec nechcem protirečiť pánu kolegovi a chápem aj jeho úmysel, aby sa našlo riešenie. Môžem ho ubezpečiť, že z mojej strany, a myslím, že aj mojich kolegov z poslaneckého klubu, k žiadnemu politikárčeniu v prípade týchto návrhov nedôjde. Ak som nebol prvý, tak minimálne druhý, ktorý vo výbore poukazoval na skutočne chybovosť a už absolútnu neaktuálnosť platného zákona.
Avšak je tu otázka, vážení kolegovia, ak ste sa doposiaľ nevedeli dohodnúť na spoločnom postupe ako po posunutí do druhého čítania. Ja si myslím, že existuje jediný silný tlak a spôsob, ako čo najrýchlejšie dosúladiť vaše dva návrhy a vytvoriť z nich jeden a spoločný, a to je prerušiť momentálne prerokúvanie tohto návrhu a vo veľmi krátkom čase, ktorý naozaj, myslím si, objektívne si myslím, nepotrebujete na dosúladenie tých návrhov dva týždne ani tri, teda v priebehu niekoľkých dní dosúladiť tento návrh tak, aby sme mohli ešte počas tohto rokovania o spoločnom návrhu rozhodnúť a odporučiť ho do druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kandráč, nepodarilo sa vám zohnať vašu susedku?
(Reakcia poslanca Kandráča.)
Nie.
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Vážené dámy,
vážení páni,
problematika konfliktu záujmov je dnes veľmi frekventovanou mediálnou témou, ktorá sa teší mimoriadnej pozornosti aj veľkej časti našej verejnosti, myslím si, že oprávnene, pretože platná úprava, ktorá je obsiahnutá v ústavnom zákone číslo 119/1995 Z. z., je už prekonaná a v súčasnosti už nie je aj z iných dôvodov pre verejnosť, dôveryhodná.
Za týchto okolností mňa vôbec neprekvapilo, že boli do legislatívneho procesu predložené hneď dva návrhy ústavných zákonov, ktoré sa snažia novelizovať platný ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. A ony boli predložené ešte skôr, ako bola zriadená a začala pracovať parlamentná skupina na prípravu novej ústavnej a zákonnej úpravy konfliktu záujmov.
I keď obe novely reagujú na riešenie niektorých aktuálnych problémov právnej úpravy konfliktu záujmov, treba otvorene povedať, že sú svojím spôsobom šité horúcou ihlou a riešenia, ktoré ponúkajú, sú len vykročením správnym smerom. Zároveň sú snáď aj hnacím motorom na činnosť spomínanej parlamentnej komisie.
S čiastkovými riešeniami, ktoré ponúkajú tieto ústavné zákony, by sme sa nemali uspokojiť, ale naopak, mali by sme pokračovať v práci tak, aby sme v lepšom prípade mohli ku koncu kalendárneho roka nielen predložiť, ale snáď aj schváliť nový ústavný zákon o konflikte záujmov a sériu vykonávacích predpisov k nemu. V tom horšom prípade verím, že sa nám to podarí aspoň tak, aby mohli byť účinné od nového volebného obdobia. V tomto úsilí musíme pokračovať aj vo vedomí, že šijeme bič na seba a na svojich nástupcov.
V tejto chvíli, samozrejme, stojíme pred úlohou vysporiadať sa s dvoma návrhmi, ktoré boli predložené do legislatívneho procesu. Tak ako som už povedal v spravodajskom vystúpení, myslím si, že by sme sa v rámci legislatívneho procesu mali usilovať o ich pozitívnu syntézu, ktorého dôsledkom by bolo schválenie ústavného zákona, ktorý by absorboval pozitívne prvky z oboch návrhov, ktoré by mohli byť prípadne obohatené o niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré by vzišli v rámci rokovania pri druhom čítaní. Takto by sa nám podarilo na prechodné obdobie prekryť najviac kritizované medzery platnej úpravy konfliktu záujmov a vytvorili by sme si zároveň aj časový priestor na dôkladnejšiu a starostlivejšiu prípravu novej ústavnej a zákonnej úpravy konfliktu záujmov v rámci parlamentnej komisie a potom by sme to predložili do legislatívneho procesu.
Dovoľte teraz niekoľko slov k jednotlivým ustanoveniam, ktoré navrhujú obaja navrhovatelia vo svojich návrhoch.
V návrhu skupiny poslancov za Demokratickú stranu sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť tohto ústavného zákona na sudcov všeobecných súdov a na prokurátorov a s odkazom na osobitný zákon tiež na niektorých funkcionárov verejnej správy. Myslím si, že myšlienka rozšíriť pôsobnosť právnej úpravy konfliktu záujmov na tieto kategórie verejných funkcionárov, verejných činiteľov je správna, ale treba ju legislatívne domyslieť.
Navrhovatelia nie celkom brali do úvahy skutočnosť, že ústavný zákon číslo 119/1995 Z. z. sme my už prepojili na sudcov prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý vzišiel z ústavnoprávneho výboru pri rokovaní o zákone o sudcoch a prísediacich. Inými slovami, okruh povinností a obmedzení, ktorý je obsiahnutý v tom ústavnom zákone, sa cez toto prepojenie vzťahuje aj na sudcov všeobecných súdov. To isté môžeme urobiť aj pri návrhu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý je teraz v legislatívnom procese. Zrejme ho budeme prerokúvať v rámci druhého a tretieho čítania na budúci týždeň.
Naviac treba povedať, že tento návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry má v sebe obsiahnutú problematiku konfliktu záujmov a ide ďaleko viac, ďalej ako platný ústavný zákon o konflikte záujmov. Inými slovami, ak schválime tento zákon v predloženom znení, vznikne paradoxná situácia, že platný právny poriadok v problematike konfliktu záujmov bude ďaleko prísnejší na prokurátorov v porovnaní s ostatnými kategóriami verejných činiteľov, ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
Naviac treba brať do úvahy, že nie je celkom možné prepojiť celý ústavný zákon o konflikte záujmov na sudcov a prokurátorov. Najmä mám na mysli procesnú časť tohto ústavného zákona a oprávnenia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Treba si uvedomiť, že sudcov je okolo 1 100 na Slovensku, prokurátorov vyše 800, ide o zhruba 2 000 ľudí a vzhľadom na kapacitné možnosti výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov jednoducho nie je možné, aby rozšíril tento výbor pôsobnosť na 2 000 ďalších verejných činiteľov.
Z toho hľadiska sa javí vhodnejšie, aby najmä procesnú časť úpravy konfliktu záujmov upravovali osobitné zákony, to znamená už platný zákon o sudcoch a prísediacich alebo návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
V tomto duchu bola odobrená aj parlamentnou komisiou koncepcia novej ústavnej a zákonnej úpravy konfliktu záujmov, kde jej kostru by mal tvoriť nový ústavný zákon o konflikte záujmov, a dotvárať by ju mali vykonávacie zákony, jednak zákon o sudcoch, zákon o prokurátoroch, ale tiež zákon o štátnej službe, zákon o verejnej službe, ktoré máme tiež v legislatívnom procese a tiež riešia otázku konfliktu záujmov niektorých funkcionárov vo verejnej správe.
Návrh skupiny poslancov za Demokratickú stranu obsahuje aj ustanovenie, v zmysle ktorého popri majetkových priznaniach a iných dokumentoch by ústavní činitelia a vyšší štátny funkcionári mali povinnosť predkladať aj daňové priznania.
Túto myšlienku podľa môjho názoru rieši komplexnejšie a lepšie návrh ústavného zákona, ktorý predkladá poslanec Bartoš, ktorý navrhuje ustanoviť oprávnenie pre výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, skúmať pravdivosť a úplnosť údajov poskytnutých štátnymi funkcionármi v súčinnosti s daňovými a inými finančnými orgánmi vrátane práva porovnávať údaje v ich dokumentácii. Toto považujem za veľmi progresívnu myšlienku, ktorú obsahuje ústavný zákon predložený poslancom Bartošom. On zároveň reaguje na praktické skúsenosti výboru v doterajšej činnosti. Možno sa bude treba vysporiadať s precíznejším legislatívnym stvárnením tejto myšlienky.
Myšlienka sprístupnenia údajov o majetkových pomeroch štátnych funkcionárov je obsiahnutá v oboch návrhoch. Je podľa môjho názoru správna, a umožňuje tak prepojenie alebo napojenie verejnej kontroly dodržiavania povinnosti a obmedzení štátnych funkcionárov, a prispieva tak k transparentnosti verejného života. Opäť bude potrebné zamyslieť sa nad legislatívnym stvárnením tejto myšlienky. A možno v tejto súvislosti by mohla vzniknúť v ďalšom legislatívnom procese aj myšlienka rozšíriť deklaračnú povinnosť aj na najbližších príbuzných štátnych funkcionárov. Pán poslanec Langoš sa vo svojom vystúpení vyjadril k tejto myšlienke pozitívne.
Návrh poslanca Bartoša naviac ešte obsahuje povinnosť štátneho funkcionára deklarovať pred rozhodnutím príslušného orgánu, ktorého je štátny funkcionár členom, skutočnosť, že z rozhodnutia by mohol jemu alebo jemu blízkym plynúť určitý osobný prospech. Ide o úpravu, ktorú pozná napríklad Veľká Británia, ale aj niektoré iné krajiny. Ja ju tiež považujem za veľmi opodstatnenú. Možno bude v tejto súvislosti potrebné sa zamyslieť v ďalšom legislatívnom procese nad sankciami za nesplnenie tejto povinnosti. Je otázne, či vystačíme len so zverejnením toho, že určitý štátny funkcionár nerešpektoval túto povinnosť.
Toto považujem v tejto chvíli za podstatné uviesť z hľadiska prerokúvania oboch návrhov ústavných zákonov. V záverečnej myšlienke sa vrátim k tomu, čo som už povedal. Naozaj by bolo dobré, keby aspoň jeden z týchto ústavných zákonov prešiel do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benkovský, pán poslanec Kandráč. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zdá sa, že všetci sa svorne zhodneme, že ústavný zákon o zamedzení rozporu záujmov pri výkone ústavných činiteľov bol prekonaný a v súčasnosti skutočne už nevyhovuje. Potvrdil to vo svojom vystúpení aj pán poslanec Orosz a potvrdzuje to i jeho aplikácia v praxi, ako i, a to najmä oprávnená kritika značnej časti verejnosti. Ak sa teda na tomto zhodneme, potom by sme sa mali zhodnúť aj na potrebe prijatia novely zákona o konflikte záujmov, a to aspoň v tom minimálnom a nevyhnutnom rozsahu, ktorý tu je navrhovaný v jednom či v druhom návrhu novely zákona.
Návrh kolegu Bartoša rieši niektoré otázky súvisiace so sprísnením obmedzení, ale i s umožnením prístupu verejnosti k týmto údajom. A za dôležité ja osobne považujem, že navrhuje rozšíriť právomoci výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Týmto spôsobom sa, myslím si, zvýši účinnosť zákona, obmedzia sa pochybnosti verejnosti a predpokladám, že aspoň sčasti sa zvýši dôvera občanov k ústavným činiteľom. Preto by som odporúčal, aby bol posunutý tento návrh zákona do druhého čítania s tým, že sa tým vytvoria predpoklady na jeho dopracovanie na základe návrhov poslancov, ale i pripomienok vlády, poslaneckých klubov a výborov Národnej rady. Tým sa vytvorí aj, myslím si, veľmi dobrý, seriózny základ na to, aby mohla byť koncom roku prijatá komplexná novela tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
isteže predmetná problematika je veľmi interesantná, akútna a mali by sme pristupovať k tomu veľmi vážne. Moje vystúpenie alebo moja poznámka bude sa skôr dotýkať procesu ako merita veci. Preštudoval som si obidva návrhy zákonov a chcem jedno povedať. Nie je možné, že by sme zo schvaľovania, prijímania zákonov robili prestížnu záležitosť politických subjektov, preto dovolím si upriamiť pozornosť na to, že predkladatelia by sa mali stretnúť a už v druhom čítaní by sme mali mať len jeden variant, o ktorom by sme mohli skutočne seriózne, veľmi transparentne a prehľadne debatovať, aj v súvislosti s jednotlivými pozmeňujúcimi návrhmi. Prečo? Porovnanie jedného aj druhého mi dáva za pravdu v tom, že niektoré sú spoločné návrhy, dotýkajú sa spoločných ustanovení, niektoré iste sú rozdielne. A ja si myslím, že nič nebráni spojiť to do jednej právnej normy, ktorá bude takto kvalitná, bude presvedčivá, nielen pre nás, vôbec nie pre nás, ale pre verejnosť. Takže navrhujem, keby sme mohli zvoliť tento spôsob, lebo neviem si dobre predstaviť, ako by sme realizovali druhé čítanie aj o jednom návrhu osobitne, aj o druhom osobitne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, keďže pani poslankyňa Tóthová sa nedostavila do skončenia rozpravy do rokovacej sály, stráca...
(Hlasy z pléna.)
Prosím? Môže odovzdať písomne.
Končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa pánov navrhovateľov, či sa chcú vyjadriť k rozprave.
Pán poslanec Langoš, nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, dovolil by som si nesúhlasiť s jedným názorom predsedu ústavnoprávneho výboru kolegu poslanca Orosza, ktorý hovorí o nejakých technických alebo organizačných problémoch s rozšírením povinností na sudcov a prokurátorov. Z ústavnoprávneho, formálneho hľadiska sú sudcovia ústavní činitelia. Každý sudca je ústavný činiteľ. Zákon nehovorí o niektorých ústavných činiteľoch, zákon hovorí o ústavných činiteľoch. Prokurátori sú podľa tvrdenia niektorých odborníkov zjavne a nepochybne vyšší štátni funkcionári, predovšetkým keď vystupujú ako štátni žalobcovia. To sú veľmi dôležité funkcie. A pri výkone týchto funkcií, pri výkone funkcie sudcu a výkone funkcie prokurátora konflikt záujmov spôsobuje, ja si trúfam povedať, miliardové škody štátu a súkromným osobám, ktoré vedú spory o svoje majetky a o svoje práva.
Pre týchto štátnych činiteľov, teda pre ústavných činiteľov a vyšších štátnych činiteľov má byť miestom, kde sa vykonáva dohľad, parlament, Národná rada Slovenskej republiky, bez ohľadu na náklady s tým spojené a na to, že je na Slovensku 1 200 sudcov. V podstate účinná, parlamentná a verejná kontrola výkonu sudcovskej funkcie alebo sudcovských funkcií môže v dohľadnom čase a v blízkej budúcnosti zabrániť mnohým škodám.
A ďalšia vec. Áno, zákon o sudcoch a prísediacich ukladá povinnosť sudcov, ale opäť, sudcovia kontrolujú sudcov, prokurátori kontrolujú prokurátorov. Parlament má byť to miesto, ktoré bude sprístupňovať verejnosti tieto písomné priznania, majetkové a daňové priznania alebo majetkové záujmy sudcov a prokurátorov, aby verejnosť kontrolovala, aby to bolo jasne povedané, aby tam bol jasný odkaz na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby doklady a dokumenty, ktoré odovzdávajú ústavní činitelia a vyšší štátni funkcionári, boli verejným vlastníctvom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bartoš.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
chcel by som poďakovať za podporné vystúpenia vlastne obom návrhom. Chcel by som povedať, že vôbec si neosobujem posudzovať kvalitu predložených noviel a vyjadrovať sa, ktorá je lepšia. A ak som mal poznámku k tomu, že novela predložená skupinou poslancov nenašla podporu vo vláde a naopak, moja áno, ja som len vychádzal z toho zaužívaného alebo teda odporúčaného postupu, ktorý používame vo vládnej koalícii, že ak teda takýto návrh nie je odporúčaný legislatívnou radou vlády, že by bolo treba veľmi zvážiť, či ho podporiť alebo nie. Čiže len to ma k tomu viedlo a vôbec nič iné.
Chcel by som vopred ešte raz zopakovať, že vopred dávam súhlasné stanovisko s rozšírením novely aj o ďalšie prípadné návrhy, ktoré by skvalitnili súčasný zákon, aj keď by to bolo nad rámec mojej novely. A vlastne ponúkam tým spoluprácu na jej dopracovanie v rámci druhého čítania so všetkými poslaneckými klubmi a, samozrejme, aj so skupinou poslancov na čele s pánom Langošom. Prekvapil ma však signalizovaný názor z niektorých poslaneckých klubov o istej nepodpore týchto návrhov s tým, že to nie je kolektívne dielo, že to nezapadá do koncepcie pripravovanej veľkej novely. Ja si myslím, že sme to vysvetlili aj jeden aj druhý vo svojich úvodných vystúpeniach a vlastne aj pán spravodajca sa podobným spôsobom vyjadril.
Ja by som len chcel pripomenúť určitú chronológiu, ktorá predchádzala návrhu mojej novely. Tlak na potrebu novely zákona sme začali vyvíjať vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov zhruba pred rokom, keď som prevzal vedenie výboru po pánovi Kotianovi, ktorý sa vzdal funkcie predsedu. Vo výbore sme sa usilovali najskôr vysvetliť niektoré nejasné a dvojzmyselné formulácie zákona. A vtedy sme aj skonštatovali, že zákon nie je dobrý a že je nutné ho zmeniť. Výbor sa už v júni minulého roku rozhodol predložiť do Národnej rady správu o svojej činnosti s cieľom informovať Národnú radu o problémoch, s ktorými výbor zápasí z dôvodov medzier a nedostatkov v súčasnom ústavnom zákone. Cieľom správy tiež bolo predložiť Národnej rade návrh na ustanovenie pracovnej skupiny na prípravu obsiahlejšej, teda veľkej novely zákona. V júni minulého roku výbor tiež navrhol uskutočniť spoločné rokovanie s ústavnoprávnym výborom k problematike zákona o nezlučiteľnosti funkcií, čo sa aj uskutočnilo v auguste 2000. V septembri minulého roka výbor predložil Národnej rade spomínanú správu o činnosti, ktorá sa však v Národnej rade prerokovala až tesne pred vianočnými sviatkami v roku 2000.
Preto som sa na jeseň minulého roka rozhodol pripraviť návrh malej novely zákona, ktorá je dnes v prvom čítaní. Vôbec som tým nesledoval ani svoju popularitu ani profit Strany demokratickej ľavice či poslaneckého klubu SDĽ. Viedla ma k tomu len snaha rýchlejšie riešiť najpálčivejšie problémy a nedostatky v súčasnom zákone.
Ja verím, vážené dámy, vážení páni, že zvážite svoj postoj a tento návrh novely odporučíte do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.
Poslanec L. Orosz:
Áno, niekoľkými vetami sa vyjadrím k vystúpeniu pána navrhovateľa pána poslanca Langoša. Ja som veľmi taktne vystúpil v rámci rozpravy, ale teraz musím povedať, pán poslanec, že tá vaša myšlienka naozaj nie je kvalifikovaná a kompetentná, prepojiť celý ústavný zákon o konflikte záujmov na sudcov a prokurátorov. Naozaj musíte vychádzať z poznania zákona o sudcoch a prísediacich. Musíte vychádzať aj z poznania ústavy, ktorá vytvára, priamo ústava, nie ústavný zákon o konflikte, priestor na to, aby určité obmedzenia sudcom boli dané.
Na tú argumentáciu, že sudcovia budú kontrolovať sudcov a prokurátori prokurátorov, možno takisto odpovedať, že ale poslanci tiež kontrolujú poslancov. Áno, ja som sa v diskusii o novej ústavnej a zákonnej úprave konfliktu záujmov minulý týždeň na pracovnom stretnutí snažil presadiť myšlienku, že by vznikol osobitný orgán, ktorý by mal toto na starosti. Bol by objektívny a nezávislý. Takto by to bolo možné, ale dosiahnuť to podľa súčasného stavu, keď sa snažíme len vylepšiť to, čo tu je, to naozaj ťažko je možné. Naozaj si predstavte kapacitné možnosti. Vyznieva to ako banalita, tento dôvod, ale skutočne si predstavte kapacitné možnosti a právomoci výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, keď mu rádovo, možno stonásobne, zvýšite potrebu jeho činnosti. Zvládnuť objektívne kontrolu činnosti 2 000 verejných funkcionárov jednoducho nie je možné bez nejakého závažnejšieho zásahu do platnej úpravy. Z toho hľadiska to nie je v tejto chvíli možné, ak predkladáme len malú novelu. Keď predložíme veľkú novelu alebo novú úpravu, tak potom to možné bude.
A treba ešte zdôrazniť jednu myšlienku. Novelou ústavy sme sa snažili posilniť nezávislosť súdnej moci a sudcov od politických orgánov, osobitne od parlamentu a exekutívy. To, čo navrhujete vy, by vlastne bolo cestou späť. A aj nad tým sa treba vážne zamyslieť.
K celému priebehu rozpravy, pán podpredseda, chcem poznamenať, že nikto z poslancov, ktorí vystúpili v rozprave, nepredložil návrh v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Na základe tejto skutočnosti je možné hlasovať len o návrhoch, ktoré som predložil pri mojom úvodnom vystúpení, to znamená hlasovať najprv o návrhu skupiny poslancov za Demokratickú stranu s návrhom, aby ich návrh bol odporúčaný na prerokovanie v rámci druhého čítania, a po tomto hlasovaní hlasovať tiež obdobne o návrhu poslanca Bartoša, tak aby aj tento návrh bol posunutý do druhého čítania. Poslanci rozhodnú hlasovaním, či sa naplnia tieto odporúčania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o dvoch prerokovaných návrhoch.
Páni poslanci, ďalej chcem upozorniť, keďže v poslednom čase sa naozaj množia prípady telefonovania, hromadného telefonovania mobilnými telefónmi v rokovacej sále, menovite budem upozorňovať všetkých poslancov, ktorí budú počas rokovania pléna Národnej rady telefonovať, aby opustili rokovaciu sálu a vybavovali si svoje, či už pracovné alebo súkromné, povinnosti mimo rokovacej sály.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania najskôr k návrhu ústavného zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Langoš, ktorý sme prerokúvali v poradí ako prvý návrh.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Orosz:
Najprv by sme mali hlasovať o návrhu v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, podľa ktorého by sme odporučili, aby návrh tohto ústavného zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, prezentujme a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme schválili.
Druhý návrh.
Poslanec L. Orosz:
Áno. Druhý návrh súvisí s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby bol návrh pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre európsku integráciu, osobitných kontrolných výborov na kontrolnú činnosť Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, zároveň aby sme týmto uznesením rozhodli, aby funkciu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady a aby boli stanovené lehoty pre výbory do 2. mája 2001 a pre gestorský výbor do 4. mája 2001 na prerokovanie tohto návrhu ústavného zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, hlasujeme o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie vo výboroch, určenie gestorského výboru a lehoty.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme schválili.
Pán poslanec Slaný.
Pán poslanec Orosz, prosím, aby ste uvádzali ďalšie hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Áno. Takže teraz budeme hlasovať o návrhu poslanca Bartoša na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o konflikte záujmov.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím pokoj.
Poslanec L. Orosz:
Podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúčam, aby sme hlasovaním rozhodli, že tento návrh ústavného zákona Národná rada prerokuje v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh ústavného zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Bartoš, v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Návrh sme schválili.
Poslanec L. Orosz:
Áno. Teraz by sme mali hlasovať podľa ustanovení § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Navrhujem, aby tento návrh ústavného zákona bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS. Navrhujem ďalej, aby sme rozhodli, že funkciu gestorského výboru aby plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady, a vo vzťahu k lehotám navrhujem, aby sme rozhodli, že výbory prerokujú tento návrh ústavného zákona do 2. mája 2001 a gestorský výbor do 4. mája 2001.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, počuli ste návrh, hlasujeme o pridelení zákona výborom, stanovení gestorského výboru, ako aj lehote na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi spravodajcovi, navrhovateľom.
Zostáva nám ešte hlasovať o jednom skôr prerokovanom návrhu zákona, ktorého predkladateľom bol pán poslanec Vavrík, spravodajcom pán poslanec Hort.
Prosil by som teraz, aby sme odhlasovali tento prerokovaný návrh zákona, a prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
Poslanec M. Hort:
Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať po prvé o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Páni poslanci, prosím.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme, v prípade, že nebude Národná rada uznášaniaschopná, preruším rokovanie.
Prezentovalo sa 71 poslancov.
Považujem to za neseriózny prístup, páni poslanci, pri tomto hlasovaní, pretože nikto z rokovacej sály neodišiel a na svetelnej tabuli sa ukazuje pri každom hlasovaní iný počet prítomných poslancov.
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
Prosím predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície, aby sme sa zišli na krátku poradu.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, aby sme sa prezentovali, zatiaľ bez hlasovania zistíme počet poslancov prítomných v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Pán poslanec Prokopovič.
Panie poslankyne, páni poslanci, poslednýkrát prosím o prezentáciu, v prípade, že nebude dosť poslancov prítomných v rokovacej sále, preruším rokovanie schôdze.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.
Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok na členov vlády, premiéra a generálneho prokurátora.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, začneme bod hodina otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.