Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Čižmáriková.
Poslankyňa K. Čižmáriková:
Ďakujem za slovo.
Chcem podporiť tú časť vystúpenia pani poslankyne Dubovskej, kde hovorila o nároku detí na atmosféru lásky, šťastia a porozumenia. Táto požiadavka je zakotvená v preambule Deklarácie práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením OSN. Z tohto dokumentu vychádza aj koncepcia štátnej rodinnej politiky, ktorá ako prvý princíp uznáva rodinu ako primárny subjekt pre osobnostný rozvoj každého dieťaťa. Ak zlyhá rodina a náhradné riešenia nemajú rodinnú formu, nemožno ich podľa spomínaného dokumentu akceptovať ako rovnocenné rodinné prostredie. Aj o tomto je medzinárodný dohovor o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Dnes je situácia taká, že väčšina detí, o ktoré sa vlastná rodina nechce alebo nevie postarať, alebo o ne nie je záujem, nemajú splnené toto základné právo a celé detstvo strávia v kolektívnych zariadeniach. Štát sa postará o ne tým, že majú kde bývať, majú čo jesť, sú oblečené, majú dozor aj rekreáciu, ale nemajú rodinu. V ich živote chýba cit, vzory života z rodiny atď. Na druhej strane ide o deti, ktoré sú opustené a z právnej stránky osvojiteľné od útleho detstva, a nie je ich vina, že naši bezdetní manželia o mnohé z nich nemajú záujem.
Podľa Deklarácie práv dieťaťa dieťa nemôže byť diskriminované pre pôvod, rasu, postavenie rodičov, hendikep a podobne. Čo urobíme my, ak im neumožníme žiť v rodine? Diskriminujeme ich. Pre dieťa v detskom domove, najmä u tých najmenších, je každý deň bez rodiny ťažkou stratou a krokom k citovej deprivácii a zaostávaniu.
Obrátili sa aj na mňa predstavitelia občianskych združení Úsmev ako dar a Návrat so žiadosťou, aby sme dohovor ratifikovali a umožnili opusteným deťom spoznať lásku a spolupatričnosť v rodine, aj keď mimo Slovenska. A aj kvôli nim tento dohovor podporím.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Dubovská, môžete reagovať.
Nech sa páči.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som si už v minulej diskusii užila také označenia ako naivná a podobne. Vtedy som hovorila o tom, že chcem dobre pre tie deti.
Pani poslankyňa Keltošová, keď vy mne zaručíte, že vnútroštátna adopcia bude tiež bezriziková, tak ako tá medzištátna, medzinárodná, tak si myslím, že budeme mať jeden unikátny zákon a budú sa k nám chodiť učiť zo zahraničia. Ale tiež som vtedy vyzývala k tomu, že nech toto je prvým momentom, ktorý spustí impulz na začiatok tvorby ďalšej legislatívy na rekvalifikáciu zákona o rodine, ktorý naštartuje vlastne tie ďalšie, ako by som povedala, reťazové zákony naviazané na to.
A chcem sa odvolať znovu na Výbor pre práva dieťaťa OSN, ktorý odporúča zmluvnému štátu, v tomto prípade Slovenskej republike, urýchliť pristúpenie k dohovoru a jeho implementáciu. Takže ešte raz žiadam všetkých kolegov, aby podporili tento dohovor.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.
Nech sa páči, máte možnosť sa vyjadriť k rozprave.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážená Národná rada,
oceňujem túto diskusiu, lebo predpokladám, že naozaj toto je téma a predmet a problematika, kde by mali ustúpiť nabok politické prípadné rozdiely a všetkým by nám malo ísť o jednu a tú istú vec.
Najskôr všeobecne úvodom by som chcel povedať, že všetky právne záruky sú spravidla, pozostávajú z dvoch zložiek. Jedna je rýdzo legislatívna, to znamená zákon, ktorý stanoví isté práva a povinnosti a isté povedzme rámce. A potom spravidla štátny orgán alebo konkrétni ľudia, ktorí v rámci zákonom stanovených možností rozhodujú. V tomto prípade tými ľuďmi alebo teda tým orgánom, ktorý bude rozhodovať na základe zákonných rámcov, je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. A nazdávam sa, že právna úprava, ktorá u nás teraz platí, je dostatočná na to, aby v jej rámci centrum mohlo rozhodovať tak, že jednoducho záujmy tých "našich" detí budú dostatočne obhájené.
No a, pani poslankyňa Keltošová, potom by som reagoval na vaše podnety, ktoré ste v diskusnom príspevku dali.
Ako bude so štátmi, ktoré dohovor podpísali, ale neratifikovali? No to sú jednoducho štáty, ktoré nie sú zatiaľ do ich ratifikácie členmi tohto dohovoru. To znamená, že s nimi budeme tak ako teraz. S nimi budeme komunikovať tak ako teraz. Jednoducho tak ako teraz my nie sme členským štátom dohovoru, a keď dajme tomu, že my to ratifikujeme, Belgicko nie, no tak to znamená, že Belgicko bude štátom, ktorý neratifikovalo dohovor. A to znamená, že voči Belgicku nie sme viazaní dohovorom.
Druhá vec, občianstvo. No, náš právny poriadok už aj teraz umožňuje dvojité občianstvo. Je množstvo našich spravidla emigrantov, ktorí majú dvojité občianstvo. A to znamená, áno, tam, aby to dieťa, povedzme ktoré by bolo osvojené niekde von, do zahraničia, áno, no tak Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu povedzme nedá súhlas, alebo ako, aby to dieťa stratilo naše občianstvo, čiže bude mať, či nejaký čas, alebo natrvalo, dvojité štátne občianstvo. A toto všetko bude zvažovať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže. To znamená, že v každom jednotlivom prípade, či centrum dá súhlas na osvojenie, alebo nie, tak bude zvažovať tieto okolnosti.
A čo sa týka nového zákona o rodine. Pravdu povediac, nerozumel som, v čom vidíte problém, alebo prečo by sa to malo viazať na nový zákon o rodine. Ak povedzme zmiernené alebo lepšie podmienky našich občanov na ratifikáciu, aby nemuseli tak dlho čakať, ako ste spomenuli, no dobre, ale to potom by ani povedzme ani tí zahraničí občania akože nemuseli dlho čakať, pretože zrejme podmienky na adopciu detí by boli rovnaké pre všetkých, v takom prípade aj pre našich občanov, aj pre cudzích občanov. V tom nevidím nejakú zásadnú podmienku, ktorá by nejakým zásadným spôsobom menila pozíciu či našich detí, alebo našich občanov.
A pokiaľ ide o samotnú perspektívu nového zákona o rodine, podľa pôvodnej predstavy zákon o rodine, ktorý patrí do sústavy tzv. súkromného práva, by mal byť súčasťou nového rekodifikovaného Občianskeho zákonníka. Vidíme, teda rekodifikačná komisia pod vedením doc. Vojčíka z košickej právnickej fakulty konštatuje, že jednoducho napísať nový, úplne nový Občiansky zákonník tak, aby bol zásadne novým a lepším oproti súčasnému Občianskemu zákonníku, nie je jednoduché a právnici, ktorí sú tu, mi azda dajú v tom za pravdu, pretože nový, alebo práca takejto rekodifikačnej komisie by mala a svojím spôsobom aj musí čerpať povedzme z celkovej odbornej diskusie občianskeho práva, ktorá beží, ktorá by mala bežať v odborných právnických časopisoch bez ohľadu na to, či vláda pripravuje nový Občiansky zákonník, alebo nepripravuje. No a súčasný stav na Slovensku je skôr, no skôr menší, aby som sa mierne vyjadril.
Čiže jednoducho vidíme, že rekodifikácia Občianskeho zákonníka potrvá dlhšie, ako sme pôvodne predpokladali. A terajšia koncepcia je taká, že nebude sa rekodifikovať Občiansky zákonník ako celok, ale podľa jednotlivých ucelených častí. Napríklad, čo ja viem, záväzkové práva alebo dedičské práva, alebo rodinné právo, áno. No ale rodinné právo nie je na špičkových pozíciách toho súpisu týchto jednotlivých častí alebo problematík súkromného práva, ktoré by boli rekodifikované. Tak proste pre vašu informáciu a pre informáciu celej snemovne chcem povedať, že nový zákon o rodine ako súčasť Občianskeho zákonníka pravdepodobne v tomto volebnom období nebude.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste aj záverečné vyjadrenie pána ministra s návrhom, aby sme prijali uznesenie o ratifikácii tohto návrhu. V mojom záverečnom slove chcem len dvomi vetami povedať, že návrh pani poslankyne Keltošovej má svoje opodstatnenie. Pokiaľ nie je domáci právny poriadok, domáca legislatíva zhodná s ustanoveniami odvolávajúcimi sa na medzinárodné dohody alebo medzinárodné právo, dochádza ku konfliktom. Čiže nejde tu v tomto momente o to, kedy bude pre deti lepšie, či vtedy, keď bude prijatý tento návrh, alebo vtedy, ak bude legislatíva zhodná aj s medzinárodnými dohodami a zmluvami, je mimo tejto diskusie. Všetci chceme, aby došlo k situácii, keď naše rozhodovania a rozhodovania štátnych orgánov, medzinárodných orgánov budú v prospech detí. V tomto prípade si myslím, že by sme mali ozaj zvážiť návrh pani poslankyne Keltošovej a pristúpiť k tejto ratifikácii podľa môjho názoru teraz ako spravodajcu až po úprave našej domácej legislatívy.
Pán podpredseda, ja som skončil, môžete dať súhlas na hlasovanie s tým, že najskôr budeme musieť hlasovať podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku písm. b), že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno, pán poslanec, takýto návrh bol podaný. Takže prezentujme sa a zároveň hlasujme o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh pani poslankyne sme neprijali.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teraz pristúpime k tretiemu čítaniu.
Pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.
Poslanec I. Gašparovič:
Takže, pán podpredseda, budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie z marca 2001 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993 podpísaného Slovenskou republikou v Haagu dňa 1. júna 1999 (tlač 867).
Uznesenie znie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993."
Neviem, či budeme hlasovať aj o písmene b). Myslím, že to nie je potrebné, že berieme na vedomie informáciu o vynútiteľnosti práva. To bola len informácia pre nás, aby sme mohli hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ja si myslím, že aj tú informáciu, pán poslanec...
Poslanec I. Gašparovič:
Alebo chcete aj toto?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Berieme na vedomie.
Poslanec I. Gašparovič:
Takže ak si to prajete, bude to aj písmeno b), že berieme na vedomie informáciu o vynútiteľnosti práva, najmä rodinného práva, v rodinnoprávnych veciach s cudzím prvkom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno, ďakujem pekne.
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 869, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 869a.
Návrh vlády odôvodní pán minister spravodlivosti.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
ministerstvo spravodlivosti je gestorom členstva Slovenskej republiky v Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného a vykonáva funkciu národného orgánu pre styk s touto organizáciou. V rámci plnenia týchto gestorských úloh sme predložili vláde Slovenskej republiky návrh na prístup Slovenskej republiky k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín prijatého Haagskou konferenciou v októbri 1961. Vláda vyslovila súhlas s prístupom Slovenska a určila orgány, ktoré budú vydávať overovacie doložky, tzv. apostily, podľa dohovoru. Týmto dohovorom je v súčasnosti viazaných 73 štátov sveta a je najúspešnejším haagskym dohovorom v praxi. Slovenská republika je jedným z nemnohých členských štátov Haagskej konferencie, ktoré dohovorom zatiaľ nie sú viazané.
Dohovor výraznou mierou zjednodušuje postup pri overovaní verejných listín vydaných v jednom zmluvnom štáte, ktoré majú byť použité v druhom zmluvnom štáte. Niekoľko stupňov overení nahradzuje jedným stupňom vydaním osvedčenia podľa vzoru pripojeného k dohovoru tzv. apostily. V súčasnosti musí byť verejná listina overená, vydaná slovenským orgánom, ktorá má byť použitá v cudzine, overená niekoľkými orgánmi, spravidla príslušným rezortným ministerstvom, následne ministerstvom zahraničných vecí Slovenska a potom zastupiteľským úradom štátu, v ktorom listina má byť použitá. Dohovor bude praktickým prínosom predovšetkým pre občanov, ktorí nebudú musieť chodiť na tri rozdielne orgány, aby si zabezpečili všetky potrebné overenia verejných listín, ktoré majú použiť v cudzine. Na druhej strane tiež výraznou mierou prispeje k zníženiu zaťaženosti predovšetkým našich zastupiteľských orgánov v zmluvných štátoch dohovoru, ktoré nebudú musieť ďalej vykonávať agendu vyššieho overovania pre verejné listiny určené na použitie na území Slovenskej republiky.
Uvediem jeden príklad, slovenský občan alebo občianka chce povedzme uzavrieť manželstvo v zahraničí. Za tým účelom si vyžiada tu u nás rodný list na matrike. Aby tento rodný list mohla použiť tam na sobáš, tento rodný list musí overiť u nás najskôr ministerstvo vnútra, pretože matriky patria do rezortu vnútra, potom ministerstvo zahraničných vecí Slovenska a potom veľvyslanectvo toho štátu, kde náš občan ide uzatvárať ten sobáš. Čiže tieto tri overenia sú potrebné doteraz. Tento dohovor nahradzuje tieto tri overenia iba jedným overením a z toho hľadiska je veľmi praktický a užitočný pre našich občanov. Navrhujem, aby ste ho schválili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Miklósa Fehéra, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a najmä aby nás informoval, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s prístupom k tomuto dohovoru.
Poslanec M. Fehér:
Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 953 zo 16. januára 2001 na prerokovanie Ústavnoprávnemu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s prístupom k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 pridelený, ho prerokovali, a to ústavnoprávny výbor 13. marca 2001 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky 15. marca 2001. Odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrených v ich stanoviskách a uzneseniach poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlasu s prístupom k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 a prijať uznesenie, ktoré znie takto:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prístupom k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961."
Toto uznesenie a spoločná správa boli prijaté gestorským výborom 20. marca 2001. Z tohto dôvodu podľa § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku, v ktorom sa píše: "O návrhu zákona v druhom čítaní, môže Národná rada najskôr rokovať po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov, alebo informácie spoločného spravodajcu. O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť Národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý zákon." Z dôvodu, že toto ustanovenie sa dá použiť v tomto prípade, dávam návrh na skrátenie lehoty uvedenej v § 81 ods. 2 na lehotu 24 hodín. Tým bude možné prerokovať uvedený návrh.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto ústne prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak.
Ešte pred uzavretím rozpravy chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme túto lehotu skrátili tak, ako pán poslanec, pán spravodajca to navrhol. Ďakujem pekne.
To znamená, pán spoločný spravodajca, o tomto hlasovať nebudeme.
Vzhľadom na to, že nikto sa neprihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Mali by sme hlasovať.
Žiadam všetkých pánov poslancov a, samozrejme, aj panie poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej sály, Budeme hlasovať o tomto návrhu.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime hneď k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Žiadam všetkých poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať o návrhu uznesenia.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh, o čom budeme hlasovať.
Poslanec M. Fehér:
Budeme hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky z 21. marca 2001, ktoré znie takto:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prístupom k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste vrátili do rokovacieho priestoru. Ak ani po ďalšom hlasovaní nebude dostatok poslancov, vyhlásim prestávku.
Ďakujeme pánom poslancom z KDH, že sa vrátili. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu uznesenia k tomuto dohovoru.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 903. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 987.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Tatár.
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec ešte pred chvíľočkou tu bol a hlasoval.
Pán poslanec Tatár, ja neviem, v akej reči vás mám vyzvať, aby ste sa vrátili, aby ste predložili návrh. Hovoríme a budeme rokovať o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1998 Zb., kde ste určený za skupinu poslancov, aby ste tento návrh uviedli.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi uviesť v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ako je všeobecne známe, na konci minulého roka sme prijali novelu tohto zákona. V dôvodovej správe bolo uvedené, že v príjmovej skupine obyvateľstva, ktorá má nižšie príjmy a u ktorej až do prijatia novely zákona bolo povinné nemocenské poistenie a o počte týchto ľudí sa uvádzalo, že ich je okolo 7 200, že im to vraj nevyhovuje. Jednou z vecí, ktoré táto novela zmenila, bolo, že toto povinné nemocenské poistenie bolo úplne zrušené. Preto táto skupina ľudí, bolo to kvantifikované ako príjem do 100 000 korún, je dnes vylúčená.
Žiadne iné problémy, ktoré sa po prijatí a aplikácii tohto zákona potom v praxi vyskytli, nie sú v tej dôvodovej správe uvedené a popísané. Preto si poslanecká snemovňa, či už to boli kluby opozičné, alebo kluby koaličné, nevšimla všetky ostatné detaily, ktoré sa ukázali až v praxi. Tento zákon zavádza ako vymeriavací základ príjem podľa zákona o daniach z príjmov, hoci predtým tam bol daňový základ, čo je dosť zásadný rozdiel. Tak zákon spôsobuje aj tú vec, že všetky skupiny, ktorých sa to týka v tom zmysle, že majú relatívne vyšší príjem, ale majú veľmi malý zisk, a pokiaľ sa toto berie ako základ, tak sú jednoducho veľmi, veľmi znevýhodňované.
Okrem tej skupiny, ktorú rieši náš návrh zákona, to je tá skupina nemocenského poistenia s ročným príjmom do 100 000 korún, sa potom ukázalo aj iné, čo v tej dôvodovej správe nebolo. Veľká časť samostatne zárobkovo činných osôb, ak má zároveň príjem aj zo závislej činnosti, tak jednoducho do Sociálnej poisťovne platí dvakrát, minimálne ten povinný najmenší podiel 1 312 korún mesačne, a zároveň nedostáva dvakrát plnenie, čiže to je ďalší problém.
Okrem týchto skupín, čo postihuje dosť veľký okruh samostatne zárobkovo činných osôb, ďalší okruh ľudí, ktorých sa to týka, sú matky s nižšími príjmami, ktoré tiež nemajú nárok na príspevok. Ďalší okruh, ktorého sa tento zákon týka, sú ľudia, ktorí diaľkovo študujú a takisto sú diskriminovaní týmto zákonom. Čiže sú to štyri okruhy osôb. K zárobkovo činným osobám nepatria len podnikatelia a živnostníci, ale, samozrejme, tam patria aj také samostatne zárobkovo činné osoby, ako sú športovci alebo umelci. Myslím si, že mnohí z vás, ak nie všetci poslanci, dostali aj stanovisko Slovenskej výtvarnej únie a ďalšie stanoviská, či už nejakých organizovaných skupín, alebo jednotlivcov. A vlastne už tretí mesiac sa všetky tieto problémy publikujú v tlači.
Preto sme, aby problémy boli odstránené, navrhli do prvého čítania veľmi krátku novelu tohto zákona a pokiaľ vyplynulo z rokovaní s ostatnými poslaneckými klubmi, tak mám také presvedčenie, že aj poslanecké kluby sú pripravené hlasovať za to, aby návrh prešiel do druhého čítania a aby sme v druhom čítaní dopracovali návrh tak, aby mohol čo najskôr zmeniť všetky nedostatky, o ktorých som sa zmieňoval.
Musím povedať, že toto sú praktické dôsledky na veľké skupiny osôb. Samozrejme, že ten návrh zákona alebo ten zákon, ktorý je dnes platný, tá minuloročná novela riešila najmä potrebu príjmov do Sociálnej poisťovne. Mnohé úpravy boli takto zamerané. A zároveň naráža aj na dnes platný právny stav. Pretože ústava hovorí, že ľudia sú si rovní a tu sú po prvé niektoré skupiny ľudí diskriminované a po druhé v tých výpočtoch, ako sa má platiť do Sociálnej poisťovne, dneska platný stav hovorí aj o retroaktivite. Príjmy sa počítajú za minulé roky, za rok 1999. Ale vtedy, keď tí ľudia, ktorí sú dneska takto poisťovaní (dalo by sa aj stručnejšie povedať, že zdaňovaní, lebo to je vlastne paralelná daň, ktorá závisí od výšky príjmu), vtedy jednoducho nemohli vedieť, že to bude vymeriavací základ. Čiže to je aj právny problém - retroaktivita.
Tá diskriminácia nie je len v skupinách, ako som už spomínal, ale aj v tom, že istá skupina musí platiť dvakrát. Aby som sa vyjadril slovami aj legislatívnych odborníkov z Legislatívnej rady vlády, tak tam to bolo pomenované ako hrubé násilie voči fyzickým osobám. Naozaj bolo aj niekoľko úvah, že z týchto dôvodov sa novela môže ocitnúť na Ústavnom súde. Potom v praxi, keďže to mnoho ľudí donútilo ísť na tie sociálne úrady a odhlásiť sa, ak spadli do tých diskriminovaných kategórií, tam okrem takého toho chaosu od 1. januára vznikol ešte jeden problém. Výklad zákona si Sociálna poisťovňa urobila v jednom bode tak, že ľudia mali doniesť kópie kompletných daňových priznaní. Čo je teda ďalší veľký problém. A ten výklad zákona nebol vykladaný v prospech občanov, ale bol vykladaný v prospech nejakej byrokratickej procedúry. A teda to nebol dobrý výklad.
Takže z týchto dôvodov navrhujeme, aby sme zákon prijali v prvom čítaní. Mali sme aj rokovania s ministerstvom práce a sociálnych vecí a máme podklady v tom zmysle, že riešenie všetkých námietok, o ktorých možno budeme počuť v rozprave, máme pripravené. Že je to nesystémové riešenie, že je možné zneužitie, že by sa jedna skupina mohla dobrovoľne nemocensky poistiť, že treba poistný zabezpečovací čas, aby vopred boli tí ľudia poistení, kým budú mať nárok, a že, samozrejme, treba paralelne riešiť aj novelu zákona o Sociálnej poisťovni. Tak toto všetko, toho sme si, samozrejme, vedomí.
V Legislatívnej rade vlády okrem stanoviska rezortu boli pripomienky, že to má praktické nedostatky, že zákon treba doplniť, aby sa mohol uplatňovať v praxi. Vlastne väčšina členov kládla otázku, pretože tieto problémy veľmi jasne vidia, či v druhom čítaní navrhovatelia budú akceptovať praktické technické, legislatívne pripomienky, prípadne rozšírenia na všetky tie ostatné skupiny osôb, ktorých sa naša stručná novela netýka. Samozrejme, že som mohol v mene navrhovateľov ubezpečiť, že to tak urobíme. Z tohto hľadiska pochádza aj tá medzi klubmi, medzi navrhovateľmi a medzi jednotlivými poslancami diskutovaná podpora tohto zákona v prvom čítaní, že to je podmienka, aby sme v druhom čítaní potom celý návrh zákona dopracovali. Samozrejme, predovšetkým v gestorskom výbore, ale aj v ostatných výboroch, kde tento zákon bude prerokúvaný.
Poviem na záver, že rýchlejšie po tom, čo sa v januári ukázalo, že tento zákon spôsobuje problémy, už nebolo možné podať návrh na opravu tohto stavu a žiaden iný legislatívny postup s výnimkou skráteného legislatívneho konania, ktoré môže urobiť vláda, len neviem, aký titul z tých legislatívnych pravidiel by mohla na toto použiť, nie je možný. Takže považujem za potrebné, aby sme v druhom čítaní potom mohli zákon dopracovať, pretože sú to tisíce a tisíce ľudí, ktorých sa, povedal by som, rovno nespravodlivo tento zákon dotkol. Máme obrovské množstvo osobných, písomných, telefonických, mailových a iných kontaktov, buď ako navrhovatelia, alebo ďalší poslanci Národnej rady, a verejnosť aj očakáva, že Národná rada niečo s touto novelou zákona urobí. Z tohto dôvodu prosím, aby ste návrh zákona podporili.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Františkovi Halmešovi.
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec F. Halmeš:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
v mojom vystúpení, ktorým si plním svoju spravodajskú úlohu, na ktorú ma určil výbor pre sociálne veci a bývanie, zaznie, samozrejme, aj niekoľko odlišných postojov k ďalšiemu postupu na riešenie tohto naozaj akútneho problému.
Predovšetkým chcem povedať, že treba oceniť tú operatívnosť, rýchlosť, rýchlu akciu skupiny poslancov, ktorí reagovali na situáciu, ktorá sa vyskytla na začiatku roka v Sociálnej poisťovni. A tým reagovali aj na nespokojnosť stoviek alebo, ako to predkladateľ povedal, tisícov osôb samostatne zárobkovo činných, ktorí narazili na problém, ktorý sa týka ich nemožnosti sa poistiť v rámci nemocenského poistenia. Možno síce konštatovať, že návrh zákona spĺňa niektoré základné podmienky aj z formálnoprávnej, aj z vecnej stránky, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona číslo 350/1996, ale súčasne si osvojujem viaceré zásadné pripomienky, pre ktoré vláda Slovenskej republiky neodporúčala pokračovať v legislatívnom procese tak, ako je tento zákon predložený.
Predovšetkým chcem zvýrazniť dôvody, ktoré zákon v navrhovanom znení nerieši. Napríklad je to účasť samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých príjem je presne vo výške 100 tisíc korún. Ďalej nie je upravená otázka vzniku a zániku dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení, nie je upravený valorizačný mechanizmus príjmu rozhodujúceho pre dobrovoľnú účasť na nemocenskom poistení, nie je tam definovaný vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie dotknutých osôb, nie je vyriešená právna úprava oznamovacej povinnosti. A jeden z dôležitých dôvodov je aj otázka, ktorá neumožňuje ochranu systému nemocenského poistenia pred prípadnou možnosťou zneužitia, ktorá by spočívala v tom, že osoba samostatne zárobkovo činná by mohla vstúpiť do systému bezprostredne pred poistnou udalosťou, napríklad pred operáciou, a potom z tohto systému po skončení tejto poistnej udalosti vystúpiť a medzitým poberať nemocenské dávky v rôznej dĺžke, až v dĺžke jedného roka.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny reagovalo na vzniknutú situáciu prípravou nového zákona alebo novely zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ale aj zákona Národnej rady číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, pretože takto navrhnutý zákon a takto prípadne prijatý nie je realizovateľný. Treba zmeniť niekoľko ďalších paragrafov minimálne v zákone o Sociálnej poisťovni z dôvodov, ktoré som uviedol.
Súčasne z dôvodov, ktoré som uviedol, navrhujem, aby sme s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušných zákonov, aby sme neodporúčali postúpiť tento návrh do druhého čítania po rozprave, ale aby sme pokračovali v riešení tejto problematiky prerokovaním a následným schválením zákona, ktorý ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už predložilo na pripomienkové medzirezortné konanie a ktoré sa v priebehu niekoľkých dní skončí. A dokonca po rozhovore s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny pánom Magvašim sme vážne uvažovali, repektíve pán minister uvažuje o požiadaní vlády o skrátené legislatívne konanie s tým, že účinnosť tohto zákona by bola od 1. júla tohto roka. Ak tento legislatívny proces bude pokračovať štandardným spôsobom o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Tatár, tak by tam bol vlastne rozdiel jedného mesiaca, s určitými rizikami, ktoré som predznačil.
To je môj návrh na uznesenie, pán podpredseda. Prosím, aby ste otvorili rozpravu o zákone.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Zároveň vás chcem upozorniť, páni poslanci, že ešte sa nehláste ústne do rozpravy, lebo mám tu prihlášku pani poslankyne Aibekovej, ktorá sa prihlásila písomne. To znamená, že to, čo je momentálne na tabuli, tak to nemôžem brať, samozrejme, ako ústne prihlásených poslancov.
Takže, pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, vy ste sa ako jediná prihlásili písomne.
Ostatní potom, samozrejme, po vašom vystúpení sa môžu prihlásiť ústne.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
ja som sa už niekoľkokrát pri iných príležitostiach kriticky vyjadrila k tej novele, ktorú parlament prijal od 1. 1. 2001. Je to už 44., toto je 45. novela zákona číslo 100/1988 Zb. a možno vás prekvapím, ale ja chcem tento návrh poslancov podporiť. Mne naozaj neprekáža, že sú tam podpísaní poslanci Demokratickej strany, ktorí nikdy za moje návrhy nehlasujú. Ale v poriadku, to je ich problém. Ja si naozaj myslím, že je najvyšší čas, aby sa to, čo bolo zle prijaté, aby sa zmenilo. Ja sa dokonca priznám, že my sme pripravovali novelu v rámci klubu HZDS, ale keď sme potom zistili, že dávate vy, pochopili sme, že naša novela by nemala šancu. Takže súhlasím, ako hovoril pán predkladateľ, že v druhom čítaní treba ešte dopracovať tento návrh a treba dopracovať o tie návrhy, ktoré tam dala vláda, pretože majú správne jadro a treba ho akceptovať.
Mňa mrzí jedna vec, že keď vás pán minister, ale aj nás, ale my sme za to nehlasovali, presviedčal o pôvodnom návrhu zákona, tak nám tu všetkým tvrdil, že je to v prospech živnostníkov, že nebudú musieť povinne platiť do nemocenského poistenia. S tým súhlasím. To je dobrý krok, že nemusia, pretože naozaj sú niektorí s veľmi nízkymi príjmami a potom ich tieto odvodové povinnosti veľmi zaťažovali. Na čo sa však zabudlo zrejme v tom predrozpočtovom hektickom čase, že sa im nedala ani dobrovoľná možnosť nemocenského poistenia. Toto považujem za najväčšiu chybu tohto zákona.
Druhá vec, ktorá mi prekážala vo vyjadrení pána ministra, ktorý aj dnes písal v Národnej obrode článok, alebo poskytol rozhovor, že stále hovorí o tom, ako keby sa novela týkala iba malých živnostníkov. On hovoril o malých živnostníkoch. Ale táto novela 100-ky, ktorú on dával, hovorí o samostatne zárobkovo činných osobách a spolupracujúcich osobách. A to je, prosím, rozdiel. Pretože toto je oveľa širšia kategória ako iba živnostníci.
Takže napríklad ja som s veľkým prekvapením zistila, boli za mnou kolegovia zo zdravotníctva a to ma aj motivovalo k tomuto vystúpeniu, že sa to napríklad týka aj lekárov, ktorí neboli ešte odštátnení v roku 1999 alebo odštátnili sa na konci roku 1999. Sú to predovšetkým odborní lekári, teda špecialisti, pretože tých sa toto týka, a oni takisto boli zaradení do tejto kategórie, pretože už dnes sú samostatne zárobkovo činné osoby, teda neštátni lekári. Ale počíta sa im príjem za rok 1999, keď nemali napríklad ten príjem, pretože sa odštátnili až v septembri, októbri, a ten ich príjem nepresiahol 100 000. Čiže týka sa to aj tejto skupiny. Týka sa to zdravotných sestier, alebo ADOS-iek, ktoré pracujú v tejto oblasti, a tých, o ktorých už hovoril pán predkladateľ, takže o tých už nebudem hovoriť.
Čo mi najviac prekážalo na vyjadrení ministra, a ja vás chcem na to upozorniť, ktorý sa vyjadril k tejto poslaneckej novele, že neodstraňuje hlavnú príčinu, pre ktoré ministerstvo práce platný zákon tak sporne upravovalo, zneužívanie systému. No ale predsa, ak sa zneužíva systém, na to sú iné mechanizmy, na to sú kontrolné mechanizmy a tie má v rukách vláda. A on zase predsa nemôže postihnúť tisíce ľudí, ktorí nezneužívajú systém, a on ich postihne len preto, že zopár ľudí zneužilo systém. Tak tu to je, s týmto tiež nemôžem súhlasiť.
Ďalej pán minister hovoril zväčša a hovorí zväčša iba o nemocenskom. Áno, s nemocenským sú značné problémy, a keď si pozriete štatistické výkazy, je viac ľudí, ktorí sú práceneschopní práve v tých oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, pretože niekedy je to pre nich jediné riešenie. Ale to sa zase dá iným systémom riešiť, a nie postihovať na základe toho tisíce ľudí. Málo sa hovorí, že do nemocenského poistenia patria aj ďalšie dávky. To je podpora pri ošetrovaní člena rodiny. Nuž má byť ten, ktorý zarába pod 100 000, znovu, ktorý vlastne má nízky príjem, má byť postihovaný aj pri ošetrovaní člena rodiny, že nedostane túto dávku? Spadá sem vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve. No ako k tomu príde budúca mamička, ktorá jednoducho, pretože málo zarába, nedostala túto dávku, na ktorú má zo zákona nárok? Táto dávka sa nedá zneužívať! Lebo žena buď je tehotná, alebo nie je, buď porodila dieťa, alebo neporodila. Tak aké zneužívanie?! Je to podpora pri narodení dieťaťa.
Napríklad KDH kladie dôraz na rodinu a zaoberá sa touto problematikou a myslím si, že teda podporí takú novelu, ktorá neumožňuje mamičkám alebo vôbec členom rodín, aby dostali túto podporu, tak je diskriminačná.
Spadá sem pohrebné a spadá sem aj kúpeľná starostlivosť. Takže hovorím, aby ste si tieto všetky dávky zvážili, že tu nešlo len o to nemocenské, ktoré naozaj je niekedy využívané problematicky.
Pán minister hovoril, že títo ľudia nezostanú bez príjmov, že spadnú potom do tzv. sociálnej siete a dostanú dávku sociálnej pomoci. Ale to nie je pravda! Kým na tieto dávky nemocenského poistenia máte nárok v zmysle zákona bez ohľadu na to, koľko zarábate, ale sú stropované, je určené, koľko môžete maximálne dostať, tak pri sociálnej pomoci ste hodnotený ako rodina, a keď zarobíte len o pár korún viac, ako je určené zákonom, tak nedostanete tú dávku, alebo dostanete iba polovicu z tej dávky sociálnej pomoci. Tak ako to určuje zákon.
Takže na záver iba toľko. Pán predkladateľ hovoril, ako je tento zákon vlastne v rozpore s inými právnymi normami, ale ja si dokonca dovolím povedať, že je aj protiústavný. Súčasná novela 100 je aj protiústavná, pretože naozaj diskriminuje veľké skupiny občanov v týchto dávkach nemocenského poistenia, na ktoré im zákony vlastne priamo určujú, že majú na tieto dávky. Niektoré zo zákona o kúpeľnú starostlivosť si napríklad, samozrejme, musia požiadať, o pohrebné takisto, ale viac-menej na ne takmer 100-percentne, ak spĺňajú kritériá, majú nárok. Takže mňa najviac znepokojuje ako ženu tá peňažná pomoc v materstve, podpora pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve, ktorý sa poskytuje ženám, ktorých muži vlastne absolvujú vojenskú povinnú službu.
Takže dúfam, že sa nájde dostatok odvahy a síl v parlamente, že podporia tento návrh zákona, aby prešiel do druhého čítania a tam ho potom dotvoríme a zlepšíme, pretože ako aj predkladateľ sľúbil, i my sa do tohto zlepšovania takisto zapojíme. Takže dúfam, že parlament tu nebude hlasovať nejako politicky, ale že zdravý rozum zvíťazí a tým dokážeme aj občanom Slovenskej republiky, že sa tu v parlamente iba nehádame, ale že vymýšľame aj spôsoby, ako zlepšiť ich situáciu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)