Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Páni poslanci a pani poslankyňa, nemôžete reagovať na vystúpenie pána ministra.
Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či chcete zaujať stanovisko k rozprave?
(Ruch v sále.)
Pani poslankyňa Aibeková, teraz nerušte pána ministra. Pán minister, tiež vás žiadam, aby ste počas...
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Nagy:
Vážená Národná rada,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom záverečnom slove povedal toľko, že pre mňa sa potvrdili počas rozpravy tri závažné veci, že naozaj po prvé je načase a bolo potrebné, aby sme pristúpili k úprave hľadania nového miesta a precizovanie miesta Slovenského národného strediska pre ľudské práva v budúcej sústave inštitúcií ľudských práv na Slovensku. Tohto nového miesta sa týka zmena novely, teda zmena zákona v tej časti, kde sa prisudzuje tomuto pracovisku vyhotoviť a sledovať každý rok správu o činnosti dodržiavania ľudských práv na Slovensku. Proti tejto časti novely nikto...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper, pán poslanec Cuper. Ďakujem pekne.
Poslanec L. Nagy:
... proti tejto časti novely nikto z diskutujúcich a vystupujúcich poslancov neprotestoval, a teda považujem to za súhlas z ich strany.
Po druhé sa ukázalo, že je potrebné meniť a zmeniť aj podmienky nezávislosti, právnej a prevádzkovej nezávislosti tohto strediska, lebo doterajší stav zákon ani štatút neboli v stave zabezpečiť, dokonca ani správna rada nebola schopná zabezpečiť túto klauzulu dohody medzi OSN a Slovenskou republikou.
Dovoľte mi, aby som na dôvažok toho, čo hovorím, vás oboznámil so súčasným zložením správnej rady, lebo to doteraz neodznelo. Pani predsedníčka správnej rady je poslankyňa Marta Aibeková...
(Reakcia poslankyne z pléna.)
Členkou do novembra 2000 bola Dr. Jana Baricová za Združenie sudcov.
(Reakcia poslancov z pléna.)
Mimovládne organizácie boli zastúpené Vincentom Danihelom. Poslanec Pavol Kandráč zastupoval Univerzitu Mateja Bela. Istý profesor Lemmens zastupoval zahraničie, neviem koho. Dr. Stanislav Lehoťák zastupuje Najvyšší súd, doc. Jozef Madliak Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, Dr. Alojz Medár ministerstvo spravodlivosti, doc. Dr. Milada Pĺšková je zahraničnou členkou, Ing. Jozef Širotňák prezidentskú kanceláriu, Dr. Ondrej Tkáč mimovládne organizácie, poslankyňa Katarína Tóthová bola vymenovaná správnou radou, doc. Zoltán Valentovič Univerzitu Komenského a prof. Albert Weitzl je zahraničným členom, ako aj Milada Wembo je členkou, neviem za koho...
(Reakcia z pléna: Za mimovládne organizácie.)
Za mimovládne organizácie. A výkonným riaditeľom je Ondrej Srebala.
A po tretie sa potvrdilo aj to, i v záverečnom slove sa pán minister vyslovil za to, že pomer správnej rady, pomer členov, resp. organizácií zastúpených v správnej rade treba chápať alebo je možné chápať ako podnet pre druhé čítanie. A ja zastávam tiež ten názor, že je možné zvážiť jednak vzájomný pomer štátnych organizácií, resp. orgánov štátnej správy a mimovládnych a iných organizácií a orgánov, ale nechajme to na odbornú diskusiu v rámci druhého čítania.
Toto je moje záverečné slovo. Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predsedajúci,
v rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh od pani poslankyne Tóthovej, najprv budeme musieť hlasovať o tomto návrhu. Je to zmena, teda návrh na uznesenie. Prečítam vám návrh: "Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. nebude pokračovať v rokovaní o návrhu vlády, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh pani poslankyne sme neprijali.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán podpredseda, teraz budeme hlasovať o mojom návrhu. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky návrh prerokovala v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli hlasovať o tomto návrhu. Opozícia, samozrejme, využíva právo nehlasovať a neprezentovať sa.
(Ruch v sále.)
Nech sa páči, vážení páni poslanci a panie poslankyne, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme prerokovali daný návrh v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime teraz k ďalšiemu hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec L. Nagy:
V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prijať uznesenie o pridelení predmetného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Zároveň odporúčam návrh prerokovať vo výboroch v termíne do 2. mája 2001 a v gestorskom výbore v termíne do 4. mája 2001.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme ešte hlasovať o návrhu, ktorý sme doobeda prerokovali, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Ivanko, ako spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Nech sa páči.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), že predmetný vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa, zároveň hlasujme. Hlasujeme o tom, či tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 922), týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti.
V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil ústavnoprávny výbor, aby výbory návrh prerokovali v lehote do 2. mája 2001 a gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny, ho prerokoval v lehote do 4. mája 2001.
Ďakujem, pán predsedajúci, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie daného návrhu zákona.
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993 podpísaného Slovenskou republikou v Haagu dňa 1. júna 1999.
Národná rada Slovenskej republiky na základe odporúčania výboru pre sociálne veci a bývanie prerušila na 45. schôdzi rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou uvedeného dohovoru. Výbor pre sociálne veci a bývanie vo svojom uznesení odporučil Národnej rade požiadať vládu o predloženie informácie o stave vynútiteľnosti práva, najmä rodinného práva v rodinnoprávnych veciach s cudzím prvkom, a túto informáciu prerokovať spoločne s návrhom vlády na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou tohto dohovoru.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 867 a uvedenú informáciu ako tlač 867a.
Návrh vlády odôvodní minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
(Reakcia poslanca z pléna.)
Áno, ale pán minister chce odôvodniť návrh k tomuto bodu.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
k rokovaniu o tomto materiáli, o Dohovore o ochrane detí pri medzištátnych osvojeniach, chcem povedať len jednu vec, že táto úloha prijať, podpísať a ratifikovať atď., prijať tento dohovor bola rozhodnutá vládou Slovenskej republiky v júni 1996. Bola zahrnutá do opatrení na realizáciu štátnej rodinnej politiky do roku 2000, bod A 2 písm. b), a schválená uznesením vtedajšej vlády z roku 1996 číslo 389. A pani poslankyňa Keltošová teraz síce na poslednom rokovaní o tomto materiáli sa vyslovovala veľmi proti nemu, ale vtedy práve ona predkladala materiál do vlády ako ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny a ona navrhla podpis a ratifikáciu tohto dohovoru. Takže ja sa trochu divím teraz aj jej negatívnemu postoju na predchádzajúcom zasadnutí Národnej rady, keď vlastne pani poslankyňa Keltošová mala zásadné výhrady proti tomuto dohovoru.
Chcem povedať len, že dohovor len zlepšuje možnosti právnej kontroly a vynútiteľnosti práva pri osvojeniach s cudzím prvkom, pretože vlastne už aj pri súčasnej právnej úprave je možné za istých okolností osvojenie detí smerom do zahraničia, myslím zo Slovenska, a také prípady sa aj stali. A práve preto, že nie je doteraz nami podpísaný, že nie sme členmi tohto dohovoru, tak z našej strany, myslím zo strany Slovenskej republiky, nebola možná žiadna kontrola režimu takýchto detí osvojených do zahraničia. Čiže z tohto hľadiska k pristúpeniu k dohovoru sa situácia aj "našich" detí zlepší.
Ale chcem povedať len toľko, že pred týmto zasadnutím ma navštívili zástupcovia nevládnych organizácií Úsmev ako dar a Návrat a dali mi materiál a informovali ma, že navštívili všetky poslanecké kluby v Národnej rade a dali im tento materiál, a myslím, že tie čísla, ktoré obsahuje, sú jednoznačné. V roku 1999 bolo na Slovensku v detských domovoch takmer 6 200 detí a ročne dochádza k osvojeniu na Slovensku asi 300 detí. Z toho si môžete urobiť obraz, aké veľké množstvá, aké tisíce detí, ktoré sú v detských domovoch na Slovensku, prakticky nemajú vyhliadku, že by boli osvojené, to znamená, že by mohli vyrastať v rodine. A pritom všetky odborné podklady, zákony, skúsenosti, všetky tieto podklady sa zhodujú v tom, že výchova detí v rodine je najlepším, teda rodina že je najlepším prostredím na výchovu detí. A to znamená, že treba hľadať možnosti, aby čo najviac detí mohlo byť vychovávaných v rodinách, a pristúpenie k tomuto dohovoru vytvára takú možnosť. Prihováram sa preto, aby tento dohovor bol schválený.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán minister vystúpil v rámci rozpravy, takže tie reakcie považujem za faktické poznámky. Pani poslankyňa Keltošová, Dubovská, Tóthová, Čižmáriková. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Ešte raz, tí, ktorí chcú reagovať na pána ministra, môžu sa prihlásiť ešte raz, ale potom do rozpravy, samozrejme, dám možnosť. Takže považujem pani poslankyňu Tóthovú ako jedinú, ktorá chce reagovať s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Prepáčte.
Chcela by som k vystúpeniu pána ministra uviesť, že súčasné platné právo, áno, pripúšťa v prípadoch, ak ide k blízkym rodinným príslušníkom v zahraničí. A v tejto súvislosti by ste mali byť, pán minister, taký láskavý a uviesť, aké garancie sú poskytnuté na to, aký je kontrolný mechanizmus, že deti z detských domovov sa nedostanú ako databázy na transplantácie, čo už boli prípady, že to nebude obchod pre deti do rôznych podnikov, kde neskôr sa stanú objektmi pedofilov, a že vôbec bude uskutočnená kontrola, do akých rodín sa tieto deti dostanú. Ja osobne nie som za adopciu do zahraničia okrem tých prípadov, ktoré ustanovuje dnes platné právo, to znamená, ak adoptujú blízki rodinní príslušníci a príbuzní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Dostal som jednu písomnú prihlášku, alebo teda pán poslanec Brocka sa prihlásil písomne. Pýtam sa vzhľadom na to, že teraz je to troška problém. Niektorí to charakterizujú ako znovuotvorenú rozpravu, niektorí ako novú, tak sa pýtam hneď naraz, kto sa hlási ústne do rozpravy okrem pána poslanca Brocku. Pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Dubovská. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.
Pán poslanec Brocka, máte slovo, nech sa páči.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážení kolegovia,
v pravidelnej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z novembra minulého roku sa v časti, alebo v pasáži Hospodárske, sociálne a kultúrne práva okrem iného konštatuje, že v oblasti ochrany detí Slovensko nedosahuje dostatočný pokrok a neplní relevantné dohovory vrátane medzinárodných adopcií. Píše sa tam aj o tom, že v domovoch patriacich do pôsobnosti ministerstva práce žije približne 5 800 opustených detí. Preto je namieste, že ratifikácia Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach je zaradená vládou, alebo považuje vláda za svoje priority na tento rok.
Náš klub Kresťanskodemokratického hnutia podporuje súhlas, resp. súhlasí s tým, aby Národná rada dala súhlas s ratifikáciou tohto dohovoru, a nemeníme nič zo svojho postoja, ktorý sme mali aj pred predložením tejto informácie z vlády o vynútiteľnosti práva najmä rodinného v rodinnoprávnych veciach s cudzím prvkom. Pred mesiacom sme však chceli, aby v tejto snemovni neboli žiadne pochybnosti o tom, že ratifikácia tohto dohovoru je v eminentnom záujme tých tisícok detí, ktoré nemali to šťastie vyrastať v rodinnom prostredí.
Pán minister tu už hovoril o liste, ktorý majú všetci poslanci alebo ktorý dostali zo združenia Úsmev ako dar a z občianskeho združenia Návrat. Chcel by som len doplniť, že ak sa hovorí o číslach, o aký počet detí ide, tak s tým medzinárodným prvkom o adopciách do zahraničia je to číslo, ktoré sa pohybuje na úrovni 20. A ide prevažne o rómske deti.
Chcel by som ešte na podopretie toho súhlasu s tou ratifikáciou využiť aj stanovisko Národnej asociácie sudkýň Slovenska, ktoré takisto je adresované poslancom Národnej rady, a v ňom sa konštatuje: "Odhliadnuc od toho, že dohovor je len realizáciou ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou už desať rokov, a napriek tomu proces jeho ratifikácie realizujeme osem rokov po jeho prijatí, bude jeho ratifikácia ďalším prejavom postupného zaraďovania Slovenskej republiky medzi vyspelé štáty s vysokým štandardom ochrany ľudských práv, najmä práv detí. Právna prax ukazuje, že zrušiteľné a nezrušiteľné osvojenie je v Slovenskej republike v systéme náhradnej výchovy v porovnaní s inými inštitútmi, najmä ústavnou výchovou, inštitútom veľmi málo využívaným, hoci jediný sa najviac približuje potrebe zabezpečenia rodinného prostredia pre každé dieťa, ak je to len trochu možné.
Slovenský právny poriadok stanovuje veľmi prísne kritériá na osvojenie, a to či už na strane osvojenca, alebo budúcich osvojiteľov, a zároveň chráni práva rodičov dieťaťa tak, aby adopcia bola povolená len vtedy, ak je to v záujme dieťaťa a jeho biologická rodina nedokáže ani za pomoci štátnych orgánov plniť svoju výchovnú funkciu. Paradoxne, pokiaľ by sa podľa rovnakých kritérií posudzovala spôsobilosť rodičov na výchovu detí aj v inak funkčných rodinách, je otázne, v koľkých by rodičia boli vyhlásení za spôsobilých vychovávať svoje vlastné biologické deti."
Tu chcem krátku poznámku povedať, že iste aj vy máte tú skúsenosť, že adoptívni rodičia, alebo tí, ktorí mali záujem adoptovať si dieťa, boli často znechutení tou procedúrou, ktorá existuje pri preukazovaní spôsobilosti tých adoptívnych rodičov postarať sa o dieťa z detského domova. A myslím si, že aj v tejto oblasti by sme mohli prijať isté opatrenia, ktoré by neodrádzali tých potenciálnych rodičov, ktorí sa chcú starať o dieťa z detského domova.
"Z právneho hľadiska teda obavy z medzinárodnej adopcie", pokračujem v tom krátkom liste Národnej asociácie sudkýň Slovenska, "z právneho hľadiska teda obavy z medzinárodnej adopcie ako spôsobu "výpredaja slovenských detí do zahraničia" nie sú vôbec opodstatnené a nie sú ničím iným než obavou z toho, že by sme nevedeli v slovenských podmienkach zabezpečiť kontrolné mechanizmy, ktoré dohovor predpokladá. Keďže osvojenie slovenského dieťaťa sa podľa článku 4 dohovoru bude spravovať slovenským právnym poriadkom a kontrolné mechanizmy pri vnútroštátnych adopciách fungujú a sú účinné, niet dôvodu domnievať sa, že Slovenská republika ako civilizovaná krajina v strednej Európe si nebude vedieť poradiť s medzinárodnou adopciou. Preplnené detské domovy navyše takéhoto typu, aké na Slovensku prevládajú, nie sú dobrou vizitkou žiadneho zmluvného štátu Dohovoru o právach dieťaťa."
Dámy a páni, na záver by som ešte povedal jednu poznámku zaujímavú práve z toho stanoviska združenia Úsmev ako dar a združenia Návrat, že táto ratifikácia dohovoru na druhej strane otvára možnosť osvojenia detí zo zahraničia aj na Slovensko, pre čo v súčasnosti neexistoval medzinárodný mechanizmus.
Ďakujem za vašu podporu a prihováram sa za to, aby ste, tak ako v iných dôležitých veciach, najmä v tejto oblasti pre deti, ktoré sú v detských domovoch, aby sme našli tú zhodu. A my sme aj preto pred mesiacom súhlasili s tým, aby sme odročili hlasovanie o tejto ratifikácii až na túto schôdzu Národnej rady, aby ste ju podporili.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová, pripraví sa pani poslankyňa Dubovská.
(Ruch v sále.)
Páni poslanci, nechajte pani poslankyňu.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som najskôr zareagovala na vystúpenie pána ministra. Áno, mali sme na programe ratifikovať Dohovor o medzinárodných adopciách, predkladala som ho do vlády, za tým si stojím. Ale, pán minister, predtým, ako by sme tento dohovor ratifikovali, sme chceli prijať viaceré závažné právne úpravy, ktoré sa dotýkajú rodinného práva a ktoré po dnes deň, napríklad zákon o rodine, neboli novelizované. Čiže nie naopak. Najprv prijať, ratifikovať dohovor. Samozrejme, že dňom ratifikácie začne plynúť trojmesačná lehota a byť nepripravení na to, čo nás potom čaká z pohľadu nášho vnútroštátneho rodinného práva.
Pán minister, ja viem, že zákon o rodine ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dodalo na vaše ministerstvo už asi pred dvoma rokmi, v ňom ide práve o tie spomínané právne úpravy, aj pokiaľ ide o otvorenie priestoru na adopciu domácim záujemcom. Zrušenie tých nezmyselných kritérií, tých polročných tzv. korešpodencií a telefonátov, ktorými tzv. rodičia prejavujú svoj záujem o deti v domovoch, dosiaľ zákon o rodine vami ako súčasť veľkého občianskeho kódexu predložený nebol. Toto je moja zásadná výhrada, takto som to aj na minulom pléne vysvetľovala, že pokiaľ naši potenciálni rodičia nebudú mať rovnaké podmienky na adopciu ako zahraniční uchádzači, som proti tomu, aby sme tento dohovor v takejto podobe ratifikovali.
Takže ja nemením svoje stanovisko, chcem, aby tento dohovor bol ratifikovaný, ale na rozdiel od komisie, ktorú vy ste zostavili, pán minister, ktorá uvádza, že zatiaľ nie je vraj potrebné urobiť žiadne právne úpravy, možno potom, keď ratifikujeme ten dohovor. Ja sa obávam, pán minister, že v pracovnom tempe tohto parlamentu do troch mesiacov tie právne úpravy, ktoré nás budú z tohto dôvodu zaväzovať, my jednoducho nestihneme prijať. Nás nikto netlačí, pán minister, aby sme teraz ratifikovali dohovor, ktorý je podpísaný. Pretože ak dovolíte, pre osvieženie pamäti, okrem Slovenskej republiky dohovor podpísali, ale zatiaľ neratifikovali, napríklad Belgicko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Spojené štáty americké, Švajčiarsko, Veľká Británia. A Európska únia zatiaľ je ticho. Nevyčítajú im neplnenie svojich záväzkov, hoci sú členské štáty. Takže ja...
(Reakcia z pléna.)
Áno, my budeme lepší. Hej, pán poslanec, ja sa môžem len trpko usmiať nad tým.
Takže ja sa pýtam: Prečo ten náhly poryv v prospech ratifikovania dohovoru, na ktorý nie sme v našej vnútroštátnej legislatíve pripravení?
Moja druhá výčitka k nepripravenosti nášho rodinného práva, ale aj občianskeho práva smerovala, pán minister, a na to ste mi nedali odpoveď a na to mi nedal odpoveď ani materiál, ktorý sa volá Informácia, čo sme si vyžiadali, o vynútiteľnosti práva. Akým spôsobom, pýtam sa, ak sa nevydarí adopcia v zahraničí, v Európe je hádam päť štátov, ktoré uznávajú dvojité štátne občianstvo, náš občan, naše dieťa bude vypustené zo slovenského štátneho zväzku? Adopcia sa náhodou nevydarí, čo je pomerne, nechcem povedať, že častý jav, ale nie je ani zriedkavý aj na Slovensku. Dieťa sa vráti tu do detského domova, resp. do náhradnej starostlivosti - ako chcete umiestniť cudzieho štátneho občana u nás? Lebo toto dohovor predpokladá. Čiže v prípade takejto nevydarenej adopcie to dieťa sa má vrátiť do krajiny pôvodu. Na to mi ani táto vaša komisia, ani táto informácia odpoveď nedáva, bohužiaľ.
Čiže toto boli moje závažné výhrady k opačnému procesu, to znamená, najprv k ratifikácii a potom k dodatočným prípadným úpravám, pretože ten časový limit je trojmesačný a mňa nikto nepresvedčí, že za tie tri mesiace sa tieto veci legislatívne pripravia a najmä teda že prejdú aj v parlamente.
K samotnej informácii mi dovoľte, aby som povedala len veľmi stručne, že ma sklamala, pretože asi sme nezadali úlohu pre vládu, resp. pre ministra spravodlivosti, tu v parlamente dosť jasne. My sme nežiadali správu o vynútiteľnosti práva, pokiaľ ide o výživné. To je úplne o niečom inom! My sme nežiadali informáciu o tom, koľko detí bolo navrátených svojim pôvodným rodičom, lebo to je úplne iná téma. My sme chceli informáciu o tom, koľko bolo adopcií do zahraničia, aké budú kontrolné mechanizmy, resp. aké sú teraz, a zároveň sme chceli informáciu od centra, ktoré predkladalo v spolupráci spolu s vami tento materiál, túto informáciu, akým spôsobom budú spolupracovať v troch oblastiach. V dohovore sú jasne určené štáty, ktoré dohovor podpísali aj ratifikovali. Ako budete spolupracovať napríklad s Belgickom, ktoré len podpísalo, alebo s Nemeckom, alebo s Luxemburskom, alebo s americkými štátmi? Ako budete s nimi spolupracovať, ak ich parlamenty neratifikovali túto dohodu? Aké budú pozície Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu voči štátom, ktoré len dohovor podpísali?
Čiže je tu celý rad z môjho pohľadu nevyjasnených okolností, ktoré veľmi spochybňujú úmysel predkladateľa, nech je akokoľvek humánny. Ja sa pripájam umiestniť deti, ktoré sú v našich pomeroch neumiestniteľné, pokiaľ nebudeme mať legislatívne prostredie také, aby sme mali úplnú istotu pri hlasovaní, že tie deti sa budú mať ako vrátiť na Slovensko, kam vrátiť na Slovensko napríklad a aký bude potom spôsob ďalšej kontroly v prípade so štátmi, o ktorých som hovorila, ktoré tento dohovor neratifikovali.
A keďže sa tu hovorilo aj o dohovore, ktorý platí, ktorý sme ratifikovali, to je Dohovor o právach dieťaťa. Viete, ja som sa tiež stretávala počas minulého volebného obdobia, vlastne dvoch, som sa stretávala so zástupcami občianskych združení, aj nazajtra, resp. pozajtra som pozvaná na seminár o transformácii detských domovov na rodinné, alebo teda domovy rodinného typu. Chcem len pripomenúť, že Dohovor o právach dieťaťa hovorí v článku 2, citujem: "Zmluvné strany dohovoru sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva dieťaťa bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka," to je pre mňa tiež veľký otáznik do cudziny, "náboženstva, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu." A článok 21 písm. b) Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná, hovorí: "Zmluvné strany uznávajú, že osvojenie v cudzine možno považovať za náhradný spôsob starostlivosti o dieťa, pokiaľ dieťa nemožno odovzdať do výchovy v zariadení starostlivosti o deti alebo rodine osvojiteľa, alebo sa o ne možno postarať iným vhodným spôsobom v krajine jeho pôvodu." Ak by Slovenská republika nedokázala dodržiavať tieto zásady Dohovoru o právach dieťaťa, potom môžeme uvažovať pri splnení všetkých legislatívnych podmienok aj o osvojení v tom tzv. najlepšom záujme dieťaťa do zahraničia. Takto pripravený dohovor bez dostatočnej domácej legislatívy nemôžem podporiť.
Ďakujem.
Dovoľte mi, aby som dala návrh, ktorý zrejme tu už bude viackrát alebo odznie viackrát, aby sme ho ratifikovali v tejto podobe až po prijatí príslušných právnych predpisov. Medzi nimi najmä by som podčiarkla príslušný nový zákon o rodine.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, rozumiem tomu tak, že žiadate odložiť hlasovanie o ratifikácii?
Ďakujem pekne.
Posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, je pani poslankyňa Dubovská.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené dámy kolegyne,
vážení páni kolegovia,
dovoľte mi vrátiť sa k niektorým momentom rozpravy z minulej schôdze k problematike týkajúcej sa ratifikácie Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach podpísaného Slovenskou republikou v Haagu 1. júna 1999.
Vo svojich vystúpeniach opoziční poslanci často spomínali riziká - zneužívanie detí, predaj orgánov, pedofíliu, týranie detí, detskú prostitúciu, detskú pornografiu. Síce v praktickom živote existujú, ale nie sú pravidlom pri adopcii detí. Tie sa v istom percente vyskytujú aj v rodinách s vlastnými deťmi tak u nás, ako aj v ktorejkoľvek inej krajine na svete. Ak si lepšie pozriete jednotlivé články dohovoru, zistíte, že práve tento umožňuje domovskému štátu, aby cez svoje orgány kontroloval, ako sa s týmito deťmi v adoptívnej krajine zaobchádza. Existencia mechanizmu upraveného dohovorom znamená posun dopredu voči súčasnej situácii, a tým aj vytvára vyšší stupeň ochrany dieťaťa. Okrem toho dohovor poskytuje orgánom domovského štátu možnosť sledovať osud dieťaťa aj po jeho osvojení do cudziny. Záleží len na orgánoch, ako budú dôsledné pri plnení svojich povinností, ale aj možnosti, ktoré im dohovor zaručuje. Rovnako je v kompetencii našich štátnych orgánov, či povolia adopciu do krajiny, ktorá nepristúpila k dohovoru.
Ešte jeden postreh z minulej rozpravy. Je pozoruhodné, že keď sú deti osvojené na území nášho štátu, ide o adopciu. V prípade zahraničného osvojenia tu boli používané spojenia ako predaj a výpredaj detí do zahraničia. Podľa mňa v oboch prípadoch platia isté predpisy, pravidlá a zákony. Takéto označenia teda, bohužiaľ, musím považovať jedine za neseriózne a zavádzajúce.
Nechcem sa znova podrobne zaoberať jednotlivými kapitolami a článkami dohovoru. Chcem niečo povedať k problému tých, ktorých sa to práve týka, teda detí. Základom každého fungujúceho štátu je rodina. Je to svojím spôsobom základná správna jednotka, ktorá nepozná štátne hranice a vôbec nijaké hranice. Záujem o osvojenie si dieťaťa majú rodiny kompletné i bezdetné. Teda tí partneri, ktorí sú vnútorne presvedčení, že môžu a chcú poskytnúť rodinné zázemie tým, ktorí ho nemajú. Aký je rozdiel medzi rodinou, samozrejme, príslušnými orgánmi overenou, ktorá požiada o osvojenie vo Švédsku, Francúzsku, Indii, Amerike alebo u nás? Žiadny! Atmosféru lásky, šťastia a porozumenia, v ktorej má každé dieťa nárok vyrastať, je možné vytvoriť rovnako u Eskimákov, Indiánov, Európanov či Aziatov. Slovo "mama" znie skoro v každom jazyku rovnako a pokiaľ je spojené s láskou a domovom, hranice nehrajú veľkú úlohu...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ak vás môžem poprosiť.
Páni poslanci, prosím vás, ak chcete diskutovať, tak choďte von z rokovacej sály a nechajte pani poslankyňu, aby každý rozumel tomu, čo ona hovorí. Lebo nie je počuť.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Veď prirodzené prostredie rodiny nemôže dieťaťu nahradiť žiadny systém ústavného rodičovstva, nech je akokoľvek dôkladný. Vždy je tu isté riziko. Dokonalí nie sú ani náhradní rodičia, ale percento tých, ktorí majú šancu prežiť v náhradnej rodine, určite vysoko prevýši toto riziko. Len preto, že sa medzi ľuďmi vyskytuje aj hyenizmus, nedáme možnosť prežitia a tepla domova toľkým opusteným deťom? Keď sa na Slovensku nenájde dosť rodín so záujmom o adopciu, prečo sa zdráhať dať takúto šancu rodinám z iných krajín, a teda aj deťom, ktoré by to tak veľmi potrebovali? Veď na Slovensku je ich viac ako 6 000, aj keď nie všetky sú právne voľné.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení hostia, ja verím, že naším súhlasom s dohovorom vytvoríme šance nájsť rodinu pre deti, ktoré ju doteraz na Slovensku nenašli. Preto vás tiež žiadam, aby ste podporili svojím hlasom a súhlasili a podporili ratifikáciu tohto dohovoru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili dve poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Znovu zopakujem pre lepšie pochopenie výhrady, ktoré som predniesla.
My sme pripravovali návrh na ratifikáciu tohto dohovoru, pani poslankyňa Dubovská, ale za určitých podmienok. Znovu opakujem. Treba zmodernizovať alebo pripraviť úplne nový zákon o rodine tak, aby podmienky na adopciu boli rovnaké pre našich občanov, ako pre zahraničných občanov. U nás čakajú ľudia možno aj desiatky, nechcem povedať, možno desať rokov, možno teraz aj viac, na možnosť adopcie. Čiže toto bola moja výhrada prvá.
Druhá výhrada. Pokiaľ nebude upravené, ako sa dieťa zo zahraničia v zmysle dohovoru bude môcť vrátiť ako cudzí štátny občan na naše územie, máte to svedomie pustiť tieto deti von na adopciu? Ste presvedčená, že všetkých 100 % detí, ktoré dáme von na adopciu, že sa tam bude dobre cítiť alebo že budúci rodičia budú s nimi spokojní, že nevznikne ani jedna jediná situácia? Ste o tom pevne presvedčená? Ani jedna jediná situácia nevznikne, keď toto dieťa v tej rodine sa nebude cítiť dobre alebo tí rodičia mali iné predstavy, a bude ho treba vrátiť naspäť?
O toto mi ide, nie o to, že by sme chceli uprieť týmto deťom možnú rodinu v zahraničí alebo tu. O rovnocenné podmienky a o legislatívu, ktorá by umožnila aj prípadný návrat. Preto som dala návrh, aby sme najprv prijali legislatívne úpravy tu, doma, a potom ratifikovali dohovor. Ak ho prijmeme, ak ho ratifikujeme, do troch mesiacov budeme musieť urobiť aj tak určité zmeny. Len pochybujem, že to tento parlament stihne.
Toto sú moje výhrady.