Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcem skutočne podporiť tú časť vystúpenia pána poslanca Brocku, kde oceňuje tento prístup. Vychádzame z mnohých požiadaviek a diskusií poslaneckých prieskumov, aj nášho výboru v obciach a mestách, kde naozaj sa žiadalo niečo urobiť, aby sme sa z toho zablokovania dostali ďalej v nájomnom bývaní. Takže skutočne oceňujem tento krok. Je možné, že tento krok rozprúdi jednak bytovú výstavbu, ale hlavne týmto krokom sa skôr môže aj ten sociálne slabší alebo priemerný občan dostať k bytu.
Ale tu by som chcel doplniť pána poslanca Brocku a vyzvať pána ministra, aby zároveň, pretože to cielenie je skutočne pre tých, čo to potrebujú, teraz nehovorím o tých sociálne najslabších, ktorí nebudú mať možnože ani na to nájomné, ale treba zmeniť pohľad, pán minister, na posudzovanie sociálneho bytu. My sme o tom už hovorili, že je potrebné zvýšiť tú latku porovnávateľnú k sociálnemu pohľadu na byt tak, aby sa väčší okruh občanov mohol zapojiť do tejto, by som povedal, takto do získania bytu.
Na druhej strane upozorňujem, že by sme mali spoločne potom po nabehnutí tohto zákona veľmi úzko spolupracovať so ZMOS-om, pretože sa obávam, že ďalšie normy a zákony, ktoré brzdia bytovú výstavbu z hľadiska extravilánu, intravilánu, z hľadiska stavebných povolení, nám môžu narobiť problémy, takému nejakému rýchlemu rozvoju. Takže ja si myslím, že ak spoločne pôjdeme do tejto veci, nájdeme priestor aj taký, aby sa aj tieto byrokratické veci odstránili pre budúcnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem.
Vystúpenie pána poslanca Brocku ma ubezpečilo alebo utvrdilo v tom, že súčasná vládna koalícia absolútne je bezmocná v konštruovaní naozaj racionálnej a múdrej bytovej politiky, lebo keď konštatoval, že vlastne tento problém nebude riešiť sociálne problémy obyvateľstva, že to nájomné bude také vysoké, že vlastne tí ľudia, ktorí sú v ťažkostiach, ho nebudú vedieť zaplatiť, tak je to jasné, že táto vec, ktorú pán minister predložil, nerieši vlastne to, čo si dala do svojho cieľa.
A myslím si na druhej strane, že je tu naozaj dosť sociálnych bytov takého charakteru, ktoré by tieto problémy riešili. Sú tu aj ubytovne, ktoré, žiaľ, vládna koalícia miesto toho, aby, napríklad v prípade Istrochem ich vyčlenila práve na takéto sociálne bývanie, dáva ich ľuďom, ktorí s nimi špekulujú a zneužívajú. Hoci ešte stále, hovorím, aj v prípade Istrochemu je to v rukách Fondu národného majetku. Čiže v rukách vládnej koalície.
Z takéhoto pohľadu je jasné, že predložený návrh môžeme podporiť ako akt zúfalstva, aby obce mohli trochu stavať. Ale vlastne základné problémy, ktoré si dala novela za cieľ, nebudú riešené. Bude len riešená aká-taká možnosť trošku rozhýbať stavebníctvo, trošku rozhýbať nárast nájomných bytov, ale problémy zostanú ďalej neriešené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona, ktorý podporujem, sa hovorí, že k 1. 2. sa zvýšilo nájomné o 45 %. Preto si myslím naozaj, že tieto byty, ktoré si budú obce takto zadovažovať pri ďalšej deregulácii nájomného, o ktorej sa uvažuje, určite nevyriešia sociálny problém. Mne však chýba v tejto správe, pán minister, resp. v dôvodovej správe mi chýba, či máte aspoň predstavu, do akej miery výstavba takýchto bytov, my hovoríme o nájomných bytoch, bude koordinovaná povedzme s plánmi regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o mobilitu pracovnej sily. Je to pekné, je to humánne, že sa pripravuje aj takýto návrh, ale ja by som potrebovala viac. Chcela by som vedieť, či je to skoordinované, či má vláda predstavu o tom, v ktorých oblastiach najmä sa budú stavať tieto nájomné byty aj za účelom zamestnanosti. A prosím vás, ak budete teda vystupovať v záverečnom slove, keby ste doplnili dôvodovú správu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem pekne.
Mňa trošku kolega Brocka prekvapil, že sa tu baví len o tzv. sociálnom byte, a tento zákon hovorí o výstavbe nájomných bytov. Je tá situácia možno taká, že fakt je ich 6 až 8 %, ale my sme do roku 1989 mali týchto bytov viacej ako 60 % nájomných, ak odrátam družstevné byty. A treba tu vyriešiť podľa mňa tri takéto základné problémy. Jeden je zadefinovať vlastne, čo to je sociálny byt a aká sociálna skupina bude mať naň nárok. A treba tiež otvorene všetkým občanom povedať, že budú cez svoje dane prispievať na výstavbu takéhoto bytu, ale samozrejme, že budú prispievať celý život na nájomné u takéhoto občana, ktorý býva v tomto sociálnom byte. Problém s bytmi je problém veľkých miest. Je to problém Prahy, je to problém Viedne, Budapešti. Vtedy, ak nájomný byt má nájomné také, ako je bežné trhové pri iných bytoch, vtedy dokáže tento nájomný byt totiž hradiť aspoň svoje náklady na odpisy a na priamu údržbu.
Takže kým sa nedostaneme pri nájomnom na normálne nájomné ceny a budeme sa o nájomných bytoch baviť ako o sociálnych, tak nevyriešime problém občanov, naopak si myslím, že ľudia sa budú ešte viacej spoliehať, aby dostali za úplatok takýto sociálny byt, aj keď nebudú asociáli, a znemožníme tým normálne trhové podnikanie s bytmi firmám, ktoré by chceli investovať vlastne do tohto trhového priestoru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Súhlasím s predrečníkom, že nájomné byty neriešia problém bývania sociálne slabších skupín, pretože predpokladaná výška nájomného bude určite vysoká a nebude zodpovedať finančným možnostiam občanov tejto slabšej skupiny. Veď keď teraz si všímame, ako stúpa nájomné, tak vidíme, že to nájomné z roka na rok je vyššie a niekedy stúpa aj dvakrát do roka. Tento problém by mala vláda otvoriť a mala by sa s plnou vážnosťou zaoberať problémom bývania slabších skupín občanov. Zrejme by to malo byť riešené formou sociálnych bytov. Tento návrh bude riešiť bytovú otázku strednej vrstvy, čiže teda bude riešiť z určitej časti bytovú otázku a zvýšenie počtu bytov. Ale, opakujem, nerieši bytovú otázku sociálne slabších občanov a na nich by sme nemali zabúdať. Samozrejme, tento návrh podporím, ale očakávam od predstaviteľov vlády, že sa hlbšie zamyslia nad týmto problémom. A na to, na čo som upozornila, na problémy slabšej, ekonomicky slabšej skupiny občanov nezabudne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brocka chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov.
Poslanec J. Brocka:
Pán podpredseda, len na jedného, lebo všetci poslanci kládli otázky skôr pánu ministrovi. Nezdalo sa, že by reagovali na mňa, ale kolega poslanec Kužma, ten jediný na mňa reagoval. Chcem ho doplniť, alebo opraviť.
Pán kolega, slabšie si ma počúval, alebo menej pozorne, ja som hovoril, ten zákon je takisto o podpore nájomného bývania. Ale v dôvodovej správe, ktorá je k tomu návrhu zákona, konštatuje predkladateľ, to znamená vláda, že ide o byty pre občanov v hmotnej núdzi, pre občanov s nízkymi príjmami. A ja som chcel opraviť, že to nie pravda, lebo nájomné byty nie sú pre občanov s nízkymi príjmami, ani pre občanov v hmotnej núdzi. A preto som rozšíril diskusiu pri tomto návrhu o to, aby sme rovnako nezabudli aj na túto skupinu občanov, ktorí vlastne obývajú, alebo budú bývať v nájomných bytoch, ale podstatne nižšieho štandardu, ako sú klasické nájomné byty. Ako príklad som použil prípad ubytovní. Ak porovnáme dnes poplatok v sociálnej ubytovni, čo je jedna izba v porovnaní napríklad s nájomným za jednoizbový byt, tak mnoho ráz v tej sociálnej ubytovni sú vyššie poplatky. A to je práve, myslím si, nie spravodlivé a tu by takisto mohol štát výraznejšie prispieť a pomáhať obciam, aby mohli tento problém úspešne vyriešiť. Súvisí to najmä s vysokým podielom neplatičov a s problémom sťahovania neplatičov do inej formy bývania. A keďže tu iná forma neexistuje, alebo len vo veľmi obmedzenej forme, tak jednoducho musíme sa aj tým zaoberať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť k tomuto návrhu vlády ústne, keďže písomne bol prihlásený iba pán poslanec Brocka. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna:
Vážené dámy,
vážení páni,
český klasik by povedal, že ide o "hluboké nedorozumění". Podiel nájomných bytov na celkovom bytovom fonde v Slovenskej republike poklesol z približne 33,5 % na úroveň 6 až 7 %. Poklesol preto, lebo zákon 182 dával povinnosť obciam predávať byty, ktoré zo štátneho vlastníctva prešli do vlastníctva obcí. Čiže obce disponujú teraz už len týmito 6 až 7 % bytového fondu. Je to kriticky nízky podiel na celkovom bytovom fonde. V západoeurópskych krajinách podiel nájomného sektora na bytovom fonde sa pohybuje niekde medzi 35 až 52 %. V rôznych krajinách je to rôzne.
My sme do názvu tohto projektu nedali, že ide o výstavbu nájomných bytov, ale že ide o výstavbu obecných nájomných bytov. Vtedy, keď sme na realizáciu programového vyhlásenia vlády vytvorili koncepciu rozvoja bytovej výstavby, tak sme uvažovali tak, že existujú skupiny obyvateľov, ktorí si môžu získať byt aj bez pomoci štátu. Ďalej sú určité príjmové skupiny obyvateľstva, ktoré byt môžu získať do vlastníctva len vtedy, keď sa vytvoria výhodné podporné programy a úverové konštrukcie. A sú obyvatelia a budú obyvatelia, nielen na Slovensku, ale všade vo svete, aj v Spojených štátoch amerických, ktorí vzhľadom na to, že sa umiestňujú na nízkych, respektíve na najnižších priečkach príjmovej stratifikácie, a nehovorím o bezdomovcoch, byt do vlastníctva nevedia získať. Týmto skupinám je potrebné pomôcť.
V čom je podstata tohto programu? 50 % nákladov získa obec nenávratne vo forme dotácie. Zoberme, že priemerná cena bytu je milión korún, to znamená, že 500 tisíc dostane nenávratne. Ďalších 500 tisíc musí získať nejakým spôsobom. Pretože obce nemáme bohaté, tak sme vlani, keď sme tento program spúšťali, vytvorili konštrukciu, že na 30 % ďalších chýbajúcich zdrojov môže získať obec zo Štátneho fondu rozvoja bývania výhodný úver na 30 rokov so 4,4-percentnou úrokovou mierou. 20 % podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania mali mať z vlastných zdrojov. Pretože obce sa sťažovali, že ani na týchto 20 % nákladov nemajú prostriedky, tak teraz novelizujeme zákon, aby nie 30, ale celých 50 % mohli získať zo štátneho fondu vo forme veľmi výhodného úveru. Každý, kto sedí v tejto poslaneckej snemovni, vie, že úver na 30 rokov pri 4,4-percentnej úrokovej miere je úplne zadarmo. A prosím vás pekne, aké byty z toho obce postavia, to je ich vec. Predsa obce nemusia ísť v nákladoch na 15 400 Sk/m2, obce z toho môžu postaviť byty, ktoré budú oveľa nižšieho štandardu, trebárs do 10 tisíc korún nákladov na meter štvorcový, tá cena je maximálna, na ktorú pôjdu.
(Reakcia z pléna.)
Prosím vás pekne, sociálne nájomné bývanie musí byť nižšieho štandardu a je na obci, aký projekt si dá vypracovať, ako vykalkuluje cenu. Môže postaviť byty aj nižšieho štandardu aj pre sociálne odkázané vrstvy obyvateľstva. A navyše tento náš program umožňuje stavať nielen nové byty, ale prebudovať nebytové priestory na bytové priestory. Okrem toho umožňuje stavať aj byty nižšieho štandardu. Čiže nie je to vec ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ale predovšetkým vec obcí, aby obecné zastupiteľstvá sa chopili týchto možností a začali stavať byty v takej štruktúre, v akej potrebujú.
Čo sa týka nájomného, áno, deregulujeme nájomné, pán poslanec Kužma tu o tom už hovoril, jednoducho sa tu stretávajú záujmy obcí a záujmy nájomníkov. Ale keď my regulujeme, resp. deregulujeme, uvoľňujeme nájomné, treba mať jasné v jednej veci, že regulované nájomné dnes sa týka už len 6 alebo 7 % bytov, ktoré sú vo vlastníctve obcí. A keď sa pozriete na sociálnu štruktúru tých ľudí, ktorí v týchto bytoch bývajú, tak zistíte, že minimálne 70 % obyvateľov, ktorí v týchto nájomných bytoch bývajú, nie sú odkázaní na regulované nájomné, ale že môžu zaplatiť trhové nájomné.
Vyhláška, ktorá bola uverejnená a vstúpila do platnosti od 1. 2. tohto roka, umožňuje v obecných nájomných bytoch, ktoré budú skolaudované po 1. 2. tohto roka, stanoviť tzv. nákladové nájomné. Je tam uvedený presný vzorec, ako sa toto nákladové nájomné vypočíta. Obce toto nájomné môžu, ale nemusia uplatniť. Čiže je na obci, či nájomné bude maximálne, alebo vymerajú nájomné na úrovni 70 %, alebo na úrovni 50 %, alebo na úrovni 1 koruny nákladového nájomného. Čiže deregulácia neznamená, aby obce prenajímali nájomné byty za túto cenu povinne, ale môžu ísť až do tejto výšky. Súčasné nájomné jednoducho neumožňuje obciam z výnosov nájomného aspoň udržovať tie byty na štandardnej úrovni, pretože regulované nájomné je také nízke. To znamená, že keď obce chcú realizovať nejaké rekonštrukcie, tak musia preskupovať peniaze z iných výnosov, z iných zdrojov na to, aby udržiavali bytový nájomný fond na patričnej úrovni.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani spoločná spravodajkyňa. Nie.
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili sem. Pán minister, prosím, aby ste ešte zostali na mieste navrhovateľa. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.
Prosím pani poslankyňu, aby uvádzala jednotlivé návrhy uznesení k prerokúvanému bodu programu tak, ako ich odporúča gestorský výbor.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ďakujem pekne.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.
Pani poslankyňa odporúča prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrh sme schválili.
Prosím o druhý návrh, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
prosím vás pekne, dajte hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. A ako v rozprave odznel návrh pani poslankyne Tóthovej i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Odporúčam, aby uvedený návrh výbory prerokovali v lehote ihneď a gestorský výbor v lehote do 23. marca 2001.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určiť lehotu na prerokovanie tohto návrhu, ako aj určiť gestorský výbor.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi ministrovi a pani spoločnej spravodajkyni.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
zákon zo 6. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 932, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie pána prezidenta z 2. marca o vrátení zákona, ako aj schválený zákon zo 6. decembra 2000. Zákon bol rozhodnutím z 5. marca pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady.
Prosím teraz pani poslankyňu Melániu Kollárikovú, ktorú určil gestorský výbor ako spoločnú spravodajkyňu, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného návrhu zákona vo výboroch.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona zo 6. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 932), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.
Priebeh rokovania výborov:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval zákon zo 6. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1020 z 5. marca 2001. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému zákonu zaujali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (uznesenie číslo 536 z 13. marca 2001), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu (uznesenie číslo 246 z 13. marca 2001), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (uznesenie číslo 326 z 15. marca 2001) a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti (uznesenie číslo 194 z 13. marca 2001) toto stanovisko: odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenou uvedenou v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2001.
Gestorský výbor na základe stanoviska k uvedenému zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 6. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 932), schváliť s touto zmenou uvedenou v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2001: Článok 2 znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému zákonu boli schválené uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu (gestorský výbor) číslo 246a z 13. marca 2001, v ktorom určil poslankyňu Melániu Kollárikovú za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ju poveril po prvé predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať zákon ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy. V Bratislave 13. marca 2001.
Pán predsedajúci, skončila som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu prihlášku. Pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa pánov poslancov, či sa ešte niekto chce ústne prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som niekoľko slov k tomuto vrátenému návrhu uviedla. Ide o legislatívny návrh, ktorý jediný dosiaľ ako návrh opozície v tomto parlamente prešiel. Vieme, že väčšinou naše návrhy neprechádzajú. Je takmer osudovou skutočnosťou, že práve jediný legislatívny návrh opozície sa stretne s administratívnym nedopatrení v Národnej rade a pozabudne sa na zákon, ktorý mal už platiť od 1. januára 2001. Poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko chcú veriť, že toto administratívne nedopatrenie bolo skutočne len osudovou náhodou a že tu nejde o úmysel, ako reparovať legislatívny návrh, ktorý prešiel v parlamente. Preto chcem, hlavne páni poslanci vládnej koalície, veriť, že vaším hlasovaním potvrdíte, že išlo skutočne len o administratívne nedopatrenie a že na tomto druhom hlasovaní, ktoré je spôsobené vlastne prácou administratívy parlamentu, vlastne neodparentujete legislatívny návrh, ktorý podala opozícia.
Pokiaľ som si prečítala spoločnú správu, výbory podporili tento návrh prezidenta, aby účinnosť tohto zákona bola dňom odpublikovania. Preto opätovne vyjadrujem presvedčenie, že skutočne nejde o žiadny úmysel, ale len o administratívne nedopatrenie, ktoré spoločnými silami odstránime.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu? Nie.
Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Chcem upozorniť, že na prijatie zákona, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky, je podľa článku 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Preto vás žiadam, páni poslanci, o účasť na hlasovaní o tomto návrhu. Prosím pánov poslancov.
Prosím pánov poslancov, prezentujme sa zatiaľ bez hlasovania.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Pani poslankyňa Kolláriková predniesla návrh na uznesenie, ktorým odporúča...
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ak dovolíte, pán predsedajúci, prednesiem ešte návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu zo 6. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky (tlač 932). Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zákon zo 6. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, so zmenou uvedenou v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. marca 2001.
Pán predsedajúci, môžete dať hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania, pardon, pripomienka prezidenta republiky.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrh sme schválili.
Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, aké má odporúčanie.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Odporúčam prijať tento návrh zákona. Odporúčam postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pani spravodajkyne prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh záverečného hlasovania.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci, môžete dať hlasovať o odsúhlasení tohto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o vrátenom zákone ako o celku so schválenou pripomienkou pána prezidenta Slovenskej republiky.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený pánom prezidentom.
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Aj ja ďakujem pánom kolegom a kolegyniam, že podporili tento návrh zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším bodom programu 45. schôdze je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 922. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1009.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister spravodlivosti Čarnogurský.
Pán minister, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
cieľ predloženej novely Občianskeho zákonníka stanovila vláda Slovenskej republiky schválením Koncepcie rozvoja bytovej výstavby a Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2006 s výhľadom do roku 2010. Cieľom navrhovaných zmien je zabezpečiť ochranu práv prenajímateľov, vlastníkov domu alebo bytu, zachovať práva nájomcov, ktorí si svedomite plnia svoje povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu, a umožniť účinnejší postih voči tým nájomcom, ktorí porušujú svoje povinnosti najmä tým, že neplatia nájomné, poškodzujú prenajatý byt alebo sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných nájomcov.
Predmetom navrhovanej novely Občianskeho zákonníka je predovšetkým nová úprava spôsobu zániku nájmu bytu výpoveďou, ďalej upresnenie jednotlivých dôvodov výpovede z nájmu bytu, ďalej vypustenie tých výpovedných dôvodov, ktoré sú z časového hľadiska prekonané, ďalej nová úprava zabezpečenia bytovej náhrady a konečne doplnenie povinnosti preukázať totožnosť zákonom v ustanovených prípadoch pri nakladaní s vkladmi na vkladných knižkách.
Pri príprave návrhu novely uplatnilo zásadnú pripomienku ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kde nesúhlasilo so zmenou ustanovenia § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. vypustením privolenia súdu k výpovedi z nájmu bytu. Na druhej strane ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja žiadalo neposkytovať bytovú náhradu v prípadoch, keď výpoveď z nájmu bytu bola daná z dôvodu poškodzovania bytu a hrubého porušovania povinnosti vyplývajúcich z nájmu bytu.
Predložený návrh je kompromisným riešením medzi uvedenými krajnými stanoviskami tak, aby boli zachované práva prenajímateľa, ale aj dostatočná ochrana nájomcu v odôvodnených prípadoch a aby bol naplnený cieľ novely. Odstránenie privolenia súdu k výpovedi z nájmu bytu neznamená zásadné oslabenie ochrany nájomníka. Prenajímateľ môže aj naďalej dať výpoveď z nájmu bytu len v taxatívne určených prípadoch. Na druhej strane v prípadoch, keď je výpoveď opodstatnená, odstraňuje sa povinnosť žiadať o privolenie súdu. Nájomca, ktorý je presvedčený o neplatnosti výpovede, aj v takomto prípade má možnosť obrátiť sa na súd, ktorý rozhodne o platnosti výpovede. V tomto prípade však nájomca bude preukazovať neexistenciu výpovedného dôvodu.
Aby som to vyjadril ešte trochu inak, tu nejde o odbúranie súdnej možnosti skúmania výpovede z bytu, iba povinnosť podať návrh a povinnosť aj niesť dôkazné bremeno sa presúva z jednej strany na druhú. To znamená zo strany majiteľa bytu na stranu užívateľa bytu, ale, hovorím, len v takých prípadoch, keď majiteľ bytu môže dať takúto výpoveď. To znamená, keď majiteľ bytu tvrdí, že užívateľ bytu si neplní povinnosti užívateľa bytu, predovšetkým teda najčastejšie zrejme to bude, že neplatí nájomné za byt.
Novela obsahuje ustanovenie o ochrannej lehote v prípadoch, ak nájomca, čiže užívateľ bytu preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Napríklad bol nezamestnaný. Ak nájomca pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, znamená to, že dôvod výpovede zanikol. Snahou predkladateľa bolo ochrániť nájomcov, ktorí dočasne nemôžu platiť nájomné na rozdiel od nájomcov, ktorí úmyselne porušujú svoje povinnosti nájomcu neplatením nájomného.
Znovu zopakujem, že tento návrh je vlastne kompromisom medzi dvoma krajnými polohami, ktoré síce ako vonkajškovo reprezentuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na jednej strane a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na druhej strane, ale za oboma týmito ministerstvami, samozrejme, stoja spoločenské organizácie, skupiny občanov a podobne. Jednoducho my sme nevideli iné východisko na vypracovanie tohto návrhu novely, než urobiť akýsi kompromis medzi týmito dvoma krajnými polohami. A výsledkom toho je táto novela.
Návrh novely Občianskeho zákonníka sa dotýka aj 14. hlavy, časti o vkladoch na vkladných knižkách. Uvedené zmeny je potrebné vykonať na základe výsledkov rokovania Legislatívnej rady vlády z 19. septembra minulého roku o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Slovenská republika sa na rokovaniach o našom prijatí do OECD zaviazala, že v Slovenskej republike bude v súlade so záväznými právnymi dokumentmi OECD zrušená anonymita bankových a iných finančných produktov. Okrem zrušenia uvedeného predstavitelia Slovenskej republiky prisľúbili, že budú zrušené aj vklady na doručiteľa. Navrhnutá úprava tiež upresňuje podmienky vystavenia vkladnej knižky na meno v záujme zabezpečenia trvalej a jednoznačnej identifikácie vkladateľov. Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste návrh zákona postúpili do ďalšieho čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pána poslanca Ivanka, ktorého určil gestorský výbor ako spravodajcu k tomuto návrhu zákona, aby informoval Národnú radu o odporúčaní ústavnoprávneho výboru.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil na rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zastávam názor, že predložený vládny návrh zákona dokumentuje nevyhnutnosť vykonania zásadných úprav Občianskeho zákonníka v časti týkajúcej sa nadmernej ochrany nájomníkov, a to tak, aby sa umožnil účinný postih neplatičov, osôb poškodzujúcich bytový majetok a narušujúcich pokojné bývanie ostatných nájomníkov.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.