Středa 21. března 2001

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

pôvodne som chcel len s faktickou pripomienkou vystúpiť, ale keďže nikto sa neprihlásil, dovoľte mi len dve-tri vety. Chcel by som jednoznačne zdôrazniť, podobne ako pán minister vo svojej úvodnej správe, že ide síce o malú, ale vážnu zmenu v oblasti bytovej praxi, v oblasti politiky nájomného bývania. Pritom nikto z nás, myslím si, nespochybňoval, že v trhovom systéme v trhovej ekonomike bude musieť dôjsť k určitej zásadnej zmene v týchto vzťahoch, pretože, či chceme, alebo nechceme, musíme si priznať, že vôbec vzťah nájomca - prenajímateľ je zablokovaný. Mnohé byty sú týmto zablokované a predpokladáme, že to, čo pán minister Čarnogurský vo svojej dôvodovej správe zvýraznil, bude aj v živote praxou.

Ja chcem oceniť, skutočne oceniť ústretovosť a kompromisný návrh, ktorý sa uvádza v § 712a, ktorý predsa len zohľadňuje súčasné sociálne problémy mnohých rodín. Pretože po určitých poslaneckých prieskumoch, analýzach mi musíte dať za pravdu, že nie všetci nájomníci sú tí, ktorí nechcú platiť, ale máme časť nájomníkov, žiaľbohu, ktorí aj by chceli platiť poctivo nájomné náklady, ale nemajú na to, aby to zaplatili v súčasnosti. Preto podporujem a skutočne aj ja vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sme v druhom čítaní tento kompromis podporili.

Chcem však upozorniť, pán minister, na jeden problém, ktorý sa v poslednom období začína ukazovať v tejto oblasti, a to je postavenie a vzťah tejto novely k Zväzu bytových družstiev, alebo teda k celému bloku bytových jednotiek v družstevníctve. Myslím si, že treba vyjasniť, a môžeme si to pri prerokúvaní v gesčnom výbore i v ostatných výboroch vyjasniť tento vzťah, aký dosah to bude mať na túto oblasť, pretože predsa len tie vzťahy sú tam o niečo iné, a mám pocit, že Slovenský zväz bytových družstiev, ktorý oslovil už písomne niektoré výbory, treba, aby sa tieto veci s ním vydiskutovali, pretože nevidím to až tak strašne, ako v tom jeho stanovisku sa to nachádza. Preto by som prosil pri rokovaní výborov, aby sme si tieto veci vyjasnili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi poslancovi Mesiarikovi, bol ako jediný prihlásený do rozpravy.

Pán poslanec Bajan a pani poslankyňa Kolláriková chcú reagovať s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne.

Ja na rozdiel od môjho predrečníka si myslím, že tento návrh mohol byť oveľa tvrdší, ale chápem kompromis, ktorý bol použitý rezortom práce a sociálnych vecí. Na druhej strane by som bol rád, aby sme to nevnímali ako dôsledok nejakých trhových podmienok v bytovom hospodárstve, ale ako ochranu slušných ľudí.

Ten problém je oveľa vážnejší, ako máme možnosť o tom teraz diskutovať. Budeme o tom hovoriť vo výboroch, ale naozaj tí, čo robia v tejto oblasti, nám všetkým môžu povedať, že ide predovšetkým o ochranu tých slušných ľudí, ktorí chcú bývať v slušných domoch, a nevieme si pomôcť s prípadmi, kde máme až 6 rokov na súdoch jasné prípady, kde by už dávno nemali byť v bytoch. Nie tí, čo neplatia, ale tí, čo likvidujú majetok, nie svoj, ale celého vchodu, resp. celého domu. Takto to vnímam, a preto som rád, že táto novela prišla. Mám obavu, že prišla veľmi neskoro, ale napriek tomu som rád, že je tu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Len veľmi krátko.

Súhlasím s tým, že sa objavil na svete takýto návrh zákona, pretože bol potrebný. Ale ja by som skôr chcela upozorniť našich legislatívcov a potom kolegov, keď budú prerokúvať tento návrh zákona vo výboroch, že je tu veľmi veľa gramatických chýb a legislatívnych chýb, ktoré bude treba napraviť. Ja si myslím, že legislatíva na ministerstve spravodlivosti zlyhala, zrejme aj vo vláde. Pretože ja som si tento materiál prešla a skutočne mám tam červené more.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu skončenú.

Páni poslanci, panie poslankyne, chcem odporučiť, ak bude všeobecný súhlas, pán minister predkladá ešte z poverenia vlády ďalší návrh zákona, aby sme prerokovali aj tento a potom by sme hlasovali o obidvoch prerokovaných návrhoch. Je všeobecný súhlas?

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 910. Súčasťou tohto návrhu je aj rozhodnutie pána predsedu číslo 1010 o pridelení návrhu zákona na prerokovanie jednotlivým výborom.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh uviedol pán minister spravodlivosti.

Máte slovo.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

predpokladám, že pri tomto bode bude živšia diskusia ako pri predchádzajúcom. Ale ja sa už na ňu teším.

Predkladám novelu zákona číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva bolo zriadené zákonom číslo 308/1993 Z. z. Od prijatia tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1994, sa ukázali viaceré problémy súvisiace s jeho uplatňovaním v praxi, ktoré opodstatňujú potrebu jeho naliehavej novelizácie a vytvorenie zodpovedajúceho legislatívneho rámca. Zabezpečí sa tým sfunkčnenie, spriehľadnenie činnosti a hospodárenia strediska, ktoré je v súčasnosti dotované zo štátneho rozpočtu. Stredisko má zákonom vymedzenú právnu aj prevádzkovú nezávislosť, ale keďže je financované zo štátneho rozpočtu, je jeho vedenie povinné podriadiť sa kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Tejto kontrole sa bráni už roky, ale konkrétne výslovne od septembra 1999.

V prvých dvoch rokoch svojej existencie bolo stredisko financované prevažne z Dobrovoľného fondu OSN, pričom vláda Slovenskej republiky sa na financovaní strediska podieľala príspevkom v roku 1994 703 tis. korún a v roku 1995 980 tis. korún. Podľa článku 3 písm. c) Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení tohto strediska sa Slovenská republika zaviazala financovať stredisko po uplynutí týchto dvoch rokov tak, aby mohlo pokračovať v činnosti v nasledujúcich rokoch najmenej na úrovni dosiahnutej počas uvedeného obdobia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa stredisku každoročne poskytuje finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý napríklad za minulý rok 2000 predstavoval sumu 6 203 tis. korún.

Na neprehľadnosť činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva, jeho nedostatočnú angažovanosť v zjavných prípadoch porušovania ľudských práv, nekvalifikovaný postup pri vypracúvaní správy o právnej a faktickej situácii v oblasti ľudských práv na Slovensku a jej výsledku a nedostatočný podiel na tvorbe a oponovaní legislatívy týkajúcej sa ľudských práv na Slovensku poukázala okrem iných aj hodnotiaca komisia Centra pre ľudské práva Organizácie Spojených národov.

Na základe uvedeného ministerstvo spravodlivosti navrhuje predloženým návrhom zákona stransparentniť, spriehľadniť činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva najmä tým, že ustanovuje povinnosť každoročne vypracúvať a uverejňovať správu o stave dodržiavania ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike. Ďalej upravuje zloženie správnej rady strediska a spôsob vymenúvania jej členov tak, aby sa zabezpečili potrebné záruky nezávislosti strediska a pluralistická reprezentácia spoločenských síl pôsobiacich v oblasti ochrany a presadzovania ľudských práv, a vymedzuje postavenie a kompetencie výkonného riaditeľa strediska a ustanovuje jeho zodpovednosť voči správnej rade.

Vážená Národná rada,

dovolím si vás oboznámiť ešte s niektorými dokladmi, ktoré nás viedli k tomu, že vôbec predkladáme túto novelu zákona. Osobitná komisia Organizácie Spojených národov v roku 1996 vykonala istú kontrolu činnosti tohto strediska, keďže sa končilo to obdobie dohody medzi Slovenskom a Organizáciou Spojených národov, a tu len niektoré výňatky z jej správy:

"Tréningy a vzdelávanie." Trochu je to prekladané z angličtiny, tak možnože slovenčina nebude ideálna. "Hodnotiaca misia si nemyslí, že takáto činnosť by mala byť prioritnou pre Slovenské národné centrum na poli ľudských práv. Výskum. Doteraz výskumná činnosť strediska je biedna a jediný viditeľný produkt je správa, ktorú pripravuje správna rada o zabezpečení ľudských práv a slobôd v právnom poriadku v roku 1994. Legislatíva. Berúc do úvahy úlohu Slovenského národného strediska komentovať pripravované zákony v Slovenskej republike týkajúce sa ľudských práv, len málo sa urobilo v tejto oblasti. Právne konzultácie pre verejnosť. Tento program sa rozbehol 1. mája 1995 s finančnou podporou rakúskej vlády cez Radu Európy. Kompetencie jej konzultantov sú stanovené pomerne úzko. Doteraz nebol vytvorený dostatočný kontakt na advokátsku komunitu, najmä niektoré mimovládne organizácie vyjadrili pochybnosti o efektivite a kvalite týchto služieb strediska."

Mimochodom v roku 1999 som zriadil bezplatnú právnu poradňu vo všetkých krajských mestách, ktorá funguje doteraz bez najmenších problémov, a nebolo na to treba ani medzinárodnú zmluvu.

Knižnica, dokumentačné stredisko. V správe sa konštatuje, že má málo početnú zbierku základnej literatúry. "Kontakt s verejnosťou. Malý pokrok sa udial v tejto sfére najmä prostredníctvom článkov v tlači. Zdá sa, že činnosť centra je známa len úzkemu kruhu právnickej verejnosti a niektorým mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami. Publikačná činnosť. Národné stredisko publikovalo niekoľko produktov, ktoré majú charakter informačných lístočkov a týkajú sa najmä oblasti, ako si môžu ľudia uplatňovať svoje práva, využívajúc ústavu a iné medzinárodné mechanizmy. Neexistuje však zmysluplná stratégia na rozširovanie týchto publikácií."

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, robím to nerád, chcel by som sa vám ospravedlniť.

Dovoľte mi, aby som na balkóne nášho parlamentu privítal skupinu nemecko-slovenského priateľstva medziparlamentnej spolupráce na čele s jej predsedom. Vítam vás, páni poslanci, pani poslankyňa, v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Nech sa páči, pán minister. Ospravedlňujem sa.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Ďakujem, v poriadku.

Na základe týchto výhrad voči dovtedajšej činnosti strediska, opakujem, ide o rok 1996, traja zahraniční členovia správnej rady sa vzdali svojho členstva v správnej rade tohto strediska. Po uplynutí tých prvých dvoch rokov, keď činnosť strediska financovala Organizácia Spojených národov, ako som už uviedol, cez ministerstvo spravodlivosti, štátny rozpočet dotuje činnosť strediska 5 mil. korún, ako ste počuli, za minulý rok to bolo dokonca 6 mil. korún. Je celkom pochopiteľné, že kontrolné orgány Slovenskej republiky mali záujem skontrolovať vynakladanie týchto peňazí. Od roku 1999, od môjho nástupu do funkcie ministra spravodlivosti, sme sa pokúšali dosiahnuť takúto kontrolu, ale musím povedať, že doteraz bez úspechu. Ja som sa najskôr o to pokúšal, myslím kontrolný útvar Úradu vlády Slovenskej republiky alebo niektorej inej inštitúcie, výkonný riaditeľ odmietol umožniť kontrolu. Nato sa o kontrolu použitia týchto finančných prostriedkov pokúšal Najvyšší kontrolný úrad, opäť výkonný riaditeľ odmietol umožniť túto kontrolu.

Mne povedali, aby som sa obrátil na členov správnej rady národného strediska.

(Reakcia z pléna.)

Ja som sa obrátil na všetkých členov správnej rady a tu na pani poslankyňu Aibekovú, ktorá je predsedníčkou správnej rady, listom zo dňa 14. júna minulého roku, kde jej píšem: "Dovoľujem si Vás požiadať ako predsedníčku Správnej rady Slovenského národného strediska" atď. "o zabezpečenie možnosti orgánom kontroly vykonať kontrolu použitia finančných prostriedkov poskytnutých v súlade s ustanovením § 2 ods. 2" atď. s tým, že výkonný riaditeľ nám to neumožnil.

Pani poslankyňa Aibeková mi napísala listom z 10. júla minulého roku:

"Vážený pán minister, veľmi ma prekvapuje Vaša požiadavka o zabezpečenie možnosti orgánov kontroly vykonať kontrolu použitia finančných prostriedkov Slovenského národného strediska pre ľudské práva z rozpočtu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, keďže vôbec nie som kompetentná o tom sama rozhodnúť ani kontrolným orgánom poskytnúť nejaké podklady. Nie je mi známa skutočnosť, že by výkonný riaditeľ strediska od roku 1996 neumožnil kontrolným pracovníkom ministerstva spravodlivosti ani pracovníkom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vykonať kontrolu zameranú na hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré sú stredisku poskytnuté formou bežného transferu. Takáto požiadavka doteraz nebola doručená na rokovanie správnej rady stredisku. Hospodárenie strediska každoročne kontroluje správna rada strediska, ktorá je oboznamovaná aj s výsledkami kontroly hospodárenia zabezpečenej nezávislým audítorom."

Výkonný riaditeľ Dr. Ondrej Srebala mi napísal listom zo dňa 22. júna minulého roku, že teda tá moja požiadavka, aby správna rada umožnila finančnú kontrolu, "si Vás dovoľujem upozorniť na to, že svojím konaním vo vzťahu k stredisku porušujete článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň prekračujete svoje právomoci dané Vám zákonom 347/1990" atď. "Váš list, obsahom ktorého je žiadosť, aby jednotliví členovia správnej rady strediska zabezpečili orgánom kontroly možnosť vykonať kontrolu použitia finančných prostriedkov, je sám osebe nezmyselný a zmätočný, pretože správna rada rokuje a rozhoduje podľa štatútu strediska v pléne a okrem toho podľa článku 6 štatútu strediska má presne vymedzené právomoci."

No proste začarovaný kruh. Výkonný riaditeľ neumožní kontrolným orgánom uskutočniť kontrolu, správnej rade to nepredloží, správa rada sa s tým nezaoberá, správnu radu nie je možné vymeniť.

(Reakcia z pléna: Je možné vymeniť.)

A z toho dôvodu predkladáme túto novelu zákona, ktorá proste umožní, áno, aj vymieňať za prísne zákonom stanovených podmienok členov správnej rady tohto národného strediska a umožní jednoducho finančnú kontrolu vynakladania štátom dotovaných peňazí. Pokiaľ stredisko získa iné peniaze, nezaujíma nás, ako s nimi nakladá, ale zo štátneho rozpočtu dotované peniaze máme povinnosť, aspoň tak to chápem, kontrolovať ich zmysluplné vynakladanie.

Navrhuje preto, aby ste posunuli tento zákon do druhého čítania. Poznamenávam, že obsah tejto novely bol konzultovaný s Komisiou Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, teda s tými príslušnými funkcionármi v Ženeve a z toho hľadiska je to úplne v poriadku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnosti, predsedovi tohto výboru pánu poslancovi Lászlóovi Nagyovi.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec L. Nagy:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (tlač 910), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady dňa 2. marca 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Ako spravodajca určený navrhnutým výborom, gestorským výborom, si osvojujem stanovisko, podľa ktorého uvedený návrh z formálneho a formálnoprávneho hľadiska spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

rok 2000 bude významným rokom inštitucionálneho rozvoja ochrany ľudských práv na Slovensku. Prijatím novely Ústavy Slovenskej republiky sme schválili vznik inštitúcie verejného ochrancu ľudských práv. Nadväzujúci realizačný zákon umožní, aby ombudsman svoju prácu začal vykonávať už v najbližšom období. O tomto zákone budeme rokovať aj v Národnej rade, pochopiteľne, ešte pred letom tohto roka. Aj ďalšie pracovisko na monitorovanie prejavov xenofóbie, intolerancie a diskriminácie má vzniknúť na základe prijatej koncepcie vlády boja proti diskriminácii ešte v tomto roku. Súčasná novela zákona je vhodnou príležitosťou na upresnenie postavenia úloh Slovenského národného strediska pre ľudské práva a na vyjasnenie budúceho miesta tejto inštitúcie v systéme pracovísk na ochranu ľudských práv na Slovensku.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriedku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1010 z 2. marca 2001 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (tlač 910), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Zahraničného výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, pričom odporúčam, aby výbory návrh prerokovali v lehote do 2. mája 2001 a gestorský výbor do 4. mája 2001.

Pán podpredseda, skončil som a odporúčam otvoriť k danému návrhu všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánovi predsedovi výboru, prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku pani poslankyne Tóthovej v mene klubu Hnutia za demokratické Slovensko a potom pani poslankyňa Aibeková ešte sa prihlásila písomne.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána ministra spravodlivosti, ktorého leitmotívom bola citlivosť na kontrolu. Pozrela som si legislatívny návrh, ako pre budúcnosť tento nedostatok, ktorý ho natoľko inšpiroval k vystúpeniu aj podaniu legislatívneho návrhu, je stvárnený v predloženom návrhu. A čuduj sa, svete, nijako. Nijako nie je tam výslovná povinnosť pre príslušné národné stredisko takúto kontrolu NKÚ vykonávať. Teda v tejto mimovládnej organizácii musí platiť regula platná pre všetky mimovládne organizácie, to znamená výsledok hospodárenia, audity a podobne, čo podľa mojich znalostí sa permanentne v príslušnom mimovládnom stredisku deje.

Skôr ako svoje vystúpenie prednesiem, chcem povedať, že som sa prihlásila do rozpravy z toho dôvodu, že v roku 1993 v pozícii ministerky spravodlivosti som podpisovala zmluvu s Organizáciou Spojených národov - s pánom vysokým komisárom Fallom, s ktorým som prerokúvala aj celú konštrukciu a aj návrh zákona, aj štatút, všetko, čo súvisí s úpravou právneho postavenia tohto strediska. Teda informácie, ktoré tu budem podávať, nie sú z druhej ruky, vážené panie poslankyne a poslanci, ale sú informácie, na ktoré mám dôkazy a ktorých som svedok, že to tak bolo a môžem to aj dokázať. To je prvý poznatok.

Čo je vlastne národné stredisko pre ľudské práva? Je to mimovládna organizácia, ktorá vznikla na základe projektu vypracovaného Organizáciou Spojených národov. Tento projekt bol prijatý vládou Slovenskej republiky. V tomto projekte je všetko vyznačené, ako má existovať stredisko, kto vypracuje štatút strediska, samozrejme, že bez pôsobenia vlády, tam je jasne povedané, aké kompetencie bude stredisko vyvíjať. Na základe tohto projektu bol pripravený návrh zákona, pretože toto je mimovládna organizácia, ktorá bola zriadená zákonom. Tento zákon bol opätovne prerokovaný s pánom vysokým komisárom Fallom, ktorý povedal, že nič viac do zákona, pretože zákon je mocenský akt a všetko ostatné si upraví v zmysle projektu stredisko samotné z toho dôvodu, aby nezávislosť strediska bola plne garantovaná. Toto nebola len slovenská špecialita, takto sú stavané projekty národných stredísk pre ľudské práva, ktoré existujú vo vyše 50 krajinách, všetky sú takto stavané.

A že to skutočne je tak, som sa presvedčila ako ministerka spravodlivosti, keď v roku 1993 bola obdobná konferencia, ako je dnes v Ženeve, OSN bola vo Viedni a vo sfére NGO mimovládnych organizácií bolo 51 riaditeľov národných stredísk pre ľudské práva vrátane Afriky, proste z celého sveta, južnej Ameriky. A títo všetci z Viedne došli do Bratislavy a bola vlastne taká spoločenská konferencia o problematike národného strediska, kde sme ich aj oboznámili s našimi zámermi a zistili sme, že aj predmet právnej regulácie je obdobný ako v iných krajinách. Po prijatí zákona v parlamente som osobne išla do Ženevy, kde som s vysokým komisárom podpísala zmluvu. Tieto všetky akty sú k dispozícii pre každého. Takto vzniklo národné stredisko pre ľudské práva, ktoré má byť a musí byť nezávislým mimovládnym subjektom.

A teraz ako pozrieť sa na aktivitu pána ministra spravodlivosti. Nuž, pre mňa je veľmi žalostná, pretože pán minister asi si neprečítal ústavu, článok 29, kde sa hovorí, že sa možno slobodne združovať. A článok 29 ods. 4 ústavy hovorí, že združenia sú oddelené od štátu, teda aj národné stredisko pre ľudské práva, keď už nechcete rešpektovať medzinárodnú zmluvu, kde je to ešte viac zdupľované ako pri iných mimovládnych organizáciách, tak, pán minister, rešpektujte ústavu, kde sa hovorí, že sú oddelené od štátu, to znamená, štát nemôže svojou mocenskou silou zasahovať do vnútorných pomerov týchto orgánov.

Je to asi vaše hobby, pán minister, pretože chcete zákonom zasahovať aj do mimovládnych organizácií, ako je Slovenská komora advokátov, ktorí síce s tým súhlasia, ale chcete zasiahnuť do existencie Komory komerčných právnikov, ktorí s tým nesúhlasia. Vy ich mocensky chcete zákonom zlúčiť. Pán minister, čo to je? To predsa sa v právnom štáte nerobí! Pán minister, a vaše "kudrlinky", že to vyplýva z aproximácie práva, môžem povedať, že skutočne sú to vaše "kudrlinky". A ako dôkaz, keď už mne neveríte, tak si pozrite, pre tlač dala stanovisko aj riaditeľka Inštitútu aproximácie práva, ktorá uviedla, že niet smernice, ktorá by usmerňovala členské štáty Európskej únie alebo asociované krajiny, aby právnická verejnosť mala jedine jednu organizáciu.

(Reakcia ministra spravodlivosti.)

Pán minister, nešepkajte mi, ja viem, čo mám povedať.

Takže vy vlastne aj tam zasahujete do mimovládnej sféry protiústavne, takisto ako aj tu. A už nehovoriac, že je to asi hobby tejto vlády, pretože zásahy aj do Matice slovenskej, ktorá je ďalšou, síce špecifickou, ale mimovládnou organizáciou, sú veľmi pozoruhodné.

Keď ste, pán minister, povedali tu tichučkú pripomienku, tak ja si vám dovolím povedať, že toto nie je jediné vaše protiústavné vystúpenie, pretože v tomto parlamente ste nás presviedčali pri návrhu na Harabina, ako je to podľa ústavy možné, a keď si pozreli právni experti našu ústavu, tak došli k opačnému záveru. Už nehovoriac o vašom návrhu na Jozefa Štefanka, podpredsedu Najvyššieho súdu, kde zrejme v dohľadnom čase sa dozviete o svojom protiústavnom konaní z Európskeho súdu pre ľudské práva zo Štrasburgu, pretože je nemysliteľné, aby bol verdikt iný ako ten - už na základe aj správy pána Cumaraswamyho -, že vlastne došlo k protiústavnému postupu.

Vážený pán minister, už v úvode som povedala, že ste tu spomínali veľa vecí o financiách, ale vy neriešite financie. Vašou hlavnou úlohou je riešiť zloženie národného strediska pre ľudské práva, čo vám vôbec ako neprislúcha, pretože štatúty mimovládnych organizácií sú vždy tvorené mimovládnymi organizáciami. A toto považujem za vážny precedens, keby sa to raz uskutočnilo, môže sa to v budúcnosti opakovať. Vaše riešenie je, viete aké, že zvyšujete počet členov správnej rady národného strediska pre ľudské práva tak, že väčšina členov budú členovia vymenovaní štátnymi orgánmi.

Pán minister, ešte mi chcete povedať, že tu nejde o vplyv vlády presadiť? Ešte mi chcete povedať, že týmto zákonom nechcete doterajšiu nezávislú správnu radu nahradiť správou radou, ktorá bude vám vyhovovať? Ja som hlboko presvedčená, že je toto nezákonný čin, a dovolím si vás informovať, že národné stredisko pre ľudské práva sa s týmto nezmierilo a podalo svoj názor do zahraničia.

Dovoľte mi, aby som vám prečítala, kde všade oboznámilo s týmto vaším protiústavným krokom, krokom nezlučiteľným s právnym štátom, kde všade dalo informáciu. Dalo list generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi. Tento list išiel v anglickom a slovenskom jazyku. Ďalej národné stredisko pre ľudské práva poslalo list vysokej komisárke OSN pre ľudské práva Mary Robinsomovej. Ďalej list veľvyslancovi Holandského kráľovstva pánovi Soetersovi. List riaditeľovi Medziinštitucionálnej spolupráce a vonkajších vzťahov Rady Európy pánovi Jongovi. Ďalej išiel list asistentovi osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť súdnictva a právnikov pánu Maynemu. Ďalej išiel list všetkým veľvyslancom akreditovaným v Slovenskej republike. Ďalej išiel list predsedovi vlády Holandského kráľovstva. Ďalej boli rozposlané výzvy NGO zriadeným v zahraničí, ktoré majú obdobné postavenie ako Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Išli listy viacerým predsedom vlád členských štátov Európskej únie a išiel list vedúcemu Úradu OSN pre Európu vo Viedni Parmovi Anrlacchimu.

Vážený pán minister, na základe dosiaľ uvedeného dovolím si uviesť, že z tohto vášho legislatívneho návrhu bude pravdepodobne ďalšia medzinárodná blamáž. Jednu blamáž sme už mali s vaším návrhom na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu pána JUDr. Harabina. Táto vláda vyprodukovala ďalšiu blamáž zrušením amnestie, nad čím sa pozastavili už viaceré medzinárodné organizácie. Je tu ešte aj viac vecí. Vy potrebujete ďalšiu blamáž? Pokiaľ poznám stanovisko národného strediska pre ľudské práva a jeho správnej rady, bude si svoje práva vytrvalo obhajovať, pretože predložený legislatívny návrh svojou podstatou je zmena štatútu správnej rady národného strediska pre ľudské práva, zmena mocenská, zmena, ktorá má zabezpečiť, aby táto vládna garnitúra si nanominovala svojich ľudí do národného strediska a aby takto likvidovala nezávislosť dosiaľ slobodného a nezávisle fungujúceho národného strediska pre ľudské práva.

Takisto pán podpredseda Csáky, ktorý sa veľmi aktivizoval v tejto otázke, ešte hneď po prevzatí moci začiatkom roku 1999 napísal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky list, v ktorom žiadal pán podpredseda Csáky, ktorý nemá pod kontrolou národné stredisko pre ľudské práva, jediné, čo je spoločné, že je podpredsedom pre ľudské práva a toto je národné stredisko pre ľudské práva. Ale pán podpredseda Csáky si úplne zmýlil garde, pretože národné stredisko bolo vytvorené a existuje, aby kontrolovalo vládnu moc, aby poukazovalo na prešľapy v porušovaní ľudských práv, a nie aby kontroloval pán podpredseda vlády činnosť národného strediska. A tento pán podpredseda vlády poslal spomínaný list pánu doc. JUDr. Jozefovi Migašovi, CSc., predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, a dovoláva sa toho, že za činnosť strediska zástupkyňa za Národnú radu je vymenovaná, a teda Národná rada spoluzodpovedá za činnosť národného strediska. Prosím vás pekne, takúto konštrukciu svet nevidel! A keď toto zverejníme v zahraničí, tak nikomu nevyhovoríte, že ste si zmýlili garde, pretože to stredisko musí byť nezávislé, aby bez strachu a mocenských vplyvov mohlo posudzovať práve činnosť vlády, a nie členovia vlády budú kontrolovať činnosť zástupcov a správnej rady národného strediska pre ľudské práva.

Takže, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako niekdajšia vaša predchodkyňa, ktorá vlastne stála pri zrode tohto národného strediska pre ľudské práva a ktorá v zahraničí garantovala zahraničným subjektom, že Slovenská republika urobí všetko pre to, aby toto národné stredisko ostalo nezávislé, aby som vyjadrila veľké počudovanie až hanbu, že takýto legislatívny návrh ste predložili do parlamentu. V každom prípade navrhujem, aby poslanci žiadali nerokovať o tomto zákone, pretože nie je to vyhrážka, ale je to konštatovanie reality, že s týmto zákonom, keď aj jeho obsah dáme do zahraničia, narobíme si len ďalšiu zlú vizitku pre Slovenskú republiku, ktorá ako mladý štát to vonkoncom nepotrebuje. Nehovoriac už o tom, že tento legislatívny návrh je v rozpore s ústavou. A len čo by ho prijala Národná rada, tak zrejme bude, a ja sa o to pričiním, postúpený na preskúmanie Ústavnému súdu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes máme veľkú premávku, čo sa týka balkóna, tak mi dovoľte, aby som privítal ďalšiu skupinu študentov z Obchodnej akadémie z Ružomberka. Vítame vás, buďte vítaní a pozerajte sa, ako pracuje parlament. (Potlesk.)

Takže prvý vystúpi pán poslanec Húska.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem podporiť stanovisko pani poslankyne Tóthovej, pretože naozaj tieto iniciatívy, ktoré predkladá pán minister, sú iniciatívami, ktoré sa zmocňujú nezávislých organizácií, a pritom celkom bezostyšne nám hovoria, ako je to potrebné z dôvodov ochrany a kontroly výdavkov peňazí. Veď veľmi správne pani poslankyňa Tóthová upozornila na prehmaty, ktoré boli v prípade pokusu o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Harabina, v prípade pokusu o diskreditáciu a dezinformáciu, pokiaľ ide o podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka. Návrh zákona na zrušenie amnestie, ktorý niekoľko ráz opakovane sa pokúsil obísť bariéru prirodzenej ochrany proti nezákonnosti a proti neústavnosti. Z týchto dôvodov naozaj si myslím, pán minister, že jednoducho prekračujete všetky rozumné medze. Nie je to spôsob, akým sa chcete zmocniť, mocensky zmocniť orgánov, ktoré sú nezávislé?

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som sa aj ja vrátila k tej časti vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, kde spomínala na vznik tohto strediska. Ja som bola vo vláde v tom čase takisto, bola som aj vo Viedni na spomínanej konferencii a zúčastnila som sa aj tu v Bratislave stretnutia s riaditeľmi podobných národných stredísk pre ľudské práva. Aj keď som iba krátko pôsobila v New Yorku pri OSN ako veľvyslankyňa v roku 1998, mala som možnosť oboznámiť sa s podobnými inštitúciami aj v treťom svete, ale aj, samozrejme, v samotnej Amerike na americkom kontinente.

Zdá sa mi, že naozaj, pán minister, chybne postupujete v tomto prípade, pretože ak sa nerieši to, čo vy najviac namietate, to znamená nemožnoť alebo slabá možnosť kontroly nad finančnými prostriedkami, logicky z toho bude vychádzať nielen nám poslancom opozície, ale určite aj OSN a ďalším medzinárodným inštitúciám, že tu ide viac-menej o personálne preobsadenie, ktoré však podľa mňa nemá opodstatnenie. Pretože ak by ste mali vážne výhrady voči činnosti tohto strediska, ak by ste vydokladovali parlamentu zlú spoluprácu alebo slabú spoluprácu so zriaďovateľom, to znamená s OSN a s ďalšími inštitúciami, ktoré by mali podobný názor ako vy, mohli by sme sa zamyslieť nad ďalšou existenciou, ale takéto dôkazy neexistujú. Fiktívne výhrady, ktoré sa nezakladajú na jasných argumentoch, nemôžu presvedčiť ani tento parlament a, bohužiaľ, ani medzinárodnú verejnosť. Naozaj, pán minister, ideme k ďalšej blamáži a ja vás žiadam, aby ste zvážili posunutie tohto návrhu do ďalšieho čítania.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som rád v súvislosti s tým, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová, ale aj v súvislosti s našepkávaním pána ministra chcel povedať, že ak niekde je uvedené, že niečo nie je v rozpore s európskou legislatívou, ešte to neznamená, že je to v súlade s ňou. A keď je aj v súlade, ešte neznamená, že to tá legislatíva vyžaduje. Takže ja si myslím, že skrývať sa za toto nie je celkom v poriadku. Bohužiaľ, so zamieňaním dojmov s pojmami a hlavne so zámenou významu slov sa u štátnych úradníkov v poslednom čase akosi pričasto stretávame, a to nielen na úrovni priamo tu v parlamente, ale aj na úrovni štátnej správy pri vysvetľovaní mnohých zákonných noriem, ktoré dneska tu máme.

Ja by som rád poukázal ešte na to, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová v súvislosti s Maticou slovenskou, že všetci vieme, že medzi osobami predsedu Matice slovenskej svojho času a predsedom vtedajšej vlády sa viac ako iskrilo, napriek tomu predchádzajúca vláda nikdy nesiahla k tomu, aby sa pokúsila likvidovať Maticu slovenskú. Pán minister, toto je tiež niečo, nad čím by ste sa mali hlboko zamyslieť v súčinnosti alebo v súvislosti s účinkovaním vo vláde.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP