Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána podpredsedu vlády, aby podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka pre predsedu vlády je od pána poslanca Mesiarika. Otázka znie: "Myslíte si, že zvyšovaním cien dôjde k oživeniu ekonomiky?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec,
dovoľte mi, aby som vám v mene premiéra odpovedal, a to takto. Citujem:
"Tak ako som pri nástupe do funkcie očakával, roky 1999 a 2000 sa skutočne stali rokmi stabilizácie slovenskej ekonomiky. Po nepríjemných, ale i nevyhnutných opatreniach, ktoré vláda prijala v roku 1999, sa už v druhej polovici v roku 2000 postupne začali prejavovať jednoznačné signály oživenia hospodárstva. Napríklad priemyselná produkcia v roku 2000 v porovnaní s rokom 1999 vzrástla o viac ako 9 %, podobným tempom rástla od leta aj stavebná výroba. O ďalších pozitívnych výsledkoch by som mohol hovoriť dlho. Spomeniem len výrazný pokles úrokových sadzieb, zlepšenie ratingových vyhliadok Slovenska, pokles zahraničného zadlženia a najmä vstup Slovenska do OECD. Tieto pozitívne trendy makroekonomických ukazovateľov budú v tomto roku pokračovať.
A čo je podstatné, oživenie ekonomiky, verím, sa postupne prejaví i v peňaženkách občanov. (Smiech v sále a potlesk.) Trvám preto na tom, že v roku 2001 vzrastú reálne mzdy, zlepší sa aj životná úroveň občanov. Som presvedčený o tom, že rast slovenskej ekonomiky bude v roku 2001 rýchlejší ako v roku 2000 a hrubý domáci produkt vzrastie v stálych cenách o viac ako 3 %. Zároveň som presvedčený, že priemerná mzda v tomto roku predsa len vzrastie viac ako inflácia, ktorú Štatistický úrad predpokladá v tomto roku na úrovni 7 %. To znamená, že v roku 2001 sa dá predpokladať i rast reálnej mzdy.
Zvyšovanie regulovaných cien, pretože tam smeruje vaša otázka, ktoré sa uskutočnilo od februára, nebolo ľahkým rozhodnutím a vláda nerozhodovala o tejto otázke s ľahkým svedomím. Bol by som omnoho radšej, keby sa regulované ceny zvyšovali postupne od roku 1993. Viem, že takýto vývoj by bol lepší pre slovenskú ekonomiku a bol by lepší aj pre občanov. Žiaľ, predchádzajúce vlády nenašli odvahu a mnohé regulované ceny prakticky od roku 1993 nezvyšovali. Výsledok tejto politiky je smutný. Prirodzené monopoly, ako sú elektrárne, vodárne, železnice, ale aj plynárne, sa postupne dostali do mimoriadne zlej finančnej situácie.
Súčasná vláda musí túto situáciu riešiť. Jedným z mnohých riešení okrem opatrení zameraných na zlepšenie efektívnosti ich vlastnej činnosti je, žiaľ, aj zvýšenie cien. Vláda v roku 1999 a v roku 2000 robila všetko pre to, aby už tohtoročné zvýšenie cien bolo iba veľmi mierne. Nie je však v silách slovenskej vlády ovplyvniť svetové trhy s ropou ani americkým dolárom. Tohtoročné zvýšenie cien bolo totiž v podstatnej miere výsledkom neočakávaného a prudkého nárastu cien ropy a posilnenia amerického dolára voči európskym menám na svetových finančných trhoch. Napriek takémuto vývoju však klesla inflácia v januári po dlhšom čase opäť pod 8 % a vo februári príde k jej ďalšiemu poklesu.
Stabilizácia slovenskej ekonomiky sa jednoznačne prejaví na vývoji spotrebiteľských cien. Kým v minulom roku bol ich rast okolo 16 %, dnes je to už menej ako 8 % a do konca roku, verím, bude inflácia na úrovni 7 %. Do budúcnosti chce vláda Slovenskej republiky zabezpečiť rast životnej úrovne pokračovaním úspešných opatrení doterajšej hospodárskej politiky, ktorá stabilizovala slovenskú ekonomiku, naštartovala rast priemyslu a stavebníctva, znížila úrokové sadzby a dane z príjmov. Myslím si, že len takáto politika môže zabezpečiť nielen rýchly, ale aj dlhodobo udržateľný rast hospodárstva, v životnej úrovni."
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec M. Mesiarik:
Áno, ďakujem.
Nedá sa povedať, že by som sa nejako mohol uspokojiť s odpoveďou, pretože tá otázka bola úplne jasne stavaná, či skutočne toto je cesta, cesta zvyšovania vstupov do výroby, teda zdražovania výroby, zdražovania výrobkov, tým ich menšej kúpyschopnosti, či je to cesta na rozvoj. Ja si myslím, že nie.
Ja kladiem teda doplňujúcu otázku, či si skutočne myslíte, pán podpredseda, že táto cesta alebo tento krok, ak by sa ešte, nedajboh, zopakoval ešte počas roka, nestane sa práve brzdou ešte aj tých možnože náznakov pozitívneho vývoja a nezlikviduje tieto náznaky pozitívneho vývoja, pretože prešiel som si podniky a opačnú situáciu zaznamenávam. Podniky, aj tie, ktoré išli, či už magnezitky alebo ďalšie, kde sú náročné na energiu, majú vážne problémy a neviem, či nám to prežijú.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán poslanec, vo svojej odpovedi som uviedol, že vláda aj v tomto roku len s ťažkým srdcom zvažovala zvyšovanie cien. Viete, že toto rozhodnutie nebolo ani také jednoznačné a nie všetci sa s tým stotožnili. Bolo však vynútené práve širšími ekonomickými súvislosťami. Nemyslím si, že tá otázka, tak ako bola položená, či zvýšením cien dôjde k oživeniu ekonomiky, že to je jediná cesta. Aj preto v odpovedi pán predseda vlády uviedol ďalšie opatrenia, ktoré chceme urobiť preto, aby sa ekonomická situácia definitívne stabilizovala a vývojové trendy mali svoju stúpajúcu krivku. Myslím si, že tak zabránime ďalším rozhodnutiam o možnosti zvyšovať ceny, tak ako sme to tohto roku boli nútení urobiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Štefan Rusnák. Otázka znie: "Môžu občania očakávať kompenzácie v súvislosti so zvýšením cien od 1. 2. 2001?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán poslanec, ďakujem za otázku. Vláda Slovenskej republiky na svojom mimoriadnom zasadnutí 15. 12. 2000 schválila návrh úprav regulovaných cien pre rok 2001 vrátane úprav cien čistého nájomného, elektrickej energie, plynu, tepla, teplej vody, vodného a stočného. Zvýšenie cien uvedených položiek sa následne prejavilo, samozrejme, aj vo zvýšení nákladov na bývanie. Vláda už pri tomto rozhodovaní konštatovala, že bude potrebné prijať kompenzačné opatrenia s cieľom zmierniť dopad zvýšených nákladov na bývanie a bytové domácnosti už v roku 2001.
Preto aj uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť na rokovanie vlády do 15. 1. návrh nariadenia vlády o úprave parametrov na výpočet výšky štátnej sociálnej dávky a príspevku na bývanie. V tomto smere i ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, v ktorom sa navrhuje s účinnosťou od 1. 7. 2001 upraviť koeficient zaťaženosti príjmu spoločne posudzovaných osôb výdavkami spojenými s bývaním z doterajšieho 0,30 na 0,29, a teda i zvýšenie sumy minimálnych výdavkov na bývanie pre fyzickú osobu alebo fyzické osoby. Čo to znamená v praxi, aby to bolo zrozumiteľné, pán poslanec? Zo sumy 1 410 Sk mesačne sa zvyšuje táto čiastka na 1 680 Sk mesačne, zo sumy 1 750 Sk na 2 090 Sk, zo sumy 2 090 Sk na 2 490 Sk mesačne a zo sumy 2 430 Sk na 2 900 Sk.
Ak bude navrhovaná úprava v plnom rozsahu schválená, teda i parametre na výpočet príspevku na bývanie a posúdenie nároku na túto štátnu sociálnu dávku, sa zvýši efektívnosť adresne poskytovaného príspevku na bývanie nízkopríjmovým domácnostiam, pričom sa rozšíri okruh možných poberateľov a najmä o bytové domácnosti s nezaopatrenými deťmi, ktoré nie sú v hmotnej núdzi a ktorých čistý mesačný príjem sa pohybuje tesne nad hranicou životného minima.
Výraznejšie sa prejaví navrhovaná úprava aj u žiadateľov o príspevok na bývanie dôchodcov, najmä tých, ktorí žijú osamelo.
Na záver poznamenávam, že podľa § 4 ods. 4 zákona číslo 300/1999 Z. z. môže vláda svojím nariadením upraviť podklady na výpočet tejto čiastky len k 1. 1. alebo k 1. 7. Už teraz chcem uviesť, že vláda sa zaoberala i dopadmi, ktoré súvisia so zvýšením cien cestovného, predovšetkým v autobusovej doprave. Má pripravenú analýzu, o ktorej rozhodne na budúcom zasadnutí, a dá sa predpokladať, že dôjde predovšetkým k zvýšeniu percentuálnych zliav u tých, ktorí študujú, rovnako mienime poskytnúť zľavy zhruba v doterajšom rozsahu i starším občanom, predovšetkým odbojárom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem pekne za odpoveď.
Samozrejme, ja mám názor taký, že kompenzácie nie sú dostačujúce. A keď dovolíte, budem to dokumentovať správou, ktorá je vydávaná každoročne pod patronátom OSN, ktorá konštatuje nárast zistenej chudoby o ďalšie percento, ktoré dnes na Slovensku predstavuje 11 % obyvateľstva žijúceho v hmotnej núdzi. Tohtoročné cenové opatrenia vyvolajú ďalší rast chudoby. O to mi išlo, aké opatrenia pripravuje vláda.
Samozrejme, bolo tu konštatované príspevok na bývanie. Myslím si, že po tej kritike, ktorá tu odznela, to som mal podobnú otázku minule takisto v tejto relácii alebo v tejto akcii hodina otázok, kde sme konštatovali, že zrejme vláda podcenila situáciu, pokiaľ sa týka cestovného. A tam sme ukázali, že nebolo zvýšenie o 20 %, ale sme poukázali na konkrétne príklady, kde došlo k zvýšeniu cestovného a hlavne pre mladých ľudí, to znamená, že žiakov a študentov, kde nárast nastal až o vyše 300 %. Takže osobne nie som spokojný s takouto odpoveďou. Samozrejme, nedávam to za vinu vám, pán podpredseda. Ja som očakával odpoveď od pána premiéra, takže zatiaľ ďakujem.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Môžem na to ešte jednou vetou zareagovať?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, chce reagovať, pán podpredseda vlády, je to v súlade s rokovacím poriadkom.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Myslím si, že vo svojej odpovedi v závere som reagoval aj na tú otázku cestovného. Toto je veľmi citlivý problém a vláda ho tak vníma. Som presvedčený, že na budúcom zasadnutí vláda rozhodne a vykoná nápravu tak, aby cestovné bolo zvýšené len o tie čiastky, ktoré boli dohodnuté vo vláde. Najmä vo vzťahu k mládeži to chápeme ako citlivý problém a zásah do rozpočtu i rodín. Myslíme si preto, že je potrebné tú úpravu prehodnotiť. Chcem vás, pán poslanec, ubezpečiť, že vláda si je vedomá toho, že došlo k určitým krokom, ktoré presahujú rámec i uvažovaného zvyšovania cien, a preto je ochotná prehodnotiť svoje rozhodnutie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Köteles. Otázka znie: "Ako chce vláda Slovenskej republiky riešiť problém nezamestnanosti na východe Slovenskej republiky?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán poslanec,
chcem vás ubezpečiť, že medzi hlavné priority vlády Slovenskej republiky v roku 2000 patrila podpora vytvárania nových pracovných príležitostí. Túto skutočnosť potvrdzuje aj pokles miery evidovanej nezamestnanosti ku koncu roku 2000. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2000 sa znížila v Prešovskom kraji z 25,19 % koncom januára 2000 na 22,12 % koncom decembra 2000. A súčasné zníženie miery evidovanej nezamestnanosti sa prejavilo aj v Košickom kraji z 25,97 % ku koncu januára 2000 na 24,37 % koncom decembra roku 2000. Tento vývoj je výsledkom ďalej uvedených opatrení vlády na riešenie nezamestnanosti a realizovaných v roku 2000.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, máte ešte jednu minútu.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vláda sústavne vyvíja veľkú iniciatívu, pokiaľ ide o prijímanie konkrétnych opatrení na riešenie nerovnováhy trhu práce, či už priamo z úrovne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny i prostredníctvom Národného úradu práce alebo iniciovaním prijímania opatrení ostatnými aj rezortmi vlády.
Chcem vás ubezpečiť, že bola tiež vytvorená medzirezortná alebo nadrezortná komisia, ktorá sa má týmito otázkami zaoberať, a vyplýva to i z priorít politiky trhu práce na rok 2001. Rovnako chceme reagovať na súčasnú situáciu zvolaním možno osobitného zasadnutia vlády, na ktorom by sme sa zaoberali len touto problematikou. Trápi nás veľmi to, že práve v tomto období sa čísla týkajúce sa nezamestnanosti pohybujú pomerne vysoko. Som presvedčený, že opatrenia, ktoré budú prijaté, pomôžu znížiť toto percento.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vyhradený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov uplynul.
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Aj ja ďakujem za nápady.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme pokračovať v odpovediach členov vlády na otázky pánov poslancov.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Slavkovská pre ministra školstva Milana Ftáčnika. Otázka znie: "Prečo považujete samostatnú fakultu pre maďarskú menšinu za nepotrebnú?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
veľmi rád odpoviem na vašu otázku, aj keď ste ma necitovali celkom presne, pretože takto som sa ja nikdy nevyjadril. A ak by som mal trošku poopraviť tú vašu otázku, tak by som povedal, že nepovažujem tú fakultu za aktuálnu. A budem sa vám snažiť vysvetliť, aký je môj prístup k plneniu tej časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že vláda zabezpečí prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov utvorením vhodnej inštitucionálnej úrovne na existujúcich univerzitách. To je presná citácia Programového vyhlásenia vlády, ktorej zodpovedá vytvorenie samostatnej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, ktorá by plnila túto úlohu. To by mohlo byť jednou odpoveďou na to utvorenie vhodnej inštitucionálnej úrovne.
Tou druhou odpoveďou je odpoveď, ktorú dal už sám akademický senát, resp. univerzita ako taká, keď vytvorila sekcie národnostných menšín, konkrétne maďarskú sekciu, nemeckú a rómsku sekciu ako isté inštitucionálne úpravy, ktoré umožňujú tým pedagógom, ktorí sa hlásia k príslušnej národnostnej menšine, vyjadrovať sa k niektorým zásadným otázkam týkajúcim sa prípravy pedagógov na tejto univerzite.
Mne sa z hľadiska zabezpečenia tejto úlohy, teda zabezpečenia prípravy pedagógov, kultúrnych a osvetových pracovníkov a teológov zdá ako kľúčové zvýšiť počet študentov, ktorí študujú v príslušných kombináciách, pretože v školskom roku 1995/96, to bolo, prosím, za vášho ministrovania, študovalo na Univerzite Konštantína Filozofa viac ako 700 študentov maďarskej národnosti v rôznych kombináciách. Ich počet poklesol za to najbližšie päťročné obdobie, teda konkrétne v školskom roku 1999/2000 dosahoval niečo okolo 500 študentov. Myslím si, že prvoradou úlohou, a o to sa budem usilovať, a to som navrhoval aj vláde Slovenskej republiky, je zvýšiť počet študentov, ktorí sú maďarskej národnosti, teda umožniť im študovať na univerzite vo väčšom rozsahu, než to bolo možné doteraz.
Po ďalšie si myslím, že treba posilniť postavenie národnostných sekcií, teda sekcií, ktoré majú slúžiť na vyjadrovanie záujmov menšín priamo na univerzite, a postupným rozširovaním počtu študentov, prijímaním ďalších pedagógov a posilňovaním istej samosprávnej funkcie v rámci samotnej univerzity sa vytvoria aj odborné podmienky na vytvorenie samostatnej fakulty, či už to bude maďarská fakulta, ako sa dneska pracovne nazýva, alebo fakulta vzdelávania národnostných menšín, o ktorej sa viac hovorí na Univerzite Konštantína Filozofa.
Projekt, ktorý bol predložený alebo ktorý predbežne existuje na vytvorenie takejto fakulty, podľa môjho osobného názoru nedáva v tejto chvíli dostatočné a odborné záruky na to, aby fakulta mohla bezprostredne vzniknúť, a preto si myslím, že je potrebný istý čas, aby sa tie podmienky posilňovali, posilňovali sa spôsobom, ktorý som tu naznačil, a tak sa graduálne, teda postupne vytvorili podmienky na to, aby fakulta, ktorá bude mať vo svojom vienku prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov pre občanov patriacich k národnostným menšinám, aby sa takáto fakulta postupne vytvorila.
To je moja odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne za odpoveď.
Ja som presne takúto odpoveď očakávala, že národnostnú fakultu alebo, povedzme si otvorene, maďarskú fakultu, pretože o žiadnych iných národnostiach, tak ako pri vytvorení sekcií, nemôže byť reč, pretože ak na univerzite v Nitre študujú 46 Rómovia a 2 Nemci, tak nemôžeme tu hovoriť o národnostných sekciách, ale iba o maďarských sekciách. Čiže posilniť autonómiu alebo autonómne postavenie sekcií národnostných, tak ako ste to teraz povedali,...
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Samosprávne.
Poslankyňa E. Slavkovská:
... a keď budú tie posilnené, tieto samosprávne funkcie, tak potom sa vytvorí maďarská fakulta. Ibaže už dnes tie sekcie, by som povedala, že v mnohom odporujú zákonu o vysokých školách a v mnohom odporujú aj zákonu o používaní štátneho jazyka. Vy, pán minister, ste podpisovali štatút univerzity, kde sa tieto sekcie do štatútu dostali. Už to je veľmi divné, pretože ja skutočne mám dôkazy na to, že tie sekcie suplujú v mnohom veci, ktoré by suplovať nemali. Keď si tak...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, ste sa vypli.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Maďarská sekcia napríklad stanovuje aprobačné predmety. Predsa aprobačné predmety stanovuje vedecká rada, a nie nejaká maďarská sekcia, alebo stanovuje počty prijímaných študentov, to snáď robí dekan a senát, a nie maďarská sekcia, alebo stanovuje zloženie prijímacích štátnych a rigoróznych skúšobných komisií, to by snáď tiež mal robiť dekan, a nie vedecká rada. To všetko je v štatúte, ktorý si maďarská národnostná sekcia vytvorila, pán minister. Ja dúfam, že ten štatút poznáte a že vám je jasné, že to je hrubé zasahovanie do právomocí jednotlivých orgánov univerzity.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Pani poslankyňa, ja len stručne zareagujem na to, čo ste povedali. Ja som myslel, že hovoríte o štatúte fakulty, resp. univerzity, ktorý obsahuje ustanovenie o národnostných sekciách. Tento štatút naozaj registrovalo ministerstvo školstva. Ten, ktorý ste ukazovali a máte v ruke, ten sme my neregistrovali. Čiže toto je možno predstava samotnej sekcie o tom, ako by veci mali fungovať. Ale vy máte pravdu v tom, že zo zákona sú tu orgány, ktoré majú rozhodovať o veciach, a ja sekciu, tak ako je stanovená v štatúte univerzity a jednotlivých fakúlt, chápem ako poradný orgán, orgán, ktorý sa má vyjadrovať k veciam, o ktorých potom kvalifikovane rozhodne príslušný dekan, akademický senát, teda ten, kto má tú kompetenciu zverenú. V žiadnom inom zmysle sme neregistrovali štatút Univerzity Konštantína Filozofa, ale práve v tomto zmysle.
A to posilňovanie funkcií chápem v tom rozsahu, že by tieto národnostné sekcie boli povinne oslovené v prípade, že sa rozhoduje o niektorých otázkach, pretože dnes ich rektor alebo dekan môže osloviť alebo nemusí. Ale je pravda, že rozhodovacie právomoci sú dané zo zákona a nemôže ich zmeniť ani štatút, ktorý ste čítali. Čiže v tomto smere nevidím problém, pretože poznám aký je štatút univerzity aj príslušných fakúlt Univerzity Konštantína Filozofa. A myslím, že niet dôvodu na obavy z vašej strany, že by tam boli prekročené právomoci, ktoré dáva univerzite alebo fakultám zákon.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Fehér pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Magvašiho. Otázka znie: "Ako doteraz pomohlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pracovníkom Slovenských lodeníc?"
Odpovedá minister Magvaši, nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Fehér,
chcel by som vás ubezpečiť o tom, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vychádzajúc zo svojich kompetencií pomáha občanom Slovenskej republiky a nielen pracovníkom Slovenských lodeníc v Komárne a chcel by som to len potvrdiť tým, že v minulom roku sa na ministerstvo práce obrátilo viacej ako 23 tis. občanov Slovenskej republiky so žiadosťou o pomoc a informácie, poradenstvo a sme všetky tieto otázky vyriešili. V minulom roku nedošlo k žiadnej sťažnosti od zamestnancov Slovenských lodeníc Komárno, takže sme nemohli ani uskutočniť žiaden krok.
Ale, samozrejme, pretože problém Slovenských lodeníc Komárno je trošku komplikovanejší, chcel by som vás informovať o tom, že Slovenské lodenice Komárno som navštívil v rámci výjazdového rokovania nášho ministerstva v Nitrianskom kraji 20. augusta 1999. Vzhľadom na problémy spoločnosti, s ktorými som sa vtedy oboznámil od predstavenstva, som inicioval u vtedajšieho ministra hospodárstva pána Černáka, aby sme počas obedňajšej prestávky rokovania vlády 25. augusta 1999 uskutočnili rokovanie spolu s účasťou zástupcov bánk a ministerky financií o tom, ako riešiť problémy Slovenských lodeníc aj za účasti členov vlády Slovenskej republiky. Z tejto porady vznikli niektoré kroky, ktoré, samozrejme, sa dostali do kompetencie ministerstva financií, vlády, a nie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Samozrejme, ako predseda predstavenstva Národného úradu práce zo zákona som sa dostal do problematiky Slovenských lodeníc Komárno cez Národný úrad práce. Chcel by som vás informovať o tom, že predstavenstvo Národného úradu práce sa problematikou poskytnutia návratného príspevku na udržanie zamestnanosti podľa § 95 ods. 1 a ods. 2 zákona o zamestnanosti v akciovej spoločnosti Slovenské lodenice Komárno zaoberalo v minulom roku niekoľkokrát, konkrétne 16. mája, 27. júna, 11. júla, 15. augusta, 12. októbra a naposledy 18. decembra minulého roka.
Problémy poskytnutia návratného príspevku na udržanie zamestnanosti boli spojené aj s garanciou jeho návratnosti - totiž tak nám to prikazuje zákon, nemôžeme konať v rozpore so zákonom - a zásadami poskytovania príspevkov na aktívnu politiku trhu práce, ktoré sú schválené v Národnom úrade práce, kde je podmienkou poskytnutia takéhoto návratného príspevku úhrada nedoplatkov na poistnom vo verejnoprávnych inštitúciách, ktorým, žiaľ, Slovenské lodenice dlhujú alebo dlhovali v tom čase 250 mil. Sk. To znamená, že týchto 250 mil. Sk, to znamená že štvrť miliardy Sk Slovenské lodenice neodviedli do verejnoprávnych fondov a pracovali s nimi. Čiže my sme nepriamo podnikateľskému subjektu Slovenské lodenice pomohli alebo poskytli možnosť operačne v čase využiť 250 mil. Sk.
Chcel by som vás ubezpečiť o tom, že počas týchto rokovaní od toho 16. mája ani raz manažment Slovenských lodeníc nebol spôsobilý predložiť žiadne relevantné záruky o návratnosti tejto návratnej pôžičky podľa zákona, ba dokonca by som chcel povedať, že použili v auguste určitý podvodný spôsob, kde sa chceli preukázať krytím tejto návratnej pôžičky zmenkou Tatra banky, ktorá bola neplatná. Chcel by som vás teda ubezpečiť o tom, že na minuloročnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 18. decembra, predstavenstvo Národného úradu práce deklarovalo formou písomného stanoviska, za prítomnosti zástupcov zamestnancov Slovenských lodeníc Komárno, pripravenosť riešiť otázku zamestnanosti a pokračovania výroby lodí pre nový právnický subjekt Slovenské lodenice Komárno, a. s., Bratislava.
Chcel by som vám jednoznačne prečítať stanovisko, ktoré prijalo predstavenstvo a ktoré sme odovzdali odborárom, ktorí sa zúčastnili tohto predstavenstva, kde sme jasne formulovali, že z akých dôvodov nemôžeme a že by bolo v rozpore so zákonom dať návratnú pôžičku. A to ak ju od nás niekto žiadal v rozpore so zákonom, žiadať o návratnú pôžičku, to nemohlo predstavenstvo Národného úradu práce uskutočniť, ale sme formulovali, že predstavenstvo Národného úradu práce je pripravené riešiť otázku zamestnanosti a uschopnenia výroby lodí pre nový právnický subjekt Slovenské lodenice Komárno, a. s., v Bratislave buď podľa § 95, alebo § 89 zákona o zamestnanosti. Očakáva, že nový právnický subjekt urýchlene predloží takéto požiadavky a predstavenstvo Národného úradu práce v mimoriadne skrátenom režime tieto požiadavky prerokuje. Schválenie žiadosti súvisí aj s kladným rozhodnutím vlády o schválení štátnej záruky pre Slovenské lodenice Komárno, a. s., Bratislava. Do dnešného dňa predstavenstvo Slovenských lodeníc, a. s., Bratislava takúto žiadosť predstavenstvu Národného úradu práce nepredložilo.
Čiže chcel by som vás teda ubezpečiť o tom, že Národný úrad práce v zmysle zákona vykonal všetko pre to, aby mohol poskytnúť kroky na udržanie zamestnanosti v Slovenských lodeniciach, žiaľ, nenaplnili sa skutkové podstaty, podľa ktorých by predstavenstvo Národného úradu práce mohlo konať.
Chcel by som vás zároveň aj informovať, ale možnože o tom viete, že riešenie nevyplácania mzdy zamestnancom lodeníc z prostriedkov garančného fondu nie je doteraz možné aplikovať, keďže nie je splnená základná podmienka možnosti vyplácania náhrad z garančného fondu, t. j. z vyhlásenia konkurzu. V prípade vyplatenia peňažných náhrad z garančného fondu, ktorý je Národný úrad práce pripravený v zmysle zákona o zamestnanosti vyplatiť, vznikne Národnému úradu práce automaticky pohľadávka vo výške približne 30 mil. Sk. Do evidencie okresného úradu práce pribudlo v roku 2000 zo Slovenských lodeníc v Komárne celkove 390 osôb, z toho 291 podľa § 46 z organizačných dôvodov, 99 osôb podľa § 54, ktorým neboli vyplácané mzdy, v roku 2001 v mesiaci január podľa § 46 pribudlo 111 zamestnancov, podľa § 54 pribudlo 73 osôb a v mesiaci február pribudlo spolu 155 osôb. Celkove je v súčasnom období v Slovenských lodeniciach v Komárne evidovaných na Okresnom úrade práce v Komárne celkom 339 osôb, ktorým sa vypláca podpora v nezamestnanosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Všetko, pán minister?
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Áno.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Fehér.
Poslanec M. Fehér:
Áno, ďakujem pekne.
Vážený pán minister,
vy určite dobre viete, že Slovenské lodenice Komárno boli vynikajúci podnik, ktorý zamestnával viac ako 1 500 ľudí a celý objem svojej výroby, to, čo predstavuje viac ako 1 mld. Sk, vyvážal na západné trhy. Bol takým podnikom až dovtedy, kým ho niektorí nezodpovední majitelia nedostali do konkurzu.
Vy ste v správe spomínali neplatenie do Fondu zamestnanosti, ktorý práve zapríčinil bývalý manažment a bývalí majitelia. Ale na tomto zamestnanci podniku vôbec nenesú žiadnu vinu, čiže odôvodňovať tým, že nejakým spôsobom sa pracovníkom v lodeniciach nedá pomôcť, teda z dôvodu konania zlého manažmentu alebo zlých majiteľov, ktorí vlastne po dohode s vládou a po dohode s veriteľmi - sa tento manažment a dozorná rada a predstavenstvo vymenilo -, ja si myslím, že to ľudia a zamestnanci neprijmú. Ja som o tom presvedčený, že ľudia, ktorí tam pracujú a pracovali, si zaslúžia pomoc štátu. Myslím pritom jedine a výlučne na zamestnancov podniku, ktorí už 5 mesiacov nedostali výplatu. Oni sú úplne-úplne v koncoch so svojimi materiálnymi zásobami a ja si myslím, že v plnej miere sa spoliehajú na pomoc štátu, a tým aj podľa mňa Národného úradu práce a správnej rady Národného úradu práce. Možno tie podmienky, ktoré ste spomínali, nie sú splnené zo zákona, ale ja si myslím, že nejaká pomoc by sa tu určite našla, keby ste ju hľadali. Som o tom presvedčený, že v tejto veci vaše ministerstvo a vy osobne ste mohli urobiť oveľa-oveľa viac.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Samozrejme, chápem, pán poslanec, váš záujem o zamestnancov lodeníc, minimálne takisto mám o nich záujem aj ja a dokonca určite lodenice poznám, tak ako poznáte aj vy, veľmi dobre za svoju odbornú prax, takže o tom sa nemusíme presviedčať, ale chcem pochopiť, že vaša výzva o konaní nebola v tom, aby sme postupovali ako ministerstvo práce, sociálnych vecí a Národný úrad práce v rozpore so zákonom, lebo tak som pochopil vaše slová, že chcete od nás, aby sme konali v rozpore so zákonom a poskytli peniaze bez toho, čo nám zákon prikazuje. To, pán poslanec, myslím si, aj vaším záujmom je, že v tejto krajine sa musia dodržiavať zákony.
Samozrejme, ak nedostali zamestnanci mzdy, jednoznačne v tomto je v zákone jasne postavený postup, ako treba postupovať. Zamestnanci majú právo sa sťažovať, majú právo inakšie dať tento problém súdu a súdnou cestou vymáhať, v tom je, pán poslanec Fehér, rozprávam s vami, pán poslanec, (Ruch v sále.) v tom je, pán poslanec, inakšie právny štát, nie vybavovanie vecí v rozpore so zákonom. Takouto cestou sa ani Národný úrad práce, ani ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže dať, hoci ich vyzýva na to poslanec Národnej rady.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Nagy pre ministra obrany Jozefa Stanka. Otázka znie: "Aké organizačné a technické opatrenia pripravujete na zefektívnenie prístupového procesu Slovenskej republiky do NATO?"
Odpovedať bude pán minister Pittner v zastúpení ministra Stanka.
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
pán poslanec,
celkovou koordináciou prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO sa zaoberá vládny výbor PRENAME - skratka výboru na prípravu na členstvo v NATO. Rozhodnutie o pozvaní nových členov je politické a neexistujú žiadne presne vyšpecifikované technické kritériá členstva. Napriek tomu budú otázky efektívnosti, obrany a pripravenosti armády oveľa dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pri predchádzajúcich rozširovaniach aliancie. Tieto skutočnosti boli jednoznačne potvrdené aj v našom súčasnom dialógu s NATO a členskými štátmi.
V oblasti, za ktorú zodpovedá Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, považujem za najdôležitejšie, aby bol dopracovaný koncepčný a strategický rámec, ktorý určí poslanie a charakter našich síl do budúcnosti. Sú to predovšetkým dokumenty Bezpečnostná a obranná stratégia, ktoré boli schválené na úrovni vlády a budú v krátkom období predmetom diskusie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ich schválenie nám umožní dopracovať vojenskú stratégiu, ktorá by realisticky zodpovedala našej vízii načrtnutej v bezpečnostnej stratégii.
Tento strategický rámec, ktorý, dúfam, získa širokú parlamentnú podporu, spolu s reálnym odhadom našich ekonomických možností bude základom na novú projekciu ozbrojených síl do budúcnosti tak, aby tieto plne zodpovedali našim ambíciám, ale i možnostiam.
Tieto postupy si vyžadujú nové prístupy v rôznych oblastiach, v prvom rade uplatnenie moderných postupov obranného plánovania a rozpočtovania a celkovej reformy ministerstva obrany. Reforma musí znamenať zvýšenie efektívnosti tejto inštitúcie, posilnenie jej civilného charakteru, odstránenie zdvojených činností na rôznych úsekoch ministerstva i vo vzťahu ku Generálnemu štábu, jasné definovanie zodpovednosti a kompetencií a, samozrejme, moderný systém manažmentu vrátane personálneho. Nositeľmi týchto koncepčných zmien, samozrejme, môžu byť len tí, ktorí majú na to dostatočné odborné, jazykové a osobnostné predpoklady.
Reformy v rámci rezortu obrany nemajú za cieľ iba zatraktívniť Slovenskú republiku do budúceho členstva aliancie, sú to reformy, ktoré sú v prvom rade v záujme vybudovania moderného systému obrany a ozbrojených síl, ktorý je súčasťou vyspelej demokratickej spoločnosti, tak aby tento systém garantoval bezpečnosť našej republiky, efektívne využíval prostriedky štátneho rozpočtu a zodpovedal našej strategickej vízii a postaveniu. To, že nás to zároveň približuje k členstvu, len zvyšuje zmysluplnosť našich snáh.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Nagy, nech sa páči.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem pekne pánovi ministrovi za tlmočenie názoru pána ministra obrany Stanka.
Ak budete môcť, pán minister, tak prosím, aby ste ešte odpovedali na doplňujúcu otázku, ak nie, tak počkám na pána ministra, ale chcel som sa ho opýtať, ako naše ministerstvo obrany môže a mieni využiť bohaté skúsenosti našich susedných krajín V-4 z prístupového procesu, ktoré predsa mali a majú podobné problémy v armáde, ako sme mali my.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Pán poslanec, som dohodnutý s pánom ministrom Stankom tak, že ak dáte a ako ste dali doplňujúcu otázku, odpovie vám na ňu písomne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Krajči, ale nie je prítomný, preto na túto otázku sa nebude odpovedať.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Kolláriková pre ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha. Otázka znie: "Pán minister, je pravda, že vysokí štátni úradníci, ktorí zastupujú záujmy štátu v spoločnostiach so štátnou účasťou, dostávajú od týchto spoločností odmeny?"
Nech sa páči, pán minister.