Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená pani poslankyňa,
panie poslankyne, páni poslanci,
z ústavných činiteľov pôsobiacich na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky sú v súčasnosti členmi dozornej rady štátny tajomník Ján Sabol v akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne a štátny tajomník Peter Brňo v štátnom podniku Slovenský plynárenský priemysel. Za túto činnosť nepoberajú odmeny. Ja osobne nie som členom riadiacich a dozorných orgánov podnikateľských subjektov. Generálni riaditelia sekcií a riaditelia odborov, ktorí zastupujú záujmy štátu v dozorných radách spoločností so štátnou účasťou, poberajú za túto činnosť odmenu. Žiaden zákon ani iný predpis poberanie odmien za členstvo v orgánoch spoločností u štátnych zamestnancov, ktorí nie sú ústavnými činiteľmi, nekvalifikuje ako konflikt záujmov. Ministerstvo hospodárstva sa v tejto oblasti riadi všeobecne platnými a internými mzdovými predpismi. Všetkým zamestnancom ministerstva, ktorí nie sú členmi orgánov spoločností a poberajú za to odmeny, je pozastavené vyplácanie 25 % príplatku k tarifnému platu za nepodnikanie, to je § 7 ods. 3 nariadenia vlády číslo 249/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán minister, rokovania dozorných rád a predstavenstiev sa konajú, samozrejme, vždy v pracovnom čase. A keď sa ich zúčastňujú štátni úradníci, generálni riaditelia, zúčastňujú sa týchto rokovaní v čase trvania svojho zamestnania, za ktorý dostávajú plat.
Ja sa vás teraz pýtam, ak spoločnosť so štátnou účasťou má dozorné rady a predstavenstvá, v ktorých sú títo štátni úradníci, ktorí ich majú kontrolovať, tak ako ich môžu kontrolovať, keď od tejto spoločnosti dostávajú odmenu, pričom závisí od tej-ktorej spoločnosti, aká je. Odmeny koľkokrát prevyšujú aj mzdu toho pracovníka, ktorý sa zúčastňuje tohto rokovania. Ja sa vás opýtam: Koho záujmy vlastne oni potom zastupujú? Záujmy tej spoločnosti, kde sú v dozornej rade alebo v predstavenstve, alebo záujmy štátu, kde automaticky poberajú plat?
A mám na vás ďalšiu otázku: Nemienite v tomto urobiť nejaké zmeny, pretože zdá sa mi to nekorektné a nemorálne, aby poberali v tom istom čase aj plat v rámci svojho zamestnania a plus ešte aj odmeny, ktoré dostávajú od týchto spoločností? A určite sú na to zvedaví aj občania, pretože vieme, aká je teraz finančná situácia, máme vysoké percento nezamestnaných, tak veľmi radi by vám aj oni takúto otázku položili.
Ďakujem. Prosila by som odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Áno, budem odpovedať.
Dali ste dve doplňujúce otázky, pani poslankyňa. Čo sa týka etickej roviny, ja s vami môžem plne súhlasiť s tým, že treba vyvážiť a zvážiť etickosť tohto vzťahu - poberať odmenu v dozornom orgáne a vykonávať tieto práce v čase, keď je, povedzme, riadny pracovný čas. To je po prvé.
Po druhé, situácia je reálne taká, že veľká väčšina členov dozorných rád, ktorí sú nominovaní ministerstvom v týchto dozorných radách, nepoberá odmeny, ale zákon a nariadenie vlády nezakazuje tieto odmeny poberať. Komplexne bude, áno, pán poslanec, (Hlasy z pléna.) komplexne bude táto problematika riešená v zákone o štátnej a verejnej službe, kde budú exaktne zo zákona definované platové náležitosti štátnych zamestnancov aj vo vzťahu k zastupovaniu záujmov štátu v dozorných orgánoch.
Na druhej strane prítomnosť riadiacich pracovníkov ministerstva hospodárstva, a myslím si, že to platí všeobecne v dozorných orgánoch tých spoločností, kde štát má teraz 100-percentnú alebo aspoň majoritnú účasť, je nevyhnutná z hľadiska kontroly, viazať výkon kontroly, ktorá sa riadi plánom činnosti dozornej rady, posudzovaním a predkladaním analytických a hodnotiacich materiálov z príslušných dozorných rád do orgánov ministerstva hospodárstva, nie je až tak úzko viazaná na poberanie odmeny. Ale ubezpečujem vás, že napríklad koncom roka, keď dostávam vyhodnotenie z personálneho útvaru o tom, ktorí zástupcovia ministerstva hospodárstva poberajú odmeny, keď zastupujú štát v dozorných orgánoch tých spoločností, kde je účasť štátu, tak väčšia väčšina tieto odmeny nepoberá.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Podhradská generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovi. Otázka znie: "Aký je váš názor na výrok pána Pittnera, ktorý tvrdil, že vyšetrovateľ sa s prokuratúrou dohodli na tom, ako budú postupovať (kauza Žiak)?"
Nech sa páči, pán generálny prokurátor.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pani poslankyňa,
vyšetrovateľ činu v označenej trestnej veci sa so žiadnym zodpovedným zástupcom prokuratúry nedohodol pred vznesením obvinenia na ďalšom postupe vo vyšetrovaní. Vyšetrovateľ ako procesne samostatný orgán vzniesol obvinenie v súlade s § 163 ods. 1 Trestného poriadku Mgr. Rudolfovi Žiakovi a dvom ďalším osobám pre trestný čin sabotáže podľa § 97 Trestného zákona v súlade s Trestným poriadkom. V lehote 48 hodín doručil toto uznesenie prokurátorovi. Prokuratúra si vyžiadala príslušný vyšetrovací spis na preskúmanie i so zreteľom na potrebu rozhodnúť o sťažnosti obhajcu obvineného Mgr. Žiaka.
Preskúmaním postupu vyšetrovateľa vo vzťahu k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia prokuratúra dospela k záveru, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nevystihuje aplikovanú právnu kvalifikáciu, a preto krajský prokurátor v Bratislave v pozícii dozorového prokurátora došiel k záveru, že toto uznesenie treba zrušiť, a informoval o tom nadriadený stupeň prokuratúry.
Nie je pravdou, že by sa ktorýkoľvek zodpovedný prokurátor Generálnej prokuratúry zhodol s pánom generálom Ivorom, že obvinenie Rudolfa Žiaka z trestného činu sabotáže je správne.
Dr. Košťál, môj námestník a Dr. Segeš, riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry informovali pána generála o stanovisku na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Vznikla tam aj istá polemika, či možno upraviť skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie vo veci, tak, aby neskôr bolo možné zmeniť právnu kvalifikáciu tohto skutku. Takémuto postupu nemožno nič vytýkať. Ani ja, ani pán minister Pittner sme sa tohto stretnutia nezúčastnili, vychádzame teda z toho, ako nás podriadení informovali, a ako vidno, nepochybujeme o pravdivosti ich tvrdení.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán generálny, všetko?
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Áno.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Pán generálny prokurátor, vy hovoríte, že nepochybujete o pravdivosti tvrdení. Ja tiež nebudem pochybovať o pravdivosti vášho tvrdenia, to by som si nedovolila, ale ak mám uveriť tomu, čo ste povedali, tak potom mi nie je celkom jasné, jasný váš postoj voči vyjadreniu, ktoré mal pán minister Pittner, a rovnako sa vyjadril aj pán generál Ivor. Takže potom zrejme treba naozaj povedať veľmi jasne, kto klame, lebo keď pán Pittner tvrdil, že tu takáto dohoda bola, keď to tvrdil pán generál Ivor a nie je to pravda, tak niekto musí klamať. Takže by som predsa len bola veľmi rada, keby ste objasnili váš názor, ak je to možné, na to, kto klame, či vaši podriadení, keď vás informovali o tom, že žiadne takéto dohody neboli, alebo pán minister Pittner, keď tvrdí, že tieto dohody boli, lebo logika jednoznačne hovorí, že iné vysvetlenie tu nie je, len, že niektorá strana klame.
A ešte by som sa chcela spýtať v tejto súvislosti okolo vyšetrovania, okolo činnosti Generálnej prokuratúry, predsa len, chcela by som sa spýtať, či napríklad pán prezident je dozorujúci orgán prokuratúry, keď sa vyjadril v médiách v súvislosti so známymi kauzami, ktoré sa medializujú, o tom, že dôkazy, ktoré existujú, ktoré majú k dispozícii vyšetrovatelia, nasvedčujú o tom, že sa mohlo stať tak, ako to označujú vyšetrovatelia.
To sú veľmi podivné vyhlásenia, ktoré svedčia o tom, že niečo zrejme nie je v poriadku. Bola by som veľmi rada, keby ste nám povedali na to svoj názor.
Ďakujem.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Pokiaľ ide o prvú otázku, my sme sa v utorok dohodli s pánom ministrom vnútra, že sa zídeme so všetkými aktérmi a že si objasníme všetky okolnosti tohto stretnutia. Priami účastníci budú musieť povedať, ako to celé prebiehalo. Mám k dispozícii aj písomnú informáciu o celom tomto stretnutí. Nemôžem zodpovedať za to, čo na tlačovej konferencii uviedol pán prezident. Nakoniec, tie veci, pokiaľ ide o stíhanie, sú dosť medializované, takže sa k tomu ťažko môžem vyjadriť, prečo na tlačovke o tom hovoril.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čas vymedzený na hodinu otázok uplynul.
Ďalšie rokovanie povedie podpredseda Národnej rady Béla Bugár.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k rokovaniu o bode
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. decembra 2000,
ktoré ste dostali ako tlač 827.
Chcem požiadať všetkých poslancov, ktorí sa písomne prihlásia do rozpravy na interpelácie, v ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. A z dôvodu prehľadnosti bolo by dobré, keby uviedli aj číslo odpovede ministra, ktorého interpelovali.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
(Hlasy z pléna.)
Zapnite mikrofón pani poslankyni Podhradskej.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcela informovať, či mám právo, lebo nie je mi to celkom jasné, vzniesť námietku voči odpovedi, ktorú som dostala na svoju interpeláciu, lebo odpoveď som dostala z Najvyššieho kontrolného úradu. Netýka sa ani jedného rezortu priamo, ale naozaj odpoveď je veľmi-veľmi neuveriteľná, by som povedala, a pre mňa neočakávaná. Bola by som rada, keby ste mi umožnili teraz dať...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
No, pani poslankyňa, to som sa pýtal. Ešte som čakal, či sa prihlásite do rozpravy. Vy ste sa ale neprihlásili. A ja som už uzavrel rozpravu.
(Reakcia poslankyne Podhradskej z pléna.)
Ale pod akým číslom?
Poslankyňa M. Podhradská:
Vy ste hovorili interpelácie na členov vlády.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nie, nie, písomné odpovede.
Pani poslankyňa, chcete, ak chcete tak môžete vytiahnuť stenografický záznam. Tam je to jednoznačné - písomné odpovede.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ja mám na mysli písomnú odpoveď, ktorú som dostala z Najvyššieho kontrolného úradu, ale vy ste povedali interpeláciu na...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Chcete na to reagovať?
Poslankyňa M. Podhradská:
Áno.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pod akým číslom to máte, pani poslankyňa?
Poslankyňa M. Podhradská:
Tu na tej odpovedi sa uvádza číslo 382/2001, takže...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nie, nie pani poslankyňa, musíte vedieť, že v odpovediach môžete reagovať na každú odpoveď. Nemusí to byť len odpoveď člena vlády. To je jedna vec. Stačí si prečítať rokovací poriadok.
Druhá vec, ak prídete sem, lebo ste sa prihlásili, ja som to síce uzavrel, ale urobíme teraz výnimku. Ak prídete sem, musíte povedať v tomto materiáli číslo 827, aké číslo má tá odpoveď, na ktorú vy reagujete.
Ešte sa hlási niekto? Nie.
Takže pani poslankyňa Podhradská je jediná, ktorá chce reagovať na odpoveď.
Nech sa páči.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať o tom, že to bolo nedorozumenie.
Takže vzhľadom na to, že nikto z prítomných poslancov a poslankýň sa neprihlásil ďalší k tomuto bodu, a vzhľadom na účasť poslancov hlasovať, samozrejme, o tomto bode budeme až na ďalšej schôdzi.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, a to sú
interpelácie poslancov.
Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje žiadneho poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Upozorňujem tiež, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať takisto poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.
Písomne do bodu interpelácie sa prihlásili deviati poslanci: pani poslankyňa Kolláriková, páni poslanci Engliš, Slobodník, Cuper, Andrejčák, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Krajči a pán poslanec Ambróš.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.
Zároveň žiadam všetkých členov vlády, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, lebo za chvíľočku budú interpelovaní.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení predstavitelia vlády,
budem mať tri interpelácie. Prvá interpelácia vlastne sa bude zaoberať problémom, ktorý som otvorila vo svojej otázke na hodine otázok na pána Haracha.
Pán minister, je potrebné, aby spoločnosti so štátnou účasťou boli kontrolované štátom. Súčasná prax je taká, že kontrola záujmov štátu v týchto spoločnostiach sa realizuje zastúpením štátu v dozorných radách a v predstavenstvách týchto spoločností prostredníctvom štátnych úradníkov. Potiaľto je to v poriadku. Rokovania dozorných rád a predstavenstiev spoločností so štátnou účasťou sa konajú počas pracovnej doby, a teda štátni úradníci ako členovia dozorných rád alebo predstavenstiev zúčastňujú sa rokovania týchto dozorných rád alebo predstavenstiev vlastne v svojom pracovnom čase a dokonca mnohí z nich využívajú aj dopravné prostriedky príslušných rezortov. Považujem to za nemorálne, ak od týchto spoločností poberajú finančné prostriedky vo forme odmien, keď zároveň majú aj svoj plat z miesta, kde sú zamestnaní. Ako môže zastupovať záujmy štátu v spoločnosti so štátnou účasťou štátny úradník, ktorý od týchto spoločností, ktoré má kontrolovať, poberá aj odmenu, ktorá v mnohých prípadoch vysoko prevyšuje jeho mzdu?
Chcela by som ešte podotknúť, že niektorí vysokí štátni úradníci sú zastúpení nie v jednej dozornej rade alebo v jednom predstavenstve, ale sú aj v piatich-šiestich, pričom tieto sumy sú skutočne nezanedbateľné, sú vysoké, a preto sa ja pýtam, ako môžu títo štátni úradníci zastupovať záujmy štátu, keď vlastne sú platení od spoločností, predpokladám, za určité, by som povedala, za určité práce, ktoré sú v prospech tejto spoločnosti. Ak úradník má obhajovať záujmy štátu, ak má presadzovať záujmy štátu, nemôže mať ďalšie príjmy z týchto spoločností, pretože ináč tieto odmeny vedú k skorumpovaniu týchto štátnych úradníkov.
Preto sa obraciam na vás, pán minister Harach, so svojimi otázkami, kedy urobíte nápravu v tomto smere.
A druhá moja otázka je, kedy vypracujete novelu zákona, ktorá nebude umožňovať týmto pracovníkom pri zastupovaní záujmov štátu v dozorných radách a v predstavenstvách poberať od spoločností, v ktorých má účasť aj štát, finančné odmeny. Dúfam, že to bude čoskoro, aby sme sa potom nestretávali s určitými rozpornými záujmami týchto spoločností a aby nedošlo k spochybňovaniu aj týchto pracovníkov, ktorí pracujú v jednotlivých spoločnostiach. Teraz takou najnovšou ukážkou je problém TIPOS-u.
Ďakujem, to bola moja prvá interpelácia. V druhej interpelácii sa obraciam na pána premiéra.
Pán premiér, interpelujem vás vo veci spoločnosti UPC, ktorá zneužíva svoje monopolné postavenie na slovenskom trhu káblovej televízie. Pôvodne som vás nechcela interpelovať vo veci UPC, ale žiadala som zaradiť bod s týmto problémom do rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ja to totiž považujem za vec vlády, pretože Telekomunikačný úrad a Protimonopolný úrad nekonali včas.
Môj návrh na rozšírenie programu 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky neprešiel. Zo 124 prítomných poslancov podporilo ho len 57 poslancov, ktorým ďakujem vo svojom mene, ale hlavne v mene občanov Slovenskej republiky - klientov spoločnosti UPC -, ktorí sa cítia postihnutí a doslova podvedení. Spotrebitelia sa oprávnene pýtajú, prečo majú platiť za káblovú televíziu viac o 40 - 80 %.
Keď si porovnávame rast cien za káblovú televíziu UPC na Slovensku od roku 1994, ostaneme nemilo prekvapení. V niektorých rokoch sa zvyšovali ceny i dvakrát ročne. Ako príklad uvediem: V roku 1994 vstupná cena za káblovú televíziu bola 80 korún, v roku 1995 až 1. 6. 1997 zvýšila sa na 92 korún, od 1. 6. 1997 do 31. 12. 1998 sa zvýšila na sumu 122 korún, od 1. 1. 1999 do 31. 12. 1999 cena stúpla na 145 korún, od 1. 1. 2000 až do 31. 7. 2000 na sumu 166 korún, od 1. 8. 2000 až do 1. 2. 2001 na sumu 200 korún a od 1. 2. 2001 na sumu 280 korún. Keď to porovnávam s rokom 1994, keď vstupná cena bola 80 korún, tak vlastne tu bol nárast o 350 %, čo je skutočne veľmi veľa. Je to skutočne prudký nárast. Ak by takým tempom rástli i mzdy a dôchodky, tak spotrebitelia by určite nič nenamietali proti takýmto nárastom cien za káblovú televíziu.
Preto, pán premiér, mali by ste pochopiť rozhorčenie majiteľov káblových prípojok, ktorých, podotýkam, nie je málo. Na Slovensku je pripojená na káblovú televíziu asi tretina domácností. Drvivá väčšina z nich čaká na konečné stanovisko Protimonopolného úradu. Mnohé domácnosti nie sú ochotné a schopné zaplatiť za káblovú televíziu cenu, ktorú požaduje UPC. Odmietajú prispievať na investície UPC ako do skupovania fungujúcich káblových televízií, veď UPC minulý rok kúpilo viacero konkurenčných firiem za pomerne vysoké ceny.
Spotrebitelia by radšej privítali zmeny v základnom súbore a v rozšírenom súbore. Mám na to veľa podnetov od našich občanov spotrebiteľov káblovej televízie. Základný súbor by mal obsahovať všetky slovenské stanice a české stanice, ktorým rozumejú všetci občania Slovenskej republiky. Prečo majú platiť za stanice, ktoré sleduje maximálne 9 až 10 % občanov Slovenskej republiky, a to maďarské stanice MTV 1, MTV 2, pretože maďarský jazyk neovládajú? Tieto stanice by mali byť zaradené v rozšírenom súbore.
Podľa rozhodnutia Telekomunikačného úradu zo dňa 11. 1. 2001 môže spoločnosť poskytujúca služby šírenia rozhlasového a televízneho vysielania káblovými rozvodmi zvýšiť ceny za poskytované služby najviac do výšky ročnej inflácie, čo je v súčasnosti asi 12 %, čomu by zodpovedala cena 224 korún, pričom kvalita a rozsah poskytovaných služieb musí ostať nezmenený, teda nemal by sa zhoršiť.
A reakcia predstaviteľov spoločnosti UPC je doslova prekvapujúca. Citujem: "Sme presvedčení, že svojím rozhodnutím pri úprave cien sme neporušili nijaký právny predpis. Avizované rozhodnutie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky o regulácii cien vnímame ako neadekvátne. Ak spotrebitelia nezaplatia vyššiu cenu za káblovú televíziu UPC, budú voči nim evidované pohľadávky a napokon im odpoja prípojku." Z tohto postoja predstaviteľov UPC doslova dýcha arogancia z ich dominantného postavenia, čo ich vedie i k nerešpektovaniu našich právnych noriem.
Preto musím konštatovať, že bolo obrovskou chybou, že Protimonopolný úrad pripustil takú koncentráciu moci v oblasti poskytovania služieb káblovej televízie. A práve z tohto dôvodu mal Protimonopolný úrad okamžite a razantne konať, konať v prospech spotrebiteľa. Predstavitelia si musia konečne uvedomiť, že ak chcú pôsobiť v Slovenskej republike, musia rešpektovať slovenskú legislatívu, nemôžu zneužívať svoje monopolné postavenie. Veď to, čo urobila spoločnosť UPC, sa dá označiť ako vynucovanie si ceny.
Moje otázky na vás, pán premiér:
Prvá otázka - Ako je možné, že najvyššie štátne orgány, Telekomunikačný úrad a Protimonopolný úrad, nekonali a nekonajú vo veci požiadavky UPC navýšenia poplatkov za káblovú televíziu o 40 %?
Druhá otázka - Konal Protimonopolný úrad v súlade so zákonom, keď pripustil koncentráciu moci v oblasti poskytovania služieb káblovej televízie spoločnosťou UPC?
Tretia otázka - Dokedy bude na Slovensku spoločnosť UPC zneužívať svoje monopolné postavenie na trhu káblovej televízie?
Štvrtá otázka - Pán premiér, nemyslíte si, že minister dopravy a spojov, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za vzniknutú situáciu, za zlyhanie svojich štátnych úradníkov a hlavne za legislatívu svojho ministerstva, mal podať demisiu?
Nakoniec chcem ešte dodať. Jedine zdravé konkurenčné prostredie je stimulom na rozšírenie a skvalitnenie žiadaných služieb a na technické inovácie, ako i na zníženie ceny.
To bola moja druhá interpelácia a v tretej interpelácii sa obraciam takisto na pána premiéra.
Pán premiér, interpelujem vás vo veci odporúčania vlády Slovenskej republiky akademickému senátu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zriadiť samostatnú maďarskú fakultu. Ja ako poslankyňa slovenského parlamentu nemôžem súhlasiť s vaším zasahovaním do akademických práv Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre formou odporúčania znásobeného tlakom 10 mil. korún na zriadenie maďarskej fakulty, na prípravu učiteľov, kultúrno-osvetových pracovníkov a teológov v maďarskom jazyku. Tento váš prístup považujem za nekorektný, nehodný premiéra Slovenskej republiky. Vás nezaujímajú problémy škôl, že na mnohých školách a ubytovacích zariadeniach neboli a na niektorých ešte doteraz nie sú finančné prostriedky na kúrenie v dostatočnej výške. Študenti doslova mrzli a niekde ešte i mrznú. Upravoval sa dokonca i vyučovací proces. To vám zrejme nevadí, pán premiér.
Oháňate sa napĺňaním vládneho programu, ale ja sa vás pýtam, prečo neplníte vládny program v oblasti zvyšovania platov pedagógov. Veď platy pedagógov patria medzi najnižšie. Kedy tu urobíte nápravu, pán premiér? Keď ste boli ochotný vyčleniť z rezervných fondov 10 mil. korún na zriadenie maďarskej fakulty, ktorá nemá nijaké opodstatnenie, prečo takýto postup nepoužijete na zvýšenie platov pedagógov a na odstránenie ďalších problémov v školstve? Veď z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa likvidujú i niektoré slovenské školy. Ja to považujem za politický nátlak Strany maďarskej koalície, ktorému ste podľahli, len aby ste z ich strany mali podporu pri hlasovaní o novele Ústavy Slovenskej republiky. A to pravý štátnik nerobí. Veď vy dokonca zasahujete do akademických práv univerzity v Nitre.
Musím upozorniť, že na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre existujú národnostné sekcie maďarskej, nemeckej a rómskej menšiny. Okrem katedry hungaristiky boli zriadené dokonca špecializované detašované pracoviská v Komárne a v Dunajskej Strede. Dnešný spôsob výučby maďarských pedagógov je postačujúci. Na jedného maďarského pedagóga pripadá 16 žiakov, kdežto na slovenského pedagóga pripadá 21 žiakov. Teda ak hovoríme o nedostatku pedagógov, tak len zo strany slovenských pedagógov. Zamyslite sa nad týmto faktom.
Ak sledujeme problematiku vysokoškolského vzdelávania národnostných menšín v zahraničí, tak ani v jednej krajine neexistujú univerzity a fakulty na základe národnostného zamerania.
Žiadanie fakulty na vzdelávanie v menšinovom maďarskom jazyku pedagógov, teológov a kultúrnych a osvetových pracovníkov je nekorektné a voči budúcim študentom, občanom Slovenskej republiky neseriózne. Nielenže sa vytvorí na fakulte jazykové geto, ale do našej vzdelávacej sústavy vstúpi prvok etnickej výlučnosti vo vzťahu k iným žijúcim národnostným menšinám a postupne sa bude realizovať dezintegrácia občianskeho spoločenstva na Slovensku. Pýtam sa vás, pán premiér, prečo ste sa stali hovorcom a presadzovateľom požiadaviek SMK.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš je ďalší, ktorý interpeluje, a potom pán poslanec Slobodník.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená neprítomná vláda, pardon, pán minister, aj keď na vás teda neinterpelujem, ale aspoň vás vítam tu,
a vážené torzo snemovne,
je fantastické vystupovať pred takouto prázdnou miestnosťou, ale nedá sa nič robiť. Fantastické je vystupovať aj pred prázdnymi miestami hore pre novinárov, ktorí nemajú záujem o to, čo sa deje na Slovensku, len o to, čo ich bezprostredne zaujíma. Asi len to dávajú tam, kde potrebujú. Preto aj niektoré oslovenia a moje odpovede im vonku sú také, aké sú.
Ja mám interpeláciu na predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu a interpelujem v zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vo veci ohrozenia občanov v oblasti Medzevskej doliny v okrese Košice-okolie.
Pri plynofikácii obce Poproč vyšlo najavo, že pri zasypávaní plynového potrubia bol použitý ako zásypový materiál piesok z odkaliska bývalých antimónových baní v okolí Poproča, ktorý vykazuje vysokú toxicitu. Piesok obsahuje arzénu 0,02 %, antimónu 1,4 %, olova 0,19 %, kobaltu 0,06 %. A hovorí sa aj o rádioaktivite. Myslím si, že pri spomínaní arzénu každému je jasné, o aký piesok sa jedná.
Havarijná komisia ustanovená prednostom okresného úradu musela riešiť hrozivú situáciu operatívne vzhľadom na blížiace sa vykurovacie obdobie a nepripravenosť občanov použiť iný spôsob vykurovania ako vykurovanie plynom.
Situácia je hrozivá aj z toho dôvodu, že piesok bol používaný aj v iných obciach tzv. Medzevskej doliny, a to v Štóse, Jasove, pri rozsiahlych úpravách v meste Medzev a dokonca aj v meste Moldava nad Bodvou. Bolo zistené, že stavebné firmy vyviezli rôzne množstvá aj do iných obcí, nielen v okolí, ale informácie hovoria, že až do oblasti Popradu.
Vzhľadom na závažnosť situácie a hrozbu ekologickej katastrofy, ktorá priamo ohrozí nielen 10 tisíc obyvateľov, podčiarkujem 10 tisíc obyvateľov, spomínaného regiónu, ale aj obyvateľov ďalších lokalít, je nutné uvedenú záležitosť nielen nestranne prešetriť, ale aj zabezpečiť nápravu. Neriešenie tejto situácie by mohlo ohroziť životy občanov regiónu a poznačiť zdravie celých generácií. Preto som spomenul ten arzén.
Obzvlášť zdôrazňujem, že ak sa náprava a odstránenie škodlivých látok neuskutoční, nie je vylúčené, že budú ohrození aj obyvatelia mesta Košice, ktoré je zásobované vodou z tejto oblasti, zo studní v Medzeve. Čiže bude ďalšie ohrozenie možno 100 tisíc obyvateľov v Košiciach.
V súvislosti s tým, že sa nejedná len o problém okresu Košice-okolie a Košického kraja, žiadam, aby tento problém hroziacej sa ekologickej katastrofy bol riešený priamo vládou Slovenskej republiky pod kontrolou Národnej rady Slovenskej republiky, vzhľadom na obavy zo snáh uvedené vážne skutočnosti zastierať, postupne uviesť do zabudnutia a znižovať vážnosť situácie.
Ďalšia interpelácia je na ministra pána Kováča a taká istá je na ministra pána Koncoša, pretože sa jedná o problémy obidvoch rezortov.
Interpelujem v zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku vo veci používania prísad, ktoré ohrozujú zdravie občanov Slovenskej republiky. Pri informovaní občanov o takzvanej chorobe šialených kráv a o možnostiach šírenia nákazy medzi obyvateľmi Slovenskej republiky sa vyskytujú obavy zo šírenia zdravotne závadných potravín, dovážaných hlavne z krajín Európskej únie, ktoré môžu závažne ovplyvniť zdravotný stav obyvateľstva. Medzi obyvateľmi sa šíria informácie o tom, že dovážané potraviny, ale i niektoré u nás vyrábané potraviny obsahujú zdraviu škodlivé prísady, emulgátory.
Žiadam vás, aby ste informovali Národnú radu Slovenskej republiky o tom, či príslušné prísady uvedené v prílohe tejto interpelácie nie sú zdraviu škodlivé, a v prípade ich škodlivosti aké opatrenia prijmete, aby takto kontaminované potraviny boli stiahnuté z predaja, prípadne pri ich výrobe boli používané iné vhodné prísady.
Zároveň žiadam, aby o týchto opatreniach bola informovaná verejnosť prostredníctvom médií vo zvýšenej miere. Používanie nežiaducich prísad je verejnosti známe napríklad z prípadov vín v Rakúsku. Nerád by som sa dožil, aby ďalšie generácie v Slovenskej republike trpeli kvôli nezodpovednosti a nečinnosti kompetentných orgánov a ľudí v nich.
Posledná moja interpelácia je interpelácia na ministra vnútra vo veci prešetrenia adopcií v Košickom kraji.
Žiadam vás o prešetrenie adopcií, ktoré boli realizované v Košickom kraji a vylúčenie alebo potvrdenie šumov, zdôrazňujem šumov, o tom, že niektoré z týchto adopcií boli takzvané medzinárodné adopcie, t. j. že deti boli osvojené do zahraničia. Informácie o týchto adopciách vedú na Krajskom úrade v Košiciach.
Žiadam vás zároveň, aby v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti bolo preverené, či tieto adopcie boli v súlade s platnou legislatívou, pretože podľa platnej legislatívy nie je možné, aby sa pracovníci štátnej správy podieľali na takejto adopcii vlastnou iniciatívou. Žiadam vás, aby uvedený problém bol šetrený nezávislými pracovníkmi ministerstva vnútra.
K tejto interpelácii som dospel pri riešení problému, ktorý sme riešili na tejto schôdzi v súvislosti s podpísaním príslušnej zmluvy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník má slovo a ako ďalší sa pripraví pán poslanec Cuper.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vzhľadom na to, že nie sú tu okrem pána Ftáčnika ďalší, moje interpelácie budú stručné a napíšem ich podrobnejšie v texte, ktorý im odovzdám. Keďže je tu pán minister Ftáčnik, najprv by som adresoval dve interpelácie jemu, tiež stručnejšie, aby som to tu nerozvádzal. Ale hovorím, otázka môže byť rozšírená s tým, pravdaže, že to základné poviem.
Tak prvá otázka sa týka toho, pán minister, že v Kráľovskom Chlmci a v Dvoroch nad Žitavou sa stali také prípady, že Rákociho zväz získava rodičov a snaží sa ich uplácať tým, že ponúka im, ak dajú dieťa do školy s maďarským vyučovacím jazykom, ponúka im rozličné výhody. Konkrétne v Dvoroch nad Žitavou sa ponúka: 10 tisíc forintov každému rodičovi, príspevok na stravné a cestovné, lebo ide o stredné školy, ktoré sú v Nových Zámkoch a v Hurbanove. Ďalej sa ponúka žiarovka, ktorá vydrží vraj 10 tisíc hodín a má cenu alebo teda ušetrí 2 000 korún, ponúkajú sa spevníky, ponúkajú sa učebnice, ponúkajú sa školské potreby. Pokladáte takéto získavanie žiakov za korektné? Ja viem, môžete odpovedať, čo nie je zakázané, je dovolené.
Ale je tu istá etická otázka. Veď predsa v Južnom Tirolsku, kde, ako viete, žije viacero menšín, ale spomeniem len tie dve hlavné, teda spomeniem nie menšinu, ale národ taliansky a menšinu hovoriacu nemeckým jazykom, tak sa oni nazývajú, viete si predstaviť, že by menšina hovoriaca nemeckým jazykom takýmto uplácaním získavala žiakov od talianskych rodičov alebo vice versa alebo vo Fínsku, tieto dve krajiny sú jedine azda lepšie na tom, pokiaľ ide o menšiny, alebo že by vo Fínsku Švédi ako menšina nahovárali Fínov, aby začali chodiť do švédskych škôl a akosi vzdali sa fínštiny ako svojho materinského jazyka?
My máme tradíciu, pán minister, máme tradíciu toho, ako sa odnárodňovalo Slovensko, ako sa odsťahúvali slovenské deti do Maďarska ešte za čias Uhorska, kde z nich vyrastali potom občania už maďarskej národnosti. Máme tradíciu známeho zvolenského župana, to ma veľmi mrzí, že musím hovoriť o svojom meste Zvolen takéto veci, že zvolenský župan Béla Grünwald v minulom storočí vyhlásil, že škola, maďarská škola je takou mašinou, do ktorej sa vloží slovenské dieťa a z ktorej vyjde maďarský vlastenec.
Tak moja otázka znie: Čo mieni ministerstvo školstva urobiť, aby sa takéto možno právne nevinné, ale eticky neprijateľné veci na Slovensku nediali? Ako sa tomu dá zabrániť?
Podľa môjho názoru jediná možnosť, legálna, je zakázať činnosť organizácie, ktorá sa takýmto "obchodom" zaoberá a ktorá sa snaží vyrovnať to, čo sa deje v Maďarsku. Neviem, pán minister, či viete, ale Maďarsko v minulom roku stratilo 38 tisíc obyvateľov. To znamená, viacej ľudí umrelo, než sa narodilo. Toto trvá, tento trend trvá už desaťročia. To znamená, že tu sa vyskytuje nejaká tendencia vyrábať budúcich Maďarov aj z detí slovenských. Pokladám ju za nesprávnu a neprijateľnú. No neviem, či budete odpovedať teraz alebo písomne, to, samozrejme, záleží od vás, pán minister.
Druhá moja interpelácia, ktorú sa márne pokúšam prebojovať do otázok a na ktorú už aj údajne máte pripravenú odpoveď, to ste mi povedali minule, keď sme sa o tom rozprávali, je tá: Na južnom Slovensku vznikla de facto, nie de iure ešte, ale de facto, vznikla školská autonómia pod vedením vášho štátneho tajomníka pána Szigetiho. To znamená, že zo všetkých významných funkcií v školstve boli odstránení občania slovenskej národnosti. A, samozrejme, vy ste raz na to odpovedali, že sa nepozeráte do občianskeho preukazu a že to tam ani nie je napísané. Ale zase na druhej strane ja si myslím, že je to dosť jasné - z riaditeľských funkcií a z funkcií školských inšpektorov a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže tam sa to presadzuje a prejavuje sa to okrem iného tým, samozrejme, už dávnejšie, že principiálne ja neviem, či je, či sa nájde jediná výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, je tam slovenský jazyk, sa tam vyučuje slovenský jazyk na školách s maďarským vyučovacím jazykom občanmi maďarskej národnosti, ktorí niekedy, nie všetci, iste sú tam aj učitelia, ktorí dobre poznajú slovenský jazyk, ale poznám aj takých učiteľov a stretol som sa nimi aj v praxi, ak bude treba, tak to aj vyslovím, kde, ale myslím, že zatiaľ netreba ísť do detailov, kde sa to vyučovanie robí tak zle, že maturant, keď som sa ho opýtal, aby mi žiačka maturitnej triedy preložila jeden výrok Hemingwaya, ktorý bol u nich napísaný v triede po maďarsky, aby mi ho preložila do slovenčiny, nevedela to urobiť, až na tretí pokus sa to podarilo, obyčajný pokus, veľmi jednoduchý a nič, nijaké zložité súvetie.
Takže nemalo by byť povinnosťou, ako je to v tom spomínanom južnom Tirolsku, kde nemčinu na škole s talianskym jazykom môže vyučovať len rodený Nemec a taliančinu na škole s nemeckým jazykom len rodený Talian, nebolo by možné prijať rozhodnutie, aby sa slovenský jazyk na týchto školách vyučoval učiteľmi slovenskej národnosti? Viem, že aj o takej téze, nie je tu nikto z našich maďarských kolegov, kolegov za SMK, aby som bol presnejší, aha, pardon, okrem pána Bugára, ja sa ospravedlňujem, ja som sa díval tam...