Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šeptáka. Naposledy prihlásený pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová ako prvá.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Prvá moja faktická je ku konštatovaniu pána poslanca, že legislatívny návrh treba vrátiť. K tomu som už včera, keď toto navrhoval pán poslanec Mixon, Nixon, Maxon, prepáčte, vyjadrila stanovisko, že plne sa s tým stotožňujem. Ďalej by som nadviazala na tú časť, v ktorej hovoril o legislatívnych problémoch. Aj tento zákon jasne dokumentuje nesystémovosť súčasnej legislatívnej práce vlády. Predsa je nerozumné takýto návrh zákona dávať, keď vláda uvádza, že bude robiť reformu verejnej správy. S tou treba počítať aj v tomto zákone. Ďalej, taktiež sa stotožňujem, že viaceré pojmy tohto návrhu sú čisto formulované široko nepresne. Pán poslanec dal príklad pojmu adekvátna autonómia. No skutočne tieto pojmy nie je možné takto do legislatívy dávať a plne sa, opakujem svoju pripomienku aj k ústave, že, žiaľ, aj novela ústavy má takéto pojmy, s ktorými Ústavný súd bude mať čo robiť. Myslím si, že možno to bol aj zámer, pretože vieme zloženie Ústavného súdu a ďalší traja sa tam chystajú a mám obavy, že práve to budú právnici z vládnej koalície, ktorí už dovysvetľujú, čo vlastne bolo v rámci novely ústavy prijaté.

Ďalej chcem upozorniť takisto na otázku, ktorú pán poslanec uviedol. Vláda vodu káže a víno pije. Hovorí o úsporách pracovných síl a dáva návrhy, ktoré sú náročné na pracovné sily.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Podporujem hlavne záverečné stanovisko pána poslanca Šeptáka, ktorý odporúča vrátiť na dopracovanie celý tento návrh. Myslím si, že je dôležité povedať, že zdokonaľovať môžeme každý systém, aj jeho jednotlivé časti, ale najprv zdokonaľovať systém vyberania daní, teda v podstate modernej žmýkačky zdrojov predtým, než uskutočníme zdokonalenie systému ekonomiky, je postup veľmi nesprávny. Treba jednoducho predovšetkým obnoviť prorastovú ekonomickú politiku vlády. Teraz napríklad rozpredávanie Slovenského plynárenského priemyslu je klasickým obrazom šialeného postupu. Totiž vzdávame sa permanentne opakovaných zdrojov za jednorazový príjem a po ňom nasleduje, samozrejme, už trvale iba mínusový stav. To znamená, že sa treba bezpodmienečne vrátiť k tomu, aby sme najprv prehodnotili koncepciu, zavrhli stagflačný model tejto vlády v ekonomike a pripravili prorastový model vlády a potom sa rozhodovali o tom, ako zdokonaľovať systém zdaňovania, lebo inak budeme zdokonaľovať iba systémy, ktoré naozaj bez ohľadu na situáciu žmýkajú prostriedky od obyvateľstva.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Švantner faktická.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predseda.

Ja by som začal tým, že zareagujem na môjho kolegu poslanca Šeptáka, že ja budem kategoricky proti tomu, aby došlo k presunutiu Daňového úradu z Banskej Bystrice do Bratislavy. To je prvá záležitosť a zdôvodním aj z akého dôvodu. Pán poslanec Šepták hovoril o tom, že priemerný plat je 10 tisíc korún. Preto je priemerný plat 10 tisíc korún, lebo v Bratislave je možno 12 a v Banskej Bystrici je možno 8. Čiže z toho dôvodu aj náklady na prevádzku Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici sú určite nižšie ako v Bratislave. Okrem toho región Horehronia je taký, že vieme veľmi dobre, že tam je tá nezamestnanosť pomerne vysoká a v Bratislave pomaly už nenájdeme úradníka, ktorý je ochotný robiť pod 20-tisícový plat, aby sme ho dostali prípadne na také miesta, ako sú v Banskej Bystrici veľmi vítané. Čiže z uvedeného dôvodu spravím všetko pre to, aby daňové riaditeľstvo zostalo v Banskej Bystrici.

Toľko, ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo.

Ako bolo uvedené, 1,9 miliardy Sk má stáť podľa pána poslanca Šeptáka daňová reforma. Pán poslanec asi opomenul, že rokujeme o daňových orgánoch, ktoré nekladú nároky na štátny rozpočet a naopak majú znížiť náklady daňovej správy, osobitne v oblasti hospodársko-správnych výdavkov. Zákonom o daňových orgánoch sa má práve zvýšiť efektívnosť ich práce. Má sa systémovo posilniť a zjednotiť správa daní a ich kontrola, ale i vymáhanie daňových nedoplatkov a penále. Vo svojom vystúpení venoval, dá sa povedať, že podstatnú časť, nie k prerokúvanému zákonu, ale k všeobecným, aj keď s týmto s ním súhlasím, ťaživým problémom, ktoré súvisia s daňovou správou. Mnohé z nich však majú subjektívny charakter a myslím si, že je potrebné, aby ich riešilo Ústredné daňové riaditeľstvo. Kompetenčné a systémové otázky, predpokladám a som o tom presvedčený, bude riešiť vláda Slovenskej republiky ešte v tomto polroku práve v reforme daňovej správy. Pokiaľ ide o navrhované pozmeňujúce návrhy pána poslanca Šeptáka, tieto zásadne menia filozofiu, ale i celkový zámer vládneho návrhu zákona, preto nepredpokladám podporu týchto návrhov.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer ako posledný.

Poslanec R. Hofbauer:

Nedomnievam sa, že vláda nemá dostatok finančných prostriedkov na krytie všetkých potrieb v tejto sfére, ktorá tu bola prerokúvaná a ktorú uvádzal pán poslanec Šepták. Ak by ten stav bol skutočne taký, tak potom by sa nevymýšľalo vo vládnom kabinete o reorganizácii územia Slovenskej republiky, nevymýšľalo sa 12 územných celkov namiesto jestvujúcich 8, ktorých 8 je už horná hranica domnievam sa a ktorých funkčnosť sa preukázala, zatiaľ čo 12 územných celkov nikto nepreukázal, že sú lepšie ako jestvujúci stav a pán Nižňanský, pokiaľ je uvádzaný ako expert na túto oblasť, tak v minulosti sa zaoberal problematikou mládeže. Takže nie je odborníkom na tieto veci.

Ďalej som presvedčený o tom, že nedostatok pracovníkov v tejto sfére je motivovaný niečím úplne iným ako kvalitou vybavenia kancelárií alebo výpočtovou technikou. Je to mizerná platová úroveň. Povedzme si otvorene, že na dolných článkoch riadenia štátnej správy, ktoré vlastne zabezpečujú bezprostredný výkon štátnej správy, sú mzdy na hanebnej úrovni, takže tam je nieže obťažné získať pracovníka s príslušnou kvalifikáciou, ale je prakticky nemožné získať pracovníka s príslušnou kvalifikáciou. Nastupujú tam jedine málo kvalifikované pracovné sily, nezriedka dievčatá alebo ženy z domácnosti, ktoré v tejto problematike sú málo skúsené a právnikov a profesionálov do tejto sféry jednoducho možné získať nie je. Takže ten pes je zakopaný kdesi úplne inde. Ak táto vláda šetrí, tak šetrí na nesprávnych miestach a vyhadzuje peniaze opäť na nesprávnych miestach. No ale však to robí zámerne a cieľavedome, koniec koncov kniha, ktorú uvádzal pán Sörös 4. februára tohto roku, to dokumentuje.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo.

Pretože som predpokladal podobné faktické poznámky, nechal som si jednu vec na záver. Čo sa týka sídla a zmeny sídla, ja sa k tomu nemôžem vyjadrovať, je to názor viacerých odborníkov a v tomto momente súhlasím s mojím kolegom Dušanom Švantnerom. Ide o to, že to vychádza z kontextu, ktorý teraz poviem. Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici, Colné riaditeľstvo v Bratislave a ešte zhruba 60 - 70 ľudí v druhej najväčšej sekcii na ministerstve financií, ide o Sekciu colnej a daňovej politiky, predstavuje zhruba 500 ľudí. Ja som hovoril o tom, že treba, okrem toho, čo nás čaká, aké nové zákony v oblasti daní prídu a ako budú musieť narásť aj kvalifikovaní pracovníci v tejto činnosti, sa chcem spýtať, načo alebo prečo sú tri ústredia na Slovensku - Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici, Colné riaditeľstvo v Bratislave a ešte Sekcia colnej a daňovej politiky na ministerstve financií, hovoril som, že ide zhruba o 500 ľudí. Vzniká tu zbytočná viackoľajnosť vo vysvetľovaní metodiky alebo usmernení. Ja som hovoril aj o možnosti a o návrhu vytvoriť len jeden orgán z týchto troch orgánov, kde by sa striedali daniari a colníci vo vedení a myslím si, že by to bolo omnoho efektívnejšie. Čiže v takomto ponímaní som, pán poslanec Benkovský, vnímal aj tú vašu systémovosť tohto návrhu, ktorý je, lebo inak tá systémovosť je taká, že sa navyšujú, navyšujú počty pracovníkov, a chcel by som vám povedať, dámy a páni, že ja veľa vecí v tomto zákone chápem a uvidíte, že aj v tejto rozprave budú dávané, hovorím o udičkách, ktoré budú odvádzať pozornosť v tomto zákone, aby sme jednoducho nerokovali o tom, ako tento zákon vrátiť.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pání poslanci Farkas, Ambróš a Benkovský, pán poslanec Fehér. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne. Ako prvý vystúpi pán poslanec Farkas a ako posledný pán poslanec Fehér.

Nech sa páči, pán poslanec Pál Farkas.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

účinná a efektívne pracujúca daňová správa na jednej strane a ekonomicky opodstatnené a pre podnikateľskú sféru únosné daňové zákony a daňové zaťaženie na strane druhej tvoria základný zdroj a istotu naplnenia požiadaviek verejných financií v každej demokratickej krajine, teda aj u nás. Preto je veľmi dôležité, že pri prerokúvaní predloženého návrhu, z akých pozícií sa vychádza, kam smeruje navrhovaná alternatíva riešenia prerokovanej problematiky a aký spoločenský prínos bude znamenať zavedenie novej správy daní a zavedenie novej organizačnej štruktúry daňových orgánov.

Vláda vo svojom vládnom programe sa podujala na celý rad racionalizačných opatrení zameraných na posilnenie organizácie a fungovania správy daní, ako aj na efektívnejšie a úspešnejšie vymáhanie daňových pohľadávok. V roku 1999 boli vykonané viaceré opatrenia na dosiahnutie spomínaného cieľa, bol prijatý nový zákon o daniach z príjmov, boli prijaté niektoré úpravy v procesnoprávnej, ako aj v trestnoprávnej oblasti. Účelom týchto opatrení je znižovať úroveň daňového zaťaženia podnikateľskej sféry tak pre fyzické osoby, ako pre právnické osoby, zlepšiť daňovú disciplínu podnikateľov a zefektívniť činnosť správy daní.

Samozrejme konkrétne výsledky, prínos týchto opatrení ešte nepoznáme, lebo výška daňových príjmov za rok 2000 bude známa až neskôr, ale prvé signály hovoria už o tom, že naše smerovanie na dosiahnutie tohto cieľa a na riešenie uvedeného problému je dobré. V nasledujúcom období bude potrebné vykonať ešte ďalšie a ďalšie kroky a opatrenia, ktoré by sa mali zameriavať hlavne na zjednodušenie daňových zákonov, na znižovanie počtu daňových položiek, na odbúravanie byrokracie v daňovej správe a na daňových orgánoch, na zobjektivizovanie poskytnutia rôznych úľav a výnimiek, ako aj na zjednodušenie vyplnenia daňových priznaní a zlepšiť úroveň poskytnutých služieb daňovníkom. Iba zavedením týchto opatrení a vykonávaním uvedených krokov bude možné zabezpečiť postupné zvýšenie tak potrebnej daňovej disciplíny u nás.

Pokiaľ ide o daňovú správu, musím poznamenať, že súčasná úroveň je neuspokojivá, činnosť daňových orgánov je málo efektívna a v niektorých súvislostiach netransparentná. Veľkou brzdou v ďalšom vývoji je aj nie najvhodnejšia organizačná štruktúra daňových orgánov, ako aj nedobre organizovaná harmonizácia činností jednotlivých stupňov daňovej správy. Sekcie a útvary, ktoré sú vytvorené na daňových úradoch, nie sú pokryté tými istými sekciami a útvarmi na krajskej a republikovej úrovni. Zavedenie spomínaného opatrenia by isto dokázalo zefektívniť činnosť v daňovej správe tak na okresnej, ako aj na republikovej úrovni. Súčasne platná organizácia riadenia daňovej správy je dvojstupňová. Na prvom stupni sa nachádzajú daňové úrady a druhý stupeň tvorí Ústredné daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici so svojimi pracoviskami podľa jednotlivých krajov. Krajské pracoviská disponujú, samozrejme, s obmedzenými právomocami, ale sú vytvorené bez dostatočného právneho postavenia, ktoré by im zabezpečilo významnejší dosah a vplyv na zabezpečenie činnosti v správe daní v rámci daného kraja. Z toho priamo vyplýva, že ich úloha pri zabezpečovaní a dosiahnutí vytýčených cieľov je nejasná, viackrát nedisponujú s potrebnými právomocami ani na zvládnutie tých činností, ktoré vykonávajú. Sú súčasťou organizovanej daňovej správy, ale nemajú priamy vplyv na činnosť jednotlivých daňových úradov, ktoré sú na území daného kraja, a to nie je dobré riešenie.

Z jedného centra a kontrolovať činnosť celkom 108 daňových úradov a na celom území Slovenska je nemožné, ak chceme zabezpečiť účinnú a efektívnu daňovú správu. Ja osobne nie som zástancom myšlienky koncentrácie, to aj priznávam, rozhodovacích a riadiacich právomocí. Takýto prístup neprinesie očakávaný výsledok, ba naopak, vyplývajúc z nedostatku priamych kontaktov s dotknutými subjektmi vytvára väčší priestor na dosiahnutie osobných ambícií a vplyvov a taktiež vytláča z daného priestoru významnejší vplyv objektívnych a právne ošetrených veličín a faktorov.

Žiaľ, prerokovaný návrh zákona ešte ďalej zvýrazňuje tento existujúci kontrast aj tým, že na jednej strane vytvorenie pracoviska daňového riaditeľstva a sídlo takéhoto pracoviska bude závisieť iba od vôle generálneho riaditeľa a na strane druhej prerokovaný návrh ďalej zužuje rozsah právomocí, s ktorými budú disponovať, a úplne zneistí ich právne postavenie. Poľovníckym jazykom povedané, sú určené na odstrel.

Ďalším významným nedostatkom v správe daní je nedostatočný počet kvalifikovaných a odborne zdatných pracovníkov, manažérov, ktorí disponujú s určitými vedomosťami z oblasti daňovej správy, hlavne z celorepublikového pohľadu. Takýto nedostatok sa javí najvýraznejšie v práci Ústredného daňového riaditeľstva. Aj z tohto dôvodu každá koncentrácia riadiacich právomocí do rúk toho orgánu bude neefektívnym riešením a bezpečne neprinesie očakávaný efekt. Nemáme dostatok odborníkov so širokým celoštátnym pohľadom na zvládnutie úloh v správe daní. Preto je nebezpečná každá koncentrácia rozhodovania bez vplyvu krajských a okresných štruktúr, ktoré by mohli vnášať do tohto procesu rôzne pohľady riešenia daného problému, samozrejme, na základe metodického a programového usmernenia daňového riaditeľstva.

Podľa môjho posúdenia krajské pracoviská daňového riaditeľstva by mali tvoriť významnú organizačnú zložku v našej daňovej správe, ktoré zabezpečujú výkon správy daní na území daného kraja na základe daňovým riaditeľstvom stanovených všeobecne platných zásad a kritérií. Krajské pracoviská by sa mali stať plne kvalifikovanými článkami v správe daní s priamym vplyvom na daňové úrady, ktoré pôsobia na území daného kraja. Úlohou daňového riaditeľstva okrem iných musí byť zodpovednosť za jednotné uplatňovanie daňových zákonov, procesného zákona v správe daní, ako aj navrhovanie zmien týchto zákonov, vypracúva koncepciu rozvoja daňovej správy a v neposlednom rade rozhodne o najvážnejších otázkach týkajúcich sa daňovej správy a riadi činnosť jednotlivých pracovísk. Krajské pracoviská musia tvoriť organizačnú súčasť daňového riaditeľstva a vedúci krajského pracoviska musí byť priamo podriadený generálnemu riaditeľovi daňového riaditeľstva, ktorý ho vymenuje a odvoláva.

Žiaľ, predložená novela uvedené vzťahy rieši úplne iným spôsobom. Podľa niektorých názorov dochádza k priamej koncentrácii rozhodovacích a riadiacich právomocí v prospech Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici. Podľa prerokovaného návrhu zákona činnosť daňových orgánov síce už v redukovanom počte riadi priamo daňové riaditeľstvo. Teda naďalej chceme budovať na tom, čo sa neosvedčilo v našej správe daní doteraz. Na tento problém už poukázali aj niektoré medzinárodné inštitúcie, najkonkrétnejšie z nich Misia Medzinárodného menového fondu. Aj podľa ich stanoviska činnosť jednotlivých daňových úradov by mali riadiť krajské pracoviská daňového riaditeľstva konkrétne aj preto, aby nedochádzalo k dvojnásobnej závislosti existujúcich daňových úradov. Misia Medzinárodného menového fondu taktiež odporúčala zabezpečiť krajským pracoviskám daňového riaditeľstva patričné právne postavenie v organizačnej štruktúre v správe daní.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc zo súčasného stavu, že predložený návrh prerokujeme už v druhom čítaní a nie je možné procesne navrhnúť odložiť prerokovanie návrhu a prepracovať ho s cieľom zefektívnenia našej daňovej správy a taktiež uvedomujúc si súvislosť a nadväznosť prerokúvaného návrhu zákona na zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, ako aj vo viere, že prerokovaný návrh bude čoskoro novelizovaný, vám predkladám pozmeňujúce návrhy skupiny poslancov, ktoré podľa nášho posúdenia výrazne zlepšujú predložený návrh a majú za úlohu riešiť postavenie krajských pracovísk daňového riaditeľstva, ako aj postavenie pracovísk daňových úradov.

Prípadným prijatím, samozrejme, nevyriešime všetky problémové okruhy, na ktoré, na ktoré mám iný názor, ale aspoň zastavíme rozmáhajúci sa proces vyššej koncentrácie riadiacich právomocí v prospech daňového riaditeľstva.

Navrhujeme konkrétne v § 2 ods. 2 nahradiť navrhovaný text iným znením, a to: "Na zabezpečenie výkonu niektorých činností daňového riaditeľstva daňové riaditeľstvo vytvorí krajské pracoviská daňového riaditeľstva, určí rozsah ich činnosti a územný obvod pôsobnosti. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže daňové riaditeľstvo vytvoriť pracoviská daňových úradov."

Ďalej § 3 ods. 5 písm. b) nahradiť nasledovným znením, že "prostredníctvom krajských pracovísk riadi daňové úrady", teda daňové riaditeľstvo prostredníctvom krajských pracovísk riadi činnosť daňových úradov.

Ďalší návrh v § 3 ods. 5 písm. i) pred navrhovaný text navrhujeme vložiť slová "prostredníctvom krajských pracovísk", teda aj túto činnosť navrhujeme, aby prostredníctvom teda krajských pracovísk vykonalo daňové riaditeľstvo.

Do § 4 ods. 4 písm. a) navrhujeme zapracovať nový odsek 6 v nasledovnom znení: "Riadi pracovisko daňového úradu." Teda krajské pracoviská daňového riaditeľstva navrhujeme, aby riadili, pardon, aby daňové úrady aby riadili pracovisko daňového úradu v rámci daného obvodu toho istého daňového úradu, samozrejme.

Na krátke odôvodnenie týchto návrhov mi ešte dovoľte uviesť, že vládou predkladaný návrh zabezpečí pre daňové riaditeľstvo možnosť vytvorenia pracovísk daňového riaditeľstva bez bližšej špecifikácie, teda je tam iba zabezpečená tá možnosť, že v prípade potreby Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici môže takéto pracoviská vytvoriť, ale bližšie ich nešpecifikuje, že na základe akých kritérií, na základe čoho a s akým územným obvodom.

Pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme predložili, chceme konkretizovať, že daňové riaditeľstvo na zabezpečenie niektorých týchto činností, ktoré jednak vyplývajú priamo zo zákona, ale ak vznikne už spomínaná potreba vytvoriť takéto pracovisko, tak takéto pracoviská daňové riaditeľstvo vytvorí podľa jednotlivých územných krajov v našej republike, teda vytvorí krajské pracoviská daňového riaditeľstva.

Ďalej pozmeňujúci návrh smeruje k odbúravaniu koncentrácie riadiacich a rozhodovacích právomocí a k zefektívneniu činnosti daňovej správy. Chcem pripomenúť, že nenarušuje tento pozmeňujúci návrh ani metódu dvojstupňového riadenia daňovej správy, ale navrhujeme, aby činnosť daňových úradov riadilo daňové riaditeľstvo prostredníctvom svojich krajských pracovísk. Taktiež sa navrhuje, aby prostredníctvom krajských pracovísk rozhodovalo daňové riaditeľstvo v daňovom konaní o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí. Teda ostáva v platnosti dvojstupňové riadenie s tým, že niektoré činnosti ako výkon práva navrhujeme, aby bol takýto výkon práva presunutý na krajské stupne a každá obava z toho, že situácia sa zneprehľadní, je zbytočná, veď krajské pracoviská sú priamo podriadené riaditeľstvu, Daňovému riaditeľstvu v Banskej Bystrici, teda metodicky a procesne riadi činnosť týchto krajských pracovísk daňové riaditeľstvo. Vnútornými predpismi sa dajú všetky vzťahy ošetriť medzi pracoviskami daňového riaditeľstva a daňovým riaditeľstvom.

Ďalej v súvislosti s možnosťou vytvorenia pracovísk daňových úradov je potrebné do návrhu zákona zapracovať aj otázku riadenia týchto pracovísk. Veď takáto možnosť je aj v pôvodnom návrhu, ale nie je hovorené o tom alebo nie je zmienka o tom vôbec, že kto riadi činnosť týchto pracovísk daňových úradov. My v našom pozmeňujúcom návrhu konkrétne navrhujeme, aby činnosť týchto pracovísk daňových úradov riadil daňový úrad.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súvislosti s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi žiadam osobitne hlasovať o bodoch, ktoré, samozrejme, boli dotknuté. Sú to body 9, 11 a 17 spoločnej správy, ktoré sa dotýkajú tej istej problematiky. Uvedené body spoločnej správy odporúčam, samozrejme, neprijať vzhľadom na to, že z pôvodného návrhu vymažú úplne pojem pracovisko daňového riaditeľstva a pracovisko daňového úradu. Podľa týchto bodov spoločnej správy teda dochádza k ešte vyššej koncentrácii moci než v predloženom vládnom návrhu. Prijatím týchto bodov spoločnej správy generálny riaditeľ bude môcť z vlastnej vôle absolutistickým spôsobom bez opôr v zákone o daňových orgánoch rozhodovať o prípadnom založení týchto pracovísk a určiť im jednotlivé úlohy a pracovnú náplň. Takéto riešenie je nevhodné.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomujem si vážnosť navrhovaného zákona o daňových orgánoch a vychádzajúc z potreby zefektívnenia výkonu našej daňovej správy vás žiadam o podporu mnou predložených pozmeňujúcich návrhov.

Ďakujem vám za podporu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Farkasa. Pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za udelené slovo.

Pán predseda finančného výboru kriticky zhodnotil súčasnú činnosť na daňových úradoch najmä z hľadiska efektívnosti, nevhodnosti riadenia a tak ďalej. I keď v úvode vyzdvihol, že sa podarí plniť akúsi koncepčnosť tejto vlády, ale podstatná časť jeho návrhu jasne dokumentuje, že má odlišný názor ako vláda aj ako časť tohto parlamentu, ktorá novelizuje určitým spôsobom, najmä v spoločnej správe, systém daňových pracovísk.

Ja chcem zdôrazniť, že diametrálne odlišné návrhy a rozpory (ja považujem teda funkciu predsedu finančného výboru za vážnu) poukazujú na to, že prerokúvanie tohto zákona nie je v dobrom stave. Koncepcia, ktorú predložila vláda, nie je v dobrom stave. O tom nakoniec aj predchádzajúci rečníci hovorili. Aj návrhy, ktoré poslanci podali, je namieste, aby si vláda uvedomila, že do čoho ide. Je to tak vážna vec, že by skutočne pani ministerka mala oddialiť prerokovanie tohto návrhu, až dôjde k ujednoteniu, pretože si neviem predstaviť, ako na jednej strane vláda chce, aby boli pracoviská, na druhej strane poslanci chcú, aby pracoviská zmizli, a na tretej strane alebo v treťom návrhu predseda finančného výboru predkladá návrh na krajské pracoviská. Tak to je skutočne totálny galimatiáš a do daňovej správy dávať galimatiáš, je nevhodné.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktickú poznámku.

Pál Farkas, nech sa páči.

Poslanec P. Farkas:

Ďakujem, pán predseda.

V reakcii na vystúpenie pána kolegu Delingu musím uviesť, že vec vôbec nestojí tak, ako on nám to vysvetlil, ja plne stojím za vytýčenými cieľmi tejto vládnej koalície a plne stojím za úlohami a cieľmi programového vyhlásenia vlády, len v tom je rozdiel, že názor na riešenie niektorých otázok treba diskutovať a v niektorých otázkach ja mám trošičku odlišný názor aj na riešenie prerokúvanej problematiky. Už som uviedol, že ja nie som zástancom koncentrácie rozhodovacích a riadiacich právomocí a práve preto niektoré právomoci chcem navrhnúť, aby sme upravili zákonom a zákonným spôsobom. Riadenie celej daňovej správy nechávam v rukách Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici a práve preto v tom je pozitívum, že otvorene diskutujeme o týchto otázkach a hľadáme schodné a výhodné riešenie pre dobro občanov a v záujme dobra.

To sa nemohlo stať v predchádzajúcom období, to je pravda, ale musím ďalej rozšíriť tento okruh aj tým, že aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme bohato diskutovali o týchto otázkach, ba dokonca štyrikrát sme museli rokovať o tejto problematike, lebo sme hľadali vhodné riešenie. Žiaľ, nenašli sme a dohodli sme sa na tom, že budeme túto diskusiu rozvádzať ďalej v pléne Národnej rady a v tomto zmysle som vystupoval a žiadal vašu podporu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš a po ňom pán poslanec Benkovský.

Poslanec L. Ambróš:

Vážený pán predseda,

vážená pani ministerka,

dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov podal podľa § 82 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nasledovné doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch (tlač 791) v druhom čítaní.

Po prvé navrhujeme vyňať na osobitné hlasovanie bod číslo 23 spoločnej správy (tlač 791a). Odôvodnenie: Aby bolo možné následne ďalším pozmeňujúcim návrhom doplniť medzi uvedené sídla aj Daňový úrad Vinica.

Po druhé v § 4 ods. 5 doplniť tieto sídla daňových úradov: Stropkov, Tornaľa, Vráble, Vinica. Odôvodnenie: Z dôvodu zachovania daňových úradov v Stropkove, Tornali, Vrábloch a Vinici bolo potrebné sídla týchto daňových úradov doplniť do vládneho návrhu zákona.

Po tretie k prílohe k návrhu zákona o daňových orgánoch do obvodu pôsobnosti Daňového úradu Vinica sa začleňujú obce Balog na Ipľom, Bátorová, Čebovce, Čelovce, Dolinka, Ďurkovce, Hrušov, Chrastince, Ipeľské Predmostie, Kamenné Kosihy, Kleňany, Koláre, Kosihovce, Kosihy nad Ipľom, Lesenice, Malá Čalomia, Nenince, Opatovská Nová Ves, Opava, Sečianky, Seľany, Slovenské Ďarmoty, Širakov, Trebušovce, Veľká Čalomia, Veľká Ves nad Ipľom, Vinica. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že nedochádza k zrušenia Daňového úradu Vinica, bolo opätovne potrebné určiť obvody pôsobnosti tohto daňového úradu, tak ako boli určené pôvodne zákonom číslo 640/1992 Zb. Prikladám 18 podpisov poslancov.

Svoj pozmeňujúci návrh dávam z nasledujúcich dôvodov. Nie je definitívne uzatvorená otázka reorganizácie všeobecnej štátnej správy a aj sústavu daňových orgánov je potrebné ujednotiť v súlade s organizáciou ostatnej štátnej správy. Reformou verejnej správy dôjde k zmenám príslušnosti obcí k jednotlivým vyšším územným celkom, čo by v krátkom časovom období v prípade schválenia zákona o daňových orgánoch vyvolalo potrebu ďalšej novely zákona a ďalších finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Cieľom reformy verejnej správy je priblíženie štátnej správy k občanovi, čo však naopak navrhované riešenie niektorých daňových úradov nepredpokladá, nakoľko centralizuje výkon správy a kontrolu daní, čím sa odďaľuje od občana, napríklad výkon správy majetkových daní, preverovanie majetkových priznaní, vydávanie rôznych potvrdení nielen pre podnikateľské subjekty a podobne. Na druhej strane zvyšuje finančnú náročnosť na dobudovanie kapacít v nerušených daňových úradoch, náklady na výkon kontrol, časovú náročnosť výkonu kontrol, znižuje ich operatívnosť, čo môže zároveň spôsobiť zvýšenie daňových únikov, a tým zníženie daňových príjmov štátneho rozpočtu.

Situácia v príjmovej a výdavkovej časti navrhovaného štátneho rozpočtu na rok 2001 vyžaduje sústrediť všetko úsilie, vlastne schváleného návrhu štátneho rozpočtu vyžaduje sústrediť všetko úsilie na maximálny výber daní, podporiť existujúcu štruktúru daňových orgánov finančnými prostriedkami potrebnými na ich dovybavenie, a nie investovať financie do rušenia daňových orgánov. Z vyššie uvedených dôvodov je reálne počkať s reorganizáciou daňových úradov podobne, ako to bolo napríklad v prípade návrhu konštituovania katastrálnych úradov až do konečného usporiadania verejnej správy alebo napríklad pri návrhu zákona o presune niektorých kompetencií v pôsobnosti Policajného zboru na krajské a okresné úrady, ktorý po schválení vo vláde bude predložený Národnej rade až po schválení reformy verejnej správy.

Do značnej miery budú týmto znižovaním postihnuté oblasti južného Slovenska, kde daňové úrady majú aj dnes nižší počet tých pracovníkov, nakoľko nie sú to oblasti s veľkými výrobnými podnikmi, a tým aj objemom spravovaných príjmov štátneho rozpočtu, ale rozlohou spravujú väčšie územné obvody. Daňový úrad Vinica bol zriadený 1. septembra 1990 pre územný obvod časti okresu Veľký Krtíš s celkovým počtom 27 vymenovaných obcí v obvode. Znižovanie počtu daňových úradov k 1. 1. 1993 sa Daňového úradu Vinica nedotklo ani nezmenilo hranice obvodu daňového úradu, daňový úrad sídli vo vlastnej budove s kompletným vybavením, čo štát stálo nie malé finančné prostriedky. Vzdialenosť niektorých hraničných obcí v obvode od okresného sídla od Veľkého Krtíša je asi takáto: Hrušov 35 km, Kleňany 41 km, Ipeľské Predmostie 44 km. Reorganizáciou všeobecnej štátnej správy v roku 1997 sa hranice okresu Veľký Krtíš nezmenili, je v súčasnosti jedným z najväčších okresov, nezmenili sa ani hranice, ani počty obcí patriacich do obvodu Daňového úradu Vinica.

V pripravovanej reforme verejnej správy sa uvažuje s obcou Vinica ako s obcou vyššieho významu, na ktorú by mali prejsť niektoré kompetencie zo všeobecnej štátnej správy, v obci je zastúpenie iných štátnych orgánov a inštitúcií, ako napríklad pobočka Národného úradu práce, pobočka Všeobecnej úverovej banky, pobočka Slovenskej sporiteľne. Rozšírením právomoci okresného alebo daňového úradu, pardon, rozšírením právomoci Obecného úradu Vinica by malo dôjsť k zblíženiu štátnej správy, priblíženiu verejnej správy ešte bližšie k občanovi, a preto by nemalo dochádzať k zrušeniu už existujúcich inštitúcií, ktoré potom možno v budúcnosti bude potrebné zriadiť za viacnásobné náklady. Preto sa prihováram a žiadam podporu, aby vlastne nedošlo k zrušeniu tohto daňového úradu.

Som presvedčený o tom, že úrady, ktoré vyberajú pre štát peniaze, by mali byť vybudované tak, aby plnili čo najlepšie svoju funkciu a aby boli čo najbližšie k občanovi, to znamená, aby občan, ktorý chce zaplatiť tie dane, mohol ich zaplatiť a naopak, aby daňové úrady mohli vo svojej pôsobnosti čo najlepšie vykonávať kontrolu na tých, ktorí vlastne tie dane nechcú platiť alebo sa chcú plateniu týchto daní vyhnúť.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka. Ako jediný prihlásený pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Ja by som len jednou poznámkou chcel reagovať na pána kolegu poslanca Ambróša s tým, že podporujem jeho návrh, jeho návrh, však takých bude zrejme viac, ale jeho návrh má nielen, by som povedal, tú stránku, že chce a navrhuje, aby aj takáto významná ustanovizeň bola bližšie k občanovi, ale má aj zaujímavý racionálny ekonomický aspekt. Skutočne treba zvážiť, akou cestou sa dáme hlavne v tejto oblasti, rizikovej, akou je oblasť Veľkého Krtíša a už len to, čo sa udialo v poslednom období, určitá reorganizácia, nám naznačili v tomto regióne, že to nebol správny krok. Takže ja sa prihováram za návrh pána Ambróša a budem ho podporovať.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský a po ňom pán poslanec Fehér, posledný prihlásený.

Nech sa páči.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážená pani ministerka,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

som si plne vedomý, že daňová sústava Slovenskej republiky stojí pred úlohou, ako sa konštatuje aj v predkladacej správe, zvýšenia jej celkovej efektívnosti. Dochádza tu ku zmene systému platenia daní z vyrubovania zo strany štátu na dobrovoľné plnenie zo strany daňovníka, čo si vyžiadalo aj zmenu prístupu daňovej správy, v rámci ktorej sa čoraz viac presúva ťažisko jej úloh zo správy do kontrolnej činnosti. Osobne to oceňujem a považujem to za racionálne. Navrhované zmeny sú zamerané na celkové zefektívnenie činnosti územných finančných orgánov s cieľom vytvorenia predpokladov pre fungujúcu daňovú správu. V súčasne platnom zákone nie je jednoznačne ustanovená pôsobnosť a právomoc územných finančných orgánov, čo spôsobuje problémy aj v nadväznosti na zákon o správach finančnej kontroly v daňovom a správnom konaní.

Preto je potrebné riešiť tieto otázky aj prijatím novely zákona, o ktorom dnes rokujeme. Predkladaný návrh zákona o daňových orgánoch upravuje tiež postavenie a organizáciu daňových orgánov vo veciach daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa daňových predpisov, poplatkov podľa osobitných predpisov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovanou novelou dochádza tiež k zníženiu počtu daňových úradov, ale ako sa konštatuje, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže daňové riaditeľstvo zriaďovať pracoviská daňových úradov, samozrejme, s obmedzenou a vymedzenou právomocou. Týmto spôsobom sa vytvárajú i predpoklady pre efektívnejšie riadiace celky, čo nebude mať výraznejší dosah medzi daňovým úradom a daňovým subjektom. Očakáva sa tiež úspora prevádzkových nákladov bez zníženia počtu zamestnancov s tým, že títo zamestnanci nielenže majú možnosť prejsť na iné pracoviská, ale aj predovšetkým budú využití v oblasti kontrolnej a exekučnej činnosti.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja som mal možnosť nahliadnuť do materiálu Medzinárodného menového fondu oddelenia fiškálnych záležitostí, kde sa analyzuje stav v oblasti stratégie na zlepšenie správy daní v Slovenskej republike. Týkalo sa to však stavu k aprílu roku 2000, a to by som chcel osobitne zdôrazniť. Tie veci sa zásadne menia. V časti organizácie a riadenie sa okrem iného uvádzalo, že aj keď má Ústredné daňové riaditeľstvo dobrý stupeň prevádzkovej autonómnosti, pri svojej dennodennej práci chýba mu autonómia novo navrhovať určité aspekty svojej organizačnej štruktúry, modifikovať postupy a vykladať daňové zákony. Kapitola o organizácii a riadení sa zaoberá tým, ako riešiť vyššie uvedené zistenia s tým, že sa navrhuje plne funkčný a diskusiou organizačný model pre ústredie správy daní, ako aj pre krajské články a diskusiu o manažérskych zručnostiach, ktoré treba posilniť v riadiacej skupine Ústredného daňového riaditeľstva. Ďalej sa v oblasti kontroly daňovníkov konštatuje, že, citujem: Základnou vecou týkajúcou sa kontrol daňovníkov je chýbajúca sekcia na Ústrednom daňovom riaditeľstve, ktorá by mala celkovú zodpovednosť za funkciu kontroly v celej krajine.

Kontrola je najväčšou funkciou pri správe daní, na ktorej sa zúčastnilo približne 40 percent celkového personálu daňových orgánov a oprávňuje k silnej centrálnej sekcii na ústredí. Ústredné daňové riaditeľstvo - v súčasnosti im chýbajú niektoré dôležité prvky na riadenie tejto kontroly, ako je príprava a rozvoj stratégie kontroly, celoštátny plán kontrol, postupy pre rôzne kontroly programov, kontrola i príprava časových noriem na povzbudenie väčšej výkonnosti v programe kontrol a podobne. Tieto konštatovania, samozrejme, boli aktuálne k termínu, o ktorom som hovoril, to znamená k aprílu 2000. Tieto otázky, ako to vyplýva aj z prebiehajúcej rozpravy, sú rôzne interpretované a na spôsob riešenia máme, samozrejme, i rôzne názory. Faktom však zostáva snaha ministerstva financií nastúpiť cestu reforiem v správe daní, čo je v značnej miere riešené i v zákone, o ktorom rokujeme. Napriek tomu, čo som tu povedal, dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k uvedeným konštatovaniam.

Poznám pripravovaný vládny návrh daňovej reformy a z tohto pohľadu je navrhovaný zákon v súlade s pripravovanou reformou. Sú tu však, samozrejme, i viaceré otázniky, na ktoré sme ani vo výbore pre financie, rozpočet a menu nedostali celkom uspokojivé odpovede. Ide o otázky, o ktorých sa tu už sčasti hovorilo, ako je prílišná centralizácia rozhodovacích a výkonných právomocí na Ústredné daňové riaditeľstvo predpokladám v snahe posilnenia dvojstupňového riadenia. Ďalej o prerokúvanie skutočného zvýšenia efektívnosti daňových úradov znižovaním ich počtu a zvyšovaním kvality práce zostávajúcich daňových úradov, o funkčnosť daňovej kontroly, ktorá je z krajských pracovísk v podstate presúvaná na Ústredné daňové riaditeľstvo a v neposlednom rade ide o previazanosť daňovej reformy i tohto zákona o daňových orgánoch s pripravovanou reformou verejnej správy a v tom i so zákonom o vyšších územných celkoch. Chápem, že nemusí ísť o priamu úmeru, ale zosúladenosť vyšších územných celkov a daňových orgánov by bola mimoriadne vhodná. Toto je zásadná pripomienka, ktorá rozhoduje o správnosti načasovania prijímania zákona o daňových orgánoch.

Na mnohé z týchto otázok si sám viem dať odpovede. Je však faktom, že viacerí z poslancov v tomto nemajú jasno, preto by som očakával, že sa v záverečnom slove pani ministerka ešte k týmto otázkam vráti. Vzhľadom na to, že väčšina pripomienok je v spoločnej správe uplatnená, okrem iných podstatných otázok aj také organizačné, ako je zachovanie Daňového úradu vo Vrábloch, Stropkove a Tornali, v záverečnom hlasovaní som rozhodnutý predložený návrh podporiť.

Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, teraz v závere v súvislosti s posunom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o tomto zákone v druhom čítaní predložiť konkrétne pozmeňujúce, konkrétne pozmeňujúce návrhy.

Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch (tlač číslo 791).

Po prvé k § 8 - znenie novooznačovaného § 8 označiť takto: § 8 spoločné a prechodné ustanovenia ods. 1 daňové orgány podľa doterajších právnych predpisov, ktorých sídla sú zhodné so sídlami uvedenými v § 3 ods. 2 a § 4 ods. 5 sa považujú za daňové orgány zriadené podľa tohto zákona.

Odsek 2 - kontrola dotácií, príspevkov alebo návratných finančných výpomocí poskytnutých zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu štátneho fondu, pokút, odvodov a iných sankcií, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo štátneho fondu, ďalej len nedaňové prostriedky, vykonávaná k 30. aprílu 2001 daňovými úradmi, prípadne Ústredným daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky prechádza k 1. máju 2001 na správy finančnej kontroly, ak nie sú podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu aj po 1. máji 2001 v pôsobnosti daňových orgánov. Kontrolu nedaňových prostriedkov začatú daňovým orgánom a neukončenú do 30. apríla 2001 s výnimkou kontroly nedaňových prostriedkov, ktorá je podľa osobitného predpisu v pôsobnosti správy finančnej kontroly, ukončí ten orgán, ktorý ju začal. Rozhodnutie vo veci vydáva príslušný daňový úrad, ktorý tieto nedaňové prostriedky aj vymáha. O opravných prostriedkoch proti takýmto rozhodnutiam rozhoduje orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal.

Odsek 3 - správa nedaňových prostriedkov, prípadne ich vymáhanie vykonávané k 30. aprílu 2001 daňovými úradmi prechádza k 1. máju 2001 na subjekt, do ktorého vecnej pôsobnosti správa týchto nedaňových prostriedkov patrí, ako osobitný predpis neustanovuje inak, ak tento subjekt nie je orgánom štátnej správy, prechádza naňho správa nedaňových prostriedkov s výnimkou rozhodovania podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak k 30. aprílu 2001 neukončili daňové úrady konania vo veciach nedaňových prostriedkov, ktorých správa prechádza k 1. máju 2001 na iný subjekt, dokončia tieto konania daňové úrady podľa doterajších predpisov. Na rozhodovanie o opravných prostriedkoch sa vzťahuje odsek 2 posledná veta.

Odsek 4 - ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú na označenie orgánu slová Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, rozumie sa tým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Odsek 5 - správa daní, ktorú vykonali k 30. aprílu 2001 daňové úrady, ktoré nie sú od 1. mája 2001 daňovými úradmi podľa tohto zákona, prechádza na príslušné daňové úrady. Zdôvodnenie: Vládnym návrhom zákona o daňových orgánoch prechádza kontrola nedaňových prostriedkov na správy finančnej kontroly. Vymedzenie tejto pôsobnosti je upravené v zákone číslo 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2001. Preto je potrebné, aby prechodné ustanovenia v predkladanom vládnom návrhu zákona o daňových orgánoch v odseku 2 nadobudli tiež účinnosť v reálnom čase. Zákon číslo 441/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, určil, že finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu od 1. 1. 2001 vykonávajú správy finančnej kontroly. Vzhľadom na túto disproporciu bolo potrebné upraviť aj druhú vetu odseku 2 vládneho návrhu zákona. Úprava sa tiež týka daňových kontrol, ktoré začali a neukončili daňové orgány k 30. aprílu tohto roku s výnimkou tých kontrol, ktoré už vykonávajú správy finančnej kontroly zo zákona číslo 441/2000 Z. z. Obdobne aj v odseku 3 bolo potrebné pozmeniť termín prechodu správy nedaňových prostriedkov a prihliadať na zákon číslo 441/2000 Z. z., pretože táto úprava je vyjadrená doplnením prvej vety pred bodkočiarkou. Citujem: Ak osobitný predpis neustanovuje inak. V odseku 5 boli zmenené iba termíny, ktoré nadväzujú na účinnosť zákona.

Po druhé. K § 8. § 8 označiť ako článok III, ktorý znie: Článok III. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001. Vzhľadom na členenie zákona na články nie je možné označiť účinnosť v § 8, ale v článku III. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zákona číslo 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a na to, že predkladaným návrhom zákona sa ruší zákon číslo 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov, ktorý upravoval kompetencie správ finančnej kontroly, ako aj daňových orgánov, bolo potrebné posilniť účinnosť, posunúť, pardon, a zosúladiť účinnosť tohto zákona so zákonom o správach finančnej kontroly. Chcel by som zdôrazniť, že tento pozmeňujúci návrh prerokoval a odporučil na schválenie i výbor pre financie, rozpočet a menu, ale posúvajú sa tam len termíny účinnosti jednotlivých ustanovení.

Vzhľadom na skutočnosť, že tieto pozmeňujúce návrhy k vládnenu návrhu zákona o daňových orgánoch sú zmenami termínov účinnosti aj v spoločnej správe, žiadam, aby body 26 a 30 zo spoločnej správy boli vyňaté na samostatné hlasovanie s návrhom tieto neschváliť.

Ďakujem za pozornosť.