Devätnásty deň rokovania
45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
28. februára 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram devätnásty rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 45. schôdze Národnej rady písomne požiadali títo poslanci - podpredsedovia Národnej rady Béla Bugár a Igor Presperín, poslanci Národnej rady Bartoš, Danko, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Kandráč, pani poslankyňa Keltošová, poslanci Národnej rady Škoda, Tuchyňa, Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Irena Belohorská, Vladimír Palko a Jozef Prokeš.
Včera na vystúpenie poslanca Maxona, ktorý ako prvý vystúpil v rozprave, reagovala pani ministerka Schmögnerová. Na jej vystúpenie sú s faktickými poznámkami prihlásení poslanci Maxon, Šepták, Delinga, Jarjabek, Húska, Cuper a Sabolová.
Dávam slovo pánu poslancovi Maxonovi. Nie je prítomný. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták a po ňom pán poslanec Delinga.
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že je dosť humorné reagovať na slová pani ministerky, vlastne po noci, takže predpokladám alebo chcem povedať, že pokladám túto faktickú už teraz za neopodstatnenú a nemienim reagovať, keďže sme nedostali slovo včera večer hneď po vystúpení pani ministerky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Delinga nie je prítomný. Pán poslanec Jarjabek nie je prítomný, pán poslanec Húska nie je prítomný, pán poslanec Cuper nie je prítomný. Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Sabolová.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že dnes reagovať už v detailoch na vystúpenie, už by sa stratil zmysel, ale poviem len jednu poznámku. Pani ministerka, ja verím vo váš dobrý úmysel a vám dôverujem, ale neverím a nedôverujem, pretože máme skúsenosť z týchto dvoch rokov, niektorým pracovníkom, ktorí si myslím, že nedostatočne a nie celkom kvalifikovane vám dávajú informácie a možno, že sú len obmedzené. A toto ma trápi, pretože myslím si, že sa vytratil vzájomný dialóg taký, aby sme sa aj počúvali, vypočuli a niekedy možno si vzájomne aj povedali, že možno aj tí iní majú názor a možno ten názor v dnešnej praxi aj v daňových orgánoch môže byť lepší ako možno tých, ktorí robia 20, 30 rokov v tejto štruktúre, pretože ten pohľad môže byť trošku iný a my chceme robiť reformu, zásadnú reformu daňovej správy celej, nielen orgánov, ale celej. Čiže ja vo váš dobrý úmysel, to, čo ste hovorili, že je tu dobrý úmysel pri reforme, verím.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani ministerka, chcete reagovať na faktické poznámky. Máte dve minúty, presne.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Keďže vystúpila vlastne iba pani poslankyňa Sabolová, predsa by som len chcela využiť túto príležitosť. Slovenská verejnosť podrobuje kritike slovenskú daňovú správu v mnohých ohľadoch. Poukazuje kriticky na vysoké daňové úniky, na narastajúce daňové nedoplatky, na rozdielnu aplikáciu daňových zákonov i nepochybne na niektoré prípady korupcie. To boli dôvody, prečo sme sa veľmi vážne začali zaoberať daňovou správou hneď od začiatku roku 1999. Reforma daňovej správy, ktorá sa naštartovala a vraj v komplexnej podobe je hotová vlastne až dnes, a to napriek tomu, že jej prvé prvky sa už realizovali v roku 2000, je výsledkom veľmi starostlivej a dlhodobej prípravy, je výsledkom analýz, ktoré sme si robili sami, analýz, ktoré nám robili zahraniční experti, odráža aj snahu približovať daňovú správu Slovenskej republiky daňovým správam Európskej únie. Vychádzame z toho, aby sme zvýšili efektívnosť daňovej správy pri výbere daní a vychádzame aj z toho, aby sa slovenská daňová správa pripravila dobre na vstup do Európskej únie.
Je prirodzené, že v daňovej správe, v ktorej pracuje skoro päť a pol tisíc daňových správcov, kontrolórov, exekútorov, vždy bude kritika. Vždy bude kritika na pôsobenie niektorých konkrétnych ľudí. Bola by som veľmi rada, keby sme nezamieňali dve veci. Keby sme nezamieňali a neblokovali, nezastavovali naše snahy, reformu a daňovú správu, to je dlhodobejší cieľ, ktorý by sme mali podporiť, a druhá vec s kritikou jednotlivých konkrétnych ľudí. Tej sa, samozrejme, nebránim.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej do rozpravy písomne je prihlásený pán poslanec Šepták.
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predseda,
dámy a páni,
vážení hostia,
rozhodol som sa nereagovať vo faktickej pripomienke hlavne z toho dôvodu, že som vedel, že idem hneď po vystúpení pani ministerky ja so svojím príspevkom. Chcel by som sa vám dámy a páni v prvom rade ospravedlniť pre svoju zdravotnú indispozíciu, čiže môj príspevok, ktorý tu mám pripravený a je dosť obsiahly, sa budem snažiť skrátiť, podľa možnosti sa obmedzím len na tie hlavné veci, takže vás poprosím, keby to bolo trošku také neusporiadané, o prepáčenie.
V prvom momente, aby sme sa vyhli s pani ministerkou takým nejakým konfliktom, by som chcel povedať, že oblasť daňovníctva ma zaujíma a že celý tento zákon som podrobne prerokoval s odborníkmi, ktorí viac ako 11 rokov pôsobia v daňovníctve, a preto pani ministerka, pokiaľ by ste povedali, že tento príspevok je nekompetentný, mal by som potom, samozrejme, svoj názor na to. Ale každopádne vy všetci, dámy a páni poslanci, budete môcť posúdiť to, čo hovoria odborníci a čo som si spracoval ja. Chcel by som povedať, že daňovníctvo na Slovensku považujem za veľký základ, základ hlavne štátneho rozpočtu a som toho názoru, že dane by mali byť tvorené tak, aby nevytvárali zbytočné problémy podnikateľom, aby podnikateľ zaplatil dane bez toho, aby sa musel starať, akým spôsobom špekulovať, aby tie dane platiť nemusel.
Určite poznáte a viackrát som to tu už deklaroval v tomto parlamente, menej býva viac, to znamená, že menšie dane prinesú väčší úžitok do štátneho rozpočtu, pretože podnikateľ nebude mať záujem hľadať cestičky, ktorých je v súčasnosti v našej legislatíve veľmi veľa, ako tie dane nezaplatiť. V prvom momente mám na tri etapy rozdelený tento svoj príspevok. V prvej etape by som sa dotkol toho, prečo sa rokuje o tomto novom zákone o daňových orgánoch, v druhej etape tu mám jeden materiál, ktorý sa volá Reforma daňovej správy Slovenskej republiky, v tretej etape by som predložil svoje pripomienky a pozmeňujúce návrhy.
Takže, dámy a páni, tak ako tu už môj predrečník pán poslanec Maxon, aj ja by som sa chcel prihovoriť za nás všetkých k pani ministerke a požiadať ju, aby stiahla tento zákon na prepracovanie, zákon o daňových orgánoch. Sami sme mali možnosť počuť aj kritiku, otvorenú kritiku pani poslankyne Sabolovej z KDH a môžem vám pani ministerka povedať veľmi zodpovedne, že po rokovaniach v tomto parlamente s rôznymi koaličnými poslancami názor pani Sabolovej nie je ojedinelý a názor už teraz si môžem povedať, že dosť veľkej skupiny poslancov je ten, aby tento zákon bol vrátený a chápu ho ako predčasný krok.
Treba povedať aj to, že tento zákon bol prerokovaný v gestorskom výbore vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Samotný výbor ho dvakrát pozastavil a žiadal ministerstvo o dopracovanie. Pán štátny tajomník u nás vo výbore nedokázal dostatočne obhájiť tento zákon a výbor sa rozhodol, že nebude o ňom rokovať. Po rôznych urgenciách a tlakoch nakoniec výbor túto novelu prerokoval a vládna koalícia vo výbore postúpila tento zákon sem do parlamentu. Chcel by som sa spýtať, prečo sa rokuje o novom zákone o daňových orgánoch, keď tento je prvým krokom v rámci pripravovanej daňovej reformy, ale táto reforma nie je schválená ešte vo vláde. Treba povedať, dámy a páni, že podľa odhadov, ktoré sú, daňová reforma bude tento štát stáť 1,9 miliardy, a to treba mať na zreteli, hovoríme o peniazoch, nehovoríme len o reforme ako takej, ale každá reforma niečo stojí a toto je zhruba odhadnuté na 1,9 miliardy a v prvom rade musí vláda garantovať to, že tieto peniaze na túto reformu má. Inak je zbytočné o akejkoľvek reforme hovoriť. Hovorím o hardvére, softvére, o iných materiálovo-technických zabezpečeniach. Nemá zmysel, aby daňové orgány fungovali tak, ako fungujú dnes, že niekde sa ľudia tlačia takým spôsobom, že sa nemôžu, keď idú, s prepáčením, na WC, dostať ani jeden cez druhého, a niekde sú tak, že jednoducho majú celú budovu a je tam pár, pár ľudí.
Spomínal som, že sa budem dotýkať jedného materiálu, ktorý zdanlivo nesúvisí s tým, čo tu dnes prerokúvame, a volá sa Reforma daňovej správy Slovenskej republiky. Pani ministerka vie veľmi dobre, že tento materiál bol prerokovaný na ministerstve financií v rámci kolégia ministerky. Do vlády by mala ísť daňová reforma v apríli alebo v máji. Prečo. Prečo sa ponáhľať, keď vieme veľmi dobre, že sú tu ďalšie nadväzujúce kroky na všeobecnú verejnú správu, štátnu správu a, samozrejme, na prenos kompetencií. Treba povedať, a viackrát to tu zaznelo či už vo vystúpení pani ministerky alebo pána poslanca Maxona, že reforma daňovej správy vychádza z menového fondu z aide-mémoire z apríla 2000. Rad odporučení, ako realizovať, ide vlastne o rad odporučení, ako realizovať daňovú reformu.
Bohužiaľ, musím konštatovať, že je tu len tá časť, ktorá momentálne vyhovuje ministerstvu financií, čo koniec koncov dokazuje aj doložka zlučiteľnosti v zákone, ktorý ste dámy a páni dostali, ktorá hovorí v šiestom bode vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie.
Navrhovaný zákon o daňových orgánoch je čiastočne kompatibilný. Čiže už tu sa priznáva to, že všetky tie pripomienky, ktoré Medzinárodný menový fond odporúča, nie sú splnené.
Po prvé chýba hlavná myšlienka. Medzinárodný menový fond predpokladá krajské alebo stále nevieme o tom, ako budeme nazývať, či to budú vyššie územné celky, krajské a toto je ďalší problém tohto zákona, že už robíme zákon o daňových orgánoch a ešte stále nemáme rozdelené územie, tak ako to vládna koalícia rozdeliť chce.
Preto je tá kritika kvôli tomuto zákonu. Ja neodcudzujem zákon en bloc. Sú tam aj dobré myšlienky. Ale treba povedať, že hovoríme o niečom, čo ešte len bude. A už dnes vieme, že tento zákon mal mať účinnosť takú, ako má mať, ktorá nebude dodržaná. A minimálne účinnosť sa bude meniť, nehovoriac o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré majú pripravené koaliční poslanci, ktorí hovoria, že pokiaľ neprejdú, nepodporia tento zákon.
A vieme už aj to, že pani ministerka sa vyjadrila, že neprejdú niektoré koaličné, lebo s nimi nesúhlasí. Uvidíme, aká zaujímavá rozprava bude pokračovať k tomuto zákonu. Čiže tá hlavná myšlienka predpoklad Medzinárodného menového fondu ohľadom krajských alebo vyšších územných celkov daňové budú mať vlastne právnu subjektivitu a štatutára na čele, táto myšlienka chýba, aby mali svoju vlastnú právnu subjektivitu a štatutára na čele.
Druhá hlavná myšlienka. Generálny riaditeľ v Banskej Bystrici nemá také plné kompetencie, ako mu Medzinárodný menový fond odporúča.
Ďalej budem pokračovať v tom materiáli Reforma daňovej správy Slovenskej republiky. Hneď na strane 7 v bode 1 adekvátna autonómia daňovej správy. Je to zaujímavý termín. Adekvátna. Prečo? Čo to znamená. Bohužiaľ, často sa stretávame v zákonoch, že sú tie termíny také, že sa dajú vysvetľovať viacerými spôsobmi, na čo vznikajú hrozné problémy konkrétne aj v daňovej správe. A môžem povedať jeden konkrétny príklad, nebudem presne menovať, o čo ide, ale stačí pointu povedať. Stáva sa dosť často, pri rôznych zákonoch sa musia robiť výklady. A výklady robí ministerstvo a pri jednom takom výklade jedného zákona a pri jednom konkrétnom probléme Banská Bystrica postupovala určitým spôsobom voči určitému podnikateľovi.
Tento podnikateľ, nakoľko pravdepodobne má celkom dobré známosti na ministerstve financií, na ministerstve financií mu vypracovali iné stanovisko, ako má Banská Bystrica Daňový úrad. Čiže jednoducho podnikateľ zobral stanovisko z ministerstva financií, prišiel a povedal, čo mi tu vy vyprávate o vašom odporúčaní v tomto zákone, ja mám takýto papier, ministerstvo financií má iný názor. A toto je ten problém, že sa nám v zákonoch stáva, že sú rôzne slová, slovíčka, ktoré sa dajú rôzne vykladať a interpretovať. A preto treba hovoriť vždy jasne. Je to biele alebo je to čierne. Čiže buď autonómia je, alebo nie je. Nie adekvátna autonómia. Je to zlý termín. Ja by som poprosil pani ministerku, či je možné, aby mi potom odpovedala, riešiť tieto dôležité veci, hlavne čo sa týka daní, aby tam nevznikala rôzna interpretácia.
Na strane 8, kde mám aj poznačený odkaz v mojich poznámkach na pozmeňujúci návrh k § 3, sa hovorí. Kompetencie Ústredného daňového riaditeľstva nepovažujeme za dostatočné. Ešte raz opakujem, nepovažujeme za dostatočné v nasledovných oblastiach. Mať vlastný rozpočet a nebyť naviazaný na ministerstvo financií ako a ten vlastný rozpočet prijať napríklad tak, ako má Štatistický úrad.
Spomínal som to v predchádzajúcich vetách, čo sa vlastne deje na daňových úradoch. Chcel by som sa spýtať pani ministerka vás konkrétnu otázku, ako gazdovala pani Gabrielová, keď dopustila prepadnúť 58 miliónov kapitálových výdavkov schválených pre daňovú správu, keď napríklad Daňový úrad Pezinok potreboval na kúpu budovy 25 miliónov a nedostal tieto peniaze, tieto peniaze prepadli a k 1. 4. sa pravdepodobne bude musieť Daňový úrad Pezinok vysťahovať na ulicu, pretože mu hrozí deložácia.
Hovoril som o tom, že viacero zaujímavých vecí, čo sa týka daňovníctva na Slovensku, a určite ešte v priebehu môjho vystúpenia budem hovoriť o viacerých konkrétnych daňových úradoch, to, čo sa na Slovensku deje a akým spôsobom daňové orgány fungujú.
Ďalej v jednom bode v tomto materiáli je odrážka v oblasti mzdového zabezpečenia a hmotnej zainteresovanosti. Treba povedať, a myslím si, že je to dosť dôležité v oblasti daňovníctva, že priemerný plat aj s odmenami, dámy a páni, v daňovej správe činí 14 100 korún. Sami uznáte, že za takýto plat mať takú zodpovednosť a také problémy v živote sa jednoducho neopláca a ľudia, ktorí pracujú v daňovníctve, odchádzajú do iných štruktúr len preto, že ten plat ich nedokáže uspokojiť. Samozrejme, že akceptujem to, že aj napriek tomu, že vychádza štatisticky na Slovensku priemerný plat 10 tisíc, treba povedať, že tento plat možno 10 tisíc je iba v Bratislave. Ale počnúc od Senca ďalej na východ Slovenskej republiky je ten plat úplne iný a treba povedať, že ten plat sa objektívne pohybuje od 6 do 8 tisíc korún a treba povedať, že ľudia majú obrovské problémy prežiť. Prežiť, zaplatiť všetko to, čo zaplatiť je potrebné a treba povedať, že čo sa týka daniarov, často tu zaznievala v tomto parlamente myšlienka, že treba dať dostatočný plat sudcom a rôznym zložkám, ktoré by mali pôsobiť proti korupcii a ja osobne si myslím, že to isté platí aj o daniaroch, pretože daniari zabezpečujú obrovskú, obrovský podiel financií na štátnom rozpočte.
A preto je to veľmi dôležité a ešte raz chcem opakovať, pretože sa pozerám na Stranu demokratickej ľavice, že súhlasím s tým, že na Slovensku je problém medzi ľuďmi ten, že vôbec nie je pravdou štatistický úkaz, že na Slovensku je priemerný plat 10 tisíc. Opakujem, možno len v Bratislave, ostatné územia na Slovensku sú na tom omnoho, omnoho horšie.
Dám jeden príklad, keď už hovorím o tých daniaroch, dám jeden príklad z Nemecka. V Nemecku je plat daniara dvakrát väčší ako priemerný plat národného hospodárstva. Už aj to svedčí o tom, aký dôraz kladú Nemci na správny výber daní, na poúčanie podnikateľov, ako dane treba platiť, na poúčanie podnikateľov, aké zmeny boli, čo všetko ešte stále na Slovensku chýba.
Ďalšia taká odrážka je tu v oblasti predkladania návrhov právnych predpisov. Tu treba povedať a škoda, nevidím tu pána Mráza, riaditeľa z Banskej Bystrice, že on by vedel určite sám potvrdiť, že vypracované návrhy, ktoré Ústredné daňové riaditeľstvo Banská Bystrica dokáže dnes vypracovať, pretože má dostatočne kvalifikovaných právnikov, nakoniec sa dostanú na ministerstvo a pravdepodobnosť, že skončia v šuplíku, pretože na ministerstve, pani ministerka, to vôbec teraz nejakým spôsobom neatakujem vás, je kopu, kopu ľudí, ktorí majú svoj názor a tento názor aj dostatočne presadzujú.
Keď už hovorím o názoroch a o presadzovaní názorov, treba povedať jeden alebo jednu dôležitú vec. Tento návrh zákona o daňových orgánoch prechádzal v rámci daňových úradov aj k oponentúre. Pani ministerka vie veľmi dobre, že boli dostatočne zoponované a myslím si, že došlo aj k dohodám medzi ministerstvom financií a daňovou správou, ale nakoniec ten návrh, ktorý bol spoločne vypracovaný, nejakým záhadným spôsobom pravdepodobne ostal niekde v šuplíku a bol predložený nový návrh. Úplne nový návrh. To, čo tu spomínal už pán poslanec Maxon, že dnes sa k nemu nikto nechce prihlásiť, Ústredné daňové riaditeľstvo hovorí ústami pána Mráza, že nikdy nič také nevidel a ministerstvo financií sa tvári, že to vôbec nie je pravda.
Každopádne je pravdou to, že pán Mráz, keď dostal tento návrh z vládneho zákona po prvýkrát do ruky, tak na dve minúty stuhol. Pretože pochopil, že ide o niečo iné. Že je tu nový návrh zákona, ktorý nebol prerokovaný s daňovými úradmi.
Ďalšia odrážka v oblasti určovania organizačnej štruktúry orgánov daňovej správy. Prečo má kde kto do toho na ministerstve financií hovoriť. Ja som už spomínal na začiatku, že budem, myslím si, že pôjdem ešte ďalej, ako išiel pán poslanec Maxon, čo sa týka samostatnosti a pôsobnosti riaditeľa. A ja osobne si myslím, že skutočne ministerstvo financií by sa malo starať o iné veci, a čo sa týka daní, malo by koordinovať ministerstvo financií, a čo sa týka ostatnej výkonnej činnosti, za to by mal byť zodpovedný a mal by mať určité autonómne rozhodovania riaditeľ ÚDR.
Ďalší taký bod v tomto materiáli v záujme posilnenia autonómie je potrebné. Po prvé. Zmeniť spôsob riadenia ÚDR ministerstva financií tak, aby riaditeľ Ústredného daňového riaditeľstva podliehal priamo ministrovi financií a v riadení nedochádzalo k dvojkoľajnosti. Samozrejme, že je tu otázka, že čo to znamená a treba konkrétne, presne v tomto bode charakterizovať, do čoho všetkého bude ministerstvo zasahovať a ja osobne si myslím, a keď hovorím o tých možnostiach a kompetenciách, že riaditeľ Ústredného daňového riaditeľstva by mal byť priamo zodpovedný alebo priamo podliehať pod podpredsedu vlády.
Ja viem, že je to rebelská myšlienka, ale som známy tým, že hovorím o možno nových veciach. Nepredpokladám, že moje pozmeňujúce návrhy by prešli, ale hovoria o, hovoria o niečom, možno, čo by mohlo byť v budúcnosti a možnože niekedy ministerstvo financií si osvojí tieto pozmeňujúce návrhy, pretože vychádzajú zo života, vychádzajú zo skúseností pracovníkov daňových úradov a možnože by to znamenalo lepší prísun peňazí do štátneho rozpočtu.
V druhom bode prideliť Ústrednému daňovému riaditeľstvu kapitolu v rámci rozpočtu ministerstva financií so zvýšenými právomocami v oblasti riešenia priorít použitia pridelených finančných prostriedkov. To znamená prideliť vlastne kapitolu a priamo v tejto kapitole hovoriť o tom, že by mala mať daňová správa zhruba 1,5 percenta prostriedkov na svoju činnosť, za ktorú, samozrejme, by bol opäť zodpovedný pán riaditeľ.
Nechcem ďalej byť rozvláčny o tomto materiáli, ktorý je veľmi zaujímavý a ešte raz hovorím, že sa volá reforma daňovej správy Slovenskej republiky, zatiaľ to bolo prerokované na ministerstve financií, na vládu sa to ešte nedostalo, ale potreboval som o ňom pohovoriť už len z toho dôvodu, aby ste dámy a páni poslanci pochopili, že skutočne tento zákon, ktorý hovorí o daňových orgánoch, je krok, dá sa povedať, o niečo skôr, ako má byť.
Ja si osobne myslím, že je potrebné tento zákon stiahnuť, dopracovať ho podľa pripomienok, ktoré sú a musíme si povedať, že omnoho viac momentálne je z vládnej koalície ako z opozície a prísť s týmto zákonom ešte raz niekedy v apríli, v máji a parlament sa môže ním zaoberať a myslím si, že už bude dozretejší preto, lebo aj vládna koalícia pravdepodobne nebude sa neustále o niečom dohadovať, ale dá konečne nejaké záväzné stanovisko. A pravdepodobne bude mať jasno už o tom, ako bude vyzerať rozdelené Slovensko a potom si myslím, že má opodstatnenie tento zákon, o ktorom tu teraz hovoríme.
Prešiel by som, dámy páni, k pripomienkam, ktoré tu mám k § 1 ods. c). Predmet úpravy okrem iného predpokladá výkon organizácie daňovej správy pri zabezpečovaní kontroly a správy na úseku štátneho dozoru. Jedným zo základných zámerov nového zákona o daňových orgánoch je, aby sa vyňali nedaňové príjmy spod správy daňových orgánov a sú presunuté do právomoci orgánov správ finančnej kontroly. Ide o dotácie na teplo, poľnohospodársky komplex, spoločensky účelové pracovné miesta, príspevky od úradov práce, odvody za trvalé alebo dočasné odňatie pôdy a iné. V rámci súčasného vykazovania údajov za štátny rozpočet príjmy z činnosti štátneho rozpočtu sú evidované v časti nedaňové príjmy pod položkou iné nedaňové príjmy, respektíve ostatné príjmy pre rok 2000 rozpočtované vo výške 1,025 miliardy korún. Plnenie za 11 mesiacov na úrovni 1,054 miliardy korún, čiže už za 11 mesiacov boli prekročené. V rámci súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov štruktúra štátneho dozoru sa začína na úrovni regionálneho pracoviska Ústredného daňového riaditeľstva, a to funkciou metodik štátneho dozoru. Prvostupňové pracovisko je na daňových úradoch a prácu vykonávajú pracovníci štátneho dozoru. Na väčších daňových úradoch sú etablované oddelenia v počte 4 až 5 zamestnancov, napríklad Daňový úrad v Trenčíne alebo v Prievidzi.
Ako je zrejmé z vyššie povedaného v rámci organizačnej štruktúry Ústredného daňového riaditeľstva Banská Bystrica, neexistuje žiadny útvar, ktorý by z ústredia organizoval a riadil činnosť štátneho dozoru. Túto úlohu toho času vykonáva samostatný odbor na ministerstve financií, a tak sa vytvorila taká organizačná anomália, že v pracovnoprávnych otázkach má kompetencie riaditeľ Ústrdného daňového riaditeľstva Banská Bystrica, ale materiálno-technické pokrytie výdavkov mzdových, bežných, kapitálových zabezpečuje ministerstvo financií zo zdrojov, ktoré sú vytvárané štátnym dozorom.
Na výšku a rozsah použitia týchto finančných prostriedkov má ústredný riaditeľ daňovej správy len nepatrný, respektíve čiastočný vplyv, a to prostredníctvom osobnej intervencie u pani ministerky. Ako príklad sa dá použiť situácia pri vyplácaní mimoriadnych odmien, keď pracovníci štátneho dozoru môžu zabezpečiť zo svojich zdrojov 20-tisícový priemer na hlavu. Ale pre zamestnancov daňových orgánov z rozpočtových, respektíve mimorozpočtových zdrojov po rozhodnutí ministerky sa vypláca 9 tisíc priemer na jedného pracovníka. Tu treba ale povedať na obranu pani ministerky, že po intervencii pána riaditeľa Mráza a keď zistila, že skutočne si pracovníci ministerstva financií dali 20-tisícovú odmenu na hlavu, zmenila tento pomer. Nakoniec sa to skončilo na 12 tisíc na hlavu na pracovníka ministerstva a na ďalších pracovníkov 9 tisíc. Čiže po intervencii bol ten zásah aj takýmto spôsobom.
Prvý môj pozmeňujúci návrh § 1 ods. c) vypustiť celý a riešiť to organizačnými zmenami na ministerstve financií. Výkon správy a kontroly štátneho dozoru v plnej miere presunúť pod jurisdikciu ministerstva financií, a to ako organizačne, tak aj kompetenčne. Napríklad samostatná sekcia, veď z pohľadu štátneho rozpočtu ide o prostriedky okolo 1 miliardy. Efekt z takéhoto riešenia odbudne hlavne na úrovni daňových úradov, osobitná zodpovednosť, administrácia a evidencia aj tak enormne zaťažených zamestnancov daňových úradov. Hovorím o štátnom dozore pri výherných hracích prístrojoch, kurzových stávkach, kasínach, lotériách. Treba povedať, že štátny dozor ako taký žiadna koncepcia z hľadiska organizačnej štruktúry a riadenia nevie, ako sa má pracovať.
Pokiaľ by tento § 1 ods. c) nebol akceptovaný na vypustenie, mám tu alternatívu ako operatívnu formu pozmeňujúceho, respektíve doplňujúceho návrhu v § 3 ods. 5 písm. g) doplniť ďalšiu vetu: Za účelom dosiahnutia maximálnej hospodárnosti a efektívnosti pri výkone štátneho dozoru môže - to je veľmi dôležité slovíčko - môže generálny riaditeľ určiť výkon kontroly a správy štátneho dozoru aj na iný daňový úrad ako miestne príslušný. Efekt - v súčasnosti sú daňové úrady rozdelené na dva typy. Veľký od 31 zamestnancov a malý do 30 zamestnancov. Najmä na týchto malých daňových úradoch, kde pracuje zvyčajne len jeden pracovník štátneho dozoru, dochádza z titulu zastupiteľnosti z rôznych dôvodov, či už ide o dovolenku alebo pracovnú neschopnosť a iné k značným organizačným problémom, ktoré musí riešiť daňový úrad na úkor ostatných pracovných činností a úkonov.
Taktiež sa dá vyčísliť aj finančný efekt. Racionálnejšia organizácia výberov, menej pracovných ciest, respektíve ich kumulácia. Treba povedať, dámy a páni, že pokiaľ je iba jeden pracovník, a sú také daňové úrady, a ten keď ochorie alebo má dovolenku, napríklad poviem len pri kontrole pri výherných automatoch má len dve možnosti. Buď verí tomu krčmárovi, ktorý tie peniaze z toho automatu vyberá, alebo v tej horúčke, alebo chrípke sadne do auta a ide tam.
Ďalší pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 1 návrhu za odmenu. Po a - systémové riešenie ods. 1 znie: Daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, tu je ten problém, nazýva sa to tu dvoma spôsobmi, pretože stále nie je jasné rozdelenie územné. Čiže budem hovoriť územné - krajské daňové riaditeľstvá. Záleží teda na tom, ako nakoniec bude územné rozčlenenie vykonané. Riaditeľstvá a daňové úrady ods. 2 znie: Na zabezpečenie výkonu jednotlivých činností daňových orgánov z hľadiska rozsahu územnej pôsobnosti organizačnej štruktúry a kompetencií platí organizačný poriadok daňovej správy Slovenskej republiky, ktorý schvaľuje Národná rada.
Myslím si, že je to obrovský prvok takej samostatnosti a rozhodovania, že by sme organizačný prvok alebo poriadok schvaľovali my tu v Národnej rade. Organizačný poriadok, ako aj jeho zmeny predkladá na rokovanie buď generálny riaditeľ, alebo pani ministerka. Je to opäť taká jedna z tých myšlienok, ktoré pravdepodobne budú rezonovať v budúcnosti a bude to o tom, že sa nebude dať meniť organizačný poriadok len tak. Vždy by malo byť to dohodnutie v Národnej rade. Alebo mám tu operatívny návrh, ktorý sa týka ods. 2 prvej vety a citujem tú úpravu: Môže daňové riaditeľstvo vytvoriť pracoviská daňového riaditeľstva mimo sídla daňového riaditeľstva. Koniec citátu a vlastne tej úpravy toho článku ods. 2. Je tu rozpor v prípade pracoviska Banská Bystrica, kde je aj sídlo ústredia, aj sídlo pracoviska daňovej správy.
Ďalší pozmeňujúci návrh k § 3 ods. 1 návrh riešenia ods. 1 znie: Daňové riaditeľstvo a jeho územné krajské daňové riaditeľstvá sú samostatnými rozpočtovými organizáciami zapojenými priamo na štátny rozpočet. Súhrnný rozpočet pre celú daňovú správu schvaľuje Národná rada a jeho výška tvorí 1,5-násobok rozpočtovaných daňových príjmov podľa štátneho rozpočtu na príslušný rok. Územné odvody daňových úradov a územných krajských daňových riaditeľstiev zodpovedajú všeobecnému územnosprávnemu členeniu Slovenskej republiky. Zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov sú krajské daňové riaditeľstvá a Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Odsek 2 nové znenie znie: Sídlo Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky je Bratislava. Je to myšlienka na úvahu. Ja sám si nedovolím hovoriť o tom, či by malo byť sídlo v Banskej Bystrici alebo v Bratislave. Hovorím, konzultoval som to s viacerými odborníkmi na dane. Ich názor je, že malo by to byť sústredené v Bratislave hlavne kvôli tomu, že dane považujú za veľmi silný nástroj a títo ľudia by mali byť v priamom kontakte s vládou. Sídlom územných krajských daňových riaditeľstiev sú v organizačnom poriadku určené miesta v závislosti od územnosprávneho členenia verejnej správy Slovenska.
Odsek 3 nové znenie: Daňové riaditeľstvo riadi generálny riaditeľ, ktorého na návrh predsedu vlády vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie Národná rada. Generálny riaditeľ zodpovedá za činnosť daňových orgánov predsedovi vlády. Územné, krajské daňové riaditeľstvo riadi riaditeľ, ktorého vymenuje do funkcie a odvoláva z funkcie generálny riaditeľ. Riaditeľ územného krajského daňového orgánu zodpovedá generálnemu riaditeľovi za činnosť určenú organizačným poriadkom daňovej správy Slovenskej republiky.
Odsek 4 nové znenie: Organizácia orgánov daňovej správy je trojstupňová. Daňový úrad, územné krajské daňové riaditeľstvo, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Odsek 5 nové znenie: Odsek 5 vypustiť, nakoľko predmetné právomoci budú obsiahnuté v organizačnom poriadku daňovej správy.
Ako som hovoril, nepredpokladám, že by tieto myšlienky, môžeme ich nazvať aj, aj revolučného charakteru, boli schválené. Preto tu mám alternatívny návrh k § 3 odsek - návrh na pozmeňujúci návrh. Odsek 1 doplniť o druhú vetu: Rozpočet daňového riaditeľstva tvorí 1,5-násobok rozpočtovaných daňových príjmov podľa štátneho rozpočtu na príslušný rok.
Odsek 3 pozmeňujúci návrh: Posledná veta v odseku znie: Pracovisko daňového riaditeľstva plní úlohy podľa rozhodnutia generálneho riaditeľa.
Odsek 5. Doplňujúci návrh písmeno c) bude znieť: Určuje vnútornú organizáciu daňových úradov. Môže určiť rozsah a pôsobnosť výkonu správy aj kontroly určeným daňovým úradom z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti daňovej správy. Efekt z tohto návrhu možnosť delegovať právomoc na príslušný daňový úrad, respektíve pracoviská daňového riaditeľstva tak v oblasti správy, ako aj kontroly daní. Písmeno d) bude znieť: Navrhuje zmenu sídiel daňových úradov a ich počtu, a to podľa internej dohody daňovej správy pre zriaďovanie sídiel daňových úradov. Efekt z návrhu podľa interných zásad a funkčného pohľadu vytvoriť algoritmus zriaďovania daňového úradu napríklad v prípade, že ide o územný celok s počtom obyvateľov 40 tisíc a viac alebo podľa noriem zaťaženosti práce daňových zamestnancov vznikne nárok na vytvorenie aspoň 40 funkčných pracovných miest a tak ďalej. Je to ako prípad, je to vodidlo, dámy a páni, o ktorom hovorí aj Medzinárodný menový fond z aide-mémoire.
Ďalší pozmeňujúci návrh § 4 odsek 1: Daňové úrady predstavujú základnú výkonnú zložku v organizačnej štruktúre daňových orgánov na Slovensku. Svoju činnosť vykonávajú v územnom obvode určenej obce alebo obce tej časti, alebo viacerých obcí. Sídla jednotlivých daňových úradov sa zriaďujú na základe ustanovení organizačného poriadku daňovej správy Slovenskej republiky. O organizačnej štruktúre príslušného daňového úradu v zmysle zásad a ustanovení organizačného poriadku daňová správa na návrh územného krajského daňového riaditeľa rozhoduje generálny riaditeľ.
Odsek 2 druhá a tretia veta znie: Riaditeľa daňového úradu vymenúva a odvoláva územný krajský riaditeľ daňového riaditeľstva. Riaditeľ za činnosť daňového úradu zodpovedá územnému krajskému riaditeľovi daňového riaditeľstva.
Pôvodné odseky 3, 4 sa vypúšťajú.
Ustanovenia v organizačnom poriadku daňovej správy. Nový odsek 3 znie: Pracovníci daňového úradu sú zamestnancami príslušného územného krajského daňového riaditeľstva.
Nový odsek 4 znie: Daňové úrady sú príspevkovými preddavkovými organizáciami napojenými na rozpočet územného krajského daňového riaditeľstva.
Pôvodný odsek 5 úplne vypustiť. Nie je tam právna subjektivita daňových úradov. Ostatné odseky, samozrejme, prečíslovať.
Opäť predpokladám, že tieto myšlienky nebudú pochopené, a preto je tu alternatívne riešenie. Návrh pozmeňujúcich a doplňujúcich ustanovení. Odsek 3 posledná veta znie: Pracovisko daňového úradu plní úlohy podľa rozhodnutia generálneho riaditeľa.
Odsek 4 doplniť rozsah činnosti daňového úradu vzhľadom na očakávanú realizáciu štátnej pokladne v Slovenskej republike.
K ďalším paragrafom vládneho návrhu zákona ďalšie pripomienky nebudem podávať. Treba si všimnúť osobitne spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, respektíve vzťah na súčasné právne normy.
Dámy a páni, dalo by sa ešte veľmi veľa hovoriť o všetkom tom, prečo by tento návrh, vládny návrh zákona o daňových orgánoch nemal byť prijatý v parlamente, mal by byť vrátený na prepracovanie. Ja verím v to, že poslanci budú veľmi zodpovedne pristupovať k tomuto návrhu zákona, že si uvedomujú, čo všetko dane pre štátny rozpočet znamenajú, a že si uvedomujú, že tento dôležitý zákon by mal jednoducho počkať. Počkať na to, kým sa vládna koalícia dohodne. Rozhodne sa, akým spôsobom rozdelí Slovensko. Pani ministerka získa čas na dopracovanie jednotlivých návrhov v tomto zákone a nech sa páči, v máji sa môžeme týmto zákonom opäť zaoberať. Nič nestratíme. Aj tak tá pôsobnosť sa predpokladá až od budúceho roka. Čiže nevidím dôvod na nejaké urýchľovanie tohto zákona. Nevidím dôvod na to, aby sme si vyrábali ďalšie problémy do budúcnosti, keď zodpovedne môžem povedať, že nás čakajú novelizácie tohto zákona o daňových orgánoch, lebo už teraz je tu množstvo rozporov.
Čiže prikročím k záveru, aby som to tu nezdržiaval. Po prvé úplne stiahnuť zákon o daňových orgánoch a prerobiť ho po konzultáciách zdola. Ešte raz zopakujem. Tento návrh je nový, ktorý nebol odkonzultovaný, a je potrebné sa naspäť vrátiť k prekonzultovaniu s daňovými orgánmi.
Odporúčania, zahrnúť tam odporúčania z aide-mémoire a jednoducho napĺňať tak kompatibilitu aj s Európskou úniou. A odsunúť účinnosť od 1. 1. 2002. Treba povedať, že sa pripravuje zmena zákona o DPH - znížiť zo 750 tisíc na 500 tisíc základ obratu, kde bude zakotvená povinnosť podnikateľa registrovať sa. Treba povedať, že tento zákon prinesie potrebu nových 150 pracovníkov na daňových úradoch.
Po druhé - Medzinárodný menový fond nemá, kritizoval to, že Slovenská republika nemá vytvorené podmienky pre styk s verejnosťou, dámy a páni. Ide o dobrovoľné plnenie daní. Vytváranie podmienok. Čiže hovorím o tom, že na Slovensku nemáme daňových pracovníkov, ktorí by sa zaoberali pomocou podnikateľom, pomocou fyzickým osobám, ako sa má vyplniť správne daňové priznanie, ako a aké zmeny boli v parlamente prijaté, čo všetko treba spraviť, aby vás daňový úrad nenaháňal. Čiže jednoducho povedané, ide o dobrovoľné plnenie. Ja si myslím, že je hrozne veľa ľudí, ktorí by veľmi radi zaplatili, ale nevyznajú sa v tom a potrebujú, aby im niekto pomohol. Ja sám, keď tu bola prerokúvaná ústava, za nami sedí kameraman a ten tam vypĺňal daňové priznanie a nevedel si s tým pomôcť. Je to dosť veľa strán a dosť veľa rôznych problémov. A toto si treba uvedomiť, že dnes sme v takej situácii, že nedokážeme alebo respektíve ľudia na Slovensku nie sú pripravení na to, aby postupovali samostatne a potrebujú niekoho. Keď to majú vyspelé európske krajiny, prečo by sme nemohli pripravovať takýchto pracovníkov aj my, aby sa nám nestávalo, dámy a páni, to, čo priznal pred dvoma dňami minister práce a sociálnych vecí, že z pracovníkov sociálnych úradov v štátnej správe je len čosi cez 4 percentá odborne spôsobilých. Je to dosť veľký problém na to, aby sme sa začali zaoberať tým, akí ľudia, ako spôsobilí pracujú v orgánoch, ktoré by mali, samozrejme, pracovať pre občana.
Ja dám jeden príklad zo Španielska. Tridsať percent pracovníkov daňových úradov zabezpečuje pracoviská prvého kontaktu. Vysvetľujú základné daňové pojmy a robia základný servis, pomoc podnikateľom. To je to, čo Medzinárodný menový fond nám vyčíta. To je to, čo na Slovensku zatiaľ nemáme. Ale nemáme to, samozrejme, z toho dôvodu, že chýbajú u nás vyškolené persóny a, samozrejme, chýbajú aj technické veci, technické možnosti, aby títo ľudia mali kde pracovať a pracovať profesionálne. Treba povedať, že na Slovensku si vyžiada takýto servis nových 240 pracovníkov.
Po tretie - od 1. 1. 2002, dámy a páni, sa má vytvoriť nový orgán daňová polícia. Táto alebo tento orgán bude potrebovať 120 až 125 ľudí. Nových ľudí. Už som povedal, kvôli povinnosti registrovať sa k DPH bude potrebných 150 ľudí. Kvôli prvému kontaktu na úradoch bude potrebných 240 ľudí a daňová polícia bude potrebovať okolo 120 ľudí. Je to dosť značné číslo, o čo narastie opäť štátna správa. To, samozrejme, treba dobre načasovať a dobre pripraviť.
Po štvrté, dámy a páni, najskôr je potrebné usporiadať krajinu v rámci územného členenia a všeobecnej štátnej správy. A potom môžeme prikračovať k ďalším reformným krokom, ako je reforma daňovej správy.
Spomínal som na začiatku, že tento zákon obsahuje aj dobré myšlienky, ale teraz, dámy a páni, ho treba vrátiť a dopracovať podľa odporúčaní Medzinárodného menového fondu a Európskej komisie.
A chcem povedať poslednú vetu - Slovenská národná strana, pretože vystupujem za klub Slovenskej národnej strany, nepodporí tento vládny návrh a som presvedčený, že po mojich pripomienkach a pripomienkach ďalších kolegov, dámy a páni, hlavne z vládnej koalície, zoberiete zodpovednosť do vlastných rúk a požiadate pani ministerku, aby sama stiahla tento návrh.
Veľmi pekne ďakujem.