Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon - faktická poznámka.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, vzdávam sa faktickej poznámky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Fehér.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Fehér:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka,
v súlade s § 29 odsek 1 podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch (tlač 791). Bude to vlastne zmena prílohy, bude to, teda vlastne je technický pozmeňujúci návrh s tým, že teraz sa nebudem vyjadrovať k samotnému textu zákona, ktorý už za mňa spravil pán predseda výboru Farkas.
Teda v prílohe zákona sa text pod hlavičkami Daňový úrad Komárno, Daňový úrad Hurbanovo a Daňový úrad Kolárovo mení na text Daňový úrad Komárno, Komárno, Čalovec, Iža, Kameničná, Kližská Nemá, Patince, Veľké Kosihy, Vrbová nad Váhom, Zlatná na Ostrove, Okoličná na Ostrove, Daňový úrad Hurbanovo, Hurbanovo, Bajč, Dulovce, Imeľ, Martovce, Mudroňovo, Nesvady, Pribeta, Svätý Peter, Daňový úrad Kolárovo, Kolárovo, Bodza, Bodzianske Lúky, Brestovec, Čičov, Dedina Mládeže, Koliare, Lipové, Sokolce, Tôň, Trávnik, Zemianska Olča a Daňový úrad Marcelová, Búč, Chotín, Kravany nad Dunajom, Marcelová, Moča, Modrany, Radvaň nad Dunajom, Šrobárová, Virt, Bátorové Kosihy. Ide vlastne o to, aby sa nerušil teraz existujúci úrad v Marcelovej a nerušil sa v danej etape reformy.
Dôvody sú analogické ako v prípade návrhu predneseného pánom poslancom Ambróšom tým viac, že teda zostávajú zachované aj daňové úrady analogickej veľkosti, analogickej veľkosti.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k celkovému priebehu rozpravy. Nazdávam sa, že bol do značnej miery poznamenaný tým, že poslanecká snemovňa nie je oboznámená s reformou daňovej správy. Na tomto dokumente sa pracovalo niekoľko mesiacov. Prešiel mnohými diskusiami a zrejme je chybou, že sme nemali možnosť o tom diskutovať viacej aj v poslaneckej snemovni. Mnohé z vašich vystúpení, z vašich pripomienok, pozmeňujúcich návrhov by, predpokladám a chcem vyjadriť presvedčenie, by tu neboli bývali v tom prípade zazneli. Neviem, kde sa stala chyba, ale zrejme chyba sa stala, pretože rovnako aj z úst poslancov vládnej koalície zazneli mnohé pozmeňujúce návrhy, ktoré evidentne vyjadrujú to, čo som pred chvíľočkou aj povedala, že nevychádzajú z celkovej predstavy reformy daňovej správy.
Chcela by som veľmi oceniť vystúpenie pána poslanca Benkovského, ktorý naopak možnože na rozdiel od iných mal asi viacej času a sa s týmto dokumentom oboznámil. Poukázal naň aj v súvislosti s tým, ako hodnotila súčasnú daňovú správu Misia pre finančné záležitosti Medzinárodného menového fondu. Skutočne táto misia hodnotila stav daňovej správy v apríli roku 2000. Medzitým uplynul takmer rok a môžem vás ubezpečiť, že sme vykonali mnohé veľmi dôležité zmeny v reforme daňovej správy, aj keď ešte možno pod touto hlavičkou sa nerealizovali.
Informovala som poslaneckú snemovňu, že v týchto dňoch máme tu už tretiu v poradí od roku 1998 skupinu odborníkov z rovnakej inštitúcie. Chcela by som povedať, že mali sa už možnosť oboznámiť s výsledkami, ktoré sme za necelý rok dosiahli a, samozrejme, mali k dispozícii aj anglický preklad reformy daňovej správy. Možno viac, ako by som ja vás presviedčala, vás presvedčí jeden citát, ktorý zaznel včera na rokovaní, o ktorom som ešte nemohla vedieť, pretože som sedela v popoludňajších hodinách v Národnej rade. Doslova experti povedali toto: "Klobúk dolu pred tým, čo daňová správa urobila od apríla v roku 2000. Ak zrealizujete reformu daňovej správy, tak ako ste si ju navrhli, slovenská daňová správa sa stane modernou daňovou správou." Škoda len, že rovnaké ocenenie sa nám nedostáva zo strany poslancov, ktorých podporu nevyhnutne potrebujem na schválenie tohto návrhu zákona.
Dovoľte mi, aby som veľmi stručne ešte raz zopakovala, čo je zámerom reformy daňovej správy. Je zrejmé, že od vzniku Slovenskej republiky daňová správa prešla určitým vývojom, o ktorom sme napokon hovorili aj počas tejto rozpravy. Ešte k 1. 1. 1993 vznikli daňové riaditeľstvá ako krajské daňové riaditeľstvá a až postupne sa vytvoril potom aj takzvaný, vytvorilo sa takzvané Ústredné daňové riaditeľstvo.
A je prirodzené aj to, že daňová správa sa prispôsobovala aj požiadavkám, ktoré nepochybne v priebehu nasledujúcich rokoch na ne, na ňu narastali. V záujme lepšieho naplnenia poslania daňovej správy, ktorým je, a zopakujem, efektívny výber príjmov, podpora dobrovoľného plnenia daňových povinností, daňových subjektov a v neposlednom rade aj zabezpečenie a vytvorenie vhodného pracovného prostredia, vzdelávania zamestnancov, vznikla potreba vykonať reformu. Mnohé kritické vyjadrenia, ktoré tu zazneli, sú nepochybne oprávnené a my ich počúvame s veľkou pozornosťou a práve preto, že sú oprávnené, bolo potrebné reformu pripraviť a začať ju aj realizovať.
Ďalším impulzom na vykonanie zmien daňovej správy v Slovenskej republike je snaha Slovenskej republiky o vstup do európskych štruktúr, čo pre daňovú správu Slovenskej republiky bude znamenať prispôsobiť aj pracovné metódy, postupy, informačné technológie tak, aby spĺňala podmienky na vstup do Európskej únie a bola schopná vykonávať činnosti v rámci jednotného trhu Európskej únie. Práve preto ministerstvo financií spolu s orgánmi daňovej správy pripravilo reformu daňovej správy, ktorá má zabezpečiť v účinnom časovom horizonte transformáciu slovenskej daňovej správy na modernú a efektívnu správu s cieľom jednoznačným - zlepšiť výber daní a zároveň spĺňať kritériá v štandarde používané v Európskej únie.
Reforma daňovej správy je, samozrejme, rozsiahly projekt a nepodarí sa zrealizovať za krátke časové obdobie, nie je to jednoducho možné. Zároveň je to projekt, ktorý sa dotkne všetkých činností daňovej správy a predpokladajú rozšírenie pôsobnosti daňovej správy, ktoré evidentne nebude také jednoduché dosiahnuť, nebude jednoduché dosiahnuť súhlas k tomuto medzi členmi vlády a možno ani medzi poslancami. Napriek tomu musím povedať, že moderná daňová správa v štátoch Európskej únie má pôsobnosť pri odhaľovaní daňových únikov a vyšetrovanie daňových podvodov, ale aj korupciu v radoch zamestnancov daňovej správy, a to je tiež zámerom reformy daňovej správy. Výsledkom reformy má byť aj zvýšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností daňovými subjektmi, a tým zvýšenie výberu príjmov, tak ako je to obvyklé v rozvinutých daňových správach.
Projekt reformy zahŕňa 11 častí, a keďže nemali ste možnosť sa zrejme s ním oboznámiť, rýchlo cez ne preletím. Po prvé je to adekvátna autonómia daňovej správy, po druhé funkčný model riadenia daňovej správy, po tretie podpora dobrovoľného plnenia daňových povinností, po štvrté zvýšenie účinnosti vymáhania daní, po piate zvýšenie účinnosti kontroly, priznávania a platenia daní, po šieste vytvorenie útvaru zameraného na odhaľovanie a vyšetrovanie daňových únikov a podvodov vrátane odhaľovania korupcie daňových orgánov, po siedme stratégia manažmentu ľudských zdrojov, po ôsme vzdelávanie zamestnancov na všetkých úrovniach a všetkých oblastiach, po deviate administratívna spolupráca a vzájomná pomoc orgánmi členských štátov Európskej únie, po desiate informačné technológie a napokon po jedenáste zabezpečenie úloh v rámci prípravy na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie v oblasti daňovej správy.
Predkladaný návrh zákona je rozsahom skutočne malý, a ak ho dosiaľ neprečítal, ak porovnáva rozsah tejto diskusie, možno sa nazdáva, že tento zákon je podstatne rozsiahlejší. Chcem však povedať, že predkladaný návrh zákona sa dotýka iba dvoch z uvedených častí reformy daňovej správy, a to je otázky adekvátnej autonómie daňovej správy a funkčného modelu riadenia daňovej správy.
Po tomto úvode by som, ak dovolíte, veľmi stručne chcela zareagovať na niektoré vystúpenia poslancov, aj keď v mojom predchádzajúcom vystúpení som k mnohým z nich zaujala už stanovisko vzhľadom na to, že pripomienky sa opakujú.
V prvom rade mi dovoľte, aby som sa dotkla otázky väzby medzi reformou daňovej správy a konkrétne týmto zákonom o daňových orgánoch a reorganizácie o štátnej správy. Chcela by som opakovane podčiarknuť, že medzi reformou verejnej správy a reformou daňovej správy nie je bezprostredná súvislosť. Reforma verejnej správy znamená prenos kompetencií alebo delegovanie kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Daňová správa je orgánom štátnej správy, je to špecializovaná štátna správa, ktorá nebude bezprostredne reformou verejnej správy dotknutá. Pre zriaďovanie daňových úradov sú dôležité iné kritériá ako kritériá, ktoré sa budú zohľadňovať vtedy, keď budeme rozhodovať o vyšších územných celkoch, o tom, či zostanú kraje alebo či sa budú meniť sídla krajských úradov, prípadne ako ďalej sa bude postupovať v prípade okresných úradov.
Preto argumentovať, že počkajme s týmto zákonom, až keď sa bude realizovať možno prvá, možno druhá fáza reformy verejnej správy, preto takáto požiadavka nie je opodstatnená. Zopakujem ešte raz, že rozhodujúce pre vytváranie daňových úradov je koncentrácia ekonomických činností, ktorá vonkoncom nemusí odpovedať požiadavkám na organizovanie územia z hľadiska správneho, z hľadiska celkovej správy štátu.
V priebehu rozpravy zazneli dva ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré smerovali k tomu, aby sa zachovali dva ďalšie daňové úrady. Daňové úrady Vinica vo Vinici a v Marcelovej. Musím povedať, že sú to najmenšie daňové úrady v Slovenskej republike a rada by som vás informovať, že okrem Banskej Bystrice, ktorá ešte do dnešného dňa vykonáva aj činnosť pracoviska Ústredného daňového riaditeľstva, existuje 108 daňových úradov. Aj na podporu toho, čo som pred chvíľočkou povedala, len uvediem, že pôsobnosť daňových úradov naozaj sa nekryje s pôsobnosťou všeobecnej štátnej správy. V jednom okrese pôsobí viacero daňových úradov. Uvediem napríklad, v okrese Komárno pôsobia štyri daňové úrady, pričom niektoré obce nie sú príslušné daňovému úradu v tom okrese, v ktorom je sídlo všeobecnej štátnej správy. Samozrejme berie sa tu do úvahy aj spádovitosť obcí a berie sa do úvahy predovšetkým počet daňovníkov, význam týchto daňovníkov a podobne.
Počet zamestnancov na jednotlivých daňových úradoch je značne rozdielny a pohybuje sa od 10 zamestnancov, čo je na Daňovom úrade Giraltovce, až po 207. Je to Daňový úrad Bratislava.
Zo 108 daňových úradov je 20 takých, na ktorých je počet zamestnancov nižší ako 20. Počty zamestnancov na daňových úradoch sú určované podľa počtu daňových subjektov, ktoré príslušný daňový úrad spravuje. To znamená, nie nejako voluntaristicky. Podľa doterajšej skúsenosti daňovej správy daňový úrad s nižším počtom ako 20 zamestnancov sa javí ako neefektívny z hľadiska zabezpečenia všetkých činností, ktoré daňová správa vykonáva.
Čiže v danom prípade nie je kľúčové to, či v niektorých prípadoch bude musieť daňovník možno pocestovať 5 km viacej, ale ide skutočne o to, aby daňový úrad mohol vykonávať celý komplex činností, ktoré mu zo zákona, napokon zo zákona, ktorý máme aj dnes v rukách, a je to presne vymedzené aj v § 4 pôsobnosť daňových úradov, prislúcha.
Ak nebude daňový úrad schopný vykonávať všetky tieto činnosti, ktoré sú uvedené ako registrácia daňových subjektov, evidovanie a účtovanie daňových príjmov, vyhľadávanie neregistrovaných daňových subjektov, vymáhanie daňových nedoplatkov, kontrola daňových subjektov, takýto daňový úrad je jednoducho neefektívny.
Ja celkom chápem pánov poslancov, ktorí pochádzajú z príslušných regiónov, že s týmito návrhmi prichádzajú. Je to celkom prirodzené. Na druhej strane prosím, ak chceme posunúť tento štát dopredu, ak chceme reformovať všetky sféry spoločenskej činnosti, nevynímajúc daňovú správu, musíme niekedy aj svoje lokálne záujmy podradiť štátnym záujmom. Ja sa nazdávam, že na tomto princípe nadradenosti štátnych alebo verejnoprospešných záujmov by sme sa asi mali dohodnúť. Chcem však povedať, že toto je len prvá etapa redukcie malých daňových úradov. Čaká nás aj druhá etapa. Pritom vo väčšine prípadov 99 a neviem koľko percent zostanú pracoviská daňových úradov tam, kde aj dnes sú. Výnimky sú možno dva, tri prípady, kde je naozaj neefektívne, aby hoci len pracovisko daňového úradu, teraz hovorím o pracovisku daňového úradu, zostal pôsobiť na mieste, kde pôsobí.
Ďalšie časté výhrady sa dotýkali neúmernej koncentrácie moci na daňovom riaditeľstve a v nadväznosti na to návrhu, aby sa vytvorili, konštituovali krajské pracoviská.
Dovoľte mi, aby som sa k tomu vyjadrila. Práve prvý z, prvá z častí pripravovanej reformy daňovej správy sa dotýka posilnenia autonómie daňovej správy. Aby sme však správne chápali, táto autonómia sa má na mysli ako autonómia voči ministerstvu financií, ktorú, myslím si, že je vhodné poskytnúť daňovému riaditeľstvu a napokon bez ohľadu, že sme to mali zakotvené v zákone, v rámci možností, ktoré nám zákony umožňovali, sa určité pôsobnosti na daňové riaditeľstvo už aj do tejto chvíle delegovali.
Uviedla som napríklad možnosť ústredného daňového riaditeľa vymenovať riaditeľov daňových úradov. Dnes nemáme ešte zmenený zákon takže, samozrejme, postupujeme podľa existujúceho zákona a v rámci toho existujúceho zákona je pripravená aj organizačná zmena alebo zmena organizačnej štruktúry, ktorá sa bude dotýkať ústredného daňového riaditeľstva.
Táto zmena organizačnej štruktúry bude platiť od 1. 3. tohto roku. Chcem vás v nej oboznámiť, že v tejto organizačnej štruktúre v článku 8 sú uvedené pracoviská Ústredného daňového riaditeľstva, ktoré sú v miestach, kde sú zriadené aj dnes, čiže Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava a Žilina. V tejto novej organizačnej štruktúre, je to rozhodnutie ministra financií, to znamená, podpísané mnou, je aj uvedené, akú štruktúru budú mať jednotlivé pracoviská Ústredného daňového riaditeľstva.
Keďže prechádzame na nový model riadenia daňovej správy, funkčný model riadenia daňovej správy, ktorý je aj podľa funkcií daňovej správy organizovaný, aj pracoviská ÚDR budú mať presne takú istú štruktúru, takú istú organizačnú štruktúru, ako má aj daňové riaditeľstvo. Alebo podľa dnešného ešte Ústredné daňové riaditeľstvo.
Nie je teda pravda, že je zámerom tohto zákona zrušiť pracoviská ÚDR. Tak ako to pán predseda výboru aj Farkas hovoril, je to presne tak, že riaditeľov ÚDR vymenuje ústredný riaditeľ, respektíve riaditeľ ÚDR, ale ďalšie kompetencie majú už riaditelia Ústredného daňového riaditeľstva. Čiže oni si sami potom vymenujú riaditeľov, ktorí sú v rámci pracoviska ÚDR.
Chcela by som pokračovať v tom, aby som vyjadrila i svoj názor k návrhu pána poslanca Farkasa. Pán predseda výboru predložil návrh, v ktorom chcel dosiahnuť dve veci naraz, aby výrazne posilnil kompetencie takzvaných krajských pracovísk. Zákon zatiaľ nepredpokladá inštitút krajského pracoviska, ale iba pracoviska a zároveň, aby s cieľom, aby sa odbúrala koncentrácia riadiacich a rozhodovacích právomocí v pôsobnosti daňového riaditeľstva alebo dnes ešte Ústredného daňového riaditeľstva a zároveň, aby sa nenarušila metóda dvojstupňového riadenia daňovej správy.
Žiaľbohu, spôsob, akým je upravený podľa jeho návrhu zákona alebo ako by bol upravený podľa jeho návrhu zákon, nespĺňa túto druhú požiadavku. Môžem to, samozrejme, dokumentovať presne, pretože tu je veľmi dôležité, aby sme sa vzájomne porozumeli.
Pán predseda výboru navrhuje, aby sme do § 3 ods. 5 písm. b) zaradili nasledovné: Daňové riaditeľstvo prostredníctvom krajských pracovísk riadi daňové úrady. Znamená to, že riaditeľ daňového riaditeľstva nebude mať vlastne pôsobnosť zasahovať do daňových úradov. Nebude mať pôsobnosť vymenovať riaditeľov daňových úradov, takže kladiem si otázku, ako môže zodpovedať za daňovú správu.
Čo je však ešte vážnejšie, v § 3 ods. 5 písm. i) je uvedené nasledovné. Podľa návrhu pána predsedu výboru má to znieť nasledovne: Prostredníctvom krajských pracovísk rozhoduje o daňovom konaní odvolania proti rozhodnutiam daňových úradov. Inými slovami, daňové riaditeľstvo, ktoré zo zákona má mať právnu subjektivitu, nebude môcť rozhodovať samo o odvolaniach proti rozhodnutiu daňových úradov a tak ďalej a tak ďalej, ale bude to za neho robiť krajské pracovisko.
Inými slovami. Krajské pracovisko, aj keď sa to nehovorí, získava kompetencie ďalšieho stupňa riadenia daňovej správy. Subjektivitu v daňovej správe má ešte raz daňové riaditeľstvo a daňový úrad, preto zo zákona môže vydať rozhodnutie iba daňové riaditeľstvo a nemôže to urobiť takzvané krajské pracovisko, respektíve pracovisko.
To však vôbec neznamená, že daňové riaditeľstvo nebude delegovať zodpovednosti na pracoviská. Opäť by som si zobrala do rúk rozhodnutie ministra financií o vnútornej štruktúre daňovej správy, respektíve Ústredného daňového riaditeľstva s účinnosťou od 1. 3., čiže o niekoľko dní, kde sa hovorí o tom, aké funkcie bude plniť pracovisko Ústredného daňového riaditeľstva.
Pracovisku ÚDR sa vytvára oddelenie daňového konania. Oddelenie daňového konania bude vlastne vykonávať delegovanú právomoc z ÚDR, ktorá sa bude dotýkať odvolacieho konania. Znamená to, že fakticky v praxi naozaj pracoviská budú vykonávať odvolaciu činnosť, pretože chceme, aby Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici sa predovšetkým zameralo na koncepčnú činnosť, ale nie je možné, aby sme v zákone priamo delegovali túto pôsobnosť na takzvané krajské pracovisko, pretože z neho vlastne vytvárame potom druhý stupeň riadenia.
Najčastejšie ste sa dotýkali dvoj-, či trojstupňovosti riadenia. Ja som teraz práve ukázala, že aj keď pán predseda výboru Farkas chcel obísť otázku dvojstupňovosti, trojstupňovosti riadenia, fakticky ju neobišiel a fakticky nastoľuje svojím pozmeňujúcim návrhom trojstupňové riadenie.
A vrátim sa, dotknem sa teraz otázky trojstupňového riadenia, pretože tá tu zaznela viackrát. Uisťujem vás, že nie je naším problémom dvojstupňové alebo trojstupňové riadenie, avšak v slovenskej štátnej správe existuje dvojstupňové riadenie. Ak poslanecká snemovňa zmení tento model riadenia v slovenskej štátnej správe, bude možné, bude možné prejsť aj na trojstupňové riadenie aj v daňovej správe. V tejto chvíli však jednoducho to možné nie je. Ja nie som ústavnoprávny odborník, ale tak sme boli poučení v legislatívnej rade, tak nás poučili aj napokon aj legislatívci na ministerstve financií.
Takže nie je to neochota ministerstva financií, nie je to snaha koncentrovať, centralizovať právomoci na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici, ale je to jednoducho existujúci stav organizácie štátnej správy Slovenskej republiky, ktorý nám neumožnil realizovať práve ten jeden bod odporúčaní zahraničných odborníkov, kde sa hovorilo o tom, že, že by malo byť zriadené krajské pracovisko s právnou subjektivitou.
To je jediná komplikácia, ktorá tu vznikla, ale my svojím zákonom, týmto špeciálnym zákonom nemôžeme zmeniť celkovú organizáciu štátnej správy. Prosím, aby ste to pochopili, že jedine toto nás viedlo k tomu, že sme neboli schopní rešpektovať tento návrh, toto odporúčanie zahraničných odborníkov.
Otázka teda znie, či reálne dochádza ku koncentrácii rozhodovacích právomocí na ÚDR tak, ako z vás to mnohí naznačovali, ako z vás aj mnohí vyjadrujete obavu. Ak som vás pred chvíľočkou oboznámila s novou organizačnou štruktúrou, jednoznačne som vám aj vysvetlila, že zostávajú zachované pracoviská, že aké kompetencie budú mať pracoviská.
Zároveň je to, nie je to otázka na ľubovôli, ľubovôli riaditeľa, pretože generálneho riaditeľa, pretože zákon v § 3 hovorí celkom jednoznačne. Hovorí o tom, že vnútornú organizáciu daňového riaditeľstva a pracoviská sú súčasťou vnútornej organizácie daňového riaditeľstva schvaľuje minister na návrh generálneho riaditeľa. To znamená, nie je možné, aby generálny riaditeľ svojvoľne, ľubovoľne, kedykoľvek rušil, vytváral pracoviská a preskupoval ich alebo podobne.
Oceňujem vystúpenia pánov poslancov, ktorí si uvedomujú nadväznosť tohto zákona nielen na reformu daňovej správy, ale aj na nadväznosť na zákon o finančných orgánoch, ktorý je účinný od 1. 3. 2001.
Ak sa pozrieme do histórie, predkladanie obidvoch týchto zákonov, iste vám len pripomeniem, že obidva zákony boli pripravené včas. Boli odovzdané do Národnej rady včas s tým, že sa mohli prerokovať, aby boli účinné od 1. 1. 2001.
Žiaľbohu, iste aj v Národnej rade vznikajú rôzne komplikácie, viem to pochopiť, ktoré zabránili tomu, aby sme obidva zákony prijali včas. Vytvára sa nenormálna situácia, že zákon o finančných orgánoch, ktorý bezprostredne nadväzuje na zákon o daňových orgánoch, nebude. Teda bude už účinný, ale nebude účinný druhý zákon, ktorý naň nadväzuje.
Pravdaže, v tejto chvíli vzhľadom na to, že sa predĺžila rozprava k Ústave Slovenskej republiky, môžeme to len konštatovať. Nemôžeme však prijať tie návrhy, ktoré tvrdia, že jednoducho zabaľme to, nerokujme ďalej o zákone, vráťme sa k tomu o nejaký rok. Nevidím v tom jednoducho ani racionálne zdôvodnenie, o ktorom som už hovorila predtým, ale aj z hľadiska nadväznosti tohto zákona na iné zákonné normy, je skutočne potrebné, aby sa tento zákon schválil.
Ďalej by som ešte veľmi rada zareagovať na otázku, ktorá sa možno týkala funkčnosti daňovej kontroly presunom na daňové riaditeľstvo, ktorú položil pán poslanec Benkovský. Pán poslanec, daňovú kontrolu máme organizovanú predovšetkým na daňových úradoch, ktoré vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti kontrolu u daňovníkov. Ďalej máme organizovanú kontrolu na úrovni daňového riaditeľstva, podľa nového názvu už používam. Daňové riaditeľstvo nebude však vykonávať svoju daňovú kontrolu, samozrejme, iba tými ľuďmi, ktorí sedia v Banskej Bystrici. Ideme kopírovať rovnaký model, ako sa nám mimoriadne osvedčil v prípade colnej správy, kde existuje Inšpekcia generálneho riaditeľa, ktorá je priamo podriadená generálnemu riaditeľovi Colnej správy, ale, samozrejme, že výkon sa realizuje aj v danom prípade aj cez colné úrady a tu sa bude realizovať cez pracoviská daňového riaditeľstva. Takže nepredstavujeme si to tak, že všetci ľudia budú sedieť na ÚDR, ale tým, že pracovisko je organizačná jednotka daňového riaditeľstva alebo Ústredného daňového riaditeľstva, tým sa tie čísla zdajú akoby nadhodnotené a zdá sa, ako keby daňové riaditeľstvo alebo Ústredné daňové riaditeľstvo samo realizovalo daňové kontroly. Dúfam, že takéto vysvetlenie bude stačiť.
Nechcem sa vyjadrovať podrobne k pozmeňujúcim návrhom, s ktorými prišiel pán poslanec Šepták. V plnom rozsahu platí to, čo som povedala, že tieto návrhy nie sú konzistentné s reformou daňovej správy. Neviem, či vychádzajú z nejakej ucelenej predstavy, pravdepodobne asi nie. Chcem však povedať, pán poslanec, že v niektorých prípadoch ste dali návrhy, ktoré boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Aj keď nie som ústavný právnik a možnože kolegovia odborníci by v tomto smere vedeli vo vašich návrhoch dokonca nájsť viacej rozporných návrhov. Chcem však povedať, že schvaľovanie organizačného poriadku Národnou radou znamená vlastne zahmlievanie ústavou rozdelenej kompetencie medzi výkonnú moc a zákonodarnú moc. Neviem si jednoducho predstaviť, aby riaditeľ daňového riaditeľstva zodpovedal za daňovú správu, ale niekto iný by mu hovoril o organizačnom poriadku.
Nechcem ani komentovať vaše návrhy, ktoré sa dotýkali toho, aby riaditeľ daňovej správy podliehal či už podpredsedovi vlády alebo komukoľvek, ale jednoznačne nemôžem súhlasiť s tým, aby bol vymenovaný Národnou radou. Je neprípustné, aby sa daňová správa politizovala a celkom prirodzene takýmto spôsobom by prvok zloženia Národnej rady do toho vstupoval.
Budem veľmi rada, ak táto poslanecká snemovňa zakrátko schváli zákony, ktoré sa dotýkajú štátnej služby a verejnej služby a bude jasne definované, že aj riaditelia, manažment daňových úradov, pracovísk a neviem, ako nto bude aj s generálnym riaditeľom, boli štátnymi zamestnancami, aby nepodliehali výmene týchto riaditeľov, politickým zmenám, ale aby podliehali skutočne len tomu, či príslušní vedúci pracovníci spĺňajú tie predpoklady, ktoré je potrebné, aby efektívne vo svojej pôsobnosti riadili daňovú správu.
Na záver len podčiarknem to, čo zaznelo aj v replike. Náklady reformy daňovej správy, neviem, odkiaľ to máte, pán poslanec, v žiadnom prípade nepredstavujú 1,9 miliardy korún, ale je pravda, že je potrebné postupne vybavovať daňovú správu modernými informačnými technológiami. Myslím si, že minulý rok sme urobili jeden významný krok dopredu, keď sme dali, myslím si, že okolo 150 miliónov korún z privatizačných prostriedkov na vybavenie daňovej správy efektívnejšou výpočtovou technikou. Samozrejme, že náklady budú spojené so zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov, s dovybavovaním daňových úradov aj inou ako výpočtovou technikou. Je to prirodzené a myslím si, že by bolo dobré v tomto smere sa aj poučiť z Českej republiky, ktorá nerobí nič iné ako my, aj keď v niektorých detailoch, samozrejme, každý štát realizuje svoje, svoje vlastné predstavy.
Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som ešte raz na záver podčiarkla, že tento zákon možno nie je až tak dôležitý, ako sme sa mu, ako sme mu venovali priestor v Národnej rade. Na druhej strane z hľadiska realizácie reformy daňovej správy je dôležitý, pretože sa dotýka dvoch dôležitých konzistentných častí reformy daňovej správy. Je však aj mimoriadne dôležitý preto, aby sme neohrozili implementáciu ďalšieho zákona, zákona o finančných orgánoch, aj keď si už uvedomujeme, že tu nastáva možno na jeden mesiac, možno dva mesiace isté vákuum, ktoré by nebolo nastalo v prípade, že by sa boli obidva zákony schválili naraz s účinnosťou od 1. 1. 2001.
Dovoľte mi, aby som vás v mene vlády Slovenskej republiky požiadala o podporu tohto zákona.
K spoločnej správe chcela by som uviesť len toľko, že v zásade odporúčame, aby ste hlasovali podobným spôsobom, mohla by som poprosiť, ako je to aj uvedené v spoločnej správe s tým, že treba zohľadniť pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Benkovský a ktorého jadro spočíva v odsune posunov činností zákona.
Ďakujem vám pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Áno.
Stručne by som vás prosil.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja budem maximálne stručný. Nebudem sa dotýkať vecnosti, vecnosti pozmeňujúcich návrhov. Ja poviem len toľko. Výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor sedel k tomuto zákonu niekoľkokrát. Svedčí to o tom, že chcel dôkladne tento zákon prerokovať, dať si ho vysvetliť a sme sa k nemu vrátili viackrát. Hovorím to preto, že v rozprave zaznel len jeden názor, nebudem menovať, kto ho hovoril, že málokto si uvedomuje dôležitosť tohto zákona. A ja by som chcel poprosiť všetkých tých, ktorí si uvedomujú dôležitosť zákona, aby svoje stanoviská, sú značne komplikované niektoré pozmeňujúce návrhy, keby ich predložili vo výbore a vo výbore podobné myšlienky zazneli, keby tí predkladatelia sedeli v tom výbore a keby ich predložili vtedy, tak určite, že by sme sa s nimi dôkladne zaoberali. Teraz nám to trošku skomplikuje situáciu v tom, že tie návrhy sú skutočne rozsiahle a zrejme pán predsedajúci navrhne teraz prestávku, aby sme sa mohli nimi zaoberať. Ale ja by som chcel poprosiť všetkých, predkladajme svoje návrhy vo výboroch a myslím si, že budeme postupovať racionálnejšie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby sme hlasovali o vrátení tohto materiálu vláde na dopracovanie, pretože pani ministerka nás nepresvedčila o tomto. To, čo tu čítala, že uviedla nejaká inštitúcia, že keď sa takto zákon schváli, že to bude dobrý zákon, tak tu postrádam informáciu tej inštitúcie, že sa pripravuje reorganizácia verejnej správy vrátane hlavne miestnej správy a dozaista, keby tá inštitúcia mala túto informáciu, tak nebude mať takýto záver, aký nám tu pani ministerka čítala. Tak z toho dôvodu žiadam hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, a to hneď.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani, pani poslankyňa Tóthová, keby ste boli pozorne počúvali rozpravu a konkrétne pána poslanca Maxona, tak ten vo svojom vystúpení takýto návrh v rámci rozpravy už podal. Takže nedám hlasovať o tomto návrhu vašom, pretože takýto už je podaný a okrem toho v rámci procedurálneho návrh nie je možné podávať takéto návrhy, ako ste podali vy.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám oznámiť, že päť poslaneckých klubov vládnej koalície požiadalo pred záverečným hlasovaním o stretnutie, preto vyhlasujem teraz prestávku na rokovanie poslaneckých klubov. Keďže je krátko pred obedňajšou prestávkou, odporúčam, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní 45. schôdze o 14.00 hodine.
A teraz prosím všetkých poslancov vládnej koalície o účasť na rokovaní v kinosále v budove Národnej rady.
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte chcem oznámiť informáciu. Pán predseda Národnej rady zvoláva zajtra na 8.30 hodinu poslanecké grémium. Zajtra ráno o 8.30 hodine poslanecké grémium.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 45. schôdze Národnej rady prerokúvaním ďalších bodov programu. Rokovanie sme prerušili po skončení rozpravy a vystúpení navrhovateľky a spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch.
Vzhľadom na to, že v rokovacej sále nie je dostatočný počet prítomných poslancov, odporúčam, aby sme prešli k rokovaniu o ďalšom návrhu zákona a hlasovanie o návrhu zákona o daňových orgánoch by sme odložili na neskorší termín, prípadne na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Páni poslanci, teraz by som o tomto procedurálnom, respektíve o tomto návrhu, ktorý smeruje do zmeny programu rokovania tejto schôdze Národnej rady, nedal hlasovať. Jediné, čo by som prosil - vaše súhlasné stanovisko s možnosťou rokovať o ďalšom návrhu zákona, ktorým je
návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Potom, ako bude Národná rada uznášaniaschopná, by sme odhlasovali jednotlivé prerokované body, respektíve procedurálne návrhy, ktoré budú podané.
Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Áno.
Pán poslanec Mesiarik, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
v mene skupiny poslancov predkladám návrh...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To je druhé čítanie.
Poslanec M. Mesiarik:
... na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v druhom čítaní. Touto zmenou, touto navrhovanou zmenou navrhujeme predĺžiť vykazovanie pracovných kategórií na účely dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2000.
Dovoľte mi na úvod niekoľko slov. Pracovné kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia boli do systému nášho práva zavedené zákonom číslo 55/1956 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1957. Cieľom uvedenej úpravy bolo poskytnúť vybraným skupinám zamestnancov pracujúcim zdraviu škodlivých a rizikových pracovísk a prevádzok jednak vyššie dôchodky a v prípade starobného dôchodku umožniť skorší odchod do dôchodku. Zákonom číslo 235/1992 Zb. bola od 1. júna 1992 zrušená možnosť zaraďovania ďalších nových zamestnaní do preferovaných pracovných kategórií, zrušené boli rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do profesijných preferovaných pracovných kategórií a zároveň bolo umožnené do 31. decembra 1992 vykazovať zamestnanie v prvej a druhej pracovnej kategórii na účely dôchodkového zabezpečenia.
Následne postupným prijatím zákonov Národnej rady Slovenskej republiky sa predlžovalo vykazovanie zamestnaní v pracovných kategóriách postupne od roku 1993 až do konca roku 1999 a súčasne sa aj predlžovalo obdobie, v ktorom sa zachovávajú dôchodkové nároky získané v prvej a druhej pracovnej kategórii, a to z roku 2015 až na rok 2023. Chcem zdôrazniť, že hlavným dôvodom predlžovania vykazovania pracovných kategórií bolo nedoriešenie náhradného systému alebo systému, ktorý by nahradil pracovné kategórie, ktorým systémom je doplnkové dôchodkové poistenie.
Predloženie návrhu zákona, ktorým by sa predĺžilo vykazovanie a platnosť vykazovania pracovných kategórií aj na rok 2000, t. j. do 31. 12. 2000 zdôvodňujeme skutočnosťou, že kompenzácia, ktorá mala v rámci pripravovaného nového systému sociálneho poistenia nahradiť pracovné kategórie, nebola prijatá súbežne s termínom ukončenia vykazovania pracovných kategórií. Konkrétne ide o novelu zákona číslo 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov, ktorá mala vstúpiť do platnosti od 1. apríla 2000 s cieľom okrem iného nahradiť spomínané pracovné kategórie.
Prieťahy pri príprave uvedenej novely a jej schválenie s účinnosťou od 1. 1. 2001 vylúčilo možnosť jej využitia v priebehu kalendárneho roka 2000, a preto predkladáme a pokladáme za nutné predĺžiť existenciu vykazovania pracovných kategórií na obdobie do 31. 12. 2000. Týmto krokom definitívne by skončili pracovné kategórie a je teda možné ich nahradiť doplnkovým dôchodkovým poistením.
Je na škodu veci, že reforma sociálneho poistenia sa neuskutočňuje komplexne a priebežne. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že nebol zabezpečený plynulý prechod od zrušenia pracovných kategórií k ich nahradeniu, ako som uvádzal, doplnkovým dôchodkovým poistením. Chcel by som len pripomenúť, vážené kolegyne, kolegovia, že ide o zamestnancov, o občanov, ktorí pracujú v najťažších rizikových skupinách, teda v rizikovej skupine tri a štyri, pričom táto riziková práca prináša so sebou, samozrejme, aj určité dôsledky v oblasti zdravotnej, v oblasti životného veku, v oblasti invalidity a tak ďalej. Aj keď nejde o veľký počet ľudí, na ktorých v súčasnosti ešte prvá a druhá pracovná kategória sa vzťahuje, bolo by nesprávne a nespravodlivé, aby títo zamestnanci nemohli preklenúť rok 2000, a bolo by nesprávne, aby boli postihnutí na svojich dôchodkových zabezpečeniach. Náš návrh toto umožňuje, aby rok 2000 bol preklenutý.
Na záver chcem len zdôrazniť, že vôbec nie je pravdou, že pracovné kategórie sú nejakým výmyslom minulosti. Mali a majú svoje opodstatnenie, pretože rizikové pracoviská sú, ľudia na nich pracujú a analýza a štatistika, ktorú máme predloženú a pripravenú na zdôvodňovanie, jednoznačne naznačuje, že títo pracovníci, skutočne ich veková hranica dožitia je úplne iná a nižšia ako u ostatných pracovníkov. Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že vykazovaním pracovných kategórií aj v roku 2000 sa odstráni riziko práce. To nie, ale zabezpečili by sme takto plynulý, hladký a spravodlivý prechod od pracovných kategórií k novému systému, a to je doplnkové dôchodkové poistenie.
Uchádzame sa preto o vašu priazeň, o vašu podporu a verím, že túto novelu schválime.
Ďakujem pekne.