Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský. Predtým s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mesiarika chce reagovať pani poslankyňa Kadlečíková. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som chcela podporiť vystúpenie pána Mesiarika v tom, že pozmeňujúci návrh, ktorý predložil, je aktuálny, takisto aj na rokovaní pôdohospodárskeho výboru sme o ňom hovorili, sme sa s tým stotožnili, ale zároveň by som chcela upozorniť na to, že vlastne pred poldruha rokom, keď bol tento zákon novelizovaný naposledy, sme upozorňovali na to, že dochádza k určitému sústreďovaniu moci v rámci ministerstva financií a že to naopak môže viesť k zabrzdeniu efektívneho spravovania majetku štátu a v skutočnosti vlastne mnohokrát sa objavovali aj také nedostatky, ktoré potom znemožňovali predaj stratového majetku, a to aj v takom prípade, ak napríklad určité štátne inštitúcie dlhovali Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni, takže v tomto prípade, najmä k otázke teda hodnoty majetku a potom ceny, za ktorý by sa majetok mal predávať, táto novelizácia znamená krok dopredu, ale nejde o nič nové, ide len o návrat k tomu, čo tu bolo predtým.
Zároveň by som chcela podporiť aj tú myšlienku, že teda nájmy, ktoré budú pri štátnych organizáciách dávané nad päť rokov, už nebudú spadať do kompetencie ministerstva financií, lebo prakticky potom ani k ich schváleniu nebolo možné pristúpiť. Na jednej strane si myslím, že tento návrh zákona je ústretový voči obciam, ale ako to povedal aj pán poslanec Mesiarik vo svojom vystúpení, bude tu potrebná pozornosť aj zo strany NKÚ, pretože budú sa dať potom niektoré veci zneužiť nielen obcami, ale možno aj niektorými nátlakovými skupinami.
Ďakujem sa pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k predmetnému návrhu zákona, pretože vzhľadom na návrh zákona ide predovšetkým o to, aby, ako to už bolo uvedené, došlo k zjednodušeniu schvaľovacieho konania ministerstva financií pri prenechávaní majetku štátu, jeho spravovaní do nájmu, ale i o to, ako vyplýva i zo všeobecnej správy, dôvodovej správy predkladaný návrh zákona predovšetkým znižuje administratívnu náročnosť a zdĺhavosť schvaľovacích procesov najmä pri nájomných zmluvách, novo definuje pojmy ako prebytočnosť majetku štátu, inštitút postupného postúpenia pohľadávok štátu a podobne, upravujúce tiež kompetenčné spory pri správe majetku štátu, rozširuje okruh cenového zvýhodnenia pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obcí, čo považujem osobne za veľmi správne.
V súvislosti s prerokúvaním návrhov novely zákona považujem za potrebné tiež pripomenúť, že správa majetku štátu čiastočne tiež patrí medzi priority uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti pravidiel hospodárskej súťaže. Obsahovo je návrh zákona čiastočne aj predmetom odporúčaní v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie Biela kniha v tretej oblasti, v ktorej predmetom je náležitá regulácia správania obchodných spoločností, ako aj štátu, pričom táto má viesť k optimálnej alokácii zdrojov. Záujmy verejných financií odôvodňujú pritom aj požiadavky udržiavania kontroly nad štátnou pomocou, pretože je potrebné zabezpečiť, aby všetky ekonomické subjekty pôsobili podľa rovnakých pravidiel, čo táto novela umožňuje. Preto budem podporovať prijatie tohto návrhu zákona.
Dovoľte mi, aby som však v súvislosti s časovým posunom rokovania o tejto novele zákona predložil pozmeňujúce návrhy. Konkrétne na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Odporúčam: po prvé upraviť znenie bodu 36 bodu vládneho návrhu zákona takto: v článku I bod 36 v § 18c ods. 1 slová "do 31. januára 2001" nahradiť slovami "do 30. apríla 2001". V článku I k bodu 36 v § 18c ods. 2 slová "do 31. januára 2001" nahradiť slovami do "30. apríla 2001" a k článku I tiež bod 36 v § 18c ods. 3 slova "do 31. januára 2001" nahradiť slovami "do 30. apríla 2001" a slová "do 30. apríla 2001" nahradiť slovami "do 31. júla 2001".
Po druhé, znenie článku III vládneho návrhu zákona upraviť nasledovne: "Článok III. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001." Neskoršiu účinnosť navrhujeme z dôvodu, že treba rátať s lehotou potrebnou na prerokovanie návrhu zákona, jeho podpísania vyhlásenia pri zachovaní potrebnej legislatívnej lehoty. Vzhľadom na to, že tieto pozmeňujúce návrhy sú zmenami termínov účinnosti jednak k vládnemu návrhu zákona, aj k spoločnej správe, navrhujem vymedziť na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy body 11, 12, 13 a 14.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca nikto nechce reagovať s faktickou poznámkou. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa najskôr vyjadrila k spoločnej správe a potom k pozmeňujúcim návrhom predneseným v rozprave.
K spoločnej správe odporúčam spolu s gestorským výborom podporiť body 1, 4, 6, 7, 8, 9, 10. Ďalej odporúčam, aby ste nepodporili body zo spoločnej správy číslo 2, 3, 5, 11, 12, 13, 14. K bodom 11, 12, 13 a 14 odzneli pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Benkovský. Myslím si, že netreba opakovať, prečo je potrebné tieto pozmeňujúce návrhy podporiť. Súvisí to jednoducho s tým, že účinnosť zákona už nemôže byť, tak ako sme pôvodne predpokladali, marcom, ale musí byť odložená vzhľadom na to, že sa nám už nepodarí zákon dostať do Zbierky zákonov skôr. Takže poprosím, aby ste podporili zmenu účinnosti zákona, tak ako bola prednesená pánom poslancom Benkovským.
Ďalšie návrhy, ktoré zazneli, bohužiaľ, som ich dostala až vlastne teraz za stolom, ale predsa sa pokúsim k nim zaujať postoj. Pán poslanec zdôvodňoval návrh číslo 1, ale vlastne aj tie ďalšie tým, aby sa zamedzilo zneužívaniu tohto zákona, tak ako to bolo pred rokom 1999, keď sme uskutočnili veľmi rozsiahlu novelu tohto zákona. Pani predsedníčka výboru poukázala zároveň aj na to, že diskusia aj vtedy už bola o tom, že ministerstvo financií naberá na seba priveľa. Myslím si, že malo to práve v roku 1999 svoje opodstatnenie, pretože sme reagovali na skutočne mimoriadne negatívne skúsenosti, ktoré sme mali z nakladania s majetkom štátu z predchádzajúceho obdobia za predchádzajúcej vlády. Myslím si, že všetci veľmi dobre viete, o čom hovorím a celkom prirodzene zákonodarca musel na to reagovať, a preto na to reagovalo aj ministerstvo financií výrazným sprísnením podmienok pri nakladaní majetku štátu. Ale potvrdzujem, že vzhľadom na nízku kapacitu práve útvaru, ktorý posudzuje napríklad žiadosti, ktoré sa týkajú nakladania majetku štátu a potom, že predpokladám, že práve od účinnosti tejto novely od mája 1999 sa podstatne skvalitnilo nakladanie s majetkom štátu, pristúpili sme k tomu, že sa trošku zmiernila tvrdosť toho zákona a aj sa tým celkom prirodzene mohlo obmedziť rozhodovanie a pôsobnosť ministerstva financií v tomto smere. Bola by som však nerada, aby sa nesprávne interpretovali niektoré paragrafy zákona a chcela by som sa dotknúť konkrétne teda návrhov pána poslanca Mesiarika. Navrhuje, aby v bode 3, ktorý sa týka § 3 odseku 6, sa vypustilo za bodkočiarkou vyjadrenie "tieto rozhodnutia...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií B. Schmögnerová:
Ďakujem veľmi pekne.
... nie sú preskúmateľné súdom". Aby nám bolo jasné, že čo chce vlastne pán poslanec urobiť. Chce, aby preskúmateľné súdom zostalo napríklad rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu. Podľa názoru predkladateľa požiadavka pána poslanca ide nad rámec aj praktických skúseností a aj výkonu tohto zákona v predchádzajúcich rokoch, čo by napokon nemuselo byť zásadným dôvodom, ale ide trošku ďalej, obmedzuje totiž riadiace právomoci vedúcich pracovníkov. Navyše dáva kompetentnosť súdu, aby rozhodoval o tom, či majetok štátu, s ktorým organizácia nakladá, je prebytočný alebo nie je prebytočný. Toto môže byť však vo výlučnej kompetencii vedúceho organizácie, pretože len on vie posúdiť, či daný majetok štátu potrebuje pre funkčnosť organizácie alebo nie. Nazdávame sa, že nie je vhodné, aby sme v týchto prípadoch dávali na rozhodnutia súdov. Súd zrejme nemôže zo svojej kompetencie posudzovať takéto otázky.
Rovnako by som sa chcela zmieniť aj k bodu k ďalším dvom pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa týkali bodu 7 a bodu 9. Opäť je potrebné, aby som podrobnejšie o tom hovorila. V bode 7 sa odporúča v § 6a odsek 5 vypustiť opäť slová "toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom". Čoho sa však tento paragraf týka? Tento paragraf sa týka pohľadávok štátu, jej premlčateľnosti alebo nepremlčateľnosti pohľadávok štátu. § 6a odsek 5 veľmi presne vymedzuje, kedy je možné vypustiť od vymáhania pohľadávky štátu od dlžníka, kedy sa pohľadávka štátu stáva premlčateľnou a podľa nášho názoru stáva sa prebytočným, ak tu ešte vnášame možnosť, aby súd toto preskúmaval. Ak totiž by zákon takto presne nevymedzoval podmienky, kedy je možné upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, kedy sa pohľadávka štátu stáva premlčateľná, samozrejme, potom by sa tu neurčitý priestor vytváral, ale zákon presne hovorí, kedy podmienky sú a kedy nie sú splnené. Zdá sa nám, že v tomto prípade je nadbytočné alebo nevhodné, aby sme poskytovali priestor na preskúmateľnosť súdom. V prípade bodu 9 sa hovorí o tom, že bod 9 sa vypúšťa, je to v podstate tá istá argumentácia, napokon pán poslanec aj o tom hovoril.
Chcela by som teda uzavrieť, že napriek tomu, že veľmi dobre chápem motiváciu pána poslanca, svojím pozmeňujúcim návrhom vnáša niečo, vnáša do pôsobnosti súdov niečo, o čom ony zo svojej kompetencie nie sú schopné a ani by nemali rozhodovať, a preto by som vás chcela poprosiť, aby ste tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Mesiarika nepodporili. To je asi všetko, čo som v tejto chvíli chcela povedať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nie.
Nech sa páči, tak uvádzajte jednotlivé návrhy.
Páni poslanci a panie poslankyne, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme hlasovať o tomto návrhu.
Pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby sme pristúpili k hlasovaniu najskôr o návrhoch zo spoločnej správy v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, a to spoločne o bodoch číslo 1, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 spoločnej správy s návrhom odporúčania gestorského výboru tieto návrhy schváliť.
Prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spravodajca, je s tým nejaký problém? Nie.
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu. Gestorský výbor odporúča hlasovať za.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, znovu bolo prítomných len 71 poslancov. Dám ešte raz hlasovať. Ak bude nedostatočný počet poslancov, vyhlásime prestávku a potom po ďalšom hlasovaní prerušíme rokovanie do zajtra.
Takže ešte raz vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme hlasovať.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 71 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Budeme pokračovať v rokovaní. Prosím pani ministerku, aby si zaujala miesto určené pre navrhovateľov a takisto aj pána spoločného spravodajcu, budeme pokračovať v hlasovaní. Pán spoločný spravodajca, žiadam vás, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.
Pani ministerka, žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhoch, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy gestorského výboru a vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne návrhy na vyňatie jednotlivých bodov z hlasovania okrem môjho návrhu, odporúčam, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 spoločne s návrhom gestorského a odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom, t. j. druhým čítaním o
o vládnom návrhu zákona o daňových orgánoch.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 791, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 791a.
Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
predkladaný vládny návrh zákona o daňových orgánoch vychádza z prehodnotenia činnosti daňových úradov a z princípov uplatňovaných v Európskej únii. Daňová správa Slovenskej republiky stojí pred úlohou zvýšenia svojej celkovej efektívnosti. Je nevyhnutné vykonať niektoré organizačné zmeny, ktoré budú zamerané na celkové zefektívnenie činnosti daňových orgánov, rozšírenie činnosti daňovej správy, predovšetkým so zameraním na služby daňovníkom.
Vládny návrh zákona o daňových orgánoch v zásade nemení postavenie a organizáciu daňových orgánov, novým spôsobom však upravuje pôsobnosť a právomoc daňových orgánov vo veciach daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa daňových predpisov, súdnych poplatkov a správnych poplatkov a štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. Podľa vládneho návrhu zákona majú daňové úrady v rámci svojej pôsobnosti, ktorou im vymedzuje tento zákon právnu subjektivitu a zakladá im procesnú spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne vykonávať pred súdom všetky právne úkony v rámci svojej pôsobnosti. Rovnako sú oprávnené daňové úrady samostatne konať aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Návrh zákona tiež rieši prechod kontroly nedaňových prostriedkov na správy finančnej kontroly a prechod správy nedaňových prostriedkov. Navrhuje sa, aby správa nedaňových prostriedkov prešla na tie subjekty, ktoré sú podľa osobitných predpisov oprávnené o týchto prostriedkoch rozhodovať. Cieľom takejto právnej úpravy je odbremeniť daňovú správu od činností, ktoré bezprostredne nesúvisia s daňami, obmedzujú jej základnú pôsobnosť v správe daní, a tak vytvoriť predpoklady na plnenie úloh, ktoré sa od nej očakávajú.
V návrhu zákona sa ustanovujú sídla daňových úradov a prílohou zákona sú navrhnuté obvody pôsobnosti daňových úradov. V nadväznosti na efektívnosť daňovej správy a osobitné podmienky v obvodoch pôsobnosti daňových úradov sa navrhuje znížiť počet sídel daňových úradov. Ich zrušením sa vytvorí efektívnejšie, možnosť pre efektívnejšie riadenie daňovej správy. Pri vypracovaní návrhu sídiel daňových úradov sa vychádzalo z možnosti kvalitného zabezpečenia všetkých činností, ktoré majú daňové úrady vykonávať podľa kompetencií určených zo zákona. Návrh na zrušenie každého daňového úradu bol zodpovedne zvážený. Pri rozhodovaní boli zohľadnené náklady na činnosť, počet zamestnancov s prihliadnutím na podmienky a možnosti umiestnenia na inom daňovom úrade, štruktúra podnikateľskej sféry, vzdialenosť a spádovosť obcí k inému daňovému úradu. Najdôležitejším kritériom bol prínos z hľadiska úrovne riadenia, zabezpečenie kvality vykonávaných činností, možnosť a schopnosť poskytovať služby daňovým subjektom na kvalitatívne požadovanej úrovni. Tento návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky 11. októbra 2000.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu vládneho návrhu zákona o daňových orgánoch.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie vládneho návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Vladimírovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu v jednotlivých výboroch a takisto, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada svojím uznesením číslo 1188 zo dňa 6. 12. 2000 pridelila vládny návrh zákona o daňových orgánoch (tlač 791) trom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Všetky tri výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tlači číslo 791 stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 593 zo dňa 30. 1. 2001, ústavnoprávny výbor uznesením číslo 483 zo dňa 16. 1. 2001 a výbor pre verejnú správu uznesením číslo 230 zo dňa 23. 1. 2001.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Všetky sú uvedené v spoločnej správe. Ja by som vás chcel upozorniť na pár vecí, ktoré sa stali preklepom v spoločnej správe. Ak ju máte v rukách, tak by som vám povedal pár nezrovnalostí. V bode číslo 24, kde sa dopĺňa § 6, treba odseky namiesto 3 a 4 označiť 1 a 2, to bol preklep.
V ďalšom bode číslo 25 § 7 na druhej strane poznámky pod čiarou k odkazom nie sú 10, 11, 12 a 13, ale 11, 12, 13, 14, to znamená o jedno číslo je vyššie a potom aj následne sú rozpísané 10, 11, 12, 13 aj textmi, taktiež ich prečíslovať 11, 12, 13, 14.
Ďalej k bodu 26 tiež na druhej strane odseky, ešte na prvej strane je odsed číslo 6 označiť ako 3, tam muselo skočiť v počítači zlé číslo, čiže na prvej strane je § 8 bod číslo 26, bod číslo 26 k § 8, máme odseky 1, 2 a potom 6, tak ten 6 prečíslovať na 3 a na druhej strane takisto 7 na 4 a 8 na 5, to sú preklepy.
Ďalej v bode 27 spoločnej správy na druhej strane všetky tie poznámky pod čiarou taktiež namiesto 19 dať 18, tiež preklep.
A posledná, posledná chyba je, bod 28 sa dostal do spoločnej správy omylom, výbor o tomto bode vôbec ani nehlasoval a vôbec si ho nikto ani neosvojil, to znamená tento bod 28 tam nepatrí, nebudeme, nedám o ňom ani hlasovať. To sú všetky chyby a sú to väčšinou iba čísla, ktoré sa tam dostali omylom.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch, tlač číslo 791, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o daňových orgánoch (tlač číslo 791) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 594 zo dňa 30. 1. 2001. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril po prvé predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady, po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej v zmysle rokovacieho poriadku zákona číslo 350/1996 Z. z.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku dvoch poslancov - pána poslanca Maxona za klub HZDS a pána poslanca Šeptáka za klub SNS.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
celkom na úvod mi dovoľte dve poznámky. Poznámka číslo jeden. Považujem krajne nesystémové ísť s týmto návrhom v takomto znení v predstihu pred pripravovaným územnosprávnym členením Slovenskej republiky. To je jedna zásadná principiálna výhrada a dovoľte mi k tomu procesu, pán spravodajca, opäť musím začať otázkou, ja predpokladám, že to nemyslíte vážne, že si v spoločnej správe máme opravovať chyby, ktoré sa tam dostali nedopatrením.
Prosím vás pekne, akým systémom to pracujeme tu na pôde Národnej rady, predsa ste mali štyri týždne na to, aby ste tú spoločnú správu opravili tak, aby bola autentická s rozhodnutím príslušných výborov a príslušného gestorského výboru. Veď toto sú bezprecedentné veci, ktoré z hľadiska prípravy dokumentov a prepáčte, pán predseda, to je adresované aj na vašu hlavu. To v predchádzajúcom volebnom období, prepáčte, skutočne takéto postupy boli absurdné a boli neakceptovateľné.
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa 85 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady k návrhu zákona o daňových orgánoch (tlač 791). Mám tri pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh číslo 1 - návrh na vrátenie zákona o daňových orgánoch (tlač 791) vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. Za predpokladu, že by tento návrh snemovňa neakceptovala, predkladám druhý pozmeňujúci návrh - upraviť návrh zákona o daňových orgánoch (tlač 791) v súlade s prílohou označenou ako variant A. Ak by snemovňa neakceptovala tento návrh, predkladám tretí pozmeňujúci návrh - upraviť návrh zákona o daňových orgánoch (tlač 791) v súlade s prílohou označenou ako variant B tohto pozmeňujúceho návrhu.
Dovoľte mi veľmi rýchlo prezentovať pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o daňových orgánoch, žiaľ, je toho 12 strán, ale budem sa snažiť prezentovať tieto návrhy vzhľadom na to, že podľa rokovacieho poriadku je potrebné, aby tieto pozmeňujúce návrhy odzneli na pléne Národnej rady. Budem sa snažiť ich prezentovať veľmi rýchlo.
V § 1 v poznámke číslo 1 pod čiarou chýba zákon číslo 544, mimochodom je to teda vecná chyba o miestnych poplatkoch, a zákon číslo 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, takže treba tu poznámku číslo 1 doplniť.
V poznámke číslo 2 - ponechať len zákon číslo 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 2 organizácia daňových orgánov k ustanoveniu k § 2 ods. 1 - zmena oproti návrhu daňovými orgánmi sú daňové riaditeľstvá a daňové úrady, odsek 2 prvú vetu vypustiť, v odseku 2 navrhujem toto znenie: Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže daňové riaditeľstvo vytvoriť pracoviská daňových úradov. § 3 postavenia a pôsobnosť daňových riaditeľstiev, k ustanoveniu § 3 odsek 1 - daňové riaditeľstvá sa zriaďujú pre územné obvody viacerých daňových úradov. Sú rozpočtovými organizáciami, ktoré sú svojimi príjmami napojené na rozpočet ministerstva a sú zamestnávateľmi zamestnancov daňových úradov pre prislúchajúci územný obvod. Odsek 2 - sídlami daňových riaditeľstiev sú Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice, odsek 3 - daňové riaditeľstvo riadi riaditeľ, riaditeľ zodpovedá za činnosť daňového riaditeľstva ministrovi financií Slovenskej republiky. Riaditeľa vymenováva a odvoláva minister.
Pani ministerka, neporušujete svoju zásadu a opäť tu hundrete, prepáčte, že používam slovo hundrete, ale je to tak, ja mám byť slušnejší, prepáčte. Vy mi tu skáčete do reči a ja mám byť slušnejší.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, pán poslanec, hovorte k veci. Pán poslanec, hovorte k veci a neurážajte pani ministerku.
Poslanec M. Maxon:
Ja skutočne, ale pani ministerka, prepáčte, nemám k tomu slova, vy mne hovoríte, že sa k vám neslušne správam, ja vystupujem a vy tu hundrete a ja sa správam neslušne. To je skutočne už...
Odsek 3 - daňové riaditeľstvo riadi riaditeľ. Riaditeľ zodpovedá za činnosť daňového riaditeľstva ministrovi financií Slovenskej republiky. Riaditeľa vymenováva a odvoláva minister. Odsek 4 - vnútornú organizáciu daňových riaditeľstiev schvaľuje minister financií na návrh riaditeľov daňových riaditeľstiev. Odsek 5 písm. c) navrhuje vnútornú organizáciu daňových úradov, ktorú schvaľuje ministerstvo. Písmeno e) vedie personálnu agendu, zabezpečuje a spracováva mzdovú agendu, zabezpečuje mzdové prostriedky a vecné potreby daňových úradov, spracováva účtovníctvo rozpočtovej organizácie, pripravuje návrh na jej rozpočet, vedie evidenciu o majetku rozpočtovej organizácie a ďalšie súvisiace agendy. Písmeno f) vykonáva kontrolu pod činnosťou nad činnosťou daňových úradov a kontrolu nad dodržiavaním ustanovení zákonov v obciach a na súdoch, územné pôsobnosti podľa osobitných predpisov odkaz na poznámku číslo 4. Písmeno g) vykonáva kontrolu dodržovania povinností daňových subjektov a prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu. Písmeno h) - mení sa poznámka na číslo 5. Písmeno j) mení sa poznámka na číslo 6. Nové znenie písmeno k) rozhoduje o žiadostiach daňových subjektov. Navrhované písmená k), l), m), n), o) sa označujú písmenami l), m), n), o), p). Písmeno o) mení sa poznámka na číslo 7.
Odsek 5 sa končí slovami a plní ďalšie úlohy na základe požiadaviek ministerstva. Za odsek 5 sa vkladá odsek 6 tohto znenia: Odsek 6 územné obvody daňových riaditeľstiev sú pre tieto daňové úrady. Daňové riaditeľstvo Bratislava, Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Bratislava VI, Malacky, Pezinok, Senec, Daňové riaditeľstvo Trnava, Trnava, Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Piešťany, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Daňové riaditeľstvo Trenčín, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Dubnica nad Váhom, Myjava, Nové Mesto Nad Váhom, Stará Turá, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Nováky, Púchov, Daňové riaditeľstvo Nitra, Nitra I, Nitra II, Komárno, Hurbanovo, Kolárovo, Levice, Šahy, Želiezovce, Nové Zámky, Štúrovo, Šurany, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce, Daňové riaditeľstvo Žilina, Žilina I, Žilina II, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica, Banská Bystrica I, Banská Bystrica II, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Fiľakovo, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Nová Baňa, Žiar nad Hronom, Daňové riaditeľstvo Prešov, Prešov I, Prešov II, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Sabinov, Stropkov, Snina, Stará Ľubovňa, Svidník, Vranov nad Topľou a daňové riaditeľstvo Košice, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice V, Moldava nad Bodvou, Gelnica, Michalovce, Veľké Kapušany, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov, Kráľovský Chlmec.
§ 4 pôsobnosť daňových úradov k ustanoveniu § 4 - daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Riaditeľa vymenováva a odvoláva riaditeľ daňového riaditeľstva, do ktorého územnej pôsobnosti daňový úrad patrí. Riaditeľ za činnosť daňového úradu zodpovedá riaditeľovi daňového riaditeľstva.
Odsek 3. Súčasťou daňového úradu je pracovisko daňového úradu vytvorené podľa § 2 odsek 2. Pracovisko riadi vedúci pracoviska, ktorého vymenováva a odvoláva riaditeľ daňového riaditeľstva na návrh riaditeľa daňového úradu. Vedúci pracoviska zodpovedá za činnosť pracoviska daňového úradu riaditeľovi daňového úradu. Pracovisko daňového úradu môže plniť len úlohy podľa odseku 4 písmeno a) 3., 4. a 6. bodu e), f), g) a h).
Odsek 4 písm. a) mení sa poznámka na číslo 7. Písmeno c) rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu odkaz na poznámku číslo 7, a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej daňovým riaditeľstvom, to je vecná chyba, ktorú namietam touto zmenou. Písmeno d), mení sa poznámka na číslo 6. Písmeno e) kontroluje vyberanie poplatkov podľa osobitných predpisov, odkaz na poznámku 2, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, tieto poplatky aj vymáha. Písmeno f), mení sa poznámka na číslo 8, písmeno i), mení sa poznámka na číslo 7.
Odsek 6. Daňové úrady pôsobia v týchto sídlach: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Bratislava VI, Malacky, Pezinok, Senec, Trnava, Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď. Sládkovičovo, Hlohovec, Piešťany, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Dubnica nad Váhom, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Stará Turá, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Nováky, Púchov, Nitra I, Nitra II, Komárno, Hurbanovo, Kolárovo, Levice, Šaľa, pardon, Levice, Šahy, Želiezovce, Nové Zámky, Štúrovo, Šurany, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce Žilina I, Žilina II, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Banská Bystrica I, Banská Bystrica II, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Fiľakovo, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Nová Baňa, Žiar nad Hronom, Prešov I, Prešov II, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Sabinov, Stropkov, Snina, Stará Ľubovňa, Svidník, Vranov nad Topľou, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice V, Moldava nad Bodvou, Gelnica, Michalovce, Veľké Kapušany, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov, Kráľovský Chlmec.
§ 5 - pôsobnosť a právomoc ministerstva. Zmena názvu a obsah tohto paragrafu ministerstvo financií: a) riadi daňové riaditeľstvá, schvaľuje vnútornú štruktúru daňových orgánov, b) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiu daňových riaditeľstiev a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania, c) môže vykonávať kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových riaditeľstiev.
§ 6 - práva a povinnosti zamestnancov daňových orgánov. Ide o zmenu názvu a obsah tohto paragrafu. Odsek 1 - pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, práva a povinnosti zamestnancov daňových orgánov sa riadia ustaveniami osobitného predpisu a zákona o kontrole v štátnej správe, poznámka s odkazom na číslo 9. Odsek 2 - pracovníci daňových orgánov nesmú zárobkovo vykonávať kontrolnú, daňovú ani účtovnú poradenskú alebo podobnú činnosť pre daňové subjekty. Nesmú vykonávať činnosť audítorov, členov dozorných rád alebo správnych rád, členov predstavenstiev, konateľov alebo spoločníkov spoločností, činnosť komerčných právnikov, advokátov, daňových poradcov a revízorov účtov. Odsek 3 - zamestnanci daňových orgánov musia konať a rozhodovať nestranne. Nesmú zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom svojej činnosti ani prijímať v súvislosti s výkonom svojej činnosti od kohokoľvek dary, bezplatné služby či iné výhody. § 7 - právna ochrana zamestnancov daňových orgánov - navrhovaný § 5 sa mení na § 7 a menia sa aj čísla poznámok takto: zamestnanci daňových orgánov majú pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného daňového predpisu, alebo iného predpisu odkaz na poznámku číslo 9, alebo v súvislosti s nimi postavenie verejných činiteľov, odkaz na poznámku 10, Policajný zbor poskytuje zamestnancom daňových orgánov ochranu podľa osobitného predpisu odkaz na poznámku číslo 11.
§ 8 spoločné a prechodné ustavenia - navrhovaný § 6 sa mení na § 8 a menia sa aj čísla poznámok tak, ako bolo vyššie uvedené. Odsek 4 - ak v doterajších právnych predpisoch používajú na označenie orgánu slová Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, rozumie sa tým daňové riaditeľstvo podľa § 3 odsek 2 tohto zákona. Navrhovaný paragraf sa analogicky, § 9 navrhovaný § 7 sa označuje ako § 9. § 10 - navrhovaný § 8 sa označuje ako § 10 s príslušnými poznámkami a odvolaním na všetky zákony, ktoré sa vzťahujú na túto úpravu.
Dámy a páni, aby bolo celkom zrozumiteľné, čo týmto návrhom, čo by sa týmto návrhom stalo, pokiaľ by ho ctená snemovňa odsúhlasila. Ide o návrh, ktorý by oproti navrhovanému zákonu namiesto Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici ako centralistického článku koncipoval pracoviská na samostatné daňové riaditeľstvá s právnou subjektivitou napojené priamo na ministerstvo financií.
Dôvody si dovolím potom ešte uviesť ďalej. Je to teda variant a) môjho pozmeňujúceho návrhu. V súlade s rokovacím poriadkom aj dávam príslušné vysvetlenia k jednotlivým paragrafom, kde som navrhol zmenu.
Dovoľte mi prezentovať alternatívu variantu B. Variant B, a tak, ako som už uviedol, o variante B budem prosiť, aby sa hlasovalo za predpokladu, že neprejde variant A. Tento variant B sa líši oproti variantu A tým, že sa ponecháva existencia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Súčasne však zakotvuje v zákone existenciu sídla a obvody pracovísk daňového riaditeľstva, ktoré plnia tie isté funkcie ako Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici.
Myslím si, že dôvodom opodstatnenosti zakotvenia existencie pracovísk spolu so sídlami a obvodmi je skutočnosť, aby v prípade zmeny organizačného poriadku nebolo možné ľubovoľne kedykoľvek meniť sídla, obvody pracovísk, ich postavenie a činnosť.
Prijatie pozmeňujúceho návrhu v takomto znení prispeje aspoň k čiastočnej stabilite daňovej správy. V paragrafovom znení by sa teda pozmeňujúce návrhy premietli takto. Paragraf 2 ods. 1 - daňovými orgánmi sú daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracoviská daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a daňové úrady.
Odsek 2 ostáva podľa variantu A, § 3 odsek - 1 daňové riaditeľstvo a pracoviská daňového riaditeľstva sa zriaďujú pre územné obvody viacerých daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet ministerstva.
Daňové riaditeľstvo je zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov. Odsek 2 - sídlo Daňového riaditeľstva je Banská Bystrica a sídlami pracovísk sú Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice. Odsek 3 - daňové riaditeľstvo riadi riaditeľ, ktorého vymenuje a odvoláva minister. Riaditeľ daňového riaditeľstva zodpovedá za činnosť daňového riaditeľstva ministrovi financií. Pracovisko daňového riaditeľstva riadi riaditeľ, ktorého vymenováva a odvoláva minister. Za činnosť pracoviska daňového riaditeľstva zodpovedá riaditeľ. Odsek 4 - vnútornú organizáciu daňového riaditeľstva a pracovísk daňového riaditeľstva schvaľuje na návrhy riaditeľov minister. Odsek 5 - mení sa názov odseku na toto znenie. Daňové riaditeľstvo a pracoviská daňového riaditeľstva ostáva podľa variantu A. Odsek 6 - územné obvody pracovísk daňového riaditeľstva sú pre tieto daňové úrady. Pracovisko Daňového riaditeľstva so sídlom v Bratislave - Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Bratislava VI, Malacky, Pezinok, Senec. Pracovisko Daňového riaditeľstva so sídlom v Trnave - Trnava, Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Piešťany, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica. Pracovisko Daňového riaditeľstva so sídlom v Trenčíne - Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Dubnica nad Váhom, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Stará Turá, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Nováky, Púchov. Pracovisko Daňového riaditeľstva so sídlom v Nitre - Nitra I, Nitra II, Komárno, Hurbanovo, Kolárovo, Levice, Šahy, pardon, Želiezovce, Nové Zámky, Štúrovo, Šurany, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce. Pracovisko Daňového riaditeľstva so sídlom v Žiline - Žilina I, Žilina II, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice. Pracovisko Daňového riaditeľstva so sídlom v Banskej Bystrici - Banská Bystrica I, Banská Bystrica II, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Fiľakovo, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Nová Baňa, Žiar nad Hronom. Pracovisko Daňového riaditeľstva so sídlom v Prešove - Prešov I, Prešov II, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Svit, Sabinov, Stropkov, Snina, Stará Ľubovňa, Svidník, Vranov nad Topľou. Pracovisko Daňového riaditeľstva so sídlom v Košiciach - Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice V, Moldava nad Bodvou, Gelnica, Michalovce, Veľké Kapušany, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov, Kráľovský Chlmec.
Znenie ostatných paragrafov je totožné s variantom A.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to sú teda pozmeňujúce návrhy v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o daňových orgánoch. Súčasťou týchto pozmeňujúcich návrhov sú aj stručné zdôvodnenia.
Vážené dámy a páni, asi málokto z nás si uvedomuje veľkú dôležitosť tohto zákona. Málokto si asi uvedomuje tie zásadné zmeny, ktoré by sa vo väzbe na tento zákon mali stať od existencie daňových správ, daňovej správy, jej ďalšieho smerovania za predpokladu prijatia vládneho zákona o daňových orgánoch.
Do Národnej rady Slovenskej republiky sa tento zákon dostal koncom minulého roka. Určite ste si všimli, že účinnosť tohto zákona bola pôvodne uvažovaná od 1. januára 2001, teda už dnes je isté, že tento zákone nebude môcť byť účinný od 1. januára 2001. Aj tu stojí alebo aj nad touto skutočnosťou visí veľký otáznik, či si môžeme dovoliť v predstihu pred územnosprávnym členením robiť takúto zásadnú zmenu od, v priebehu, v priebehu rozpočtového roku.
Dovoľte mi, aby som sa možno ospravedlnil trochu za ten úvod, ale možnože všetci sme trošku nervózni a ja naozaj by som veľmi rád vyslovil nádej nad tým, aby diskusie o tomto návrhu zákona boli naozaj v tej odbornej praktickej rovine. Každý z nás, samozrejme, sa potom prispôsobí hlasovaniu väčšiny, ale, dámy a páni, predtým, ako budeme o tomto návrhu hlasovať, aj keď v snemovni nie je až taký veľký počet poslancov, dovoľte mi povedať niekoľko skutočností, ktoré súvisia s daňovou správou Slovenskej republiky.
To, dámy a páni, že chcem naozaj svoje vystúpenie úplne odťažiť od politických šarvátok a politiky, toho dôkazom budú aj skutočnosti, ktoré uvediem od reformy daňovej správy od roku 1993, ktoré aj my počas obdobia rokov 1994 až 1998 sme nespravili celkom optimálne a dokonca tam aj uvediem niektoré skutočnosti, ktoré za to jedenásťmesačné obdobie alebo jedenásťapolmesačné obdobie môjho pôsobenia na ministerstve financií som podľa môjho názoru mal spraviť a nespravil som.
Po preštudovaní uvedeného návrhu musím konštatovať, že nejde o odborný materiál a daňovú správu istým spôsobom poškodzujúci zákon, pokiaľ by bol prijatý, znamenal by podľa môjho názoru definitívny zánik rozhodujúceho, čo v daňovej správe doposiaľ funguje.
Ide podľa môjho názoru o zákon, ktorý koncentruje celú moc nad daňovým systémom a daňami vôbec do jedných rúk v rámci celej republiky. V konečnom dôsledku ho možno nazvať pritiahnutím za vlasy, aj je možné mu dať prívlastok totalitný, i keď tento názov možno nie je celkom výstižný, nakoľko čo sa týka daňovej správy, tak aj v tom predchádzajúcom období do roku 1989 alebo do roku 1990 sústavy finančných správ neboli koncentrované ani v tom období do jedného daňového orgánu, ale finančné správy pôsobili v krajských a okresných mestách.
Pokiaľ porovnáme štruktúru daňových správ jednotlivých krajín Európskej únie, ako aj krajín západnej Európy mimo EÚ, ani jeden štát nemá koncentrovanú moc do jedného daňového orgánu, ale ich systémy sú postavené na tom, že existuje jeden ústredný orgán štátnej správy, ktorý má na starosti predovšetkým daňovú legislatívu, koordináciu daňovej správy, vzdelávanie daňových úradníkov a plní aj niektoré ďalšie funkcie.
Tento orgán je buď ministerstvo financií, alebo vo viacerých krajinách aj v rámci krajín Európskej únie ministerstvo daní. Ďalšími úrovňami daňovej správy sú samostatné regionálne krajské daňové správy, ktoré majú právnu subjektivitu, vstupujú ako druhostupňový odvolací orgán nad daňovými úradmi vo svojej pôsobnosti.
Dámy a páni, len tak mimochodom v mesiaci apríl roku 2000 navštívila Slovenskú republiku misia Medzinárodného menového fondu, ktorá okrem iného konštatovala, že v rámci daňovej správy je potrebné posilniť pracoviská Ústredného daňového riaditeľstva, ktoré sú v sídlach krajských miest, a dať im právnu subjektivitu predovšetkým z dôvodu decentralizácie posilnenia regiónov, ako aj priblíženia sa daňovej správe k daňovníkovi.
Tieto závery, ako aj priblíženie sa daňovej správy k daňovníkovi boli tlmočené aj ministerkou financií Slovenskej republiky, ako aj riaditeľom Ústredného daňového riaditeľstva Ing. Mrázom všetkým riaditeľom pracovísk a prostredníctvom nich aj všetkým pracovníkom pracovísk.
Uvedený návrh zákona o daňových orgánoch je v príkrom rozpore so závermi Medzinárodného menového fondu. Nielenže neudeľuje právnu subjektivitu regionálnym daňovým orgánom, ale ich de facto i de iure likviduje.
Je veľmi podivné a zvláštne, že k uvedenému návrhu zákona sa vlastne nechce priznať nikto, nechce priznať nikto, nechce priznať nikto svoje autorstvo. Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v Banskej Bystrici tvrdí, že takéto znenie zákona nie je v súlade s ich zámermi a pracovníci ministerstva financií zase tvrdia, že ide o zákon, ktorý ministerstvo financií v takejto podobe do vlády nepredkladalo a že ten, ktorý bol vo vláde schválený, jednoznačne Banská Bystrica podporuje. A tak sú všetci alebo nakoniec sme všetci prekvapení, že čosi také bolo predložené do vlády a ja osobne som prekvapený, že tento návrh aj vo vláde bol schválený.
Nie je v tejto veci zanedbateľné ani tvrdenie riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici Ing. Mráza, ktorý s avizovanou reformou daňovej správy prostredníctvom porady riaditeľov pracovísk ponúka pracovné miesta v Banskej Bystrici spolu s ubytovaním buď formou odkúpenia bytu do prenájmu, alebo ubytovanie v internáte vysokej školy, alebo v rekreačnom zariadení v Hybe, ktoré, len tak mimochodom, je 80 kilometrov vzdialené od Banskej Bystrice. Túto možnosť ponúka všetkým pracovníkov pracovísk a daňových úradov Slovenskej republiky, teda od Bratislavy obrazne povedané po Vyšné Nemecké pod podmienkou, že pracovník napíše výslovne do jeho vlastných rúk list s požiadavkou, aké miesto by chcel zastávať.
O tomto postupe ma informovali z niekoľkých zdrojov pracovníci v daňovej správe a ja považujem tento postup za nadmieru čudný, keďže ide o orgán štátnej správy, a nie o súkromnú firmu pána Ing. Mráza. Už ponuka pracovných miest v Banskej Bystrici a znižovanie pracovných miest na jednotlivých pracoviskách, respektíve zrušenie pracovísk v krajských mestách hovorí takpovediac za všetko. Hovorí o tom, že nejde o zníženie postu pracovníkov v rámci Slovenskej republiky, ale znova len o zvýšenie počtu pracovníkov na Ústrednom daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky v Banskej Bystrici o ďalších približne 250 ľudí.
Kvôli lepšiemu priblíženiu uvedeného problému mi dovoľte, aby som sa veľmi, veľmi telegraficky vrátil k histórii vzniku a existencie daňovej správy na Slovensku. Daňová správa vznikla 1. apríla 1991, a to zákonom číslo 1984 z toho istého roku o daňových orgánoch. Sústavu daňových orgánov tvorili podľa tohto zákona daňové riaditeľstvá so sídlom v Bratislave, Trnave, Nitre, v Banskej Bystrici, Žiline, v Košiciach a v Prešov a daňové úrady v rámci celej Slovenskej republiky. Daňové riaditeľstvá mali právnu subjektivitu a boli priamo riadené a metodicky usmerňované Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Prostriedky na ich financovanie prideľovalo priamo ministerstvo financií.
Daňové riaditeľstvá podľa tohto zákona plnili predovšetkým tieto funkcie: zriaďovali daňové úrady, riadili daňové úrady vo svojej pôsobnosti, metodicky usmerňovali daňové úrady, rozhodovali o žiadostiach daňových subjektov, rozhodovali ako druhostupňový odvolací orgán o odvolaniach daňových subjektov a o mimoriadnych opravných prostriedkoch, spracúvali mzdy, vykonávali personálnu agendu pre daňové úrady vo svojom regióne, zabezpečovali vhodné umiestnenie daňových úradov vrátane rekonštrukcií a opráv budov a všetku hospodársku agendu vrátane verejného obstarávania pre celý región. V zásade ide vlastne o agendy, ktoré s menšími odchýlkami zabezpečujú aj dnes, i keď od roku 1993 už pod hlavičkou Ústredné daňové riaditeľstvo.
Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v Banskej Bystrici bolo zriadené dňa 20. novembra 1992 zákonom číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov podľa § 95, a to z Daňového riaditeľstva Banská Bystrica. Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky bolo zriadené bez toho, aby sa k jeho vzniku mohli vyjadriť aj ostatné daňové riaditeľstvá. Do zákona číslo 511/1992 Zb. bol umelo vsunutý § 95, ktorý napokon ani s uvedenou právnou normou nesúvisel, pretože to bola procesná norma. Až zákonom číslo 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch bol naplno realizovaný vznik Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky s účinnosťou od 5. novembra 1993. Bývalé riaditeľstvá sa o vzniku Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky dozvedeli až po zverejnení zákona číslo 511/1992 Zb. publikovaním v Zbierke zákonov.
V súvislosti s tým, čo som povedal, je nevyhnutné pripomenúť, respektíve zvýrazniť tú skutočnosť, že pracoviská zavádzali novú daňovú reformu a budovanie daňových úradov s oveľa menším počtom pracovníkov, ako bolo v tom čase na Ústrednom daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky v Banskej Bystrici. V roku 1993 daňové riaditeľstvá fungovali už ako pracoviská Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ale každé pod samostatným IČO, a možno konštatovať, že rok 1993 sa stal tak trochu rokom zaúčania pracovníkov Ústredného daňového riaditeľstva do metodických a riadiacich problémov.
Tu naozaj so všetkou vážnosťou treba zdôrazniť, že zaúčanie pracovníkov Ústredného daňového riaditeľstva vlastne prevádzali pracovníci daňových pracovísk. Ešte v roku 1993 bol prejavený nesúhlas zástupcov Ministerstva financií Slovenskej republiky s vytvorením Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a taktiež na základe opozičných poslaneckých návrhov bola vyjadrená aj vôľa pracovníkov daňových úradov a pracovísk Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky z celého Slovenska so zrušením zbytočného medzičlánku, t. j. Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky medzi ministerstvom financií a daňovými riaditeľstvami.
Dámy a páni, to isté sa zopakovalo aj koncom roka 1995, keď prebiehali veľmi tvrdé, ale podľa môjho názoru korektné a odborne fundované rokovania na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky za podpory daňových úradov a pracovísk, keď bolo jednoznačne deklarované alebo keď bola jednoznačne deklarovaná objektívna optimálna vôľa zrušenia Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica a vytvorenie Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici a daňových riaditeľstiev v ďalších krajských mestách z terajších pracovísk, ako bolo vlastne v roku 1992 s tým, že v Banskej Bystrici ostane organizačná jednotka na spracovanie informácií predovšetkým v DISE, teda v daňovom informačnom systéme a ako centrála výstupov pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Táto koncepcia bola prezentovaná aj ministrom financií pánom Kozlíkom na porade pracovísk Ústredného daňového riaditeľstva a Colnej správy. Len tak mimochodom, tento dátum si pamätám úplne presne, pretože som sa tejto porady ako predseda výboru pre financie, rozpočet a menu zúčastnil, bolo to 5. 4. a 6. 4., ako som už spomínal v roku 1997 na Donovaloch.
Uvedená zmena bola pripravovaná ako nový zákon a jeho účinnosť mala byť od 1. januára 1998 s tým, že na úrovni už vtedy existujúcich krajov budú samostatné právnické osoby krajské daňové úrady. Vlastne by nastal stav ako pred 20. novembrom 1992 len s iným názvom. Táto koncepcia, žiaľ, nebola realizovaná predovšetkým na škodu daňových subjektov a Daňovej správy Slovenskej republiky, a ak som teda v úvode uviedol, že mám na istých nedostatkoch aj ja svoj podiel, tak toto je predovšetkým môj podiel na tom, že som 1. januára 1998 nevedel aktívne dosiahnuť to, čo bolo 5. apríla a 6. apríla 1997 k spokojnosti všetkých, okrem pracovníkov Ústredného daňového riaditeľstva na Donovaloch, dohodnuté.
V rokoch 1993 až v rokoch 2000 sa pracoviská podieľali na vypracovaní väčšiny úloh, ktoré boli pod hlavičkou, ešte raz zopakujem, dámy a páni, v rokoch 1993 až 2000 sa pracoviská podieľali na vypracovaní väčšiny úloh, ktoré boli potom pod hlavičkou Ústredného daňového riaditeľstva zasielané na Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Išlo iba o úlohy výsostne odborné ako napríklad pripomienkovanie daňových zákonov, kde Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako medzičlánok iba sumarizoval údaje, iba sumarizoval nápady pracovísk, kde boli a sú odborne fundovanejší pracovníci ako na samotnom Ústrednom daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky.
V oblasti rozdeľovania finančných prostriedkov na investície a bežnú činnosť je obrovský nepomer finančných prostriedkov pridelených na pracovisko, pracoviská a Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Nakoniec ak si zoberieme prevádzkové náklady, tak to isté možno povedať aj napríklad o nákladoch na zahraničné pracovné cesty pre jednotlivé pracoviská a náklady na zahraničné pracovné cesty pre Ústredné daňové riaditeľstvo.
Opäť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pracoviská veľmi významnou, podľa môjho názoru, rozhodujúcou mierou prispeli k zavádzaniu nového informačného systému na Slovensku a aj naďalej prispievajú k jeho zlepšeniu. Zavádzanie tohto systému, len tak mimochodom tento systém sa už zavádza sedem rokov, prinieslo a prináša aj nespočetné množstvo problémov a myslím si, že každý, kto sedel v kresle ministra financií, by o týchto problémoch vedel rozprávať niekoľko hodín.
A opäť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, treba zdôrazniť, že predovšetkým zamestnanci pracovísk boli lektormi daňovej školy, ktorú akože organizuje Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica. Striedali sa na prednáškach a cestovali hodiny tam aj späť, aby odprednášali svoju tému. Tu si naozaj dovolím zdôrazniť, že každé pracovisko predsa vie, koľko má novoprijatých zamestnancov, každé pracovisko je schopné si ich vyškoliť na svojom pracovisku za oveľa nižšie náklady. Určite by bolo veľmi zaujímavé, ak by sa vyčíslil efekt napríklad na cestovnom, napríklad PHM, diéty a iné náklady a vyčísliť celkové náklady, ktoré sú na školenie v daňovej škole.
V súvislosti s daňovou školou, ktorá je pri Ústrednom daňovom riaditeľstve, treba povedať opäť jednu vážnu skutočnosť. Jedna je vec, koľko na daňovú školu vykazuje nákladov Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, a ďalšia vec, koľko na daňovú školu vynaložili daňové úrady a pracoviská, čo sa, samozrejme, nepremietne v nákladoch položka daňová škola na Ústrednom daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ale v nákladoch pracovísk a daňových úradov. Vo svete je absolútne bežné, že daňová škola je v zásade skoro vždy zriaďovaná pri ministerstve financií alebo, ako som už uviedol, pri ministerstve daní, teda pri legislatívnom orgáne a prednášajú v nej profesionálni prednášatelia a, samozrejme, aj prednášatelia z praxe, ale v tom čase sú vyčleňovaní ako lektori na celé ucelené obdobie, minimálne obdobie jedného roka.
Po skúsenostiach z vývoja daňovej správy od začiatku existencie Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky je evidentný boj medzi ministerstvom financií a Ústredným daňovým riaditeľstvom v Banskej Bystrici. Je to boj kto z koho. Tajným cieľom Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici je evidentne už roky boj o to, aby sa stala ústredným orgánom štátnej správy. Tento cieľ je možné splniť jedine vtedy, ak Ústredné daňové riaditeľstvo zlikviduje pracoviská v regiónoch a zlikviduje dominantné legislatívne funkcie Ministerstva financií Slovenskej republiky. To prvé, čo som uviedol, vlastne robí týmto novo navrhovaným zákonom. Ústredné daňové riaditeľstvo postupne od ministerstva financií prebralo funkcie metodického usmerňovania daňových subjektov, a tým si takpovediac osobuje právo vykladať zákon, i keď, samozrejme, Ústredné daňové riaditeľstvo nie je jeho tvorcom.
Tým, že vzniklo Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, výrazne ochabli všetky priame vzťahy a väzby medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a daňovou správou, pocítili to, samozrejme, aj pracoviská, pretože sa s riešením odborných problémov výkladom zákona môžu obracať jedine na ústredné daňové riaditeľstvo, ktoré nebolo a častokrát nie je schopné zabezpečiť kvalifikovaný výklad zákonov predovšetkým preto, že nie je ich tvorcom. Ak ústredné daňové riaditeľstvo aj tento výklad zákonov je spôsobilé a schopné spraviť, lebo na ústrednom daňovom riaditeľstve, aby som nebol nespravodlivý, pracuje tiež mnoho kompetentných ľudí, a ak teda je aj ústredné daňové riaditeľstvo schopné spraviť tento kvalifikovaný výklad alebo kvalifikovaný výklad zákona, treba jednoznačne skonštatovať, že sa stratila operatívnosť pri riešení závažnejších odborných problémov medzi pracoviskom a ministerstvom financií, pretože teraz musí pracovisko problém popísať. Dámy a páni, ešte raz to zopakujem, teraz je taká prax. Pracovisko musí problém popísať, pracovisko musí dať návrh na riešenie, Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky možno raz za mesiac alebo dvakrát za jeden mesiac konzultuje problémy s ministerstvom financií, a pokiaľ príde stanovisko opäť na pracovisko, trvá to prinajmenšom tri až štyri mesiace. Daňové úrady žiadajú usmernenia, ako riešiť vzniknuté problémy veľmi operatívne a tlačia ich predovšetkým daňové subjekty k takémuto riešeniu. Tieto operatívne problémy pri riešení medzičlánku ÚDR, jednoducho treba povedať, že Ústredné daňové riaditeľstvo si jednoducho dáva načas, pričom opäť treba veľmi jednoznačne zdôrazniť, že zodpovednosť na svojich pleciach má pracovisko.
Postupným vývojom, hlavne teda v posledných dvoch rokoch vznikol v daňovej správe jeden silný, centralizovaný a nekontrolovateľný článok, ktorý už dnešným počtom svojich zamestnancov a plnením len tých istých funkcií ako jednotlivé pracoviská, okrem málo funkcií navyše, hovorí za všetko. Na jednotlivých pracoviskách je v priemere 56 ľudí a v Banskej Bystrici na Ústrednom daňovom riaditeľstve približne 300 ľudí. Kým napríklad riadne a mimoriadne opravné prostriedky, žiadosti, kontroly daňových úradov vo svojich regiónoch, kontrolu obcí, kontroly súdnych poplatkov vykonávajú na pracoviskách 12 pracovníci plus vedúci oddelenia, ročne je štatistika, že ročne takto vybavia okolo 600 opravných prostriedkov, na Ústrednom daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ktoré priamo riadi len daňové úrady v Banskobystrickom kraji a je pre nich aj odvolacím orgánom, túto agendu zabezpečuje okolo 40 ľudí na čele s riaditeľom odboru a 3 vedúcimi oddelení. Vedúci oddelenia na pracovisku musí riadiť všetky druhy daní a na Ústrednom daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici sú vedúci oddelenia špecializovaní buď na priame dane, buď na nepriame, alebo buď na majetkové dane. To isté, samozrejme, platí aj o oddeleniach metodiky daní, exekučných oddeleniach, oddeleniach informatiky, oddeleniach všeobecnej správy a tak ďalej, nehovoriac už o platových ohodnoteniach pracovníkov Ústredného daňového riaditeľstva a pracovísk.
Metodická činnosť Ústredného daňového riaditeľstva voči daňovým úradom je asi taká, že pokiaľ má daňový úrad metodický problém, dámy a páni, ešte raz zopakujem, pokiaľ má daňový úrad metodický problém, ktorý prednesie na pracovisku buď telefonicky, alebo ústne, vybaví ho v plnej miere pracovník pracoviska. Ak podá daňový úrad písomný dopyt, pracovisko, ak podá daňový úrad dopyt, pracovisko je povinné pred jeho postúpením na Ústredné daňové riaditeľstvo napísať návrh na riešenie problému a ústredné daňové riaditeľstvo, pokiaľ sa s týmto názorom stotožní, napíše odpoveď daňového úradu pod hlavičkou ústredného daňového riaditeľstva. V súčasnej dobe je požiadavka, predovšetkým požiadavka Európskej únie spracúvať podklady pre takzvané blue printy, ústredné daňové riaditeľstvo do všetkých komisií vymenovalo ľudí, ale Ústredné daňové riaditeľstvo do všetkých týchto komisií vymenovalo ľudí z pracovísk, ktorí sa podieľajú na plnení týchto úloh, ale ústredné daňové riaditeľstvo ich pred ministerstvom financií prezentuje ako výsledok svojej práce.
Novelou zákona číslo 219/1999 Z. z., ktorý menil a dopĺňal zákon číslo 511 o správe daní, o správe územných a finančných orgánov v znení neskorších predpisov, sa dňom 1. 9. 1999 stalo ústredné daňové riaditeľstvo a jeho pracovisko aj s odvolacím orgánom pre obce z daní z nehnuteľností a miestnych poplatkov a aj kontrolným orgánom pre obce z titulu dodržiavania týchto zákonov v obciach. Určite si pamätáte, nie je to tak dávno, keď sa tento zákon číslo 511 v tomto zmysle novelizoval, pracoviská nedostali na túto agendu ľudí a ani jednu korunu navyše. A znova pracoviská s tým istým počtom ľudí zabezpečujú aj tieto agendy ako Ústredné daňové riaditeľstvo pre svoj obvod. Ja som ale presvedčený, že donekonečna to takto nejde, nie je možné a je to nelogické, že ideme zrušiť pracoviská, ktoré fungujú minimálne na 150 percent a posilňujeme Ústredné daňové riaditeľstvo, kde sa doslova pracovníci o seba potkýnajú a hľadajú si náplň práce. Každý z nich má svoju veľmi úzko špecializovanú oblasť, a tak, keď pracovník z pracoviska, ktorý vlastne vykonáva viacej agend, t. j. obhospodaruje viacej druhov daní, komunikuje v Banskej Bystrici niekedy aj s 10 ľuďmi. V rukách Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky je už aj dnes postupným vývojom za posledné roky, ako sa napĺňal stav pracovníkov na dnešných už spomínaných asi 300 ľudí, skoncentrovaná moc v jedných rukách. Týka sa to jednak oblastí financií, ktoré rozdeľuje Ústredné daňové riaditeľstvo pre celé Slovensko, a týka sa to aj miest, týka sa to aj kapitálových výdavkov, týka sa to aj bežných výdavkov.
Ústredné daňové riaditeľstvo organizuje prevažnú väčšinu verejných súťaží a rozdeľovanie financií na základe tzv. priorít, ktoré pod pláštikom akýchsi komisií, ktoré ich zostavujú, aj tak rozdeľuje Ústredné daňové riaditeľstvo vo svoj prospech a častokrát, nehovorím, že vždy, ale častokrát na úkor iných pracovísk a regiónov. Finančné prostriedky nie sú uvoľňované pravidelne a v mesiacoch november, december bežného roku sú to väčšie sumy, ktoré z objektívnych dôvodov nie je možné vyčerpať, a ak sa vyčerpajú, tak sa častokrát tieto prostriedky vyčerpajú pre krátky termín veľmi neefektívne.
Verejné súťaže, nakoľko obstarávateľ čohokoľvek môže byť jedine právnická osoba, ktorá je de iure na Slovensku len jedna a tou je Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, musí vypísať súťaž pre všetky druhy tovarov, teda od ceruziek až po nákup napríklad vozidiel. Pokiaľ ide o verejnú súťaž alebo pokiaľ teda verejnú súťaž vyhrá napríklad firma so sídlom v Trnave, má zaistenú budúcnosť na štátnu objednávku a dodáva napríklad tlačivá pre pracoviská a daňové úrady od Bratislavy až po východné Slovensko. Samozrejme štát zaplatí aj prepravné a ďalšie náklady, objektívne teda treba povedať, že takáto veľká zákazka zase môže mať primerané, primerané rabaty.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novým zákonom, pokiaľ by bol schválený v navrhovanej podobe, bola by daná príliš veľká právomoc riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva rozhodovať priamo o každom jednom daňovom subjekte na Slovensku cez odvolacie konania, cez mimoriadne opravné prostriedky, cez žiadosti daňových subjektov prostredníctvom metodického usmerňovania daňových úradov, ako v konkrétnych prípadoch postupovať. Koncentrácia moci do jedných rúk sa neoplatila nikdy v histórii. Riaditelia daňových úradov by boli totálne v područí riaditeľa Ústredného daňového riaditeľstva a detto, samozrejme, aj vedúci oddelenia a pracovníci a každý z existenčných dôvodov by mal obavy vyjadrovať sa priamo proti niektorým nalinkovaným úlohám, ktoré nie sú v súlade s uplatňovaním efektívnej správy daní a častokrát by to ovplyvňovalo aj kroky voči daňovým subjektom či v pozitívnom alebo v negatívnom slova zmysle.
Organizačná štruktúra Ústredného daňového riaditeľstva je iná ako organizačná štruktúra pracovísk a iná ako organizačná štruktúra daňových úradov. Ja som za to jedenásťapolmesačné pôsobenie bol, dámy a páni, mimoriadne prekvapený, ja som v podstate každý mesiac menil organizačnú štruktúru Ústredného daňového riaditeľstva a každý mesiac mi to vždy vedeli úradníci, ktorí túto zmenu požadovali a predkladali, vždy mi to vedeli zdôvodniť. Opäť tu musím kriticky povedať aj voči svojej osobe, že bol jeden prípad, keď som vlastne vo februári spravil organizačnú zmenu a mesiac a pol pred tým, ako som odchádzal, tak som túto organizačnú zmenu napravil a dal som ju do pôvodného stavu. Tým jednoducho chcem povedať, že Ústredné daňové riaditeľstvo 80 percent svojej kapacity vyvíja na to, aby preukázalo svoju opodstatnenosť a na 80 percent sa venuje predovšetkým svojim vnútorným organizačným zoskupeniam namiesto toho, aby efektívne pôsobilo v oblasti správy daní.
Tu by som mohol napríklad uviesť, že za jeden a pol roka sa ukázalo, čo napríklad prináša so sebou funkcia univerzálny správca. Ide vlastne o ľudí, ktorí na daňových úradoch fungujú ako roboty bez toho, aby premýšľali, aké rozhodnutia vydávajú, a bez toho, aby študovali danú problematiku a vzdelávali sa, nakoľko na to jednoducho nemajú čas. Tlačia ich termíny nahrávania daňových priznaní, vydávanie rôznych potvrdení, vracanie preplatkov, vydávanie rozhodnutí a ďalšie úkony súvisiace so správou daní. Sú naozaj prípady, že pracovníkov priamo z daňových úradov už odviezli pre vyčerpanosť a v tomto smere je potrebné zefektívniť správu daní, v tomto smere je potrebné konať predovšetkým vo vzťahu k pracoviskám daňových úradov, a nie všetku, všetku energiu koncentrovať na Ústredné daňové riaditeľstvo.
Prirodzene, že tým nechcem povedať, že Ústredné daňové riaditeľstvo si nesplnilo svoju historickú úlohu v daňovej reforme, ale objektívne, kto v oblasti správy daní pracuje, tak musí usúdiť, že Ústredné daňové riaditeľstvo s tými kompetenciami, ktoré má, a s tými kompetenciami, ktoré sa jej navrhujú v tomto zákone, je už prežité a nakoniec je to veľmi jasne a zrozumiteľne uvedené aj v správe Medzinárodného menového fondu z minulého roku.
Vzhľadom na skúsenosti, ktoré v oblasti správy daní mám ja osobne, vzhľadom na mnohé poznatky, ktoré som získal predovšetkým od pracovníkov pracovísk daňových úradov, mi dovoľte skonštatovať alebo uviesť, aké dôsledky takto navrhovaný zákon v oblasti správy daní môže na Slovensku mať. Podľa vládou schváleného zákona Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici môže vytvoriť pracoviská daňového riaditeľstva mimo sídla daňového riaditeľstva, určiť rozsah ich činností a územný obvod pôsobnosti. Je to uvedené v § 3 odsek 3, je jednoznačne určené, že pracovisko môže plniť len tieto úlohy, vykonávať dohľad nad činnosťou daňových úradov a ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, vykonávať kontrolu dodržiavania práv daňových subjektov a prevádzkovateľov lotérií. Vykonávať spoločné daňové kontroly a realizovať ďalšie záväzky z medzinárodných zmlúv, vykonať daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, oznamovať podozrenia zo spáchania daňových trestných činov orgánom činných v trestnom konaní.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skoro všetky tieto činnosti okrem dohľadu nad daňovým úradom dnes pracovisko nevykonáva. Vykonáva ich oddelenie výberovej kontroly daní, ktoré patrí priamo pod Ústredné daňové riaditeľstvo, má približne 12 ľudí, samozrejme, krát osem pracovísk, teda nepatrí do stavu pracovníkov pracovísk. V praxi by to vlastne znamenalo, že pracoviská ako-také, teda dnešné funkcie pracovísk by prešli priamo do Banskej Bystrice a pracoviská by takýmto spôsobom vlastne de facto mohli zaniknúť. Z jedného centra, teda z Banskej Bystrice, by sa vybavovali riadne a mimoriadne opravné prostriedky v počte, len tak mimochodom týchto riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov je okolo 5 tisíc ročne, okolo tisíc je žiadostí daňových subjektov a takže minimálne 6 tisíc rozhodnutí, ktoré by boli na základe podania daňových subjektov priamo realizované z Banskej Bystrice.
Podľa mňa by to v praxi znamenalo, žeby vlastne usmerňované ani efektívne neboli, lebo reálne by to v takomto počte podaní ani nebolo možné. Zo strany pracovísk sú sústavne poskytované, čo je nakoniec dobré, metodické rady pre Ústredné daňové riaditeľstvo aj telefonicky, osobnou návštevou daňových úradov, ako aj metodickými, metodickým dňom, ktorý v týždni na pracovisku, kde majú možnosť pracovníci daňových úradov prísť s problémami, a taktiež tento deň, ktorý je na daňovom pracovisku môžu využívať aj daňové subjekty.
Ak by sa udialo to, čo je navrhované v tomto zákone, tak mi, prosím, zodpovedzte, že kto by vlastne cestoval pol republiky do Banskej Bystrice po metodickú pomoc, ktorej by sa možno v konečnom dôsledku ani nedočkal, a dnes teda túto metodickú pomoc raz v týždni môže bez akýchkoľvek problémov dostať na daňovom, daňovom pracovisku, a nieže len môže dostať, ale v zásade aj dostáva. Takisto by to potom dopadlo, keď by mali daňové úrady problémy napríklad s výpočtovou technikou, čo nebýva taký výnimočný stav, alebo sieťami. Dnes je teda táto skutočnosť promptne vybavovaná zo strany pracovísk priamo na daňovom úrade. Rovnako znie otázka, ako by fungovala personálna a mzdová agenda, ktorá by bola v Banskej Bystrici. Teoreticky aj prakticky vzaté, znova zamestnanec daňového úradu by musel precestovať a pretelefonovať množstvo korún, aby vôbec mohol nastúpiť do zamestnania, získať potvrdenie od svojho zamestnávateľa a mohol by som možno uviesť viacero takýchto prípadov.
Dámy a páni, ak som poukázal na tieto úskalia, bol by som skutočne veľmi rád, keby sme sa na tento problém nepozerali politicky. Ak by vznikla diskusia, diskusia v tomto zmysle, že možnože odborne a vecne v niektorých veciach som nemal celkom objektívne informácie a nemal som pravdu, tak som presvedčený, že v jednom pravdu mám, že predseda zriadenie daňových orgánov podľa tohto zákona systémovo nemôže predbehnúť nové územnosprávne členenie Slovenskej republiky. Argumentácia, že takto navrhovaný zákon sa prispôsobuje novonavrhovanému územnosprávnemu členeniu, dúfam, že so mnou súhlasíte, neobstojí, pretože dnes ešte definitívne nevieme, ako sa územnosprávne členenie skončí.
Správa daní Slovenskej republiky prešla veľmi zložitým vývojom, ten absolútne najdôležitejší sa začal odohrávať od 1. januára 1993 a v správe daní sa spravilo veľmi veľa pozitívneho, do správy daní sme však častokrát zasiahli aj veľmi drasticky a dramaticky a neprospelo to ani daňovým subjektov a neprospelo to ani správe daní na Slovensku. Ja som, dámy a páni, presvedčený, že tento zákon nebol daný na pripomienkovanie na pracoviská, čiže znova hovorili o daňovej správe bez daňovej správy. Je podľa mňa veľmi smutné, že po toľkých rokoch fungovania daňovej správy je potrebné konštatovať, že sústavné zásahy a otrasy, ktoré prináša každá zmena do daňovej sústavy, neprispievajú k jej stabilite, neprispievajú k jej stabilite, ale práve naopak, permanentne vybíjame svoju energiu na zmeny, ale nie sú to, dámy a páni, ani v tomto prípade zmeny k lepšiemu, ale skôr zmeny k horšiemu pre daňovú správu. Prečo už nemáme ambície ísť dopredu, nebudujeme na tom, čo bolo dobré, nepoučíme sa z vlastných chýb a tie chyby som tu pomenoval, aj moje osobné vlastné chyby, ale sústavne niečo rúcame, aby sme sa po rokoch opäť vrátili k tomu, čo bolo osvedčené a správne. Ja som naozaj presvedčený, že optimálnou cestou v súvislosti s týmto zákonom by bolo vrátiť tento návrh zákona na prepracovanie vláde Slovenskej republiky a vrátiť sa k tomuto zákonu po prepracovaní a po schválení nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky.
Dámy a páni, vy, ktorí ste tu vydržali sedieť, mi prepáčte, bolo potrebné o týchto veciach naozaj povedať alebo ja považujem za dôležité tie veci, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol, uvedomujem si totiž to, že správa daní v ktorejkoľvek krajine a v transformujúcej sa krajine osobitne je veľmi citlivý a vážny problém. Predtým, ako o tomto probléme kvalifikovane rozhodneme, zvážte, prosím, aj tie dôvody, ktoré som uviedol.
Vážený pán spravodajca, v súlade s rokovacím poriadkom vám pozmeňujúce návrhy s 18 podpismi poslancov predkladám v písomnej forme.
Ďakujem pekne za pozornosť.