Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci. Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Hlasujeme o návrhu zákona ako celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Poslanec J. Zlocha:
Dovoľte mi, milé dámy, vážení páni, aby som vám aj ja poďakoval.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí 39. bod 45. schôdze je
návrh na voľbu sudcu bez časového obmedzenia,
ktorý ste dostali ako tlač 865.
Prosím teraz povereného spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Ivana Šimka, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní tohto návrhu v ústavnoprávnom výbore, ako aj o odporúčaní výboru plénu Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením ústavnoprávneho výboru, ktorý prerokoval návrh vlády na voľbu doktora Ľubomíra Meška do funkcie sudcu bez časového obmedzenia (tlač 865) zo dňa 9. februára 2001.
Ústavnoprávny výbor v tomto uznesení konštatuje, že neschválil uznesenie, pretože nezískal v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov ústavnoprávneho výboru bolo prítomných 8 poslancov, za návrh uznesenia, ktoré som predložil, boli 4 poslanci, nikto z poslancov nehlasoval proti návrhu a 4 poslanci sa zdržali hlasovania.
Výbor ma poveril, aby som o tom informoval Národnú radu a zároveň odporúča rokovať o návrhu na voľbu doktora Ľubomíra Meška do funkcie sudcu bez časového obmedzenia a taktiež ma splnomocnil dať návrh na verejné hlasovanie, keď budeme o návrhu rozhodovať.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Brňák.
Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
aj keď s istým časovým odstupom dostávame sa k návrhu, ktorý, ktorý má rozhodnúť o hlasovaní v prípade jedného zo sudcov, ktorý bol zvolený na štvorročné obdobie za sudcu v rámci jedného z okresných súdov v rámci Slovenska, pričom návrh vlády pôvodne na tohto sudcu bol negatívny a smeroval k tomu, že tento sudca nemá byť zvolený, nemá byť potvrdený Národnou radou Slovenskej republiky na doživotný čas.
Neodpustím si v tejto súvislosti prvú a základnú poznámku. Chcem povedať, že o tomto sudcovi sa malo rozhodovať na pôde parlamentu do termínu 11. februára tohto roku, pretože v uvedený deň sa mu vlastne skončilo skúšobné štvorročné obdobie.
Treba povedať, že ak nám páni kolegovia z vládnej koalície v minulosti vyčítali, a to bolo obsiahnuté aj v dôvodovej správe k novele Ústavy Slovenskej republiky, že sa vyskytol prípad, keď sa rozhodovalo o takzvaných štvorročných sudcoch v neskoršom termíne, tak toto je pomerne jasný príklad nezvládnutia pozície ministerstva spravodlivosti v celom tomto prípade.
Chcem povedať, že viackrát sme žiadali aj ministerstvo spravodlivosti, konkrétne pána ministra alebo jeho zastupujúci personál, aby nám nejakým kvalitatívnym spôsobom na pôdu ústavnoprávneho výboru doručili možnú klasifikáciu, možnú pomôcku na to, aby sme sa vedeli rozhodnúť na pôde ústavnoprávneho výboru, ako máme v tak citlivých záležitostiach posudzovať kvalitu sudcu, ako máme rozhodnúť v tom smere, či sudca má byť alebo nemá byť pustený na ďalšie zvolenie na neurčitý čas.
Musím s poľutovaním konštatovať, že tak, ako sa to nepodarilo v minulosti, že sa to nedarí ani v súčasnosti a že aj v tomto konkrétnom prípade sme svedkami toho, že existuje celý rad vzájomne protichodných vyjadrení vo vzťahu k tomuto sudcovi.
V minulosti napríklad pán minister spravodlivosti Čarnogurský povedal, že rozhodujúcim motívom pre posúdenie práce sudcu sú stanoviská a názory sudcov odvolacieho senátu a nie sú až tak podstatné stanoviská, povedzme, stavovských organizácií alebo samosprávnych súdnych orgánov. Zdôvodňoval to tým, že práve, práve títo sudcovia odvolacieho súdu lepšie poznajú činnosť samotného dotknutého sudcu na rozdiel od platiaceho takzvaného stavovského princípu, ktorý by mohol byť uplatnený práve v súvislosti s tým, ak hodnotenie budú robiť samosprávne alebo stavovské organizácie sudcov.
V minulosti sme mali prípad, keď napríklad ministerstvo spravodlivosti navrhlo, aby sudca nebol zvolený na doživotie za sudcu všeobecných súdov na základe práve stanoviska stavovskej organizácie, hoci odvolací senát hodnotil prácu sudcu ako pozitívnu a kladnú. Proste, že ten sudca je hodný voľby na doživotný čas.
Dnes minister spravodlivosti použil absolútne opačné stanovisko. Otočil svoj názor o 360 stupňov a tvrdí, že stanovisko pár sudcov odvolacieho senátu je v tejto kauze dominantné a rozhodujúce a už takým, povedzme, nemusí byť stanovisko stavovskej organizácie, prípadne samosprávnej organizácie súdnej rady.
Treba povedať, že touto kauzou sa skutočne zaoberali aj samosprávne orgány, že súdna rada, súdna rada ako v podstate najvyšší kvázi samosprávny orgán v tejto veci nerozhodol, neprijal ani pozitívne, ani negatívne stanovisko, ale na druhej strane väčšia časť tohto orgánu svedčila na prospech tohto sudcu z hľadiska hlasovania a treba povedať, že ústavnoprávny výbor sa informoval a vypočul si aj názory práve konkrétneho sudcu na pôde ústavnoprávneho výboru.
My z Hnutia za demokratické Slovensko sme dospeli k záveru, že jednoducho v danej chvíli, v danej etape vývoja tejto spoločnosti je pomerne komplikované určiť a stanoviť nejaký paušálny a kvalitatívny výber sudcov na ďalšie obdobie, pretože tie výhrady, ktoré sa používali pri konštatovaní ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k tomuto sudcovi, by sme mohli v súčasnosti, a myslím to úplne vážne, použiť možno vo vzťahu k polovici sudcov v rámci Slovenskej republiky.
Tento dotyčný pán sudca, ktorý, ktorý má byť teraz buď zvolený, alebo nezvolený na doživotný čas, vykonával funkciu sudcu veľmi dlhé obdobie. Bol vojenským sudcom, vykonával, vykonával agendu, ktorá bola úzko na to orientovaná, predovšetkým trestnoprávnu agendu, a neskorší čas bol chvíľu mimo sudcovskej funkcie a naspäť sa vrátil za sudcu okresného súdu s tým, že v rámci tejto sudcovskej funkcie vykonával nielen trestnoprávnu, ale aj civilnoprávnu agendu.
A jednoducho vy všetci, ktorí troška poznáte spôsob práce sudcu v rámci všeobecných súdov v Slovenskej republike, iste viete, že agenda trestnoprávna, agenda civilná, agenda exekučná, agenda obchodná sú tak rozdielne agendy, že tieto sú zväčša špecializované a že jednoducho, ak je niekto dlhodobo sudcom "trestňákom", že ak ho dáte na čas alebo pridelíte vybavovať súdnu agendu, ktorá má obchodnú dimenziu, alebo teda rieši problematiku obchodného práva, alebo civilných sporov, že takýto sudca jednoducho musí plávať.
A práve toto bol prípad istých výhrad práve vo vzťahu k tomuto sudcovi, ktorý na základe príkazu predsedu okresného sudu, keďže išlo o malý súd a nebolo možné ho obsadiť dostatočným počtom sudcov, musel vybavovať a musel riešiť agendu doslova vzájomne, by som povedal, do istej miery protichodnú a vybavoval agendu trestnú, vybavoval agendu aj civilnú, obchodnú a dokonca aj exekučnú.
Takže jednoducho si myslím, že ak by sme takéto kritériá dali na akéhokoľvek sudcu v rámci Slovenskej republiky, že musí pohorieť a musí pohorieť oveľa zásadnejším spôsobom, ako možno pohorel alebo tie výčitky, ktoré boli adresované vo vzťahu k sudcovi Meškovi.
Musím povedať, že aj dotyčný sudca, keď bol na pôde ústavnoprávneho výboru, argumentačným spôsobom sa vyjadril aj k tým výhradám, ktoré odvolací súd adresoval vo vzťahu k jeho osobe, a treba povedať, že z hľadiska celkového štatistického, z hľadiska celkového množstva napadnutých vecí, ktoré dostal tento sudca, len veľmi nízke percento bolo predmetom odvolacieho preskúmania a z toho veľmi nízkeho počtu odvolacieho preskúmania možno len 30 alebo 20 percent, teraz už neviem to presné číslo, možno pán kolega Šimko má to číslo bližšie, bolo predmetom takého posúdenia odvolacieho súdu, že bolo takéto rozhodnutie zrušené alebo povedzme zmenené.
Chcem povedať, že ak by sme toto kritérium mali považovať v danom prípade za absolútne rozhodujúce pre to, či má byť sudca zvolený na doživotie alebo nemá byť, poviem to ešte raz, museli by sme v rámci slovenských súdov odvolať možno polovicu, ak nie dve tretiny sudcov v rámci okresných a krajských súdov v rámci Slovenskej republiky.
Čiže aj takýto postoj sa vlastne odrazil počas rokovania ústavnoprávneho výboru a aj preto v podstate ústavnoprávny výbor neprijal ani pozitívne, ani negatívne stanovisko, ale bolo to vlastne akési patové stanovisko alebo patová situácia, ktorá bola podobná aj samotnému rozhodnutiu súdnej rady Slovenskej republiky.
Čiže domnievam sa a apelujem na všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme do istej miery nevystupovali aj v tejto pozícii v polohe akéhosi absolútneho arbitra, pretože aj v danom prípade totiž síce ministerstvo spravodlivosti predložilo tento návrh na nezvolenie uvedeného sudcu na všeobecný čas, na doživotie, ale na druhej strane je tá zodpovednosť nie na ministrovi spravodlivosti ani na ministerstve, ani na vláde Slovenskej republiky, ale práve na Národnej rade Slovenskej republiky.
Chcem apelovať na vás všetkých poslancov Národnej rady práve v spojitosti s nedávnym, v nedávne alebo v nedávnej dobe schváleným novým zákonom o súdoch a prísediacich, ktorý má troška inú filozofiu aj z hľadiska sledovania kvality práce sudcov aj v spojitosti s novou úpravou, ktorá bola zakotvená v novele Ústavy Slovenskej republiky, aby sme veľmi citlivo hodnotili aj tento prípad, a jednoducho si myslím, že v danom prípade skutočne bez ohľadu na to, či hovoríme z pozície opozičného alebo koaličného politika, alebo poslanca, nie sú dané dôvody tak závažného charakteru, aby tento sudca nebol zvolený na čas neurčitý. Myslím si, že nová agenda sledovania kvality práce sudcov po schválení novely Ústavy Slovenskej republiky a po ďalšom prijatí zákona o súdoch a sudcoch vytvorí dostatočný priestor na to, aby sme mohli na pôde parlamentu, síce potom už my menej, pretože táto agenda pôjde viac do právomoci prezidenta Slovenskej republiky, ale jednoducho, aby sa väčšmi sledovala otázka samotnej kvality.
Ďakujem. Toľko som chcel povedať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
S faktickou poznámkou chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Brňáka pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ja chcem iba podotknúť, že tento prípad je už v tomto funkčnom období parlamentu možno desiaty, keď Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky politizuje prevolenie sudcov či už na štvorročné funkčné obdobie alebo na doživotie. Ja si myslím, že nemôžu byť rozhodujúce kritériá, že niekto niekomu nie je sympatický alebo rozhodol v neprospech niekoho. Tie kritériá, ktoré sú kladené na výkon sudcovskej funkcie, pán sudca spĺňa. A preto sa prihováram u všetkých poslancov tak vládnej koalície, ako aj opozície, aby zadosť dala spravodlivosti a hlasovala za zvolenie do funkcie na neobmedzený čas alebo na doživotie sudcu Meška.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave. Áno.
Poslanec I. Šimko:
Áno, pán podpredseda.
Chcel by som podporiť stanovisko, ktoré tu prezentoval pán doktor Brňák. Nazdávam sa, že vychádzajúc aj z toho, že pred niekoľkými dňami sme schválili novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sme vypustili z ústavy ustanovenie o tom, že sudcovia by mali byť, teda sudcovia boli doteraz volení najskôr na štvorročné funkčné obdobie a až potom na obdobie bez časového obmedzenia. Samozrejme toto vstúpi do účinnosti až od 1. januára budúceho roka. Čiže ešte v priebehu tohto roka budeme postupovať podľa doterajšieho stavu, ale napriek tomu by sme sa už mali skôr viac pripravovať na to, aby sa kvalitní ľudia stávali sudcami a v tejto etape, aby sa robilo to základné sito takpovediac medzi tými čakateľmi, ktorí povedzme sú kvalitní, a medzi tými, ktorí nie sú kvalitní.
Pokiaľ ide o pána doktora Meška. Po starostlivom rokovaní ústavnoprávneho výboru o tejto otázke som nadobudol presvedčenie, že ak by sme ho nezvolili na obdobie bez časového obmedzenia, tak ja by som napríklad nevedel prečo. Pretože tie argumenty, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, sú veľmi všeobecné, formálne a mám skôr ja osobne pocit, že tam ide skôr o osobné záležitosti na príslušnom súde, ktoré nám naozaj neprináleží, aby sme my tu posudzovali. Samozrejme som povinný informovať o stanovisku vlády, ktorá neodporúča pána doktora zvoliť na obdobie bez časového určenia, ale ako som už povedal, bez toho, žeby boli uvedené nejaké konkrétne dôvody aj bez toho, žeby sme sa na tom rokovaní o týchto konkrétnych dôvodoch dozvedeli.
Takže ak môžeme pristúpiť k hlasovaniu a mám pocit, že môžeme...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov...
Poslanec I. Šimko:
... tak najskôr by sme mali hlasovať o mojom návrhu, pre ktorý ma splnomocnil gestorský výbor, aby sme o návrhu na zvolenie hlasovali verejne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
Hlasovať verejne o návrhu na voľbu sudcu doktora Ľubomíra Meška.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú v budove, ale sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Tóno Juriš. Jaro, hlasuj.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Prezentujme sa, páni poslanci. V prípade, že nebude dosť poslancov v rokovacej sále, preruším rokovanie 45. schôdze. Ja to spravím.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Návrh sme schválili.
O voľbe pána doktora Meška budeme hlasovať verejne.
Pán spoločný spravodajca, prosím o návrh na uznesenie.
Poslanec I. Šimko:
Áno, pán podpredseda.
Budeme teraz hlasovať o návrhu na voľbu, o návrhu vlády na voľbu doktora Ľubomíra Meška do funkcie sudcu bez časového obmedzenia s tým, že hlasujeme o pozitívne formulovanom návrhu. Vláda, ako som už povedal, stanovisko má negatívne.
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada zvolila doktora Ľubomíra Meška za sudcu bez časového obmedzenia.
Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.
Pristúpime teraz k hlasovaniu o ďalšom návrhu zákona, ktorým je vládny návrh zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 857.
Návrh zákona sme prerokovali. Navrhovateľ pán minister vnútra odôvodnil zámer vlády na prijatie takého návrhu. Rozprava sa v rámci prvého čítania skončila.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie v rámci prvého čítania.
Máte slovo, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci,
ministri vlády,
dámy a páni,
v rozprave poslanec pán Marián Mesiarik navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto ako o prvom návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mesiarika, ktorý v rámci rozpravy predniesol návrh nepokračovať o tomto návrhu v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 8 poslanci.
Návrh sme neschválili.
Ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Langoš:
V rozprave neodznel žiaden ďalší návrh, pán predsedajúci.
Odporúčam teda v súlade s platným právom, aby Národná rada tento vládny návrh prerokovala v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 68 poslancov.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. V prípade, že nebude dosť poslancov prítomných v rokovacej sále, preruším rokovanie na rokovanie poslaneckých klubov. Nebudeme pokračovať ďalej.
Pán spoločný spravodajca, uveďte ešte raz návrh.
Poslanec J. Langoš:
Odporúčam, dámy a páni, v súlade s platným právom, s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, aby Národná rada tento vládny návrh prerokovala v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Situácia v rokovacej sále je povážlivá, čo sa týka účasti poslancov. Chcem naozaj všetkých poprosiť, aby sme mohli dôstojným spôsobom a zodpovedne ukončiť rokovanie 45. schôdze, tak ako sme si odhlasovali dnes na začiatku rokovania, je potrebné pristupovať aj k prerokúvaniu jednotlivých bodov vážne.
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, nehlasujeme, iba sa prezentujme.
Prezentovalo sa 63 poslancov.
Zvolávam poradu predsedov koaličných poslaneckých klubov. Prerušujeme na 5 minút rokovanie 45. schôdze. Prosím pánov predsedov o účasť na pracovnom rokovaní.
(Po krátkej prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Chcem vás ešte raz poprosiť, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Pán spoločný spravodajca k návrhu zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom predniesol návrh na prijatie uznesenia k tomuto návrhu zákona. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, zistíme účasť poslancov momentálne prítomných v rokovacej sále, nehlasujeme ešte. Pán spoločný spravodajca, prosím, predneste návrh.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Prednesiem po tretíkrát návrh. Odporúčam v súlade s platným právom, aby Národná rada tento vládny návrh prerokovala v druhom hlasovaní, v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh a odporučili prerokovať tento návrh zákona v v druhom čítaní.
Ďalší návrh, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, v súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam snemovni prijať rozhodnutie o pridelení tohto návrhu týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a v rozprave bol prednesený návrh prideliť tento návrh zákona na prerokovanie aj výboru pre financie, rozpočet a menu. Súčasne odporúčam tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 2. mája tohto roku a v gestorskom výbore do 4. mája. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Uvedený návrh uznesenia sme schválili. Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj určila gestorský výbor.
Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 810.
Súčasťou tohto návrhu je aj spoločná správa výborov a správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 810a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedla a odôvodnila pani ministerka financií.
Máte slovo, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vám z poverenia vlády predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 275/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov na druhé čítanie. Návrh zákona dopĺňa do platného zákona ustanovenia, ktorými sa definujú niektoré potrebné zmeny, ďakujem pekne, ktoré sú výsledkom skúseností s aplikáciou tohto zákona. Ako prvé by som chcela uviesť potrebu definovať dočasne prebytočný majetok štátu, ďalej potrebu spresniť podmienky na deklarovanie prebytočného i dočasne prebytočného majetku štátu a nakladanie s týmto majetkom.
Návrh zákona ďalej podrobnejšie dopĺňa aj úpravu nakladania s pohľadávkami štátu, ktorá bola zavedená zákonom číslo 72/1999 Z. z. Súčasne umožňuje aj niektoré úľavy vo vzťahu k podnikateľom, avšak po splnení podmienok stanovených zákonom o štátnej pomoci. Výrazný zásah do platnej právnej úpravy nakladania s majetkom štátu predstavujú zmeny v ustanovení § 8. Najmä z dôvodu odstránenia administratívnej náročnosti a zefektívnenia procesu pri nakladaní s majetkom štátu sa zužuje rozsah ponukovej povinnosti rozpočtovým a príspevkovým organizáciám. Navrhovanou právnou úpravou sa vychádza v ústrety aj požiadavkám obcí. Upúšťa sa od povinnosti vykonať ponukové konanie voči štátnym rozpočtovým a štátnym príspevkovým organizáciám a osobitné ponukové konanie pri prevode nehnuteľného majetku štátu obcí pod podmienkou, že obec bude nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb a na výstavbu verejnoprospešných stavieb. Pri splnení týchto podmienok sa na obec bude vzťahovať aj cenové zvýhodnenie. Obec bude môcť nadobudnúť majetok štátu za cenu nižšiu ako primeranú cenu uvedenú v § 8 odsek 4.
Chcela by som osobitne zdôrazniť, že sa týmto vychádza v ústrety aj predovšetkým obciam s tým, aby sa majetok štátu, ktorý štát nevie dostatočne efektívne spravovať, mohol použiť na verejnoprospešné ciele, ako sú napríklad rekonštrukcie budov, na byty a podobne. Predkladaný návrh stanovuje aj postup správcu v prípadoch, ak sa správcovi nepodarilo naložiť s prebytočným majetkom štátu ani v opakovanom osobitnom ponukovom konaní. Takýto majetok prednostne môže nadobudnúť obec za akúkoľvek dohodnutú cenu, t. j. aj za symbolickú cenu. Ak obec odmietne takýto majetok, môže ho nadobudnúť aj iná fyzická alebo právnická osoba. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je aj zefektívnenie schvaľovacieho procesu zúžením rozsahu schvaľovacej právomoci ministerstva financií pri prenechávaní nehnuteľného majetku štátu do nájmu na stav platný pred 1. 5. 1999.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie tohto návrhu.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Milanovi Benkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a takisto aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslane M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač číslo 810), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1187 zo 6. decembra 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej pre pôdohospodárstvo a pre verejnú správu.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 582 zo dňa 17. januára 2001, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 207 z 19. januára 2001, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 482 zo dňa 16. januára 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 456 zo dňa 23. januára 2001 a napokon i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 231 zo dňa 23. januára 2001.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte písomne predložené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 14, preto ich, ak o to nepožiadate, nebudem uvádzať, ide v prevažnej miere o spresňujúce a legislatívnotechnické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1996 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (tlač 810) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 596 z 30. januára tohto roku. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.
Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Benkovský. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážené poslankyne, poslanci,
predmetný návrh predstavuje už tretiu novelizáciu zákona o správe majetku štátu. Chcel by som zdôrazniť, že aj keď svojím rozsahom a navrhnutou zmenou jednotlivých ustanovení nepredstavuje táto novela tak podstatnú zmenu právneho stavu v tejto časti, ako tomu bolo v novele číslo 72/1999 Z. z., ale ide o významnú zmenu smerujúcu k zmierneniu režimu pri prevode majetku štátu na obce z dôvodov uvedených v tejto novele.
Na druhej strane chcem zdôrazniť, že ak si pozorne prečítame tento návrh novely, prinajmenšom si dovolíme tvrdiť, že budí určité podozrenie z možného zneužívania a špekulácií v budúcnosti. V navrhovanom texte v bode 3 v § 3 ods. 6 sa navrhuje, že rozhodnutia o prebytočnosti majetku, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a o určení jeho správcu nie sú preskúmateľné súdom, tak ako tomu bolo doteraz v platnej legislatívnej úprave. Rovnaký zámer sa sleduje aj v prípade bodu 7 návrhu, kde sa v ustanovení § 6a ods. 5 vypúšťa možnosť preskúmania rozhodnutia o vymáhaní pohľadávky súdom a tiež v bode 9, kde sa ustanovením § 7 ods. 8 vypustením poslednej vety takisto upúšťa od možnosti preskúmať rozhodnutie súdom. Vo všetkých týchto troch prípadoch, ktoré uvádzam, možno konštatovať, že v osobitnej časti dôvodovej správy vôbec nie sú uvedené dôvody, čo navrhovateľa k tomuto vedie. Možno sa teda len domnievať, že tieto typy rozhodnutí nemajú tie náležitosti, ktoré musia mať rozhodnutia, ktoré možno preskúmať súdmi v zmysle ustanovenia § 244 a následných paragrafov Občianskeho súdneho poriadku. Nie je nám známe, aká je doteraz v tejto veci súdna prax, či dochádzalo k preskúmavaniu tohto typu rozhodnutí alebo či boli súdmi pre nedostatok obsahu a formy odmietnuté, a preto zo strany spracovateľa novely ide len o snahu o odstránenie nepresnosti v platnom právnom poriadku. Rozhodne však táto informácia mala byť podľa môjho názoru obsiahnutá v odôvodneniach k dotknutým ustanoveniam.
Možno teda konštatovať z toho, čo som naznačil, že navrhovaným zmiernením režimu pri prevode majetku štátu na obce z dôvodov verejnoprospešných prác a z ďalších dôvodov upravených v navrhnutej novele môže dôjsť v dôsledku subjektívneho rozhodovania a nedostatočnej kontroly k zneužívaniu tohto inštitútu a do istej miery sa tým vytvára priestor nedostatkom, takým, aké sa vyskytovali pred novelou číslo 72/1999. Tieto skutočnosti ma vedú k tomu, aby som predložil i v mene skupiny poslancov pozmeňujúci návrh k tejto novele v tom zmysle, aby v bodoch 3 a 7 boli vypustené slová za bodkočiarkou, ktoré vlastne znemožňujú súdne preskúmavanie rozhodnutí podľa tejto novely. Takisto odporúčame bod číslo 9 predloženého návrhu vypustiť, ktorý sa zaoberá tým istým problémom.
Chcel by som na záver, pokiaľ táto novela prejde, pokiaľ bude schválená, už dnes dať do pozornosti Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby skutočne sprísnil režim, aby sledoval realizáciu týchto ustanovení tejto novely a dopredu, aby predchádzal možnostiam zneužívania novely.
Ďakujem.