Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Vážená pani kolegyňa,
sama ste povedali, že v meste Košice ste začali diskusiu o tom, ako majú vyzerať Košice. To isté hovoril pán Bajan a istým spôsobom vyčítal nedostatok všetkým vládam, že nevznikol za desať rokov zákon o Bratislave. Chcem povedať, áno, sú to zložitejšie veci a je paradoxné, že pokiaľ ide o tieto mestá, ste ochotní diskutovať, nájsť si čas a hľadať riešenia, ktoré najlepšie budú vyhovovať Bratislavčanom a Košičanom, ale keď ide o štát, keď ide o ústavu, tak vám stačí, že diskutujeme, alebo sa divíte, že chceme diskutovať aspoň niekoľko dní, pričom ste nás od samého začiatku vypojili z diskusie či už na odbornej úrovni alebo politickej, lebo skutočne pozmeňujúce návrhy, ktoré dali vaši koaliční poslanci, sú také rozsiahle a tak zasahujú do ústavy, že môžeme hovoriť o tom, že je tu pokus o nejakú novú podobu ústavy, pretože ak by boli prijaté niektoré návrhy, trebárs aj tie, ktoré sa zjavili len v posledné dni, tak by došlo došlo k narušeniu rovnováhy medzi mocami v štáte.
Čiže je tu evidentná snaha, hovorím, keď prejdú niektoré návrhy, snaha o deštrukciu vyváženého stavu parlamentnej demokracie a snaha ísť k niečomu inému. O pohnútkach budem hovoriť vo svojom vystúpení. Takže súhlasím, ak je vec zložitá, treba nájsť priestor, ochotu a dať čas ako na odbornú, tak i na politickú diskusiu a myslím si, že ústava by si to žiadala.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej povedať, že si vážim, s akým pokojom a rozvahou pristúpila k formulácii, alebo k predneseniu svojho vystúpenia, a myslím si, že pre ňu a pre veľký počet ľudí je veľmi dôležité, aby sa aj otázky, ktoré ona spomínala, riešili.
Ale chcel by som povedať, pani Sabolová, nehnevajte sa, ale vyhli ste sa tomu hlavnému, kvôli čomu odmietame vôbec priamo sa zúčastniť na hlasovaní o tejto novele teraz v Národnej rade. Veď toto je kategória toho, čo by sme v ústave chceli. A my sa predsa rozchádzame s predkladateľmi v dôvodoch zmeny ústavy a následne v tom, čo všetko v nej chcú meniť. Preto si myslím, že nemôžem podporiť váš názor. Ignorujete to, čo opozícia označila za škodlivé Slovensku, za zlé riešenie, a kvôli tomu sa nemôžeme už vyše 14 dní dohodnúť. Vy ste hovorili o tom, čo by sme v ústave chceli riešiť. Vidíte, to je dôkaz toho, čo tvrdíme my. Od začiatku chýba spolupráca. Mala byť nastolená predkladateľmi - a bola to povinnosť vlády - otázka, čo a prečo musíme zmeniť. Keby sme sa boli zhodli v tom, čo musíme zmeniť, prečo musíme zmeniť, určite by sme našli aj východiská, ako to zmeniť. A vy teraz hovoríte o oblasti, ktorá by iste bola v diskusii, čo ešte chceme zmeniť a ako to chceme zmeniť. Nehnevajte sa, neuspokojilo ma vaše vystúpenie, aj keď si vážim spôsob, ako ste ho prezentovali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo.
Na svoju predrečníčku chcem reagovať v súvislosti s tými v podstate skôr filozofickými názormi, ako v samospráve ísť ďalej, pretože čo som v tomto parlamente, tak nech sa riešili akokoľvek otázky samosprávy, vždy vyskočil problém a čo Košice, nehovoriac o tom, že ešte samostatne Bratislava, pretože už pri zákone o obecnom zriadení boli prijaté samostatné zákony o Bratislave a Košiciach, o samosprávach, teda o Bratislave a Košiciach. Je síce pravda, že majú svoje špecifiká, ale práve na týchto dvoch mestách sa v plnej nahote odráža aj realita politického života na Slovensku.
V obidvoch mestách sú primátori za súčasnú vládnu koalíciu, väčšina v mestských zastupiteľstvách je práve z poslancov, ktorí zastupujú strany vládnej väčšiny. A títo sa sami nevedia medzi sebou dohodnúť, pretože sú tam úplne rozdielne názory. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že teraz nedávno sa zišli zástupcovia mestských častí v Bratislave a nastala vlastne situácia - mestské časti kontra Magistrát v Bratislave. Aj keď osobne v tomto prípade skôr dávam za pravdu mestským častiam, pretože ak niečo fungovalo len preto, že niekto má teraz svoju predstavu, že on si uzurpuje moc alebo zoberie moc v budúcnosti do svojich rúk, možno ten, kto sa najviac o to snaží, už vôbec primátorom nebude. No myslím si, že takú istú chybu už Bratislavčania neurobia, aby ho do tejto funkcie zvolili. Ale do činnosti samosprávy môže vstúpiť Národná rada iba zákonom. A preto treba veľmi rýchlo otvoriť diskusiu o samospráve.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že pani poslankyňa Sabolová udrela aj klinec po hlave, pretože to, čo otvorila, je jeden z vážnych problémov, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Ona síce hovorila o Košiciach a Bratislave, ale obidve mestá sú istým prototypom vyšších územných celkov. Sú tu mestské časti, ktoré majú svoje vlastné obecné zastupiteľstvá a starostov. A potom sú tu mestskí poslanci, teda mestské zastupiteľstvo a primátor, akoby teda predstavitelia vyššieho územného celku.
Dnešné SME prinieslo zaujímavý článok, ktorý sa týka dlhov práve miest. Najviac dlhov má Bratislava, za ňou nasledujú Košice. Bratislava má dokonca o miliardu dlhov viac, než sú jej príjmy, aj najväčší dlh na obyvateľa - 11 377 korún. Na druhom mieste rovnako stratové sú Košice a na hlavu obyvateľa je to 8 682 korún.
Prečo o tom hovorím? Pretože je to jasný obraz toho, kam povedú drobné vyššie územné celky, ktoré chcete zriadiť. Nezabúdajte, že Bratislava má takmer pol milióna obyvateľov a väčšina územných celkov, ktoré chcete zriadiť, bude mať okolo 250 tisíc obyvateľov. Jednoducho, nebudú schopné ekonomického života.
Takže, dámy a páni, myslím si, že okrem toho si treba aj pripomenúť kauzu sídla KDH, ktorú nie je schopné mestské zastupiteľstvo v Bratislave doriešiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Ja len, samozrejme, môžem to, čo povedala kolegyňa Sabolová, podporiť a podčiarknuť. Ale ozvali sa niektoré ďalšie názory smerom k tomu. Chcel by som povedať predovšetkým k môjmu predrečníkovi, že možno to myslel úprimne, len to bolo tesne vedľa. Jednoducho tie budúce oblasti v rámci regiónov nebudú mať 250 tisíc, ale budú mať minimálne 500 až 600 tisíc. Ale však o tom budem hovoriť niekedy inokedy.
Vrátim sa k tomu, aby som nebol obvinený, že nehovorím k predrečníčke. Samozrejme, nie je to nepodstatný problém. Týka sa to minimálne 15 % počtu obyvateľov tohto Slovenska. Čiže je o čom hovoriť. Faktom je, že možno pri týchto vážnych témach sa akoby táto téma strácala. Ale preto som rád, že sa vôbec nastoľuje ako problém.
Ráno som si prečítal záznam z rokovania z 13. 9. 1990, keď sa diskutovalo ešte na Župnom námestí. A niektorí kolegovia boli pri zákone o Bratislave. V prípade, že príde táto novela v apríli do pléna, budem o tom hovoriť. Je to veľmi zaujímavé čítanie a pre niektorých kolegov, ktorí dnes tvrdia niečo iné ako vtedy, to bude vážne zaujímavá diskusia.
Faktom je, že som za to, aby sme čo najskôr urobili zákon o hlavnom meste suverénnej republiky. Myslím si, že podobne treba rešpektovať skutočnosti, ktoré desať rokov fungovali v týchto dvoch mestách, ako je Bratislava, Košice. Ak niekto nie je spokojný s kompetenciami a financiami, nech sa páči, poďme o tom diskutovať pri novelách týchto zákonov.
A ešte malá poznámka ku kolegyni. Tým, že sme dali na rokovanie, povedzme, zákon o odpadoch, som rád, že sme o tom diskutovali. Ja sám mám 20 strán pripomienok k tomuto zákonu. Čiže až taký výnimočný, alebo resp. výnimočne dobrý nie je. Budeme o tom veľmi vážne diskutovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Pani kolegyňa sa predovšetkým sústredila na štvrtú hlavu - Územná samospráva. Ja už vo svojom prvom vystúpení som upozornil na kľúčové problémy, ktoré ma znepokojujú pri znení napríklad článku 64a odsek 2: "Obec a vyšší územný celok majú právo na samosprávu. Podrobnosti ustanoví zákon."
Článok 65 odsek 2: "Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane, poplatky sú príjmom obce."
Rovnako je odkaz na ďalšiu zákonnú úpravu v článku 69 pri voľbe do vyšších územných celkov aj do samosprávy. To znamená, že naozaj znenie, ktoré je vlastne novelizované v štvrtej hlave - Územná samospráva -, považujem za veľmi vážny bianko šek v oblasti samosprávy. Viete a veľmi interesantné je potom prenesenie výkonu niektorých činností zo štátnej správy na samosprávy. Súčasne sa v článku hovorí, že "náklady na prenesený výkon tejto činnosti hradí štát". Nuž, predkladatelia, prosím, uvedomte si, že štát v tomto období vo všetkých týchto oblastiach má významné deficity.
V ústave sa zaväzujete, že keď to prejde na samosprávu, tak v plnom rozsahu tieto náklady uhradí štát. Prosím, treba jasne a zrozumiteľne povedať aké a v akom rozsahu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
K pani poslankyni a k jej návrhom, čo sa týka stability návrhu predloženej ústavy a potreby zákonov pre Košice a pre Bratislavu, by som chcela podotknúť len jedno. Myslím si, pani poslankyňa, že ste sledovali, keď sme opakovane upozorňovali na zlý stav dedín, vidieckych častí a porovnávali sme to so životnou úrovňou v Bratislave. V Bratislave je životná úroveň až 92 - 94 % z tej, ktorá je v Európskej únii.
Ale, žiaľ, obce, ktoré sú už mimo Bratislavy 50, 70 km od Bratislavy, sú skutočne ťažko skúšané nezamestnanosťou a zlou ekonomickou situáciou, či už je to ďaleká dochádzka za prácou alebo detí do škôl. Myslím si, že netreba vymýšľať novú ústavu, ale mohli sme týchto 14 dní radšej stráviť rozmýšľaním o tom, ako podporiť zamestnanosť, čo urobiť na zrýchlenie spoja medzi Bratislavou a Medzilaborcami, keď máme spoj Bratislava - Košice za 5,5 hodiny aby v tomto priestore vlastne sme nepotrebovali na dopravu ďalších 5 až 7 hodín.
Akým spôsobom prilákať vlastne investorov, ktorých ste ľuďom sľubovali? Dodržiavaním ústavy, ktorá je dnes platná, ktorá hovorí o bezplatnom vzdelávaní a, keď si zoberiete napríklad o bezplatnom zdravotníctve. Akí sú sužovaní občania, hlavne tí, ktorí majú v rodine zdravotne postihnutých teraz novou úpravou sociálneho zákona. Takže, myslím si, že by lepšie bolo, pani poslankyňa, zamyslieť sa skôr nad tým ako nad Bratislavou a Košicami. Hoci netvrdím, že nepotrebujeme riešiť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za udelené slovo.
Pani poslankyňa Sabolová, tieto dva články, ktoré sú novelizované, som si tiež dôkladne študoval a došiel som k záveru, že je v nich značná pochybnosť. Ja sa skôr prikláňam k tomu pôvodnému, lebo to, čo je navrhnuté v dodatočnej novelizácii, očakával som, že vy nám to skôr trošku vysvetlíte, pretože skutočne nie je jasné, akú pôsobnosť obce treba preniesť na mestskú časť. V dôvodovej správe sa píše, že mestá Bratislava a Košice už teraz vydávajú všeobecne záväzné nariadenia. Čiže v podstate predlžujú určité nariadenia, ktoré vydáva mesto cez nejaké tlačoviny bližšie k občanovi. No však ja si myslím, že ak len toto majú robiť, tak väčší náklad zlacňuje aj papier, aj tlač.
Takže týmto spôsobom by nešlo o nejaké zvýhodnenie mestských častí. Ale ak pôjde o nejaké povinnosti a obmedzenia, ktoré sú stanovené v predchádzajúcich článkoch a ktoré by v podstate mohli byť aj predmetom nového zákona o rozdelení kompetencií na obce a vyššie územné celky, tak tam sa treba pustiť do diskusie, čo preniesť na mestské časti. Zatiaľ vidíme, že aj vo veľkých mestách je určitý boj medzi predstaviteľmi mestských častí a predstaviteľmi hlavného mesta, hlavne v Bratislave, ktorí diskutujú o tom, či preniesť určité kompetencie, teda či centralizovať alebo decentralizovať medzi mestom a mestskými orgánmi a mestskými časťami. Takže v tomto prípade som očakával od vás, že to rozvediete na báze vášho príkladu v Košiciach, o čo vám vlastne ide v mestských častiach, lebo v takomto jednoduchom poňatí a nezdôvodnenom sa ja ako poslanec ťažko môžem zorientovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa si vybrala z celého problému otázok, týkajúcich sa novelizácie tejto ústavy, tú, ktorá ju najviac zaujíma, to znamená, rieši si svoje problémy, pretože pracuje aj v samospráve a, samozrejme, tieto problémy do určitej miery aj pozná. Chce nás vtiahnuť do akéhosi boja medzi primátorom a starostami jednotlivých častí a chce, aby sme v ústave zakotvili niektoré opatrenia, ktoré by tieto vzťahy mali riešiť. Keď vyzývala k tomu, aby sme podporili návrhy pána Fehéra, tak si myslím, že vyzývala aj opozíciu, a preto by bolo dobré, keby bližšie vysvetlila fungovanie týchto mestských častí, aby sme mohli pochopiť, o čo ide.
Čo sa týka toho, že mestské časti zachránili financovanie mesta, napríklad asi hovorí o Košiciach, tak som veľmi prekvapený, pretože Košice majú zadlženosť 2 mld., tak potom neviem, akým spôsobom mestské časti zachránili majetok tohto mesta, a už vôbec neviem pochopiť, ako všeobecne záväznými normami sa zlepšuje výkon samosprávy. Čo sa týka však prijatia zákonov o Bratislave a Košiciach, nikto voči tomu nemá námietky a dokonca už ste mali na to dosť času, aby ste nad takýmito zákonmi pracovali. A mohli byť už dávno predložené do Národnej rady, kde by sa tieto vzťahy vyriešili.
Ja som však čakal, pani poslankyňa, že sa trošku budete venovať ústave aj v iných bodoch a článkoch ústavy, predovšetkým článku 78 týkajúceho sa imunity poslancov, pretože vy v imunitnom výbore ste boli jedným zo základných HZDS bičov, ktoré chceli zlikvidovať všetkých poslancov, kde im bolo vznesené obvinenie, a dodnes sa nehanbíte za to, že ste hlasovali vo veciach, kde Ústavný súd rozhodol, že je to v rozpore s ústavou. K tomu sa nevyjadrujete a bol by som veľmi rád, keby ste aj k tomuto článku povedali, či ste spokojná so svojou vykonanou prácou.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sabolová chce reagovať.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo.
Len veľmi krátka poznámka k poslednému vystúpeniu. Pán Krajči, imunite som sa nevenovala. Pretože tu zaznelo už dosť veľa diskusných príspevkov, chcem sa vyvarovať práve vašim právnym expertom, aby tu nehovorili, že hovorím k témam, na ktoré nemám vzdelanie a nie som právnička. Tak to nechám radšej pre právnikov. To je vysvetlenie pre vás.
Myslím si, že vo faktických poznámkach ste mnohí a, bohužiaľ, aj tí, ktorí žijete v Bratislave, nepochopili vlastne, aký výkon zabezpečuje mestská časť a ako funguje mesto a mestská časť. Iste, môžeme o tom diskutovať. Ja som ochotná s každým z vás, ktorí chcete bližšie poznať túto vec, hovoriť. Vo svojom príspevku som práve zvýraznila, pani Belohorská, že tu nejde o financie, vy ste otočili moje vystúpenie na financie a na zákon o sociálnej pomoci. Ja som práve hovorila, že v tomto pozmeňujúcom návrhu ide len o zosúladenie dnes platných zákonov s ústavou, pretože vo vašom návrhu ústavy, ktorý bol prijatý v roku 1992, sa na toto zabudlo. A tu je 10 rokov fungovania samosprávy, ktorá vydáva všeobecne záväzné nariadenia.
Pán Delinga, netreba dnes nič špeciálne vyrábať k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, len treba zosúladiť stav, ktorý je, ktorý je dobrý, o ktorom môžeme diskutovať, že ho môžeme vylepšiť, ale netreba vlastne nič nové dnes pripravovať. Chcela by som ešte snáď povedať, že sme mohli diskutovať o kardinálnych otázkach, ale táto spoločnosť bude fungovať aj vtedy, ak začneme tieto kardinálne otázky riešiť cez malé skutočnosti.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako udelím slovo ďalšiemu ústne prihlásenému do rozpravy, chcem oznámiť rozhodnutie pána predsedu, ktorý zvoláva na 17.30 hodinu rokovanie poslaneckého grémia.
Členovia poslaneckého grémia, ktorí nebudú prítomní počas vystúpenia pána poslanca Horta a budú prítomní na rokovaní poslaneckého grémia, sa budú môcť prihlásiť aj potom s faktickou poznámkou.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Hortovi, ktorý je v poradí ďalší prihlásený do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Hort.
Poslanec M. Hort:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
takmer tri týždne sme spolu s občanmi Slovenskej republiky svedkami diskusie o novele ústavy, diskusie, ktorá Slovensko opäť rozdelila do dvoch táborov. Úprimne som sa snažil, vážená opozícia, vžiť sa do vášho sveta, do vášho myslenia a pochopiť, čo vás vedie k takému zúfalému odporu voči prijatiu tejto novely ústavy. O skutočných cieľoch tejto nekonečnej rozpravy sa vyjadrím neskôr. Teraz na úvod mi dovoľte spomenúť štyri oblasti, do ktorých sa sústredili vaše námietky.
Ide predovšetkým o údajnú nekomunikáciu vládnej koalície s opozíciou na tému novelizácie ústavy a absenciu verejnej diskusie, ďalej o neprimeraný posun váhy súdnictva, konkrétne Ústavného súdu v našom právnom poriadku, o vašu obavu o zvrchovanosť Slovenska v súvislosti s nadradenosťou niektorých medzinárodných noriem nad právom Slovenskej republiky, no predovšetkým o váš strach o zachovanie integrity územia Slovenska vplyvom vytvorenia regionálnej samosprávy. O prvých troch oblastiach diskutovať nebudem, pretože vaše argumenty dostatočne vyvrátili priamo predkladatelia. Je pochopiteľné, že ich vysvetleni u nechcete rozumieť, veď kedyže už budete mať možnosť v priamom prenose cez verejnoprávnu televíziu zadarmo takto naštartovať predvolebnú kampaň.
K čomu sa však vyjadriť chcem, sú vaše obavy o územnú integritu Slovenska. Chcem sa vyjadriť k vášmu šíreniu strachu, že Slovensko a jeho celistvosť sú ohrozené, k vášmu burcovaniu a zvolávaniu občanov pred Národnú radu a k organizovaniu petícií. Slovensko je prakticky od roku 1948 centralisticky riadený štát a s výnimkou ustanovenia obecných a mestských samospráv od roku 1990 sme v decentralizácii a v demokratizácii verejného života neurobili žiadny závratný pokrok, ani po roku 1989.
Centralizmus spôsobil škody predovšetkým v myslení ľudí. Umožnil zafixovanie predstavy štátu ako nástroja na ovládanie a verejnej služby ako príležitosti na obohatenie sa, a to na oboch stranách, u občanov, ktorí si zvykli, že štát sa postará o všetko, ako aj u politikov, ktorí brzdia prirodzenú decentralizáciu, pretože okúsili, ako jednoducho sa dá vládnuť z centra, kde nepočuť hlasy ľudí z regiónov, miest a obcí.
Dnes máme historickú šancu nájsť odvahu rozlúčiť sa s centralistickým štátom, s túžbou ovládať celé Slovensko zo straníckych centrál a zhodnúť sa v otázke dôvery voči statočným občanom aj v tej poslednej slovenskej dedine. Oni svoje problémy nielen najlepšie poznajú, ale pri spravodlivom financovaní ich vedia aj najlepšie riešiť. Dnes máme možnosť vrátiť Slovensku regionalizmus, rešpektovanie slobody a prirodzených daností človeka. A máme nielen možnosť, ale pred svojimi voličmi predovšetkým povinnosť urobiť všetko pre to, aby sme im vrátili ich dôstojnosť a slobodu a aby sme dali príležitosť ich talentom a zodpovednosti.
Všetky tieto princípy zahŕňa slovíčko subsidiarita, ktoré ako výzva štátu na spravodlivejšie a slobodnejšie usporiadanie vecí verejných zaznelo prvýkrát v pápežskej encyklike Quadrogessimo anno ešte v roku 1932. Základom tejto filozofie bolo rešpektovanie slobody a originality každého jedinca, pričom každý stupeň organizovania spoločnosti má mať iba tie právomoci, ktoré sú naňho prenesené zdola. Tak sa subsidiarita stala kľúčovým princípom tvorby samospráv obcí a miest a decentralizovaných regiónov vo vyspelých krajinách. A treba povedať, že sa stala základným kameňom aj ich súčasnej prosperity.
Vážení kolegovia a kolegyne, povedzme si to jasne. Regionalizmus nie je rozvíjaním územnej celistvosti štátu a decentralizácia nie je dezintegráciou jeho územia. Už si konečne uvedomte, že unitárny štát neznamená automaticky štát centralistický. Slováci mali v minulosti viackrát príležitosť vziať správu vecí verejných do svojich rúk. Nikdy ju však naplno nevyužili. Okrem objektívneho zhodnotenia vplyvu mocných spoza našich hraníc však minimálne v našej novodobej histórii môžeme čítať vplyv tých, ktorí žijú medzi nami, ľudí, ktorí si minimálne od roku 1939 dokázali privlastniť Slovensko, ktorí tomuto cieľu podriadili úplne všetko, chrbtovú kosť, svedomie, ba i svoju česť. Iba tak sa mohlo stať, že časť najväčších demokratov z tridsiatych rokov sa stala po roku 1939 najväčšími národovcami a gardistami a tá istá časť po zmene režimu robila poriadok s cirkvou, roľníkmi a živnostníkmi už v rovnošate komunistickej strany.
Ako mladý chlapec som v roku 1968 nevedel pochopiť, že niektorí z tých, ktorí zapálene rečnili na tribúnach o novej šanci s Dubčekom, dokázali vzápätí sedieť v normalizačných komisiách, kvôli ktorým sme počas krátkych 20 rokov zažili druhý najväčší exodus našej krajiny z politických dôvodov. Mnohí z týchto normalizátorov sa tlačili aj na novembrové tribúny. No predovšetkým okamžite pochopili, že Slovenska sa opäť môžu zmocniť, ak sa z večera do rána transformujú na najväčších vlastencov a národovcov.
Dnes tí, ktorí sa boja o svoje sprivatizované Slovensko, znova bijú na poplach pred slobodnou otvorenou spoločnosťou, varujú pred subsidiaritou a pred zavedením regionálnej samosprávy ako pred najväčším nebezpečenstvom pre integritu Slovenska.
Vážená opozícia, viac ako dva týždne sme boli svedkami vášho označovania a zosmiešňovania kolegov zo Strany demokratickej ľavice v súvislosti s komunistickým režimom. Zaznievalo to aj z úst tých, ktorí by na túto tému aspoň z elementárnej slušnosti mali mlčať. Ale v skutočnosti váš vzťah k decentralizácii a k presunu právomocí finančných prostriedkov bližšie k občanom je dôkazom toho, že totalitného myslenia ste sa nezbavili predovšetkým vy.
Keďže rozprava sa už donekonečna opakuje, natíska sa otázka, čo je cieľom predlžovania diskusie a odďaľovania hlasovania. Tu sa dajú všetky vaše skutočné úmysly, vážená opozícia, veľmi jasne rozpoznať, po prvé využiť televízny prenos a šíriť medzi občanov demagógiu, strach z Maďarov, lži o rozvracaní Slovenska a zneužívať tak úprimné národné cítenie predovšetkým tých, ktorých týmito nezmyslami kŕmite už odvtedy, čo sa z vás stali najlepší Slováci, najväčší bojovníci za Slovensko. Našťastie väčšina národa vie, že horlivými bojovníkmi za práva slovenského národa ste sa stali až vtedy, keď už nebolo s kým a proti komu za tieto práva bojovať. Kto z vás, čo tu teraz sedíte, vykrikujete a útočíte na city Slovákov...
(Hlasy v rokovacej sále.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Prosím pokoj v rokovacej miestnosti.
Poslanec M. Hort:
... dokázal pred rokom 1989 verejne vtedy osamotený a zatracovaný dvojkríž obhájiť? Hanbili ste sa, dámy a páni, i za ten obyčajný kríž, ktorý od vekov reprezentuje kresťanstvo, a nieto, aby ste sa dokázali zastať ešte aj toho národného.
Druhým vaším, úplne jasným cieľom je naťahovať čas, aby sa zmeškali všetky kľúčové termíny, dôležité na rozbehnutie reformy verejnej správy, aby tak, ako to z mnohých vašich úst dosiaľ zaznelo, zostala Slovenská republika aj naďalej vaším vlastníctvom, aby Slovensko naďalej reprezentovalo jeden volebný región strán jedného vodcu. Realizovaním reformy by ste totiž o toto vaše Slovensko definitívne prišli, lebo ono by mohlo konečne patriť svojim občanom, občanom, ktorí žijú na Zemplíne, Šariši, Spiši, Above, na hornom či strednom Považí, Novohrade, Gemeri a či na Záhorí.
Toho sa bojíte, ako čert kríža, lebo po ustanovení zvolených orgánov regionálnych samospráv už nikdy nebudete môcť ovládať Slovensko z jedného centra, už nikdy nebude môcť žiadny bývalý premiér, ani nikto podobný snívať o tom, že bude môcť z Bratislavy všetkým obyvateľom Slovenska vnucovať jedinú pravdu, samozrejme, tú svoju. Preto strašíte občanov Slovenska hlúposťou, že decentralizácia a presun kompetencií znamená priame ohrozenie jeho územnej celistvosti a cezhraničná spolupráca jeho dezintegráciu. Preto umelo predlžujete túto rozpravu.
A tretím vaším hlavným cieľom je cieľ nadovšetko čitateľný - zneistiť koaličných poslancov a dosiahnuť neschválenie tejto novely. Veď jej schválenie okrem vytvorenia podmienok na vstup do Európskej únie a vrátenia Slovenska Slovákom skončí jednu smutnú etapu medziľudských vzťahov, keď sa môže skončiť to primitívne nálepkovanie ľudí. Schválenie novely ústavy je historickou šancou, že sa môžeme už konečne prestať deliť na zlých a dobrých Slovákov vo vzťahu k dátumu vzniku Slovenskej republiky. Umožní, že konečne môže byť vnímaný Slovákom ten, kto presadzuje hodnoty dedičstva otcov, kto je ochotný prijať blížneho svojho v pravde a spravodlivosti bez ohľadu na národnosť, pôvod alebo náboženské cítenie, bez ohľadu na členstvo či sympatiu k tej či onej politickej strane. To je pravý opak toho, čo ste v diskusii viac ako dva týždne vyznávali - xenofóbiu, konfrontáciu s menšinami a demagógiu. Počuť takéto niečo v 21. storočí v parlamente Slovenskej republiky je naozaj dôkazom existencie dvoch civilizácií na Slovensku.
Verím, vážené kolegyne a kolegovia, že výsledky volieb z roku 1998 a referenda z roku 2000 sú jasným prejavom vôle ľudí v našej krajine, v akej republike chcú žiť, do ktorej časti sveta sa chcú začleniť. Schválenie novely ústavy je historickou šancou túto nastúpenú cestu potvrdiť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pána poslanca Horta prihlásilo 19 poslancov. Končím možnosť ďalších prihlásení sa. Keďže pán kolega Cabaj je na rokovaní poslaneckého grémia, po vzájomnej dohode sa jeho vystúpenie odkladá.
Teraz vystúpi a slovo má pani poslankyňa Aibeková.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, vystúpim v duchu predkladateľov a budem hodnotiť vaše vystúpenie, hoci to nerobím. Nesklamali ste ma. Bravó, presne tak ako ste tu vystupovali svojimi faktickými pripomienkami plný nenávisti a plný demagógie, ako to máte vo zvyku, tak ste sa zachovali aj teraz. Vy hovoríte o výsledkoch volieb v roku 1998. Ja by som na vašom mieste o týchto výsledkoch mlčala. Vy ste boli členom strany SDK. Kde je táto strana? Keď má niesť zodpovednosť za svoje sľuby a keď ich má začať plniť, tak sa rozplynula v nejakej naozaj virtuálnej realite. Založili ste SDKÚ. Akú máte podporu občanov? 10 %. Takto ste klesli a budete klesať ešte ďalej.
Keď sme vám povedali, že terajšiu koalíciu podporuje 37 % občanov a opozíciu 52 %, tak vám je to jasným signálom, kto má podporu občanov a kto ju nemá. Hovorili ste o tom, že tento čas by sa mohol využiť na zlepšenie zákonov, ktoré by sa týkali reformy. Hovorili ste to. Pozrite si svoje vystúpenie. Ale kto organizuje program parlamentu? Opozícia? Kto dáva návrhy zákonov do parlamentu? Opozícia? Veď to robí vaša vláda. Kto naplánoval tento bod programu, tak ako je? Veď to urobil predseda parlamentu. Prečo vaša vláda nedala dávno zákony, ktoré sú potrebné, aj váš celý slávny zákon o vyšších územných celkoch. Veď do dnešného dňa nie ste dohodnutí. Do dnešného dňa neviete občanom povedať, koľko vyšších územných celkov bude. Ako sa budú volať? Ako budú riešené? Veď to základné neviete povedať a chcete to strčiť do ústavy. Kto tu klame? Kto zavádza občanov? Opozícia? Nie, robíte to vy a myslíte si, že občan vám ešte na vaše prázdne sľuby naletí.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, škoda, že tu nebola pani poslankyňa Sabolová, lebo tá by vám povedala, že ste hovorili úplne od veci. Vôbec ste nepochopili tému a ešte ste sa, prepáčte mi, ale doslova poviem, na nás odbavili. (Smiech v sále.) Nehnevajte sa, to je o čom? Vy ste hovorili o ústave? Vy ste hovorili o ústave? Ja sa to pýtam ešte raz. Mne budete vyčítať totalitné myslenie? Pozrite sa na tých dvoch pánov súdruhov, medzi ktorými sedíte - pán Palacka, pán Kresánek. O čom to hovoríte? Pozrite sa na svoje predvolebné sľuby, čo ste ľuďom sľubovali. Akým právom idete hovoriť niečo nám? My sme opoziční politici, ktorí sú držaní vami doslova a do písmena tak, ako sme držaní, že nemáme dokonca práva, ktoré v každom slušnom štáte opozícii prináležia.
Váš premiér v nedeľu vyhlásil, že budú hlasy. Ako to mohol povedať? Na akú ústavu ste tu prisahali, tu v tejto miestnosti na dodržiavanie ústavy, že budete hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia? Čo ste sa chodili spovedať premiérovi? Premiérovi sa každý z vás spovedal, ako bude hlasovať? A on si to zrazu vedel spočívať a "zrechnovať", že má 90 ovečiek v košiari? Tak akým právom nám vyčítate, že obhajujeme svojich voličov, ktorí nás volili? Akým právom zhadzujete ľudí, ktorí sem telefonujú, keď sa nemôžu dovolať na linku k predsedovi parlamentu? Doslova a do písmena ich vysmievajú, ja neviem či na sekretariáte u predsedu, ľudia, ktorí čakajú na výsledky, ktoré im tento parlament dá.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, skutočne neviem, ktorú stranu ste práve teraz zastupovali tým, čo ste rozprávali, či to bolo SDKÚ alebo SDK alebo možno nejaká iná strana. Pán poslanec, prepáčte, neviem, ako sa voláte, ospravedlňujem sa dopredu, lebo ste tak málo vystupovali, že som si nestačil zafixovať vaše meno, ale mal by som na vás niekoľko otázok, resp., aby som to upresnil, asi dve.
Čo máte proti priamemu prenosu Slovenskej televízie ako verejnoprávnej inštitúcie? Čo máte proti prenosu, ktorý prvý raz vlastne zdôvodňuje, resp. osvetľuje princípy novely ústavy, resp. to všetko, čo v novej ústave je? Ako ste hlasovali za zákon o slobodnom prístupe k informáciám? A keď ste hlasovali, lebo naozaj neviem, ako ste hlasovali za tento zákon, ak ste hlasovali za, absolútne nechápem, ako ste vôbec mohli spochybňovať to, že sa vôbec o tejto novele ústavy diskutuje a diskutuje sa v priamom prenose Slovenskej televízie. Nehnevajte sa, ale takto nič nepovedať k ústave, resp. k novele ústavy, to tu ešte nezaznelo. Skutočne neviem, vy ste ústavu pochválili, vy ste ústavu kritizovali? Ja naozaj neviem, čo ste o ústave hovorili, lebo vy ste hovorili o všetkom možnom, len nie o ústave.
Pri tejto príležitosti by som sa chcel spýtať aj pána predsedajúceho, či je pravdou, že sa vlastne má o niekoľko minút skončiť rozprava o ústave, aby jednoducho nastal pokoj podľa vás, aby ste mohli hlasovať o ústave.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán kolega, ja vám v tejto chvíli neviem odpovedať na vašu otázku, pretože práve prebieha rokovanie poslaneckého grémia.
Priatelia, keďže v tomto šume som zabudol uzatvoriť možnosť prihlásenia sa do rozpravy, posledný je pán poslanec Jasovský.
Pán poslanec Kalman, máte slovo.
Poslanec J. Kalman:
Pán podpredseda, už viem, že bude skončená diskusia, bude použitý tzv. systém kladivo. Pán kolega, ktorý tu diskutoval, položil filozofickú otázku: Čo je cieľom tejto diskusie? Chcem mu povedať, že chceme našim občanom, ale aj v rámci taktiky, ktorá je normálna legálna parlamentná, povedať a vysvetliť, pre koho je táto ústava, za akých okolností vznikala, čo je jej cieľom, čo sa mení, čo sa nemení, čo v nej chýba, čo je dobré a čo je zlé.
Na druhej strane nenachádzame odozvu, tak to hovoríme dookola, aby to niekto pochopil. Ale som rád, že to chápu ľudia, naši občania, a som rád, že to chápu aj niektoré inštitúcie, ktoré si skutočne uvedomili, že aj ony sa mali k tomu vyjadriť.
Aj na základe tejto diskusie vás, kolegovia, informujem, že zajtra do parlamentu, žiaľ, už neskoro bude doručený list Konfederácie odborových zväzov, v ktorom sa jasne hovorí, že nie je pravda, že by konfederácia o ústave vedela, že nie je pravda, že konfederácia a odborári vedeli o tom, že sa im siaha na tripartitný systém v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, zdravotných poisťovniach, že nie je pravda, že by odborári vedeli a už vonkoncom nesúhlasili s tým, že by sa tu mohol zaviesť nejaký inštitút nútenej práce. Aj toto je cieľom, ktorý sa nám darí.
Ďalej ste sa spýtali alebo ste povedali, že sa bojíme. Pán poslanec, ubezpečujem vás, že sa nebojím. Nebál som sa ani ako člen vlády, nebojím sa ani teraz. Nechodil som s ochrankou ani ako člen vlády, nechodím ani teraz, ani so súkromnou, ani so štátnou. Nechodil som ani v obrnených bavorákoch, ako chodíte vy a zabíjate nimi ľudí. Žiaľ, aj takéto tragédie sa stávajú v týchto súvislostiach. Ubezpečujem vás, že sa nebojím. Vykonávam si len prácu, prácu v prospech občana...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Hort, nebudem reagovať na vaše nezmysly, lebo som si ich vypočul už na mítingu v Novej Dubnici a okrem dvoch fanatikov zrejme vám verných to ľudia brali celkom s rezervou. Ale budem reagovať na to, čo ste sa snažili povedať občanom Slovenskej republiky, že ústava je dobrá, lebo decentralizuje unitárny štát. Ja vám prečítam, aby ste neupodozrievali, že vám chcem iné nahovoriť, prečítam vám článok 124 talianskej ústavy, Taliansko je tiež unitárnym štátom: "Komisár vlády sídliaci v hlavnom meste v oblasti má vrchný dozor nad správou vykonávanou štátom a koordinuje so správou, ktorú vykonáva oblasť."
Ďalej článok 126: "Oblastná rada môže byť rozpustená, ak vydá akty odporujúce ústave, alebo ak sa dopustí hrubého porušenia zákona, alebo ak nevyhovie výzve vlády, aby nahradila výbor alebo predsedu, ktorí vydali podobné akty, alebo sa dopustili podobných porušení."
Aké práva má naša vláda alebo bude mať naša vláda, alebo parlament tohto štátu brať na zodpovednosť napríklad niekoho, kto bude porušovať zákony tohto štátu v budúcich územnosprávnych jednotkách? Obdobne je to upravené v článku 80 škótskej ústavy. Je to nový akt. Dnes som si ho kúpil. Obdobne je to upravené vo francúzskej ústave. O čom to tu hovoríte, pán Hort? Vy si myslíte, že naozaj nečítame okrem vašich prejavov, ktoré vám napísal pán Dzurinda zrejme už pred mesiacom, lebo vtedy bol míting v Novej Dubnici. Na vašom mieste by som sa hanbil ako Slovák odhovárať Slovákov od toho, aby bojovali za svoju samostatnosť, nezávislosť. My nič neupierame občanom Slovenskej republiky, práve naopak, chceme decentralizovať, ale nie v prospech Maďarov.