Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Keď pani poslankyňa hovorila o neúcte k štátu a neúcte k ústave prijímaním takéhoto nového, dovolím si povedať, pamfletu, ako prijímate vy, dovolím si doplniť len niektoré veci.

Páni kolegovia, veď sme už vo viacerých našich vystúpeniach upozornili na jasné veci, ktoré sú ohrozením štátnosti, ktoré sú ohrozením územnej celistvosti Slovenskej republiky. Nie je pravda, že Európska únia vyžaduje prijatie tejto novely ústavy. Znovu zopakujem, nie je to pravda, aj keď sem prídu piati vaši priatelia komisári, Veľká Británia je toho jasným dôkazom, dodnes nemá ústavu. Takže to nie je ústava, sú určité princípy, ktoré sa plnia, sú určité zásady a je úcta k štátu a k národu, k štátotvornému národu.

Chcem vám pripomenúť, že Slovensko vo svojej histórii už zažilo vlastne Európsku úniu - Rakúsko-Uhorsko bol spoločný trh, bol spoločný priestor na pohyb obyvateľstva, ale tam bolo stotožnenie sa len rakúskeho národa a Uhier. Verte mi, že do tejto novej Európskej únie pôjde Slovensko ako zvrchovaný štát, aj keď si prijmete desať ústav, aj keď sa budete vydierať touto ústavou. Verte mi, že Slováci pri budúcich voľbách vám to spočítajú o to viac a o to lepšie. Svedčia o tom telefonáty. Darmo sa vysmievate, aj ja som mala pred chvíľou telefonát, volal pán, ktorý sleduje televíziu a povedal, že už má toho dosť, lebo on za tých 6 tisíc Sk musí niečo odrobiť a vy vôbec nereagujete a nedávate odpovede okrem zhadzovania, lebo to je jedno jediné, čo viete - budovať si svoju kariériu na tom, že zhadzujete druhého.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa neodvolávali na telefonické rozhovory. Práve včera tu boli spochybnené takéto telefonáty zo strany pána poslanca Baca na adresu pána poslanca Krumpolca, takže prosil by som o isté pochopenie a vájomné porozumenie.

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci, ja nemám faktickú poznámku, a to chcem, aby bolo zaznamenané aj do análov a počítača, lebo pripočítavate aj procedurálne návrhy k faktickým poznámkam, ale chcem dať návrh, aby ste dali zriadiť telefónne linky medzi jednotlivými poslancami...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcem sa poďakovať pani poslankyni Belohorskej, pretože skutočne, vážení kolegovia, vaši politickí predstavitelia si z vás robia rukojemníkov, keď vás strašia, kto od vás čo chce. Nie je to pravda.

Pán poslanec Sopko, bohužiaľ, tu nie je, hovoril o tom, čo je štandardné a čo neštandardné, a hovoril o 3 týždňoch rokovania. Prosím vás, povedzte mi: Je štandardné prijímať novelu ústavy za takých podmienok, keď okrem jedného výboru neprijal túto novelu ústavy ani jeden, ba dokonca platné uznesenie neprijal ani len gestorský výbor a vy ste vnútili toto rokovanie na normálne plénum Národnej rady? Teraz sa čudujete, že sa o tom dlhšie rokuje. Veď kde sa má o tom rozprávať? My sme nemali možnosť novelu pripomienkovať. Keby ste chceli o novele seriózne rokovať, tak prerušíte tento bod, sadnete si s odborníkmi nielen z vašej strany a až potom sa to môže dať do Národnej rady. Myslím si, že pán akademik Čič je dosť veľký odborník na to, aby mohol zhodnotiť tých odborníkov, ktorí tvorili túto ústavu, a keď povedal, že novela je zlá, tak ja mu verím na sto percent.

Čo sa týka toho - pán poslanec Andrassy tu opäť nie je -, čo hovorí, že vaši redaktori, naši redaktori, márna sláva, vážení kolegovia, keď ste prišli po voľbách, robili ste všetko pre to, aby ste nenechali kameň na kameni v Slovenskej televízii. Vy ste menili zákon, aby ste mohli vymeniť televíznu radu, riaditeľa a tak ďalej, tí redaktori sú vaši. A to, čo sa tam deje, a dokonca sa obišlo aj programové centrum pre deti a mládež, ktoré štandardne kupuje program pre deti, a urobilo to asi vedenie, neviem, kto to urobil, kto kúpil za 9 mil. tento nevhodný materiál, tak zrejme to nie je v poriadku.

A čo sa týka nenávisti, pani poslankyňa Dolníková, ja sa na vás, na maďarskú koalíciu nehnevám, že si vydobýjate tie najväčšie výhody pre príslušníkov maďarskej menšiny, ja sa hnevám na Slovákov, ktorí vám to na úkor ostatných občanov umožňujú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

V poradí ďalší ústne prihlásený rečník do rozpravy je pán poslanec Augustín Marián Húska, po ňom vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

Nech sa páči, pán poslanec Húska, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážení predkladatelia,

vážená neprítomná vláda,

chcel by som sa sústrediť vo svojom ústnom príspevku na východiskové predpoklady navrhovanej novely, tejto rozsiahlej novely ústavy, lebo si myslím, že práve tieto predpoklady sú chybné, sú nesprávne a dokonca sa odvážim povedať, že sú doslova choré. Dovoľte mi, aby som práve pre charakteristiku toho používal evolučnú teóriu, pretože pomocou nej sme v stave lepšie vidieť tieto súvislosti nielen podľa nejakého úzkeho špecializovania niektorých snáh.

Prvý nesprávny predpoklad je predpoklad, že štát je spoločenské zlo, ktoré treba umenšovať. Nech sa to hovorí akýmkoľvek spôsobom, ale trvale sa šíri v masmédiách informácia, že štát je zlý hospodár, štát je nehodný, menej štátu je základné heslo, s ktorým pracujeme. Môžem len toľko povedať, že je to celkom falošný predpoklad. Samozrejme, že štát môže byť obojaký, tak ako vieme, že je obojaký každý nástroj, napríklad nôž je na krájanie chleba, ale aj na zabitie človeka, ale z tohto titulu napríklad sa nevzdáme noža, ale budeme sa stále snažiť, aby bol používaný na krájanie chleba, a nie na prepadávanie iných.

Čiže štát vo svojom princípe je nie zlom, môže byť obojaký, ale z hľadiska evolúcie je evolučné dobro, je proste nástroj, pomocou ktorého sa spoločenstvo chráni vo všetkých prípadoch. Ústava je inštitúcia existenčnej ochrany štátu ako zdroj práva v štáte a chcem upozorniť, keď do ústavy naoktrojujete práve tento falošný predpoklad, že treba umenšiť štát, tak treba ho dať menej, treba jednoducho čo najviac obmedziť jeho pôsobenie. Týmto realizujeme tento falošný predpoklad, samozrejme, s katastrofálnymi dôsledkami na všetko, čo potom nasleduje. Chcem upozorniť, že akonáhle novela žije napríklad takýmto falošným predpokladom, tak, samozrejme, je hrozbou, je hrozbou, pretože zoslabuje účinnosť a funkciu ústavy, ktorú mení. Veľká autorita štátovedy z 19. storočia, jeden Brit McCartney povedal: "Národ nesmie zahynúť pomocou inštitúcií, ktoré sú určené na jeho záchranu." Ústava je inštitúcia určená na ochranu a záchranu štátu a to je základný princíp, ktorý musíme prijať, že štát je evolučné vývojové dobro a že ho treba, naopak, zdokonaľovať, samozrejme, brániť pred extrémami, ale nikdy nie umenšovať.

Druhý falošný predpoklad vychádza z toho, že samospráva je viac ako štát, je bližšia k občanovi, je modernejšia a tak ďalej a tak ďalej. Preto sa ticho a aj otvorene spájajú tieto dve heslá: "Menej štátu a viac samosprávy." Už som spomenul, že suverénny štát je samosprávny štát, sám sa spravujúci štát, v tom je jeho suverenita, to znamená, samosprávnosť nie je nejaká výsadná vlastnosť nejakého určitého regiónu alebo obce, ale je vlastne všeobecným pravidlom, o ktoré sa máme opierať. Preto dávať túto samosprávu umenšovaním štátu je vlastne samovražda štátu, a preto je celkom prirodzené, že by malo byť, dajme tomu, v ústave, dokonca aj v tej platnej ústave oveľa viac zdôrazňované, že štát môže zasiahnuť na nižšie štrukturálne jednotky štátu za predpokladu, že konajú protiústavne alebo protizákonne, tak ako to má napríklad talianska ústava, ktorá sa istí proti tomu, aby bol štát ohrozený samosprávou regiónov.

Tretí predpoklad je taký, že sa hovorí, že samonosným systémom v celej spoločnosti je trh a trh je to najväčšie evolučné dobro. Znova chcem odpovedať, že to nie je celkom tak, lebo môže byť dobrý, aj zlý trh a jednoducho to, čo sa teraz prijíma, je vlastne okliešťovanie správcovstva štátu v hospodárstve, a to je mimoriadne rizikové. Dokiaľ sme mali napríklad de facto v štáte celkom jasný verejný sektor a dokiaľ nebol prehajdákaný v rámci privatizácie, tak zohrával určitú regulačnú funkciu sám, pretože trh je naozaj priestor voľby a na to, aby mohol dobre fungovať, evolúciou vznikol správca trhu celkom objektívne. Napríklad v štáte je štát správcom trhu a musí tieto funkcie vykonávať a z tejto logiky treba postupovať v ďalšom.

Chcem ukázať, že samotný trh chváliť, dokonca hovoriť a odvolávať sa na staré heslo pána Smitha, ktorý povedal, že riadiť všetko má neviditeľná ruka trhu, priatelia, za neviditeľnou rukou trhu stoja určité, celkom objektívne záujmy, hlavne tie, ktoré sú dominančné záujmy. Musíme vážne zohľadňovať túto skutočnosť a chcem upozorniť na to, že vôbec neobdivujme napríklad súčasné podoby trhu, pretože sú v nich anomálie, ktoré sú veľmi zastarané. Veď takzvaný neoliberalistický trh je trh dravcov, je trh, v ktorom vyznávame právo silných a práve ústava má uskutočňovať ochranu a vybalansovanie aj práva slabých.

Čiže v takomto zmysle slova treba uvažovať nad všetkými okolnosťami. Preto navrhujem, nepovažujme za žiadnu katastrofu, ak sa neprijme táto novela ústavy, naopak, považujme to za pozitívny krok k tomu, aby sme mohli hľadať spoločné riešenie spoločenskej zmluvy. Ústava je spoločenská zmluva a bez opozície nie je spoločenskou zmluvou a nie je ústavou, ktorá by mohla robiť ochranu štátu a mohla by byť naozaj zdrojom právnej ochrany tohto štátu. Preto navrhujem taký postup, aby sme sa znova vrátili k malej novele, aby sme prijali nie rozsiahlu zmenu. Nie je potrebná, nežiada ju ani zahraničie v takomto rozsahu. Preto ak berieme aj opozíciu, aj koalíciu, tak sa musíme dohodnúť na relatívne málo veciach, ktoré budú platiť a ktorými zdokonalíme ústavu.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Húsku sa prihlásilo spolu jedenásť pánov poslancov, posledná je pani poslankyňa Podhradská.

Pán poslanec Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Húska, so záujmom som si vás vypočul a chcem reagovať na to, čo ste povedali. Tie nesprávne východiskové predpoklady alebo východiskové predpoklady, ktoré hodnotíte ako nesprávne, myslím si, že je tu isté nedorozumenie v pohľade na všetky tri, o ktorých ste hovorili. To prvé bolo, že vidíte v tom, čo stojí...

(Hlasy v pléne.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

Poslanec I. Šimko:

... akosi za touto novelou ústavy je téza, že štát je zlo. A vy hovoríte, že štát je evolučné dobro, zaznamenal som si. Myslím si, že my to netvrdíme, my netvrdíme, že vôbec štát patrí do kategórie toho, čo by sa dalo označovať ako dobré alebo zlé. Štát je forma organizácie spoločnosti, ktorá je neutrálnym nástrojom vo vzťahu ku kategóriám, čo ste povedali, a ako každý nástroj ho treba podľa nášho názoru používať primerane, primeraným spôsobom. Myslím si, že neumenšujeme štát, ale berieme štát predovšetkým ako spoločnosť, v ktorej je všetka moc, teda aj štátna moc svojím pôvodom vychádzajúca od občana.

To sa týka vlastne aj tej druhej tézy, že samospráva je viac ako štát. To vonkoncom netvrdíme, ale podľa nášho názoru je samospráva súčasťou vlastne tej organizácie spoločnosti, ktorú predstavuje štát, ak štát chápeme ako štát občanov.

A pokiaľ ide o samonosný systém, ktorým je trh, tohto sa vôbec v novele ústavy nedotýkame. Toto je diskusia, vážna diskusia, ktorú medzi stranami môžeme viesť, dokonca asi máme aj rozdielne názory so Stranou demokratickej ľavice, no myslím si, že rozdielne názory sú aj vnútri Hnutia za demokratické Slovensko na túto otázku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána kolegu Húsku. Ja si myslím, že sme filozoficky na inej lodi, čo sa týka organizovania štátu. Som presvedčený, že táto novela ústavy neoslabuje postavenie štátu, iba ho nanovo definuje a v tých klasických funkciách, v ktorých štát má byť silný, naopak, ho posilní, ale táto novela vytvára novú filozofiu a funkciu štátu. Štát v staršom ponímaní je garantom istoty, stability a prosperity pre občanov a štát je braný ako inštitúcia, ktorá za občanov všetko vyrieši.

Táto novela aj naša filozofia ide ďalej a tvrdíme a aj touto novelou ústavy presadzujeme, že väčší dôraz na prosperitu a stabilitu spoločnosti presunieme bližšie na občana a hovoríme v konečnom dôsledku priamo na občana. To znamená, že keď dôjde k prijatiu novely ústavy a následnej reforme verejnej správy, väčšiu moc a práva, áno, aj podiel na požitkoch bude mať vo väčšej miere občan a menšou mierou mu to bude garantovať štát. Áno, to je nová filozofia, ale osobne som presvedčený a skúsenosti zo sveta to potvrdzujú, že takto koncipované štáty sú prosperujúce a zaujímavé, dochádza k tomu, že sociálne rozdiely medzi obyvateľmi sa znižujú a vytvára sa tzv. silná stredná vrstva, ktorá je naším konečným politickým cieľom, a z toho dôvodu osobne podporujem novelu a myslím si, že ideme správnym smerom.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Finďo.

Poslanec P. Finďo:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Húska sa opakovane v tomto grémiu, v tomto pléne vyjadril o tom, že na Slovensku v prípade, že bude decentralizované a samospráva sa prenesie na vyššie územné celky a na obce, bude ohrozená jeho územná celistvosť, jeho zvrchovanosť a že je to proti prirodzenosti akéhokoľvek štátu, aby sa takýmto spôsobom sám deklasoval a aby sa takýmto spôsobom dobrovoľne delil alebo dobrovoľne sa vzdal moci. Myslím si, že vzdať sa dobrovoľne moci je niečo viac, ako vzdať sa moci pod vplyvom nejakých tlakov, ktoré sú a z akýchkoľvek strán. Myslím si, tým, že štát sa vzdáva v prospech vyšších územných celkov a v prospech samospráv určitých svojich práv, tým sa štát stáva demokratickejším, tým sa približuje k ľuďom, ktorí tento štát tvoria a ktorí sú vlastne prameňom demokracie.

Čiže osobne nemám s týmto vôbec problémy a, naopak, trochu sa zadivujem, aj keď na druhej strane chápem, že určité historické súvislosti môžu viesť k určitej nervozite ľudí, ktorí sa pamätajú na rok 1938, ktorí sa pamätajú na iné obdobia našej histórie. Ale na druhej strane nie je možné ustrnúť v obdobiach, ktoré Slovensku krivdili. Ja si myslím, že dnes si najviac krivdíme my sami práve tým, že sme nesvorní, že sa nevieme primeraným spôsobom zjednotiť, tým vytvárame podmienky na to, aby sa otvoril priestor na diskusie o rizikách, ktoré vyplývajú z rozličných vplyvov, ktoré sú mimo územia tohto štátu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš.

Pán poslanec Cuper, prosím, nereagujte na každého.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Plne súhlasím s pánom poslancom Húskom, že stavať štát do protikladu so samosprávou môže len ten, komu uniká význam základných pojmov. Je to asi toľko, ako si mýliť hrniec s polievkou, ktorá je v ňom, pretože samospráva je spôsob napĺňania moci a štát je inštitúcia. Takže náš štát je samosprávny, či sa to niekomu páči, alebo nie, pretože vláda a moc v štáte sa odvíja od volieb, rovnako ako na úrovni obce a rovnako, ako sa má odvíjať na vyššom územnom celku.

Takže, páni kolegovia, buďte takí dobrí a konečne si toto uvedomte a nesplietajte Dalmáciu s decimálkou. Štát skutočne nie je ani dobrý, ani zlý. Štát je skutočne neutrálny, v tom súhlasím s pánom poslancom Šimkom, ktorý to hovoril. Dobrá alebo zlá môže byť len vláda, ktorá ho riadi. A to, že dnes stojíme pred ekonomickým krachom, naozaj nie je chybou štátu, ale vlády, ktorá ho riadi, ktorá je neschopná.

Dámy a páni, veľa sa hovorí práve o ekonomike a o privatizácii, dokonca jeden pán kolega nám hovoril o nejakých disketách. Azda tam nájdeme aj to, kto privatizoval Lodenice Komárno. Pokiaľ viem, tak to nie sú privatizéri ani z HZDS, ani zo SNS, ale ľudia, ktorí sú blízki práve dnešnej vládnej koalícii, a nielenže lodenice zruinovali, ale podarilo sa im zruinovať aj jednu banku k tomu. Takže, dámy a páni, bolo by dobré, keby ste sa pozreli, čo skutočne robíte a kam vediete hospodársky tento štát, no nielen hospodársky, ale aj v oblasti suverenity.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Halmeš.

Poslanec F. Halmeš:

Ďakujem.

Pán profesor, ja by som chcel nadviazať na váš filozofický prístup, ktorý ste aplikovali aj na východiská, z ktorých vychádza novelizácia ústavy. V mnohom sa dá s vami súhlasiť. Vedený zrejme zodpovednosťou za štát a za národ hovoríte, že sú tam falošné východiská, pretože sa kladie veľký dôraz na samosprávnosť. Chcem povedať, že evolúcia naozaj smerovala cez všelijaké úskalia a dospela aj k posilňovaniu štátu ako k jednému zo svojich štádií. Súčasne ale evolúcia má svoje pokračovanie a smeruje k univerzalizmu a k zvyšovaniu zodpovednosti jednotlivca. Potom by sme sa už len mohli sporiť o tom, či táto fáza, v rámci vášho predpokladu evolučného vývoja, je naplnená, či odchádza, alebo sa posilňuje.

Môj pohľad na tento problém je taký, že svet, ktorý sa globalizuje, ktorý sa v určitých otázkach a formách zjednocuje, bude čeliť novým výzvam, pri ktorých štát nezoberie zodpovednosť jednotlivcovi napríklad v oblasti morálky, v oblasti správania sa, v oblasti postojov jednotlivcov k základným otázkam. To znamená, že vytváranie podmienok pre rast zodpovednosti jednotlivca je naša spoločná zodpovednosť a tá nemôže byť nahradená žiadnym silným štátom. Rastu osobnej zodpovednosti musíme pomáhať. A preto si myslím, že postupné umenšovanie štátu je v súlade s evolúciou, je v súlade s prirodzenými spoločenskými trendmi a toto východisko je určite správne aj ako východisko pri novele ústavy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Sme mladý štát, demokratický štát a nie je ešte čas na jeho parceláciu. Nemôžem si odpustiť, aby som v nadväznosti na slová pána Húsku, ktorý hovorí o oslabovaní štátu a jeho funkcií, čo je jedna z koncepcií ústavy, nespomenul, že tí čo by chceli, aby sa novela presadila v pôvodnom znení, teda so všetkými dezintegračnými prvkami, ako ich spomenul pán Húska a pred ním mnohí, okrem iných aj pán Fico, sú rozhorčení každým pozmeňujúcim návrhom, ktorý v čo najmenšej miere oponuje systému predloženému štyrmi navrhovateľmi.

Tak sa jeden novinár so zjavne neslovenským menom osopil na, citujem, "červených súdruhov Faiča, Kanisa, ba dokonca aj Fica, lebo odhalili trhliny v systéme, ktorý sa mimochodom vďaka príspevkom opozičných poslancov rozpadol na nesúvislé a nesúrodé živly". Len v jednom sú to, čo vymysleli štyria nemušketieri, nemušketieri preto, lebo tí pôvodní mušketieri konali nezištne, zatiaľ čo dvaja až traja pripravili koncepciu novely dvanásťročno-zištne, aby som to obrazne povedal, v jednom sú systémoví, v úsilí oklieštiť práva štátu a dať podriadeným zložkám také práva, ktoré zákonite privedú k vzniku nekompaktného štátu. Tvorcovia to vedia, ale za nič si to nechcú priznať, argumentujú všelijakými inými metódami, dokonca sa tu jeden štylizuje za filozofa, hoci je taký filozof, ako ja patológ, lebo to je hlavný stavebný kameň ich koncepcie. Takto sa chcú dovydierať, ako to povedal jeden môj kolega, v mene ústavy a každému, kto nestratil súdnosť, je jasné, že hlavným vymáhateľom je SMK. Nik okrem premiéra nechce tak urýchliť a podriadiť sile - musíme preukázať silu - prijímanie ústavy, ako povedal predseda SMK pán Bugár.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán profesor Húska nadhodil problém štátu. Vy ste mladý a dobre si pamätáte, čo sme sa napočúvali v socializme, že v komunizme sa demontuje štát, pretože to je represívne opatrenie. Ale vždy som oponoval týmto filozofom. Páni, a ako zmeníte človeka? Aj ten človek má absolútne "fifty fifty" 50 na 50 možnosť agresívne sa motivovať, takisto ako obranne. Záleží od toho, v akých podmienkach sa nachádza, ako je vychovávaný, ale ako je hlavne represívne strašený, že aký bude, taký je.

Keď sa pustili väzni z Leopoldova, jedného som z nich vyšetroval, pretože dva dni na to znásilnil, a potom objekt znásilnenia zavraždil. Keď som sa ho opýtal, prečo ste to urobili, prosím vás, odpovedal: "Ale, páni, prečo ste ma pustili, veď ja inak žiť neviem, len vo väzení. A tam sa mi takáto obeť nenaskytla nikdy. Obeť som dostal ako na tácni. Tak som si ukojil svoje vášne. Vražda zo smilnosti." Páni, takáto je obrovsky početná delikventná vzorka spoločnosti, na to treba skutočne štátny útvar, ktorý pôsobí aj represívne, pôsobí odstrašujúco a zastrašuje tieto živly. Všimnite si naše delikventné živly. Majú plné ústa demokracie ako mechanizmu, ktorý oslabuje funkciu štátu. A to je, prosím, demontáž štátu a táto novela o tom ešte explicitne hovorí, že sa má oslabiť funkcia štátu, tak to je urýchľovanie deštrukcie tohto výmyslu renesancie.

Páni, zatiaľ to nie je pre nás aktuálne. My sme naozaj vo vývojovom štádiu, keď štát nutne potrebujeme a potrebujeme ho dobrý, silný, pevne organizovaný. Nehovorím, že sa nemá rozvíjať samospráva. Ale nemôže sa uvoľniť, pretože samosprávne orgány nemajú predpoklad na to, aby tvorili rámec represívneho strachu alebo hrozenia, alebo rámec, ktorý zabráni potencionálnym delikventom byť delikventnými.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Pán poslanec Húska sa vlastne pripojil aj k svojim predrečníkom, keď konštatoval, že nie je pravdou, že Európska únia nás núti hneď teraz prijať ústavu. Preto je veľmi podivný ten veľký chvat. Osobne som diskutovala v zahraničí s viacerými a konečne aj písomne to podalo konzorcium GOMEZ-ACEBO & POMBO, že prijať určité ustanovenia do ústavy treba pred - a môže to byť tesne pred - vstupom do Európskej únie. Nie je pravdou, že Európska únia chce zmenu našej miestnej štátnej správy. Európska únia chce, aby vyššie územné celky, ktoré sú zakotvené v ústave, boli skutočne aj v praxi vytvorené. A jeden model je v ústave a nikto neprezentoval výhody iného modelu alebo neprezentoval, prečo by sa nemohla robiť decentralizácia kompetencií podľa súčasného ústavného zakotvenia.

Vážení, chcem povedať ešte jednu myšlienku. Ak sa budete odvolávať, že Európska únia chce od nás toto a toto, a nie je to pravda, vy vlastne dávate Európsku úniu do pozície, v ktorej nie je občanom sympatická. A myslím si, že to je kontraproduktívne vystupovanie. Nič sa nestane, keď táto ústava bude prijatá o rok, o dva, o tri. Nič sa nestane, keď sa bude pokračovať v reforme.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Húska hovoril o potrebe decentralizácie, ale nie takej, ktorá by bola v rozpore s koncepciou štátu, ktorý má splniť svoje funkcie. A funkcie štátu sú naozaj v tom, aby zastúpil občanov tam, kde občan nie je jednoducho, nemôže, nemá možnosti svojimi silami si zabezpečiť takéto úlohy, takú ochranu. Je to napríklad proti organizovanému zločinu. A mám veľké obavy, že to nedokážu ani tie vyššie územné celky, ani obce a mestá, že naozaj ak štát v týchto veciach nebude postupovať veľmi nekompromisne a systematicky, nikdy si neporadíme s organizovaným zločinom. A v tom je, myslím si, jadro celého. Slovensko má 5 a pol milióna. To je v podstate väčšie európske mesto. A hovoriť o nejakom superštáte, kde je odtrhnutý od reality a od samosprávy, je v logike 5-miliónového štátu smiešne a naivné, lebo naozaj je toto v podstate samosprávny štát, kde každý každého pozná a každý vie veľmi dobre aj o každom poslancovi Národnej rady a o ďalších funkcionároch všetko. Čiže to nie je nejaký štát, ktorý je imaginárny, vzdialený od občana, ako sa vytvára nejaká ilúzia.

Na dôvažok v novele, ktorá je predložená, je úplne protismerná logika. Na jednej strane vo verejnej správe sa hovorí o decentralizácii, ale pri kontrole či už Ústavným súdom alebo Najvyšším kontrolným úradom ide o krutú centralizáciu, ktorá sa ani reálne nedá zabezpečiť, lebo ani Ústavný súd nebude vedieť kontrolovať 2 900 obciam ich všeobecne záväzné nariadenia, ani Najvyšší kontrolný úrad nebude vedieť kontrolovať financie 2 900 obcí. Toto je naozaj diletantstvo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za udelenie slova.

Myslím si, že pán poslanec Húska nie z roztopaše spojil dva problémy, problém funkcie štátu a problém fungovania územnej samosprávy na princípe, ktorý navrhujú predkladatelia ústavy a ďalej ho dotvárajú ešte v návrhoch niektorí poslanci. Je to veľmi ošemetná záležitosť, pretože dnešné regióny, dnešná samospráva obcí sa v dôsledku chabej trhovej ekonomiky dostali do najvážnejších ťažkostí, ako zvládnuť svoju samosprávcovskú funkciu, ako zvládnuť služby a potreby pre občanov, ktoré zatiaľ ani nie sú predložené v pohľade ďalších kompetencií, ktoré ich čakajú podľa tejto ústavy a zákonov, ktoré mieni koalícia prijať v nasledujúcom období.

V čom je problém? Problém je v tom, že v niektorých článkoch návrhu ústavy sa predpokladá ísť až do takej hĺbky, že štát bude kontrolovať aj právnické osoby, ktoré budú zakladať samosprávy a obce, ale na druhej strane pri týchto kompetenciách, ktoré možno právom očakávajú obce v prostredí trhovej ekonomiky, asi ťažko budú môcť takéto zakladať právnické osoby a vysporiadať sa s novými funkciami, ak im štát významnou mierou nepomôže. A toto sa zatiaľ od štátu nevedia dozvedieť. Preto sú mnohí predstavitelia samosprávy v pomykove, či prijať takéto kompetencie, a sú oprávnene rozhorčení, čo im štát chce uložiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Súhlasím s pánom poslancom Húskom, že táto novela ústavy neodráža potrebu našej spoločnosti. Myslím si, že odráža len potrebu súčasnej vládnej koalície a nemusíme ani veľa rozmýšľať na to, aby sme pochopili, prečo ju máme dnes na stole. Hovorilo sa, že štát je vlastne aj nástrojom na uplatňovanie moci. A vy viete veľmi dobre, že najbližšie voľby tú moc, ktorú dnes máte v rukách, prerozdelia úplne iným spôsobom. A na to, aby ste si ju udržali v rukách, tak ste vytvorili túto novelu ústavy a chcete zdeformovať tento štát, chcete ho oslabiť.

V roku 1992 vznikla ústava preto, lebo bolo potrebné, aby vznikol štát Slovenská republika. V roku 2001 vzniká novela Ústavy Slovenskej republiky preto, aby ste oslabili Slovenskú republiku, a to je zrejme prvý krok k jej likvidácii. Ja by som sa naozaj chcela spýtať predkladateľov, ako je možné, keď hovoria stále o decentralizácii a o dekoncentrácii moci, že táto novela ústavy takým nehoráznym spôsobom koncentruje moc do rúk Ústavného súdu. Zdá sa, že máte svoje predstavy o tom, ako by mala byť v budúcom volebnom období moc prerozdelená, a keďže, znova opakujem, viete, že občan vo voľbách povie svoju predstavu veľmi jednoznačne a vy pritom nebudete, tak si to istíte takýmto spôsobom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Húska.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem reagovať, samozrejme, hlavne všeobecne, pretože na všetko sa nedá v tom termíne odpovedať, ale chcem povedať, že som hovoril o požadovaných predpokladoch, o ktoré sa tu opiera rozsiahly návrh novely ústavy. A dokonca už vonkoncom nie je pravda, že ústava sa vôbec nezapodieva problematikou trhu. Veď ústava sa vo veľkej časti zapodieva napríklad aj ochranou pred zločinom, spôsobom fungovania súdnictva, spôsobom fungovania exekutívy, veď presne o tomto je reč. Čo je vlastne zločin? To je trh zločinu. Štát bude musieť čosi robiť a dokonca aj americký štát, ak sa bude chcieť zachrániť. Štát bude musieť brániť pán Soros, ako to urobil v roku 1998, že všetky centrály svojich Quantum fondov previedol na Kajmanie ostrovy, pretože tam nemusí platiť žiadnu daň. Unikanie z trhu na čierny trh je a musí byť trestné.

Systém štátu, v ktorom sa zapodievame naozaj skutočnými hrozbami, netreba oslabiť. Ak nenájdeme vnútri ústavy na to priestor a naopak, pôjdeme opačným spôsobom, že budeme za umenšovaním štátu, tak jednoducho dôjdeme tam, kde nechceme dôjsť. Nevidím inú cestu, priatelia, len sa naozaj znova vráťme k prehodnoteniu zmien v ústave a urobme spoločnú malú a vzájomne akceptovateľnú novelu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia v poradí ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Mária Sabolová, pripraví sa pán poslanec Hort.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

v prvej časti sa len veľmi kratučko chcem dotknúť diskusie, ktorá prebieha k ústave, a chcela by som opätovne tak ako vo faktických poznámkach pripomenúť, že nám chýbala počas tých 7 mesiacov odborná diskusia možno v parciálnych problémoch, aj možno v tom, o čom chcem hovoriť v druhej časti.

Tak ako som povedala, už mnohokrát sme skončili len v politickej diskusii, nevieme v tomto parlamente diskutovať tak, aby sme sa stretli, tí, ktorí rozumieme odborne legislatíve, ktorí rozumieme niektorej inej časti, a sú možno len mnohé malé zákony a ani v tých, nehovorím už o ústave, nevieme diskutovať v odbornej rovine. Azda prvý pokus, ktorý sme urobili, bol pokus pri zákone o odpadoch a verím, že tento zákon, keďže bol aj podrobený verejnej diskusii, aj odbornej diskusii, bude jedným z lepších zákonov, ktoré prijme Národná rada.

Chcem sa hlavne venovať článku 68 a to je pôsobnosť alebo výkon vydávania všeobecne záväzných nariadení aj v mestských častiach. Pracovala som aj v mestskej časti, aj v meste, a preto si dovolím možno zásadnejšie sa vyjadriť k tomu, prečo je dobré zosúladiť ústavu s tým, čo desať rokov funguje. Ide možno len o veľmi malý doplnok alebo doplňujúci návrh, myslím si, že predkladatelia, ktorí predkladali návrh novely zákona, buď pozabudli, alebo nedošlo k nejakému konsensu, a tým sa v návrhu zákona časť alebo formulácia, že zákon môže ustanoviť, ktorú pôsobnosť obce vykonáva mestská časť, nenachádza. Som veľmi rada, že v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fehéra je doplnená táto formulácia a tým v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú špecificky ustanovené, samosprávne fungovanie sa vlastne zosúladí zákonom o meste Košice a zákonom o Bratislave s Ústavou Slovenskej republiky.

Stretávame sa pri tejto diskusii už od prvého týždňa s pripomienkou alebo výhradou voči tomuto zneniu. Myslím si, že ide len o nesprávne pochopenie ustanovenia, ktoré je doplnené do ústavy, ktoré nikomu a ničomu nebráni, aby sme hovorili a otvorili diskusiu o novele zákona o Košiciach či o novele zákona o hlavnom meste Bratislave. Neobstoja argumenty na neprijatie tohto doplňujúceho návrhu a zosúladenie ústavy so zákonom o meste Košice a Bratislava, tie, ktoré hovoria, že v obidvoch mestách je veľký počet poslancov, je veľký počet mestských častí, je príliš drahé financovanie samosprávy, je to len slabá znalosť zákona a slabá znalosť výkonu mestských častí a mesta.

Som ochotná diskutovať a myslím si - v Košiciach sme už aj rozbehli diskusiu na úrovni starostov miest -, že sa treba zaoberať zákonom o meste Košice a treba hovoriť o tom, kde znížiť, kde treba šetriť finančné prostriedky, ale na druhej strane desať rokov fungovania samosprávy ukázalo, že mestské časti - budem hovoriť v Košiciach, budem veľmi rada, ak to podporia aj kolegovia z Bratislavy - v mnohom zachránili fungovanie samosprávy mesta. Ak sa mesto dostalo do finančných problémov, bolo to jednak možno nie celkom vhodným a dobrým financovaním, ale na druhej strane aj s tým, že prevládli možno tiež vzťahové problémy a tieto mestá a mestské časti sa nevedeli dohodnúť na štátnych kompetenciách.

Preto vás chcem požiadať - nevyčerpám svoj čas, nemusíte sa obávať, že budem naťahovať rozpravu -, ale chcela by som, aby všetci, ktorí aspoň čiastočne poznáte, ako funguje Bratislava a Košice, ako fungujú mestské časti, ako svojimi všeobecne záväznými nariadeniami zlepšujú výkon samosprávy mestskej časti, ste tento bezchybný doplňujuci návrh podporili, pretože jeho prijatím nič nezakazujeme, nič nerozširujeme, ale legalizujeme súčasný stav na to, aby výkon v mestských častiach sa mohol robiť aj cez všeobecne záväzné nariadenia.

Moja posledná poznámka je len ku kontrole financovania samosprávy. Budem rada, ak pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom 23 v správe alebo pozmeňujúcom návrhu pána poslanca, kde sa rozširuje kontrola aj na činnosti alebo na financie, ktoré by mali byť spravované samosprávou, nepodporíte a ak znenie, ktoré predložili predkladatelia do Národnej rady, bude zachované v plnom znení. Nepredkladám pozmeňujúce návrhy, ale žiadam vás o podporu vlastne bodu 32 správy alebo doplňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Fehér.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Hlási sa desať pánov poslancov na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej. Končím možnosť ďalších prihlášok. Posledný je pán poslanec Krajči.

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Môj hlavný problém k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej je predovšetkým v tom, že nemám námietky proti čiastkovým úpravám, ale zároveň chcem upozorňovať, že si nemyslím, že teraz je čas práve na takéto rozsiahle mozaikové vylepšovanie ústavy. Naopak, je čas, aby sme sa sústredili len na kardinálne otázky, aby sme sa v týchto kardinálnych otázkach zapodievali tým, ako vlastne zdokonaliť štát v celej jeho štruktúre vrátane samosprávnych funkcií, ale zároveň aby sme zabránili, aby náhodou niektoré samosprávne funkcie - dajme tomu, dobre mienené koniec koncov, to nevylučujem - neohrozili celok. To je vlastne zmysel celého postupu. My chceme, aby sa teraz zdokonalil celok len tou mierou, ktorú sme v stave na základe skutočne spoločenskej zmluvy dohodnúť, a aby sa o tomto hovorilo, nie o jednotlivých častiach. Unikala by nám skutočnosť, že sa naozaj skutočná reprezentatívna väčšina, teda aj koalícia, aj opozícia musíme dohodnúť len na nemnohých častiach. To je zmysel postupu. Neunikajme do podrobností, lebo podrobnosti nás pohltia.