Podpredseda NR SR B. Bugár:

Páni poslanci, nevyrušujte pána poslanca Húsku.

Poslanec A. M. Húska:

A ak dovolíte, chcem len toľko povedať: Veď zase nie sme celkom bez pamäti, veď vidíme, že aj členovia NATO, napríklad Francúzsko teraz sa vyslovene kriticky postavilo k tomu, aby sa používali vojenské intervencie na, dajme tomu, cudzie územie, a dokonca ohradili sa proti tomu, aby sa to charakterizovalo ako posolstvo tej druhej vláde.

Priatelia, veď to je tak, v politike si musíme hovoriť aj s priateľmi všetko a musíme vedieť aj kritizovať. My predsa nie nekriticky a lokajsky sa staviame k partnerom alebo budúcim partnerom. My chceme povedať, že tento svet jednoducho nemôže byť karcerovaný len z jedného miesta. To je jednoducho stav, v ktorý dúfajú. Vždycky každý hegemon sa nedá celkom realizovať v živote.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maxon, vy ste sa prihlásili vtedy, keď som už uzatvoril možnosť sa prihlásiť.

Takže, pán poslanec Hofbauer, nech páči, môžete reagovať.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán Bárdos, na rozdiel od vás mám dosť slušnú pamäť a nežiaduco dobre si pamätám veci, aj to, čo som povedal v prvom vystúpení, aj to, čo v druhom, netreba to pripomínať, pretože ja si to skutočne na rozdiel od vás pamätám. Pamätám si aj tie rokovania, ktoré sa udiali, ktorých sa zúčastnili vaši predstavitelia za Stranu maďarskej koalície, ako sa vydierali, aké ultimáta boli predkladané, čo bolo prijímané, aj to, ako pán Béla Bugár chodí do Budapešti na rokovanie maďarského inštitútu "Maďarsko a Maďari" pod šéfovaním Viktora Orbána a potom po návrate konštatuje o úlohách, ktoré tam slovenská strana maďarských poslancov obdržala.

Pán Fedoročko, vám sa čudujem, že vy máte odvahu v tomto parlamente moralizovať. Vy informujte, za akých podmienok ste dostali od prezidenta milosť a zastavenie trestného stíhania za zrazenie a zmrzačenie mladého dievčaťa. Informujte o jeho zdravotnom stave, informujte o tom, kde je vaša morálka, ako prispievate na zdravotný stav tohto dievčaťa, ktoré, pokiaľ ja viem, utrpelo trvalú ujmu. Takže, týmito vystúpeniami, veľmi nemám rád, keď niekto sa tvári ako Panna Orleánska a v skutočnosti je čímsi úplne iným.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

Nech sa páči.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán predsedajúci,

vážené unavené kolegyne, unavení kolegovia,

myslím si, že táto atmosféra dokladuje len to, že rokovanie po 19.00 hodine je kontraproduktívne. Dovoľte mi na začiatok takú malú reminiscenciu na začiatky mojej pedagogickej profesionálnej kariéry. Keď som sa zamýšľal nad tým, ako budem učiť, čo budem robiť, akým učiteľom budem, tak som hľadal, pochopiteľne, nejaké vzory. Hľadal som predovšetkým medzi mojimi bývalými učiteľmi. A snažil som sa u každého nájsť to, čo sa mi páčilo, čím bol charakteristický, v dobrej viere, že keď zhutním dohromady všetky tie dobré vlastnosti mnohých, tak že by som mal byť tým, čo si predstavujem, dobrým vysokoškolským učiteľom. Žiaľ, zistil som, že to jednoducho nejde, že nemôžem dať dohromady 30 - 40 ľudí, spraviť z toho nejaký ušitý model, ktorý jednoducho nie som schopný naplniť. A tak sa mi zdá, že aj v súvislosti s touto novelou ústavy sa tu zobrali nejaké vzory, ale vzory podľa toho, ako som sa pristihol sám pri tom svojom hodnotení - aj tu sa pristihujem -, vzory, ktoré vyhovujú len z titulu toho, čo si predkladatelia predstavovali.

Preto sa pýtam, prečo sme v súvislosti s rokovaním o novele ústavy s šírkou zmien, ktoré sú pripravené v novele, nezobrali si za vzor napríklad Belgicko, už tu x razy opakované, alebo Švajčiarsko, kde sa rokuje o novele mesiace, roky, aby ten konečný efekt skutočne bol taký, aby sme boli s tým všetci spokojní.

Mnoho razy sa tu opakovalo, že z hľadiska nezávislosti súdnictva sú naším vzorom štáty Európskej únie, ale súčasne jedným dychom účelovo novelizujeme článok alebo paragraf, alebo ako to nazvať, ktorým istotne po prijatí tejto novely bude odvolaný sudca Najvyššieho súdu, pretože sa to inak doteraz nepodarilo, no pretože, pochopiteľne, nie je celkom prijateľný. Jedným dychom nominujeme do tzv. nezávislej Súdnej rady, ako to mám nazvať, neviem: Lobistov pána prezidenta, lobistov vlády, lobistov parlamentu? Prečo tieto inštitúcie alebo inštitúty potrebujú zástupcov v nezávislej Súdnej rade? Ak nezávislej, tak to má byť nejaký zbor, ktorý si tam nominuje z radov odborníkov svojich zástupcov. Neviem si predstaviť, že tí, ktorí tam týchto zástupcov nominovali, aby nemali aj istý vplyv na nich. Nakoniec to vidíme aj dneska z hľadiska niektorých iných pár podobných orgánov.

Podobne mám dojem, že z hľadiska organizácie vyšších územných celkov sme si zobrali za vzor nejaký konfederatívny štát, lenže Slovensko je unitárny štát. O čo vlastne potom ide? Ide o to, aby sa vláda z hľadiska súčasného postavenia v tej sociálnej oblasti a ekonomickej oblasti zbavila zodpovednosti? Pretože ak prejdú kompetencie, tak, pochopiteľne, v tom ďalšom období budú zodpovedať vyššie územné celky za celkovú situáciu v regióne. Chce sa zbaviť takto skutočne vláda zodpovednosti alebo o čo vlastne ide? Ide o upratanie nejakých svojich priaznivcov pred nastávajúcimi voľbami? Bola vôbec zhodnotená tá reorganizácia, ktorá sa urobila, a povedalo sa explicitne toto a toto sú problémy, kvôli tomuto a tomuto treba urobiť reformu? Pretože to jednoducho nefunguje. Nezdá sa mi to podľa toho, čo sa dnes deje v štáte, že by štátna administratíva alebo, ako sa snažíme povedať, verejná správa dneska neplnila tie úlohy, ktoré vláda dole prenáša. Ak ich neplní v niektorých oblastiach, pochopiteľne, je to len záležitosť kontrolných orgánov.

Často sa tu dožadujeme všetci spoločne v parlamente, aby sa všeobecne dodržiavali zákony, ale aj zákony tu na pôde parlamentu. Čoho sme svedkami? Opakovaných problémov s dodržiavaním zákona o rokovacom poriadku. Bola tu predsa nominovaná nejaká komisia, ktorá mala prehodnotiť platnú ústavu, mala povedať, ktoré články, čo treba zmeniť a toto bolo dané uznesením. Ako plníme uznesenia, ako dodržiavame zákon, keď táto komisia tu nepredložila nič okrem spoločnej správy, to znamená tej, ktorá vlastne nebola produktom všetkých výborov, v ktorých bola novela prerokúvaná. A nikto sa nedožaduje tejto správy z komisie. Ale tá istá komisia jedným šmahom pripraví revíziu ústavy. Ja si neviem predstaviť, že by práve táto novela všetky tieto problémy, o ktorých hovorím, jednoducho dokázala zmeniť.

Za tieto dni prerokúvania novely tu padlo množstvo konkrétnych argumentov, samozrejme, predovšetkým z opozície, ale predsa argumentovali tu veľmi významne poslanci aj z vládnej koalície alebo nezávislí. A nehnevajte sa na mňa, vážení predkladatelia, ale žiadny tento argument nebol doložený protiargumentom konkrétnym, ale vždy len vo všeobecnej rovine, či už išlo o, ja neviem, ekonomické otázky, ktoré budú súvisieť s prijatím novely či s regionálnou správou, či s otázkami, ja neviem, rámcovania regionálneho referenda.

V mnohých, povedal by som, kuloárnych debatách, na chodbe, aj s predkladateľmi sa zdôvodňovalo, že mnohé ďalšie tieto problémy budú riešiť zákony. Aké zákony? Ako ich budú riešiť? Nie sú tu. Ja si neviem predstaviť, že by malo byť niečo viac, ako je ústava, aby teda zákon trebárs s ohľadom na posunutie škôl na samosprávu mal byť ešte orientovaný alebo usmernený z ministerstva školstva, keď tu bude jednoznačná kompetencia, ja neviem, mestských alebo miestnych úradov a regionálnych vyšších územných celkov, regionálnych správ.

A posledná taká pripomienka v súvislosti s uponáhľaním tohto hlasovania a skrátením rozpravy. To iste sa mi zdá, že tu ani neodznelo. Nemáte, vážení, taký dojem, že to súvisí s pred pár mesiacmi prijatým zákonom o politických stranách? Blíži sa 1. marec, termín odkedy má platiť zákaz dvojitého členstva. Nezdá sa vám, že touto novelou vlastne bude pozastavená účinnosť tohto zákona? Ja si myslím, že pán Dzurinda vie, prečo hovorí o tom, aby sa čo najskôr a čo najrýchlejšie prijala novela a aby sa odhlasovala, pretože tým stratí účinnosť novela o politických stranách.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili deviati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledný je pán poslanec Delinga.

(Hlasy z pléna.)

No tak musíš mať kartu.

Pán poslanec Gašparovič, vy ste posledný.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán predsedajúci, predovšetkým chcem povedať, že som sa hlásil včas, je možné sa hlásiť aj zdvihnutím ruky a to som v predchádzajúcom vstupe, keď som chcel reagovať na predrečníka pána poslanca Hofbauera, spravil.

Ale dovoľte mi, aby som reagoval na úvod vystúpenia pána poslanca Šťastného. Dámy a páni, bol tu predsa len trochu šum, ale tou úvodnou myšlienkou pán poslanec Šťastný chcel povedať jednu mimoriadne dôležitú vec. Zdôraznil, že pokiaľ sa v živote mal rozhodnúť a robil dôležité rozhodnutia, tak si analyzoval vzory svojich pedagógov. Nuž, dámy a páni, zalistujte vo svojej pamäti, spomeňte si viacerí z vás na učiteľov, učiteľky, profesorov a profesorky napríklad slovenského jazyka. Spomeňte si všetci na svojich triednych profesorov, ktorí boli v pokročilejšom veku a ktorí si mimoriadne vedeli vážiť slovenský jazyk, ktorí si mimoriadne vedeli vážiť emancipačné ambície našich predkov. A ja počas mojich študentských rokov som takú profesorku slovenčiny mal a aj takého triedneho profesora som mal. A pokiaľ si na nich spomeniem, tak jednoducho nemôžem za takúto novelu ústavy zdvihnúť ruky.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Ja si myslím, že by nebolo zlé, keby sme sa zastavili pri tom fakte, že rýchlosť, akou sa chce prijať novela ústavy, je pozoruhodná a mohla by byť dobrým materiálom pre analytikov, trebárs aj publicistov, o ktorých dnes vieme, ako sú orientovaní, a vieme, prečo to tak možno robia, ale to je iná otázka.

Naozaj pán poslanec Šťastný hovoril o veľmi vážnom fenoméne, ktorý sprevádza rokovanie o tomto bode nášho parlamentu. Tá rýchlosť, prečo by mal byť prijatý tento bod, prečo by mala byť táto novela tak rýchle prijatá, možno spočíva nielen v tom, že je tu nádej, že keď bude platiť novela ústavy a Ústavný súd bude môcť zablokovať novelu ústavy, podľa ktorej je povinný každý slušný občan tohto štátu vyriešiť svoje dvojité, trojité, alebo aj štvorité členstvo v politických stranách - je možno tým jedným dôvodom -, ale jestvuje ešte a núka sa tu veľmi intenzívne aj niekoľko ďalších analytických postrehov, ktoré by mohli čosi povedať o práci súčasnej vládnej koalície. Vieme dobre, že tí, ktorí zodpovedne uvažujú o vývoji politickej scény na Slovensku, majú veľmi vážne podozrenia z toho, že čosi sa tu má skončiť, kohosi hviezda zapadne. Možnože aj v tomto je ten problém.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Stotožňujem sa s názorom našich právnych expertov pána Tkáča, pána Cupera, pána Brňáka, že novela našej ústavy je trápnym pokusom implementovať do nej kompiláty z ústav moderných vyspelých demokratických štátov. Chýba previazanosť vybraných inštitúcií na existujúci právny systém Slovenskej republiky. Viaceré veci sú vytrhnuté z kontextu a viaceré veci, ktoré by mala zabezpečiť novela ústavy, sú len zbožným želaním. Nie sú ošetrené právne a ústavné poistky voči zneužitiu tejto novely.

V tom je chyba predkladateľov, že sa ani v procese rozpravy k novele ústavy nesnažia akceptovať tie pripomienky aspoň právnych expertov, ktoré sú relevantné a ktoré by mohli obohatiť novelu. Samozrejme, nemôžeme prijať filozofiu, že poďte teraz predkladať pozmeňujúce návrhy, pokúsime sa vylepšiť to, čo sa vylepšiť nedá. Vtiahli by ste nás tak do procesu schvaľovania novely, ktorá v konečnom dôsledku zostane paškvilom.

Ak kolega Šťastný hovoril o tom, že treba v živote hľadať vzory, že treba sa učiť, samozrejme, treba však vždycky porovnávať, či vlastnosti toho, kto je pre mňa vzorom, sa dajú zodpovedne využiť v danom prostredí. Netreba sa len bezprizorne opičiť po všetkom, čo je zdanlivo dobré.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Chcem sa pripojiť k pánovi poslancovi Šťastnému v tej časti jeho vystúpenia, keď hovoril o nerešpektovaní zákonov a uznesení Národnej rady. Už niekoľkokrát sme vás za to kritizovali, vážení koaliční kolegovia a vážené vedenie Národnej rady, ale dnes ste, pán predsedajúci Bugár, oznámili štatistické údaje. Vyše 1 050 faktických pripomienok odznelo. Osobne hodnotím a iste mi dáte za pravdu, že vyše 80 % týchto vystúpení formou faktických pripomienok bolo od opozičných poslancov. Určite z nich viac ako jedna polovica, môžeme teda približne povedať, okolo 500 bolo našich.

Navrhovali sme alebo žiadali sme, aby sa prerušilo rokovanie a aby sme sa vrátili naspäť k ľuďom, k voličom a znovu urobili celú prípravu návrhu ústavy. Prečo sa tak bojíte osloviť občanov, vysvetliť im, čo a prečo musíme zmeniť v ústave, čo a prečo chceme zmeniť v ústave? Prečo sa bojíme a zatajujeme pred ľuďmi, kto a ako navrhuje nové znenie, a dať im šancu vyjadriť sa k tomu, čo je pre Slovensko podľa našich voličov lepšie? Ja si myslím, že takýto krok by Európa privítala a Slovensku by zatlieskala. Rozhodne privítala by to lepšie než situáciu, keď my všetci ju odmietneme. Dopredu vás uisťujeme, že hneď po voľbách, ktoré určite prehráte, ústavu budeme nútení zmeniť, aby bola opäť demokratická. Vyberte to lepšie riešenie pre Slovensko. Nebuďte takí tvrdohlaví a zaťatí, že musíte poslúchnuť M.E.S.A. 10, o ktorej som už včera hovoril.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Myslím, že otázka, prečo tak rýchlo s touto ústavou, je skutočne jedna z kardinálnych otázok. Po prvé, Európska únia vôbec nepožaduje, aby sme to teraz prijali pred vstupom.

Ďalej, vládny program nehovorí, že táto politická garnitúra prijme ústavu, ale urobí analýzu a bude o nej rokovať. Tak potom prečo tak rýchlo? Odpoveď je jednoznačná. Treba clonu. Treba clonu jednak na to, že táto vláda nevie predložiť rozvojové programy a oživiť ekonomiku a o niečom treba písať. Ďalej treba clonu na privatizáciu sporiteľne a SPP. Totiž občania by veľmi skoro pochopili, že zdraženie plynu, a tým aj zdraženie širokej palety tovarov sa stáva preto, lebo z poplatkov za tranzit už nebudeme dotovať ceny plynu. Doteraz sa dotovali aj kvôli tomu, aby naše výrobky boli konkurencieschopné, aby občania, ktorí nemajú vysoké platy, ba, skôr povedané, majú veľmi nízke mzdy a až na hranici chudoby žijú, aby neboli natoľko zaťažení. A toto by sa rozdiskutovalo, toto by boli témy, o ktorých by sa diskutovalo, toto by boli otázky, ktoré by sa mohli v tlači, v diskusiách vysvetľovať, v rôznych reláciách a podobne, že privatizácia SPP znemožňuje tieto dotácie, ktoré vlastne sa uskutočňovali. Tak treba diskutovať o ústave, pretože skutočne je to vážna otázka, treba ju dať dnes.

 

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Veľmi ťažko sa na niektoré veci, ktoré sa len tak hodia do pľacu, diskutuje. Napríklad voľne sa hovorí o referende vo vyšších územných celkoch. No myslím si, že, samozrejme, skončí sa to podobne ako pri tristošesťdesiatdeviatke, zákone o samospráve obcí, že sa povedzme negatívne vymedzia tie druhy referend, ktoré sa nebudú môcť konať. Typickým príkladom je referendum o dani a poplatkoch, pretože by vyšší územný celok nemohol urobiť rozpočet. To je len jeden z parciálnych problémov.

Druhá vec je, že pán rečník hovoril o tom, či sme si zobrali príklad z nejakého federatívneho štátu. No treba si uvedomiť, že už minulý rok bola schválená stratégia reformy verejnej správy, kde bolo povedané, že Slovenská republika bude unitárny decentralizovaný štát, zostavenou štruktúrou samosprávnych orgánov, ktoré budú mať vlastné kompetencie, budú vykonávať svoju činnosť nezávisle a budú pod správnym dozorom štátu. Plus, samozrejme, súčasťou toho by mala byť fiškálna decentralizácia. O tom je veľmi ťažko hovoriť, keď sa len takto voľne do pľacu hodia témy.

Jednou z takých tém, že si nevieme predstaviť, čo so školami. No už teraz sú školy, zakladateľské funkcie - decentralizované na dekoncentrátoch, ako je okresný alebo krajský úrad. Ale veľmi ťažko o týchto veciach diskutovať, keď sa to len takto nahodí a dve minúty nestačia na to. Ja som presvedčený, že pri zákonoch o vyššom územnom celku a voľbách do týchto orgánov budeme mať času na to, aby sme si vydiskutovali zásadné problémy, ktoré s týmto súvisia. To je zatiaľ všetko, ja vo svojom vystúpení sa pokúsim niektoré veci ujasniť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem domýšľať myšlienku, ktorú spomenul pán poslanec Šťastný, že prečo asi je vlastne takto rozsiahla tá novela. Už ja som k tej problematike hovoril jednak tým, že to sa dá vysvetľovať psychológiou revanšu. Asi zjednodušene povedané: Vy ste sformovali štát, my koaličníci teraz tú vašu podobu štátu zdeformujeme, pretože nám je neprijateľná, my sme držitelia iných ideí, z iného sveta a tak ďalej. Ale toto by bolo predsa len trocha príliš schematizované vysvetlenie. Myslím, že je dôležité si uvedomiť, že to zákonite viedlo k tomu: Ako vlastne sa formovali sily, ktoré chceli oponovať predchádzajúcemu režimu? Predovšetkým takým spôsobom, že vytvorili vlastne predvolebný program 11 strán. Priatelia, predvolebný program 11 strán musí byť objektívne obchod so zmiešaným tovarom. Tam sa jednoducho veľmi ťažko vytvára spoločný menovateľ. A potom keď sa prešlo na riešenie vládneho programu, tak sa to znova premietlo takýmto širokým spôsobom. A je pochopiteľné, že teraz novela predstavuje taký široký rozsah, aby uspokojila všetkých koaličníkov, ale nielen tie strany, ale aj tých krstných otcov tých strán, jednak doma a jednak v zahraničí. Je teda pochopiteľné, že vnútorne novela je veľmi rozsiahla a protirečivá.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Šimko Ivan.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem.

Vážený pán poslanec Šťastný,

mám dve pripomienky k vášmu vystúpeniu. Predovšetkým chcem len povedať, že nevznikala táto novela tým spôsobom, ako ste vy naznačili, akýmsi súhrnom rozličných vzorov. Táto novela vznikala tak, že najskôr sa uskutočnila analýza potrieb, čo je potrebné v Ústave Slovenskej republiky zlepšiť, zmeniť vzhľadom na záujmy Slovenskej republiky. Dospeli sme k tým okruhom, o ktorých tu neustále hovoríme a ktoré v súhrne aj vaši kolegovia vo svojich vystúpeniach uznali ako tie oblasti, ktoré je potrebné meniť, dajme tomu, že možno sa nedohodneme na tom, že ako, ale sú to tie okruhy, o ktorých som aj pred chvíľkou hovoril, okruhy, ktoré sa týkajú prístupového procesu do Severoatlantického paktu a Európskej únie, rozšírenia, teda reformy verejnej správy, rozšírenia nezávislej štátnej kontroly, reformy súdnictva a prehĺbenia ochrany základných práv a slobôd. Takýmto spôsobom vznikala táto novela.

A druhá poznámka je k tomu záveru vášho vystúpenia, kde nám podsúvate akýsi úmysel, že chceme urýchliť prijatie tejto novely z toho dôvodu, aby sa zmenil ústavný stav vo vzťahu ku zákonu o združovaní v politických stranách. Môžem vás ubezpečiť, pán poslanec, že to tak nie, lebo toto upravuje článok 29 platnej ústavy a my sa vôbec ani nedotýkame tohto článku. Ak je zákaz dvojitého členstva v rozpore s ústavou, tak je s ňou v rozpore aj teraz. Uvidíme, čo na to povie Ústavný súd, ale v každom prípade teraz ten zákon platí a bude platiť, kým Ústavný súd nerozhodne, to znamená, že my si svoje pomery musíme v stranách, v ktorých sa nachádzame, upraviť podľa tohto zákona, tak ako platí. Pokiaľ ide o SDKÚ, tak sme to tak aj urobili.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za udelené slovo.

Chcem sa pripojiť k myšlienkam pána poslanca Šťastného, pretože prístup k novelizácii ústavy je rôzneho charakteru a šírka zrejme skutočne vychádza z rôznych potrieb. Ja som tiež hlbšie analyzoval uvedené články. Dochádzam k názoru, že dva-tri články sú skutočne potrebné a vychádzajú z nejakej akútnej potreby z tohto života. Ale široká plejáda tých 55 článkov, ktoré sa navrhujú novelizovať, je skutočne zbožné prianie na budúcnosť.

A niektorí poslanci tu hovorili o tom, že na čo sa púšťame do takýchto problémov, ktoré nás čakajú, na riešenie v ďalekej budúcnosti a možnože sa vykryštalizujú najmä podľa toho, ako sa budú vyvíjať pomery v Európe a v Európskej únii. V tomto prípade by skôr bola naliehavá prosba a náležitosť, aby sa predkladatelia zamysleli nad ťažiskovými článkami a tie detailne prepracovali a vylepšili, lebo to, čo je predložené týmto spôsobom, nevedie ku kvalite.

Veď si len zoberme napríklad článok, ktorý hovorí o kontrasignácii vlády, ministrov u prezidenta, keď sa predpokladá podľa novely, že pokiaľ nebude prezident, tak právomoc hlavného veliteľa ozbrojených síl preberá predseda vlády. Ale predseda vlády dáva kontrasignáciu prezidentovi aj teraz, keď prezident je. Čiže v podstate je tu silnejší predseda vlády ako prezident, teda ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Takto to hovorí táto novela a to nie je v poriadku.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Šťastný, môžete reagovať, nech sa páči.

(Hlasy z pléna.)

Pán poslanec Cabaj, vy ste sa neprihlásili vtedy, keď som ešte neuzavrel možnosť. Vaše meno sa objavilo až potom na tabuli.

Pán poslanec Šťastný, máte slovo.

Poslanec P. Šťastný:

Čas by som prosil.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Áno, nech sa páči, dve minúty nastavte.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán poslanec Šimko,

ja som sa predsa jasne pýtal na to, čo ste vy odpovedali. Som sa pýtal, kedy bola predložená analýza. Predsa komisia mala pripraviť podľa uznesenia správu, v ktorej by bola analýza. Tento parlament takú analýzu nedostal. Vlastne bola pripravená revízia, to, čo ste tu predložili ako novelu ústavy. Myslím si, že aj pokiaľ sa z nášho takpovediac tábora ozvali hlasy o tom, že bolo treba urobiť niektoré úpravy, tak rozhodne z tých diskusií nevyplýva to, že by to bol ten rozsah, ktorý sa tu prezentoval, že by to bolo také množstvo, teda tých zmien a článkov, ktoré ste v novele načrtli.

A pokiaľ ide o tú druhú otázku, vy viete lepšie ako ja, pretože ste právnik: Ústavný súd doteraz robí nález, áno. Podľa novely ústavy vydá rozhodnutie. Ak ste tam podali návrh skupiny poslancov na prehodnotenie tohto zákona o politických stranách v súvislosti s ústavou - a bol prijatý, pokiaľ som čítal dobre tento podnet váš -, tak si myslím, že je to jednoznačné, že to je - to je môj názor, prosím - jeden z dôvodov, prečo to má tak byť.

A pokiaľ ide o tú decentralizáciu, pán poslanec, myslím, že vy najlepšie viete, v čom sa budete pohybovať. A už ste to tu raz naznačili, aké kompetencie sa pričleňujú alebo čo s tými kompetenciami bude aj súvisieť.

Ale jednu drobnú poznámku. Ja iste...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

Nech sa páči, máte minútu.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, že keď nestíhate čítať tabuľu, aby ste sledovali, pretože nemal som kartu, som sa hlásil ručne. Upozornil som vás zvukovo. Kolegovia na to reagovali, vaši, z vašej koalície. Až potom dodatočne keď som zohnal kartu, som sa mohol prihlásiť, keď už bolo poradie spravené. Vy ste sa tvárili, že nič nevidíte.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, keby ste si aspoň raz prečítali rokovací poriadok, by ste vedeli, že povinnosťou predsedajúceho je prečítať zoznam, ktorý sa objaví na tabuli. To som aj urobil.

Takže pán poslanec Jarjabek je ďalší, ktorý vystúpi v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Bajan.

Poslanec D. Jarjabek:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážený pán minister,

ctení diváci Slovenskej televízie,

dámy a páni,

dovoľte mi najskôr, aby som sa trošku vyjadril k tejto atmosfére, ktorá vládne tuná pri tomto prerokúvaní tak dôležitého dokumentu, akým ústava skutočne je. Často hovoríte, často napádate množstvo faktických poznámok, často hovoríte o istej kultúre rokovania, často hovoríte o istej neslušnosti a tak ďalej, a tak ďalej. No ja by som chcel len toľko povedať, že toto všetko je dôsledkom istej atmosféry, ktorá tuná vládne dva roky. No a celkom na záver by som povedal len jednu, jedinú vetu: Každá koalícia má takú opozíciu akú si zaslúži. Ide o to či si aj my ako opozícia zaslúžime takú koalíciu, akou ste vy. To je celý problém. (Potlesk.)

A teraz dovoľte, aby som sa vrátil k meritu veci a k ústave. Som veľmi rád, že mám aspoň 10 minút, aby som mohol osvetliť jeden, jediný problém, ktorý, aby som bol úprimný, mi nedá spávať, hoci nie som právnik, a preto by som chcel poprosiť pána predkladateľa Orosza alebo pána predkladateľa Hrušovského, aby mi tento problém osvetlili.

Totižto ide o jednu vec. A to ide o právomoci pána prezidenta. Pán prezident bol volený tzv. všeľudovým hlasovaním. Vy ako koalícia si robíte jeden veľký bod z toho, že to všeľudové hlasovanie pána prezidenta prešlo a že ako prvok sa v našej spoločnosti objavilo a pán prezident bol zvolený do svojho úradu právoplatne a s istými právomocami. S istými právomocami ho volili občania Slovenskej republiky. Ešte raz opakujem. Bolo to vo všeľudovom hlasovaní.

Dnes my meníme z ústavy právomoci pána prezidenta a tie právomoci budú podstatne iné po prijatí novely tejto ústavy, resp. novelizácie tejto ústavy. Ja sa pýtam, či vlastne týmto pádom nebude spochybnený mandát pána prezidenta Slovenskej republiky, ktorý bol zvolený s inými právomocami na svoj úrad. Po eventuálnom prijatí novely tejto ústavy sa situácia rapídne zmení. Prezident bude mať iné právomoci, bude vlastne sedieť na svojom stolci s iným mandátom. No a ja sa pýtam, či ešte stále bude ten mandát právoplatný. Podľa môjho názoru je tento mandát spochybnený. To je jedna vec.

Viete, o tom referende sa porozprávalo za dva roky už veľmi veľa. Ale ak k niečomu malo byť referendum, tak si myslím, že určite k ústave. My naozaj hovoríme, že neprebehla všeľudová diskusia k tejto novele ústavy.

A keď sme nedávno boli s kolegami v Dánsku, kde sme boli vyslaní výborom pre kultúru a médiá, kde sme obdivovali ústavu z roku 1953, ktorá vlastne v Dánsku platí dodnes, sme sa pýtali vlastne na systém novelizácie ústavy. No veľmi zaujímavú vec nám povedali dánski kolegovia. Totižto tá ústava je preto taká stabilná, že ústavu, samozrejme, navrhne jeden parlament, ktorý ju schváli, ale tá ústava začína platiť až potom, keď ju schváli parlament, ktorý vzíde z nasledujúcich volieb, a medzitým ešte prebehne referendum o ústave, a tým pádom je zaručená istá stabilita aj istého právneho ústavného systému.

My pristupujeme trošku ľahostajne k tejto ústave, resp. k novele ústavy. Stačí nám 90, 91, eventuálne 92 hlasov a vlastne, bolo to tu už povedané niekoľkokrát, neexistuje celospoločenská dohoda. Neexistuje celospoločenská dohoda minimálne medzi tými voličmi, ktorých zastupujeme my ako opozícia.

No a otázku som položil, čiže, ja už len celkom na záver by som sa naozaj prikláňal k tomu, aby toto rokovanie bolo prerušené, aby sme sa jednoducho dohovorili aspoň na tých zásadných veciach. A jednoducho my sme ochotní kedykoľvek, myslím, že to hovorím za všetkých kolegov z opozície, my sme ochotní kedykoľvek spolupracovať s koalíciou v tejto chvíli na inom, myslím, podstatne lepšom, nie tak vyhrotenom znení ústavy.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štrnásti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledný je pán poslanec Husár.

Prvý vystúpi pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, v súvislosti s tou poznámkou, ktorú urobil Dušan Jarjabek, či si opozícia vôbec zaslúži takú koalíciu, akú tu momentálne máme. Úplne otvorene treba povedať, si nezaslúži, pretože ak veľa rozprávania tuto už bolo o tom, aké by mali byť vzťahy, ako by to malo fungovať, jednoducho nemôže to fungovať z toho dôvodu, že ste si vedomí svojho času sily 93 hlasov a takýmto spôsobom ste sa aj celý čas správali v opozícii. Samozrejme, je to zasievanie úrody a potom aj takým spôsobom, ako si zasejete, takú si aj zožnete. To treba úplne brať na zreteľ, pretože iným spôsobom sa táto situácia ani vôbec nedá riešiť. Ale ak je to v tejto rovine, vyplýva aj z toho skutočnosť, že síce prerokúvame zákon zákonov, ale prejavuje sa tu skutočnosť, že najviac unavenými sú tu predsedajúci, pretože síce sa striedajú ako na bežiacom páse, ale najčastejšie predsedajúci porušil rokovací poriadok. A asi bude platiť ten otrepaný vtip na Slovensku, ktorý hovorí, že vďaka televíznym prenosom z rokovaní Národnej rady už celé Slovensko ovláda rokovací poriadok, iba predsedajúci ešte nie. Takže, dostaneme sa aj do tejto roviny. To je vizitka tej vládnej koalície, v ktorej je.

Ak by tuto bola trochu snaha niečím sa pohnúť z miesta, tak by nemohlo byť to, čo sa stalo ráno. Ak padol návrh zo strany opozície, že máte síce silu na to, aby ste si odhlasovali skrátenie rozpravy, my sme navrhovali, aby bolo 15 minút, ale na návrh klubu KDH bol ešte návrh, aby jeden poslanec mal neobmedzenú možnosť vystúpenia za klub a takto aby sme pokračovali. V tomto sme boli ochotní sa dohodnúť. Napriek tomu ste sa správali, tak ako sa správate vždy. Jednoducho ste ignorovali opozíciu a museli ste si potom nahnať poslancov, aby vám boli schopní odhlasovať to, že trváte na skrátení na 10 minút. Preto aj to rokovanie tak vyzerá, ako vyzerá, pretože vy ste o tom takýmto spôsobom rozhodli.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, keby ste dodržali rokovací poriadok, hovoríte k predrečníkovi a nie o tom, čo bolo ráno v grémiu.

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážená koalícia,

dámy a páni,

veľmi často sa uvádza ako prejav víťazstva koaličnej demokracie skutočnosť, že bola prijatá novela ústavy v tom zmysle, že prezident republiky nebol volený poslancami v parlamente, ale všeľudovým hlasovaním. Dovolím si pripomenúť tým, ktorým slabšie slúži pamäť, že situácia bola úplne iná.

Pán Rudolf Schuster ako člen Strany občianskeho porozumenia podmienil koaličné vstúpenie Strany občianskeho porozumenia do štvorkoalície tým, že bude kandidátom na prezidenta republiky. Vy dobre viete, ako to potom sa ďalej vyvíjalo. Teoreticky táto dohoda platila, prakticky však nie, pretože v Národnej rade Slovenskej republiky vládna koalícia nemohla sa dohodnúť na podpore dostatočného množstva hlasov v prospech Rudolfa Schustera. Vznikla dilema čo teraz. SOP odstúpi od koalície, pre Boha živého, len to nie. Tak ste vyrukovali s novelou ústavy na všeľudové hlasovanie, v ktorom ste počítali so zapojením Markízy a všetkých mediálnych blufov, ktoré boli osvedčené z parlamentných volieb, aby sa naplnilo to, čo ste sa zaviazali pánovi Rudolfovi Schusterovi, ale čo ste neboli ochotní a schopní plniť v parlamentnej snemovni. Tak ste to hodili na občanov, občania v dobrej viere hlasovaním vybrali Rudolfa Schustera, hurá, koalícia ostala zachovaná.

Takže, dámy a páni, prestaňte to prezentovať ako úspech demokracie v prospech vôle a slobody ľudu, čerta starého, to bola vaša neschopnosť dohovoriť sa v poslaneckom zbore vo vládnej koalícii. Nebola to schopnosť a ochota medzi vami samými dodržať a rešpektovať tie záväzky, ktoré pred parlamentnými voľbami ste na seba prebrali.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Jarjabka reagujem takýmto dodatkom. Je samozrejmé, že je vlastne už akýmsi trvalým zákonom, že zotrvačnosť je veľmi, veľmi silná v každých zložitých systémoch, a teda aj v ľudských. Samotný fakt, že prezident, ktorý bol prvý menovaný v tejto samostatnej Slovenskej republike, prvý dezertoval zo svojej pozície nestrannosti a vytvoril sám seba do polohy koordinátora opozície, ktorá mala riadiť útoky, akým spôsobom zbaviť legitímnu vládu moci. Tak tým spôsobom, samozrejme, zadal určitý návyk, ako sa správa prezident. A bolo veľmi ťažko teraz novému prezidentovi, ktorý však bol legitimovaný trocha inak - bol legitimovaný všeobecne volebným postupom. Predsa len teraz často je nedôsledný. Na jednej strane volal po okrúhlych stoloch, ale keď na to sa ozvala arogancia zo strany koalície, tak jednoducho prestal volať. Povedal, že referenda sa zúčastní, pričom bolo celkom jeho legitímne volebné právo, ale mal tento vzor uskutočniť a nezúčastnil sa. To znamená, že vidíte, ako sa reflektuje, ako sa premieta určitý návyk jednostrannosti postoja z jedného prezidenta na druhého a ako je ťažké sa zbaviť zlých návykov. Takže v tomto zmysle slova rátajme s tým, že bude aj problém, ako sa zbaviť vašich návykov.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Áno, pán poslanec Jarjabek povedal, že sa mení pozícia najvyššieho ústavného činiteľa, pretože kontrasignácia, napríklad kontrasignácia ministrom obrany znamená, že budeme mať už dvoch veliteľov armády. A keď si pomyslíme, že vláda môže zaviazať člena vlády vykonaním niektorého skutku, tak v podstate vláda Slovenskej republiky v istých záležitostiach bude rozhodovať o tom, o čom doteraz rozhodoval prezident Slovenskej republiky. Nie je to však jediný posun v právomociach ústavných činiteľov na Slovensku podľa návrhu novely našej ústavy.

Žiaľbohu, mení sa i postavenie poslaneckého zboru, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Účelovým oklieštením poslaneckej imunity sa vytvára situácia, v ktorej aj poslanci sa ocitajú v inej situácii. Možnože mnohí tí, ktorí kandidovali vo voľbách, po takej zmene ústavy, keby o nej vedeli, že bude, možnože by odmietli kandidovať do takéhoto poslaneckého zboru.

To však všetko nie je nič oproti tomu, ako sa mení pozícia jednotlivých základných pilierov štátnej moci. To, čo sa vytvára s Ústavným súdom, opakovane to tu už bolo zdôraznené a podčiarknuté, je absolútne nedemokratický prístup, keď sa vytvára nekontrolovateľný orgán štátnej moci, ktorý vlastne poníži úroveň parlamentu na druhú komoru parlamentu, resp. prvú komoru parlamentu, a kontrolu nad ňou prevezme Ústavný súd. Je to nehorázny pokus, ako zlikvidovať demokratický princíp Slovenskej republiky.

Myslím si, že toto sú skutočnosti, ktoré si treba veľmi významne uvedomiť a pochopiť, že to nie je len taká novela ústavy.