Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dotknem sa tej časti vystúpenia pána predrečníka poslanca Jarjabka, v ktorej hovoril o vývoji niektorých ústav v Európe a vo svete a o ich tvorbe.

Ja som tu už niekoľkokrát povedal, že Ústava Spojených štátov amerických platí asi 204 rokov. Nebolo potrebné ju meniť, ústava je filozofiou života, života politického, ekonomického, hospodárskeho a tak ďalej, a tak ďalej. Má byť jasne formulovaná a vykonávacie predpisy sú potom vo forme zákonov. Prečo toto my takto ambiciózne meníme po pár rokoch, dodnes neviem.

Takisto je známe, že ústavy v severských štátoch spravidla pripravuje jedna garnitúra vo svojom volebnom období a druhá ich ukončuje, resp. realizuje. Tomu hovorím všeobecný konsenzus, tomu hovorím, že teda je to ústava pre všetkých občanov alebo obyvateľov danej krajiny. Poznáme aj situácie z Belgicka, kde sa pokojne diskutuje už viac desaťročí možno. Takisto bolo hovorené o Švajčiarsku a podobne.

Neviem, prečo si dávame také veľké ambície, tak rozsiahlu zmenu a prečo sa dnes táto situácia stala v podstate politickou situáciou. Veď dnes už vládnej garnitúre nezáleží ani na obsahu tejto ústavy, ale ide o to, aby sa prijala za každú cenu. Tu je celý problém. Celý problém spočíva v tomto. Keby sa išlo do obsahu, toho, čo je podstatné, možnože by sa dalo nejakým spôsobom otvoriť rokovanie a bola by tu politická vôľa, ale tá už neexistuje. Tá neexistuje, sme v zákopoch a je tu iba politická otázka prijať ústavu za každú cenu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Kolega Jarjabek si položil dve otázky. Na margo tej prvej, či si súčasná koalícia zaslúži takú opozíciu, akou sme my, chcem len pripomenúť, že sme niekedy hluční, sme temperamentní, reagujeme podráždene na to, čo sa odohráva v pléne, ale nikdy sa nestalo, aby sme my okupovali rečnícky pult, aby niekto z nás rečníkovi pľuval do pohára použitú žuvačku, aby sme niekomu otĺkali transparent o hlavu tak, ako sa to stalo vám, keď ste boli v opozícii, tak ako ste sa predvádzali, keď správu o činnosti Slovenskej informačnej služby prednášal Ivan Lexa a úspešne mu asistovali pán Kňažko a ďalší.

Na margo tej druhej otázky, či novela ústavy nespochybňuje mandát prezidenta, ktorý bol zvolený všeľudovým hlasovaním. Myslím si, že ani nie. Ale na druhej strane si myslím, že prezident sa môže spochybniť sám svojím konaním pred občanmi, pretože všeľudové hlasovanie hovorí o tom, že prezident je prezidentom všetkých občanov, nielen občanov, ktorí volili súčasnú vládnu koalíciu.

Nemôže sa prezident správať tak, že na jednej strane chce zmierovať občanov tohto štátu, chce zvolávať okrúhle stoly a na druhej strane ide puncovať lídra opozície prívlastkami, ktoré nie sú hodné postavenia hlavy štátu. Takže inštitút prezidenta nie vždy závisí od právomocí, ktoré mu ústava dáva, ale aj od toho, ako sa správa a ako tieto právomoci využíva.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Jarjabek dal rečnícku otázku, kedy bude deväťdesiatka schopná odhlasovať novelu ústavy. Tak si poďme po poriadku povykladať, akým spôsobom sa to všetko realizuje.

Všimnite si kresťanských demokratov, akí sú dnes spokojní, pretože uzavreli dohodu pri koňaku, pán poslanec Palko hovoril pre médiá. Uzavreli dohodu s Dzurindom, že ich vypláca za to, že vychádzajú z SDK, a tým majú čistý stôl, budú hlasovať za ústavu.

Demokratická strana ich predbehla a dostala ako prvá výplatný termín. Kedysi sa za komunizmu platilo za to, že niekto nosil sovietsku zástavu, dnes Dzurinda vypláca za to, že niekto bol v SDK a bude hlasovať za novelu ústavy. Demokratická strana to dostala, ja som zvedavý, na koho účte to je, či to je na účte jedného krídla, ktoré bolo do soboty, alebo krídla, ktoré je po sobote. To je otázka vnútorná. Nechcem zasahovať, chráň Boh, do vnútorných záležitostí Demokratickej strany. No a teraz je tam v rade pred Úradom vlády Volf, pretože sociálna demokracia potrebuje "peneží". Nevie sa ešte, či bude hlasovať, záleží, ako sa pán Palacka vyspí, či vôbec nahrabe do rána tieto zdroje.

Sú tam liberálni demokrati. Pán Dzurinda pred pol hodinou povedal v médiách, že oni nie sú materská strana, tak neviem, kto bude určovať otcovstvo v tejto situácii, ktorý princíp medzinárodného rodinného práva nastúpi.

No a v rade sú ešte zelení a tí sú zelení tak, ako je bledý Palacka, ako jogurt, pretože nemá na to peniaze, pretože pán Lengyel zakladá televíziu, aby Dzurinda SDKÚ mohol zvládnuť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec.

Poslanec V. Tkáč:

Takže toto je odpoveď na otázku pána poslanca Jarjabka, kedy bude 90 hlasov - vtedy, keď posledný zelený dostane "peneží". V tom je ten problém. A zostane zelený Dzurinda na záver, to je tá deväťdesiatka, to je ústava. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Súhlasím s pánom poslancom Jarjabkom, že v diskusii po dva týždne sa uviedlo veľa dobrých pozmeňujúcich návrhov. Dokonca dnes pre Nový Čas konštatoval aj predseda parlamentu Migaš, keď uviedol, že v rozprave padlo veľa zaujímavých návrhov, ktoré treba posúdiť, a koalícia je o niektorých pozmeňujúcich návrhoch aj ochotná diskutovať. Ale, čuduj sa svete, o ktorých pozmeňujúcich návrhoch táto vládna koalícia je ochotná diskutovať? Pán predseda Migaš nám to v dnešnom Novom Čase aj prezrádza - o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Faiča, o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kanisa a o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Fica. Ako všetci vieme, sú to poslanci vládnej koalície a pri vystúpení vyjadrili určitú nespokojnosť s predloženou novelou ústavy. A jej textom poukázali na jej slabiny a vyjadrili aj niektoré svoje názory.

A dovolím si tvrdiť, že títo predkladatelia, ktorí tvrdo odmietajú naše pozmeňujúce návrhy, a teda naše pripomienky, veľmi ústretovo vystúpia voči pripomienkam a pozmeňujúcim návrhom týchto štyroch poslancov. A čo myslíme prečo? No jednoznačne z toho dôvodu, že potrebujú ich hlasy. A ja si myslím, že ani nepadol ani jeden pozmeňujúci návrh od daných poslancov.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán poslanec Jarjabek,

keď už ide o to vyplácanie Dzurindovo, lepšie povedané, aby sa dosiahol ten 90-hlasový konsenzus na prijatie toho paškvilu, ktorý tak honosne nazývame novela Ústavy Slovenskej republiky, tak je potrebné povedať, že bude treba vyplatiť Dzurindovi ešte aj pána prezidenta. Ten si žiada zase viacej právomocí.

Samozrejme, keď chceme hovoriť o tom, aké tie právomoci budú, tak je potrebné rozhodnúť sa o tom, či bude v budúcnosti Slovensko prezidiálna republika prezidiálneho parlamentarizmu alebo parlamentného prezidializmu. Je potrebné povedať, že to druhé je výhodnejšie a zrejme vyzerá to tak, že pri poslednej návšteve pani Malíkovej u pána prezidenta len predsa mu zrejme doručila okrem iných vecí aj model od pána Jeľcina, lebo ten realizoval prezidiálny parlamentarizmus, v ktorom teda prezident má takmer neobmedzené právomoci, ktoré aj náš prezident po vyliečení žiada.

Samozrejme, tie právomoci spočívajú v tom, že bude treba, vážení páni poslanci vládnej koalície, obmedziť právomoci parlamentu. To znamená, že pán prezident bude môcť váš návrh zákona presunúť do Košíc na Ústavný súd, a tým vlastne vás alebo vaše snahy o prijatie návrhu zákona vynulovať. Teda vyzerá to tak, že sa celkovo to mocenské centrum presťahuje z Bratislavy do Košíc, do Východoslovenskej galérie. Len teraz neviem, či si budete tam chodiť obzerať obrazy alebo sudcov Ústavného súdu, ktorých bude po novele až trinásť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Vážený pán kolega Jarjabek,

ja sa vrátim k vášmu vystúpeniu, lebo kolegovia hovoria o niečom úplne inom. Najprv teda budem hovoriť o tej vašej otázke, ktorú ste adresovali nám, najprv všeobecne. Ak by sme prijali tú vašu filozofiu, tak zrejme by sme museli vychádzať z toho, že počas volebného obdobia určitého štátneho orgánu by nebolo možné meniť jeho právomoci ani ústavou, ani zákonmi.

Ja poviem jednu paralelu, rok 1992 prijatie Ústavy Slovenskej republiky a zánik česko-slovenskej federácie. Od 1. januára prešli na ústavné orgány Slovenskej republiky všetky právomoci federálnych orgánov plus to boli nové právomoci vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky. Nikto to nespochybnil doteraz.

A teraz poďme k ústavnému postaveniu prezidenta republiky. K zásadnej zmene koncepcie postavenia prezidenta republiky došlo prijatím ústavného zákona číslo 9/1999. My sme nezaviedli len priamu voľbu prezidenta, ale zároveň sme ho posunuli zo sféry moci výkonnej do sféry moci neutrálnej, čo je typické pre modernú parlamentnú demokraciu. Ústava z roku 1992 v pôvodnom znení vychádzala z prežitej dualistickej formy výkonnej moci. Tomu zodpovedajú právomoci, ktoré hlava štátu už má teraz, a tomu zodpovedajú aj právomoci, ktoré dostáva cez túto novelu. Naozaj je to teda posun v systémovej rovine, aby to bol orgán neutrálnej moci, ktorý vyvažuje spory medzi výkonnou a zákonodarnou mocou.

Chcem povedať v tejto súvislosti, že keby sa schválil ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložili dnes niektorí poslanci za SOP, potom, a tu sa stotožňujem s poslancom Cuper, tam už ide o posun v oblasti formy vlády. Je to veľmi zaujímavá problematika, pán poslanec, ak chcete ja budem veľmi rád aj po rozprave s vami o tomto hovoriť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Sabolová.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem pekne za slovo.

Myslím si, že toto bola aj ukážka, toto vystúpenie, že tá rozprava v mnohom už nevedie ku konštruktívnemu vystúpeniu, ale diskutujeme už len ako vo všeobecnej rozprave.

A chcela by som k tomu, čo povedal pán poslanec Jarjabek ako predrečník, na ktorého reagujeme, či si zaslúži táto koalícia takú opozíciu, ako ste vy, uviesť: Myslím si, že si nezaslúži, pretože čakala by som väčší záujem váš počas procesu legislatívneho a nielen vtedy, keď je kritika.

A pán poslanec Jarjabek, prerušiť rokovanie teraz a pripraviť niečo lepšie, mali ste na to pol roka od predloženia návrhu ústavy, od prvého čítania celé leto, 7 mesiacov na to, aby sme mohli vylepšiť návrh ústavy. A myslím si, že dnes by ste nemuseli hovoriť, že treba prerušiť, lebo by ste mohli pripraviť lepší návrh zákona.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ja som myslel, že pani kolegyňa využije dve minúty. No je to veľmi zaujímavá diskusia, či si súčasná vládna koalícia zaslúži takú opozíciu alebo či si súčasná opozícia zaslúži takúto vládnu koalíciu. Nuž, dámy a páni, ja vám odporúčam, aby ste sa na to išli opýtať občanov Slovenskej republiky.

Občania Slovenskej republiky si určite nezaslúžia takúto ústavu. Občania Slovenskej republiky si určite nezaslúžia takú novelu zákona o sociálnom zabezpečení ako prijala táto koaličná väčšina. Občania Slovenskej republiky si určite nezaslúžia také zmätky v nových daňových zákonoch. Občania Slovenskej republiky si určite nezaslúžia takú liberalizáciu a úpravu cien, aká ich postihla vo februári tohto roku.

Nuž a už vôbec si občania Slovenskej republiky nezaslúžia, aby sa dogmaticky držal princíp "dajte nám kompetencie a zdroje a uvidíte zázrak". Nuž ak podľa vami navrhovanej novely ústavy by mali prejsť kompetencie na vyššie územné celky a samosprávy, tak ako máte predstavu, ak by samosprávy mali dostať toľko zdrojov, ako predbežne uvažujete, tak neuvidíme žiaden zázrak. Uvidíme jednu veľkú katastrofu. Vy to nakoniec veľmi dobre viete a medzi riadkami je to aj v dôvodovej správe v návrhu novely ústavy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Ja som chápal vystúpenie kolegu Jarjabka v časti, pokiaľ hovoril o redukcii právomocí, kompetencií prezidenta, tak, že kladie otázku nie k problému, ktorý je opozícii jasný - a to je rozšírenie kompetencií -, ale k obmedzeniu výsostných kompetencií hlavy štátu. Ako neprávnik pán kolega Jarjabek, si myslím, veľmi dobre postrehol, že tieto výsostné kompetencie sa neobmedzujú, ale prezidentovi prakticky odnímajú. Moje rozhodnutie ísť na pivo, pokiaľ môže byť platné, ak mi ho podpíše manželka, nie je žiadnym rozhodnutím, pretože mi ho nepodpíše, keď nebude mať náladu.

A pritom, vážení priatelia, nechcem v žiadnom prípade podceňovať význam tohto opatrenia v prípade písm. k), teda vypovedanie vojny, vojnový stav a tak ďalej, ale prvé dve písmená, vážení páni a dámy, urobili z prezidenta, neviem, či ste k tomuto kroku pristúpili po vyhodnotení jeho funkcie primátora v Košiciach, vyložene ceremoniára, ktorý bude prijímať, poverovať a odvolávať vedúcich diplomatických misií na základe praktického rozhodnutia vlády, ak nebude chcieť prichádzať do konfliktov, a vláda láskavo prevezme zodpovednosť za takéto rozhodnutia, pričom obsah tejto zodpovednosti vo vzťahu k dvom písmenám je úplne jasný, ako ústavnoprávna k jednému, bohužiaľ, nie. Ja sa domnievam, že stav okolo pána prezidenta vyjadril v ankete o dôveryhodnosti...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gašparovič.

Zapnite mikrofón pánu poslancovi Gašparovičovi, až potom ide pán poslanec Jarjabek, ktorý bude reagovať.

Nech sa páči.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán poslanec Jarjabek vo svojom vystúpení sa zmienil aj o určitých funkciách ústavy, o ktorých si myslí, že by bolo ich treba dodržať. A spomenul jednu z týchto funkcií, najmä funkciu stabilizačnú. Okrem tejto stabilizačnej funkcie, ktorú každá ústava musí mať, pretože inak dochádza k rozporom v spoločnosti, ale najmä medzi politickými stranami, je to najmä funkcia právna, z ktorej vlastne potom, tejto funkcie ústavy vychádzajú všetky zákony odvodené od ústavy. Nie menej dôležitou je aj funkcia integračná, na ktorú nadväzuje funkcia politická, v rámci ktorej potom politické strany formujú aj určitú svoju moc. A, samozrejme, z toho vyplýva aj určitá ideológia týchto politických strán. To sú funkcie, ktoré tvoria určitú kostru ústavy. A tieto by sa nemali meniť.

Politické strany, samozrejme, niekedy ak sa cítia také silné, ako sa cíti naša dnešná koalícia, keď má akurát o dva hlasy viac, aby mohla ústavu prijať, zabúdajú na niektoré také, by som povedal, stále funkcie týchto ústav. Už pred 100 rokmi o politických stranách a o ich postavení hovoril klasik štátneho práva v Nemecku Laband, ktorý hovoril, že politické strany sa musia naučiť s ústavou žiť, že nie je prácou politických strán, ako sa bude ústava uvádzať do života z roka na rok alebo po určitých obdobiach.

Takže, pán poslanec Orosz, vy ste odpovedali pánovi poslancovi Jarjabkovi, že ste s ním ochotný hovoriť o týchto veciach. My sme ochotní hovoriť o nich aj teraz, pretože tieto funkcie sa vám často pletú a myslíte si, že súčasná ústava je mimo takýchto funkcií. Práve naopak. A to najdôležitejšie, čo my potrebujeme, je práve tá stabilizačná funkcia ústavy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, môžete reagovať.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som sa predovšetkým poďakovať všetkým za faktické poznámky.

A k pánovi Oroszovi. Ďakujem veľmi pekne za vysvetlenie. Pán doktor nie však celkom tomu stále rozumiem. V roku 1992 čo ste vy teda ako príklad použili, nastala predsa dohoda medzi dvomi republikami, ktoré žili vo federácii, Slovenskou a Českou republikou. Bola to dohoda. Vy ste sa však s pánom prezidentom nedohodli.

A okrem toho čiste teoreticky, pán doktor, naozaj teoreticky, berte to ako produkt, ja nie som právnik, berte to ako produkt sedliackeho rozumu, zdravého, si myslím. Vy vlastne teoreticky z hľadiska toho, čo ste povedali, môžete vôbec zrušiť funkciu prezidenta. A viete si predstaviť, že by ste vy zrušili funkciu prezidenta, keď občania vo všeľudovom hlasovaní mu dali mandát? Prepáčte, na toto ste mi neodpovedali.

K pani poslankyni Sabolovej. Skutočne veľmi pekne ďakujem, ale pani poslankyňa, ja ústavu neviem robiť, ale ja dôverujem svojim kolegom, že sa na tej ústave budú radi podieľať. A ja ju v každom prípade potom podporím.

Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prajem dobrú noc. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že dnes v rozprave vystúpilo 18 poslancov a odznelo 187 faktických poznámok.

Zajtra budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine. Ako prvý má vystúpiť pán poslanec Bajan, potom pani poslankyňa Rusnáková, Tóthová a tak ďalej.

Prerušujem dnešný deň rokovania o ústave.

Prajem vám dobrú noc.