Poslanec P. Baco:

Vážený pán poslanec Benčat,

ako kolega sa trošku čudujem, že si tak kulantne vyjadroval ústretovosť k problémom, ktoré máme pred sebou voči vládnej koalícii. Chcel by som totižto zdôrazniť vo väzbe na tvoje skutočne ústretové vystúpenie konfrontačný tón, ktorý tu navodil pán poslanec Zajac, ktorý tu jasne povedal, že v tejto ústave, v tejto novele ústavy ide o revolučné zmeny ústavnosti v Slovenskej republike, že Slovenská republika je 11 rokov v revolúcii a, bohužiaľ, tento revolučný stav tu bude ešte veľmi dlho trvať.

Takže, vážení, čo nikto z vládnej koalície neoponoval tomuto názoru, ktorý tu bol prezentovaný? On sa tu chválil, ktorí jeho kolegovia ústavní právnici z Česka a zo Slovenska sa podieľali na príprave tejto ústavy a ktorí vniesli ducha, tohto ducha kontinuálnej revolúcie do tejto ústavy.

Kontinuálna revolúcia, vážení páni predkladatelia, to je najistejšia cesta do pekla, to je celkom istá cesta do pekla. Vari ste si nevšimli závery seminára pri Veľkej francúzskej revolúcii. Pani Thatcherová to predniesla, je to asi 12 rokov, že aj Veľká francúzska revolúcia mala hlavný prínos v tom, že potvrdila, že všetky revolúcie urobili viac škody ako osohu. To je nemeniteľné, to je objektívne a vy sa tu chválite, že idete robiť revolúciu ústavného stavu a zavádzate na Slovensku stav dlhodobej permanentnej revolúcie. V tom je rozdiel ducha, ktorého tu predkladáte a ktorého...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán poslanec Benčat správne položil otázku, prečo práve tento rozsah novely. A ja považujem za potrebné znova zdôrazniť a urobiť celkom jasným aj nášmu občianstvu, že hlavný zmysel tohto postupu je politický revanš za ústavu, ktorá je platná. Je to jednoducho úsilie, aby sa pod krycím znamením, že treba tie tri doplnky ústavy, ktoré vymenovala aj právnická medzinárodná firma Gomez-Acebo & Pombo, že k týmto treba ešte pribaliť ešte veľký rozsah trhavín, ktoré majú zoslabiť účinnosť štátu.

Aj ďalej k predtým spomínaným pokusom o kontinuum v revolúcii a podobne treba len toľko povedať, že najviac ho má rozpracované Trockij v permanentnej revolúcii. A môžem vám povedať, že to bola katastrofa, že to bola katastrofa aj po opakovanej podobe kultúrnej revolúcie Mao Ce-tunga.

Jednoducho, žiadne takéto kontinuity rozkladu nemôžeme akceptovať, to, o čo nám ide, je, že chceme uchrániť túto platnú ústavu pred politickým revanšom odmocnenia jej atribútov suverenity.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán kolega, povrchný sledovateľ toho, čo ste povedali vo vašom prejave, by mohol povedať, že tu nebolo hovorené dosť k ústave. Ale opak je pravda. Kto sa zamyslel nad vašimi slovami, tak musí povedať, že naozaj tu bola hlboká myšlienka, ktorá hovorí o tom, ako by mali pristupovať politické strany k tvorbe ústavy alebo novely ústavy. Viete, ja som si ešte aj v minulom volebnom období, aj do nedávnej doby myslel, že silná koalícia musí byť veľkorysá a že dokáže pripraviť taký dokument, ktorý bude naozaj hodnotný. Ale ja tu vidím aroganciu moci a mám taký dojem, že sme ešte dostatočne politicky nevyzreli.

My si myslíme, celkove teraz myslím ako celý parlament, myslíme si, že keď, alebo myslíte si, že keď máte 90 poslancov, že nemusíte komunikovať s nikým, že môžete robiť to, čo uznáte za vhodné. Ale ja naozaj som presvedčený o tom, že každé ďalšie schvaľovanie takého dokumentu, ako je novela ústavy, by malo byť vždy schválené väčším počtom poslancov ako tá predchádzajúca ústava alebo novela ústavy. A to ešte asi potrvá niekoľko rokov, niekoľko volebných období, kým si to uvedomíme a kým budeme naozaj takto sa správať a budeme takto konať a budeme sa snažiť, aby naozaj došlo k dohode medzi politickými stranami.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Môj predrečník pán poslanec Benčat povedal: "Koalícia dostala po voľbách v roku 1998 ústavnú väčšinu." Ja by som chcela len pripomenúť kolegom a kolegyniam tu v sále, ako dostala koalícia túto ústavnú väčšinu, od koho dostala tých rozhodujúcich 300 000 hlasov. Ak si spomeniete na kauzu Markíza, na manipuláciu verejnej mienky, kto sa schádzal pred Markízou v davoch, boli to prevažne mladí ľudia. A vlastne o tej tzv. ústavnej väčšine rozhodlo 300 000 prvovoličov, ľudí 18-, 19-ročných, ktorí na poslednú chvíľu aj pod vplyvom médií dali svoje hlasy tejto koalícii.

Ja by som chcela dnes povedať divákom, najmä tým, ktorí dali tieto rozhodujúce hlasy, prvovoličom, chcela by som im povedať, že tak ako avizované zvyšovanie cestovného sa neudialo pri žiackych a študentských lístkoch len o 20 %, ale už dnes to je 100 % až 250 %, tak sa avizuje aj zvyšovanie napríklad poplatkov v internátoch o 30 - 40 % - uvidíme, čo bude pravda -, zvyšovanie stravného. Takisto som zvedavá či tých avizovaných 30 - 40 % bude dodržaných.

A na záver by som chcela povedať ešte jedno. Táto ústavná väčšina, zdá sa mi, po čase podlieha korózii. Ja sa veľmi spolieham na poslancov koalície, ktorí majú nielen sociálne cítenie, ale aj nejakú štipku zdravého rozumu, že pri určitých návrhoch, ktoré sa tu snažia ich vlastní koaliční partneri presadiť, už ako bolo povedané, nad rámec dohôd, nad rámec pripravovanej novely, že ich nepodporia. Takisto som presvedčená o tom, že ak by sa voľby konali dnes, zajtra alebo v riadnom časovom termíne žiadna kauza Markíza, dúfam, a žiadnych 300 000 nových prvovoličov nepodľahne tejto demagógii, ktorú tu predvádzajú.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

ja súhlasím s pánom predrečníkom poslancom Benčatom, že nijaká novela, ani revolučná, ani revolúcia ústavná, ktorú tu včera zvestoval pán poslanec Zajac, nebola potrebná. A už rozhodne nebola potrebná pre vstup Slovenska do Európskej únie, rozhodne nie revolúcia v článku 154b, ktorým sa chce zlikvidovať pán predseda Najvyššieho súdu Harabin, pretože je výsostne politická.

Ale keď už tu máme pána podpredsedu pre integráciu, chcel by som sa ho opýtať, že ako to myslel pán Günter Verheugen, keď povedal, že reforma ústavy je dôležitá preto, že je podmienkou prijatia veľmi dôležitých kusov legislatívy, doslovne kusov, je to správa TASR, legislatívy a tie sú zasa podmienkou prevzatia acquis communautaire, povedal Verheugen v rozhovore pre TASR. Ja by som sa aj vás opýtal: Ktoré sú to tie kusy, od ktorých prijatie Slovenska do Európskej únie závisí, ktoré má ústava zreformovať, keď v iných krajinách sú ešte tvrdšie podmienky na prijímanie legislatívy Európskej únie a sú už dávno v únii? Samozrejme, je to stará otrepaná pesnička, zavoláte si tu vždy na nás niekoho z Bruselu, aby vám pomáhal cepovať tento ubiedený slovenský národ po hlavách jednou jedinou kartou. To, čo kedysi sľubovali komunisti, že už táto generácia bude žiť v komunizme a budeme mať blahobyt, vy presne to isté opakujete: "Už táto generácia bude v Európskej únii a Európska únia nám zabezpečí blahobyt." Pán podpredseda, sú to obyčajné frázy, obyčajné postkomunistické alebo kryptokomunistické frázy, ktorými ovplyvňujete vedomie ľudí.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Pán poslanec Benčat tu spomenul Ľudovíta Štúra. Ja si myslím, že veľmi dôležitá zmienka bola o Štúrovi. V jeho časoch, samozrejme, sa nedalo uvažovať o národnoštátnych záujmoch Slovákov. Mohlo sa uvažovať iba o národných záujmoch. A vieme veľmi dobre, ako sa vyvíjali tieto národné záujmy, ako ich brzdili, čo sa stalo s tzv. zákonom o národnostiach z roku 1868, ktorý bol veľmi liberálny a ktorý prijal uhorský parlament a nikdy ho nerealizoval. To je tá veľká tradícia Maďarska a Uhorska, ktorá sa prejavila teraz v tom, že sa prijal krásny zákon v maďarskom parlamente o tom, že 13 menšín tam má mať po jednom zástupcovi.

Teraz žijeme v inom štáte, teraz žijeme v inej dobe, teraz vystupujú do popredia už nielen národné záujmy, ale národnoštátne záujmy. A ja si myslím, že táto ústava ich absolútne neguje. Táto ústava napríklad si nedovolila tvorcovia ústavy, to je moja priama otázka na jedného z nich, ktorý tu sedí: Prosím vás pekne, pán Orosz, prečo ste pri tej rekonštrukcii ústavy, ktorú ste robili, prečo ste...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec môžete reagovať na predrečníka, a nie dávať otázky pánovi poslancovi Oroszovi.

Poslanec D. Slobodník:

Ja reagujem na ústavu a o tom hovoril aj pán Benčat a to je moja reakcia. Ja sa vás chcem spýtať: Prečo ste pri tejto škrtacej a meniacej funkcii, ktorú ste robili, prečo ste nezmenili tú časť ústavy, 34. paragraf je to, v ktorom sa hovorí, že menšiny by mali mať povinnosť, nielen právo, ale aj povinnosť poznať jazyk štátu, v ktorom žijú? Je to všade na svete, neboli by sme výnimkou, takto sme výnimkou, lebo len u nás môžu príslušníci menšiny nepoznať jazyk štátu, v ktorom žijú.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Pán kolega Benčat sa opodstatnene pýta vás kolegovia z koalície, či ste skutočne presvedčení o tom, že táto novela ústavy je kvalitnejšia, je lepšia ako ústava, ktorá bola prijímaná v roku 1992. Totiž mala by vždy platiť zásada, že ak niečo nahradzujem niečím, tak to niečo, myslím v tomto zmysle slova, novela ústavy musí byť podstatne kvalitnejšia. Nezamýšľate sa nad tým, že skutočne k tejto novele ústavy je príliš veľa zmien a pripomienok. Aj to je takým indikátorom kvality, obsahu tejto novely. Tí, ktorí ste nepodporili prvú ústavu, myslím ako politické zoskupenia, tak teraz chcete sa realizovať pri schvaľovaní novely ústavy. Lenže ústava, prvá ústava je len jedna, historicky je to zaznamenané, a toto, opakujem, je už len novela ústavy. A skutočne, ak chceme niečo nahrádzať, ak chceme novelizovať ústavu, tak ten obsah by tomu mal aj zodpovedať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Orosz, nech sa páči.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem, pán podpredseda.

Ak dovolíte, jednou vetou budem reagovať na otázku pána poslanca Slobodníka. Ja odpoviem protiotázkou: Prečo, pán Slobodník, v roku 1992, keď sa schvaľovala Ústava Slovenskej republiky, ste to, čo teraz od nás žiadate, nezaviedli vy?

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, k pánovi Benčatovi.

Poslanec L. Orosz:

A teraz k pánovi poslancovi Benčatovi. Pán poslanec, vy ste v prvej časti vystúpenia veľa hovorili o hľadaní konsenzu, hľadaní dohody, hľadaní spoločnej reči. Ja sa pod to plne podpisujem, ja som o tom tiež hovoril niekoľkokrát v tejto rozprave. Netreba však zabúdať na jednu vec, na dohodu, na konsenzus, spoločnú reč treba vždy minimálne dvoch. My skutočne za to nemôžeme, že za rok a pol tak ako desiatky, stovky ľudí využili otvorené dvere a dávali pripomienky, vtedy toto nevyužili nie za to, že...

(Hlasy z pléna.)

Vy ste to jednoducho nechceli. A to je to podstatné.

Neobstojí ani vaše porovnávanie prípravy novely ústavy so situáciou v roku 1992. Predpokladám, že ste sledovali včera vystúpenie pána podpredsedu vlády Ľubomíra Fogaša. Myslím, že on hovoril pravdu o tom, ako to vyzeralo v roku 1992. Myslím si, že nie je potrebné to teraz opakovať. Skúste sa zamyslieť nad tým, o čom hovoril pán podpredseda vlády.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi...

Pán poslanec, ale musíte sa prihlásiť.

Nech sa páči, môžete reagovať.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem pekne.

Ja by som teda poďakoval kolegom z opozície, ktorí ma podporili alebo doplnili. Isteže, samozrejme, trošku by som zmenil tón, keby som vedel, akým spôsobom. Ja som nebol tu prítomný, v čase keď pán poslanec Zajac vystúpil, ale to nie je podstatné.

Ja by som reagoval len na tie veci, ktoré sú relevantné v tejto chvíli. Samozrejme, nie sme politicky ešte vyspelí, pán kolega Švantner, súhlasím s vami. A bude ešte dlho trvať, kým sa v tomto štáte nejakým spôsobom dospeje k tomu, že budeme môcť vystupovať ako vyspelí politicky všetci, či opozícia, či koalícia.

Pani poslankyňa Keltošová správne poukázala, že ústavná väčšina zrejme podlieha tej korózii. Naznačil som tu, že určitá degradácia tu je a to je tá zaslepenosť tými 93 hlasmi. Keby ste boli nútení komunikovať s opozíciou a tvoriť spoločne právne predpisy, nakoniec aj tú novelu ústavy, tak by ste asi zrejme inak vystupovali. Je to cítiť z vášho tónu a vôbec z vášho spôsobu vedenia celého tohto ústavného procesu, aj tých, čo vystupujú v tejto sále. Všetko je to arogancia moci. Ja stále pociťujem, že tu mi niekto stále niečo diktuje. A mám pocit veľmi zlý. A to vy dobre viete, že iným spôsobom asi nemôžete vystupovať len preto, že nemáte často argumenty k tomu, čo my hovoríme. Takže tu cítiť tú aroganciu moci.

Samozrejme, pán poslanec Slobodník, je tu cítiť a malo by to tak byť, že menšiny ešte nemajú povinnú znalosť štátneho jazyka. A je to na škodu veci. To takisto zvyšuje napätie v tomto štáte.

Pán poslanec Orosz, samozrejme, to, čo som povedal pred chvíľkou, tých 93 hlasov vás doviedlo k tomu, čo teraz robíte. Bolo by dobré, keby ste sa poučili z toho, čo bolo v roku 1992, keď sme hľadali my konsenzus s vami. To je podstatné v politickom živote.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec, pripraví sa pán poslanec Drobný.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

milí hostia,

dovoľte mi, aby som na úvod povedal jeden postreh. Často sa mi zdá, že keď sa diskutuje aj o veľmi vážnych veciach, že strácame zo zreteľa čosi, čo sa dá nazvať hodnotovým rebríčkom, že prestávame myslieť na to, čo je v živote človeka a spoločnosti to najdôležitejšie, to najpodstatnejšie a čo je vlastne prostriedkom, ktorým sa má tento cieľ dosiahnuť.

Drvivá väčšina všetkých vystúpení, ktorá sa niesla v duchu obhajoby novelizácie našej ústavy, mala zrejme na mysli v prvom rade ten prostriedok, ktorý iste chce mať každý občan a každá pospolitosť na to, aby dosiahla hodnotný cieľ. Každý z nás má vlastný rebríček hodnôt, ale predsa len dá sa vytvoriť akýsi taký priemer hodnotových rebríčkov väčšiny ľudí a väčšiny občanov aj Slovenskej republiky. A môžem vám povedať, že v pozadí snáh, napríklad o novelizáciu tejto ústavy, sa asi nie vždy podporovali tie najvzácnejšie hodnoty, ktoré vyznáva väčšina občanov tohto štátu.

Som hlboko presvedčený o tom, že keď v hodnotovom rebríčku napríklad veľmi vysoko funguje, povedzme, starostlivosť o zdravie, starostlivosť o budúcu generáciu, zamýšľanie sa nad budúcnosťou, celkom určite sú to najmä duchovné a duševné hodnoty človeka a spoločnosti. Možno aj z tohto dôvodu sa naša diskusia menej uberala tým smerom, ktorý by sa zamýšľal nad touto kategóriou našich hodnôt.

V mojom vystúpení, ktoré som mal po písomnej prihláške, som sa snažil hovoriť o veciach, ktoré možno viac preferovali čosi iné než len otázky konzumného charakteru, než len otázky akejsi vízie spoločnosti, v ktorej bude vysoký dostatok všetkých materiálnych hodnôt, hoci si nemyslím, že to nie sú otázky, ktorými sa musíme zaoberať.

Ja viem o tom, že životná úroveň na Slovensku je veľmi nízka a že neustále klesá. Ja viem, že väčšina našich občanov by si želala žiť v štáte, kde životná úroveň bude taká, ktorá možno zabezpečí aj bez väčšej námahy všetko to, čo každý človek potrebuje na to, aby sa najedol, aby sa mohol venovať aj svojim záľubám, aby mohol žiť v luxusnejšom prostredí, aby nemal nejaké existenčné problémy a starosti. Ale táto snaha nikdy nesmie v nás potlačiť povinnosť uvažovať aj o veciach, ktoré majú vyššiu hodnotu, vyššiu cenu a majú aj tie ciele, ktoré chce človek dosiahnuť, asi nejaké vyššie parametre.

Hovorím to aj preto, lebo sa mi zdá, že veľmi málo rečníkov pri rozprave o novele tejto ústavy sa dotklo práve takýchto hodnôt. Medzi také hodnoty určite patrí aj spoločenské vedomie, patrí vzdelanie každého človeka, dostupnosť vzdelania, patrí medzi to aj pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti, úcta k histórii, k tradíciám a vôbec k všetkému tomu, čo sa vždy nachádza na tom veľkom duchovnom stole, pri ktorom raz aj Slovensko bude sedieť ako rovný s rovným s ostatnými. A platí tam pravidlo, že ak neponúkneš čosi originálne a čosi také, čo iný nemá, nikto ťa k tomu stolu nejako veľmi prizývať nebude a asi tam ani za tým stolom nejakým vítaným a vzácnym hosťom nebudeš.

Čo Slovensko, čo Slováci budú ponúkať za týmto európskym veľkým stolom, spoločným stolom? Čo budú ponúkať? To, čo napodobnia? To, čo prevezmú od iných? Budú sa prezentovať čímsi, čo im vlastne ani nie je blízke? Bude to čosi originálne, čosi pekné, čo obohatí aj tých druhých, pretože táto výmena, ktorá napríklad v oblasti širšie ponímanej kultúry, to nie je ani folklór, ani len umenie, ani len veci, ktoré sa zvyknú uvádzať pod spoločným menovateľom, povedzme, ľudové umenie, ľudové tradície, to je oveľa širší pojem. Čo budeme vymieňať s tými ostatnými, ktorí sú takisto osobití, zvláštni? Budeme si to chrániť a strážiť? Budeme myslieť na to, či vyprodukujeme čosi, čo nás bude skutočne veľmi vzácne reprezentovať? Myslím si, že v tejto diskusii takéto témy odzneli iba v náznakoch.

Poslanci vládnej koalície, hoci nejde o vládny návrh, vyjadrovali zväčša súhlas s predkladanou novelou a už dopredu hovorili, že podporia novelizáciu ústavy, hoci ešte presne nevedia, aká konkrétna tá novelizácia bude. Je to veľmi prítulná lojalita navzájom voči sebe, ale neviem či celkom zodpovedá tomu, čo som hovoril, kritickému mysleniu a rozhodovaniu o veci, až keď je jasné, o čo ide.

Je zaujímavé, že väčšina poslancov, ktorí podporovali novelizáciu ústavy, mala veľmi veľa pripomienok. Aj to svedčí o tom, že pre túto novelu, či malú alebo veľkú, ešte nie celkom dozrel čas. Ak už pre niečo dozrel čas a obidva tábory to už vedeli definovať, vyhovejte tej opakovanej požiadavke alebo návrhom viacerých poslancov - prerušme po diskusii o tomto bode aspoň na niekoľko dní rokovanie a skúsme sa dohodnúť na tom, čo sa dá zmeniť, na čo už ozaj dozrel čas a čo všetci chápeme a vnímame ako to, čo bude prospešné pre našu ústavu, pre náš zákon zákonov.

Väčšina poslancov, ktorí sa počítajú medzi vládnu opozíciu, vyjadrila nesúhlas s mnohými konkrétnymi ustanoveniami novely ústavy, či to už bolo v počte, v rozsahu tejto novely alebo aj v konkrétnych prípadoch, keď išlo najmä o charakter týchto zmien.

Nemyslím si, že možno charakterizovať vystúpenia poslancov opozície tak, že nedávajú nové pripomienky. Ja si myslím, že keď niekto povie, že táto pripomienka je hlboká, že jej chýba nejaká zábezpeka, tak ja si nemyslím, že to nie je dostatočná pripomienka. Tá si zasluhuje, aby sme si k nej sadli a sa o nej porozprávali.

Viete, zdá sa mi, že také argumenty ako, že už návrh novely ústavy je dlhodobo známy, že si ho mohli prečítať všetci na internete a že si to mohli prečítať aj občania na internete, neviem, či je to argument, ktorý treba komentovať. Objektívne, objektívne platí, že k tomuto textu novely ústavy, tak ako bol predložený, naozaj neboli prizvaní opoziční politici, opoziční odborníci. A že ich niekto vyzval cez médiá, nuž nehnevajte sa, to je asi tak, keď niekto síce niekoho pozve, ale hneď mu aj povie, že nemá preňho v dome miesto.

Bolo tu veľmi veľa mnohých malých a veľkých, nazvem to veľmi jemne, nepresností vo vyjadreniach mnohých politikov. Nechcem menovať, ale myslím si, že vieme všetci, o čom hovorím. Dakedy sa mi zdá, že tie nepresnosti sú až úmyselné polopravdy. A medzi polopravdou a rýdzim, čírym klamstvom podľa mňa nie je nijaký rozdiel.

Myslím si, že občania tohto štátu, ktorí registrujú túto rozpravu, ktorí aspoň sporadicky venujú jej pozornosť, si budú klásť aj inú otázku. A tá otázka bude znieť: Aká je dôveryhodnosť tých, ktorí hovoria, aké skutky urobili tí, čo presviedčajú všetkých o svojej pravde?

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hudeca, pán poslanec Krajči ako posledný prihlásený. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

Ako prvý pán poslanec Húska.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na myšlienku pána poslanca Hudeca, ktorý si kládol otázku, čo nám ponúkajú zahraničné sily za našu ústretovosť, ktorou sa dokonca vystatujeme. Nuž rád by som podať informáciu o výsledkoch analytickej práce za minulý rok, ktorá bola uskutočnená v Bruseli v januári tohto roku. A tam sa konštatuje vo vzťahu k celej strednej Európe, že za minulý rok je viditeľné silné spomalenie ochoty zahraničného kapitálu investovať v strednej Európe a že táto tendencia je zotrvačná a rastúca. A zároveň povedali aj pravú príčinu prečo. Uvádza sa tam, že preto, pretože väčšina privatizácie je už uzavretá.

Vážení priatelia, čo to vlastne znamená? Nie záujem o investovanie u nás, ale záujem o skutočne ľahký, lacný nákup hlavne privatizovaných podnikov. To je vlastne zmysel postupu. A hneď ako ho nebudete mať, tak nebudete mať vlastne atraktivitu pre zahraničných investorov. Toto je hrozný problém, pred ktorým stojíme. A tento si nezakrývajte žiadnymi okrasnými slovami.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Ivan Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážený pán poslanec Hudec,

na začiatku tvojho vystúpenia, ktoré sa mi mimochodom páčilo, si položil otázku, čo ponúkne Slovensko za európskym stolom. Ty zdôrazňuješ, že by sme si mali to svoje chrániť a strážiť. My prichádzame s koncepciou zvyšovania komunikatívnosti štátu pri tomto stole, ak by som mal tak trošku voľne nadviazať na tvoje vystúpenie ešte v tej časti písomných prihlášok. A ja si myslím, že aj jedno, aj druhé hľadisko má svoj význam. Možno rozdielnym spôsobom zdôrazňujeme tieto hľadiská. A je užitočné, ak by sme dokázali diskutovať tak, že sa každý zamyslíme aj nad tým stanoviskom toho druhého.

Len problém vidím práve v tom ďalšom, keď si hovoril o tom, ako sa vlastne nebolo možné o tomto dostatočne porozprávať, dostatočne to prediskutovať a že preto by sme mali prerušiť, a teda vlastne takýmto spôsobom zablokovať ďalšie práce na tejto novele ústavy. No nie je to jednoducho pravda. Je to jasná taktika. Keby už sme, dajme tomu, si, povedzme, povedali, že nebudeme hovoriť o tom, či bola alebo nebola širšia diskusia, ja si myslím, že bola, ale v každom prípade prinajmenej vy ste mali návrhy od 25. mája, od júna, keď bolo prvé čítanie, až dodnes. Čiže bolo dostatok času na diskusie a aj boli diskusie, napríklad v priebehu rokovania vo výboroch, takže, nie je pravda, že by nebolo dosť diskusie. Diskutujeme aj teraz veľmi poctivo a užitočne.

Takže je čas diskusií a potom bude aj čas rozhodovania. Budeme musieť nejakým spôsobom rozhodnúť o tejto novele a ja som presvedčený, že táto novela je na prospech ľudí.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Števček, nech sa páči.

Poslanec P. Števček:

Ďakujem.

Ivan Hudec má vo zvyku v parlamentných rozpravách formulovať zásadné otázky. Jednu z nich sformuloval aj teraz: S čím prídeme, akí prídeme za európsky stôl? Pochopiteľne, máme svoju stupnicu hodnôt, a túto chceme ponúknuť.

V premietnutí na návrh ústavy, ktorý máme na stoloch, to vyzerá tak, že ten transparent vzadu má pravdu. Tento návrh ústavy totiž nepomenúva presne, z čoho tento štát a tento národ alebo národ a jeho štát, vzišli, z akej kultúrnej žily žili, aby som sa pohral so slovom, aké to boli pramene, z ktorých sme vzišli.

V porovnaní s predošlou historickou ústavou z roku 1992 to vyzerá veľmi biedne. Nechcem sa nejako pliesť do roboty svojim kolegom právnikom, ktorých si nesmierne vážim, ale domnievam sa - nie celkom z laického hľadiska, ale práve z kultúrotvorného hľadiska -, že ústava je dokument, ktorý vyjadruje čosi biblické z existencie národa a z jeho túžob, že tie národné, kultúrne tradície, ktoré chceme ponúknuť ako prameň alebo ako stôl na komunikáciu s Európou, sú kotvou, a zvyšok - to paragrafové znenie - je politika, je situácia "národu a štátu", prípadne jeho sen, ktorý v premietnutí je v tomto návrhu príliš prízemný.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Pán poslanec Hudec sa dotkol vo svojom diskusnom príspevku okrem iných vecí aj všeobecnej diskusie. Oponenti hovoria o tom, že bola na internete ústava, a tak ďalej, a tak ďalej. Ani 20 % občanov Slovenskej republiky, podľa prieskumu verejnej mienky, nepoužíva internet. Na druhej strane Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia má pokrytie 98 % územia. Jedna, jediná relácia vo verejnoprávnej inštitúcii v zmysle občianskeho náhľadu na novú novelu ústavy nebola do tejto chvíle, dámy a páni. To je jedna vec.

Ak pán poslanec Šimko hovorí o tom, že teda sú relevantné prieskumy, ja sa pýtam, ktorá z relevantných agentúr, ktoré sa zaoberajú prieskumami, urobila prieskum o tom, či občania Slovenskej republiky cítia potrebu mať novelu Ústavy Slovenskej republiky, a ak áno, do akej miery. Existujú v tomto prípade nejaké relevantné prieskumy, ktoré by sa dali dokázať percentuálnym zdôvodnením?

No a pán poslanec Hudec ďalej hovoril o poslancoch, ktorí dopredu jednoducho vyhlásili, že ústavu podporia bez ohľadu na to, či budú prijaté alebo neprijaté ich pozmeňujúce návrhy. No tak potom ale nehnevajte sa, dámy a páni, neviem si dodnes vysvetliť, načo je potom iniciatíva v tejto chvíli KDH o návrhu zákona o prerušení, resp. neprerušení tehotenstva, keď poslanci KDH v takom či onakom prípade podporia ústavu. Načo je to hra, o čom je to hra, o percentá voličov? Zrejme.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Pán predseda, ďakujem aj ja za slovo.

Chcel by som sa dotknúť tej časti predrečníka poslanca Hudeca, v ktorej sa pýtal, akým spôsobom Slovensko prispeje do toho spoločného bohatstva. Nevieme dnes ešte, či to bude európska federácia alebo či to bude fórum národov. Ja by som bol za to, aby to bolo teda fórum národov, kde sa každý národ bude identifikovať svojím niečím národným. Dúfam, že teda všetci nebudeme jedna šeď, ktorá sa bude riadiť jednými pravidlami, a budú teda národy Európy identifikovateľné podľa svojich kultúr.

Chcem ešte jednu vec pripomenúť. Samozrejme, nadstavba je potrebná a bude v budúcnosti hlavne po našom vstupe jedna z tých periel každého národa, ktorá tam bude svietiť, ale o tom, či budeme prijatí a kedy budeme prijatí do tejto rodiny európskych národov, bude rozhodovať naša výkonnosť ekonomiky, výkonnosť administratívy a výkonnosť legislatívy.

Pozrime sa na to, aký je skutočný stav, stav ekonomiky. Je veľmi biedny. Keď si zoberieme rozpočet na tento rok, mám veľké obavy, s akým schodkom skončí. Stúpa nezamestnanosť, stúpajú životné náklady, stúpajú náklady na vzdelanie a nakoniec na kultúru sa nedostáva skoro nič. A to sú tie nadstavby. Ak naša nová generácia nebude mať možnosť sa identifikovať ako vzdelaná a kultúrna generácia v Európe, tak potom tejto generácii nezávidím situáciu, ktorá ju čaká. Ale na to všetko treba mať výkonnú ekonomiku. V administratíve takisto zaostávame, veď dnes sa robí z transformácie verejnej správy pomaly politický rébus. Zasa sa tam začínajú politické hry.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Hudec nastolil otázku pri našom vstupe do Európskej únie, čo, symbolicky povedané, donesieme k stolu. No položme si otázku, aké sú vlastne hodnoty v Európskej únii. Je hodnotou servilnosť, je hodnotou takéto konanie na úkor identity a zachovania hodnoty národa? No ja si myslím, že odpoveď sme dostali nedávno keď sa konal 9. februára francúzsko-britský summit, o ktorom informoval denník Le Figaro. Ten napríklad doslova citoval tento výrok Jacquesa Chiraca, dovoľte, aby som vám ho uviedla: "Nikto dnes nie je v Európe pripravený na to, aby sa vzdal identity svojho národa, okrem niekoľkých ľudí, ktorí sú buď vizionári, alebo možno nie sú dostatočne zodpovední."

Vážení, ak my pôjdeme s takouto servilnosťou a takto budeme naďalej postupovať pri našich zámeroch vstupu do Európskej únie, skutočne si o nás položia otázku, či sme vizionári, čo bude ten lepší prípad, alebo či sme nie dostatočne zodpovední. A ja si myslím, osobný môj názor je, že nie sme zodpovední, pretože aj návrh tejto ústavy je nezodpovedne pripravený. Ja plne súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že nebola verejná diskusia, v masových prostriedkoch nebola diskusia občanov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ja súhlasím s pánom poslancom Hudecom, že nebola verejná diskusia. Vlastne pokračujem v tom, čo povedala pani poslankyňa Tóthová. A nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Šimko, pretože diskusia sa nevedie, keď sa už hodí návrh na stôl. Diskusia sa vedie niekedy inokedy. Už ste tu stokrát lepili návrhy zákonov priamo v parlamente. A potom tie zákony aj tak vyzerali v praxi. Potom ste ich museli znovu a znovu novelizovať. A toto, vážení, nie je hocijaký zákon, toto je základný zákon. Aká je úcta k nemu? Tiež by som sa chcela pripojiť k pánu poslancovi Jarjabkovi. Prečo ste nedali priestor vyjadriť sa a dať vedieť o tom občanom v Slovenskej televízii pri okrúhlych stoloch, vo verejných diskusiách?

Vy verejnoprávnej televízii dovolíte ohlupovať násilníckym seriálom o Pokémonoch naše deti. Nedá sa to porovnať so žiadnou krajinou v Európe, pretože ak niekde sa tento seriál vysiela, tak je to jedine v komerčnej televízii. Pre televíziu by to mal byť obchod, ale najväčší obchod je to pre výrobcov, ktorí rodičov na základe požiadaviek ich sfanatizovaných detí oberajú o obrovské peniaze. Ak by bola táto hra nevinná, nech sa páči, ale Pokémon ohrozuje nielen fyzické, ale aj psychické zdravie detí.

Tento seriál bol vysielaný vo viacerých krajinách. V Japonsku, v Turecku spôsobil, že deti po odvysielaní tohto seriálu dostali epileptické záchvaty, že mali problémy fyzického rázu - ale keby to boli len fyzické problémy. Psychicky sa tieto deti vovádzajú do sveta násilia, robia sa necitlivými, lebo ich obľúbené strašidlá sú iba bojovníci, ktorí rôznymi prostriedkami ničia svojich protivníkov. Deti sa stávajú, a to je najhoršie, stávajú sa závislé od týchto hračiek, a preto by som aj odporúčala výboru pre médiá, keby sa mohol týmito problémami zaoberať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Veľa razy tu odznelo, že návrh textu novely ústavy nebol zverejnený. Dámy a páni, bol zverejnený. Bol zverejnený pred týždňom, aby som bol presný, a v jedinom periodiku - v Novom Dni. To je reálna pravda. Nikdy predtým zverejnený nebol.

Pritom aj to, čo bolo zverejnené, vlastne nie je pravdivé, pretože medzitým v Národnej rade bola predložená celá séria pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložila vláda a ktoré poslanecká snemovňa koaličnej časti si osvojila, ďalšia séria pozmeňujúcich návrhov bola predložená zo Strany maďarskej koalície, to je ďalšia runda, tretia runda zo strany Kresťanskodemokratického hnutia.

Takže verejnosť bola informovaná o tomto prerokúvanom materiáli na tej úrovni, do akej miery je pravdovravná súčasná vládna koalícia - čiže nijako.

A k otázke, čím prispejeme do európskej rodiny. Dámy a páni, Slovensko už prispieva a krvavo. Slovensko, ktoré bolo producent a exportér obilia, dnes musí obilie dovážať. Slovensko, ktoré bolo producentom hovädzieho aj bravčového mäsa, dneska musí dovážať nielen hovädzie mäso, ale dokonca ešte aj bravčové. Aby to bolo ešte lepšie, tak Európska únia zakázala producentom bravčového mäsa a chovateľom ošípaných očkovanie proti moru ošípaných. Prečo? No preto, aby tie naše chovy vymreli, vykapali a aby Slovensko bolo ešte závislejšie od importu absolútne čohokoľvek od bravčového mäsa až po výrobky z bravčového mäsa.

Čím Slovensko prispelo do európskej rodiny? No napríklad predajom Slovenskej sporiteľne Rakúsku. Sporiteľňa vykazuje ročný zisk 15 mld. Sk a táto vláda ju predala za 18 miliárd, pričom rakúska strana zabukovala 5 miliárd ako zatiaľ rezervu. Čím prispela ďalej slovenská strana? No predajom Východoslovenských železiarní, predajom telekomunikácií Nemecku, no prispievame, krvavo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Úvaha pána kolegu Hudeca ma inšpirovala k takejto drobnej výzve. Vážený pán kolega Šimko, vážení ďalší páni kolegovia - a táto výzva sa netýka všetkých predkladateľov, ale len tých, o ktorých budem hovoriť -, využite túto príležitosť, ak chcete národu dokázať, že táto vaša zákonodarná iniciatíva je úprimná, smerujúca k vylepšeniu pomerov na Slovensku. Postavte sa za tamtú veľkú tribúnu a urobte reparát. Urobte ten reparát, o ktorý sa pokúšate inakšie, urobte ho čestne a poctivo. Urobte skutočný mravný a morálny reparát a povedzte národu, že princípy a zásady ústavy z 1. septembra 1992 sú aj vašimi princípmi, že ste si ich osvojili, že si ich vážite a svojím terajším postojom ich chcete len vylepšovať. Ak to neurobíte, budete v pozícii, ktorú mi prezentoval dnes ráno neznámy občan: "Ak si chcem kúpiť dodatok ku mixéru a myslím to trochu vážne, musím si kúpiť najskôr mixér. Ináč postupujem smiešne." Vážení kolegovia podaktorí v tejto snemovni, kúpte si najskôr mixér a potom kupujte dodatky.