Predseda NR SR J. Migaš:
Vystúpi pán poslanec Halmeš.
Nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Pán poslanec Hudec, chcem reagovať na dva momenty z vášho vystúpenia. Jeden sa dotýka vášho akéhosi predpokladu, že všetci koaliční poslanci už dopredu, neznajúc text ústavy boli rozhodnutí hlasovať zaň. Predovšetkým toto konštatovanie nezodpovedá pravde. Už počas rozpravy došlo k mnohým zmenám v texte ústavy, pričom časť podnetov bola vznesená aj zo strany opozície. To je nakoniec dobrý signál.
Skôr by som povedal, že z vašej strany zaznievalo hneď od prvých vystúpení odhodlanie a presvedčenie, že budete hlasovať proti tejto ústave bez ohľadu na to, že sme ešte nevedeli, akým spôsobom sa môže počas tejto dlhej, predlhej diskusie zmeniť jej text.
Jeden vlastný príklad chcem povedať, keď v prvých vašich vystúpeniach zaznievala úplne zásadná obava z toho, že sa môžu meniť hranice štátu, nielen vyšších územných celkov, tak som inicioval stretnutie s predkladateľmi, aby dovysvetľovali text ústavy. A možno povedať, že našlo sa riešenie, pre tých, ktorí nedôverovali zachovaniu celistvosti územia Slovenskej republiky, táká formulácia, ktorá spresní, aby sa takáto teoretická možnosť vylúčila.
Druhá poznámka je k hľadaniu pravdy a spoločných hodnôt. Aj keď mi nezostáva čas, chcem povedať, pán poslanec, že politika nie je najlepšie ihrisko na hľadanie pravdy. Tu spolu súperíme, tu získavame hlasy voličov. To ako keby ste chceli od dvoch súperiacich mužstiev, aby sa dohodli na výsledku, keď obidvaja chcú zvíťaziť. Pravda sa hľadá v pokore a na iných miestach.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Dušan Švantner, nech sa páči.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predseda.
Pán kolega Hudec, ja by som sa chcel pohrať s dvomi tvojimi myšlienkami, ktoré si pred chvíľou povedal. Jedna myšlienka je o informovanosti o novele ústavy. Tam by som chcel povedať toľko. Mne sa nezdá to, že novela ústavy bola na internete ako veľká ústretovosť k obyvateľom. Ja si myslím, že táto záležitosť sa mala pertraktovať v televízii, lebo keď porovnávam, že v televízii veľmi často vidíme reláciu "Prečo NATO", tak si myslím, že oveľa dôležitejšia je novela ústavy ako "Prečo NATO", a preto si myslím, že verejnoprávna televízia mala nájsť priestor, aby práve ona informovala naše obyvateľstvo.
Pohrám sa ešte s druhou myšlienkou. Čo chceme ponúknuť Európskej únii? Ja mám taký dojem, že my sme naozaj ochotní ponúknuť všetko bez ohľadu na to, čo nás to bude stáť. Spomeňte si. Zhruba pred troma-štyrmi mesiacmi sme tu preberali v parlamente návrh na privatizáciu dvoch firiem - SPP a Transpetrolu. Aj v jednom, aj v druhom materiáli bolo napísané, že transformácia alebo predaj týchto dvoch firiem je podmienka vstupu do Európskej únie. Nie je to veľká cena za vstup do Európskej únie? Ja si osobne myslím, že nás naozaj bude ten vstup stáť strašne veľa. A to, že teraz ponúkame novelu ústavy, to naozaj nám asi nezoberie nikto.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem, pán predseda.
Pán kolega Hudec, vo svojom vystúpení sa dovolávaš niečoho, čo tu stopercentne pauzíruje. Dovolávaš sa komunikácie, spolupráce, ochoty stiahnuť novelu tejto ústavy, pristúpiť na rokovania a na základe konsenzu predložiť úplne novú novelu ústavy, ktorá by rešpektovala práva i povinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen občanov, ktorí fandili tejto vládnej koalícii vo voľbách v roku 1998. Jediný efekt, ktorý si dosiahol svojím vystúpením, a nie malý, dúfam, je ten, že si snáď pootvoril niektorým divákom, ktorí sledujú tento priamy prenos v televízii, oči.
Ako môže niekto, komu zvoní hrana, pristúpiť na dohodu so súčasnou opozíciou? Ako môže rešpektovať naše požiadavky niekto, kto vie, že už ďalšie obdobie nebude vládnuť, pretože občan by sa musel zblázniť, ak by dal dôveru tým, ktorí ho priviedli ku skaze, k nešťastiu, k sociálnym neistotám, ktorí zaviedli tento štát do marazmu a neistôt? Preto vládna koalícia hľadá možnosť, ako pozichrovať svoju moc na ďalšie obdobia, a robí to veľmi umne, bohužiaľ. Robí to cez ustanovenia a inštitúty ústavy a ďalších zákonov, cez ktoré betónuje svoje pozície pre budúcnosť. A to je tragédia pre tento národ.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán poslanec Hudec vo svojom vystúpení skôr chcel zapôsobiť, aby sme sa zamysleli nad tým, či tento spôsob prijímania takto dôležitej právnej normy je ozaj zodpovedný, či netreba hľadať iné formy. Ja vo svojom prvom vystúpení hneď v prvý deň, keď sme začali preberať tento návrh novely, som vyzval pánov poslancov a poslankyne tiež k ústretovému kroku. Pán poslanec Hudec vyzval teraz nás, resp. vás, vážená koalícia, aby ste pristúpili s odkladom na niekoľko dní pri hlasovaní o tejto novele. Ja si myslím, že to nie je dostatočné, pretože nič sa za tieto dni alebo veľmi veľa sa za tieto dni nebude dať zmeniť.
Áno, je potrebné, aby sme prerokovali vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pozmeňujúce návrhy predkladateľov, ktorí sami do svojho predkladu zapracúvajú nové návrhy, ale ja som vyzval k niečomu inému, k tomu, na čo nás oprávňuje politická situácia a, čo nám dokonca prikazuje politické konanie a rozhodovanie, aby sme stiahli tento návrh ústavy, vytvorili skupinu alebo komisiu zo všetkých právnych odborníkov v tomto smere a pripravili návrh novely alebo novej ústavy pre budúce volebné obdobie. To je jediné riešenie, ktoré vidím, že by bolo jednoznačné, politické, ale aj občianske, kde by sme mohli budovať túto ústavu na viac rokov.
A ešte by som chcel poprosiť pána predkladateľa Orosza, aby keď reaguje na faktické poznámky, nedával nám otázky, pretože dobre vie, že mu na ne nemôžeme odpovedať, lebo nám to nedáva rokovací poriadok.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Pán poslanec, niekedy aj v otázke je odpoveď.
Pán poslanec Hudec, tvoje vystúpenie bolo viac-menej filozofické a ja si myslím, že je dobré, že zaznelo, pretože k diskusii o ústavnej zmene aj na parlamentnej pôde to jednoducho patrí, pretože každá ústava, každý základný zákon štátu by mal mať určitú hodnotovú orientáciu, pretože mal by plniť aj hodnotovú, aj prognostickú funkciu, pretože základný zákon štátu anticipuje vývoj právneho poriadku, a tým anticipuje aj vývoj štátu a spoločnosti. Áno, myslím si, že je správne povedať to, že diskusia o ústavnej zmene by nemala prebiehať len o forme legislatívneho stvárnenia myšlienky. Mala by prebiehať hlavne o samotných myšlienkach, ktoré tvoria obsah tejto ústavnej zmeny.
My sa netajíme tým, že, zachovávajúc všetko dobré, čo je v ústave z roku 1992, sa pokúšame hodnotovo posunúť našu ústavu, posunúť ju určitým smerom, smerom, ktorý, ak si prečítame všetky politické dokumenty rozhodujúcich politických strán vrátane vašej, pán poslanec Hudec, hovorí práve o tomto posune.
Pre človeka, ktorý je neznalý slovenskej politickej scény, by váš postoj k tomuto návrhu bol veľmi prekvapujúci. Prekvapovalo by ho to, že sa bránite takémuto hodnotovému posunu. My, ktorí vás dobre poznáme, vieme, prečo sa tomu bránite.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, včera bolo zima v rokovacej miestnosti, tak sa prikúrilo. Dnes vypli kúrenie, ale tu je potrebných 12 hodín, aby potom sa dosiahla optimálna teplota, takže musíte chvíľu vydržať.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pri novelizácii ústavy v prvom rade by predkladatelia mali vedieť, čo očakávajú od novelizácie ústavy, čo má obsahovať a či to vôbec patrí do ústavy, pretože ústava by nemala byť rozsiahla. Mnohé z návrhov, ktoré sú v tejto novele ústavy, skutočne nepatria do ústavy, ale patria do zákonov, ktoré sa vlastne odrážajú od ústavy a, samozrejme, musia byť v súlade s ňou a musia ju rešpektovať. Právna nadradenosť ústavy sa odvodzuje najmä od závažnosti jej obsahu, no vyplýva aj z potreby zabezpečiť stabilitu najvyššej právnej normy. Preto si nezamieňajme ústavu s normálnymi zákonmi, aby sa ústava nestala nejakým encyklopedickým slovníkom.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Hudec,
ja viem, že ty si predovšetkým človek, ktorý rád uzatvára kompromisy, ale niekedy jednoducho uzavrieť kompromis nejde. A pán Orosz nám to stále tu rozpráva, ako ich máme pochopiť a ich úmysly pochopiť, keď jednoducho hovorí slepý s hluchým. A to sa dohodnúť o ničom nedá.
Jeden z predkladateľov, pán poslanec Šimko, sníva o otvorenej spoločnosti a tvrdí, že ústava je o otvorenej spoločnosti. Ja ho chcem opraviť, že ústava nie je o otvorenej spoločnosti, lebo ani my nehovoríme, že sa chceme vrátiť naspäť k absolútne uzavretej Slovenskej republike ohradenej ostnatým drôtom. Ale Šimkova ústava a Oroszova ústava je o rozloženej slovenskej spoločnosti. Jednoducho, toto nie je miera, ktorá by mala určovať stav budúci slovenskej otvorenej spoločnosti.
Je to ústava o tom, že Slovensko bude rozložené na nejaké autonómne celky, v ktorých bude môcť sa diať to, čo si budú miestni vládcovia chcieť urobiť so slovenským národom. A, žiaľbohu, v južných okresoch alebo v južných budúcich regiónoch, alebo, ako ich nazveme, ja neviem, v župách si budú robiť Maďari, čo chcú. Poznáme ich dravosť, výbojnosť. A o tom je tá ústava. O integrácii Slovenska do európskych štruktúr nehovorí nič.
A súhlasím s profesorom Húskom, ktorý tu povedal, že jednoducho ak vypredáte všetko už teraz, tak nikto o vás nezavadí v Bruseli, nebudú mať o vás záujem. Spamätajte sa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem, pán predseda.
Ivan Hudec vo svojom vystúpení venoval dosť času tomu, ako prebieha celospoločenská rozprava k tejto diskusii, k tejto ústave. A musím povedať, že skutočne má pravdu v tom, že po dva a pol roku, keď ste sa dostali k moci, až teraz sa dozvedáme podstatné veci týkajúce sa Ústavy Slovenskej republiky.
Keďže ide o veľmi vážny dokument a je zrejmé, že občania sa chcú k nemu vyjadriť - a svedčí o tom práve toto obdobie, keď sa ľudia dozvedeli o podstate pripravovaných zmien v ústave -, prichádza na scénu nový fenomén, ktorý v Slovenskej republike ešte nie je tak rozbehnutý, a to je otázka občianskych iniciatív, nadácií a združení, ktoré sa zrazu spamätali a svojou aktivitou začínajú vytvárať tlak na nás poslancov, aby sme predloženú ústavu v tejto podobe nepodporili. Môžem spomenúť napríklad občiansku iniciatívu Budúcnosť pre Slovensko zo Spišskej Novej Vsi, ktorá zbiera podpisy pod petičné hárky a vyzýva nás poslancov, aby sme takúto novelu ústavy nepodporili a aby sme hľadali celospoločenský konsenzus pri príprave malej ústavy. Žiaľbohu, toto, čo predvádzame tu v parlamente, môžeme nazvať pseudodemokracia v priamom prenose televízie, kde sa nám snažíte nahovoriť, že táto diskusia v parlamente má viesť k určitým záverom. To nie je pravda.
Záver je jednoznačný. Väčšina v tomto parlamente je už dávno rozhodnutá, že sa bude snažiť presadiť tieto zmeny v ústave, tak ako ich navrhujete, a teda to, čo sa tu stvára, to nie je žiadna demokracia, to je pseudodemokracia pre zalepenie očí občanom Slovenskej republiky.
Takisto by som chcel povedať, že v ústave práve tá časť, ktorá hovorí o integračných snahách Slovenskej republiky, je rozpracovaná veľmi zle. A namiesto toho, aby otvárala dvere k integračným postupom, budeme mať s týmto v budúcnosti problémy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kandráč.
Poslanec P. Kandráč:
Pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
som strašne rád, že pán poslanec Hudec hovoril o hodnotovom systéme. Hodnotový systém existuje aj v práve a pri tvorbe práva. A práve tou najvyššou hodnotou v právnom systéme je ústava. Ale to, ako rokujeme, ako sme pripravovali toto rokovanie, nesvedčí o tom, že si ju tak ctíme, že je prioritou v našej normotvorbe. To je jedna moja poznámočka na vystúpenie pána poslanca Hudeca.
Druhá. Spresním jeho tvrdenie, že sa nám vyčíta, že nepodávame návrhy, že nepodávame pripomienky. Nesúhlasím s tým. My práve interpretujeme svoje úvahy, dávame ich k dispozícii predkladateľom, ale pozrite, aká je realita. Zo strany niektorých je arogantné správanie, dokonca provokatívne a poviem až tak, že hovoria aj o veciach, o ktorých sa vo vystúpeniach ani nezmieňujeme.
Poslednou skutočnosťou a poznámkou je, a tu si vypožičiam aj pána predkladateľa Šimka, ktorý hovorí, že táto diskusia je užitočná. Súhlasím, ale to, čo robí aj vedenie parlamentu, nemôžem povedať, že napomáha tejto užitočnosti, pretože v tak závažnej veci, ako je ústava, skracujeme vystúpenia na 10 minút a vidíte sami, že koľko veľmi vážnych slov by sa dalo povedať. Ako ilustráciu uvediem príklad - článok 142 ústavy. Napríklad určite, ak by sme debatovali, tak sa v takej podobe, ako je ustanovené, do ústavy nedostane. Načo by sme hovorili o senátnom rozhodovaní, veď je to jedna zo zásad. A nepotrebujeme, aby sme rozvádzali, že sú tam aj prísediaci?
Predseda NR SR J. Migaš:
Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili k tomuto môjmu vystúpeniu, len by som rád upozornil a spresnil niektoré záležitosti.
Pán poslanec Šimko pomaly už vytvorí propagandistický stereotyp, keď bude hovoriť o tom, že on a táto ústava alebo teda ľudia, ktorí tak uvažujú ako on, že rozširujú komunikáciu. Ja si myslím, že ani táto platná ústava nebráni v komunikácii. Aby som ostal v rezorte kultúry, stačí si porovnať výsledky šafárenia tzv. záchrancov kultúry v celom rezorte a trebárs urobiť, keď nič iné nie, len matematické porovnanie a porovnanie významu mnohých kultúrnych aktivít Slovenskej republiky v zahraničí trebárs za dvojročné obdobie minulej vlády a teraz jej pôsobenia v tejto oblasti. Bohužiaľ, platí pravidlo, že komunikácie sa dajú stále rozširovať, len sa bojím, že keď to pôjde na úkor čohosi, môže sa stať, že po tých komunikáciách nebude čo dať posúvať.
Pán poslanec Halmeš. Áno, my síce hráme zápas, prijímam vašu metaforu, ale ja si myslím, že víťazom nášho zápasu by nemalo byť ani jedno politické zoskupenie. Keď sa víťazom nášho zápasu nestane národ, tak sme prehrali obidvaja tento futbalový zápas. Posun, áno, posun tejto ústavy, pán poslanec Orosz a predkladateľ, ja súhlasím, že sa posúva, ale my sa bojíme, že sa posúva nad priepasť. Vy si myslíte, že sa posúva len k priepasti.
Na záver mi dovoľte, aby som povedal jednu skutočnosť. Pre niekoľkými týždňami sa objavila aj v našich novinách kratučká správa, že robil sa celoeurópsky prieskum hodnotenia pocitu národného vedomia všetkých európskych krajín. Hádajte, na ktorom mieste skončili Slováci. Uhádli ste, na poslednom. Aj to je výsledok rozličných takýchto úvah.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný a po ňom pán poslanec Engliš.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán predseda,
vážený kolega predkladateľ,
spravodajca,
dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko pár myšlienok za krátkych 10 minút. Režim rokovania nazvaný rokovacím poriadkom Senátu Spojených štátov ako filibustering je v plnom behu aj v slovenskom parlamente, aj keď nemá takú podobu ako v americkom senáte. Predovšetkým sa líši tým, že nie je to jalové rečnenie, ale je to veľmi plodný dialóg, a možno povedať, i keď chvíľami, je to zákopová vojna, predsa len z nej vychádzajú isté pozitívne návrhy.
A určite predkladatelia tohto novelizovaného zákona číslo 643/1992 Zb. sa dozvedeli a dozvedajú všetky možné aspekty, dôsledky a negatíva toho, čo by spôsobilo prijatie ich prvotného produktu. Určite sa v mnohom poučili a sami prišli aj na iné možné riešenia, ale aj tak predkladaná novela je neprijateľná pre väčšinu občanov Slovenskej republiky a, samozrejme, pre opozičnú časť politickej scény Slovenskej republiky, a to z nasledovných dôvodov.
Po prvé rozsah navrhovaných zmien je tak neobvykle veľký, že ak sa prijme, tak zmení charakter parlamentnej demokracie na Slovensku, zmení, oslabí národný charakter slovenského štátu, ale oslabí aj z neho sa odvíjajúci občiansky princíp. Oslabí sa postavenie slovenského občana vo vzťahu ku komunite národných európskych štátov. Národný štát ako dielo renesancie, najväčšej revolúcie v písomne doložených dejinách človečenstva zaručoval a stále zaručuje svojim občanom právo na ochranu aj mimo svojich hraníc. V navrhovanej novele sa táto funkcia štátu oslabuje a slovenský občan bude vydaný napospas orgánom činných v trestnom konaní v cudzine bez náležitej ochrany svojho materského štátu.
Prečo by potom náš občan mal nejaký pozitívny srdečný vlastenecký vzťah k republike, ktorá sa k nemu správa macošsky? Pýtam sa vás, páni navrhovatelia: Chcete narušiť vlasteneckú afinitu občana k Slovenskej republike, k tomuto štátnemu útvaru, oslabiť ich vzájomný zväzok, a tým vytvoriť zo Slovenskej republiky nezaujímavý, dožívajúci, chladný, vyhasínajúci útvar, ktorý bude prekážať v komunite európskych národných štátov ako zlý precedens a ktorý si nakoniec susedia rozparcelujú a zanikne? Nebudeme mať vlastenecky cítiacich, mysliacich a konajúcich občanov, pretože nebudú mať, ale už ani nemajú rovnaké východiskové pozície pri podnikaní v porovnaní s daňovými prázdninami cudzincov. Čo tu bude nášho občana držať? Tento priestor mu neposkytne žiadne výhody analogické tým, ktoré budú poskytovať okolité národné štáty.
Po druhé, texty niektorých navrhovaných noviel sú nedostatočne premyslené, čiže ak sa prijmú, potom ich interpretácia nebude jednoduchá a jednoznačná, a to ani vtedy, keď sa k ich interpretácii bude pristupovať textualisticky. Páni, ale novelizovaný zákon bude potom nie ústavou, ale horoskopom a zo Slovenska sa stane miesto novodobej veštiarne obdobnej s tou v antických Delfách. Táto pozícia Slovenska v objatí serióznych národných štátov Európy bude znevažovať jeho serióznosť. Slovensko bude považované za komunitu bláznivých vetroplachov, lunatikov s trvalou tendenciou k samovražednému zániku a tu a tam prerušovanou sebazáchovnými neprimeranými obrannými reakciami.
Textualistická interpretácia článku Ústavy Spojených štátov vykonaná predsedom Najvyššieho súdu USA Scaliom bola možná pre textovú čistotu sto rokov starého článku, ktorý prikazuje riešiť prezidentské interregnum prisúdením víťazstva v prezidentských voľbách tomu kandidátovi, ktorý je v čase hroziacej krízy a katastrofy vyplývajúcej z cudzineckého vákua najbližšie k víťazstvu, a to aj vtedy, keby budúcnosť ukázala, že víťazom bol ten druhý. Keďže hodnota dolára prudko klesala, hrozil monetárny krach, Scalia rozhodol pomocou čistoty textu ústavného článku. Akoby bol rozhodoval v prípade textovo nejednoznačnej formulácie článku? Odporcovia textualizmu žiadali síce výklad podľa historických okolností, v ktorých sa článok ústavy prijímal, ale nemali pre tento prístup dostatok sily a vyhral textualista Scalia.
Ale predstavme si, ako by textualista vykladal článok, ktorý nie je textovo jednoznačný, čistý, ale zakladá niekoľko možných interpretácií. Pritom rozhodnutie v krízovej situácii je esenciálne pre existenciu štátu. Chybný variant by odhalila história alebo by zlý historický vývoj zapríčinený možno inými objektívnymi okolnosťami bol pripísaný textualisticky zdanlivo nesprávnemu výkladu, ktorý by však de facto nemal zásluhu na negatívnom vývoji. Možnože až vedecky vykonaná historická analýza by potom pre následníkov štátu určila, kto bol vinníkom krachu alebo inej krízovej situácie.
Text navrhovaných noviel, ako tu diskutovali právnici, musí byť čistý, dokonale premyslený a takýto môže vzísť iba zo širokej a dlhšej diskusie kompetentných odborníkov všetkých politických subjektov a musí byť výsledkom koalično-opozičného konsenzu. Pre takúto novelu by ste nemuseli dávať latku na hladinu 90 hlasov v parlamente, ale na hladinu 114 a viac, a teda na úroveň, ktorú v roku 1992 dosiahol Dr. Vladimír Mečiar.
Po tretie, spôsob diskusie pred parlamentným spracovaním návrhu novely, ale aj počas druhého čítania ukazuje, že koaliční navrhovatelia vychádzajú z mylnej premisy, že na prístupovej ceste do Európskej únie a NATO musíme opustiť väčšinu a zriecť sa väčšiny atribútov národného štátu. A ak to urobíme, budú nám odpustené všetky ekonomické, kultúrne, sociálne, edukačné a občianskoprávne nedostatky. To je však postoj, spôsob, ktorý sa v hazardných hrách zvyká pomenovať ako suicidálny vabank alebo, ak chcete, nesvojprávna odovzdanosť do rúk Európskej únie.
Vy si myslíte, že chudobná komunita občanov Slovenskej republiky bude ako bezprizorná sanovaná Európskou úniou, že naši Rómovia, ktorým najlepšie rozumieme my, slovenskí gadžovia budú pochopení Európanmi? To je omyl. Tieto problémy treba vyriešiť v hraniciach a za prostriedky prevažne Slovenskej republiky. A do Európskej únie vstúpime až po zásadnom riešení znovu takmer 21-percentnej hladiny nezamestnanosti a po reálnom vyriešení sociálne zlého postavenia rómskej komunity, ale aj ostatných etnických skupín a, pochopiteľne, aj väčšinového národa. Na riešenia týchto problémov nedáva návrh novely zreteľné rámce.
Výsledkom celospoločenskej koalično-opozičnej diskusie o novele Ústavy Slovenskej republiky by bol aj dokonalý text navrhovaných článkov malej novely v záujme zachovania historickej kontinuity a s tým všeobecná spokojnosť a 120 až 125 hlasov v parlamente. Potom by európske a svetové spoločenstvo považovalo takto prijatý dokument za signál budúcej stability vo všetkých oblastiach života. To by bola devíza, ktorú sme mali predovšetkým vyrobiť my zákonodarcovia tu na pôde parlamentu vo vecnej a plodnej diskusii, a nie v zákopovej vojne koalície s opozíciou.
Po štvrté, vážená koalícia, ale aj kolegovia z opozície, nepovažujme diskusiu o novele zákona číslo 643/1992 Ústavy Slovenskej republiky za jalový filibustering, ale považujme ju, a ona ňou je, za cestu hľadania jedlého hríba v záplave nejedlých a nechutných komprdov, ktoré síce nie sú otravné, ale nie sú ani na jedenie, pretože sú nechutné a spôsobujú v prípade konzumácie zažívacie ťažkosti. Považujme ju za užitočnú aj vtedy, keď na jej konci bude zamietnutie novely zákona číslo 643/1992 Ústavy Slovenskej republiky. Bude to nie hanba pre predkladateľov, ale víťazstvo pre obyvateľov Slovenskej republiky a poučenie pre všetky poslanecké kluby Národnej rady. Tak nám pánboh pomáhaj. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Drobného je celkom 10 pánov poslancov, posledný pán poslanec Kotian. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Prosím pána poslanca Oberhausera.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Drobný upozornil na niektoré aspekty predloženej novely a naznačil, v čom je teda kľúč, aby sme pochopili novelu, ktorú predkladatelia tu predložili. Podľa môjho názoru a podľa názoru významných sudcov, s ktorými som diskutoval o obsahu novely, je naozaj kľúčom novela tej časti, ktorá sa týka Ústavného súdu. Tak ako sú predkladateľmi formulované kompetencie Ústavného súdu, ide o vytvorenie nového ústredného výboru boľševického typu, ešte horšie organizovaného, ako to bolo za predošlého režimu, lebo ani funkcionári Ústredného výboru KSČ nemali garantované ústavou 12-ročné obdobie, že budú pôsobiť vo svojej funkcii. Na dôvažok sa tam kumulujú obrovské právomoci a politické vyberanie sudcov, čo naozaj nemá obdobu v demokratických pomeroch, aké chceme v Slovenskej republike nastoliť.
Predložené znenie novely umožňuje napríklad, aby sudca, ktorý niekoho zavraždí, ústavný sudca, pokiaľ je iba trestne stíhaný, naďalej mohol vykonávať funkciu Ústavného súdu. A aj keď bude právoplatne odsúdený za vraždu, prezident republiky ho nemusí, ale iba môže odvolať z funkcie ústavného sudcu. To jednoducho nemá obdobu v iných poriadkoch ústavných iných demokratických štátov.
Na dôvažok Ústavnému súdu je podriadený aj predseda a podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa predloženej novely to znamená, že naozaj takto Ústavný súd bude kumulovať v sebe také silné právomoci, aké nemajú obdobu v demokratických pomeroch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Rád by som poďakoval pánovi kolegovi profesorovi Drobnému za to, že vo svojom vystúpení zdôraznil, veľmi zreteľne vykreslil rozdiel v pochopení, vo vnímaní postavenia štátu vo vzťahu k funkciám štátu, to znamená vo vzťahu k starostlivosti o blaho občanov a o rozvoj spoločnosti. Náš názor jednoznačný je, že to môže zabezpečiť len silný národný štát. Názor koalície aj duch, aj litera novely ústavy je o tom, že tento štát má byť demontovaný, že má byť z neho akási federácia regiónov. Vážení, učí nás teória aj prax, že každý dobre fungujúci systém musí byť vysokoorganizovaný.
Zásadné problémy, ktoré majú občania Slovenskej republiky, sú predsa nevyriešiteľné v regiónoch. Vážení, zásadné problémy Slovenskej republiky, občanov Slovenskej republiky sú nezamestnanosť, sociálne postavenie, kriminalita, školstvo, zdravotníctvo. Ako chcete tieto problémy riešiť v decentralizovaných vládach, v decentralizovaných parlamentoch v regiónoch? Veď úspech týchto riešení spočíva na 90 % v koncentrácii síl. A táto koncentrácia síl môže byť len na úrovni ústrednej vlády, celoslovenskej vlády. Takže nehovorte, že táto ústava ide riešiť občanom ich najväčšie problémy. Ich najväčšie problémy sú tie, ktoré táto ústava bude riešiť horšie, ako je to doteraz. Absolútne k tomu nejde prispieť. Verte tomu, pochopte, preboha, nechajte sa presvedčiť, že tie problémy, ktoré občania označujú za kľúčové, sa dajú riešiť len koncentráciou síl.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Dovoľte, aby som ku kultivovanému vystúpeniu pána poslanca sa pripojila taktiež s konštatovaním ako on, že text ústavy je skutočne nejasný. Je tu veľký priestor na pýtiovský výklad Ústavného súdu a, vážení, neviem, či takáto kompetencia Ústavného súdu nie je zámer, pretože nie je to obvyklé v parlamentnej demokracii.
Dovoľte, aby som prečítala, aký názor o našom Ústavnom súde je uvedený v správe ministerstva zahraničných vecí USA, v ktorom sa vyjadrilo znepokojenie nad nezávislosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky. V správe sa doslova hovorí, že v novembri predseda Ústavného súdu Milan Čič vyhlásil, že politici vyvíjali nátlak na Ústavný súd v súvislosti s riešením kauzy Jaroslava Svěchotu. Čič sa sťažoval, že niektorí politickí lídri očakávali od Ústavného súdu, aby vydával závery v súvislosti s ich písomnými odporúčaniami. A tam sa konštatuje, že takéto niečo by mohlo ohroziť nezávislosť Ústavného súdu a že v právnom štáte to nie je možné. Takže nenamýšľajme si, že náš Ústavný súd má najväčší a najlepší imidž v zahraničí. Nenamýšľajme si, že je proste súhlas a stotožnenie sa s takouto formuláciou ústavy a kompetencie Ústavného súdu, akú vy predkladáte. Nie je to dobré, je to zlé.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
V nadväznosti na pána profesora Drobného chcem upozorniť na jeho správny dôraz na to, aby pri hľadaní riešenia sa išlo cestou konsenzu. A už tuná niekoľko razy bolo spomenuté, že opozícia bola často vyzývaná, a predsa odmietala sa zúčastniť. Vážení priatelia, veď to nie je pravda. Celý čas sa hrdíte tým, že s opozíciou nestratíte zbytočné slovo, že je taká, s ktorou sa neoplatí rokovať, že s jej vedením nebudete hovoriť, že odmietate okrúhle stoly. Veď to všetko je dôkaz o tom, že chystáte túto novelu ústavy ako metódu na taký istý postup, akým ste použili na vlastný vstup do domu pána Mečiara. Pravdepodobne takýmto spôsobom chcete postupovať. My nemôžeme prijať takúto požiadavku, že prebehlíci, ktorí sú s vami ochotní hovoriť, môžu prísť. Rokujte s opozíciou v jej inštitucionálnej štruktúre. Buďte trocha solídni, lebo rátajte, že takým spôsobom sa bude aj vám odpovedať na vaše správanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Drobnému a rád by som povedal, že vo svojom vystúpení - škoda, že je toto obmedzenie na 10 minút, iste by som mu bol venoval viac - bola celá pasáž venovaná tomu, ako on vidí charakter a úlohy národného štátu, možno dovnútra aj von. A myslím si, že o tomto by mohla byť a mala byť veľká diskusia v našom parlamente.
Nie je našou úlohou demontovať národné princípy štátu. Veď to vôbec nie je v rozpore s tým, aby sme vynikajúco komunikovali s inými štátmi, ktoré možno majú ten národný princíp v ústave ešte pevnejší a silnejší. Veď možnože by tu mohol prehovoriť nejaký posudok ústavnoprávneho porovnávacieho vedca, ktorý by nám vedel vysvetliť, v ktorých krajinách a ako je tento národný princíp oveľa prísnejší. A nám prekáža. Nám určite prekáža, pretože aj to málo, čo v ňom máme, namiesto toho, aby nás inšpirovalo ku krokom, ktoré by posilňovali naše národné vedomie, ktoré by posilňovali každého a vyzbrojovali každého občana hlbokými vedomosťami o svojich tradíciách, o tom, čo robí z každého občana Európy plnoprávnym občanom štátu, pretože nemôže visieť vo vzduchu nijaký občan Európy, každý musí byť niekam odniekiaľ, iba mi si myslíme, že budeme produkovať občanov v akomsi zvláštnom štátnom útvare, ktorí nebudú zakorenení nikde. Áno, to budú dobrí sluhovia, to budú dobre zneužívateľní občania na to, čo sa nikdy nemôže spájať so solídnosťou a správnosťou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Drobný sa zmieňoval o pozícii vlády národného štátu. Dámy a páni, hlavnou úlohou a hlavnou zodpovednosťou vlády národného štátu je zveľaďovanie štátu, zvyšovanie jeho bohatstva, zvyšovanie jeho prosperity a zvyšovanie prospechu všetkých jeho obyvateľov. Dajme si otázku, či sa súčasná vláda a vládna koalícia usiluje o tieto kroky a tieto ambície. Odpoveď je veľmi stručná: Nie. Táto vláda a táto vládna koalícia zámerne a vedome ide presne opačným smerom, znižovaním prosperity, znižovaním bohatstva, zhoršovaním sociálnej situácie všetkých obyvateľov a rozpredávaním jeho základného imania.
Ak predseda vlády Dzurinda rozpráva o vstupe kapitálu takou formou, že predá telekomunikácie a prišiel k nám kapitál, tak to je rovnaká filozofia, ako keď gazda predá gazdovstvo, peniaze prepije a chvastá sa, že k nemu prišiel nejaký kapitál. Neprišiel, iba sa stal bedárom, bírešom a bezdomovcom. Toto je presne postup a aj ciele tejto novely zákona. Veď toto nie je ústavný zákon a novela ústavy, ktorú prerokúvame, zvrchovaného štátu, ale je to ústava kolónie. Vy to dobre viete. Vám netreba vysvetľovať jednotlivé články, ktoré vedú k totálnemu rozvráteniu tohto štátu, pretože vy tieto články ste tam sformulovali vedome, zámerne, cielene a chcene a, dodám ešte aj, nie z vlastnej hlavy. K tomu sa však vrátim v samostatnom vystúpení, do ktorého som prihlásený.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Drobný, pán profesor Drobný, ja vám ďakujem za vaše vystúpenie. To, čo tu v lavici diskutujeme, je vždy pre mňa prínosom. To, čo ste povedali o štáte a o funkciách štátu, by malo byť prínosom nielen pre túto snemovňu, ale pre všetkých, čo to počúvali, ale aj nepočúvali. Som rád, že vedľa vás sedím, a je mi cťou počúvať vaše názory na všetko, čo tu preberáme. Ak vaše slová neoslovili predkladateľov a poslancov koalície, je mi ľúto, ale asi nerozumejú slovensky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážení páni predkladatelia,
som rád, že pán profesor Drobný vám naznačil, že táto diskusia alebo táto naša snaha o nadviazanie oneskoreného dialógu s vami má hlboký mravný a etický podtón.
A ďalej vám odcitujem jedného z veľkých Slovákov, ktorého si nesmierne vážim: "Existuje niečo, kde sa všetko neosobne a zákonite zaznamenáva s presnosťou, ktorú jednoducho nemožno oklamať," pán Orosz, "jazyk. Chválim jazyk, že na nás žaluje a vyzrádza veci, ktoré si chceme vyhotoviť, že práve tým hovorím ďalej a hlbšie svedčíme. O čom? Že sme ako národ i ako civilizácia chorí, že sa nerodíme, nevyvíjame za normálnych okolností, normálnych vzhľadom na suverenitu národa, normálnych vzhľadom na ľudskosť." Tieto veľké slová napísal básnik Milan Rúfus. Pán Orosz vy by ste si ich mali zobrať k srdcu aj s pánom Šimkom, lebo vy tu šírite kozmopolitné bludy, ktoré ste napísali aj do svojej novely Ústavy Slovenskej republiky. Vy ňou chcete zrušiť suverenitu slovenského národa. Vy chcete zaviesť abnormality do jeho vývoja, ktoré ho povedú niekde na okraj skazy. Vari nestačilo to, čo ste doteraz vykonali pre to za toho dva a pol roka, ktoré vládnete? Vari chcete ešte na ďalší rok a pol svojho vládnutia urobiť alebo dokonať dielo skazy absolútne?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo.
Pán profesor Drobný vo svojom vystúpení jednoznačne povedal, že Ústava Slovenskej republiky by mala vzniknúť na základe konsenzu tak koaličných, ako aj opozičných poslancov. Myslím si, že to, čo sa udialo v roku 1992, je školou aj pre tento parlament, aby to takto uskutočnil, hoci nie som o tom presvedčený.
Vo všeobecnosti treba povedať, že sú dve názorové školy na tvorbu dodatkov a zmien k národnej ústave. Jednou je prijatie zložitej procedúry vyžadujúcej mnoho krokov a súhlas väčšiny a tento proces sa snažíte práve presadiť, pretože vládnete väčšinou v tomto parlamente, a teda za každú cenu sa snažíte prostredníctvom teroru väčšiny dosiahnuť legislatívne zmeny, ktoré chcete dosiahnuť. Oveľa jednoduchšou metódou však je dopĺňanie opráv, ktorú používajú mnohé krajiny, a ustanovenie v tom, že dodatok možno prijať schválením legislatívou a voličmi pri najbližších voľbách.
Vážení, ja vám dávam návrh. Voľby, ktoré budú nasledovať, sú vlastne celospoločenská diskusia a rozprava a keďže tento bod - novelu Ústavy Slovenskej republiky - ste v podstate už otvorili, bolo by preto veľmi zaujímavé sledovať, ako sa ľudia k tejto predloženej novele zachovajú vo voľbách v roku 2002. Z toho jednoznačne vyplýva, že keď chcete byť demokrati, o čom tvrdíte, mali by ste využiť túto možnosť a jednoducho tú celospoločenskú rozpravu pustiť, nie snažiť sa tak, ako sa to snažíte v novele tejto ústavy, zvýšiť kompetencie Ústavného súdu, nabúrať systém právnej istoty v Slovenskej republike a prostredníctvom toho presadzovať svoje osobné záujmy.