Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán kolega Švantner, chcel by som ťa doplniť v tom smere, že občas aj naša vláda sídli v Budapešti a občas maďarská vláda sídli v Bratislave. Na rozdiel od maďarskej vlády, ktorá sa vždy správa suverénne, zvrchovane a vie, čo chce, a tvrdošijne to presadzuje, naša vláda sa tvári ústretovo a robí kolenačkovú politiku, tak ako to nazval pán kolega Kalman. Naša vláda namiesto toho, aby pri každom svojom medzinárodnom stretnutí presadzovala národnoštátne záujmy, namiesto toho stavia most Márie Valérie, po ktorom budú premávať len 3,5 tony ťažké nákladné automobily. Tento most obmedzí dopravu ťažkých lodí. Naša vláda nebojuje o presadenie verdiktu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu o dobudovaní dolného stupňa Gabčíkovo - Nagymaros, namiesto toho práve tento most umožní, aby Maďarsko mohlo postaviť svoje prekladisko v Györi.
Takže je tu podstatný rozdiel medzi správaním našej vlády, presadzovaním našich národnoštátnych záujmov a správaním maďarskej vlády a presadzovaním ich, v mnohých prípadoch až nacionalistických a iredentistických záujmov. Myslím si, že máme sa čomu učiť, aby sme mali aj zvrchovanú vládu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo.
Ja budem reagovať na tú časť pána kolegu Švantnera, kde hovoril o celonárodnej diskusii. Viackrát som už hovoril vo svojich faktických poznámkach a vyzval som predkladateľov, aby mi dali nejaký príklad v zahraničí, kde je takýto postup, aby 4 poslanci predkladali takúto rozsiahlu novelu ústavného zákona. Myslím si - a nič by ma nebolo prekvapilo -, že ešte šťastie, že to nepredložila vláda, lebo vláda väčšinou predkladá zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže keby to bola predložila vláda, tak určite počítam, že by to predložila v legislatívnom skrátenom konaní, tak ako predkladáte 80 % zákonov, ktoré idú do Národnej rady Slovenskej republiky.
Viackrát som mal možnosť sa zúčastniť zahraničných delegácií v prítomnosti buď predsedu parlamentu, alebo iných významných funkcionárov, kde na otázku, koľko zákonov taký iný parlament v tom štáte predkladá v legislatívnom skrátenom konaní, tak bolo mi povedané cca 15 - 20 % v súvislosti s integračným úsilím a Európskou úniou. My tak predkladáme 80 % zákonov, čiže tento parlament nezodpovedá tomu, na čo tu je vlastne. Robí len podriadenú úlohu vláde Slovenskej republiky a myslím si, že ani nie vláde, ale koaličnej rade. Čiže tento postup, ktorý som viackrát včera vyjadril, je neštandardný, nedemokratický a samotný návrh ústavy je protislovenský.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som rád k tomu, čo povedal pán poslanec Švantner, len dodal, že obludnosť privatizačných zámerov tejto vlády a vládnej koalície vidno aj v predaji telekomunikácií nie nejakej súkromnej firme, ale štátnej nemeckej firme. Teda vôbec nejde o nejaké odštátnenie v tom zmysle slova, že by to mal riadiť nejako trh, ale jednoducho ide o napojenie sa na iný štát, jeho firmy a jeho záujmy.
Takisto pán poslanec Švantner mohol rozvinúť aj otázku, či naozaj kvôli vstupu do Európskej únie je potrebná novelizácia našej ústavy, presnejšie, či naša ústava, tak ako dneska znie, znemožňuje vstup do Európskej únie. Podľa môjho názoru vôbec nie. Navyše nám vstup do Európskej únie najbližších 5 rokov nehrozí. Takže táto otázka vôbec v tejto chvíli nie je aktuálna a pokojne mohla počkať na chvíľu, keď bude sa naozaj rozhodovať o tom, či budeme vstupovať alebo nebudeme vstupovať do Európskej únie, resp. či tam vôbec budeme pozvaní, pretože v dnešnej dobe brzdou nášho vstupu do takéhoto súštátia, pokiaľ sa pán poslanec Kresák tak veľmi obáva, to je niečo úplne iného, mohol by to zadefinovať, čo je vlastne Európska únia, sú isté skupiny občanov. Ale v každom prípade si myslím, že o tejto otázke by mali referendom rozhodovať občania tejto republiky, pretože tomu sa hovorí priama demokracia.
A ja sa skutočne s plnou vážnosťou pýtam vládnej koalície: Prečo za každú cenu sa usiluje obmedziť priamu demokraciu na Slovensku, prečo vlastne chce, aby zmeny ústavy v budúcnosti de facto mohli byť robené nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, teda nie ústavnou väčšinou, ako je to teraz?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švantner, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem.
Je veľmi veľkou chybou, že mám naozaj len 10 minút na to, aby sme mohli hovoriť o tak závažných veciach, lebo naozaj to, čo povedal pán poslanec Húska, čo sa týka rozpredaja strategických podnikov, keď hovoríme o SPP a elektrárňach, treba si ešte uvedomiť ďalšiu vec, že mimo toho, že stratíme tieto podniky, či si viete uvedomiť, aké dlhy majú školy a nemocnice. Však toto bude musieť zaplatiť vláda. A bude to musieť zaplatiť znova z vrecák našich obyvateľov. Tým sa podstatne znova zhorší ekonomická situácia medzi naším obyvateľstvom.
Pán poslanec Gajdoš, vláda robí kolenačkovú politiku. Staviame most v Štúrove. Treba ešte dodať ďalšiu vec, že Slovensko, ktoré má strojárske firmy, ktoré sú schopné zásobiť 55 mil. obyvateľov, tak Slovensko nebude vyrábať oceľovú konštrukciu na tento most, ale budú to vyrábať maďarské firmy. Veď je to výsmech.
Pán poslanec Sitek, áno, parlament robí iba servis pre koaličnú radu. Poslanci Národnej rady nehlasujú podľa toho, ako veľa razy v kuloároch hovoríme, ale hlasujú podľa toho, ako rozhodne koaličná rada.
Pán Prokeš, predaj telekomunikácií, tu ešte treba povedať jednu vec. Pri tom predaji telekomunikácií v skutočnosti sme ich nepredali za tú cenu, ktorú deklarujete, o ktorej hovoríte. Ten predaj bol nižší o 1,5 mld. korún, bol nižší o tú čiastku, ktorú dlhovali rozhlas a televízia telekomunikáciám.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová a pripraví sa pán poslanec Benčat.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
ctená snemovňa,
dovoľte mi vysloviť stanovisko Strany demokratickej ľavice k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, na tému O princípoch sociálneho dialógu, ku ktorému sa vyjadril v podobnom znení aj pán poslanec Štefan Rusnák a pri svojich vstupoch do rozpravy aj pán poslanec Orosz.
Predpokladám, že každému z nás je známy program Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Tento program obsahuje v prvej časti, ktorá má názov "Demokracia, sloboda, ústavnosť", bod 2 označený Tripartizmus, v ktorom sa uvádza: "Najvýznamnejšou zásadou ovplyvňujúcou demokraciu v sociálno-ekonomických vzťahoch je tripartizmus."
Strana demokratickej ľavice má vo svojom programe obsiahnuté, aby sa princípy tripartizmu a dialógu sociálnych partnerov stále viac presadzovali do každodennej praxe na všetkých úrovniach. Sme za posilnenie významu Generálnej dohody a ďalších obdobných dohôd sociálnych partnerov, za posilnenie významu Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako platformy hľadania konsenzu sociálnych partnerov.
Vieme si predstaviť deklarovanie základných zásad tripartizmu v Ústave Slovenskej republiky, o čom som hlboko presvedčená. Je to oblasť, ktorú do svojich rozmerov zahŕňa sociálne a hospodárske právo. V súčasnom období, keď sociálno-ekonomické podmienky veľmi citlivo dopadajú na občana Slovenskej republiky, každé rokovanie o tejto oblasti má svoje opodstatnenie aj pri prerokúvaní takého návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Preto v období sociálnej reformy a celkovej reformy v našom štáte je múdrejšie a prezieravejšie nerozširovať a nepozdvihovať sociálne a hospodárske právo do Ústavy Slovenskej republiky z jednoduchého dôvodu, aby nedošlo k obmedzovaniu možnosti pozitívnych dopadov na občana a jeho životných podmienok, životnej úrovne po ukončení reforiem.
Vieme si predstaviť v súlade s rokovaním s odborármi úpravu článku 37 v Ústave Slovenskej republiky, kde by sa vložil článok 37a v znení: "Zástupcovia štátu, zamestnávateľov a zamestnancov ako sociálni partneri dohadujú zásadné otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja a vyjednávajú o týchto otázkach s cieľom dosiahnuť dohodu na celoštátnej úrovni. Podrobnosti o tripartitnom vyjednávaní ustanoví zákon."
Tak ako odborári, tak aj my poslanci za Stranu demokratickej ľavice sme hlboko presvedčení, že uvedené zásadné otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja do takej právnej úpravy, ako som uviedla, sú potrebné. Vzhľadom na to, že pri koaličných rokovaniach o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, sa prijala určitá dohoda, ktorú SDĽ deklarovala na verejnosti, je to tiež jeden z dôvodov, aj keď nie podstatný ani rozhodujúci, prečo zásadné otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja nepredkladáme ctenej snemovni na schválenie.
SDĽ vynaloží všetko úsilie na to, aby zásadné hospodárske a sociálne princípy a otázky sa dostali do polohy širokej diskusie a právnej úpravy v zmysle požiadavky odborárov, ktoré bude aj presadzovať formou návrhov právnych úprav.
Na úrovni jednotlivých štátov a celoeurópskej úrovni sú princípy sociálneho dialógu rozpracované a účinné v mnohých podobách, napríklad v Ústave Francúzskej republiky ako úprava Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ďalej na európskej úrovni ako právo na slobodu združovania sa vrátane zakladania odborov a vstupovania do odborov, ktoré upravuje článok 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej články 5 a 6 Európskej sociálnej charty, ako aj článok 18b Zmluvy o Európskej únii, v ktorej je uvedené: "Komisia sa usiluje rozvíjať dialóg medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni, ktorý by mohol viesť k zmluvným vzťahom, ak to obe strany pokladajú za žiaduce."
V tomto duchu bude SDĽ podporovať a presadzovať právne úpravy pre hospodárske a sociálne partnerstvo, hospodársky a sociálny dialóg, ktoré budú viesť ku zlepšeniu pracovných a životných podmienok občanov Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v závere svojho vystúpenia chcem vysloviť stanovisko, že predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, podporím a budem hlasovať za jeho schválenie, tak ako to deklaruje Strana demokratickej ľavice.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili deviati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Gašparovič je posledný.
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, mňa vaše vystúpenie normálne prekvapilo. Prekvapilo ma preto, že hovoríte o tripartizme, ste za posilnenie, ale pritom podporujete zvýšenú kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu vo verejnoprávnych inštitúciách, kde táto tripartita má fungovať. Tripartita, pani poslankyňa, ja by som povedal, to je až svetonázor, ak nie, tak teda môžeme hovoriť o systéme. Tripartita musí byť všade, nielen pri riešení hospodárskych problémov, ale všade, skutočne od piky, od základných organizácií až po najvyššie inštitúcie, kde sa majú riešiť problémy vzťahu sociálnych partnerov.
Čiže vy hovoríte o tripartite v článku 37, ale to, čo v ďalšom je a kde doslova ústava potiera tripartizmus, vy to podporujete. Čiže ja skutočne nerozumiem, neviem teda, kto vám to napísal, asi človek, ktorý sa len zamyslel, vyčítal to niekde v niektorých materiáloch a povedal, že tripartita tu musí byť. Ale, že tá tripartita, hovorím, musí byť, že je to vlastne svetonázor, ja to poviem tak, ako je, áno, tak to vás už vôbec nezaujíma. Je mi skutočne smiešne pri takýchto vystúpeniach, kde vytrhávate z kontextu veci, ktoré vám vyhovujú, ale tam, kde vám to nevyhovuje, tam to, čo podporujete v tom článku 37, tam to potierate. Skutočne, prepáčte, ale preštudujte si niektoré veci, až potom tu vystúpte, pretože mne to pripadá, ako keď vedie "Hurvínek válku", prepáčte, pretože vy neviete, o čom vlastne rozprávate. Ospravedlňujem sa vám ako dáme, ale nemôžem ináč vystúpiť, len takto.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadrila k vystúpeniu predrečníčky pani poslankyne Angelovičovej. Pani poslankyňa, ja vám celkom nerozumiem. Ak sa SDĽ stotožňuje so zástupcami zamestnancov čiže s odborármi a deklarujete posilnenie úlohy tripartity, ja sa pýtam: Koľkokrát ste sa tuná ozvali proti predkladaniu návrhov zákonov, kde chýbalo stanovisko RHSD, resp. kde stanovisko konkrétne odborárskej časti bolo vyslovene negatívne? Pokiaľ si pamätám, SDĽ ani raz takto predložený návrh zákona v duchu tripartizmu neobhajovala.
Môžem uviesť konkrétne príklady, ako sa riadila SDĽ závermi tripartity, pokiaľ išlo o zákon o sociálnej pomoci a jeho novely, ktoré sú vyslovene reštrikčné. Veď vy ste ten zákon reštrikčný podporili. Ako ste sa riadili závermi tripartity pri viacerých novelách zákona o zamestnanosti? Tieto novely takisto priniesli len reštrikcie a SDĽ ich podporila.
A do tretice sa pýtam: Koľko návrhov ste spoločne s odborárskou časťou tripartity priniesli do parlamentu, ktoré by naozaj boli na prospech hospodárskemu a sociálnemu postaveniu pracujúcich v tejto republike?
Takže, prosím vás, toto sú len plané slová, to je len číra deklarácia. Možno naháňate preferencie, ale tá skutočnosť je úplne iná. Tripartizmus to je aj o kontrole NKÚ napríklad, aby štátny orgán kontroloval tripartitné samosprávne orgány. A vy s tým súhlasíte.
Hádam by bolo lepšie, pani poslankyňa, keby sme si sadli spoločne a pozreli sa na všetky stanoviská k sociálnym zákonom, ktoré vyšli z tripartity, a percentuálne si urobili rozbor, koľké z nich boli pozitívne v prospech vlády. A napriek tomu, že neboli, drvivá väčšina zo strany odborov bola ostro kritizovaná, napriek tomu SDĽ ich podporovala.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, o tom, s čím ste vystúpili, si môžete urobiť obraz, pretože rokujeme o novele Ústavy Slovenskej republiky, tak ako to nazývame, koaličnej novele ústavy. Po vašom vystúpení nereagoval ani jeden z predkladateľov, takže mám taký dojem, že to pripravené vystúpenie ste mali niekde uložené a teraz ste ho zaradili, neviem, či celkom vhodne. Aj vôbec pri prerokúvaní ústavy bolo by dobré na druhý raz, ak vám budú vystúpenia pripravovať, že by vám aj napísali, že k čomu je to vystúpenie, aby ste náhodou si nepomýlili schôdzu alebo nebodaj aj niečo iné.
Dovoľte však reagovať najmä preto, že vy ste boli prihlásená písomne do rozpravy ako jedna z mála poslancov vládnej koalície, ktorí mali záujem aj na tému ústavy diskutovať. Aspoň tak som to pochopil. Keď ste sa písomne prihlásili, keď ste sa dostali na rad, tak neboli ste prítomná v rokovacej miestnosti, stratili ste poradie. Dokonca stratili ste poradie aj druhýkrát, takže nič iné nezostávalo, ste sa prihlásili ako ústne do rozpravy, tak som netrpezlivo čakal, s čím vystúpite, čo to bude za zázrak, o čom budeme môcť v rokovacej miestnosti diskutovať, ale nakoniec z toho, čo ste povedali, ja si to vyberiem a ešte párkrát prečítam, lebo mám taký dojem, že je to nejaká časť zo skrípt, ktoré by sa dali použiť, len neviem, či to patrí sem alebo či to náhodou nepatrilo do poučenia vo Večernej univerzite marxizmu-leninizmu. A to sa už momentálne na Slovensku nenosí.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa Angelovičová, SDĽ-ka vytiahla na podporu novely ústavy najkrajší kaliber. Neviem, prečo ste sa na to podujali.
Prosím vás pekne, nevsúvajte žiaden odsek 37a do novely ústavy, radšej tam vsuňte 37b, zaraďte spiatočku a rýchle vycúvajte z podpory tejto novely, pretože si neviem predstaviť, ako ide dohromady fakt, že na jednej strane stále potichučky podsúvate občanom Slovenskej republiky, ako je SDĽ-ka sociálna, ako chráni a obhajuje ich záujmy, a na druhej strane vehementne vyslovujete podporu tomuto veľdielu, ktoré nás tu zamestnáva už 14 dní.
Pani poslankyňa: Ako to, že stroskotala tripartita, nie je podpísaná Generálna dohoda na rok 2001, keď ste členmi vládnej koalície a máte za sebou odbory, máte za sebou zamestnávateľov, ste súčasťou vládnej koalície? Nejde to skutočne dohromady. To vaše vystúpenie predstavuje asi také prirovnanie, príklad zo života, keď Déžimu skapal kôň, tak sa ho kamarát pýta: "No čo si mu dával jesť Déži?" A on mu hovorí: "Ta lízatka som mu kupoval."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
A teraz sa máme smiať.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, vaši kolegovia aj vy vo faktických ste nás obviňovali, že hovoríme vo svojich vystúpeniach mimo predloženého návrhu novely ústavy. Nuž ale o vás to platí na sto percent. Vy ste sa tu dotýkali oblastí, ku ktorým predkladatelia nedali návrh ani na jednu jedinú zmenu. Čiže vaše vystúpenie bolo v takom duchu, čo by bolo, keby bolo, pretože ste tu vystúpili s nejakým návrhom na zmenu článku 37a, ale na papieri ste nič nedali.
A presne už hovorili moji kolegovia veľmi správne, že ste spomínali tripartizmus, Radu hospodárskej a sociálnej dohody, Generálnu dohodu. Generálna dohoda sa neplní. Nie nadarmo tu pred dvomi týždňami odborári boli s protestom, aby upozornili na katastrofálny stav životnej úrovne občanov v Slovenskej republike. Takže vaše slová naozaj zneli len zo vzduchu, ale realita žiadna.
Čo sa týka Rady hospodárskej a sociálnej dohody, už vám odpovedala pani poslankyňa Keltošová. Hovorila o sociálnych zákonoch. Ja som vás tu nikdy nepočula a ani jedného poslanca Strany demokratickej ľavice, že by sa vyjadril na podporu napríklad zamestnancov v sociálnej sfére a zdravotníctve. Vy ste sa nijako nezastali ich požiadaviek, ktoré tu tlmočili, nezastali ste sa Lekárskeho odborového združenia, ktoré žiada celkom oprávnene podporu na zvýšenie svojich platov. Vy ste boli ako jediná parlamentná strana, ktorí ste sa k tomuto nevyjadrovali a ktorí ste nedali pozitívne stanovisko, vy ste tu ticho mlčali.
Čo sa týka ďalších zákonov, nielen sociálnych, ale aj ekonomických, ktoré sú reštriktívne, vy o všetkom hlasujete s kamennými tvárami a jediný dôvod máte: "No keď ekonomika je taká, aká je." Ale vy už dva a pol roka riadite túto ekonomiku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Mal som to šťastie, že keď tu bola manifestácia odborárov pred niekoľkými už vlastne týždňami takmer, tak som zaparkoval auto tak, že som musel prejsť cez tieto rady odborárov. A škoda, že tam neboli aj niektorí poslanci z SDĽ, pretože o nich, oni ma nepoznali, ja som šiel medzi nimi, tam mali tie svoje transparenty o platoch a tak ďalej, koľko sa tam hovorilo, o SDĽ, ale musím vám povedať nie v pozitívnom zmysle. Zrejme teraz chcete naprávať tieto chyby, ktorých ste sa dopustili a o ktorých tu hovorili. A vybrali ste sa alebo podujali ste sa obhajovať istú skupinu občanov. Ja mám odborárov rád, napriek tomu, že im velí pán Saktor, ktorý, samozrejme, je horlivý služobník tejto koalície a nikdy sa neodhodlá na to, aby požiadavky odborárov nastolil tak, ako ich požadovať treba a ako to robia niektorí jeho takpovediac "podriadení".
Keď ste sa už však takto podujali vylepšovať imidž SDĽ v sociálnej problematike, ja vám odporúčam, aby ste si zobrali aj iné skupiny obyvateľov - a tie by vám možno boli vďačnejšie a možno by sa vám aj odvďačili po voľbách, keby ste sa ich zastali -, ja vám odporúčam do pozornosti slovenských občanov na južnom Slovensku. Vy podporujete ústavu, vy SDĽ, vy spolutvorcovia tohto štátu aspoň, pokiaľ ide o schválenie ústavy, vy podporujete túto ústavu, ktorá týchto slovenských občanov stavia do veľmi úbohého postavenia. Zhoršuje ich podmienky, stanú sa otrokmi v župách, v ktorých bude vládnuť absolútna maďarská väčšina, menšina a zároveň tam bude väčšinou. Takže ak chcete niekoho obhajovať, ak si chcete zlepšovať svoj obraz, láskavo sa sústreďte na južné Slovensko.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja chcem na rozdiel od mojich predrečníkov pozitívne hodnotiť vystúpenie kolegyne Angelovičovej najmä preto, že poukázala na skutočnosť, že dnešná spoločnosť potrebuje aj sociálny rozmer. Potrebujeme sociálny dialóg a do zodpovednosti o budúcnosť tejto krajiny musia byť zatiahnutí ako odborári, takisto aj zamestnávatelia. Nemôže niesť zodpovednosť len vláda a to je jedno, či je tam teraz SDĽ s SDK alebo ostatnými stranami, či tam bolo HZDS, SNS alebo ZRS.
Ja pozitívne hodnotím aj to, že v dnes platnej ústave je článok 2, ktorý preberá základné ľudské práva a preberá takisto aj základné práva v sociálnej oblasti a garantuje občanom tie veci, ktoré sú garantované aj chartou základných ľudských práv a slobôd.
Ale treba veľmi pozitívne hodnotiť aj to, že sme pristúpili k Európskej sociálnej charte, ktorá rozšírila tieto právomoci a rozšírila najmä práva tých, ktorí sú zamestnaní.
Na druhej strane kolegovia z HZDS tu vykrikujú, čo hovoríme o tripartizme. Počas vášho vládnutia sa skončila rozprava a skončil sa dialóg s odborármi, nebola podpísaná žiadna Generálna dohoda na rozdiel od toho, čo je teraz. Je Generálna dohoda a to je úspech, pretože môžeme hodnotiť to, čo sa nám podarilo a nepodarilo z toho splniť. Pripravuje sa nová Generálna dohoda na rok 2001 a ja verím, že sa podarí presadiť odborárom aj tie veci, ktoré oni považujú zo svojho hľadiska za prioritné.
A keď tvrdíte, že sa nám nepodarilo presadiť sociálne otázky, tak vy ste sa 4 roky snažili presadiť garančný fond, nepodarilo sa vám to, zaviedli to predstavitelia súčasnej vládnej koalície. Podarilo sa zaviesť príspevok na bývanie, takisto po dlhej dobe sa znížilo daňové zaťaženie pre fyzické osoby.
A ak ste hovorili o pracovníkoch v zdravotníctve a v školstve, tak sa pripravuje zákon o verejnej službe, nový Zákonník práce, teda SDĽ-ka nie tára, tak ako robíte vy, ale pripravuje konkrétne kroky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Baco.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi Bacovi.
Poslanec P. Baco:
Vážená pani poslankyňa...
(Hlasy z pléna.)
Som rozrušený.
Všetci sme čakali teda, že poviete niečo k ústave a k ústavnosti a vy ste zase sľubovali. A bohužiaľ, musím povedať, že som prekvapený. A neviem, prečo akurát na vás to teda padá o takej perfektne fungovanej, teda formulovanej neinformovanosti, veď tieto sľuby, o ktorých tu aj teraz hovoríte, že "budeme predkladať návrhy zákonov, budeme spolupracovať", preboha živého, veď to je v štýle "sľubom nezarmútiš", ktorý ste tak veľmi pekne rozvinuli pred voľbami.
Ale ak ste si všimli, a tú neinformovanosť vám vytýkam, pán premiér už zmenil rétoriku a dnes už vieme od pána premiéra, že sľúbiť ešte nie je dať. Takže už ste dneska v tejto polohe koalícia. Tak, prosím vás pekne, komu po dva a pol roku chcete tuná znovu sľubovať, že budete predkladať, že sa zasadíte. Veď to ste už všetko mali za dva a pol roka urobiť.
A ak ste urobili nejaké linky pre mladých, pre bývanie, na byty, ktoré nie sú a nebudú, tak ako hovoríte, na zamestnanie, ktoré, ako hovoríte, nebude, tak to je zase z cesty. Pani poslankyňa, miesto dvojnásobného zvyšovania platov za dva roky je o 11 % nižšia reálna mzda na Slovensku a v tomto roku o ďalších 5 %.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pani poslankyňa, je typické pre vás a pre poslancov SDĽ, že v jednej vete aj trikrát spomeniete: "Strana demokratickej ľavice urobí, urobila, bude robiť." Ja si myslím, že ak to budete menej hovoriť, tak to bude lepšie, pretože nikdy sa to nestane, čo poviete.
A k tomu, čo ste dnes hovorili, zmeniť či doplniť článok 37. Načo? Načo je to potrebné. Pozrite si do vašich sociálnych programov.
Spomínali ste tu, pán Andrassy, Európsku sociálnu chartu. Zrejme viete, že Európska sociálna charta existuje, ale ten obsah už nepoznáte. Ak by ste ho poznali, tak aj vo vystúpení pani poslankyne Angelovičovej by možno bolo bývalo oveľa lepšie, ak by hovorila o možnosti zakotviť právo na prácu v podobe, ako ju obsahuje táto Európska charta pre prácu. A možnože by ste dosiahli potom niečo iné, možnože by ste dosiahli aj vymoženosť súdnu od občanov Slovenskej republiky a domáhať sa takýchto otázok, ktoré sú dneska na Slovensku problémové, problémové tým, že nezamestnanosť stúpa nie z mesiaca na mesiac, ale z týždňa na týždeň a možno zo dňa na deň. Takže načo takéto reči, ktoré pri riešení tohto problému v ústave aj tak nepomôžu. Ak by mali pomôcť, tak ste sa mali sústrediť na zmenu týchto článkov, ktoré dovoľuje zmeniť Európska sociálna charta.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ak dovolíte, ja budem reagovať vo všeobecnej rovine na vaše faktické poznámky a budem reagovať základným princípom uvedeným pod bodom 4 v Deklarácii cieľov a úloh Medzinárodnej organizácie práce ešte z roku 1944, ktorý je dnes tiež vysoko aktuálny a v plnej miere vystihuje vecnú podstatu stanoviska Strany demokratickej ľavice k trojuholníku odborový zväz - zamestnanec - zamestnávateľ: "Boj proti každému nedostatku sa musí viesť s nepoľavujúcou silou a cestou ustavičného a sústredeného úsilia, v ktorom zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, majúc rovnaké postavenie ako zástupcovia vlád, sa spoločne zapoja do slobodnej diskusie a do demokratického rozhodovania, s cieľom podporovať všeobecné blaho."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dobre viete, že Strana demokratickej ľavice má tú silu aj úsilie. Svojím vystúpením v rozprave som len potvrdila zodpovedný prístup Strany demokratickej ľavice k občanom. Tak ako to bolo pri prerokúvaní návrhu ústavy v roku 1992, tak je to aj dnes pri prerokúvaní návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Nesnažte sa nám podsunúť niečo, čo nie je pravda, čomu ani sami neveríte. SDĽ svojím politickým programom...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, pokoj.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ja to zopakujem. SDĽ svojím politickým programom je najbližšie k pracujúcim a občanom Slovenskej republiky a tento fakt sa nedá poprieť.
Ďakujem.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, ale pokoj v rokovacej sále. Keď hovorí poslanec vládnej koalície, práve vtedy nemusíte hovoriť všetci.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat. Pripraví sa pán poslanec Hudec.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som aj ja v krátkom príhovore spomenul to, čo si o tejto záležitosti celej myslím. Bolo tu už povedané mnoho odborného, ale aj mnoho politického. Ono to všetko spolu jedno s druhým súvisí.
Tak ako som v prvom mojom príhovore hovoril, že ústavy sa menia len vtedy, keď sú nejaké zlomové okamihy vo vývoji štátu, v spoločnosti, takisto som sa pýtal, kto mi dá odpoveď na to, prečo práve teraz a prečo v takomto veľkom rozsahu sa má meniť Ústava Slovenskej republiky. Jasne bolo povedané, že nie sú tu ani dôvody týkajúce sa nášho vstupu do Európskej únie, do NATO, nie sú tu ani dôvody na to, aby sa urobila u nás transformácia verejnej správy, nie sú tu pohnútky ani iného charakteru.
Skrátka, vieme iba toľko, že niekoľko predkladateľov si zmyslelo nás zavádzať, že popri tom, že budú tu navrávať ľuďom, že je to potrebné v rámci Európskej únie a NATO, na to sme si už v minulosti niekedy zvykli, na podobné argumenty, že to potrebuje ten a ten v zahraničí, a popri tom sa zviezli ďalšie veci, ktoré tam vôbec nepatria. Asi si páni liečia svoje komplexy z minulosti, asi potrebujú na seba upozorniť a zapísať sa do dejín Slovenskej republiky.
Koalícia, samozrejme, nezvládla jeden proces. Nezvládla proces spolupráce alebo oslovenia opozície. Koalícia nezvládla tento proces, pretože by to bolo na prospech Slovenskej republiky, občanov tejto republiky a na prospech vývoja tejto republiky. Je to zlé, pretože koalícia naštartovala proces v roku 1998 zaslepená svojím víťazstvom v tej miere, že dostala ústavnú väčšinu. A v podstate týmto spôsobom začína degenerovať, pretože nie je potrebné z jej strany, aby komunikovala s opozíciou. Koalícia si zvykla na silu moci a touto silou dodnes na nás tlačí. Vidíme to aj pri prerokúvaní tohto ústavného zákona, resp. novely tohto zákona, ak to môžeme nazvať novelou, lebo to je v podstate nová ústava so stovkami, už dnes môžeme povedať, zmien. Čiže nie je schopná dnes uhnúť ani o vlas, nájsť spoločnú reč s opozíciou a dohodnúť sa na dobro veci tohto štátu, tohto štátotvorného národa a občanov menšín.
Keď si zoberieme rok 1992, za vlády Vladimíra Mečiara bolo potrebné nájsť komunikatívne kanály. Dokázali sme komunikovať s opozíciou, dokázali sme nájsť spoločnú reč a o tom svedčila aj kvalita tej ústavy, ktorá sa stvorila v tej dobe - predsa dodnes prežila. Táto ústava, nie je potrebné podľa všetkého, aby bola menená až do takej miery, ako je predkladaná -, či je to otázka politického dohovoru, politického konsenzu. A ja som tu tiež už hovoril, že politický konsenzus dokážeme nájsť na poli alebo v oblasti zahraničnopolitického pozerania na vývoj Slovenskej republiky. Nie je problém, keď vystúpime spoločne v parlamente Európskej únie v Bruseli, keď dokážeme spoločne hájiť naše záujmy predvstupové, či už teda do NATO alebo hlavne do Európskej únie.
Takže prečo sa nesnažíme nájsť nejakým spôsobom spoločnú reč, ktorá by nám bola ozaj spoločná a bola by v prospech občanov tejto republiky? Ja si myslím, že už od čias štúrovských je tu problém povýšiť to národné, čo v nás je, na úroveň toho svetového. O toto sa pokúsme, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby sme teda to slovenské povýšili na svetové, a potom budeme môcť hovoriť o konsenze a o nejakej perspektíve, o optimizme nášho ďalšieho vývoja.
Takže si myslím, že v tejto dobe, keď náš občan stále je tlačený ekonomicky dole, keď náš občan stráca sociálne istoty, keď sa dostávame do úrovne, že uvažujeme o tom, či tu vôbec existuje právny štát, keď dnes nemôžeme hovoriť o pozitívnom vývoji. Neviem, v akom smere teda - okrem toho, čo som povedal, že môže byť pozitívne hodnotené naše spoločné vystupovanie na medzinárodných fórach, kde sa snažíme o predvstupové aktivity -, pri tom všetkom my si dokážeme nájsť spoločnú reč. Takže veľmi ma to mrzí, že takáto situácia nastala a že musíme tu dnes takto hovoriť.
Samozrejme, ani z technickej stránky nie je možné, aby tento proces, ktorý ste si naštartovali bol realizovateľný. Tento proces si bude žiadať 25 - 30, ako tu bolo hovorené, nových právnych predpisov. Tento proces si bude žiadať zrejme asi ďalšie finančné prostriedky. Tak prečo to teda štartujeme v takomto veľkom rozsahu, keď nevieme, čo nás to všetko bude stáť?
Takže nemôžem, žiaľbohu, ako osoba, ani ako predstaviteľ opozície hlasovať za ústavu, resp. za novelu ústavy. Nemôžem pozitívne prispieť k tejto situácii, a, ako už bolo povedané, preto, že táto novela prináša ohrozenie integrity, prináša neúmerné delenie moci, prináša štvrtý pilier moci, a to je Ústavný súd, zavádza retroaktivitu v oblasti súdnictva, hlavne oblasti Najvyššieho súdu, áno. Ohrozuje integritu štátu z hľadiska vnútorného aj z hľadiska medzinárodného.
Prílišná otvorenosť tejto ústavy prináša zraniteľnosť tohto štátu. Táto filozofia je príliš liberálna, už som raz povedal v niektorej mojej poznámke, že okolité štáty si viacej v ústave chránia svoje národnoštátne záujmy. Veď my sme ich nedokázali ani definovať, tak si ich definujme nielen v zahraničnej politike, definujme si ich aj vo vnútornej politike. Kadiaľ sa tento štát bude uberať? Sadnime si najprv k tomu a potom robme detaily a vykonávacie, by som povedal, kroky. Ak sa nedohodneme, zasa to bude len opakovanie procesu a zasa to bude len znovu a znovu ďalšie roky vracanie sa k tejto kauze. Ja to nazývam kauza.
Z hľadiska vnútornej integrity sme ohrození tým, že ústava alebo jej novela v tejto podobe pripúšťa aj možnosť referenda, ktoré nakoniec môže vyústiť do lokálnych referend, ktoré môžu vyústiť do straty integrity tohto štátu.
Takže som zhruba povedal to, čo už viackrát bolo povedané. Detaily boli rozvedené právnikmi, politikmi. Ešte raz opakujem, že za takéhoto stavu, ktorý tu vznikol, nemôžem podporiť ústavu, resp. novelu ústavy, ktorú predkladá v súčasnej dobe koalícia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia ôsmi poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Orosz je posledný.
Pán poslanec Baco.