Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rakús.
Poslanec A. Rakús:
Vážená pani poslankyňa Čižmáriková,
vaša argumentácia nepriniesla nič nové. Je to to isté, čo už prakticky desať rokov čítame v novinách a počúvame v televízii, v rozhlase. Sú to argumenty Slovenskej spoločnosti pre plánované rodičovstvo.
Ale odpoviem na dve vaše otázky alebo pripomienky. Vy ste sa pýtali, aký princíp sa skrýva za tým, že si dovoľujeme niečo takéto navrhnúť. Ten princíp je veľmi jednoduchý, pani poslankyňa. Ten princíp spočíva v tom, že žena, ktorá sa rozhoduje pre interrupciu, nerozhoduje o svojom tele, ale rozhoduje o zabití bezmocného a nevinného plodu, o jeho rozkúskovaní, rozdrvení a roztrhaní, lebo tak prebieha interrupcia.
Pani poslankyňa, vy ste vyslovili názor, že deti sa majú narodiť chcené, a tým ste akoby povedali alebo zopakovali to právo dieťa narodiť sa ako chcené. Pani poslankyňa, takéto právo je nezmysel, je nezmysel preto, že povyšuje kvalitu života nad samotný život. A kto potom bude rozhodovať, ktorý život je natoľko kvalitný, aby bol vôbec žitý?
Dalo by sa očakávať, že keď vďaka potratom sa deti budú rodiť ako chcené, takže spoločnosť bude vlastne veľmi šťastná a všetko s deťmi bude v poriadku. Skúsenosti napríklad zo Spojených štátov amerických ukazujú, že odkedy tam bolo schválené povolenie interrupcií, týranie detí vzrástlo o 500 %, teda päťnásobne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Čižmáriková chce reagovať.
Poslankyňa K. Čižmáriková:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem povedať všetkým mojim kolegom, že si veľmi vážim každý názor, ktorý tu odznel, pretože naozaj ja nikomu jeho názor neberiem, ale opäť chcem zopakovať: Prosím pekne, nevnucujte ho druhým. Zazneli tu možno až niektoré dosť také ostré obvinenia až temer po slovo vražda. Chcem povedať, že pre mňa to naozaj nie je lacná vlna populizmu, pre mňa je to skutočne otázka princípu základného ľudského práva žien. A viem veľmi dobre, o čom hovorím, páni. Ja som na rozdiel od mnohých z vás, od všetkých z vás bola tehotná a dala som život. A tešila som sa na tie deti a milujem ich dodnes. A prajem každej žene, aby nikdy v živote nemusela byť postavená pred situáciu, keď sa bude musieť rozhodovať srdcom kontra rozum.
A ešte by som chcela dodať, že je dosť zvláštne povyšovať právo plodu nad právo ženy a len taký jeden fakt pre pána poslanca Palka, ktorý hovoril tam okolo pôrodov a tehotenstiev a tak ďalej, že 585 000 žien umiera ročne v dôsledku príčin súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. A je to, prosím pekne, číslo Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo. Takže nie je to také celkom jedno, že však žena porodí aj na poli. Ja keby som mala porodiť na poli, páni, ja tu dnes nie som a možno by ste nemali k čomu diskutovať. Ale prajem všetkým, aby skutočne mali svoje deti radi, aby sa mohli pre ne rozhodnúť, nech už je to rozhodnutie z jednej alebo z druhej strany.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy ústne je pán poslanec Ján Šimko.
Nech sa páči.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení ministri,
dámy a páni poslanci,
vážení hostia,
vystupujem druhýkrát, ale moje vystúpenie v ústnej časti rozpravy k novele ústavy bude vlastne len predložením troch pozmeňujúcich návrhov.
Prvý pozmeňujúci návrh sa bude dotýkať šiestej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne bude hovoriť o inštitúte prezidenta Slovenskej republiky a ďalšie dva pozmeňujúce návrhy sa budú dotýkať siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, druhého oddielu, a to konkrétne súdov Slovenskej republiky.
Prvý pozmeňujúci návrh predkladám v tomto znení. Má tri časti. V prvej časti navrhujem: Za 48. bod sa vkladá 49. bod, ktorý znie - "49. bod návrhu. V článku 102 ods. 1 sa za písm. o) vkladá nové písmeno p), ktoré znie: p) môže pred vrátením zákona podľa písmena o) podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či tento zákon je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. V tomto prípade 15-dňová lehota na vrátenie zákona Národnej rade Slovenskej republiky od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky neplynie. Doterajšie písmená p) a r) sa označujú ako písmená r) a s)."
Zdôvodnenie. Navrhovaným ustanovením sa sleduje získať rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o tom, či zákon, ktorý chce prezident Slovenskej republiky vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo s ústavným zákonom. Ustanovením možnosti pred vrátením zákona podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo s ústavným zákonom, sa sleduje posilniť inštitút vrátenia zákona prezidentom Slovenskej republiky preventívnou kontrolou ústavnosti. Zároveň sa navrhuje, aby 15-dňová lehota na vrátenie zákona do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky neplynula.
V druhej časti tohto pozmeňujúceho návrhu navrhujem: "V doterajšom 49. bode sa slová s) a t) nahrádzajú slovami t) a u)." Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na vloženie nového písmena p).
V tretej časti v 59. bode úvodná veta znie - "Za článok 125 sa vkladajú články 125a až 125c, ktoré znejú: A tento bod sa napĺňa článkom 125c, ktorý znie:
(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či zákon pred jeho vrátením prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 102 odsek 1 písmeno o) je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať Ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky pred vrátením zákona podľa článku 102 odsek 1 písmeno o) pre možný nesúlad s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 bez zbytočného odkladu. Ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že zákon nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, prezident Slovenskej republiky vráti zákon Národnej rade Slovenskej republiky."
Zdôvodnenie. Navrhuje sa ustanoviť novú právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodovať o tom, či zákon pred jeho vrátením Národnej rade Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo s ústavným zákonom, a to v nadväznosti na oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky podľa navrhovaného článku 102 ods. 1 písmeno p). Predpokladá sa, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o návrhu prezidenta Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu, aby sa proces schvaľovania zákonov bezdôvodne nepredlžoval.
Druhý pozmeňujúci návrh, ako som uviedol, sa dotýka siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, druhého oddielu "Súdy Slovenskej republiky". Je k bodu 84: "V článku 145 odsek 3 tretia veta sa slovo "zákonom" nahrádza slovami "v článku 147"."
K návrhu novely ústavy článok 145 ods. 3 tretia veta sa navrhuje, aby mohli byť predseda a podpredseda Najvyššieho súdu odvolaní z funkcie pred uplynutím funkčného obdobia len z dôvodov ustanovených zákonom. Keďže je opodstatnené, aby dôvodmi pre odvolanie z funkcie pred uplynutím funkčného obdobia oboch ústavných činiteľov boli len dôvody uvedené v novonavrhovanom článku 147 pre odvolanie z funkcie sudcu, navrhuje sa predložená zmena dikcie článku 145 odsek 3 tretia veta. Jej schválením budú dôvody na odvolanie z funkcie pred uplynutím funkčného obdobia ustanovené priamo v ústave.
Druhý sa rovnako dotýka pozície predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu a je to k bodu 91 návrhu, ktorý hovorí: "V článku 154b sa vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3."
Zdôvodnenie. Z návrhu sa vypúšťa prechodné ustanovenie týkajúce sa ďalšieho trvania funkcie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po schválení predloženej novely.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Šimka sa prihlásilo s faktickými poznámkami 8 pánov poslancov, posledná pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predkladateľ návrhu poslanec Šimko,
keď som si váš návrh vypočul, mám taký pocit, že nie pani Malíková chodí konzultovať do Ruska, ale pán prezident Slovenskej republiky sa chodí radiť s pánom Borisom Jeľcinom lebo také posilnenie prezidentských právomocí si vybojoval v ruskom parlamente iba prezident Jeľcin. Tomu sa hovorí, pán kolega Šimko, v teórii kaučukové paragrafy alebo v danom prípade kaučukové články, ktorými si pán prezident chce osobiť právo zablokovať zákonodarnú právomoc slovenského parlamentu. Je to neslýchané a priam drzé. Pán prezident má pocit, že zrejme asi bude vládnuť navždy, a teda chce rozvrátiť slovenský ústavný, politický a štátny systém nadobro.
Nie je v nijakom štáte možné dať prezidentovi - a prečo len prezidentovi, prečo nie vláde, pán prezident, pýtam sa vás - také právomoci. Ja poznám jedine švédsky model, kde sa môže parlament, vláda a vôbec všetci predkladatelia síce obrátiť na súdnu radu švédskeho Najvyššieho súdu už teda vo fáze prerokovania návrhu zákona, ale legislatívny proces sa tým nebrzdí, nemôže zastaviť orgány, ktoré takýto návrh prerokúvajú. Môžu a nemusia brať do úvahy túto skutočnosť. Ale to, aby pán prezident si osobil právo zablokovať schválenie zákona týmto spôsobom, lepšie povedané nadobro ho vyradiť, to je snáď silnejšie ako suspenzívne veto amerického prezidenta. Vážený pán prezident aj s vašimi poradcami, nehnevajte sa na mňa, ale to je nehoráznosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec František Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Šimko, ja neviem, či to dávate za svoju osobu alebo za Stranu občianskeho porozumenia, ale mne sa ani nechce veriť, že takýto nezmysel môže jeden poslanec slovenského alebo akéhokoľvek parlamentu sem doniesť. Ja sa absolútne zhodujem s pánom poslancom Cuperom. Ja som niečo takéto nepočul. (Potlesk.)
Každý jeden zákon, ktorý tu bude schválený, môže dať prezident na Ústavný súd a ten ho môže riešiť, koľko len chce, a tým pádom celý tento parlament - možno vám a vašej strane by to vyhovovalo, že budete mať prázdniny, nemusíte sem cestovať z ďalekého východu -, ale tento parlament stráca svoj zmysel. Prosím vás, spamätajte sa a uvedomte si, že toto je parlamentná demokracia, nedávajte sem absolútne nezmysly.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko Ivan.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, menovec,
podali ste tri návrhy. Pokiaľ ide o ten prvý návrh o právo prezidenta predtým, ako vráti zákon, obrátiť sa na Ústavný súd, musím povedať, že ide o návrh, ktorý je veľmi neorganický, pokiaľ ide o celú koncepciu ochrany ústavnosti, akú naša ústava pozná. Naša ústava pozná len následnú kontrolu ústavnosti, preventívna kontrola ústavnosti. To znamená kontrola predtým, než zákon nadobudne platnosť a účinnosť, taká zatiaľ neexistuje a mohla by vyvolávať aj obrovské problémy do budúcnosti, ak by napríklad nastal konflikt medzi rozhodnutím Ústavného súdu predtým, ako nadobudne zákon účinnosť, a potom, pretože veď 30 poslancov alebo generálny prokurátor, prezident alebo ktokoľvek môže dať zákon na Ústavný súd aj o rok, o dva roky, o 10 rokov a potom by bola otázka, či ten Ústavný súd môže rozhodnúť inak, ako, povedzme, rozhodol predtým možno v časovej tiesni.
Takže tento návrh, môžem povedať, za navrhovateľov nepodporíme a uplatníme možnosť, ktorú poskytuje rokovací poriadok, t. j. že nedáme súhlas s tým, aby sa o tomto návrhu hlasovalo.
Pokiaľ ide o tie dva ďalšie návrhy, tak sú to návrhy, pri ktorých po dlhších diskusiách sme dospeli k tomu, že by boli užitočné a podporíme ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán poslanec Šimko, myslím, že ste zaskočili nás všetkých týmto vaším návrhom. Neviem, či návrh je váš alebo ste dostali od niekoho príkaz takto ho tuná interpretovať, ale chcem povedať veľmi slušne, ja si myslím, že to neprichádza do úvahy. Keď sa koncipovala ústava, sa koncipovala na určitých princípoch a my sme sa stali parlamentnou demokraciou, a práve preto sme nedali prezidentovi právo podávať návrhy na zákony a novely zákonov. Ak si prezident teraz chce toto zmeniť na možnosť, že keď nemôžem dať zákon, tak mu aspoň zabránim, tak je to trošičku zvrátené, nie je to dobré. Držať zákon, návrh zákona na Ústavnom súde dovtedy, dokedy bude niekomu vyhovovať, to je absolútne neprístupné.
Chcem podporiť tých pánov poslancov, ktorí vystúpili proti tomuto návrhu, ale chcem upozorniť aj pána poslanca Mikloška a ostatných, ktorí sa takto kategoricky postavili, že to isté, ale nie vo vzťahu k prezidentovi novela pripúšťa vo vzťahu k Ústavnému súdu, takže je tu určitá pochybnosť o týchto obidvoch návrhoch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Šimko, k vášmu prednesenému návrhu chýba ešte prvý bod, a to zmeniť názov štátu na prezidentskú ústavnú súdnu demokratúru felvidéckej krajiny, pretože to, čo ste servírovali, to nemá nič spoločné so Slovenskou republikou, a druhý bod: Národnej rade sa odoberá právo rozhodovať o felvidéckej krajine a ponecháva sa právo Národnej rade rozhodovať výlučne o počasí, zemetrasení a o sexuálnom živote červených mravencov.
No a čisto poznámka pod čiarou. Viete, pán Šimko, ja sa čudujem smerom k prezidentovi republiky, ktorý v súčasnosti v zahraničí sa vyjadroval o duševnom zdraví predsedu Hnutia za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara, pretože podľa názoru väčšiny ľudí dokumentoval tým práve závažné duševné zmeny práve v prípade jeho osoby. A ak tlmočíte jeho názory, tak vyjadrujem skutočne poľutovanie nad tým, že sa prezentujete tu takouto formou, ale to je vaša vec.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ja čím ďalej, tým viac som presvedčená, že príprava tejto ústavy je vlastne kocúrkovo. Ja to poviem veľmi otvorene. Ústava sa otvorila, teraz každému. Čo myseľ donesie, to navrhuje. Konečne, aj pani poslankyňa Záborská pre Dialógy, na ktorých som aj ja bola, pre rozhlas priznala, že keď sa už ústava otvorila, tak oni aj predložili otázku interrupcií. Vážení, čo je to za systematická práca? My sme predsa parlamentná demokracia.
Pán poslanec Gašparovič to pred chvíľou zdôvodnil. Toto sa tak nedá robiť, tu je trojdelenie moci, ktoré musí byť vyvážené. Aj kompetencie, ktoré dávate Ústavnému súdu, vlastne rúcajú celú systematiku ústavy. Je predsa nehorázne, aby Ústavný súd mal možnosť parlamentom, 150 poslancami zo svojej vôle zastaviť účinnosť prijatého zákona, a teda držať to donekonečna. To sú predsa návrhy, ktoré nemajú obdobu v Európe.
A ja sa dozvedám, že niektoré návrhy, o ktorých sme my hovorili v rozprave, ste prijali. Dozvedám sa to z médií. Prosím vás pekne, tu je úplný chaos, niektoré naše návrhy my opakujeme, lebo vás chceme presvedčiť. Nevieme, s ktorými sme vás presvedčili. Včera podpredseda vlády Fogaš niečo povedal - to už bude zmenené, to je dohodnuté -, z médií sa dozvedám návrhy prezidenta. Nič nemám pred sebou. Prosím vás pekne, to je kocúrkovo, zastavme toto, takto sa ústava nerobí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Už druhý týždeň diskutujeme o novelizácii ústavy, predkladatelia nám tvrdili, že ich novelizácia je prekonzultovaná so všetkými koaličnými stranami, že má absolútnu podporu všetkých žetónov v Národnej rade. Ukazuje sa, že nie je to celkom tak, že počas celých týchto dvoch týždňov a ešte aj teraz, sú predkladané pozmeňujúce návrhy, kde sa ukazuje, že viaceré poslanecké kluby aj z vládnej koalície majú rozdielne názory na riešenie problémov v ústave.
Nechcem sa vyjadrovať k textu týkajúceho sa zmeny prezidentských právomocí, ale myslím si, že je namieste debatovať o tom, ako sa bude nakladať s Najvyšším súdom po novelizácii tejto ústavy. Ja si myslím, že je dobré, keď sa zváži ďalší postup voči vedeniu Najvyššieho súdu a vedenie Najvyššieho súdu nebude novelizáciou ústavy dotknuté.
Pokiaľ viem, tak nedávno prišiel list od pána Cumaraswamyho ministrovi zahraničných vecí. Ten sa rozhodol znenie uvedeného listu utajiť zrejme kvôli tomu, že list sa týka aj ďalšieho pôsobenia predsedu Najvyššieho súdu. A zrejme sa vám nedovolí zverejniť obsah tohto listu práve teraz v čase rokovania o novelizácii ústavy, pretože by ste chceli novelizáciou ústavy zmeniť vedenie Najvyššieho súdu.
Ak si uvedomíme, že v demokratickom štáte má byť zachované trojdelenie moci medzi súdnu moc, exekutívu - výkonnú moc a zákonodarnú moc, je zrejmé, že predloženou poslaneckou novelizáciou by sa zasiahlo do súdnej moci neprimeraným spôsobom a preto je namieste zaoberať sa návrhom pána poslanca Šimka o tom, aby sa táto časť novelizácie ústavy upravila.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem.
Mnohokrát sa snažia nám práve pri našom pozmeňujúcom návrhu poslanci povedať, že tu mala byť nejaká verejná diskusia. Náš pozmeňujúci návrh alebo skupiny poslancov 30 sa týkal výhrady alebo postoja vo svedomí. Ak tu chce niekto zmeniť systém fungovania tohto štátu, myslím si, že toto je oveľa vážnejšia téma na to, aby sme rozširovali kompetencie prezidentovi.
Chcem sa spýtať, kde bola prezidentská kancelária, kde bol pán prezident od júla minulého roku, keď chcel vstúpiť takýmto vážnym spôsobom do ústavného systému alebo do parlamentnej demokracie na Slovensku. A preto si myslím, že tak vážny zásah do ústavy alebo takáto vážna zmena nie je dobrá.
A tak ako hovorili kolegovia, myslím si, že ak sme zobrali na seba zodpovednosť, my poslanci, ktorí schválime zákon, prezident republiky, ktorý ho má možnosť vrátiť v prípade, že sú výhrady nejaké, myslím si, že každý ho musíme niesť sám. Existuje tu nejaký systém a podľa toho systému sa musíme každý svojprávne stavať ako zodpovedný ústavný činiteľ tohto štátu a neskrývať sa za nejaké rozhodnutie, či to vynesie tak alebo onak, a potom ja to vrátim alebo nevrátim a, páni poslanci, rozhodnite sa.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Vojtech Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dostali sme 10 minút z blahovôle predsedu vlády pána Dzurindu, ktorý včera prišiel zo Slovinska a rozburácal vedenie parlamentu, ktoré je nesvojprávne a ktoré ho počúva na slovo. Ste pripravení s obrovskými nervami hlasovať o novele Ústavy Slovenskej republiky.
Všimnite si virtuálnu realitu, ktorá v súčasnosti prebieha. Keď vám dokazujeme, ako ste porušovali všetky princípy ľudskej komunikácie, pretože komunikácia je vaša najväčšia slabina, tak argumenty predkladateľov boli také, že predseda HZDS mal povedať, že niečo treba znosiť pod čiernu zem, argumenty predkladateľov boli také, že vy ste iní a že sú tu dva svety, z ktorých len ten jeden je správny, to je ten, ktorý reprezentujete vy.
Virtuálna realita je taká, že keď už prituhuje, tak sa znovu objavuje na titulných stránkach Mečiar a odmeny členov vlády Mečiarovej, virtuálna realita je taká, že predseda ústavnoprávneho výboru vyhlási, že: "78 zmien, ktoré sme dostali pred 14 dňami, teda 6. 2., zmien Ústavy Slovenskej republiky, tých 78 zmien je nič a keby neboli tak sa nič nestane." To je presný citát predsedu ústavnoprávneho výboru.
Virtuálna realita je taká, že od 1. februára išli ceny hore o 45 % v nájomnom, 15 - 20 % v elektrickej energii či v plyne, v doprave, zvyšujú sa ceny ubytovania v študentských domovoch, 60 - 70 % občanov tvrdí pri výskume verejnej mienky, že bude horšie a očakávajú ďalšie zhoršenie svojej situácie.
Virtuálna realita je taká, že pri vašej neschopnosti komunikovať, o čom pri 13 až 15 subjektoch nepochybujem, pri vašej schopnosti preletúvať z politickej strany do inej strany, rušiť, zakladať, tunelovať politické subjekty, v polčase vládnutia zakladať novú stranu osočujete HZDS z deštrukcie, pán predseda ústavnoprávneho výboru má takýto slovník, pričom nemáte konštruktívnu pripomienku k legislatívnemu procesu, k porušeniu zákona, virtuálna realita je taká že zahmlievate aj to, že pri vstupe do moci ste v jednej strane, potom ju zmeníte na druhú stranu a z moci budete odchádzať zo strany tretej.
Chcem povedať, že novela Ústavy Slovenskej republiky je narušením aj určitých ústavných tradícií. Tie ústavné tradície sa začali už v roku 1992 a pokračovali aj za Mečiarovej vlády v rokoch 1994 - 1996, keď sme prijímali v tejto sále ústavný zákon o konflikte záujmov. Bol to ústavný zákon, keď vládna koalícia vtedajšia nemala ústavnú väčšinu a bol tento ústavný zákon prijímaný dohodou rozhodujúcich politických subjektov v Národnej rade. A musím povedať, že oponentov mal tento návrh ústavného zákona aj vo vlastnej koalícii v tom čase.
Chcem povedať, že 25. mája bola prezenčná pečiatka na spise, o ktorom dnes rokujeme. 25. mája doručili predkladatelia posledný variant ústavy. Všetky varianty, ktoré predtým boli, boli záhadné, boli rôzne, ba dokonca jeden variant, kolegovia to potvrdia, sme dostali pokútne od novinárov.
25. mája sa mal spustiť reťazec, ktorý predvída aj platný zákon o rokovacom poriadku. Podľa zákona o rokovacom poriadku sa uvádza, že návrh musí mať všetky náležitosti. A odlišuje či to je vládny návrh alebo je to návrh výboru Národnej rady, alebo je to návrh poslanca. V tomto prípade išlo o návrh skupiny poslancov. Návrh poslanca alebo skupiny poslancov mal predseda vlády bezodkladne doručiť na Úrad vlády.
Vláda má v zákone o rokovacom poriadku 30-dňovú procesnú lehotu, v rámci ktorej má možnosť sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, v tomto prípade ústavného zákona. Vláda tak učinila 12. 7. a doručila rozhodnutie, svoje stanovisko so 63 pripomienkami 14. júla 2000, lenže, ajhľa, medzitým už 14. a 15. júna, teda ani nie celé tri týždne po doručení prebehlo prvé čítanie a duch rokovacieho poriadku schváleného vtedy koalično-opozične za našej vlády, našej autokratickej a nedemokratickej vlády vraj, tento duch je predsa taký, že v prvom čítaní má prebehnúť to, čoho sme svedkami dosiaľ, že prvé čítanie podľa rokovacieho poriadku je o tom, že sa hovorí o všeobecných zásadách a princípoch, o obsahu zákona, o širších súvislostiach, skúmajú sa všetky systémové väzby, hľadajú sa možnosti, či tam nemajú byť vykonávacie zákony alebo novela a doplnok iných zákonov, ktoré s návrhom novely ústavy súvisia. Za dva dni sa útrpným spôsobom uskutočnilo prvé čítanie, pričom sme vôbec nemali na stole stanovisko vlády Slovenskej republiky a išlo len o ústavu, ajhľa, slovenská virtuálna realita.
14. júla po porušení rokovacieho poriadku, pretože sme nemali ani 15 dní ako poslanci nárok na bežný zákon, po porušení rokovacieho poriadku došlo k stanovisku vlády. Toto stanovisko vlády a prerokúvanie postupu bolo v parlamente.
Vážení, a sú tu alebo teda zodpovedajú za to dvaja predsedovia výborov - zahraničného výboru a výboru pre európsku integráciu. Ak vaším najväčším hitom a modelom na postoj k novele zákona je to, že nám umožní vstup do európskych alebo do euroatlantických štruktúr, tak sa vás pýtam: Prečo od návrhu novely ústavy aj z tohto pohľadu nerokoval výbor pre európsku integráciu? Prečo ste porušili všetky dohody, ktoré sme uzavreli pri krehkej koalično-opozičnej väzbe v tomto parlamente?
Prijali sme spoločné vyhlásenie o vstupe do Európskej únie, vytvorili sme skupinu urýchleného vstupu do NATO, do aliancie. Súčasťou týchto rozhovorov aj na spoločnom rokovaní výboru zahraničného i výboru pre európsku integráciu boli otázky, akým spôsobom koalícia aj opozícia budú podporovať vstup Slovenska do európskych štruktúr. Prijali ste paškvil, ktorý bol proti vstupu do NATO a ktorý bol absolútne v rozpore s tendenciou vstupu do euroatlantických štruktúr. Až vláda musela v 63 momentoch vás upozorniť, že mení podstatné paragrafy a články ústavy, najmä článok 7, vyhodili ste európske dimenzie, dostali sa tam konečne správne veci týkajúce sa nezvrchovanosti, ale postúpenia práv do vstupu do únie, a nie do európskej federácie - ajhľa, slovenská virtuálna realita.
V tejto situácii naozaj dochádza ku vulgarizácii ústavných pomerov na Slovensku, neprijali alebo nepripravili ste vykonávacie predpisy, ktorých by malo byť zhruba asi 25 až 30, a verejne varujem pred tým, že akékoľvek prijatie zmeny Ústavy Slovenskej republiky nemá vytvorené predpoklady a podmienky ani predpolie v štátnom rozpočte na rok 2001, nie sú vytvorené legislatívne predpoklady na to, aby od 1. júla časť novely ústavy bola účinná a od 1. januára 2002 ostatné zmeny.
Chcem dokončiť proces ten, že v prípade vstupu do Európskej únie či do NATO bude treba nevyhnutne sa vrátiť k novele ústavy, bude treba riešiť systémové väzby kontroly vlády a kontroly exekutívy zo strany parlamentu pri vstupe do euroatlantických štruktúr. Tento proces je výsledkom veľmi zlej legislatívnej činnosti, ktorá po roku 1990 patrí zo strany súčasnej vládnej moci medzi najhoršie aktivity, ktoré predvádzate.
Chcel by som v tejto súvislosti zvýrazniť, že zvažujeme podanie v rámci monitorovania do Rady Európy o postupe, ktorý vykonávate pri novele ústavy, organizujeme alebo zabezpečíme informáciu Medzinárodnej organizácie práce o príslušných pasážach, ktoré zavádzate v súvislosti s porušením zákazu nútenej práce.
Na záver by som chcel uviesť, že ústa opozícii nezatvoríte, že nekomunikatívnosť ktorá je dominantná pre túto koalíciu, bude sa niesť ako zlá pečať Ústavy Slovenskej republiky, ktorú by ste chceli vymeniť za krajinu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tkáča desať pánov poslancov, posledný pán poslanec Húska. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Šimko Ivan.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec Tkáč,
tentokrát chcem oceniť vaše vystúpenie ako vystúpenie opozičného poslanca. Samozrejme, nikto nemôže mať nič proti tomu, akú taktiku pri svojom vystúpení poslanec zaujme. A myslím si, že vo vašom prípade išlo o celkom štandardný prístup, ktorý tu máte už celý čas. Predovšetkým vyčítate procesné nedostatky pri predkladaní a potom pri ďalšom rokovaní o návrhu. Áno, možno niektoré tie procesné nedostatky majú aj svoj základ. Návrh bol dostatočne skoro podaný, ale zrejme trvalo nejaký čas, kým sa rozmnožil a kým sa dostal k poslancom na lavice pred prvým čítaním. Ale čo je podľa môjho názoru rozhodujúce je, že naozaj bol dosť veľký čas na to, aby sme o ňom diskutovali, a teda poslanci ho majú už trištvrte roka, keďže 25. mája sme ho dali.
No tá schopnosť komunikovať pripúšťam, že toto je náš problém v tomto parlamente, že komunikujeme medzi sebou väčšinou spôsobom, ktorý možno nie je ten najšťastnejší, ale to platí na nás všetkých, to platí predovšetkým na spôsob, ako komunikujeme aj počas týchto diskusií. Nedávame dobrý príklad občanom v tom, ako komunikujeme medzi sebou, aj keď máme rozdielne názory. Myslím si, že tu by sme si možno mali vždycky najskôr zametať pred vlastným prahom.
Chcem ešte povedať, že návrh tejto novely ústavy podľa môjho názoru nie je narušením ústavnej tradície a naša ústavná tradícia sa nezačala v roku 1992, je to ústavná tradícia, ktorú sme prebrali aj predtým, ktorá sa začala niekedy v roku 1918.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Áno, ďakujem pekne.
Ja veľmi súhlasím s pánom Tkáčom, ktorý reagoval na niektoré výroky predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Pred pár hodinami vyzýval opozíciu, aby sa stránila demagógie. Ja sa domnievam, že najväčším demagógom v tomto štáte je predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Miera jeho nevedomosti v oblasti ekonomických, sociálnych vzťahov je katastrofou pre tento štát a je zarážajúce, že tento štát riadi človek, ktorý si pletie index priemyselnej výroby a čistú produkciu, ktorý si pletie krátkodobé preklenovacie úvery s dlhodobými úvermi, ktorý nemá dunstu o tom, aké sú vzťahy medzi fiskálnym a účtovným deficitom a potom spieva piesne o šťastnej budúcnosti tohto štátu a o dobrom vývoji ekonomických, sociálnych vzťahov na Slovensku. To je virtuálna realita.
Obviňujete nás z toho, čo nás vedie k tomu, že vidíme za návrhom novely ústavy ústavný prevrat a prevrat na Najvyššom súde. Vážená koalícia, veď vy ste schvaľovali tu v parlamente doplnenie členov Ústavného súdu, kde nebol akceptovaný ani jeden predstaviteľ opozície, takže akú môžeme mať predstavu o korektnosti správania súčasnej opozície. Jednoznačne to tam smerujete, to ukázal aj hanebný proces s odvolávaním pána predsedu Najvyššieho súdu Harabina a nesporne aj toto je všetko v návrhu ústavy zakotvené, nehovoriac o mediálnej presilovke, ktorá sa hrá na Slovensku, ktorú si cez rôzne komisie, cez rôzne inštitúty ďalej zabezpečujete a pritvrdzujete. V tomto smere Vojtech Tkáč mal absolútnu pravdu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja sa pripájam k tomu, čo hovoril pán poslanec Tkáč o virtuálnej realite, ktorá sa tu naozaj pred občanmi predvádza, a to v oblasti vzdelávania.
Na jednej strane je tu vládny program, ktorý hovorí, že zaručí sociálne istoty všetkým študentom, a na druhej strane je tu tá dnešná skutočnosť, ktorá hovorí aj o tom, že práve dnes v médiách sa hovorí o 60-percentnom zdražovaní ubytovania pre vysokoškolákov. Už sa zdražila o vyše 100 % doprava a o 90 % sa zdražili učebnice a skriptá. Čiže nákladovosť, a keď tu nezapočítam, samozrejme, ešte sa tí študenti musia stravovať, kupovať si potraviny, ktorých cena tiež stúpla, tak nákladovosť na jedného študenta vzrástla o 250 %.
Ak si zoberieme, že sú rodiny, ktoré majú na vysokých alebo aj stredných školách na internátoch aj dve deti, nielen jedno dieťa, tak si vieme predstaviť, ako asi táto rodina môže vyzerať. Čiže hlásame sociálne istoty, lepšie povedané, vláda hlása sociálne istoty, ale na druhej strane robí tak, že mnohé rodiny si už nebudú môcť dovoliť dať dieťa na vysoké školy. Viem o takých rodinách, napríklad kde obidvaja manželia sú učitelia, čo je teda paradoxné a je to irónia, že učiteľská rodina si nemôže dať študovať dieťa na vysokú školu, pretože zo svojich platov na to nemá.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
K vystúpeniu pána poslanca Tkáča mám jednu vecnú a jednu osobnú poznámku. Veľmi stručne ku kritike zmeny článku 18 o nútenej práci. Tá zmena, ktorá je navrhnutá, nerobí nič iné, len zosúlaďuje text nášho článku 18 s príslušným článkom Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Ak to kritizuješ, pán poslanec, tak kritizuješ zároveň Európsky dohovor o základných ľudských právach a slobodách.
A tá osobná poznámka. Chcem ti poďakovať, že si vo svojom vystúpení nezabudol na osobné invektívy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Tkáč hovoril o ústavných princípoch, na ktorých je budovaný náš ústavný systém. A treba otvorene povedať, že v tomto volebnom období dochádza k deformácii našich ústavných princípov.
Ako iste viete, Slovenská republika je definovaná ako parlamentná demokracia, to znamená, že nad parlamentom by nemala byť žiadna moc, ktorá dokáže ovplyvňovať jeho rozhodovanie. A pozrime sa, aká je skutočnosť. Nad parlamentom existuje akási koaličná rada, ja ju nazývam chuntou, ktorá dáva príkazy poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ako sa majú rozhodovať a ako majú hlasovať.
Najlepšou ukážkou tohto pôsobenia koaličnej rady je napríklad vyhlásenie pána predsedu Národnej rady Migaša, že má k dispozícii 22 žetónov v Národnej rade, ktoré budú hlasovať, tak ako on uzná za vhodné alebo tak ako on rozhodne.
Ďalšou ukážkou tohto správania je vyhlásenie predsedu vlády, ktorý rozhodol o tom, že treba skrátiť rozpravu o novelizácii ústavy. A pozrime sa, čo sa udialo. Na druhý deň nastúpilo vedenie Národnej rady a požiadalo Národnú radu, aby skrátila vystúpenia poslancov k problematike novelizácie ústavy. Poslanci vládnej koalície teda poslúchajú ľudí, ktorí nemajú z ústavy žiaden mandát na to, aby rozhodovali o veciach rokovania Národnej rady.
To bolo k tej otázke procedurálnej. Čo sa týka obsahu, je potrebné sa zamýšľať aj nad našou ústavnou tradíciou a nad jej ďalšou perspektívou, pretože v novelizácii ústavy sa mení súčasná ústavná tradícia v parlamentnej demokracii na akúsi novú formu, kde bude Ústavný súd rozhodovať zasa o otázkach, ktoré patria do kompetencie Národnej rady. Ústavný súd sa povyšuje nad Národnú radu Slovenskej republiky a potom to už nie je parlamentná demokracia, ale akási ústavnosúdna demokracia, ktorú konštituujete touto novelizáciou ústavy. Preto je prirodzené, že sa proti tomu bránime a vznášame námietky, ktoré, myslím si, treba brať vážne.