Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som vyzdvihnúť vystúpenie pána poslanca Tkáča, ktoré je veľmi zrozumiteľné, tak zrozumiteľné, že každý občan tohto štátu môže pochopiť, o čo tu v tejto celej hre ide. Ja by som sa len dotkol jednej časti, ktorá sa týka vlastne tej komunikatívnosti opozície s koalíciou. Celý tento proces nastal hneď po voľbách v roku 1998. Dobre vieme, že spoliehať sa na ústavnú väčšinu často býva v neprospech aj samotnej koalície a tobôž už v neprospech opozície.

V štátoch, možnože aj v našom štáte, a bolo to v roku 1992, keď sa prijímala ústava pri koaličnej väčšine 78 hlasov, zrejme bolo nutné, a dnes je to tak aj v iných štátoch, veľmi komunikovať s opozíciou tak, aby sa dosiahol všeobecný konsenzus. Tento konsenzus dnes asi ťažko je dosiahnuteľný, pretože brzdou k tomu všetkému je práve tá ústavná väčšina. Táto väčšina v podstate degeneruje aj činnosť vládnucej koalície. A tu sa strácajú tie naše nitky komunikácie, tu sú tie veci, ktoré nedokážeme spoločne prehrýzť, tu sú veci, ktoré nám nedovolia definovať národnoštátne záujmy pre budúcnosť.

Určite sa zhodujeme, už som to raz povedal, v pohľade na zahraničnú politiku. Chýba nám však prepojiť vnútornú politiku, vnútorné myslenie, vnútorné ideály slovenského národa s tým, čo je vo svete svetové. Tu je tragédia tejto vládnej koalície, ktorá v podstate nechce komunikovať s opozíciou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem sa pripojiť a podporiť stanovisko pána poslanca Tkáča, ktorý uvádzal skutočnosť, že nie je podmienkou pre vstup do Európskej únie, aby sme teraz a hneď teraz prijali ústavu, nehovoriac už o jej nekvalitnosti.

Môžem potvrdiť, že ústava v súčasnosti platná bola podrobená skúmaniu a atestu konzorcia, ktoré určila Európska únia. Bolo to konzorcium Gomez-Acebo & Pombo. Písomne odtiaľ dali svoje stanovisko, uviedli, že súčasná ústava je veľmi kvalitná, moderná a demokratická. Ale čo je najpodstatnejšie, doslova uviedli, že návrhy, ktoré majú na doplnenie ústavy pre vstup do Európskej únie, stačí, aby sme včlenili do ústavy tesne pred naším vstupom do Európskej únie. Takto postupovali aj viaceré krajiny z pätnástky Európskej únie.

Je preto úplným klamstvom, že Európska únia vyžaduje, aby sme teraz toto prijali, to sú zavádzania. Európska únia viac bude dbať na našu ekonomiku, pretože pokiaľ si nechcete uvedomiť, Európska únia je vlastne spoločenstvo ekonomické. Vy našu ekonomiku devastujete a to bude vážny problém pre vstup do Európskej únie. Ďalej, zanedbávate aproximáciu práva, čo sa nebude dať dohoniť.

A toto sú problémy, ktoré by sme mali riešiť, a nie ústavu, ktorú stačí zmeniť tesne pred vstupom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Tak ako prvé vystúpenie pána poslanca Tkáča bolo precízne rozobraním a analýzou celého predkladaného materiálu, tak súčasné vystúpenie tohto istého poslanca zdokumentovalo procesnú nezmyselnosť pri predkladaní novely Ústavy Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážená koalícia, vy porušujete a ste porušili všetky možné procesné kroky, aké len existujú. Neviem si spomenúť ani na jediný krok, ktorý by ste stihli neporušiť. Vaše predstavy na pozíciu Hnutia za demokratické Slovensko sú také, že naše kvalifikované pripomienky označujete za deštrukciu, naše výhrady - Hnutia za demokratické Slovensko - k spolupodieľaniu sa na schvaľovaní tohto paškvilu, ktorý tu je predložený ako novela ústavy, označujete za negativizmus a vaša predstava o konštruktívnej opozícii je takou predstavou, že mali by sme mlčky a bez diskusie schvaľovať všetky nezmysly, ktoré vy predkladáte v Národnej rade Slovenskej republiky na prerokúvanie.

Len na osvieženie pamäti vám aj poslucháčom pripomeniem, že Národná rada vašimi rukami schválila dosiaľ 22 nezmyslov vo forme zákonov, ktoré následne bolo treba opravovať, novelizovať, novely znovu ešte raz novelizovať, a ešte väčšie množstvo zákonov ste schválili, ktoré neboli novelizované, ale ktoré fungujú ako úplne špatné a spoločensky zlé. Viete to veľmi dobre a pracovníci na okresných úradoch, na krajských úradoch sú zúfalí z tejto tvorivej činnosti vládnej koalície v parlamente. Nerobte si ilúzie, že tu robíte nejakú dobrú prácu, ale katastrofálnu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Predkladatelia a niektorí poslanci vládnej koalície skutočne vytvárajú virtuálnu realitu, že podmienkou vstupu do Európskej únie a NATO je prijatie návrhu ústavy, ako je predložená. Na druhej strane však mnohí poslanci vládnej koalície vrátane podpredsedu vlády povedali, že to tak nie je, že Európska únia nediktuje. Zrejme v žiadnej hlave zahraničného politika nemôže vzniknúť taký zničujúci materiál pre štát, ako je priložený tento návrh novely ústavy.

Prijatie novely ústavy je len ďalším krokom demontáže Slovenska. V súčasnosti prebiehajú kroky s výpredajom strategických podnikov, ktoré sú životne dôležité pre Slovensko, ktoré prinášajú čistý zisk do rozpočtu Slovenskej republiky. Naše predtuchy, že ak sa dostanú do vlády tí, ktorí nechceli Slovensko, budú ho likvidovať, sa, bohužiaľ, plnia. Stretávam sa s mnohými občanmi teraz, ktorí mi hovoria, povedzte našim poslancom, ktorí sú z vládnej koalície, že my si takto nepredstavujeme vládnutie.

Chcela by som však poprosiť občanov: Povedzte im to vy sami, povedzte vy, či si predstavujete, aby sa takto likvidoval náš štát.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Oceňujem, že sa vystúpenie pána poslanca Tkáča sústredilo aj na procesnú stránku prijímania tejto rozsiahlej novely. A tak ako v diskusii sa ukázalo, že nie je prijateľná ani obsahová stránka tejto rozsiahlej novely, tak sa ukazuje, že aj spôsob procesný, spôsob prípravy a postup schvaľovania je plný omylov a, povedal by som, vedomej necitlivosti voči zákonným postupom. To najlepšie dokumentuje práve skutočnosť, že tí, ktorí predkladajú novelu, si myslia, že si môžu v danej situácii odvoliť všetko.

A ešte jednu malú poznámku na doplnenie. Ja by som chcel trocha chrániť pojem virtuálnej reality aj pre všetky možné použitia, s ktorými sa počíta v zmysle definičnom. Virtuálna realita je možná budúcnosť, ktorá odhaduje, koľko možných variantov budúcnosti je možné a ktoré z týchto variantov majú akú nádejnosť a akú rizikovosť. Toto, bohužiaľ, samozrejme, tento obsah novely nemá. Ani len náhodou neupozornil na veľké riziká z titulu prílišnej ústretovosti voči cudzím požiadavkám. V tomto zmysle slova si myslím, že ani tento dokument nemôžeme označiť dokonca ani ako virtuálne možný. Je nemožný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tkáč chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov s faktickými poznámkami.

Máte slovo.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem za všetky pripomienky.

Chcem povedať, že Slovenskú republiku dnes ovláda pýcha moci. Za tejto pýchy bol vyštvaný sudca Ústavného súdu, ktorý sa opovážil mať svoj názor, bola porušená Ústava Slovenskej republiky. Právnici tejto pýchy moci apologeticky obhajovali nezmyselné rušenie amnestií, trestné stíhania až po výbušninu predsedovi najväčšej opozičnej strany pred jeho vlastným domom. To všetko zakrýva 20-percentnú nezamestnanosť, to všetko zakrýva to, že zlyhávajú demokratické inštitúcie, ktorou by mal byť aj ústavnoprávny výbor či mandátový a imunitný výbor v tomto parlamente.

Boli to legislatívne nezmysly, ktoré táto vládna a pyšná moc prijala v oblasti sociálnej pomoci, sociálneho zabezpečenia, exekútorov, v zákone o nezamestnanosti, odvolávala predsedu Najvyššieho súdu podobným spôsobom, brutálnym nátlakom, akým odišiel z funkcie sudca Ústavného súdu. To všetko je pýcha moci.

Zlyhali demokratické inštitúty. Ústavnoprávny výbor toleruje jednoznačné porušovanie rokovacieho poriadku, ktorý je zákonom. Ústavný súd označí sekciu ministerstva vnútra za inštitút, ktorý porušuje ústavu a zákony tejto krajiny. Zlyhali občianske inštitúcie a zlyhávajú sociálni partneri, ktorým sa zasahuje do verejnoprávneho charakteru inštitúcií, ktoré majú spravovať. Totálne zlyhala Konfederácia odborových zväzov, ale zlyhala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Vládna moc a pýcha moci ignoruje tripartitu - Radu hospodárskej a sociálnej dohody.

Apologeticky novinári, médiá zakrývajú túto virtuálnu realitu. Pýcha moci je dočasná a dočasná je aj vaša moc.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia v poradí ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Kolláriková, po nej sa pripraví pán poslanec Peter Tatár.

Pani poslankyňa Kolláriková, máte slovo.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážený pán minister,

každý moderný štát odvodzuje svoj právny poriadok od svojej písanej ústavy, ktorej priznáva postavenie základného najvyššieho zákona. Od 1. septembra 1992 máme aj my svoju ústavu, Ústavu Slovenskej republiky, ktorá je vyjadrením dlhoročného politického a duchovného úsilia slovenského národa o vlastnú štátnosť. Ústava Slovenskej republiky definuje hlavné demokratické zásady, ktorými sa štát riadi. Garantuje ľudské práva, do ktorých štátna moc nesmie zasahovať. Upravuje štruktúru a spôsob činnosti ústredných štátnych orgánov a vnútorné orgány štátov. Ústava má najvyššiu právnu silu, čo znamená, že všetky ostatné právne predpisy musia byť v súlade s jej obsahom. Ústava Slovenskej republiky harmonicky spája princíp národný, občiansky i medzinárodný.

Ústavu Slovenskej republiky niektorí kritici stavajú výlučne do národnej pozície. Sama preambula, ale aj jednotlivé články Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú ako národný, tak aj občiansky a medzinárodný princíp.

Na schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 sa zúčastnilo 134 poslancov z koalície a opozície. Za návrh Ústavy Slovenskej republiky hlasovalo 114 poslancov, proti ústave hlasovalo 16 poslancov a zdržali sa 4 poslanci. Pre históriu ostane navždy zaznamenané, že prvú Ústavu Slovenskej republiky, ktorá sa stala základným atribútom slovenskej štátnosti, podporili poslanci Slovenskej národnej strany, Hnutia za demokratické Slovensko a Strany demokratickej ľavice. Poslanci KDH a poslanci zastupujúci občanov maďarskej národnosti, ktorí nepodporili prvú Ústavu Slovenskej republiky, musia si uvedomiť, že táto historická chvíľa, pre slovenský národ tak dôležitá sa už nikdy nezopakuje.

Áno, už deväť rokov máme Ústavu Slovenskej republiky. A je to dobrá ústava. Ústava však nie je dokument nemenný, daný raz a navždy. Ako sa hovorí, niet ústavy, ktorá nemá chyby, ktorú by nebolo možné kritizovať za to, čo obsahuje a čo všetko by mala ešte obsahovať. Platí to aj o našej ústave. Ústava a jej aplikácia v praxi nie je ani nemôže byť statická hodnota. Tak ako každý zákon aj ústava má nárok na svoj vývoj. Vzniká a mení sa v závislosti od množstva a dynamiky politických, ekonomických, kultúrnych, medzinárodných a tradicionalistických činiteľov.

Napriek tomu, že platnú Ústavu Slovenskej republiky považujem za dobrú, akceptujem niektoré pripomienky.

Pozitívne hodnotím novelizáciu článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne predĺženie lehôt na zadržanie osôb podozrivých z trestného činu. Toto predĺženie lehôt je v súlade s medzinárodnoprávnymi dokumentmi. Zároveň prispeje k zefektívneniu trestného konania, pretože sudca nebude rozhodovať pod časovým stresom 24 hodín. Na rozhodnutie o zadržaní, väzbe bude mať dlhší čas na zváženie všetkých okolností.

Taktiež pozitívne hodnotím rozšírenie kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a rozšírenie, ale len niektorých kompetencií Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ale to je všetko pozitívne, čo vidím na tejto novele Ústavy Slovenskej republiky.

Návrh novely ústavy, ktorý prerokúvame v parlamente, obsahuje mnohé ohrozenia pre Slovensko, jeho suverenitu a územnú celistvosť.

Je skutočne zarážajúce, že tento návrh novely Ústavy Slovenskej republiky nepredkladá vláda, ktorá disponuje celým štábom pracovníkov legislatívneho odboru, ale novelizáciu ústavy prenechala iniciatíve poslancov z koalície. Súčasná vláda by si mala uvedomiť, že sa veľmi nedôstojne správa k Ústave Slovenskej republiky, k zákonu zákonov. Ak vláda má výhrady k ústave, je to len a len na nej, aby pripravila kvalitný návrh novely ústavy v súčasnosti s expertmi z oblasti práva bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. A tento návrh by mala predložiť na verejnú diskusiu občanom Slovenskej republiky.

Nepovažujem za šťastné riešenie novelizovať ústavu cestou poslaneckého návrhu, a to len z radov koalície. Je zarážajúce, prečo vládna koalícia toľko otáľala s predložením novely ústavy. Odpoveďou boli vyhlásenia a vyjadrenia čelných predstaviteľov koalície. Vďaka nim sme sa dozvedeli, o čo vlastne ide, že miesto odborného prístupu k ústave nastúpili kupecké počty okolo magického čísla 90, ktoré je hranicou na prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky.

Najskôr nebola ochota koaličného partnera SMK podporiť novelu ústavy. Určite si všetci pamätáme vyjadrenia čelných predstaviteľov SMK, že nepodporia novelu ústavy, ak nebudú splnené ich požiadavky. Už vo faktickej poznámke som citovala pána Bugára a jeho pragmatický vrelý vzťah k novele Ústavy Slovenskej republiky. A teraz ho ešte zopakujem: "Z našej strany by mala byť novela ústavy podporená za podmienok, že budú splnené naše požiadavky. Nie sme vo vláde na okrasu. Toto je jediná možná cesta, ako prinútiť partnerov, aby rozmýšľali o plnení."

Rozhodnutie SMK podporiť v Národnej rade Slovenskej republiky novelu ústavy nie je teda vyjadrením ich podpory slovenskej štátnosti. Jediným dôvodom ich podpory ústavy je politický obchod v ústupkoch vládnej koalície pre SMK. Podpora slovenskej štátnosti zo strany SMK spočíva v súhlase vlády podpísať chartu menšinových a regionálnych jazykov, v zriadení maďarskej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, zriadením územného celku na etnickom základe, vo vydaní pôdy neznámych vlastníkov.

Ešte riadne nezaschol atrament na papieri s vládou schválenými požiadavkami SMK a už nastupujú ďalšie požiadavky SMK. Predseda poslaneckého klubu SMK predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré ako obyčajne sú v rozpore so záujmami Slovenska. Pri rôznom výklade ich akceptácia môže viesť k ohrozeniu suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky.

V prvej zmene žiadajú vypustiť z Ústavy Slovenskej republiky preambulu. Ak tento návrh neprejde, tak žiadajú zmeniť znenie "My, národ slovenský" na "My, občania Slovenskej republiky". V tejto súvislosti musím pripomenúť predstaviteľom SMK, že podobne ako ústavné dokumenty iných štátov aj Ústava Slovenskej republiky obsahuje úvodnú preambulu, ktorá charakterizuje historický vývoj a budúce smerovanie Slovenskej republiky. Preambula slovenskej ústavy, ako aj jednotlivé články ústavy vyjadrujú ako národný, tak aj občiansky princíp.

Pozerala som si znenia i preambuly ústavy americkej, francúzskej i českej. Ani v jednej preambule uvedených ústav sa neuvádzajú pojmy "občania a národnostné menšiny a etnické skupiny" na rozdiel od našej preambuly.

Ďalšia Stranou maďarskej koalície predkladaná zmena k článku 34, ktorá znie "právo na samosprávne riešenie vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín", evokuje v nás niečo skutočne zlé, pocit ohrozenia Slovenska, pocit, akoby si predstavitelia SMK tu vytvárali štát v štáte.

Prístup predstaviteľov SMK k Ústave Slovenskej republiky mi pripomína hru na mačku s myšou. Aj vy sa tak pohrávate so slovenskou ústavou za účinnej podpory predstaviteľov vládnej koalície.

My rozhodne odmietame spôsob, akým vládna koalícia pristupuje k Ústave Slovenskej republiky. Za takúto cenu nechceme a nepodporíme predložený návrh.

Najzávažnejší dôvod, ktorým predkladatelia deklarujú nevyhnutnosť prijatia novely Ústavy Slovenskej republiky, spočíva v tom podľa nich, že nás neprijmú do Európskej únie a do NATO, ak sa neschváli navrhovaná novela Ústavy Slovenskej republiky. Páni predkladatelia, veď to je lož a vy to sami dobre viete. To, čo môže urýchliť náš vstup do Európskej únie či NATO, spočíva predovšetkým v zlepšení ekonomickej situácie u nás.

Hádam si súčasná koalícia nemyslí, že krajiny nás budú ochotne finančne dotovať, aby sme dosiahli úroveň 90 % príjmu na osobu v krajinách Európskej únie, keď teraz podľa najnovších informácií sa u nás dosahuje výška príjmu na osobu okolo 40 % priemeru 27-člennej únie. Nad tým sa treba zamyslieť a treba miesto rečí konať, aby naši občania už konečne pocítili to proklamované zlepšenie našej ekonomiky.

Predložená novela Ústavy Slovenskej republiky je vo...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, váš čas uplynul.

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Peter Tatár.

Pán poslanec Tatár, máte slovo.

Poslanec P. Tatár:

Dámy a páni,

ústava vyjadruje princípy, ktoré sú trvalé a dlhodobo nemenné. My však už od prijatia ústavy pociťujeme potreby jej zmien či, lepšie, potrebu novej ústavy. Novelizujeme ju zatiaľ v tých oblastiach, kde sa črtá ústavná zhoda. Ďalšie základné princípy štátu však stále čakajú na diskusiu a budúce možné zmeny textu ústavy. Možno konštatovať, že aj táto novela skôr ako na občana a sféru jeho slobôd pamätá na štátne a mocenské mechanizmy. Mimo potrebného záujmu zostali niektoré oblasti ako napríklad falošná preambula či postavenie prokuratúry, ktoré sú zrelé na úplné prepracovanie. Ďalej zostávajú mimo novely a verejnej debaty aj ustanovenia upravujúce základné deklaratívne formulované otázky hospodárstva Slovenska, majetkových práv a vzťahu štátu k vzdelaniu či školstvu. Domnievame sa, že ide o oblasť prinajmenšom hodnú pozornosti. Keďže však Dzurindova vláda nemá ani nevyvíja snahy o zmeny dotyčných článkov ústavy a o opozícii ani nehovoriac, otvoriť širšiu spoločenskú diskusiu je potrebné a jej výsledky by sa mohli časom prejaviť aj v potrebnej zmene Ústavy Slovenskej republiky.

Sme presvedčení, že je potrebné nanovo vymedziť pôsobnosť medzi štátnou mocou, občianskou spoločnosťou a súkromnou sférou. Dnešná ústava neochraňuje dostatočne súkromné vlastníctvo. Pritom vlastníctvo, prosperita a sloboda sú neoddeliteľné a ekonomická sloboda je kľúčom k slobode osobnej.

Dnešná ústava nebráni v dostatočnej miere regulačným zásahom štátu do ekonomiky a vlastníctva občanov a naopak, udržuje postavenie štátu ako podnikateľa. Ústava tiež nebráni zaťažovať obyvateľov vysokými daňovými povinnosťami s následným nivelizačným prerozdeľovaním zdrojov. Nedostatok osobnej a ekonomickej slobody občanov nie je len následok zlého fungovania štátu, ale najmä nesprávnych princípov, na ktorých je náš štát založený.

Kľúčovú pozíciu má najmä úprava postavenia daní v platnej ústave. Na Slovensku parlament môže v podstate odhlasovať ľubovoľnú výšku daní. Samozrejme, to nemožno považovať za správne, primerané a už vonkoncom nie želateľné. V zásade ide o triviálny fakt. Na Slovensku sú vysoké dane, žijeme v sociálnom štáte, ktorého zrejmé nedostatky zakrýva akýsi nedostatok politickej vôle, a ústava sama zohráva v tomto kontexte skôr pozíciu mŕtveho chrobáka.

Potrebnou zmenou môže byť ustanovenie o odlišnom kvóre pri znižovaní, resp. zvyšovaní daní. Zvyšovanie by vyžadovalo ústavnú väčšinu, tri pätiny parlamentu by odrážali a reprezentovali národné záujmy, pričom na znižovanie daní by stačila jednoduchá väčšina prítomných poslancov. O zneužití takýchto ustanovení nemožno vôbec uvažovať. Ktorý politik by nesúhlasil s tým, že zvýšiť dane možno iba za výnimočných okolností, a kto by pochyboval o tom, že na zníženie daní, teda základný nástroj fiškálnej politiky ako oživenie rastu HDP nestačí mandát vlády kontrolujúcej 50 % a jeden hlas. Okrem toho proces globalizácie nás nenecháva na pochybách. Znižovanie daní je otázkou dňa a konkurencieschopnosti, zvyšovanie daní je signálom na možný odchod kapitálu.

Preto navrhujeme v článku 59 doplniť nový odsek 3, ktorý znie: "Na prijatie zákona o zrušení daní a o znížení sadzby daní je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, na prijatie zákona o zavedení nových daní a o zvýšení sadzby daní je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov."

Dôležité sú však aj ďalšie súvislosti. Naša ústava zakazuje z nejakých neznámych dôvodov referendum o daniach. Ide o ďalší dôkaz štátneho absolutizmu, ale aj nevyváženosti ústavného textu. Referendum o daniach je vylúčené, ale kontrola zodpovedného hospodárenia vlády je zároveň zanedbaná. Preto je okrem úpravy možnosti zdanenia zároveň potrebné do ústavného textu vložiť aj otázku vyrovnaného rozpočtu.

V tejto úprave je možné vychádzať z viacerých európskych ústav - nemeckej, talianskej, poľskej. V ústave - snahou je vyrovnané hospodárenie, ktorú nemožno brať absolútne -, by však plnila funkciu istej zodpovednosti vlády pred občanmi, ktorá im neumožňuje robiť referendum o daniach, ale aj prejav zodpovednosti za hospodárenie s peniazmi daňových poplatníkov.

Treba zdôrazniť, že deficit štátneho rozpočtu sa o polnoci na Silvestra každého roku mení na štátny dlh, ktorý platia občania. Slovensko sa zadlžuje každoročne. Ani Dzurindov kabinet nezmenil Mečiarove zvyky v tejto oblasti a celkový dlh rastie, pričom už presiahol úroveň 50 % HDP.

Náš návrh nepočíta len s vyrovnaným hospodárením vlády, ale aj s ďalším tlakom na transparentnosť verejných financií. Ide najmä o úplne nové zadefinovanie verejných financií ako verejných rozpočtov a povinnosť zaradenia všetkých príjmov a výdavkov do štátneho rozpočtu, teda v snahe zakázať vláde kamuflovať a skrývať dlhy či výdavky do iných rozpočtov alebo špecializovaných agentúr.

Ďalej navrhujeme v súlade s maastrichtskými kritériami definovať zahraničné zadlženie či schodkové hospodárenie. Navrhujeme nové znenie článku 58: "Verejné rozpočty Slovenskej republiky zriadené zákonom sú štátny rozpočet Slovenskej republiky, verejné a verejnoprávne fondy, štátne fondy, štátne majetkové fondy, verejné účty, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Príjmy a výdavky verejných rozpočtov a pravidlá ich rozpočtového hospodárenia ustanoví zákon. Všetky príjmy a výdavky Slovenskej republiky musia byť zaradené do štátneho rozpočtu. Zákon o štátnom rozpočte berie na zreteľ požiadavky celkovej hospodárskej rovnováhy. Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu sa vyrovnávajú. Schodok štátneho rozpočtu nesmie prekročiť výšku 3 % HDP, súhrn ich...

(Hlasy z pléna: "Pomalšie, veď nepočujeme.")

... dohovorených rozpočtov nesmie prekročiť výšku 60 % HDP. Zákonom o štátnom rozpočte sa nemôžu zavádzať nové dane a nové výdavky. Každý zákon, ktorý zavádza nové alebo vyššie výdavky, musí obsahovať ustanovenie o prostriedkoch na ich úhradu."

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, prosil by som trošku pomalšie.

Poslanec P. Tatár:

Domnievame sa, že úprava otázky daní, rozšírenie definície štátneho rozpočtu na verejné financie alebo verejné rozpočty, ako aj článok o vyrovnanosti hospodárenia sú kľúčovými otázkami na zlepšenie hospodárenia a transparentnosti vlády narábajúcej s peniazmi všetkých občanov. Práve tieto články účinne zabezpečujú, aby táto moc, ktorú vláda má, bola vykonávaná zodpovedne a v súlade s verejným prospechom.

Ďalšia potrebná zmena, na ktorú je vhodné v novele ústavy myslieť, je odstránenie deklaratívnych formulácií, ako sú "právo na dôstojnú životnú úroveň, bezplatná zdravotná starostlivosť, bezplatné vzdelanie vysokoškolské".

Preto navrhujeme zmeniť text v článku 36 z "práva zamestnancov na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň" na znenie "právo na primeranú odmenu za vykonanú prácu", v článku 40 "bezplatnú zdravotnú starostlivosť" na "primeranú zdravotnú starostlivosť", v článku 42 nové znenie odseku 2: "Občania majú právo na bezplatné vzdelávanie v základných školách a stredných školách. Spoločnosť sa podľa možnosti podieľa na financovaní vysokoškolského vzdelávania občanov."

V článku 55, kde sa hovorí o hospodárstve Slovenskej republiky a "sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike", navrhujeme vypustiť tieto prívlastky.

Možno v tomto kontexte poukázať na Hayeka, ktorý svojho času dokázal, že iba trhová ekonomika je sociálna. Prívlastky k trhovému hospodárstvu len otvárajú možnosť na reguláciu trhu a to má vždy za následok obmedzenie ekonomickej slobody ľudí. Trh je garantom rovnosti šancí a každé prídavné meno, ktoré mu dáme, znamená oklieštenie tohto princípu a posilnenie partikulárnych záujmov a rozšírenie korupcie, ktoré sú hrobom nielen pre trh a ekonomiku, ale aj pre demokraciu.

Z článku 55 odsek 2 o hospodárskej súťaži navrhujeme vypustiť ustanovenie, že "štát podporuje hospodársku súťaž", čo vytvára možnosť centrálne z úrovne štátu zasahovať do ekonomiky na základe ústavy. Takéto ustanovenie je v rozpore s článkom 55 odsek 1 o tom, že "hospodárstvo sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky".

V článku 20 o práve na vlastníctvo navrhujem v odseku 2 vypustiť prvú vetu, že "zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v článku 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja, národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb". Platné znenie totiž umožňuje ľubovoľné zoštátnenie a znárodnenie akéhokoľvek vlastníctva, čo je zásadnou prekážkou rozvoja trhu voľnej súťaže a ekonomického rastu.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch žiadam hlasovať osobitne.

Zmeniť treba širšie chápanie ekonomických a majetkových vzťahov. Bohatstvo treba očistiť od zločinov privatizácie a raz a navždy ho spájať so šikovnosťou a pracovitosťou. Iba to umožní stabilitu a ďalší rozvoj.

V roku 1998 slovenská verejnosť odmietla vládu presadzujúcu súkromné záujmy na úkor verejných záujmov. Verím, že v blízkej budúcnosti ľudia podporia politiku, ktorá bude jasne definovať verejný záujem, ale nie na úkor súkromných aktivít slobodných občanov, v mene akýchkoľvek sociálnych či ekologicky motivovaných cieľov, pritom bude možné nanovo vymedziť pôsobnosť medzi štátnou mocou, občianskou spoločnosťou a súkromnou sférou a ústavou dostatočne chrániť súkromné vlastníctvo.

Aj naša vláda používa rétoriku znižovania daní, ale v skutočnosti sa počas tejto vlády daňové zaťaženie zvýšilo a tento rok pripadá deň daňovej slobody až na 18. júna a pri tejto príležitosti sa v spolupráci so Združením daňových poplatníkov uskutoční pre poslancov i malá konferencia na túto tému. Je to znak zvyšujúcej sa potreby verejnosti chrániť ekonomickú slobodu jednotlivcov a verím, že sa mu nevyhneme ani v ústave.

Populizmu a socialistickému plytvaniu sa v našich zemepisných šírkach môže a bude dariť len dovtedy, kým na to zostane v štátnom rozpočte dosť peňazí.

Objavovať známe lieky na Slovensku netreba, ich účinky však využiť možno, teda minimalizovať zásahy štátu, lebo absolútna nemá byť vláda a jej moc napríklad uvaľovať nové dane, ale občan a jeho práva a slobody.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami desiati páni poslanci na vystúpenie pána poslanca. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Zajac je posledný.

Páni poslanci, odporúčam, aby sme o 12.00 hodine prerušili rokovanie na obedňajšiu prestávku.

Takže pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Myslím si, že vystúpenie pána poslanca bolo jasným znakom toho, že ústava nie je pripravená, že novela ústavy bola šitá horúcou ihlou a že sa na tom nepodieľali ani všetky koaličné strany. Pán poslanec jasne dokumentoval svojím vystúpením a svojimi pripomienkami, že jednoducho strany, ktoré nepodpísali tento návrh zákona, tak sa s ním ani nestotožnili. A potom to v parlamente vyzerá tak ako po tomto vystúpení.

Chcem však protestovať proti vyjadreniu pána poslanca. Nazval preambulu ústavy falošnou preambulou. Nuž možno pre vás je táto preambula falošná, ale pre nás je naozaj stotožnením hlavných myšlienok a cieľov, s ktorými sme pristupovali k tvorbe ústavy v roku 1992. Ale možnože pán poslanec hľadá, kto sa ku ktorej strane uchýli, keďže jeho Demokratická strana dopadla tak, ako dopadla.

Nemôžem však súhlasiť s názormi zmeniť každý článok ústavy - aj tie články, ktorých sa ani predkladatelia nedotkli-, napríklad článok 40, ktorý hovorí o zdravotnej starostlivosti. Pán poslanec, nahradiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť primeranou zdravotnou starostlivosťou, čo to je termín "primeraná". Primeraná pre koho, pre bohatých, pre chudobných alebo pre niekoho to nebude žiadna? Povedala som, že ten termín "bezplatná" síce nevyjadruje presne situáciu, ale je to posledným ochranným pilierom toho, že občan bude mať nárok na zdravotnú starostlivosť.

Takže s takýmito zmenami sa rozhodne nestotožníme a dúfam, že aj predkladatelia, tak ako boli kritickí k ďalším výhradám, že nedovolia, aby bol otvorený tento čl. 40, a že zachová sa v takom znení, ako je.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Ja si myslím, že spôsob, akým bol nútený pán poslanec Tatár odrapotať, odrapkať svoj príspevok, len jasne dokazuje, aké nezmyselné uznesenie sme prijali ako poslanecká snemovňa, že sme zbytočne skracovali časť vystúpenia poslancov. Ja si nemyslím, že je ohrozené čokoľvek, ak sa bude diskutovať o ústave o jeden týždeň dlhšie, ak sa rokovanie o ústave preruší a nájde sa výhodný konsenzus pre všetkých a najmä pre Slovenskú republiku.

Mrzí ma však, že pán poslanec opäť potvrdzuje to, čo sme hovorili, čo niektorí odmietate, že má to byť podstatne nové znenie ústavy, dokonca nová ústava. Je tu požiadavka dokonca ďalších zmien, ktoré vlastne negujú celé to snaženie rozhodujúcich politických síl v roku 1992, ktoré vyvrcholilo 1. januára 1993. Ja rešpektujem to, že niekto smúti, že vznikla Slovenská republika, že niekto ju odmieta, že niekto dokonca stále dúfa, že Slovenská republika zanikne, ale mrzí ma to, že sa to robí spôsobom, ktorý niektorí priznávajú, niektorí nie.

Pán poslanec Tatár jasne teraz priznal a hovoril o tom a možno zbytočne urážlivo, že naša preambula je falošná. Rád by som mu pripomenul, že túto ústavu, ktorú stále máme, ktorá je platná, zhodnotila a oponovala Benátska komisia. Ak to musím znovu pripomenúť, pripomeniem, že ide o inštitúciu, ktorá patrí pod európske orgány. A takisto ju zhodnotila veľmi významná rešpektovaná inštitúcia Pombo v Španielsku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Našťastie som ani všetkému nerozumel, čo hovoril pán poslanec Tatár, pretože použil takú kadenciu, ktorá sa blíži ku guľometu.

Ale chcem povedať, že každopádne nesúhlasím s jeho výrokmi o potrebe menej štátu, o znižovaní daní stále výraznejšom, pretože v podstate je taká hra, že to, čo sa nezoberie na daniach, to sa zoberie na ďaleko horších opatreniach. Napríklad celý trh s akciami na celom svete je v podstate hra s cenovými kurzmi. Je to špekulácia, je to kasíno, ktoré nivočí veľké miliardy vytvorených hodnôt. A my sa máme podľa tohto, takéhoto vývoja, nezdravého vývoja orientovať? Veď je to nezmysel. Ten postup - vytváranie z trhu posvätnej kravy, pred ktorou sa všetci klonia - je proste absurdný.

Ja chcem pánu poslancovi Tatárovi povedať, že snáď najväčší guru neoliberálnej ekonomiky na Západe, ktorý bol všeobecne uznávaný, bol práve Jeffrey Sachs. A tento teraz sebakriticky konštatoval, citujem doslova: "Svetové banky sa podieľajú nie na svetovom obchode, ale na svetovom lupe."

Práve v súvislosti s metódami, aké sa...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Sopko.

Poslanec V. Sopko:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Tatár okrem iného hneď vo svojom úvode vyzval, aby sme hľadali ústavnú zhodu. Veď vlastne ju hľadáme ten druhý, tretí týždeň diskusie vlastne má smerovať k ústavnej zhode. Ale pokiaľ ide o ústavu, táto rieši tak vážne otázky existencie štátu a tak vážne otázky vzťahu občana a štátu, že tu môžu byť odlišné názory jednotlivých poslancov. A práve tá diskusia nie je ničím iným než takouto analýzou silných a slabých stránok jednotlivých článkov, inými slovami, rozhodne ústavná väčšina o zmenách jednotlivých článkov a k tejto zhode potrebujeme v každom prípade dospieť.

Pani poslankyňa Kolláriková pred pánom Tatárom tiež povedala, že niet ústavy, ktorá by nemala nejaké chyby. To znamená, že je normálne a prirodzené, že aj tento ústavný text pripravený skupinou poslancov môže mať svoje slabé miesta a slabé stránky. To však neznamená, že autori majú dostať zlé vysvedčenie, ak ktosi má odlišný názor. Proste, máte pravdu, pán poslanec Tatár, hľadajme ústavnú zhodu a ja verím, že ju tento týždeň nájdeme.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Osuský.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcel by som vysloviť poďakovanie a obdiv kolegovi Tatárovi za to, že dokázal, prispôsobiac sa zložitej desaťminútovej požiadavke, predniesť zopár vecí - v tom plne súhlasím s kolegom Sopkom -, ktoré sú prejavom istého názoru, o ktorom si nemyslíme my, ktorí sme podpísali tento pozmeňujúci návrh, že má nádej na akceptovanie teraz a tu. Ale všetky podnety, ktoré predniesol a ktoré zostanú zaznamenané pre históriu tejto krajiny, sú prvým vkladom do budúcej nevyhnutnej rozpravy o zmenách, ktoré túto ústavu, hoc i novelou výrazne vylepšenú, budú čakať. Sú to všetko podnety, ktoré nepochybne robia ústavu pravdivejšou, ktoré robia ústavu pre občana v konečnom dôsledku lepšou. Je, samozrejme, veľmi ľahké kritizovať to, že sa predkladajú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy. Myslím si, že je pozitívne, ak dobré pozmeňujúce návrhy, hoc i neprejdú, zostanú zaznamenané a budúcnosť sa k nim bude môcť vrátiť.

Pokiaľ ide o tvrdenia, aké tu obhajovala pani poslankyňa Aibeková o tom, že je tam nesprávne napísané "bezplatná zdravotná starostlivosť", skutočne, ťažko sa môžem stotožniť s tým, že mám v ústave klamať. A slovo "bezplatná" je jednoducho prostá lož, pretože každý, kto sa pozrie na svoju výplatnú pásku, vidí, že jeho zdravotná starostlivosť nie je bezplatná. Vidia to jednotliví platcovia dane, vidia to tí, ktorí zamestnávajú iných občanov krajiny, proste vidia to všetci. A ak tam nechávame takéto slová, tak to robíme s plným vedomím toho, že to, čo je tam napísané, nie je pravda.