Pondělí 19. února 2001

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Zajaca s faktickými poznámkami sa hlási 14 poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Orosz bol posledný. Pán poslanec Krajči, neskoro ste zatlačili.

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, dovoľte mi reagovať na predrečníka, pretože najskôr som myslel, že si len vypočujeme nekrológ piatich poslancov, ktorí sú tu nedocenení, pretože reformy vládna väčšina nerobí, tak ako si to oni predstavovali, ale nakoniec je potrebné reagovať na viaceré veci, o ktorých tu predrečník povedal. Pretože si myslím, že tá druhá časť jeho vystúpenia mala zaznieť hneď po úvodnom slove predkladateľov návrhu novely. Boli by sme sa veľmi rýchlo dozvedeli, kto vlastne robil ten rukopis koaličnej novely ústavy.

Vymenoval tu niektorých právnikov, o ktorých máme svoju mienku a veľmi dobré skúsenosti z toho minulého funkčného obdobia, pretože krútili právom, tak ako im to vyhovovalo. Ale ak on spomenul, ja neviem, pána Drgonca ako veľkého ústavného právnika, ktorý sa zapíše do histórie rôznymi výrokmi v súvislosti s Ústavným súdom, a nakoniec síce Strana maďarskej koalície si ho osvojila a poslala ho ako experta do komisie pre novelu ústavy, alebo ak zoberieme tu Valka, tu spomínaného, bývalého člena Ústavného súdu, ak zoberieme dokonca predsedu Ústavného súdu, ak zoberieme pána Trimaja, ktorý sa párkrát blysol v tomto parlamente, keď chodil obhajovať názory, ktoré zastával prezident Kováč. Ak zoberieme rukopis pána Holländera, pokiaľ mám dobrú informáciu, pán Holländer je sudcom Ústavného súdu Českej republiky, takže konečne vieme, odkiaľ všetky tieto podklady a odkiaľ tie rukopisy sa dostali do novely ústavy. A on tu ide dovoliť si niečo povedať o štandardných vzťahoch medzi koalíciou a opozíciou, samozrejme, nie sú žiadne vzťahy, pretože koalícia má 93 hlasov a nehovorí nič o tom. Ale ak tu hovorí o občianskej spoločnosti, mám taký dojem, že má predstavu iba o občianskej spoločnosti na jeho obraz. Pretože by si nedovolil spochybňovať to, čo tu hovoril v súvislosti s referendom ako najvyššou demokraciou občanov.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem za slovo.

Ja verím, že pán poslanec Zajac si ma vypočuje na rozdiel od toho, ako si vypočul pána poslanca Cabaja, pretože chcem pozitívne hodnotiť jeho vystúpenie. A chcel by som povedať, že to, čo hovoril o teórii reformy v úvodnej časti, ja by som podpísal. Pretože tiež si myslím, že táto Slovenská republika potrebuje celý rad reforiem.

Žiaľ, boli sme svedkami, že aj v predvolebnom období vládna koalícia ako celok sľubovala reformu politického systému, reformu volebného práva. Mali sme hneď na začiatku obdobia podľa Dzurindu poznať volebné pravidlá referenda a petičného práva, združovacieho práva, financovania politických strán. To všetko bolo vo vašich sľuboch. Hovorili ste o reforme verejnej správy. Vieme, ako táto reforma mešká, absentuje reforma rozpočtovej a príspevkovej sféry. Ekonomická reforma sa skončila výpredajom a zdražovaním.

Je mi ľúto, ale ekonomické reformné kroky okrem konkurzu a vyrovnania som tam nebadal. Sociálna reforma sladko spinká, chýba reforma pracovných vzťahov, reforma sociálneho poistenia, reforma školstva a reforma zdravotníctva. Nevieme o týchto krokoch ani o ich legislatívnom ošetrení.

A čo je najväčší problém vládnej koalície, že ste stratili reformný potenciál. Ten reformný potenciál by som demonštroval, demonštroval na reforme sociálneho poistenia. Ako príklad vo Švédsku, keď nám švédski odborníci hovorili, že najväčší problém politický pri reforme sociálneho poistenia v dobrom švédskom modeli mali vo vlastnej vládnej koalícii.

Chcem tým povedať, že to, čo povedal pán poslanec Šebej raz v médiách, že súčasná koalícia, to je spojenie vody a ohňa, že vybýva reformný potenciál súčasnej vládnej koalície, a čo je najhoršie, vážení, stratili ste čas. Ústava má dve lehoty 1. júl, 1. január, nemáte v štátnom rozpočte na tento rok nič zabezpečené na vyzdrojovanie reformných krokov po ústave. A to je práve najväčší hendikep tejto vládnej moci.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Rusnák.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem veľmi pekne.

Chcem stručne zareagovať na pána Zajaca. Také čarovné slovíčko, ktoré sa neustále používa, reforma. Ja mám troška iný názor na to. To, čo zdôraznil vo svojom vystúpení pán poslanec, že sú pomalé reformy, ja si myslím, že reformy sa zatiaľ robia na úkor občana. A skutočne si neviem predstaviť ešte hlbšie reformy v tomto konkrétnom čase a aký by to malo dosah ešte na našich ľudí.

Ja si myslím, že sme tu ako poslanci z vôle našich občanov a bolo by dobre, keby sme občas načúvali aj ich hlas. Osobne odmietam také reformy, ktoré musia znášať iba bezmocní občania. A myslím si, že je tu už najvyšší čas, aby sme skutočne začali uvažovať o určitých opatreniach, aby sme ľuďom zabezpečili prácu, aby sme skutočne ľuďom dali a umožnili dôstojný život.

A ešte jednu poznámku. Od roku 1989 sa tu s obľubou stále hovorí o zmenách. Len či sa dá povedať, že tieto zmeny sú iba pozitívne. Všetko.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, vy ste zostali aj v tomto svojom vystúpení verný svojmu vytrvalému ignorovaniu pojmov národ, národný alebo potreby národa. Vaše vystúpenie sa nieslo iba v tom duchu, že tu musia byť veľké premeny, čo už aj teraz môj predrečník povedal, že teda či to vôbec je vhodné. Vy hovoríte o potrebách urýchlených premien, ale vôbec sa nezamýšľate nad tým, či národ ešte nejaké premeny ako ďalšie bremeno unesie.

Sústavne ste tu hovorili o potrebe vstupu do Európskej únie, vstup do NATO. Hovorili ste o globálnom svete, hovorili ste o občianskej spoločnosti, o občianskej kultúre. Dokonca som sa tu dozvedela, že skutočným národom budeme až vtedy, keď budeme národom občanov, teda to ma potešilo, ešte som toto nikdy nepočula. Takže vaša základná starostlivosť je len v tom, aby sa tu presadila a vytvorila občianska spoločnosť. Čo potrebuje národ, o tom v tom vašom prejave nebolo ani pol slova. Ja nepopieram, že chceme vstúpiť do Európskej únie, ale musíme tam vstúpiť tak, aby sme tam naozaj neboli ako žobráci. Lenže o tom sa vy vôbec nezmieňujete. U vás je prvoradý cieľ - vstup do Európskej únie, Slovensko môže aj zahynúť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Šimko Ivan.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne.

Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Zajacovi a oceniť extrémne zaujímavé vystúpenie. Naozaj ma zaujalo a myslím si, že to vystúpenie bolo veľkorysé a pravdivé a chcel by som, vážené kolegyne a kolegovia, skôr upozorniť alebo teda dať do vašej pozornosti to, že toto nebolo bežné stranícke vystúpenie, ale bol to pokus, a podľa môjho názoru úspešný pokus o istú takú širšiu analýzu tohto. Myslím si, nepatrí mi, aby som reagoval na poslancov, ktorí vystupujú vo faktických poznámkach, takže len všeobecne poviem, že by nebolo spravodlivé voči tomuto vystúpeniu, keď by sme sa pokúšali ho z neho vytrhávať niektoré len kúsky. Nemusíme súhlasiť so všetkým. Ja si myslím, že ani alebo teda ja tiež nesúhlasím úplne so všetkými názormi, ktoré tu pán poslanec Zajac povedal, ale myslím si, že to vystúpenie bolo dobré a bolo zaujímavé a také, aké na parlamentnú pôdu patrí.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Tentoraz možno prekvapím kolegov poslancov aj kolegyne poslankyne. Ja by som tiež vysoko ocenil niektoré pasáže z prejavu pána poslanca Zajaca a vysoko oceňujem jeho odvahu vôbec zakomponovať do svojho prejavu niekoľko myšlienok o kultúrnej identite. Napriek tomu však treba povedať, že naozaj jestvujú dve principiálne odlišné stanoviská a aj preto, že pán poslanec Zajac zrejme pozná viacero dokumentov európskeho významu, európskych štruktúr, žiaľ, zostal na platforme, ktorá zásadne uprednostňuje jeden princíp pred druhým, hoci si myslím, že občiansky a národný princíp sú dve strany tej istej mince. Nič nestojí proti sebe tak, ako to niektorí teoretici kulturológovia proti sebe stavajú.

Rád by som ešte raz pripomenul to, že jestvuje pomerne široká zhoda v európskom myslení na túto otázku. Pokúsil som sa na to upozorniť pri svojom vystúpení. Žiaľbohu, stanovisko takéhoto typu zotrváva stále na jednostrannom uprednostňovaní jedného princípu na úkor druhého, čo je podľa mňa už prekonané v dnešnom európskom myslení. Preto potom zrejme aj vyplynulo také aj trošku adoračné vystúpenie na adresu predkladateľov tohto návrhu novely ústavy. Možnože keby sme sa boli bývali viac zamysleli nad tým, o čom už dnes rozpráva Európa, ako dnes hodnotí podobné diskusie, možno sme mohli byť o trošku ďalej a nemuseli sme vyrobiť z našej ústavy čosi alebo snažiť sa vyrobiť čosi, čo budeme možno potom neskôr veľmi tvrdo ľutovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Sitek.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Zajac, ja som vás pozorne počúval a vy ako člen Demokratickej strany viackrát hovoríte o demokracii. Dokonca ste povedali, že demokracia je predovšetkým diskusia. Ale vy ste hlasovali za programové vyhlásenie vlády, kde mala prebiehať diskusia o návrhu zmien ústavy. Ja si myslím, že táto diskusia mala prebiehať ďalšie dva roky a nové parlamentné voľby, ktoré budú o dva roky, by tie strany, ktoré budú mať zakomponované vo svojich programoch zmenu ústavy, by mali takúto zmenu ústavy prijať, lebo si myslím, že takáto diskusia mala byť dlhodobá a mali by sa podieľať všetci experti nielen tí, ktorých ste vymenovali.

Vláda sa nemala zaoberať písaním čiernych kníh, ale mala predovšetkým pripraviť túto širokú diskusiu. Teraz ste nervózni z toho a pripravuje sa na zajtra zmena, to znamená, že chcete obmedziť vystúpenie opozície, aby bola obmedzená na niekoľko minút. Ja som zvedavý, pán Zajac, vy ako člen Demokratickej strany, keď hovoríte, že demokracia je predovšetkým diskusia, ako budete hlasovať. Zrejme ste z toho nervózni, že poklesli preferencie, ale preferencie, ešte raz hovorím, nepoklesli pre diskusiu o ústave, ale poklesli preto, že je nereálna ekonomická situácia a poviem vám jeden taký príklad, žiacke mesačné lístky, ktoré stáli 22 korún, dnes stoja 77 od 1. 2. Čiže tých 500 korún na rodinu, ktoré ste hlásali, tak si myslím, že nebudú 500 korún, ale 500 šilingov na rodinu. Čiže čo sa týka ústavy, tak si myslím, že tento celý postup je nedôstojný, neštandardný a nedemokratický a novela ústavy je protislovenská.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec Zajac, tiež ma zaujalo vo vašom vystúpení, ktoré prijímam, ma zaujali dve myšlienky. Tá jedna, keď ste citovali Masaryka o demokracii, tak som si urobil poznámku, či Demokratická strana navrhne prerušenie rozpravy a otvorenie diskusie s národom o ústave. Bolo by to naozaj vhodné, keď používate Masaryka a jeho výroky.

Druhú pripomienku mám takú, že ste pekne hovorili o našom poslaní a smerovaní do Európskej únie a do NATO. Škoda, že to vyznieva ako fráza. Viete, dalo by sa to napraviť. Washingtonská zmluva totiž hovorí, že každý členský štát sa bude podieľať na obrane spoločenstva primerane. Slovensko bez letectva, respektíve až ho zbavíte moderných lietadiel a dáte tam zase podzvukové, sa už nebude podieľať. Neviem, či vy viete o tom, že k tým podzvukovým lietadlám všetky štáty, a majú ich asi v 29 štátoch, dokupovali nadzvukové lietadlá vrátane Migov 29, aby ich bojovú hodnotu narovnali.

Takže nenúťme Slovákov krásnymi frázami počúvať, ako chceme ísť do NATO a z druhej strany predčasne o 10, 15 rokov skôr im vyťahovať peniaze. To nebude totiž naozaj tých 70 miliárd, ale dvakrát toľko najmenej. Pretože je zatajené celé zariadenie, technický servis, preškolenie a hlavne munícia. Obrovsky drahá. Tam sa ešte budeme prehýbať.

A nakoniec. Vaša Demokratická strana sa nemohla podieľať na diskusii o prvej ústave, pretože vy ste boli tvrdo profederálny, tak vás asi neprizvali. Ja som tu nebol, takže to nemôžem posúdiť, ale ten dôvod bude asi v tom práve.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

To, že mala ústava z roku 1992 demokratický ráz, nespochybňuje nikto. To, že mala nedostatky, sa zatajiť nedalo. Ústava bola použiteľná, to treba uznať, ale, žiaľ, bola aj zneužiteľná. Stačí si spomenúť na presun právomocí v procese privatizácie na Fond národného majetku a smutnú bezzubosť postavenia Ústavného súdu v procese účinnej zábrany toho, čo po tomto presune nasledovalo. Stačí si spomenúť na reálnu ústavnú nemožnosť zvolenia hlavy štátu a operatívne využitie prvých hodín prezidentského vládnutia bývalého premiéra.

Táto ústava sa však napriek tomu stala vzhľadom na absenciu politickej vôle k novej ústave základom, ktorý sa novelizuje. Treba podčiarknuť, že pozitíva novely predstavujú nový, lepší podklad pre ďalšie pozitívne zmeny ústavy. Som presvedčený, že touto novelou práca na našej ústave sa nekončí a bude ju treba, napriek dnešnej absencii politickej vôle, zbaviť niektorých drobných a niektorých väčších vecí, ktoré v nej pretrvali.

Jednou z takých vecí sú napríklad fikcie bezplatnej zdravotnej starostlivosti a bezplatného vzdelávania. Slovo bezplatné v súvislosti s niečím, na čo sa skladajú svojimi daňami všetci občania, respektíve na čo všetci odvádzajú svoje peniaze do poisťovní, je nečestné a pre mňa už dlhodobo neudržateľné. Verím, že nie zadlho príde čas, keď sa takýchto z môjho pohľadu nedôstojných lží v ústave zbavíme.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán poslanec, vy ste veľmi pekne hovorili o demokracii, právnom štáte, občianskej spoločnosti. Sú však aj iné názory, odporúčam vystúpenie pani redaktorky a novinárky Rothmayerovej v Živých slovách v nedeľu. Jej vystúpenie k problémom občianskej spoločnosti si tiež zasluhuje pozornosť. V tejto súvislosti chcem uviesť, čo za občiansku spoločnosť presadzujete, keď vás vôbec nezaujímajú problémy občanov, ekonomické ťažkosti a ďalšie problémy spoločnosti.

Pozornosť okrem týchto všeobecných vašich úvah si zasluhuje najmä stať, kde ste sa vyjadrili o ombudsmanovi. Ja zdieľam váš názor, že v návrhu novely ústavy je tento inštitút nie dobre vymedzený, keď sa hovorí o kompetencii spolupodieľania sa na ochrane určitých práv. Ale túto našu výčitku už uvádzame takmer dva týždne. A reakcia poslancov vládnej koalície bola taká, že sme a priori proti ombudsmanovi, presviedčajú nás o tom, že európske štáty majú tento inštitút namiesto toho, aby reagovali na tú výčitku, ktorú tu uvádzame, že vymedzenie, ktoré ponúkate v návrhu novely ústavy, nie je dobré, nie je inštruktívne na vydanie zákona. Tu sme poukázali viackrát, že aj mimovládne organizácie poukázali na tento nedostatok. Napríklad Nadácia občan a demokracia, Slovenský helsinský výbor, Centrum pre podporu miestneho aktivizmu a ďalšie. To však nezabránilo, aby sme znovu neboli obviňovaní z toho, že vlastne tu nič konkrétne neuvádzame.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pár poznámkami budem glosovať vystúpenie pána poslanca Zajaca. Predovšetkým chcem upozorniť, že veľká väčšina ľudí sa priznáva k tej emancipačnej vôli, ktorá vznikla po ústupe Sovietov z európskeho veľmocenského teritória a naše hlásenie sa k tejto emancipačnej vlne je vlastne aj pritakanie evolúcii, pretože evolúcia sama je vždy vytvorenie priestoru na to, aby sme sa vymanili z niektorých determinácií, ktoré nechceme. Ja mám skôr dojem, že vy sa skôr kloníte tak, že treba zmeniť pána, ale ja si myslím, že to najdôležitejšie v dejinách je to, usilovať sa, nemať pána a podľa možnosti prípadne mať toho pána, by som povedal, praktikabilne od tela. Teda toto je princíp pre budúcnosť, o ktorú sa musíme usilovať. My všetci sme povinní sa zbavovať tých obmedzení, ktoré vyvodzujú staré vzorce, prastaré vzorce dominácie jedných nad druhými. Chcem zároveň ale oceniť skutočnosť, že pán poslanec Zajac hovoril, že rozdiely sa v podstate viac zväčšujú, ako zmenšujú a toto je, samozrejme, v príkrom rozpore s tými oslavnými rečami, bicyklovými rečami pána Dzurindu, ktorý sľuboval dokonca dvojnásobné platy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Posilnenie právomoci Najvyššieho kontrolného úradu je zásadným krokom v boji proti korupcii, povedali ste pán poslanec Zajac. Ja som rád, že to hovoríte svojim koaličným súputníkom, s tým naprosto s vami súhlasím. Oceniť spoluprácu s odborníkmi a širokú verejnú diskusiu a podobne, z vašej strany ja považujem zase za farizejstvo. Neviem, o akej diskusii to hovoríte, o akej občianskej spoločnosti to hovoríte, pre vás sa Slovensko totiž končí Račou. Život Bratislavy je úplne iný ako v ostatných regiónoch a mám pocit, že vy o ňom nič neviete. Zvlášť ak hovoríme o východnom Slovensku. Už tu padla myšlienka, že život v Bratislave už možno považovať skoro na úrovni života v Európskej únii, ale na východnom Slovensku je to maximálne 20 percent a z vášho vystúpenia mi skutočne vyplýva len jedno, že ste ďalej ako v tej Rači smerom na Slovensko neboli a že život na Slovensku posudzujete smerom od Viedne, kde ste sa tým smerom dostali oveľa a oveľa viac. Ak hovoríte o občianskej spoločnosti, tak vás skutočne prosím, myslite aj na to, že Slovensko je aj v Sobranciach.

Keď ste v deväťdesiatych rokoch hovorili, že ste sa podieľali na ústave, nerozumiem tomu, kde a ako ste sa podieľali, keď ste podporovali federáciu, keď ste boli proti Slovenskej republike, keď vás voliči doslova vyhnali. Pri vašom vystúpení mi skutočne, prepáčte mi pán poslanec Zajac, napadla myšlienka, ktorú raz povedal pán profesor Kočtúch, že psi brešú, ale karavána ide ďalej. A to platí, pán poslanec Zajac, našťastie aj dnes.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vystúpenie kolegu bolo zaujímavé v tom, že vytýka nášmu štátu pomalé tempo reštrukturalizácie a transformácie. S tým súhlasím a tá kritika je namieste, že je to výsledok nedostatku nápadov a riešení týchto vecí. Ale ak je príčinou nedostatok financií a logistiky, tak to už nie je taká veľmi pádna kritika.

A ja si myslím, že ľudstvo aj na iných miestach zemegule má problémy s vývojom a so zmenami. Veď si zoberte, že najbohatší štát sveta Kalifornia teraz upadá do tmy z nedostatku elektrickej energie. Pretože globalizácia vymyslela jeden ohavný mechanizmus dereguláciu cien energií a elektrická energia sa vyšplhala v Kalifornii o 1 000 percent vyššie. Ale zaujímavé, že zisky z tejto deregulácie dostávajú iberoamerickí a ázijskí špekulanti, ale producenti americkí Yankeeyovia, ktorí produkujú elektrickú energiu, sú penalizovaní za nedostatok produkcie energie. To je vlastný gól globalizácie v Kalifornii.

Takže aj tieto problémy nás budú čakať, keď sa dostaneme do globálneho sveta ako rovnocenný partner. Aj o tom by bolo treba hovoriť, že ľudí treba na to pripraviť, že psychológia Homo predatoris je psychológia iná ako v Homo sapiens. Tam naozaj nebude už žiadna solidarita. Tam bude len záujem a predátorský vzťah a ten predátorský vzťah, na ten nebudeme mať morálku, na ten nebudeme mať, ako sa hovorí, odolnosť a neviem, či na to budeme mať aj peniaze. A keď tie peniaze budeme mať, tak vidíte špekulanti iberoamerickí a ázijskí okradli Yankeeyov a zobrali im maximálne zisky a urobili tmu na "golden bridge", kde sa vždy sny menili na zlatú budúcnosť, nieto svetla, nieto vidieť a domáci občania sa čudujú, čo sa to stalo s tou Amerikou. Globálny svet aj takéto problémy čakajú a tam budeme mať tiež problémy aj my, a nielen v tomto štádiu vývoja.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Vo vystúpení pána poslanca Zajaca bolo viacero myšlienok, nad ktorými sa bude treba zamyslieť aj perspektívne. Majú takpovediac nadčasový charakter. Ja teraz o nich nechcem hovoriť. Chcem hovoriť o tej časti vystúpenia, kde Peter Zajac hovoril o procese tvorby novely ústavy. Z jeho vystúpenia veľmi jasne rezultuje, že proces prípravy novely ústavy bol zložitým procesom hľadania spoločného konsenzu. Bolo to hľadanie spoločného konsenzu medzi všetkými tými, ktorí chceli participovať na tvorbe obsahu novely Ústavy Slovenskej republiky. Je len škoda, že sa opozícia do tohto procesu nechcela zapojiť. Ak by to bola využila, ak by bola využila rok a pol trvajúcu možnosť zapojiť sa do tohto procesu, bol by možno návrh novely ústavy dnes iný. Ja sa nebojím povedať, že možno by bol aj lepší. Keď už v ničom inom tak aspoň v tom, že by táto novela bola konsenzom viacerých, keď už nie všetkých.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Krajči, vy ste síce nestihli, ale aby sme sa nehádali, nech sa páči, máte slovo.

(Reakcia poslanca z pléna.)

Takže pán poslanec, nemáte záujem.

Pán poslanec Zajac, nech sa páči, môžete reagovať.

Poslanec P. Zajac:

Ďakujem pekne.

Dovoľte mi iba jednu poznámku. Táto diskusia o novele ústavy je zvláštna aj tým, že aj ona je súčasťou verejnej diskusie. Áno, ja som hlasoval za to, aby celú diskusiu o novele ústavy prenášala televízia, a hlasoval som za to, pretože som bol presvedčený o tom, že to je správne, a som presvedčený do tejto chvíle, že to bolo správne. Pretože my v tejto diskusii nehovoríme len o vecnej stránke novely ústavy, nehovoríme len do televíznych kamier, nehovoríme len k občanom, ale hovoríme aj sami o sebe. Každý sám za seba a každý sám za svoju vlastnú zodpovednosť a za spôsob, akým diskutuje a za to, aký obraz vytvára aj on o sebe. Aj o tom je táto diskusia o novele ústavy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Weiss a ako posledný sa pripraví pán poslanec Gabriel.

Pán poslanec Weiss, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Weiss:

Vážené dámy,

vážení páni,

kolegyne a kolegovia,

v tejto Národnej rade sedí nie 17, ale podľa mojich prepočtov 18 poslancov, ktorí hlasovali za prijatie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992. Ďalším štyrom spočíva mandát, lebo sú členmi vlády Slovenskej republiky, z tých, ktorí hlasovali proti prijatiu ústavy, sedia v tomto parlamente traja a mandát spočíva trom, ktorí sú vo vláde. Z tých, ktorí sa vtedy hlasovania nezúčastnili, tu sedí päť a trom spočíva mandát. Zdá sa, že tu vzniká akási zrkadlová situácia. Tí, ktorí hlasovali proti prijatiu ústavy v roku 1992 a hlasovania sa nezúčastnili, prejavujú záujem podporiť novelu ústavy. A naopak tí, ktorí boli v roku 1992 za prijatie ústavy, dnes rozhodne odmietajú hlasovať za jej zmenu. Bolo by nešťastné, keby postoj k ústave z roku 1992 mal byť rozhodujúcim momentom pri formulovaní stanoviska a do popredia by sa dostala prestíž, úsilie zachovať si historickú výlučnosť alebo naopak úsilie v iných podmienkach vstúpiť do histórie ústavným aktom. Rozhodujúcim momentom by mala byť politická zodpovednosť za Slovenskú republiku a za budovanie a posilňovanie jej už viac ako osem rokov samostatnej štátnosti. V tomto kontexte vzniká veľmi zaujímavá otázka, koľkí poslanci budú nositeľmi kontinuity vo vývoji slovenskej ústavnosti. Za Stranu demokratickej ľavice máme túto pre každého člena parlamentu výnimočnú šancu dvaja - Pavol Kanis a ja.

Keďže v tom čase bol členom poslaneckého klubu SDĽ aj Robert Fico, veľmi by som privítal, keby túto šancu využil aj on. Na osvieženie uvediem, že z bývalých poslancov HZDS sú teraz členmi SDKÚ a vládnej koalície pani Rusnáková a pán Bajan. Bol by som prirodzene veľmi rád, keby sa k tejto kontinuite pridali aj ďalší poslanci. Dúfam, že mi prepáčite, vážené dámy, vážení páni, že som svoje vystúpenie o predloženom návrhu novely ústavy začal pripomenutím konkrétneho osobného rozmeru historických udalostí, ktoré súvisia s vytváraním ústavných rámcov fungovania samostatnej slovenskej štátnosti. Už v jednej z faktických poznámok som vyjadril pocit hrdosti, že som mohol byť v roku 1992 pritom. Doteraz si spomínam na dôstojnú atmosféru pri rokovaní o ústave. Vyplynula zrejme nielen z vážnosti historickej chvíle, ale aj z toho, že v parlamente vtedy jednoducho nesedeli ľudia schopní hoci koho bez začervenania uraziť, skočiť mu do reči a sústavne vyvolávať napätie a podráždenosť. Je škoda pre nás všetkých, že kultúra sporu, ktorý tu vedieme, je na veľmi nízkej úrovni. Autorite parlamentu to určite nepomáha. Preto by som rád zopakoval to, čo som povedal v rozprave k ústave 31. augusta 1992. Nevolám po odstránení všetkých sporov a konfliktov, lebo všetci vieme, že bez sporu a bez konfliktov nie je možný život ani napredovanie. Volám po inom, aby sme spor, a pripomínam opäť, že je to spor o to, čo nás všetkých spája, civilizovali, skultúrnili, aby sme ho dostali do právnej a demokratickej podoby. Konkurujme si predkladaním politických ideí, súťažme v zápase o získavanie verejnosti pre svoje stanovisko, ale nech je to súťaž, ktorá bude rešpektovať demokraticky prijaté pravidlá a dodávam aj základnú slušnosť.

Moji kolegovia už zdôraznili, že SDĽ pristupovala k príprave a k schvaľovaniu Ústavy Slovenskej republiky predovšetkým s pocitom zodpovednosti za túto krajinu, za jej občanov, za budúcnosť Slovenskej republiky, za dlhodobé dôsledky možných chýb, ktorých sme sa mohli v procese delenia federácie a osamostatňovania slovenskej štátnosti dopustiť. Z pocitu zodpovednosti vyplývala žiadosť SDĽ o prijatie zákona o delení majetku federácie pred predložením ústavného zákona o delení federácie. SDĽ sa presadila v spore s ľahtikármi, ktorí vytrvalo opakovali, že každý deň, o ktorý sme dlhšie s Čechmi, prichádzame o 100 miliónov korún, a preto treba rozdeliť federáciu čo najskôr. Predstavte si, že by sme si vďaka svojim hlasom v Snemovni národov bývalého Federálneho zhromaždenia neboli doslova vynútili tento zákon a federálny majetok by sa bol delil živelne.

Presadením tohto zákona, ktorý, mimochodom, mohol byť aj lepší, keby sa boli akceptovali naše pripomienky, sme pre slovenský národ urobili viac než všetci tí, ktorí sa iba bili do pŕs, akí sú veľkí Slováci, ale nerozmýšľali o širších súvislostiach pripravovaných politických rozhodnutí.

Hovorím to preto, lebo tu znovu zazneli výroky spochybňujúce motívy a postoj SDĽ vtedy v roku 1992, ale i dnes. SDĽ však jednoducho obhajovala a obhajuje národnoštátny záujem. Áno, ako to tu zaznelo, štyria poslanci za SDĽ sa vtedy v roku 1992 zdržali hlasovania. Rešpektovali sme ich demokraticky vyslovené výhrady. Tým, ktorí tu radili Strane demokratickej ľavice, ako by sa mala správať voči predloženej novele, môžem pokojne povedať znovu to isté, čím sme sa riadili v roku 1992. Predložený návrh ústavy a pripomienky k nemu sú výsledkom viac ako dvojročných odborných i politických sporov i nášho umenia či neumenia nájsť spoločnú reč, dosiahnuť rozumné a statočné kompromisy, rešpektovať pozíciu a názor politického partnera zastupujúceho inú skupinu spoluobčanov. Sú aj priesečníkom miery zodpovednosti jednotlivých parlamentných strán, politikov i poslancov. Náš vzťah k ústave bol a zostáva výlučne vo vecnej rovine. Presvedčiť nás mohli a môžu len vecné argumenty a všetky pokusy vyvíjať na nás z ktorejkoľvek strany psychologický alebo politický nátlak namiesto snahy o korektnú politickú a odbornú dohodu boli a sú plytvaním energie. Toľko citát z roku 1992.

Tak ako dnes, kolegyne a kolegovia, aj pred ôsmimi rokmi, lebo ani vtedy nešlo o žiadnu idylku, veľa energie a úsilia bolo treba vynaložiť nielen na prípravu návrhu, ale aj na jeho obranu pred politicky účelovo motivovanými zhadzovačnými útokmi. Ak tu niektorí ctení poslanci z opozície nazývajú zložitosti hľadania konsenzu o návrhu na zmenu ústavy medzi súčasnými vládnucimi politickými stranami nátlakom, vydieraním a čo ja viem čím ešte, tak by som chcel bez akéhokoľvek urážania sa alebo urážania kohokoľvek pripomenúť hrubé útoky na Stranu demokratickej ľavice zo strany partnerov, s ktorými sme v roku 1992 pripravovali ústavu. Nikdy som o tom na verejnosti nehovoril, ale po tej debate, ktorá tu odznela, to chcem povedať. V júli a v auguste 1992 týchto útokov na adresu SDĽ odznelo toľko, že podpredseda federálnej vlády pán Filkus pokladal za potrebné pozvať ma k sebe domov na stretnutie za prítomnosti predsedu Federálneho zhromaždenia pána Michala Kováča a Milana Čiča, lebo mali obavy, že po sérii mediálnych obvinení na adresu SDĽ z dvojtvárnosti, z presadzovania rozkladu a deštruktívnych záujmov a tak ďalej SDĽ jednoducho z prípravy ústavy vystúpi. Mali sme však dobré nervy. Vedeli sme, čo krajina potrebuje, a riadili sme sa pocitom zodpovednosti, a nie iba bezprostrednou reakciou na útoky, ktoré na nás boli vedené.

Takže chcel by som vás poprosiť, vážené kolegyne a kolegovia z opozície, aby ste nás toľko neškolili na tému politický nátlak a metódy a zložitosti dosahovania konsenzu pri príprave ústavy. Sami dobre vieme, kde aj koaliční partneri urobili taktické chyby, ktoré sme si naozaj mohli odpustiť. Tieto omyly však nemôžu zotrieť to podstatné, spoločnú vôľu modernizovať slovenskú štátnosť, posilniť demokratické mechanizmy, vytvoriť predpoklady na integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO.

Vážené kolegyne a kolegovia, dal som si tú námahu a cez víkend som si prečítal záznam z diskusie k návrhu ústavy. Má to jednu výhodu. Na rozdiel od bežného počúvania rozpravy tu alebo v kancelárii to umožňuje presne postihnúť propagandistické stereotypy, ktoré sa televíznemu divákovi ponúkajú. Dalo by sa ľahko vyčísliť, že jednoznačne najväčšiu frekvenciu vo vystúpeniach opozičných poslancov mali výroky smerujúce k vyvolávaniu obáv z ohrozenia slovenskej štátnosti Maďarmi, ak sa prijme predkladaná novela ústavy. Predkladatelia ústavy pán poslanec Faič, pán podpredseda vlády Fogaš a ďalší kolegovia už vecne vyvrátili tieto útoky na novelu ústavy a v tomto smere navrhli aj takzvanú poistku poistky pred nežiaducim využívaním kompetencií, ktoré budú ústavou zverené samosprávam a určite sa k tejto otázke ešte v záverečnom vystúpení predkladatelia vrátia. Preto by som chcel poukázať na skutočnosť, že aj prijímanie tabuľového a matrikového zákona v roku 1994 sprevádzala podobná atmosféra, aká sa vďaka propagandistickej stratégii opozície vytvorila v posledných dvoch týždňoch, teda stratégii vyvolať novú vlnu strachu z maďarskej iredenty. Spomínam si, ako jeden z poslancov vtedy dramatickým hlasom v roku 1994, keď sme prerokúvali zákon, takzvaný tabuľový zákon, rozprával, že sa tu chystá vykolíkovanie maďarského územia. Ale život ukázal, že žiadne dramatické scenáre nenasledovali.

Spomínané zákony, pán poslanec Hudec, boli potichu akceptované aj ich najsilnejšími kritikmi, lebo vláda HZDS, SNS a ZRS, ktorá pôsobila v rokoch 1994 a 1998, ktorá mala všetky možnosti, aby tieto zákony zrušila, uznala, že zrušením týchto zákonov by si nesmierne skomplikovala beztak veľmi komplikovanú zahraničnopolitickú pozíciu. Ba čo viac, táto vláda v logike týchto zákonov pripravila, podpísala a do parlamentu na schválenie predložila základnú zmluvu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, ktorá obsahuje aj nedávno v tlači znovu pretriasaný dokument Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201. Hovorím o tom preto, že predvolebná politická rétorika HZDS a SNS v roku 1994 zameraná na voličov sa potom príkro líšila od niektorých praktických politických krokov.

Dnes na začiatku roku 2001, vážené kolegyne a kolegovia, došlo k ďalšiemu pozoruhodnému paradoxu. HZDS v záujme mobilizácie svojich voličov v súťaži so Slovenskou národnou stranou o ich hlasy podporuje petičnú akciu iniciovanú pánom Hornáčkom, týždenníkom Zmena a ďalšími kruhmi, ktoré sa okrem iného stihli v minulosti prezentovať aj antisemitizmom a ospravedlňovaním fašistického režimu vojnového slovenského štátu. HZDS podporuje petičnú akciu toho pána Hornáčka, ktorý v rozhovore pre Nový Deň na adresu všetkých poslancov, ktorí hlasovali za základnú zmluvu s Maďarmi, teda aj poslancov HZDS, teda aj členov koaličnej vlády HZDS, ZRS a SNS, ktorí túto zmluvu pripravili, a teda aj na adresu bývalého predsedu vlády, ktorý ju našťastie podpísal s maďarským premiérom Hornom povedal, citujem: "Zradili svoj štát a vytvorili taký prielom do životných záujmov, ktorý nás môže stáť vlastnú štátnosť." Koniec citátu. HZDS tak v záujme vyvolania protimaďarskej hystérie podporuje človeka a ľudí, ktorí vlastných poslancov nazývajú zradcami. Tento druh hry maďarskou kartou hovorí sám za seba a myslím si, že nepotrebuje ďalší komentár. Napriek tomu, že si určite vyslúžim veľkú neľúbosť tých, ktorí už niekoľko rokov politicky žijú z vyvolávania hungarofóbie, z hecovania pocitov ohrozenia, z politiky robenej na obraze nepriateľa, pokladám za svoju povinnosť tu, keď sa prerokúva ústava, vysloviť presvedčenie, že schválenie novely ústavy aj poslancami SMK, ktorí zastupujú drvivú väčšinu občanov maďarskej národnosti, by bolo potvrdením novej kvality spolunažívania Slovákov a Maďarov v ich spoločnej vlasti - v Slovenskej republike. Bolo by to posilnenie, nie oslabenie slovenskej štátnosti. Bol by to akt prevzatia jednoznačnej spoluzodpovednosti za vývoj Slovenskej republiky ako celku. Áno, aj politici z SMK si mohli odpustiť niektoré výroky a kroky týkajúce sa vytvárania podmienok na dosiahnutie zhody o texte novely, lebo neprispeli k zlepšeniu atmosféry. Vyhlásenia krokov vyvolávajúcich zbytočný rozruch sa však dopustili aj predstavitelia ďalších strán.

Podstatné je podľa mňa niečo iné, že sa podarilo nájsť zhodu na takom texte novely ústavy, ktorý nebude znamenať víťazstvo pre niektorú z politických strán, ale naplnenie záujmov občanov Slovenskej republiky, a preto ma mrzí, že nad rámec politickej dohody sa k tomuto textu novely ústavy predložili niektoré vyslovene politicky účelové pozmeňujúce návrhy. Tým, ktorí hlavnú hrozbu pre slovenskú štátnosť vidia v novele tejto ústavy, by som znovu rád pripomenul, že predkladatelia návrhu ústavy, respektíve návrhu novely, niekoľkokrát vecne vyvrátili tvrdenia, že tento návrh ústavy je dezintegračný a ohrozuje slovenskú štátnosť. A ako som už povedal, sú pripravení zvážiť aj prijatie ďalších poistiek proti naplneniu v diskusii toľkokrát vyslovovaných obáv.

Chcel by som, ctené dámy, vážení páni, zdôrazniť, že skutočnou hrozbou pre Slovensko by bolo, keby Slovensko znovu poletovalo v nejakom bezpečnostnom vákuu, keby nebolo súčasťou tých istých integračných zoskupení ako toľkokrát spomínané Maďarsko. Najlepšou prevenciou pred pôsobením duchov minulosti, najlepšou cestou k zahojeniu historických tráum vo vzťahu Slovákov a Maďarov je integrácia Slovenska do Európskej únie a NATO. A najnevýhodnejšou opciou pre Slovensko je nebyť pevne zahraničnopoliticky zakotvené, nemať k dispozícii tie zdroje na modernizáciu v podobe zahraničných investícií, ktoré vďaka vstupu do NATO dostali Česká republika, Maďarská republika a Poľská republika, nie môcť naplno čerpať zdroje zo štruktúrnych fondov Európskej únie. Z hľadiska v tejto sále toľkokrát spomínaných maďarských hrozieb by bolo najhoršie, keby v dôsledku nedostatočného pokroku modernizácie Slovenska, ktorej predpokladom je práve integrácia, životná úroveň slovenských Maďarov bola po prvýkrát od skončenia prvej svetovej vojny horšia ako životná úroveň Maďarov žijúcich v Maďarskej republike a Slovensko zároveň nemalo tú istú úroveň v bezpečnosti ako náš južný sused. Aj o tom, vážené dámy, vážení páni, je integrácia. Aj takéto sú súvislosti našich národnoštátnych záujmov na ochranu suverenity a územnej integrity tohto štátu.

Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som sa v ďalšej časti vystúpenia zmienil o práci, ktorú pri príprave novely Ústavy Slovenskej republiky vykonal môj kolega z poslaneckého klubu a priateľ Ladislav Orosz. Bol tu v tejto rokovacej sále viackrát hrubo osočovaný a napádaný. Nie, nemám na mysli kritiku jeho názorov, ktorá je v parlamente normálnou vecou, ale útoky na jeho osobu. Ak neveríte, prečítajte si stenografický záznam, koľko zhadzovačných vystúpení na adresu jednotlivých kolegov, nie oponentúry názorov, v tejto sále zaznelo. Keby z toho niekto urobil zbierku, bola by poriadne dlhá a možno by sa vošla až na jednu celú novinovú stranu. Poznám Laca Orosza ako pracovitého a zároveň nanajvýš seriózneho a zodpovedného človeka, ktorý vždy vychádza predovšetkým zo svojho odborného poznania. Zároveň je uvážlivým a realistickým politikom, čo prejavil aj pri rokovaniach o príprave textu novely. Nepokladal za vhodné ísť na prípravu úplne novej ústavy ani meniť preambulu, vstupovať do jestvujúceho ústavného riešenia práv príslušníkov národnostných menšín alebo reštriktívne zasiahnuť do súčasnej ústavnej úpravy hospodárskych a sociálnych práv. Práve Ladislav Orosz politicky inicioval v orgánoch SDĽ uskutočnenie rokovania o novele ústavy za okrúhlym stolom predsedu parlamentu.

Chcel by som jemu, ale aj ostatným predkladateľom poďakovať za obrovské penzum odbornej práce na príprave novely, ale aj za jeho trpezlivosť v rokovaniach nielen s odborníkmi právnikmi, ale aj s predstaviteľmi rôznych inštitúcií a organizácií, ktorých sa novela ústavy bude týkať. Dobre viem, že Ladislav Orosz, ale aj jeho kolegovia by len privítali širšiu zhodu na znení novely ústavy. Spolu s ním mi je ľúto, že opozičné strany zvolili stratégiu deštrukcie tejto novely vyjadrenú heslom znosiť novelu pod čiernu zem. Hovorím to len a len preto, že v diskusii veľmi často zaznievalo, že opozícia mala záujem podieľať sa na príprave ústavy, ale bola odmietnutá.

Preto si dovolím zacitovať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby sme neostávali pri dojmoch, čo v reakcii na vystúpenie predsedu vlády povedal pán poslanec Krajči. Citujem: "A vy chcete konsenzus, keď ste tri roky vládli, okrádali, aby sme sa my s vami spojili, tak to pán predseda v žiadnom prípade. Historické zmierenie ste prešvihli." Koniec citátu. To je celkom jasná reč, dámy a páni. Žiadny konsenzus. A pán poslanec Husár reagoval na premiérovú ponuku na spoluprácu slovami. Citujem: "Vy ste túto veľkú šancu mali už v roku 1992. Odmietli ste ju a vtedy ste vlastne vytvorili tú križovatku, na ktorej sa naše cesty po toľké roky rozchádzajú." Koniec citátu. Teda pán poslanec Husár vsadil na historický revanš, keď ste vy nás nepodporili v roku 1992, tak my vám to teraz vrátime. Pán poslanec Paška ponúkol podporu novelizácie ústavy za cenu rozbitia súčasnej vládnej koalície. Pán poslanec Prokeš úplne odmietol potrebu prijať novelu ústavy s vulgárnym odôvodnením, že zmeny v ústave sú potrebné len na to, aby celý národ bol natretý pomyselnou vazelínou, aby ono vkĺznutie do análneho otvoru smerom na Západ bolo jednoduchšie a ľahšie.

Pýtam sa, kolegyne a kolegovia, pri všetkej serióznosti bez toho, aby sme boli nejak osobní a emocionálni. Toto je zo strany opozičných poslancov vážne proklamovaný záujem o politickú dohodu na novele ústavy? Aká je teda pravda o tomto želaní dosiahnuť konsenzus? Jednoducho novela ústavy sa po prehratom referende stala ďalším nástrojom na eskaláciu boja proti vládnej koalícii, nástrojom spochybňovania koalície. Nemám, kolegyne a kolegovia, keďže som jedenásť rokov v politike, ilúzie o tom, ako sa vedie v tejto krajine politický boj a nechcem v žiadnom prípade spochybňovať právo opozície vybrať si stratégiu a taktiku na dosiahnutie svojich politických zámerov. Myslím si iba, že potrebná zmena ústavy nie je tým najvhodnejším predmetom politického boja kto z koho. My sme v Strane demokratickej ľavice v roku 1992 uprednostnili zodpovednosť za štát pred rolou opozície.

Problém možného konsenzu má však aj ďalší rozmer. Opoziční poslanci hovorili veľmi často o ich ochote prijať takzvanú sanačnú alebo malú novelu ústavy. Žiaľ, presné vymedzenie rozsahu takejto novely, ktoré by bolo konsenzom v opozícii, však nezaznelo.

Pomerne obšírny návrh na zmenu ústavy pripravil iba pán poslanec Fico a na základe tohto návrhu sa po konzultáciách s predkladateľmi možno zrodia ďalšie pozmeňujúce návrhy. Tento návrh pána Fica však neobsahuje práve tie najdôležitejšie zmeny, ktoré tvoria podstatu štyrmi predkladateľmi predloženej novely. Teda absentuje tam vytvorenie podmienok na vznik regionálnych samospráv, posilnenie kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu a normy týkajúce sa integrácie. V tom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Fico, sa inak rieši, Ústavný súd, ale ako si dobre pamätám, vo svojom vystúpení sa prihlásil k riešeniam, ktoré navrhovali predkladatelia. Pán poslanec Fico má iné rozdielne predstavy na riešenie postavenia všeobecných súdov, ale tu, pokiaľ viem, sa pripravujú koaličnými poslancami ústretové pozmeňujúce návrhy.

Teda môžeme si položiť otázku, okrem momentu istej odvety za nehlasovanie v roku 1992, okrem istej žiarlivosti pri umotivovanej neochote predstaviteľov a poslancov HZDS pripustiť zmenu vo vlastnom historickom diele, ktorým ústava určite je, okrem stratégie eskalovať politický zápas práve na novele ústavy, je tu zrejme aj iný vecný rozmer problému dosahovania konsenzu. Diskusia priniesla množstvo dôkazov, že medzi koalíciou a opozíciou sú jednoducho diametrálne odlišné názory na základnú filozofiu budovania samostatnej slovenskej štátnosti. Bol by som veľmi privítal, keby sa namiesto šírenia novej vlny strachu z Maďarov diskusia viedla predovšetkým na túto tému. Lebo vážené kolegyne a kolegovia, akokoľvek žijeme všetci vo vlastnom pocite pravdy, tento spor o modernú podobu nezávislej slovenskej štátnosti, o modernú podobu regulovania spoločenských procesov v Slovenskej republike, o modernú podobu vzťahov Slovenskej republiky s vonkajším svetom nás jednoducho neminie. My si tento spor musíme vybojovať, musíme si ho vyriešiť, musíme ním prejsť. Je to spor legitímny, akokoľvek polarizuje spoločnosť. Ide iba o to, aby sa viedol vo vecnom tóne, a nie pod dymovou clonou ohrozenia štátnosti ako takej.

Ešte jedna téma tu opakovane zaznievala. Údajný nedostatok diskusie k novele ústavy. Chcel by som ako pamätník pripomenúť, že v roku 1992 hovorila opozícia v podstate to isté argumentujúc, že ústava sa urobila narýchlo, bola predložená až v auguste, že v rokoch 1990 až 1992 sa diskutovalo o Ústave Slovenskej republiky v rámci federácie, a nie o ústave samostatného štátu, že nebol dostatok času na posúdenie ústavy, že k ústave bolo predložených veľa pozmeňujúcich návrhov, dokonca priamo počas zasadania, počas rokovania Slovenskej národnej rady, čo svedčí o jej nekvalite a tak ďalej a tak ďalej. Predkladatelia novely tu už viackrát vymenovali všetky odborné podujatia so širokým prístupom pre odbornú verejnosť, rokovania s predstaviteľmi štátnych orgánov, záujmových združení a tak ďalej.

K návrhu ústavy bolo veľa diskusií v elektronických médiách. Pozrel som si, kolegyne a kolegovia, rešerš článkov a rozhovorov o ústave v dennej tlači a týždenníkoch, ktorý máte aj vy k dispozícii. Bolo ich až prekvapivo veľa. Len veľmi ťažko by bolo možné konštatovať, že nezávislé médiá ústavu odignorovali. Celé mesiace je návrh novely ústavy na internete. Každý, kto mal záujem, fyzická osoba i záujmová organizácia, si mohol text novely aj s dôvodovou správou bez problémov obstarať. Nikto nebránil ani odborom, aby vyvolali rokovanie s predkladateľmi na návrh o návrhu novely. V rámci tripartity vláda nemala povinnosť novelu ústavy dávať na posúdenie sociálnym partnerom, lebo nebola jej predkladateľom. Ťažko možno predklateľom novely vyčítať, že neinzerovali vo všetkých denníkoch text novely ústavy. Každý denník a týždenník informoval o ústave podľa svojich vlastných predstáv. Žijeme predsa v pluralitnej spoločnosti a redakcie nemožno nútiť, aby text novely zverejnili. Každý z politikov, každý z poslancov mal možnosť v článku či v rozhovore zaujať postoj k novele ústavy a informovať tak verejnosť. Isteže, vždy sa dá urobiť viac. Je napríklad škoda, že vypracovaná analýza potreby novelizácie ústavy nebola formálne predložená do Národnej rady Slovenskej republiky. Ušetrili by sme si prinajmenšom zámienku na kritiku zo strany opozície. V žiadnom prípade však nemožno súhlasiť s tým, že novela ústavy bola pred občanmi utajovaná, že sa s ňou konšpirovalo.

Tým z HZDS, ktorí to s obľubou tvrdia, by som chcel pripomenúť, že to bol ich predseda, ktorý v marci v roku 1997, keď sa tiež uvažovalo o zmene ústavy, komentoval návrhy na uverejnenie diskusie o prípadnej zmene ústavy slovami. Citujem: "Otázka zmeny ústavy je vec nanajvýš odborná a na Slovensku do nej môže rozprávať najviac 5 až 7 ľudí." Koniec citátu. Prirodzene na to, kto sú tí piati až siedmi kompetentní ľudia, môžu byť rôzne názory.

Pozrime sa na záver môjho vystúpenia, kolegyne a kolegovia, teraz vecne na otázku, ako to vyzerá so záväzkami týkajúcimi sa ústavy, ktoré na seba dobrovoľne vzala Slovenská republika vo vzťahu k medzinárodným organizáciám Európskej únie a tak ďalej. Keď sa pozrieme na text odporučenia, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v roku 1999 v súvislosti s ukončením monitoringu Slovenskej republiky, zistíme, že sa v ňom konštatuje, že po parlamentných voľbách v septembri 1998 ohľadom súdneho systému sa pripravuje novelizácia Ústavy Slovenskej republiky a niektorých ďalších právnych predpisov s cieľom posilniť nezávislosť súdnej moci, zvýšiť právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky a vyjasniť jeho vzťah k všeobecným súdom, znížiť priveľké zaťaženie súdov prípadmi, zrušiť možnosť udeliť amnestiu, kým vyšetrovanie nie je ukončené, a zaviesť inštitút obmudsmana. S ohľadom miestnej a regionálnej samosprávy sa konštatuje: Pripravuje sa legislatíva k reforme verejnej správy s cieľom zvýšiť právomoci miestnych samospráv a zaviesť regionálne samosprávy, po prijatí zákona by sa voľby do regionálnych rád mali uskutočniť do konca roku 2000 alebo začiatkom roku 2001 a mala by sa ratifikovať Európska charta miestnych samospráv podpísaná vo februári 1999.

Podotýkam, ctené dámy, vážení páni, že tento text odporučenia, ktorý schválilo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v súvislosti s ukončením monitoringu Slovenskej republiky, odsúhlasili tak zástupcovia koalície, ako aj opozície v delegácii Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení. Ako sa tento text napĺňa praktickými činmi, to bude predmetom postmonitorovacieho dialógu so Slovenskou republikou, ktorý sa začne koncom marca alebo v apríli. Teda nie je až tak jedno, či novelu ústavy schválime alebo nie. Aj toľko kritizovaný podpis Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov je naplnením odporúčaní, za ktoré hlasovali v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy pri ukončení monitoringu aj moji opoziční kolegovia v delegácii v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

Chcel by som tiež upozorniť, dám k dispozícii text, chcel by som tiež upozorniť, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odporučilo Výboru ministrov pomoc Slovenskej republike zavŕšiť reformy v oblasti súdneho systému a miestnej a regionálnej samosprávy, slobody médií a ochrany menšín a preveriť pokrok dosiahnutý v implementácii týchto reforiem v rámci vlastného monitorovacieho procesu. Koniec citátu. Aj voči Európskej únii prijala Slovenská republika dobrovoľne určité záväzky v partnerstve pre vstup a v Národnom programe na prijatie acquis communautaire.

Vzhľadom na to, čo v diskusii povedali moji ctení kolegovia a páni poslanci Kalman a Baco, chcem zdôrazniť, že išlo naše slobodné rozhodnutie a vôbec nesúviselo ani nesúvisí s úpravami postavenia a práv národnostných menšín.

V časti pravidelnej správy Európskej komisie o pokroku, ktorý dosiahlo Slovensko, venovanej posilneniu administratívnych a súdnych kapacít vrátane manažmentu a kontroly prostriedkov Európskej únie sa môžeme dočítať. Citujem: "Len malý pokrok sa dosiahol v oblasti finančnej kontroly. Isté čiastočné zladenie sa dosiahlo prostredníctvom novelizácie zákona o audítoroch, novej legislatívy v oblasti verejného obstarávania a účtovníctva. Avšak tieto opatrenia neriešia kľúčové otázky, ako je napríklad budovanie potrebných funkcií vnútornej verejnej finančnej kontroly. Ústava nebola novelizovaná, preto táto priorita v zásade nebola splnená." Koniec citátu. Ak teda viacerí opoziční poslanci hovorili o odložení prijatia ústavy, mali by sme si spoločne uvedomiť, že neschválenie ústavy, neschválenie najmä posilnenia právomocí Najvyššieho kontrolného úradu, čo mimochodom bolo stálou agendou aj pána poslanca Fica, keď pôsobil ešte v opozičných radoch SDĽ, a čo chýba aj v pánom Ficom predloženom návrhu na malú zmenu ústavy, bude konkrétne znamenať, že so Slovenskou republikou sa nezačne rokovanie o 28. kapitole, o kapitole o finančnej kontrole a Slovensko môže definitívne stratiť šancu dobehnúť v prístupovom procese ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.

V závere správy Európskej komisie sa ďalej uvádza: "Určité právne kroky sa prijali v záujme posilnenia nezávislosti súdnictva. Kľúčové časti reforiem, predovšetkým zmena ústavy v súvislosti s nominačným systémom a skúšobnou lehotou sudcov, ktoré boli stanovené ako krátkodobé priority, neboli prijaté. Preto je nevyhnutné pokračujúce úsilie v záujme zabezpečiť nezávislosť súdnictva." Správa Európskej komisie tiež konštatuje prijatie zákona o štátnej službe a začatie implementácie reformy verejnej správy, obe krátkodobé priority partnerstva pre vstup 1999 meškajú. Nevyhnutné je vynaložiť ďalšie úsilie v záujme udržania rýchlosti hybnej sily v týchto dôležitých oblastiach procesu reformy.

Teda vytvorenie podmienok na reformu verejnej správy zmenou ústavy je tiež mimoriadne dôležité pre pozitívne vyznenie správy Európskej komisie o Slovensku, ktorá bude prijatá možno už v októbri, a nie až v novembri tohto roku, a na základe ktorej bude belgické predsedníctvo Európskej únie navrhovať termín jeho prijatia Slovenskej republiky ako kandidátskej krajiny do Európskej únie pravda, ak sa takéto návrhy nezrodia, ako to vyplýva z diskusií, už v júni vo švédskom Göteborgu.

Áno, kolegyne a kolegovia, môžete mi oprávnene pripomenúť, že niektoré meškania v plnení priorít partnerstva si spôsobila vládna koalícia sama a zacitovať tú pasáž správy Európskej komisie, v ktorej sa hovorí o oslabení dynamiky reformného procesu sčasti ako dôsledku rozporov vo vnútri vládnej koalície. Súhlasím s kritickými pripomienkami pani poslankyne Keltošovej a ďalších opozičných poslancov na adresu vlády, ktorá mešká s predkladaním niektorých zákonov.

Pýtam sa však, ak chceme využiť šancu, ktorú sme v Helsinkách v roku 1999 dostali, dobehnúť Česko, Poľsko a Maďarsko, ktoré začali negociácie s Európskou úniou o dva roky skôr a vstúpiť do Európskej únie aspoň približne v rovnakom čase ako naši susedia. Je tým správnym rozhodnutím odsúvať na neurčito prijatie ústavy, respektíve novely ústavy, a tým aj otvorenie a uzavretie dôležitých negociačných kapitol týkajúcich sa napríklad finančnej kontroly a súdnictva? Chcem opäť zdôrazniť, Európska únia a NATO nás k ničomu nenútia. Je to náš národnoštátny záujem vyjadrený vo všetkých programových vyhlásenia vlád samostatnej Slovenskej republiky, aby sme sa integrovali. Je to naša záležitosť, či splníme kritériá na vstup do NATO a Európskej únie. My sami sme si v záujme zníženia náskoku, ktorý pred nami majú v integrácii naši susedia, predsavzali urobiť reformy, ktoré predpokladajú aj zmenu ústavy. Nebude preto neprijatie zmeny ústavy niekoľkonásobne horším signálom do zahraničia, ako jej legitímne prijatie iba 92 či 91 hlasmi?

Je v našom národnoštátnom záujme, aby sme sa opäť dostali do situácie ako v roku 1997, keď sa nám kľúčoví partneri z hľadiska našich hospodárskych a bezpečnostných záujmov v úsilí o vstup do NATO a Európskej únie vzdialili? Ako sa veci vyvinú, keď v dôsledku neprijatia navrhovanej zmeny ústavy a nesplnenia uvedených priorít predvstupovej stratégie Slovensko nevyužije šancu dobehnúť integračné manko a Česká republika, Maďarsko a Poľsko sa dostanú do Európskej únie podstatne skôr ako Slovenská republika?

Pýtam sa ešte raz, je pre Slovensko výhodné, aby sme odkladom ústavy vyslali švédskemu predsedníctvu signál o nedostatku politickej vôle pokračovať v sľubovaných reformách? Zvýšia sa naše šance pre pozvanie do NATO, keď sa neuskutoční zmena ústavy, o ktorú sa tak intenzívne zaujímal počas nedávnej návštevy námestník generálneho tajomníka pán Kleiber? Pomôže nám, ak do ústavy nezabudujeme rozhodovacie mechanizmy potrebné na plnenie eventuálnych záväzkov vyplývajúcich z článku 5 Washingtonskej zmluvy a na účasť na mierových operáciách? Pýtam sa, zvýši sa dôveryhodnosť krajiny ako celku, keď sa nepodarí schváliť novelu ústavy alebo keď sa jej schvaľovanie odsunie na neurčito? Zvýšia sa integračné šance Slovenskej republiky? Zvýši sa prestíž Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, keď v nadchádzajúcom postmonitorovacom dialógu budeme musieť vysvetľovať, prečo sme nenaplnili konsenzom koalíciou a opozíciou prijaté záväzky pri ukončení monitoringu?

Ak tu niektorí moji kolegovia hovorili, že do Európskej únie sa netreba ponáhľať alebo že niekto sa tam príliš tlačí, žiada sa mi opýtať, či sa opäť nemusí zohľadniť otázka historického času. Nedoplatilo Slovensko už raz na to, že v dôsledku zlyhania istej vládnej garnitúry nevyužilo správny historický čas a nie je členom NATO a zaostáva v negociáciách s Európskou úniou oproti ostatným krajinám Vyšehradskej štvorky? Na tieto otázky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, by sme si mali odpovedať oprostení od logiky vnútropolitického zápasu, od logiky nezmieriteľnej polarizácie.

Mali by sme sa riadiť chladnokrvnou analýzou, čo je zo strednodobého a dlhodobého hľadiska dobré pre Slovenskú republiku, pre realizáciu tých zahraničnopolitických priorít, ktoré boli obsiahnuté v programových vyhláseniach všetkých vlád, ktoré pôsobili počas existencie samostatnej Slovenskej republiky. Takáto analýza ma vedie k podpore predloženého návrhu novely ústavy.

Ďakujem vám, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP