Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási 18 poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Cabaj je posledný.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja obdivujem, pán poslanec, vašu odvahu vytiahnuť päť citátov a na základe nich charakterizovať rozpravu, ktorá tu trvá dva týždne. Ďalej obdivujem vašu odvahu puncovať naše stanovisko k návrhu novely ústavy tým, že si chceme zachovať historickú výnimočnosť. Pán poslanec, historická výnimočnosť existuje, či sa vám to páči alebo nepáči, alebo či budeme hlasovať tak alebo onak. Ďalej obdivujem vašu odvahu, taký súbor otázok klásť v takých systémových súvislostiach, ako ste to urobili, pretože je to skôr obviňovanie ako otázky. Ďalej by som chcela povedať, že je aj obdivuhodná vaša odvaha z množstva citátov, ktoré ste z expertov Európskej komisie vytiahli, konštatovať, že toto všetko nie je možné urobiť za existencie súčasnej ústavy. Zodpovedne vyhlasujem, že všetky tie úlohy mohli byť už splnené, sú meškané len kvôli tomu, že legislatíva nefunguje, že sa vy v koalícii neviete dohodnúť a že predkladáte návrhy zákonov, ktoré vzápätí v tomto parlamente treba opravovať, a to sťažuje a spomaľuje celú prácu parlamentu a celú legislatívu. Ďalej obdivujem vašu odvahu, že keď ste čítali už toľko odporúčaní, že ste neprečítali aj odporúčanie expertov Európskej komisie, v ktorej hovoria, citujem: "Zdieľame obavu vyjadrenú Slovenskou asociáciou sudcov, že takáto právomoc ministerstva spravodlivosti, aká je uvádzaná v zmysle novely, je v rozpore s nezávislosťou súdnictva.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Weiss svojím textom, ktorý nám tu hovoril, vlastne vytvára určité predstavy, ktoré sú, samozrejme, vzdialené skutočnosti. Po prvé, nehovorte, že my odporom proti tejto novele chceme uskutočniť politický revanš za rok 1992. Ak trocha rozmýšľate, tak viete, že 57 poslancov predsa nemôže uskutočniť žiaden revanš. Ten problém je v inšom. Samozrejme, že na základe práve silných argumentov, ktoré hovorili odborníci z oblasti práva, ale aj z iných oblastí a ktoré obnažili slabosť a riziko tejto novely ústavy, ukazujú, že aj koaliční poslanci váhajú o tom, aby za toto hlasovali. Vy sa tu hráte, že nám predkladáte hrozbu takzvanej euroatlantickej karty. Tak ako ste nás obviňovali, že hráme s maďarskou kartou. Jednoducho nestrašte. Tento druh novely je zlá novela. Je to novela, ktorá zväčšuje riziko. Ešte vás chcem upozorniť, že nie je pravda, že automaticky vstupom do NATO alebo do Európskej únie sa zvyšujú investície. Analytici Bruselu konštatovali, že sa rapídne končí väčšie investovanie do strednej Európy práve preto, lebo je už vo svojich podstatných častiach privatizácia uskutočnená.
Vážení, o inšie ide a o inšie sa hrá. A my sme povinní obhajovať tu svoje...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že pán poslanec Weiss má šťastie, že sa tento záznam bude vysielať v neskorých nočných hodinách. Ja tiež dúfam, že tí, čo úprimne prijímali ústavu, nezlyhajú, pán poslanec, a práve naopak, odmietnu tieto novely, ktoré sú proti záujmom Slovenskej republiky. Tie záujmy, ktoré by neboli protiintegračné, sa dajú vyjadriť inou formuláciou novely a treba prijať iba tie, ktoré sú nutné. Dlho ste tu prednášali v rámci reminiscencií na to obdobie, keď sa prijímala naša ústava. Žiaľbohu, pán poslanec Weiss, pod vaším vedením ste sa pridali k tejto koncepcii až potom, keď ste vedeli, že už je 90 hlasov za. O tom sa môžeme veľmi vážne porozprávať. Teraz sa budú smiať a vykrikovať tí, čo pritom neboli. To tak vždy býva. Ja dúfam, že pán poslanec Kanis nebude nasledovať vašu cestu, ktorou ste potvrdili spolu s pánom poslancom, terajším ministrom školstva, ako ste to vtedy s tou Slovenskou republikou mysleli. Áno, práve za vašej účasti aj osobnej vašej účasti, aj pána poslanca vtedy Ftáčnika, teraz ministra, ste vyšperkovali tú cestu Slovenska aj takými hanebnými zákonmi, ako bol zákon matrikový a tabuľový. Áno, nedá sa s tým nič robiť a vy viete veľmi dobre a nevydierajte tým. Viete dobre, že ak sa raz prijmú ďalšie nadpráva menšiny, jednoducho nemožno ich zobrať späť.
A teraz z toho nerobte čosi, čo vyčítate niekomu inému. Odporúčanie Rady Európy o právach väčšiny vám nič nehovorí? Dúfam, že budem ten, ktorý sa pričiní o to, aby ten monitoring opäť tu bol. Práve preto, že nehanebne slúžite čomusi, čo vám nič nie je sväté.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Finďo.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
hovorilo sa tu hodne o historickom revanši. Ja si osobne myslím, že konsenzus je tu nemožný. Nie ani tak pre rozpory v oblasti podstaty problémov novely ústavy. Neschopnosť konsenzu je vecou osobnou. Je tu animozita, nenávisť, namiesto politickej súťaže, a to sú vlastne rozhodujúce znaky súčasného politického zápasu. Jedna strana tvrdí, že obhajuje samostatnosť Slovenska a jej zvrchovanosť, druhá strana tvrdí, že jej ide o modernizáciu Slovenska, a pritom veľmi nešikovne argumentuje požiadavkami NATO a Európskej únie. Ja osobne som presvedčený, že význam reformného procesu nie je vôbec len ten, že máme smerovať do nejakej integrácie a že sa máme podeliť o svoju zvrchovanosť, respektíve delegovať jej časť na nejaké nadnárodné organizácie. Ja si myslím, že reformný proces potrebujeme sami pre seba. My sa potrebujeme obrodiť a my potrebujeme, aby sme sa naozaj začali navzájom rešpektovať, aby sme začali navzájom komunikovať. Ja si vážim prácu, ktorú odviedli ľudia, ktorí v roku 1992 doviedli túto krajinu k tomu, že nakoniec ústavnou väčšinou schválila svoju prvú ústavu. Na druhej strane veľmi ťažko vnímam tú situáciu, kde neustále vidím, že niekto sa drží toho priekopníckeho pionierskeho činu a nie je v stave prekonať seba samého a rešpektovať aj názory iných. Ja si myslím, že Slovensko je z tejto stránky, pokiaľ ide o prípravu novely ústavy, na správnej ceste a je len problém v tom, že sa nevieme medzi sebou dohodnúť, nevieme komunikovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja u vás pán Weiss neobdivujem nič, moja kolegyňa pani poslankyňa Tóthová hovorila v každej vete, čo u vás všetko obdivuje, ja skutočne nič a politické školenie si nechajte pre iných. Ja by som rád vedel, o akých záujmoch slovenských občanov ste tu hovorili. Vytvorili ste účelovú novelu ústavy bez verejnej diskusie. Štyria poslanci vytvorili novelu základného zákona každého štátu na objednávku vlády a čo je najzávažnejšie, vláda sa pod túto novelu nepodpísala, ale naopak, pridala 63 pozmeňujúcich návrhov. Po dvoch týždňoch aktívnej rozpravy je z celej ústavy taký galimatiáš, že je hanbou tejto vládnej koalície prijímať zákon zákonov po takej paľbe kritiky či už z radov opozície alebo koalície. Položím vám otázku, pán Weiss, aký signál, pán poslanec, bude vyslaný podľa vás do zahraničia, keď novelu ústavy schváli 90 poslancov vládnej koalície? Čo ste dokázali ako veľkí demokrati, kde ste našli spoločnú reč s opozíciou? Ja vám aj odpoviem, nikde, pán poslanec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Pán poslanec Weiss, pri všetkej úcte k tomuto vystúpeniu musím povedať, že otázka konsenzu v tej novodobej histórii tejto novely nebola z vašej strany komentovaná presne. Stačilo by len zvýrazniť, akým spôsobom sa zaujíma o tento proces a o proces vzťahov medzi koalíciou a opozíciou aj z hľadiska určitého modus vivendi pre budúce roky. Pán prezident Slovenskej republiky ako vládne politické subjekty ignorovali návrh na usporiadanie okrúhleho stola, kde by sa mali komplexne riešiť tieto otázky. Ako ste a ako teraz osobne predseda zahraničného výboru dodržali s predsedom Výboru pre európsku integráciu dohody, ktoré sme mali, že práve tieto dva výbory budú konzultovať všetky kroky týkajúce sa európskej integrácie.
Ten záver o tom tie otázky, že my ako keby sme brzdili, veď ideme do Európy cez porušovanie zákonov, veď je evidentné, že je absolútny nezmysel a v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, keď 30 dní po prvom čítaní dostanete stanovisko vlády k novele ústavy, preboha. Veď v tomto parlamente bolo viac času na zákon o ochrane zvierat a zákon na ochranu rastlín a neurážam legislatívu ministerstva pôdohospodárstva, chráňboh, chcem len povedať, že toto je vážna vec, a to je ústava. Akým spôsobom riešite tieto záležitosti, keď 6. 2. pred 13 dňami ste prijali 78 pozmeňujúcich návrhov, a to nie je pravda, že sú to legislatívnotechnické návrhy, lebo meníte kľúčové ustanovenia, práve ustanovenia o vstupe do európskych štruktúr, o vstupe do NATO a o prieniku medzinárodných zmlúv do slovenského právneho poriadku. To sú zásadné otázky, nie sú tam pripravené návrhy zákonov v návrhu alebo v rozpočte na rok 2001 nemáte ani jednu korunu na implementáciu ústavy. Ak ju aj schválite, nedajboh, tak ju nemáte čím uviesť do života. O to tu práve ide, takže toto je konsenzus, a nie polopravdy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec, hovorili ste o dôstojnej atmosfére, ktorá vládla v parlamente v roku 1992 pri prijímaní ústavy a porovnávali ste ju s dnešným rokovaním, o novele. Súhlasím, je to absolútne neporovnateľné, nedá sa nič z tohto obdobia porovnať, pretože vtedy sme Slovensko stavali a dnes ho idete búrať. A čo sa týka porovnania rozpravy vtedy, vtedy tiež neboli len slušní poslanci, pán poslanec Weiss, všetci si veľmi dobre pamätáme na vás v roku 1994 po parlamentnom puči, ako ste oznamovali zhodenie vlády Vladimíra Mečiara, ani to vám občania nezabudli. Hovorili ste o dramatických scenároch pri prijímaní zákonov, čo sa týka tabuľového zákona, matrikového, ja vám poviem, že pri školskom zákone napríklad dnes, keď tu máme pána ministra školstva, slovenské deti dostávajú dvojjazyčné vysvedčenia a vám to asi tiež nič nehovorí ako starému internacionalistovi, ktorému je jedno, na ktorú svetovú stranu sa v tom alebo v onom čase tlačí.
Hovorili ste, pán poslanec, o kontinuite, ktorú môžu poslanci SDĽ predstavovať od prijímania ústavy po prijímania novely. Áno, môžu, môžu sa snažiť o kontinuitu, ale mne to pripomína cestu z raja do pekla. Verím však, že vám to občania vo voľbách nezabudnú. A ak by som mohla ešte dopovedať, čo sa týka vstupu do Európskej únie, pán poslanec Weiss, vy ste nechceli, aby sme vstúpili do Európskej únie spolu s tými ďalšími troma susednými krajinami, vy ste chodili žalovať do európskyh politických centier a robili ste všetko pre to, aby za našej vlády do Európskej únie Slovensko nemohlo ísť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Weiss, ty si tu hovoril o akýchsi kvázi antisemitistických výrokoch, o údajne fašistických výrokoch v minulosti v tomto parlamente. Ja som jeden z tých, čo obdivuje túto odvahu, s akou si sa vracal k minulosti. Ty si sa vracal k minulosti a mne z toho tvojho vracania je tiež na vracanie. Minulosť, totiž to nie je len od roku 1990, minulosť bola aj pred rokom 1990. Prečo to robíš, prečo zbytočne dráždiš ľudí, veď ľudia sú aj preto ľuďmi, že majú svoju pamäť. Keby som ja vybral tvoje citáty z minulosti a porovnal ich s dnešnými, tak by všetky humoristické relácie Slovenskej televízie, Českej televízie aj Maďarskej televízie boli úplne zbytočné. Hovoríš tu o nejakej hungarofóbii, ja si myslím, že existuje na Slovensku určitá hungarofóbia, ale niet sa čomu čudovať po tisíc rokoch spolužitia v jednom štáte, keď Slováci boli naozaj kopami do krížov, do hlavy od maďarských zemepánov, tak sa nedá čomu čudovať, že tá historická pamäť ešte existovala, ale pýtam sa, odkiaľ je slovakofóbia niektorých, niektorých, podotýkam niektorých maďarských poslancov v tomto parlamente, odkiaľ pochádza, prečo je, prečo chcú väčšie práva, než aké im prináležia. Veď aj vrabce čvirikajú, a tie majú naozaj veľmi malý mozog, že po maďarsky hovoriaci Slováci alebo slovenskí Maďari na Slovensku majú super nadpráva. Takže radšej sa pozri na druhú stranu mince.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem.
Pán poslanec Weiss, hovorili ste tu o tom, že útoky na členov SDĽ v roku 1990 boli veľké a že aj teraz sú, spomínali ste tu aj mená. Viete, ja vám chcem pripomenúť, že v roku 1990, 1992 ešte ľudia nevedeli zabudnúť na to, že komunistická strana a Strana demokratickej ľavice, ale hlavne ľudia v nich sú jedni a tí istí. Zvlášť, ak niektorí z SDĽ rozhodovali o bytí a nebytí občanov vo svojich okresoch. Vy ste boli úradníkom v nejakom komunistickom ústave, takže vaše vyjadrenia o nutnosti zmeny politického systému z komunistického na demokratický v tých deväťdesiatych rokoch brala verejnosť ako snahu o revíziu vášho osobného komunistického myslenia, ale niektorí členovia SDĽ sa však dodnes nezbavili svojich komunistických manierov, vyplývajúcich z dlhodobého štúdia príslušných predpisov a spisov ústredných orgánov. Myslím si, že ešte aj dnes odznievajú z úst niektorých členov SDĽ, podotýkam niektorých a bývalých aktívnych komunistov vo funkciách myšlienky, ktoré svedčia o dobrých výsledkoch štúdia v minulosti. Nečudujte sa, pán poslanec Weiss, že reakcie voči niektorým členom SDĽ sú potom také, aké sú, pretože sa nezbavili týchto praktík. Svedčí to totiž o ich negramotnosti pochopiť idey, ciele demokratickej ľavice. Nie sú totiž tak gramotní, pán poslanec Weiss, ako vy a nevedeli sa tak rýchlo preorientovať zo Sovietskeho zväzu na Spojené štáty americké ako vy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
ja sa dotknem dvoch otázok. Tá prvá je zodpovednosť za štát. Áno, pán poslanec Weiss ma úplnú pravdu, že vtedy v roku 1992 boli poslanci Strany demokratickej ľavice či už v Prahe, v Bratislave zodpovední za štát, vtedy prebiehali veľmi zložité komunikácie medzi, medzi Prahou a Bratislavou, pretože tu už bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti, bola prijatá ústava a vlastne na ťahu boli federálni poslanci. Takže ten ťah bol asi taký, že aj v Prahe sme boli zodpovední za rodiaci sa slovenský štát, áno, vytrucovali sme si na českej politickej reprezentácii a, bohužiaľ, aj na slovenskej politickej reprezentácii najprv prijatie zákona o rozdelení ústavného majetku a až potom zákon o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(Ruch v sále.)
Politická zodpovednosť nás skutočne viedla k tomu, aby sme uznali, že na základe politických tlakov treba kultúrne rozdeliť štát. Hovoríte o 90 hlasoch, pripomeňte si rok 1992, keď záležalo na jednom hlase rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ten jeden hlas, ten jeden hlas, ktorý chýbal Snemovni národov, dal poslanec za Stranu demokratickej ľavice Štefan Nižňanský, áno, aj to bol bývalý komunista, ktorého vyhodili z Československej televízie a my sme ho dali na kandidátku Strany demokratickej ľavice a ten hlas vlastne bol tým hlasom, ktorý uzákonil, aby mohla vzniknúť Slovenská republika.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci z HZDS, chcem vás upozorniť, aby ste nechali rečníka hovoriť, keď hovoríte vy, ostatní nekričia.
Pán poslanec Krajči, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Weiss tu vystupoval skoro hodinu a neostal nič dlžný svojej povesti, skutočne si myslím, že absolvovanie VUML a školenia marx-leninizmu je určitý profesionálny akt, ktorý nechal na ňom deformačné znaky a skutočne toto, čo tu predvádzal, je hodné jedného absolventa takejto školy. Je zarážajúce len to, že sú typy ľudí, ktorým je jedno, aký je systém, ale vždy musia vyplávať na povrch ako mastné oko na polievke a je im jedno za koho, hlavná vec, že sú za seba. Takže podľa toho, ako bude pán Weiss hlasovať, tak bude veľvyslancovať, myslím si, že to bolo dôstojné vystúpenie. Hovoril tu skoro hodinu, ale o ústave veľmi málo, robil tu školenie o tom, ako sa má kto správať, kto ako hlasoval a svoje vedomosti predvádzal o tom, ako on je znalý európskych dokumentov. No, samozrejme, vždy pred jednoduchými ľuďmi sa najlepšie dôvodí tým, k čomu oni nemajú prístup, toto už robíte dlhšiu dobu, pán Weiss. Pokiaľ ste sa dotkli môjho vyhlásenia vo vzťahu k tejto vláde, k tejto koalícii a k tejto ústave, je to pravda, skutočne si nemyslím, že by bola dnes doba na to, aby sme hľadali konsenzus s takými ľuďmi, ako ste vy, ktorí nemajú charakter a nemajú ani snahu riešiť tie základné problémy, ktoré dnešná spoločnosť má.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Weiss, vy ste predseda zahraničného výboru a naposledy politické školenie som musel počúvať pred 25 rokmi, keď som bol na základnej vojenskej službe, to bolo v roku 1976. Vy ste tu kritizovali jednotlivých poslancov, že sa vracajú späť a že svojimi výstupmi nepredkladajú návrhy na zmenu ústavy. Vy ste nepredložili ani jeden, a dokonca vo svojom závere ste povedali, že to bola vaša analýza Ústavy Slovenskej republiky. Povedali ste, že toto prijatie ústavy je podmienka vstupu do Európskej únie. Pán podpredseda vlády pán Hamžík vo svojom vystúpení povedal niečo iné. Pýtam sa vás ako predsedu zahraničného výboru, či máte jeden poznatok v zahraničí, kde predložili štyria poslanci takúto rozsiahlu novelu, lebo pán podpredseda vlády tu prítomný mi neodpovedal. Povedali ste, že SDĽ obhajuje národné záujmy. No aké obhajujete národné záujmy, keď Matica tu píše, aké sú hrozby prijatím tejto ústavy, sú tu výhrady Združenia miest a obcí Slovenska a vy to nerešpektujete.
A na záver mi dovoľte, aby ste neklamali túto snemovňu, lebo tu hovoríte, že podmienkou vstupu do NATO je prijatie ústavy. Keď tu bol pán generálny tajomník Robertson, sedeli ste vedľa neho a na moju otázku, na čo dáva dôraz, tak povedal pripravenosti armády. Máte tam dvoch ministrov za SDĽ, armáda je v rozklade, čiže zo 75 percent dôveryhodnosti je dnes veľký prepad. Čiže tá inštitúcia, čo bola pýchou v minulosti, je dnes na chvoste.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Weiss, zaujalo ma vo vašom vystúpení, keď ste hovorili o potrebe zlepšenia spolupráce aj medzi koalíciou a opozíciou. Chcem povedať, že myslím si, že skutočne nastáva doba, aby aj v tejto sfére a v tejto oblasti nastali isté pokroky, ale dovoľte mi, aby som vám pripomenul. Keď ste po posledných voľbách preberali moc v tomto štáte, a tak ste mali základné motto svojho ďalšieho pôsobenia alebo teda základné motto vášho ďalšieho pôsobenia spočívalo v tom, že kým my sme v minulosti šafárili veľmi zle, nedemokraticky a by som povedal, tak ako to naznačil aj predseda vlády, s krvavými rukami a iste sme urobili aj nemálo chýb v minulosti, tak vy nie ste takí, ako sme boli my v minulosti, vy ste naopak demokrati, vy ste naopak ľudia, ktorí naplnia všetky princípy demokracie.
A chcem povedať, že od toho obdobia sa vlastne ukazuje, že v mnohých veciach v minulosti sme boli skutočnými amatérmi. Veď len keď si zoberieme posledné vyjadrenia vášho mediálneho a politického mecéna pána Majského, ktorý hovorí napríklad o tom alebo hovorí o neuveriteľnej hrabivosti dnešných členov vlády dokonca niektorých a naznačuje tiež, že v minulosti jednoducho toľko korupcie a úplatkárstva ani nebolo, ako je dnes. Čiže ak si zoberieme všetky tieto súvislosti, tak jednoducho tá snaha po nejakej spolupráci alebo volaní po nejakej rozumnej a racionálnej ceste je z vašej strany dosť neúprimná. A ak hovoríte, že chceme ísť do Európy a spomeniete dva základné problémy, ktoré nás ťažia ako riešenie problému Najvyššieho kontrolného úradu a riešenie súdnej moci, tak treba povedať, že na týchto dvoch otázkach sme kedykoľvek a bezproblémovo náchylní sa s vami dohodnúť, ak toto má byť jediný problém, ktorý vás kvári z hľadiska potreby schválenia novely Ústavy Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
som veľmi rád, že Peter Weiss sa vo svojom vystúpení pokúsil o hlbšiu politologickú analýzu minimálne troch okruhov problémov. Po prvé, pokúsil sa analyzovať proces tvorby novely Ústavy Slovenskej republiky. Po druhé, analyzoval rokovanie o tomto návrhu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, a po tretie, a to považujem za najdôležitejšie, hovoril aj o obsahu novely Ústavy Slovenskej republiky z hľadiska jej významu pre napĺňanie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky pre budúcnosť Slovenska. Je veľmi dobré, že toto zaznelo, a to aj z toho dôvodu, že jeho vystúpenie bude súčasťou historického archívu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak sa aj po desiatkach rokov vrátia k týmto dokumentom právni historici, budú môcť aj vďaka jeho vystúpeniu objektívne posúdiť, o čo išlo v rozprave o novele Ústavy Slovenskej republiky vo februári roku 2001, a to bez ohľadu na to, ako sa skončí záverečné hlasovanie o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Weiss, neviem, prečo nás upodozrievate, že žiarlime na to, že sa bude meniť ústava z roku 1992, veď podľa toho, čo ste tu povedali, tak tú ústavu zrejme pripravila aj ju schválila iba SDĽ - jednoducho od začiatku do konca je to najmä SDĽ, ktorá sa tu pasuje do úlohy nejakého stvoriteľa, takže neviem, na čo by sme mali žiarliť. Ale hovorili ste tu okrem iného aj o tom, že táto novela ústavy je príležitosťou, aby sme zmenili svoj postoj a začali spolupracovať s koalíciou, aby sme dosiahli nejaký konsenzus. Nuž, ak je predstava o konsenze taká, ako ho zrejme presadzujete vy, že vy nám tu niečo položíte na stôl a konsenzus je to, že my s tým budeme súhlasiť, tak je potom veľmi podivná predstava.
Tvrdili ste, že je normálne, keď sa dávajú pozmeňujúce návrhy k predloženej novele. Áno, to je normálne. Ale naozaj nie je normálne, keď tie pozmeňujúce návrhy dávajú predkladatelia novely. To je naozaj niečo, čo nemá obdobu. Ale prečo nie, na Slovensku to tak môže byť.
A ešte jedna vec. Pán poslanec, mrzí ma, že vás viac ako to, aký bude mať dosah prijatie tejto novely ústavy na občanov Slovenskej republiky, trápi to, aký dojem vyvolá spôsob prijímania novely ústavy v európskych inštitúciách. Ale nič nové pod slnkom. Veď aj pred rokom 1989 vás nezaujímalo, ako žijú občania, čo trápi občanov, ale čo si o tom všetkom, čo sa u nás dialo, myslí a čo povie Leonid Iľjič.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Weiss, vy ste skoro hodinu hovorili o tom, ako poslanci opozície sa vyjadrovali k spolupráci medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Hovorili ste o tom, aký zodpovedný prístup k riešeniu problémov tejto republiky má SDĽ a, samozrejme, vyzeralo to tak, že takýto prístup máte k tejto republike aj vy.
Ale keď ste hovorili o tej histórii, tak ja som si tiež spomenul na určité skutočnosti, ktoré sa udiali ešte nie tak dávno. Ja som si spomenul na marec roku 1994. Väčšina z vás vie, čo myslím. Vtedy naozaj bolo na vás, aby ste sa zachovali zodpovedne k tejto republike a aby ste po tom, ako Slovenská národná strana vám ponúkla možnosť vytvoriť vládnu koalíciu s Hnutím za demokratické Slovensko s tým, že bude podporovať túto spoločnú vládu, ste sa zachovali takým spôsobom, že ste takisto odmietli spoluprácu a myslím si, že to bol naozaj jeden z medzníkov tejto republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ivan Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ja považujem vystúpenie pána poslanca Weissa za veľmi vyspelé vystúpenie, myslím si, že bolo zaujímavé a chcel by som viac-menej upriamiť našu pozornosť na tú časť jeho vystúpenia, keď hovoril o rozprave, ktorá sa tu vedie. V podstate hovoril o tom, čo, čo vnímame možno prvoplánovo všetci a vnímajú to aj občania o tom napätí a o mnohokrát aj osobných útokoch, ktoré tu sú, ale to by som dokázal dať tak trochu nabok, lebo, no, sme obidvaja už tých jedenásť rokov v politike a možno je dobre túto vec vedieť dať aj na, nabok, ale povedal si jednu veľmi vážnu vec, ktorú by som chcel zopakovať, a to je, že z rozpravy vyplynulo, že sú medzi nami diametrálne rozdiely v pohľade na charakter štátnosti, na, na vzťah štátu a občana a toto si myslím, že naozaj z tej rozpravy vyplýva, keď dáme aj nabok všetku tú propagandu a všetky tie možno aj osobné útoky a v tomto zmysle je tá rozprava naozaj užitočná. Hovoril o tom aj predtým ešte pán poslanec Zajac, myslím si, že tá rozprava je naozaj alebo z nej vyplýva pravda o nás a tie rozpory, tie rozpory sú čímsi, čo nám asi bráni, aby tu vznikol nejaký najširší možný konsenzus. Treba to asi brať ako fakt. Ja som to pomenoval vo svojom vystúpení ako zrážku dvoch svetov, pritom som dával pozor, aby som nepovedal, kto je ktorým svetom a nehovoril som o starom a novom svete, ale o uzavretej a otvorenej spoločnosti. Ale myslím si, že tá zrážka tu naozaj je citeľná a...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo.
Hovorí sa, že zabudol vôl, že aj on len teľaťom bol. Preto chcem aj reagovať na kolegu Weissa, pretože podsúva tu hrozby, ktoré nám hrozia, keď nebudeme prijatí do Európskej únie a vôbec nehovorí, že nie táto ústava, koaličná novela ústavy to má na svedomí, ale ak by bol počúval na stretnutí u prezidenta Slovenskej republiky svojho straníckeho šéfa a predsedu parlamentu, ktorý hovoril 11. januára, že v záujme integračných snáh vláda mala zabezpečiť 28 vládnych návrhov zákonov a v ten deň 11. januára povedal predseda parlamentu, že ich máme iba 6, napriek tomu, že boli dohodnutí. Tak kto ohrozuje integračné snahy? Rokovanie v tomto parlamente alebo to, že vláda toto nepripravila.
Ak máme armádu takú, akú máme, prečo teda Strana demokratickej ľavice nevedela obhájiť, aby tento rezort viedol generál Tuchyňa, ktorý sa v armáde vyzná. Ale napriek tomu ste ustúpili a rešpektovali Dzurindu, pretože nepotreboval tam mať človeka, ktorý by tomu rozumel radšej, aby sa mohol na niečo vyhovárať.
Takže toto sú podstaty. Ak sa vraciate do histórie, nedá mi nespomenúť vám len dva vaše výroky. Len dogmatici všetkých druhov a mastí sú presvedčení, že spor, ktorý vedú, je sporom pravdy proti lži. V skutočnosti vedie spor jedna pravda s inou. Omyl nikdy nie je opakom pravdy, ale zabudnutím pravdy opačnej. A tí druhí, iní sú na to, aby nám práve zabudnutú časť našej pravdy pripomínali.
A ešte jeden výrok. To je všetko zachytené v histórii, keď ste sa tak histórie dovolávali, že to vystúpenie má v tom význam. Tiež ste povedali: Kariéry politických vodcov trvajú obvykle kratšie, ako trvajú následky ich činov. Vtedy ste boli ešte predseda SDĽ.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Weiss, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslanec P. Weiss:
Pani poslankyňa Tóthová, to vy ste moje otázky pochopili ako obvinenie, ja za to nemôžem. A pán poslanec Húska, ja som vychádzal jednoducho z istých faktov a z toho, čo odznelo v tejto snemovni. Súhlasím s tým, že sa môžeme vecne sporiť a držím sa toho, čo som povedal, pán poslanec Cabaj, v roku 1992 a čo ste pred chvíľou citovali. Ide mi len o to, aby sme sa nesporili o to, aký charakter má tento štát cez dymovú clonu vyvolávania nejakých emocionálnych nálad proti jednej časti obyvateľstva tejto krajiny. Pán poslanec, pán poslanec Hudec, matrikovým zákonom a zákonom o názvoch obcí ste sa ako vládna koalícia chválili v zahraničí. A do prípravy ústavy aj do vyhlásenia zvrchovanosti sme my SDĽ išli ako so strategickým rozhodnutím, pán Hudec. Nepodsúvaj nám tu niečo iné a podarilo sa nám dosiahnuť také znenie ústavy, ktoré bolo lepšie ako to, ktoré sa pripravovalo.
K tomu, čo tu povedal pán poslanec Engliš. Ja som hovoril, pán Engliš, o správaní sa partnerov, s ktorými sme pripravovali ústavu. A takých antikomunistických tirád, na ktorých sa rehocú vaši kolegovia, bývalí komunisti, som sa už v živote napočúval dosť a už som voči nim "otrlý", takže môžete to v pohode skúšať ďalej. Pán poslanec Sitek, ja som dva týždne, keď hovoríte o nejakom školení, počúval arogantné útoky na mojich kolegov poslancov zo Strany demokratickej ľavice a rôzne školenia, ako sa majú správať, tak prosím vás pekne, mohli ste mať trpezlivosť a vypočuť moje 35-minútové vystúpenie. Pán poslanec Brňák, mňa tiež trápi, že v tejto krajine nie je konsenzus, ale myslím si, že išlo o niečo iné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Gabriel.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Gabriel:
Ste zľaknutí všetci, čo?
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
rozmýšľal som, či vystúpim v rozprave, priznám sa poctivo, posledné vystúpenie vzbudilo zbytočné emócie a veľmi často spomínal rôzne karty aj tie, o ktorých rozprávať nechceme, nie to tu poslednú, ktorá sa tu traktuje dva týždne, preto by som nerád takto vystupoval a aby som sa vopred dištancoval od niektorých kariet, ktoré tu boli naznačené predtým.
Ale keďže vystúpiť som chcel z úcty k našim voličom a možno aj divákom, neskorým divákom, začnem vyslovene odbornými vecami. Keďže nám tu bolo povedané viackrát, že nevystupujeme odborne a že rozprávame len demagógiu a neviem čo všetko dohromady, pritom posledné vystúpenia, ktoré tu boli od poslancov vládnej koalície, boli len aké, nechcem to nazvať demagógia, ale boli to vystúpenia takzvané politologické, ako som to počul pred chvíľkou, ale v skutočnosti nehovoril nič. Spomínali x-rokov pred nami a spomínali roky osemdesiate, dokonca rok 1989 a neviem ktorých predsedov vlád, ktorí boli pred nami a budú ešte potom po nás.
Prosím vás, poďme radšej normálne k veci. K súdom. Doterajšia právomoc súdov sa rozširuje alebo prieskum zákonnosti rozhodnutí, opatrení, ako aj iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ tak ustanoví zákon. Rozšírenie právomoci treba len a len privítať, pretože v konečnom dôsledku sa tým iba posilní ochrana subjektov práva pred neoprávnenými a nezákonnými zásahmi do práv a slobôd garantovaných ústavou a inými právnymi predpismi, najmä zákonmi. O efektívny a účinný prostriedok ochrany pred neoprávnenými zásahmi pôjde iba vtedy, ak sa premietne navrhované znenie ústavnej zásady, ústavného princípu do právneho poriadku. Preto je žiaduce, aby išlo o príkaz ústavy pre subjekty majúce legislatívnu iniciatívu dať do súladu jednotlivé právne normy s touto ústavnou zásadou. Tento cieľ sa dosiahne vtedy, ak sa zabezpečí súlad článku 142 odsek 1 v navrhovanom znení s článkom 36 odsek 2 veta prvá ústavy. V opačnom prípade pôjde iba o proklamatívny zámer bez právnych záruk a o jeho uplatnenie. Napokon sa zvýšia aj nároky na zodpovednosť dotknutých orgánov verejnej správy a verejnej moci za prijímanie rozhodnutia a opatrenia v oblasti základných ľudských práv, medzi ktoré právo na súdnu a inú ochranu patrí.
Mám pripravený v nejakej, by som povedal, v podobe aj by som mohol predložiť nejaký doplňujúci návrh, žiaľ, súčasný stav, ktorý tu je a ktorý sa v podstate aj teraz preukázal v rozprave, hovorí o tom, že nie je záujem, aby boli prijímané doplňujúce návrhy. V podstate som to pochopil z toho, možno sa mýlim, možno mi to bude vysvetlené, som to pochopil z toho, že bolo aj vo vládnej koalícii dohodnuté, že nebudú žiadne doplňujúce návrhy a bolo to tu aj mojím predrečníkom skonštatované ako základná chyba v rámci koalície, ak sú nejaké doplňujúce návrhy, takže my sme pripravení riešiť aj odborné veci. Ja som jednu z tých odborných vecí tu povedal.
Sú tu aj iné veci, o ktorých sa dá rozprávať, napríklad v oblasti imunity, napríklad prečo je iná imunita sudcov, prečo je iná imunita Ústavného súdu a tak ďalej. Boli tu návrhy o riešení imunity poslancov. Tento blok je takisto nezosúladený a dá sa hovoriť o kope ďalších vecí. Napríklad sudcovia hovoria o tom, akým spôsobom si oni predstavujú, ako má vyzerať súdna rada. Hovoria napríklad, že sú toho názoru, že mala by byť zložená z predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako predseda súdnej rady, desiatich sudcov, z toho jeden sudca za každý krajský súd, vyšší vojenský súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky po jednom sudcovi, významných osobností volených Národnou radou v počte šesť a tak ďalej.
Sú tu ďalšie a ďalšie veci, ktorými môžeme pokojným spôsobom argumentovať a predkladať ich sem. Ale páni, ak je situácia taká, aká momentálne je, a ja by som to tu chcel teraz občanom aj vysvetliť, prečo takéto strety tu vznikajú a prečo ten stav tu vôbec je, že nám nie je podrobne vysvetlené a nie sú niektoré argumenty dostatočné na zdôvodnenie. Napríklad citovaný článok 7, ten sa tu opakuje v rôznych podobách a jeho nadväznosť potom na regióny ako také a ich kompetencie v ďalších článkoch. Prvý návrh znel, povedzme odsek 2. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom. Ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, je právo takejto medzinárodnej organizácie priamo záväzné a má prednostné právo Slovenskej republiky. Potom, samozrejme, došlo, pán Fehér predniesol pozmeňujúci návrh k tomu článku, ktorý hovorí. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich práv na Európske spoločenstvo, na Európsku úniu a tak ďalej.
Ide mi o zvýraznenie jednej veci. Diskusia o návrhu neprehla tak, ako prebehnúť mala. Veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré spresňujú text, ktoré sa snažili reagovať na niektoré skutočnosti, ktoré boli opozíciou prednášané, sú prednášané v podstate neskoro, beriem to ako neskoro, už nehovorím o tých lehotách, ktoré tu spomínal pán Tkáč. Nebudem to tu opakovať viackrát, ako to bolo predkladané, koľko času potrebujeme a tak ďalej. Prosím vás, uvedomme si jednu vec. Bolo to tu povedané už sto razy. Ústava ako taká je najvyšším zákonom a mala by sa jej dať dôležitosť pri prerokúvaní ako takom. To znamená, že každý takýto vážny článok, vážny článok a vážne veci by sa mali dostať riadne do všeľudovej diskusie. Neobstojí tvrdenie, že tu nejaká diskusia bola, bol tento návrh zákona na internete. Keby som to bral takto, mohol by som povedať, áno, bol na internete, kde sa hovorilo, že Slovensko má, medzinárodné organizácie priamo záväzné, má prednosť pred právom Slovenskej republiky, sme poznali všetci a posledný text, ktorý tu momentálne je, poznali ho na poslednú chvíľku. To znamená, že spústu diskusií o týchto veciach, ktoré by mohli hladkou cestou prejsť a veci si vysvetliť, prechádza veľmi silným politickým bojom až tak, že dnes bolo konštatované, že nie je možné nájsť konsenzus a nie je možné sa dohodnúť, lebo už tu je osobná animozita a už aj neviem čo dokopy. Všelijaké možné veci, ktoré hlavne páni poslanci, ktorí sú dlhodobo v parlamente, radi používajú, keď už nevedia kam z konopí, akým spôsobom vysvetliť, že opozícia môže mať aj iný názor a môže si o týchto veciach hovoriť svojím spôsobom podľa toho svojho názoru bez toho, že by chcela niekoho uraziť.
Je tu viacero sporných vecí. Otázka ombudsmana nie je v polohe či ombudsman áno, či nie, ale v polohe, akým spôsobom kompetencie, ako to dostať do právneho povedomia a právneho systému slovenského štátu. Bolo tu zopár vyjadrení k tomuto, nechcem k tomu hovoriť ďalej. Otázka kontroly, prosím vás. Otázka kontroly nie je otázka kontroly Najvyšším kontrolným úradom. Ak si niekto zamieňa pojmy, a už to bolo mojím jedným predrečníkom dnes vysvetlené pánom Zajacom, čo to je reforma, ak si niekto mýli pojmy, že akým spôsobom sa riešia reformné kroky a prístupové práva do Európskej únie s tým, že rýchlo hodí kompetencie na Najvyšší kontrolný úrad, aby sme mohli nejaký protokol tu riešiť, tak to je veľký omyl. Reforma verejnej správy spočíva nie v tom, že niekto zreorganizuje územné celky až po nejaké, by som povedal, etnicky čisté územné celky. Reforma verejnej správy spočíva v tom, akým spôsobom sú kompatibilne prenesené kompetencie na samosprávu.
Charta samosprávy a ďalšie veci a vôbec systém riadenia Európskej únie nás o tom môže presvedčiť. Prosím vás, s týmto spôsobom sa zaoberajme takto. Otázka reformného procesu ako takého. Vôbec prebehla nejaká reforma v niečom v poslednom období? Hovoríme stále o reforme. Ja musím súhlasiť s pánom Zajacom, že reforma neprebehla skoro v ničom. A riešenie, hovoríme, že ústava nám prinesie situáciu, že reforma sa vyrieši a pôjde sa na vec, veď to je smiešne. Veď reforma zase súvisí s našimi potrebami, s naším štátom, občanmi Slovenskej republiky a reforma v ponímaní prijatia do Európskej únie spočíva iba v tom, aby Slovensko malo efektívne kompatibilné riadenie, ako Európska únia má. Nič viacej, nič menej.
Otázka imunity vo všeobecnosti a poslaneckej imunity. Prosím vás, možno to viete, možno nie, ale teraz letí posledný vtip po Bratislave a hovorí o tom, že legislatívna rada schvaľuje nový názov ministerstva vnútra a že sa bude volať SOPSRO. Tak zoberme si, zoberme si situáciu tak, že môžeme teraz hovoriť o poslaneckej imunite a tak ďalej pri situácii používania nástrojov verejnej moci takým spôsobom, ako sa momentálne používajú?
Chcel by som ešte k niektorým veciam. Ja si myslím, že bola potrebná diskusia s opozíciou. Bola potrebná. Bolo tu viacero hlasov. Páni predkladatelia hovorili, že, že opozícia nechcela, nemohla alebo ja neviem čo, akým spôsobom to bolo postavené. Opozícia dávala návrh v mene vedenia svojich strán na dohodu o koalično-opozičnom súžití. Ten návrh bol viackrát z vedení strán prednesený a nebol akceptovaný. Nebol akceptovaný. Takisto priestor pri prerokovaní novely, teda veľkej novely ústavy sa podobal tomuto neakceptovaniu. Darmo mi budete vysvetľovať, že to tak nie je, ale mám takýto pocit, mám takýto pocit a ťažko si ho dám zobrať.
Druhá vec. Diskusia v parlamente. Ja si myslím, že diskusia v parlamente bola veľmi účelná a bola dobrá. Poviem prečo. Presvedčil ma o tom pán Weiss. Ak sa na mňa, nie je tu, možno sa na mňa nahnevá, že som ho spomenul, keď tu nebol, presvedčil ma o tom. Povedal mi jednu vec tu za týmto stolom a povedal, veď čo sa tu, čo sa tu bojíte otázky suverenity, integrity a neviem čoho všetkého, veď je tu už nejaká zmena a pán podpredseda vlády Fogaš určite prednesie ešte ďalšie neviem super poistky alebo ako to nazval. Na základe čoho niekto vymyslel super poistky, ďalšie zmeny. Na základe toho, že tu je verejný tlak cez túto diskusiu, verejný preto, že to prenáša televízia, prenáša televízia, ľudia to vidia a je potrebné reagovať na tento stav. Tento stav sa dá riešiť jedine tak, že všetky, všetky ustanovenia ústavy budú tak previazané a v takej podobe, že nikto z nás nebude môcť ani čo len ja neviem smietkou zapochybovať o tom, aké sú úmysly predkladateľov a akým spôsobom sa dá slovenská ústava interpretovať potom v reálnom konkrétnom živote.
Snahy toho typu, že nie sme za to, aby alebo že brzdíme neschvaľovaním novely vstup do Európskej únie alebo NATO si myslím, tie snahy sú svojím spôsobom smiešne. Deklarovali sme, že máme záujem a chceme vstúpiť, ale chceme vstúpiť tak, aby to bolo reálne pre občanov Slovenskej republiky a pomohlo to, pomohlo to aj touto ústavou, ak bude v normálnej podobe. Ja si myslím, že tento veľký, veľký pohon a rýchle riešenie takého obrovského množstva článkov nebol potrebný. Stačilo to ísť normálnou cestou, povedzme malými novelami. To bolo viackrát spomínané pojem malá novela. Malými úpravami a postupným riešením v konsenze všetkých. Nie je dobrý konsenzus 91 alebo dva, ako to bolo spomínané, hlasov. Je lepší konsenzus 114 hlasov, aby potom zase ďalší poslanci mohli spomínať, neviem kedy o osem rokov, lebo kedy, akým spôsobom sa tu tá ústava, lebo keď konsenzus nebude takýto, keď tá ústava nebude prijatá v optimálnej podobe, je možné reálne očakávať snahy o jej zmenu vo veľmi krátkej dobe, to znamená po parlamentných voľbách 2002.
Ďakujem. (Potlesk.)