Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie poslankyne s faktickými poznámkami sa hlási 13 poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Orosz bol posledný. On zatlačil kartu, ktorú pán Kresák nechal ako navrhovateľ. Takže 13 poslancov, posledný pán poslanec Orosz.
Pán poslanec Rusnák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja len chcem zareagovať na rečníčku, keď hneď na úvod sa posťažovala, že pán podpredseda vlády vystupoval v tom najvhodnejšom televíznom čase. Ja sa chcem len spýtať, že prečo nie alebo len preto, že v tom čase ste chceli vystúpiť vy pani poslankyňa? Nakoniec podľa rokovacieho poriadku má na to plné právo a nehovorím už o tom, že ste neustále vyzývali pána podpredsedu vlády Fogaša, aby vystúpil, aby sa vyjadril k ústave z roku 1992, respektíve k terajšej novele. Myslím si, že jeho vystúpenie presvedčilo, že svojím vystúpením ozrejmil strašne veľa vecí, na ktoré sa tu pýtali poslanci opozície.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ako tu hovorila kolegyňa Podhradská o tom vysielacom čase, skutočne mala pravdu, pretože o 20.00 hodine televízia prestala vysielať na druhom programe, tak ako to bolo doteraz, a údajne budú pokračovať zo záznamu niekedy po polnoci, takže to nie je žiadne prekvapenie zrejme, ak riadite iné veci, prečo by nevedel podpredseda vlády, kedy televízia vysiela alebo nevysiela, ale to nie je podstatné teraz, pretože, pretože bolo veľmi dobré, že on vystúpil, pretože každý si to vysvetľuje to vystúpenie po svojom a tretí názor on sám na to, že čo tým chcel vlastne povedať, pretože...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale pán poslanec, reagujte na pani poslankyňu.
Poslanec T. Cabaj:
Áno, ona hovorila práve o podpredsedovi vlády, akým spôsobom vystupoval, tak preto reagujem. Ak tu hovorila kolegyňa Podhradská aj o tom nedostatku, ktorý je v návrhu ústavy, nevyjadril sa k nemu ani podpredseda vlády Fogaš, a to asi z jednoduchého dôvodu, že ekonomika v návrhu nebola vôbec vypracovaná, a to z jednoduchého dôvodu. To, čo sa uvažovalo a čo bolo zapracované do ekonomických kritérií, všetko sa odvolávalo na rozpočet roku 2000, vtedy ste zrejme ináč uvažovali, dnes je rok 2001. V roku 2001 v rozpočte na tento rok nie sú uvažované žiadne finančné prostriedky, nič nie je poschvaľované, aby táto novela alebo táto koaličná novela ústavy bola uvedená do života a čo to bude stáť, to nie je vôbec vyjadrené v rozpočte na rok 2001, a len tak do pozornosti chcem povedať jednu perličku, ak v minulosti nám bolo vytýkané, že sme sa nezdržiavali v rokovacej miestnosti, keď sme protestovali, tak sme dali aspoň lístok, že protestujeme, ale teraz, keď vystúpila kolegyňa Podhradská, z KDH tu nebol nikto, z SDĽ deväť, z SMK desať, SDK traja, Demokratická strana dvaja a SOP jeden.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Halušková.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená kolegyňa, neurazte sa, ale my sa tu dnes a nielen dnes, teda už druhý týždeň bavíme o ústave a z toho vášho vystúpenia odznelo tu všeličo, ešteže v závere skutočne niektoré konkrétne veci, ale vaše vystúpenie na mňa pôsobilo ako nejaký monitoring, rozprávali ste, čo, kto, kde povedal a napísal a nebolo to celkom k veci.
Druhá vec je, poviem vám ako nielen vy, ale aj vaši kolegovia si predstavili scenár. Najprv sme dopredu počuli, že vám skrátime čas, nestalo sa, potom z úst, prepáčte mi pán poslanec Šepták, ale boli ste vy, ktorý ste práve povedali, že nenáhlime sa s ústavou preto, lebo nemáme 90 hlasov. Vyjadrili sa mnohí z vás, že ste nevedeli, čo je v návrhu ústavy aj napriek tomu, že už v auguste, nie v septembri, ako povedal pán Weiss, už v auguste bola novela na internete. Páni poslanci, máte počítače, mohli ste si to pustiť. Nepredkladáte návrhy preto, lebo sme sa už dohodli, ale napriek tomu nepredkladáte návrhy.
Keď sa niekto z poslancov, a poviem konkrétne za Stranu demokratickej ľavice, ohradí alebo niečo povie, tak je buď mladý, alebo nemá patričné vzdelanie. Viete, ja si stále myslím, že na spoluprácu treba dvoch. Ja som poslankyňa prvé volebné obdobie len niečo cez dva roky, ale môžem vám povedať, že mnohokrát nechápem vaše vystúpenia a o spolupráci sa ťažko, ťažko dá povedať pri takom vystúpení, ako bolo aj toto vaše.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pani poslankyňa spomínala, že nie je dobre upravených v ústave viacero článkov vrátane postavenia Ústavného súdu. K tomuto vždy predkladatelia krútia hlavou, tak mi dovoľte, aby som vám aspoň stručne to ilustrovala. V článku 125 písmeno b) prvý odsek hovorí, že Ústavný súd rozhoduje, či predmet petície je v súlade s ústavou. V odseku 2 sa hovorí, že môže prezident podať návrh pred vyhlásením referenda, aby sa rozhodlo o predmete petície, či je v súlade s ústavou. Vzniká tu množstvo problémov.
Po prvé, prvý odsek je ex offo, to znamená, že z úradnej moci Ústavný súd rozhoduje alebo potrebuje návrh, to nikde nevravíte, pretože takáto formulácia je formulácia na kompetenciu ex offo.
V druhom prípade, kde hovoríte návrh, tak nie je možné to posunúť do súvislosti prvého odseku, pretože tu sa hovorí o pred vyhlásením referenda. Tretí odsek hovorí o lehote, veľmi ste sa vytešovali, že vlastne to bude presne stanovená lehota, aby sa nepredlžovalo, respektíve aby prezident, keď dá návrh, nemohlo byť predĺžené, ale ako vymedzujete túto lehotu. Vymedzujete ju tak, že 60 dní odo dňa jeho prijatia tohto návrhu. Samozrejme v ústavnom kontexte pojem prijatia nie je deň podania prijatia podania, ale v zmysle ústavného textu je to...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Ja využijem vystúpenie pani poslankyne Podhradskej na to, aby som znovu upozornil, akým spôsobom sa brutálne porušuje zákon o rokovacom poriadku v súvislosti s ústavou a využívam tu aj prítomnosť bývalého strážcu zákonnosti vo vzťahu k rokovaciemu poriadku - pán exposlanec Ftáčnik a je tu aj podpredseda vlády, ktorý mimochodom na moje vystúpenie nepovedal alebo nepriniesol ani jednu odpoveď. Podľa § 70 odsek 2 sa hovorí, že ak návrh zákona podajú výbory alebo poslanec, to je ten prípad, ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti, predseda Národnej rady doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní. Vláda zašle stanovisko predsedovi Národnej rady, ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska.
Predkladatelia predložili do Kancelárie Národnej rady posledný variant 25. mája, 30-dňová lehota, ak by vtedy bol predseda Národnej rady požiadal vládu, je 25. jún. V tejto súvislosti začne plynúť 15-dňová lehota, odkedy by poslanci mali plný v náležitostiach ten návrh zákona dostať, lenže, vážení, čo sa stalo? Už 14. - 15. júna parlament o tom rokoval v prvom čítaní a vláda len 12. júla, teda 30 dní po ukončení prvého čítania vlastne prijala stanovisko a doručila ho Národnej rade 14. júla. Čiže tu je hrubo porušený zákon o rokovacom poriadku, pretože sme toto stanovisko vlády pri prvom čítaní vôbec nemali na stole.
Ďalšia záležitosť vznikla v tom, pretože § 70 hovorí niečo úplne iné. Ďalšia náležitosť vznikla v tom, že tieto pripomienky 6. 2. sme v druhom čítaní dostali v pošte 78, čiže máme 13. deň na to, aby sme sa oboznámili so 78 pripomienkami tých istých navrhovateľov, ktorí zmrvili prvý variant, teda v roku 2000, a máme 13 dní na to, aby sme sa dozvedeli o tom, čo máme robiť s tým, že 15 dní máme na bežný zákon, aj keď sa tam mení len jedno slovo. To je vaša kultúra práva.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa,
vaše vystúpenie nevybočilo z rámca vašich faktických pripomienok k tomuto bodu programu ani z rámca väčšiny vystúpení vašich kolegov, keď namiesto vecného argumentačného tónu ste opäť použili skôr nápady a útoky proti vládnej koalícii za všetko a proti všetkému, len aby to bolo tak, ako my chceme. Už ten váš úvod, keď ste do oslovenia zapojili aj takzvané žetóny, ma vyprovokoval k tomu, aby som vám poradil, že skôr sa pokúste osloviť, keď budete najbližšie oslovovať, aj vážení majitelia bronzových búst, pretože keď sa stretávam po Slovensku s občanmi Slovenskej republiky, skôr ich zaujíma, kedy sa tých 15 miliónov vráti do štátnej pokladnice za ten nezmyselný čin ako nejaké žetóny.
A teraz k niektorým bodom z vášho vystúpenia. Hovorili ste, že používame tam slovné zvraty zlý Mečiar prikázal, zlý Mečiar a podobne. Ja som nepočul zatiaľ vo vystúpení ani jedného jediného koaličného poslanca, aby použil tento výraz zlý Mečiar, vy ste ho použili sedemkrát.
Hovorili ste o voľbe sudcov Ústavného súdu. Vy už teraz viete, kto to bude. Nikto z nás nevie, vy už viete. Vy už teraz viete, aké budú vyššie územné celky, vy už teraz viete, s čím maďarská koalícia príde neskôr, my to všetci nevieme, ale keď tak viete, tak potom vaše miesto patrí niekde inde ako do poslaneckej snemovne.
Čo sa týka pána Fica. Čo sa týka pána Fica. My sme prejavili trošku, predkladatelia prejavili trošku snahu o to, debatovať o týchto problémoch konštrukčne a vy to hneď zvediete na to, že robíme to len pre to a pre to. Opäť dopredu vy už viete, prečo sa to robí.
Invektívy na pána kolegu Šimka sú absolútne nemiestne. Vám tu skôr prekáža to, že pokojným argumentačným tónom vysvetľuje niektoré veci, nie je nervózny, tak ako sa to snažíte položiť, a to vám práve vyhovuje, ale občania Slovenskej republiky sú rozumní a inteligentní, nepodceňujte ich.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa,
ak sa neurazíte, nebudem reagovať na vašu obľúbenú tému, ale keďže ste sa vo svojom príhovore v dvoch prípadoch obrátili aj na mňa, tak sa pokúsim odpovedať na otázky, ktoré ste mi položili, aj keď ja ich nevnímam ako invektívy, musím povedať, a beriem ich ako dobre myslené aj z vašej strany.
Pokiaľ ide o tú prvú otázku týkajúcu sa hlasovania mojich kolegov pri prijímaní ústavy v roku 1992, ja som sa na to veľmi starostlivo a citlivo usiloval, aj sebakriticky, usiloval zodpovedať v mojom úvodnom vystúpení. Môžem vám moje úvodné vystúpenie venovať, ak budete mať záujem, no a pokiaľ ide o tú druhú stránku, to sa týkalo tých pokynov, na ktoré som ja už aj zabudoval, ale keď ich teda pripomínate, tie pokyny vášho predsedu, vy ste prečítali iba časť, ale nedočítali ste to, tak ja to dočítam.
Prosím preto, pokiaľ budete analyzovať svoje právne názory a stanoviská, aby ste pri tých analýzach zobrali čiastočne do úvahy aj názory, ktoré som hovoril, vyrovnali sa istým spôsobom s nimi, sú zapísané na páske a môžu sa prípadne prerokovať v Národnej rade z tejto pásky, prepracovať jednotlivé časti, rozdeliť medzi poslancov a môžete v diskusii potom na základe buď porovnávacích analýz, alebo vlastných dokumentov povedať, o čo tu vlastne ide, k čomu tieto ústavné zmeny smerujú. No tak ja si myslím, že to sú pokyny, aj keď tam zostáva, samozrejme, aj istý priestor pre vlastnú úvahu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Nadväzujem na vystúpenie pani poslankyne Podhradskej a chcem povedať, že ten hlavný dôvod, prečo sa bránime tejto rozsiahlej novele ústavy, je nielen ten samotný fakt, že ona niektoré veci novo vymedzuje, že stanovuje nové mantinely, ale je dôležité vidieť vždy aj ten smer, o koľko sa vzďaľuje od minulej ústavy. Pretože tento smer vývoja je veľmi dôležitý a pri ňom teda hovoríme, máme na vedomí aj to, že počúvame tunajších pánov poslancov z koalície, ktorí sa často vyjadrujú, že mohli by sme to urobiť ako kantonizácia Slovenska, mohlo by sa to urobiť ako federatívne Slovensko, ako Slovensko zložené z krajín alebo žúp, ale vážení priatelia, veď práve tento postup je nebezpečný pre Slovensko, pre mladý štát, malý štát pri takých medzinárodných skúsenostiach, aké máme. Z takýchto dôvodov ste si nevyložili žuvačku z úst, keď so mnou hovoríte, pán kolega, ale chcem vám povedať, že toto je vážny dôvod, prečo máme námietky, pretože to smerovanie k menej štátu a viacej samosprávy nie je nič inšie ako demontáž štátu a jeho ohrozenie. A vážení, celkom určite vám to nezľahčíme tým, že prestaneme o tom hovoriť alebo prestaneme v tejto veci byť činní, naopak, budeme činní a myslím si, že rátajte s tým.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Nebudem protestovať, že mi tu vykrikujú, prosím vás, kričte tak, aby ste nerušili môj mikrofón, mňa rušiť nebudete.
Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tej časti vystúpenia pani poslankyne Podhradskej, kde hovorila o nespokojnosti našej s informovanosťou, o čom vlastne rokujeme. A myslím si, že bude najlepšie, ak to v tom vystúpení len pripomeniem, že chcem poďakovať verejne pani poslankyni Haluškovej, aj keď dnes úplne niečo iné hovorila než 12. februára v utorok, keď nám vysvetlila...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale, pán poslanec, musíte reagovať na pani poslankyňu.
Poslanec I. Andrejčák:
Ale to je tá informovanosť, nehnevajte sa, že keď nám potvrdila...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Halušková teraz nevystupovala.
Poslanec I. Andrejčák:
... keď nám potvrdila, že ani voliči SDĽ nepoznajú, čo je v ústave napísané. A vy pán predseda ste nám sám vytýkali, že sa my nechceme baviť o ústave. My chceme, ale nechceme byť len sami...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale ja som tiež nevystúpil, pán poslanec, musíte reagovať na pani poslankyňu Podhradskú.
Poslanec I. Andrejčák:
Samozrejme, budem. Pani Podhradská kritizovala nemožnosť zapojenia sa do diskusie ľuďom, ktorí majú obavu o osud Slovenska. My tieto obavy musíme prezentovať. Obavy ľudia majú, ďaleko silnejšie ich prežívajú, než my ich tu prezentujeme, a preto by som chcel pripomenúť znovu môj návrh, že je to hrozne jednoduché riešenie, stačí prerušiť toto rokovanie a poďme diskutovať s národom, čo chceme do ústavy dať a tam si obhájte svoju pravdu.
Nehnevajte sa, pán poslanec Šimko, my vašim sľubom, že by ste s nami diskutovali o našich návrhoch, neveríme. Doteraz ste vždy jednoducho s úsmevom na tvári hlasovali proti nám. Tak by ste to robili aj teraz.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ja som už unavený z toho, aby som vás upozorňoval, že ani pán poslanec Šimko teraz nevystúpil, ale pani poslankyňa Podhradská.
Vystúpi pán poslanec Hudec.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Pán podpredseda Národnej rady,
neviem, či ste si všimli, ale v týchto okamihoch a v týchto minútach sa zvrháva toto rokovanie na čosi, čo nie je dôstojné slovenského parlamentu. Musím skonštatovať že, bohužiaľ, je to aj vašou zásluhou, lebo neustále vstupujete do reči kolegom poslancom, komentujete všetko a nedovolíte, aby dopovedal vetu a už viete, že to nebude v súvislosti s predošlým vystúpením.
Pani poslankyňa Podhradská patrí medzi poslancov, ktorí pochádzajú z jazykovo zmiešaného územia. Koľko len kritiky sa tu znieslo, že hovoria ľudia, ktorí odtiaľ nepochádzajú. Teraz keď hovorí a cituje fakty, tak sa vám to nepáči. Veru tak, pravda sa niekedy ťažko znáša, páni poslanci a panie poslankyne, a to je jedno, či sa volá pani poslankyňa Halušková alebo pán poslanec Prokopovič, ale jednoducho neradi počúvate pravdu. Mali ste sa trošku aj zamyslieť nad tým, či náhodou to nie je aj tak, ako to ona povedala, ale možno vy aj viete, ale radšej trepete, a to je tá smola, to je to, čo vám trošku chýba, aby ste mohli viesť dialóg. Vám sa nepáčia niektorí autori, možno aj umelci, ale to patrí k vášmu cenzorskému naturelu, nedá sa nič robiť, bude to aj inak, než si len vy myslíte, pani poslankyne a páni poslanci.
Myslím si, že aj takéto citáty, ktoré pani poslankyňa uviedla, sa občan dozvie, aj keď už bude dávno po polnoci, pretože ste si veľmi rýchle spočítali, že je lepšie sa vyhovoriť na čosi, čo môže zamedziť prístup k informáciám občanovi a nech to je akýkoľvek dôvod, len nech sa stane. Bohužiaľ, aj to je pravda. Zopár občanov si to vypočuje a verím, že si to nenechá len pre seba.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán podpredseda.
Pani poslankyňa Podhradská ukázala názorne, ako sa diskutuje o ústave. Na konkrétnych a vecných argumentoch dokonca dvojjazyčne ukázala, ako sa má fandiť futbalovému družstvu DAC Dunajská Streda, dokonca i v dobrom čase, pretože o 20.00 hodine bývajú športové správy, takže to sedelo aj v čase. (Smiech v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Orosz, nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Pani poslankyňa Podhradská, ja nechcem reagovať na obsah vášho vystúpenia z toho dôvodu, že on nevybočil z ideového rámca prakticky všetkých vystúpení poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko. O aký ideový rámec ide, to všetci dobre vieme, kolega poslanec Šimko pred chvíľou z neho citoval. Napriek tomu jedna poznámka k vášmu vystúpeniu týkajúca sa spôsobu predloženia spoločného pozmeňujúceho návrhu poslancom Fehérom, podpredsedom ústavnoprávneho výboru. Vy ste povedali, že to predložil a tváril sa, ako keby to bol jeho návrh, prípadne návrh SMK. Chcem povedať, že to nie je pravda. Pán poslanec Fehér, podpredseda ústavnoprávneho výboru predložil tento pozmeňujúci návrh ako spoločný pozmeňujúci návrh všetkých koaličných poslaneckých klubov. Že to tak je, to potvrdzujú podpisy pod týmto pozmeňujúcim návrhom, sú tam podpisy poslancov za všetky kluby vládnej koalície.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja ďakujem všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie, a naozaj môžem povedať, že sa nestačím čudovať. Keď tu ktosi povie, že som vôbec nehovorila k ústave a že som tu robila len akýsi monitoring citátov, naozaj ťažko, pani poslankyňa Halušková, typom, ako ste vy, vysvetliť, prečo som použila tie citáty. Použila som ich práve preto, že tu už nespočetne veľakrát boli použité citáty a tí, ktorých sa to týkalo, tí, ktorí boli autormi týchto slov, sa tvária ako mŕtvy chrobák a nevyjadrujú sa k nim. Bohužiaľ, sú to práve poslanci zo Strany maďarskej koalície. Vy ste ich doteraz nežiadali, aby sa k tomu vyjadrili. Vám to takto vyhovuje. Teraz sa uchechtávajú, ani jeden z nich sa neprihlásil s faktickou poznámkou, aby povedal, nie pani poslankyňa, klamete, takto som to nevravel. Je to paráda. Aj toto je presný obraz slovenského parlamentu. Vy páni poslanci zo Strany maďarskej koalície sa bude pochechtávať a slovenskí poslanci z vládnej koalície budú za vás do roztrhania tela bojovať. To je naozaj veľmi príznačné.
A dovoľte mi ešte jednu vec. Ja som to už spomenula v jednom svojom vystúpení: Pochádzam z juhu Slovenska, tam som sa narodila a tam aj žijem. A prepáčte mi, vážení kolegovia zo Strany maďarskej koalície, ja som tu preto hovorila o týchto veciach, lebo (hlasy z rokovacej sály), lebo som si dobre vedomá, aký je to vážny problém.
Pán poslanec Bohunický tu spomínal športové spravodajstvo. Pán poslanec, ja verím, že raz budete mať možnosť ísť medzi ľudí, ktorí na juhu Slovenska žijú, to je jedno, či to budú Maďari alebo Slováci, a budete im raz vysvetľovať, akú vy pociťujete zodpovednosť voči tomu, ako sa bude vyvíjať situácia na južnom Slovensku. Som zvedavá, čo im poviete.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac, pripraví sa pán poslanec Weiss.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Zajac:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na svete sú dva typy revolúcií. Jedným sú sociálne revolúcie typu francúzske revolúcie plné násilia a krvi. Druhým sú ústavné revolúcie. Jednu z nich opísal na príklade Spojených štátov francúzsky filozof Alexis de Toquille. Sú nenásilné, netečie v nich krv, ale to neznamená, že v nich nekypia vášne a že nie sú zdĺhavé a bolestné. November 1989 bol takouto ústavnou revolúciou. I prvými dvoma výzvami bolo nenásilie a zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany zakotvené v ústave. Najväčšou prednosťou ústavných revolúcií je práve ich nenásilnosť. Násilie je vždy ničivé, pustošivé, zanecháva dlhodobé nezacelé rany v spoločnosti a volá po revanši. Násilné revolúcie rúcajú pravidlá, lebo vychádzajú z predstavy úplne nového sveta bez vzťahu s históriou. Nenásilné budujú nové pravidlá ako kontinuitnú súčasť ľudskej histórie. Nevýhodou ústavných revolúcií je ich pomalosť, nezreteľné oddelenie hodnôt starého a nového sveta a značné prenášanie negatívnych prvkov zo systému starého do nového. To hovoria a z hľadiska násilnej revolúcie celkom právom dodnes radikálni kritici slovenského novembra 1989.
Slovensko sa vydalo po roku 1989 cestou ústavnej revolúcie. Je to cesta prechodu, kde sa nedeje nič naraz, ale postupne, pozvoľne, niekedy veľmi, veľmi pomaly, neraz so zákrutami, odbočkami, slepými uličkami, ale pokusmi o zvraty. Je to cesta, v ktorej je základná zmena rýchla, ale premena celej spoločnosti pomalá a práve v tejto pomalosti nesmierne bolestná a zaťažujúca spoločnosť jednu i viacej generácií. O jej hĺbke svedčí, že za svoje všetky oblasti a zložky spoločenského života. Ústavné a politické zmeny prechodom totalitného režimu na demokratický, zásadné zmeny vo vlastníctve a v ekonomickom systéme prechodom zo štátom riadeného hospodárstva na trhové, zmeny vo vnútornom usporiadaní štátu prechodom z centralistického štátom dirigovaného štátu na decentralizovaný spravovaný v omnoho väčšej miere samotnými občanmi, štátoprávnom usporiadaní zmenového usporiadania, v našom prípade prechodom na Slovenskú republiku ako nový samostatný štát, ale aj zmenou jeho medzinárodných vzťahov, prechodom z východných civilizačných štruktúr do západných, zo štruktúr RVHP a Varšavskej zmluvy na Európsku úniu a NATO.
Ako som už povedal, ide o premenu alebo prechod. Ide o dlhodobý proces, o proces nesmierne namáhavý a náročný, o proces, v ktorom dochádza k zmenám len krôčik po krôčiku. Na Slovensku trvá tento proces už 11 rokov a ešte nie sme zďaleka na konci. A dokonca podľa môjho názoru ani len v polovici. Je to proces pomalý a vzhľadom na potreby a vzhľadom na to, ako sa vyvíja okolitý svet, až priveľmi pomalý. V tomto zmysle sú varujúce konštatovania svetových odborných inštitúcií, ktoré platia nielen pre Slovensko, ale pre celý svet stredovýchodnej a južnej Európy, že tento proces je dnes taký pomalý, že rozdiely v životnej úrovni, a to znamená aj v životnej kvalite medzi euroatlantickými štátmi a štátmi, ktoré sa chcú dostať do ich štruktúr, sa v poslednom desaťročí nielenže neznižujú, ale, naopak, zvyšujú. Tieto hlasy hovoria, že zbližovanie nášho sveta so svetom západných civilizačných hodnôt, ku ktorým historicky prislúchame, bude možno len vtedy, keď sa u nás, ale aj inde podstatne zrýchli a prehĺbi tempo premien.
Je to varovný hlas, tak ako je varovný hlas najväčších zástancov reforiem na Slovensku, ku ktorým patríme aj my, že reformy prebiehajú na Slovensku priveľmi pomaly a nedôsledne. Dnes však počuť u nás veľmi hlasno najmä iný hlas. Že reformy možno robiť len v takom tempe, v akom sa pre ne vytvorí politická zhoda, a že ich treba robiť najmä preto, aby sme sa dostali do Európskej únie a do NATO, čo nám zaručí stabilnú bezpečnosť a prosperitu. Je celkom zrejmé, že na reformy je potrebná politická zhoda, rovnako ako je zrejmé, že náš vstup do NATO znamená pre nás stabilnú bezpečnosť a vstup do Európskej únie nám môže zabezpečiť zvýšený rast životnej úrovne. Som však presvedčený, že v týchto dvoch kľúčových otázkach, v otázke tempa, dôslednosti a hĺbky reforiem, ako i tempa vstupu do európskych štruktúr platí opačná príčinná súvislosť. Ak má byť celý proces úspešný, politický kompromis musí byť závislý od potrebného a nevyhnutného tempa reforiem. Tam, kde je hľadanie kompromisu dlhší ako reálny politický čas na presadenie reforiem daný dĺžkou volebného obdobia, ohrozuje samotné reformy, ich odštartovanie, priebeh a úspešnosť. Rovnako podľa mňa platí, že prvotný dôvod reforiem spočíva v potrebe občanov štátu. Platí, že len ak budú reformy vo vnútri krajiny úspešné, môže byť úspešný náš vstup do európskych štruktúr a najmä úspešnosť či neúspešnosť nášho účinkovania v týchto štruktúrach. Rovnako ako platí, že základnou podmienkou úspešnosti vnútornej i vonkajších reforiem je miera kultúrnosti našej spoločnosti, ktorá nás približuje ku kultúrnej úrovni spoločnosti, o ktorých partnerstvo sa uchádzame. To nám zároveň umožní zachovať si vysokú mieru našej vlastnej kultúrnej identity ako vyrovnania silných unifikačných tendencií dnešného globálneho sveta.
Hodnoty občianskej spoločnosti, ktoré sú na Slovensku ešte stále prislabé na to, aby sa dokázali stať všeobecným majetkom spoločnosti, a prislabé na to, aby sa plne dali zakotviť v ústave, a to aj v dnešnej zmene ústavy, znamenajú totiž okrem iného aj to, že budeme skutočne národom vtedy, keď budeme národom občanov a že občania budú vtedy skutočnými občanmi, ak si budú plne vedomí svojej národnej, a to znamená predovšetkým kultúrnej identity. Je celkom zrejmé, že v type konštitucionálnej revolúcie, aká prebehla u nás v roku 1989, hrá jednu z kľúčových rolí aj otázka ústavy krajiny. Ona totiž udeľuje spoločnosti základné smerovanie, stanovuje základný charakter štátu, jeho filozofiu, koncepciu, architektúru, zloženie a rozloženie moci v štáte, všeobecne prijatú mieru ľudských práv. Ona a jej duch sa stávajú pre generácie vodidlom každodenného správania. V dobre fungujúcej spoločnosti sa potom premieňa litera ústavy na živého ducha ústavnosti, na živú konkrétnu normu, ktorou sa riadi celá spoločnosť a ktorou sa riadi prevažná väčšina ľudí. Táto norma však môže fungovať len vtedy, keď sa ľudia pohybujú bezpečne a každodenne v jej rámci a nenapínajú ju ustavične do krajnosti, netangujú ustavične jej hranice. V takomto prípade potom možno hovoriť o ústavnom vlastenectve ako o vnútornej výbave občana, v takomto zmysle možno potom hovoriť o občianskej kultúre a občianskej civilnej spoločnosti.
Je celkom pochopiteľné, že v type ústavných revolúcií dochádza aj k pozvoľným zmenám ústavy vyplývajúcim z reálnej praktickej skúsenosti s tým, do akej miery sa platná ústava osvedčuje v konkrétnej praxi. Z tohto hľadiska možno povedať, že sa fakticky naplnilo všetko, čo bolo povedané už pri vzniku Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992. Že je to ústava demokratického štátu, ale že v nej ostáva priveľa reziduí z ústavného myslenia predchádzajúceho režimu, ako aj množstvo miest, ktoré budú zvádzať k porušovaniu ústavy. To všetko sa potvrdilo. Ústava ako celok potvrdila svoj základný demokratický charakter a stala sa zárukou toho, že demokratický vývin na Slovensku sa nezvrátil. Potvrdilo sa však aj to, že základná koncepcia ústavy je romantická a nezodpovedá reálnym potrebám sveta začínajúceho 21. storočia. Potvrdilo sa aj to, že všetky jej otvorené miesta budú zvádzať k zneužitiu a tam, kde to bolo politicky možné, k zneužitiu ústavy aj skutočne došlo.
Veľká skupina ústavných právnikov preto dlho a nahlas hovorila o potrebe novej ústavy. Boli to nielen Peter Kresák, Ivan Šimko a Ján Drgonec či dnes Ladislav Orosz a Pavol Hrušovský, ale aj Ernest Valko, Ivan Trimaj či Pavol Holländer, ako aj početná skupina mladších ústavných právnikov. Z tohto hľadiska je dnešný návrh novely ústavy celkom iste kompromisom. Nerieši koncepčné otázky štátu, otázky romantického alebo realistického základu, národného či občianskeho charakteru nastolené v preambule.
Rovnako to platí aj v niektorých iných základných otázkach. Ani tento návrh novely neodstraňuje sociálne ilúzie, ilúzie o bezplatnom zdravotníctve, automatickom práve na prácu, práve na bezplatné vzdelanie, neodstraňuje ani viaceré problémy týkajúce sa výkonu mandátu poslanca, jeho imunity, nerieši dostatočne problém monokratickej prokuratúry, problémy referenda a podobne.
Otázne vzhľadom na celkovú koncepciu je aj nové právo prezidenta podať na Ústavný súd návrh na rozhodnutie či predmet petície občanov žiadajúcich o vyhlásenie referenda je v súlade s ústavou. Tento nesystémový prvok však vyplýva z doterajších negatívnych skúseností s vypisovaním referenda. Koncepčné zmeny ústavy ostávajú v tomto návrhu teda nedoriešené a poviem to rovno, podľa môjho názoru ostanú po prijatí dnešnej novely už len ako výzva pre novú generáciu ústavných právnikov a politikov, ktorí už nebudú zaťažení romantickým duchom 19. storočia a nebudú lipnúť na rezíduách predchádzajúceho režimu.
Súčasná zmena ústavy rieši však rad kľúčových praktických problémov týkajúcich sa predovšetkým moci, jej deľby, výkonu a kontroly. Týka sa v pozitívnom slova zmysle činnosti Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu a umožňuje vytvoriť nový inštitút ombudsmana ako ochrancu občanov. Práve tento inštitút, ak má reálne fungovať, bude však potrebovať veľmi rýchle prijatie zákona a my politici, ktorí vyznávame hodnoty občianskej politiky, sme v tomto smere pripravení spolupracovať pri príprave takéhoto zákona nielen so všetkými politickými stranami, ale aj so zástupcami občianskej spoločnosti, zásluhou ktorých sa inštitút ombudsmana dostal do novely ústavy.
Rovnako dôležité sú z tohto hľadiska aj zmeny vo fungovaní Ústavného súdu, najmä jeho právo pozastaviť účinnosť zákona podozrivého z nesúladu s ústavou a k ďalším uplatneniam môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo ak hrozí značná hospodárska škoda, alebo iný nenapraviteľný následok. Zásadnú zmenu znamená reálne zvýšenie právomoci Najvyššieho kontrolného úradu voči ústrednej výkonnej moci ako nástroj zápasu proti korupcii. Rovnako významné je zvýšenie samosprávnosti súdnictva, ktoré posilňuje väčšiu mieru a nezávislosti od štátnej moci.
Nemenej dôležité sú dve zmeny týkajúce sa vnútornej architektúry štátu a jeho vonkajších väzieb. Prvý sa týka územnej samosprávy a druhá smeruje k nastoleniu štandardu týkajúceho sa vzťahu Slovenskej republiky k iným štátom. Práve tieto dve zmeny sú lakmusovým papierikom toho, do akej miery sa kryje deklaratívne prihlasovanie sa k väčšej miere demokracie v štáte a k pripravenosti vstúpiť do európskych štruktúr s reálnymi skutkami. Ostrá kritika opozície práve týchto dvoch zmien je svedectvom rozporu medzi jej skutkami a slovami.
Dovoľte mi, aby som na tomto mieste ocenil aj prácu skupiny poslancov pripravujúcich novelu ústavy. Šlo o dlhodobú trpezlivú prácu a ochota pre otvorenú spoluprácu so všetkými politickými stranami bez ohľadu na to, či sú koaličné alebo opozičné, prekračovala ďaleko rámec dnešných štandardných vzťahov medzi koalíciou a opozíciou.
Rovnako by som chcel oceniť aj spoluprácu komisie s odborníkmi a s laickou verejnosťou, ako aj verejnú diskusiu v médiách, čo sa prenieslo do ustavične sa zlepšujúcej výslednej podoby textu, a to nielen z vecného, ale aj legislatívneho hľadiska. Som rád, že som mohol byť ako laik pri tom, a priznávam sa, že to bolo jedno z mojich potešení v práci poslanca.
Som rád, že komisia zapracovala korektne do textu mnohé návrhy, a to aj mnohé naše návrhy, ktoré prispeli k skvalitneniu novely, začo my vďačíme predovšetkým spolupráci s takými ústavnými právnikmi, akými sú doktor Valko a Trimaj. Novela ústavy bude mať aj ich rukopis, čo je vzhľadom na ich dlhoročnú činnosť v oblasti ústavného práva len a len spravodlivé.
Diskusia o novele ústavy otvára aj rad problémov, ktoré idú nad rámec novely. Keďže však ide o zásadnú diskusiu, ktorá bude mať celkom iste pokračovanie v celom ďalšom desaťročí, pokladám za dobré a správne, že sa otvára už dnes, aj keď sa zrejme nebude môcť uplatniť už v tejto novele. Aj tu platí ono masarykovské, že demokracia je predovšetkým diskusia.
Myslím tým predovšetkým otvorene problém ochrany života, ktorá sa stáva kľúčovo civilizačnou diskusiou na začiatku 21. storočia a nemôžeme sa jej vyhnúť ani my. Ide o otázky hraníc života a smrti, a to pri jeho počiatku, ako aj na jeho konci, a o otázku ľudskej identity v súvislosti s reálnou perspektívou možných genetických zásahov do človeka až po jeho klonovanie.
Nemyslím si, že túto diskusiu možno ukončiť dnes. Som si však istý, že je prospešné, že sa táto diskusia dnes začína. Lebo mlčanie o kľúčových problémoch dneška by znamenalo nepripravenosť na ich zajtrajšie riešenie. Rovnako pokladám za dobré, i keď to ide nad rámec dnešnej zmeny, ak sa v diskusii objavujú aj ďalšie témy súvisiace so základnou koncepciou ústavy, týkajúce sa rozšírenia ľudských práv, otázok vlastníctva, vymedzenia ekonomickej rovnováhy štátu.
Veľa príležitostí na otvorenie týchto diskusií už v tomto parlamente v najbližšom čase nebude. Takto sa táto diskusia stane prinajmenšom súčasťou pamäti Národnej rady, a to znamená, že tak ako súčasť každej spoločnosti pestujúcej si svoju pamäť, aj tieto problémy sa v budúcnosti znova otvoria a otvoria sa aj na jej pôde.
V novele ústavy sa rámcovo vymedzuje inštitút ombudsmana. Zatiaľ je veľmi všeobecný. Práve preto je však dôležité, aby bol vymedzený tak, aby neumožňoval pri príprave zákona ľubovoľné výklady. Preto navrhujem spresniť jeho formuláciu. Ombudsman nemá byť len jedným z tých, čo sa spolupodieľajú či podieľajú na ochrane občanov. On má byť garantom tejto ochrany, jeho postavenie v tomto zmysle je nedeliteľné a v tom spočíva jeho rola a funkcia. Potvrdeniu tejto funkcie smeruje prvý z mojich pozmeňujúcich návrhov.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka inštitútu referenda. Netýka sa samotnej jeho podstaty, lebo je to problém priveľmi zložitý na to, aby sa dal vyriešiť v rámci tejto novely. Môj návrh smeruje len k tomu, aby sa v inštitúte referenda odstránili aspoň jeho najzraniteľnejšie miesta. Možnosť zmeniť výsledky referenda po troch rokoch Národnou radou, čo je celkom nesystémový prvok, dávajúci do rúk Národnej rady právo prislúchajúce občanom, možnosť vypísať referendom predčasné voľby, čo naopak narušuje charakter parlamentnej demokracie, a po tretie je možnosť ľubovoľne manipulovať časom petičnej akcie, čo priamo nabáda na politické zneužívanie referenda. Sú to praktické návrhy zmien a sú v súlade s tými návrhmi, ktoré pripravila odborná komisia.
Dovoľte mi na záver povedať, že pokladám novelu za jednoznačné skvalitnenie ústavy a za dôležitý krok k tvorbe našej živej ústavnosti a praktického naplnenia jej zmyslu. Som si istý, že keď pominie tlak parlamentnej diskusie, privítajú zmeny ústavy občania, ktorým bude slúžiť a pre ktorých sa stane dobrým nástrojom praktického uplatnenia. Trúfam si povedať, že časom ich prijmú aj tí, čo tieto zmeny dnes ostro kritizujú. Prednosti tejto novely budú môcť oceniť aj oni ako občania Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)