Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Angelovičová a po nej pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda,

ctená snemovňa,

som veľmi rada, že podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Fogaš vstúpil do diskusie k predloženému návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky a vyznal sa ako živý pamätník a konštruktívny, vtedy opozičný poslanec za Stranu demokratickej ľavice pri prerokúvaní návrhu Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992. Som veľmi rada, že aj pán podpredseda vlády zdôraznil zodpovednosť poslancov za Stranu demokratickej ľavice za rodiaci sa štát. Úsilie SDĽ vylepšiť obsah budúceho základného zákona štátu bolo aspoň čiastočne korunované úspechom. A že to nebolo jednoduché, skutočnosť dokresľuje snáď najlepšie búrlivá výmena názorov medzi vtedajším predsedom vlády pánom Mečiarom a vtedajším poslancom pánom Fogašom v ústavnoprávnom výbore. Drvivá väčšina členov poslaneckého klubu SDĽ podporila pri záverečnom hlasovaní návrh Ústavy Slovenskej republiky, a to aj napriek tomu, že poznali nedostatky, mali svoje návrhy a bola to ich zodpovednosť. Bola to vec zodpovednosti voči občanom tohto štátu a ani dnes to nie je inak.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Mušková a po nej pani poslankyňa Kolláriková a po nej pani poslankyňa Slavkovská.

Nech sa páči.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán podpredseda, hovorili ste o tom, že naša spoločnosť je rozpoltená, je polarizovaná podľa toho, aký politický názor zastáva. Pozývali ste nás k spolupráci. Pred vami to tu už urobil pán podpredseda vlády, hneď krátko po vás pán poslanec Šimko. Vyzerá to, že ste veľmi ústretoví, ochotní spolupracovať. Lenže, pán podpredseda, v akom čase nás pozývate k spolupráci? Nepozvali ste nás k spolupráci na tvorbe zákona, ako ste toto pozvanie dostali od nás, keď ste boli poslancom opozície. Vy ste spolupracovali na tvorbe ústavy, ale teraz pozývate k čomu? K zodpovednosti za túto novelu, ktorá je zlá, ktorá Slovensko skutočne môže rozhádzať, ktorá môže, jeho integritu spochybniť a tak ďalej. Takže ja si myslím, že toto nie je férová hra.

Takisto si myslím a vyzerá to tak, pán podpredseda, keď ste tak obhajovali vo svojom vystúpení túto novelu, že súhlasíte s tým, že parlament môže byť úplne zbytočný, lebo zákony, ktoré prídu z Európskej únie, budú nadradené našej legislatíve, budú automaticky platné a všetky problémy, ktoré tu vlastne vzniknú, vyrieši Ústavný súd. Ja sa chcem spýtať, pán podpredseda, pretože som si vás vždy vážila, čo sa s vami stalo? Vždy ste boli zástancom Slovákov a teraz sa váš postoj zmenil a je akýsi laxný.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kolláriková a po nej pani poslankyňa Slavkovská.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Pán podpredseda vlády, zaujalo ma vaše vyjadrenie k článku číslo 7. Podľa vás tento článok 7 hovorí o našej otvorenosti sa k svetu, ale zabudli ste potom dodať, že tento článok 7 odsek 2 hovorí aj o vzdávaní sa našich zvrchovaných práv rôznym medzinárodným organizáciám. Aj to treba povedať. O prevode zvrchovaných práv treba hovoriť až vtedy, keď budeme už vstupovať do tých medzinárodných organizácií. Presne tak, ako to urobili v Česku. Poliaci, tí to urobili takisto veľmi šikovne, že oni sa nezbavujú časti zvrchovaných práv v prospech medzinárodných organizácií, ale oni odovzdávajú len časť svojich kompetencií, a to v oblasti výkonnej, súdnej a zákonodarnej, a to je skutočne veľký rozdiel.

Ale chcem sa takisto vyjadriť aj k článku 66, ktorý hovorí o združovaní sa vyšších územných celkov. Viete, chýbajú mi tam mantinely. Či ide o združovanie v rámci Slovenskej republiky alebo ide o združovanie cezhraničné. Pretože tam potom si treba dať aj určité poistky, keď ide aj o medzinárodné združovanie, aby sa konalo v súlade s pravidlami, s právnymi normami Slovenskej republiky. Stačí, keď v takejto právnej otočke chýba nejaké jedno slovo a dáva tomu úplne iný zmysel. Čiže skutočne toto tam bude treba doplniť.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Slavkovská, po nej pán poslanec Drobný.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Pán podpredseda vlády tu veľmi dôrazne pripomenul, že v roku 1992, keď sa chystala ústava, takže SDĽ spolupracovala na príprave tejto ústavy, pretože si uvedomovala svoju zodpovednosť voči štátu. Ja to beriem, dokonca ste povedali, pán podpredseda, že určité návrhy boli do tej ústavy zakomponované, ktoré ste teda považovali za potrebné. Lenže toto vaše vyjadrenie svedčí prinajmenšom o dvoch veciach. Prvá vec je tá, že to znamená, že ste boli prizývaní na príprave ústavy, kdežto my sme neboli prizývaní. Boli sme prizývaní iba na tie počiatočné prípravné práce, potom už naše prizývanie sa skončilo.

A druhá vec, ktorá z toho vášho prejavu vyplýva, je tá, že vtedajšia vládna koalícia bola ústretová, a keď ste navrhli dobré veci, tak ich prijala. Ja si myslím, že my sa tu môžeme aj rozliať na kolomaž, aj tak neprijmete nič, čo chceme. Totiž vyzývať dnes, aby sme tu dávali nejaké pozmeňujúce návrhy, ale veď to už je neskoro. Predsa o každom návrhu musí byť aj nejaká dohoda politická. A kedy tá politická dohoda by sa už mala uskutočniť. Keď bol čas na prípravu, vtedy ste nás ignorovali, pozvali ste nás iba na jednu konferenciu v Papierničke, kde už proste bolo vlastne všetko pripravené. Tam len odznievali určité názory a mimochodom, mňa by skutočne tiež veľmi zaujímalo, keby ste mohli zverejniť mená tých odborníkov, ktorí spolupracovali na novele, pretože nám sú známi iba štyria poslanci ako predkladatelia, ale nikto iný. Bez toho, že by som chcela uraziť týchto štyroch poslancov, predsa si len myslím, že taká rozsiahla novela by mala byť prácou alebo možno aj je prácou nejakého širšieho tímu. Lenže ten tím je akosi pred nami utajený.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Drobný a po ňom pán poslanec Šepták.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu.

Vážený pán podpredseda vlády,

vaše vystúpenie ja považujem za veľmi dobré, ale vyvolalo jeden ohlas, ktorý ma strašne poburuje. Ohlas mladého člena tohto parlamentu, ktorý tvrdí, že to je jalové rečnenie a kabaret. Je to slovenský filibustering, ako som to už minulý týždeň povedal, ktorý je v zákonoch Spojených štátov uzákonený ako jalové rečnenie 41 hlasmi. Ale tento slovenský filibustering má aj vecný obsah. Tu sú aspoň vecné politické argumenty, ak nie vecné právne argumenty. Ja spomeniem len niektoré z nich. Nejasná textová formulácia niektorých návrhov noviel je taká výrazná, že keď sa bude interpretovať v akútnom štádiu, v nejakej krízovej situácii, tak to bude, prosím, asi návod na veštenie, nie ústava. Ako to bude ten vykladač interpretovať, keď textovo sú niektoré novely veľmi nejasné. To je po prvé.

Po druhé, obsahovo niektoré návrhy novely zjemňujú alebo oslabujú národnoštátny princíp. To je jednoznačné. Tak to vnímajú občania. Keď oslabia tento princíp, oslabia aj občiansky princíp, ktorý z neho vyplýva. Naši občania budú chudáci. Veď my sa ich ako štát nebudeme zastávať, keď budú v dajakých právnych problémoch v zahraničí. Páni, aká bude ich afinita k nášmu štátu? Veľmi slabá. Ten zvyšok vlasteneckých citov, ktorý majú, stratia a tu bude 5,4 milióna občanov, ak tu toľko až bude, ktorí budú mať vlažný vzťah k tomuto štátu. Páni, to si uvedomte, veď to vaši voliči hovoria, to nehovoríme my. Vám to hovoríme, takto to interpretujú vaši voliči. A teda táto diskusia, ja si myslím, to nie je kabaret, je to vecná diskusia, ktorá už vyvolala mnohé korektúry, ale bola by vecnejšia vtedy, keby to bola malá novela, za ktorú by ste dosiahli najmenej 114 hlasov, ale vy sa diskvalifikujete, čakáte len 90. Toľko dosiahol JUDr. Mečiar. Mali by ste dosiahnuť 30 hlasov. Potom by to bola práca dokonalá a svet by vedel, že je to konsenzus celospoločenský a celopolitický.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Šepták a po ňom pani poslankyňa Aibeková.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Pán podpredseda vlády, myslím si, že okrem vašich poslancov SDĽ nikto, nikto vás nepochválil, takže skutočne si myslím, že to vystúpenie bolo dobré a vybrali ste si k tomu aj veľmi lukratívny televízny čas a skoro som sa po tom vašom vystúpení, pán podpredseda, rozhodol aj podporiť túto novelu, ale, myslím si, že by som mal prejsť na vážne veci.

Pán podpredseda, vy patríte medzi ľudí, ktorí pracovali na ústave. Ako poslanec vtedajšej opozície ste pracovali na ústave a tá ústava bola prijatá, ako už aj moji kolegovia tu hovorili, aj opozíciou. Hovorili ste, že nie je dobré, ak sa tu poukazuje na možnosť zmeny ústavy v budúcnosti. To podľa vás ukazuje na nestabilitu systému. Otázka pre vás pán podpredseda Fogaš: Skutočne si myslíte, že po tom, čo tu štyria koaliční poslanci predložili túto účelovú novelu namiesto vlády a čo tu vládna väčšina natvrdo valcuje všetky návrhy opozície, skutočne si, pán podpredseda, myslíte, že môže opozícia podporiť tak rozsiahlu novelu s toľkými zmenami?

Pán podpredseda, skutočne si myslíte, že by sme mohli podporiť takúto nepodarenú ústavu, ktorá je účelovo menená podľa prianí koaličných strán? Vám nevadí, pán podpredseda, že táto novela prináša veľké množstvo neriešiteľných problémov. Čo potom? Prídete s novelou novely? A čo sa týka verejnej diskusie a diskusie s odborníkmi na právo, o ktorej ste tu vy pán podpredseda pred chvíľou hovorili, chcem sa spýtať, kedy by mala prísť tá verejná diskusia, pretože ak neviete, pán premiér Dzurinda vyhlásil, myslím si, že to bolo v pondelok, že v piatok tento týždeň diskusia o ústave bude ukončená a koalícia ústavu schváli.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Aibeková a po nej pán poslanec Oberhauser.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vy ste tiež ako mnohí, ktorí sme to urobili vo svojich vystúpeniach, spomínali na tú atmosféru roku 1992. Dokonca jeden z členov vášho klubu povedal, že mnohí traumu, ktorú majú z toho, že nehlasovali za ústavu v roku 1992, prekonávajú touto novelou, ale že to je trauma, ktorá sa nedá prekonať a ja s týmto vyjadrením úplne súhlasím.

Pán podpredseda vlády, ale spomeňte si, kto z nás, vtedy vládnych poslancov urážal vás, opozičných poslancov, že robia z rozpravy kabaret alebo mítingové reči. Ja som vtedy bola, hoci som bola začínajúca poslankyňa, staršia ako kolega Andrassy, ale toto som si nikdy nedovolila. Stačí si naozaj prečítať záznam z tej rozpravy a každý uvidí, aká bola kultivovaná na oboch stranách. Ale dnes sa ťažko diskutuje, keď naše slová nielenže nemajú záujem koaliční kolegovia si vypočuť, ale znižujú sa len a len k urážkam. Takže toto je aj veľký rozdiel medzi atmosférou v roku 1992 a v roku 2001 a pán podpredseda vlády, aj keď sa vás tu už mnohí iní pýtali, keďže ste vystúpili na obhajobu tohto návrhu, tak sa vás pýtam skutočne, prečo ste ako vláda nedali tento návrh vy a prečo ste vlastne pristúpili ku kritike takým spôsobom, že ste dali viac ako 60 pozmeňujúcich návrhov. Ja si myslím, že by bolo ďaleko čestnejšie, keby ste ako vláda, ktorá má v parlamente 92 hlasov alebo 90 hlasov povedzme, prečo ste nedali tento návrh vy a prečo nenesiete za ten návrh plnú zodpovednosť vy. Vy ste sa znížili len a len ku kritike a k pozmeňujúcim návrhom, teda teraz k obhajobe, ale myslím ku kritike písomnej v tom, že ste dali toľko pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že by to bolo ďaleko čestnejšie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Oberhauer a po ňom pán poslanec Krajči.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predseda.

Mňa zaujali slová pána podpredsedu, keď povedal, že keď sa prijmú ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, tak potom že vlastne tento text bude prijateľný. To je už asi štvrté kolo rôznych pozmeňujúcich návrhov na zdokonalenie textu pri tak vážnom zákone, ako je novela Ústavy Slovenskej republiky. Ja si myslím, že ak je situácia naozaj takáto, pán podpredseda, tak by si mal navrhnúť predkladateľom, aby stiahli túto novelu, aby sme v pokoji teda mohli dopracovať všetky tie pozmeňujúce návrhy na skvalitnenie textu. Čiže v tomto smere áno, ja to beriem, to je dobrý návrh, ale treba ho naozaj zrealizovať, lebo je faktom, že ten návrh nie je ani konzistentný, ani nie je systémový, tak ako je predložený.

Ja som napríklad hovoril o jaskyniach v súvislosti s tým, že majú zostať vo vlastníctve štátu. Ja som za to, aby jaskyne boli špeciálne chránené. Ale v tom texte je to absolútne nekonzistentné, pán predkladateľ, absolútne. Lebo je to zmiešané s nerastným bohatstvom a s vodou a s vodnými tokmi.

Čiže takto by sme mohli postupovať rad za radom. Tie návrhy nie sú jednoducho systémové ani konzistentné a už vôbec nie je premyslené, čo to vyvolá v nákladoch štátu. Transformácia verejnej správy, tak ako je tam zadefinovaná, vyvolá, koľko, koľko vyžiada peňazí? No určite niekoľko desiatok miliárd korún. Nie je to povedané. Nie je to zdokladované. Takisto Najvyšší kontrolný úrad.

Po prvé je nekonzistentné aj Ústavný súd, aj Najvyšší kontrolný úrad na kontrolu samosprávy. Nikde sa to tak nerobí vo svete a zase vyvolá obrovské náklady, ktoré nie sú vyčíslené. Čiže toto sú vážne chyby predloženej novely, a preto je dobré prijať to, čo pán podpredseda navrhol, stiahnuť, dopracovať o všetky pripomienky.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči a potom mám zaznamenanú pani poslankyňu Haluškovú. Je to tak? Nie. Takže potom pán poslanec Kresák.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Ja som veľmi rád, že vystúpil pán Fogaš ako predseda legislatívnej rady vlády a musím povedať, že ho považujem za odborníka, pretože keď bol po prvýkrát prizvaný k tvorbe ústavy a skutočne vtedy sa vytvorilo dielo, ktoré uzrelo svetlo sveta a ktoré má svoje opodstatnenie až dodnes, myslím si, že aj dnes značnou mierou prispel k vylepšeniu predloženého návrhu, pretože keď vo vláde a v legislatívnej rade tento návrh prechádzal 63 novelizovanými návrhmi alebo novými návrhmi, skutočne sa snažili vychytať tie chyby, ktoré sa tam dostali prostredníctvom štyroch predkladateľov. Ale aj napriek tomu dnes obhajoval tento dokument, ktorý tu už dva týždne rozoberáme a v podstate si myslím, že niektoré časti jeho vystúpenia naozaj nehovorili o tom, že by táto ústava bola tak dokonalá, aby sme sa mohli všetci stotožniť s jej prijatím. Predovšetkým v tej časti o vyšších územných celkoch, ktoré takto obhajoval, si myslím, že nie je to opodstatnené, pretože aj predchádzajúca ústava nebránila nikomu, aby sme pokračovali v postupe transformácie štátnej správy a verejnej správy. Teda štátnu správu sme akýmsi spôsobom ukončili, ale predovšetkým v oblasti samosprávy bolo potrebné robiť tieto kroky a naozaj, keby sme boli využili tú novelu, ktorá existovala, a prijali zákon o vyšších územných celkoch, dnes sme už mohli byť omnoho ďalej.

Teda myslím si, že táto ústava naozaj nie je dokonalá, lebo v tejto podobe, ako ju predložili navrhovatelia, je potrebné ju naozaj vylepšiť, tak ako to navrhoval aj pán Fogaš, a preto by bolo veľmi korektné, keby sa prizvala aj opozícia k tomuto, aby sme sa naozaj mohli vyjadriť. Mne sa páčila veta, ktorú povedal pán Fogaš, že podieľali sme sa na príprave ústavy preto, lebo sme cítili zodpovednosť. Aj my ju cítime.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kresák a posledný pán poslanec Engliš.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne.

Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

kolegyne, kolegovia,

veľmi stručne tiež by som nadviazal na to, čo povedal pán podpredseda vlády Fogaš. V prvom rade chcem nahlas povedať, že som hlboko presvedčený o tom, že málokto v tejto snemovni je viac kompetentných hovoriť o histórii prijímania Ústavy Slovenskej republiky z rokov 1992 práve ako pán Fogaš. Práve preto si myslím, že odznelo z jeho úst to, čo odznelo v súvislosti s tým, ako sa mnohí z vás dovolávajú akýchsi pozitívnych príkladov, ktoré v skutočnosti pozitívnymi príkladmi neboli v tom čase.

Na druhej strane chcem povedať inú vec. Iste viacerí z vás viete, že naše názory s kolegom Fogašom za uplynulých sedem rokov neboli jednoduché a vôbec neboli totožné. Konflikty, ktoré medzi nami odznievali a tie diskusie, ktoré sa odohrali, majú svoju genézu, majú svoju históriu, ale jednu vec treba oceniť, že my sa nemusíme vždy na všetkom zhodnúť, môžeme mať rôzne názory na právne vyjadrenie určitých skutočností, ale v určitom čase sme obidvaja dokázali dospieť k názoru, že problémy prekročili určitú kritickú pravú hranicu a že ich treba riešiť. A pán kolega Fogaš, aj ja viem, koľko desiatok hodín sme strávili počas uplynulých dvoch rokov v zložitých a ťažkých diskusiách o právnom riešení problémov, ktoré dnes sú predmetom diskusie v tejto snemovni. Samozrejme neboli sme to zďaleka iba my dvaja a bolo to množstvo veľmi známych ľudí, ktorých mená nie je problém zverejniť. Ja sa o nich budem zmieňovať v záverečnom slove. Chcem tým iba toľko teda povedať. Spojili, dokázali sme sa spojiť v demokratickej diskusii na tom, aby sme dosiahli ušľachtilé ciele, či to chcete alebo nechcete počuť viacerí z vás, a tie ušľachtilé ciele spočívajú v našej zodpovednosti a povinnosti posunúť ďalej ústavný systém tejto krajiny.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predseda.

A ďakujem aj pán podpredseda vlády, že ste potvrdili to, čo som vo svojom príspevku v rozprave hovoril. Pri prijímaní prvej ústavy boli totiž varianty, ako ste spomínali, ktoré sa prerokúvali, a to nebola ešte ústava. A až na rokovaní Národnej rady sa prerokoval návrh ústavy, na ktorom sa dohodli politické strany a ktorý prešiel širokým pripomienkovaním. Preto dostala aj 114 hlasov, a preto sa riešili v Národnej rade už len sporné otázky a bolo to skôr povedzme slávnostnejšie. Ja som hovoril, že do tohto pripomienkovania sa zapojili aj odborári. Veľmi dobre si to pamätám a teraz, prečo tu nie sú odborári. Teraz nemajú záujem to riešiť? Myslím si, že nie. Teraz sa pripomienkuje, sami navrhovatelia hovoria už konkrétny návrh ústavy. Čiže žiadne návrhy alebo žiadne teda varianty. A tvrdia to aj samotní predkladatelia. Ale až tu v parlamente sa prerokúvajú, hovorím, návrh ústavy, čiže žiadne varianty, žiadne návrhy, ale ústava, novela ústavy a samotní predkladatelia k nej už dali pozmeňujúce návrhy. To, čo predložili sami, snažia sa zmeniť. Vy za vládu ste predložili, pokiaľ si pamätám dobre, asi 63 pozmeňujúcich návrhov. Celkove je ich 250. Čiže žiadna slávnostná atmosféra, ale tak ako som povedal, ostro pracovná. Je to proste, musím povedať, až smiešne, že samotní vy páni koaliční politici potvrdzujete to, čo my tvrdíme. A to totiž, že novela ústavy je skutočne paškvil, ktorým si chcú navrhovatelia vybudovať gloriolu tvorcov ústavy za každú cenu bez ohľadu na to, čo to prinesie národu Slovenskej republiky. Nevyvracajte naše tvrdenie, že ústava škodí, podľa nás až ohrozuje existenciu Slovenskej republiky. A za to vás pán podpredseda haním, že svoje dielo, ktoré ste vy vytvárali, doslova prepáčte za výraz, opľúvate.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické poznámky - podpredseda vlády.

Nech sa páči.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

Pán poslanec Engliš, myslím si, že ste práve naznačili, ako sa nedá kultivovane odpovedať na to, čo ste povedali. Ja sa domnievam, že to vaše vyjadrenie v závere je skutočne skôr váš obraz, a nie toho, čo som tu ja povedal.

Myslím si, že tu rezonovali pripomienky, ktoré sa týkali počtu pozmeňujúcich návrhov, pôdy, politické pripomienky a potom i odborné. Áno, veď to je legislatívny proces a ako taký predsa musí prebiehať aj v nejakom období. Nie je možné, aby neboli predložené žiadne návrhy. Pán poslanec Tkáč, 366 návrhov na zmeny...

Predseda NR SR J. Migaš:

Dve minúty pre pána podpredsedu vlády, taktiež. To je reakcia na faktické poznámky. Dve minúty.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

... bolo k ústave z roku 1992 predložených 366 a ty tu hovoríš, že 78 nemáš čas za týždeň prečítať. Tak ako. To nie je korektné. To nie je korektné. To nie je nič iné len televízna hra. Rovnako si myslím, že nie je korektné, a keď tu začneme rozprávať o tom, aké sú kde s kým dohody. Pán poslanec Brňák, povedal niečo o pôde. Poviem to teda verejne. V tomto volebnom období sa s pôdou neudeje nič než to, čo schváli Národná rada. V roku 2006 sa stane pôda odúmrťou alebo zanechanou vecou a prejde na štát. To je celé a ktorá vláda vtedy bude, bude niesť zodpovednosť za to, ako bude rozhodovať. Takže vôbec to nespájajme s prijímaním ústavy. Chcem zodpovedne vyhlásiť, že tento materiál, ktorý je tu prerokúvaný ako novela ústavy, neznamená žiadne vzdanie sa zvrchovaných práv, neznamená a konečne i zmeny, ktoré sú navrhnuté, to len vylepšujú. Vláda dala návrh, ktorý zodpovedal tomu, aby prešli kompetencie príslušných orgánov. Tak prosím, o tom sa bavme. Vy poznáte pozmeňujúce návrhy. Rovnako chcem povedať, že neprichádza do úvahy, pán poslanec, aby došlo k nejakému územnému členeniu. Tu pokiaľ bude platiť Ústava Slovenskej republiky a pokiaľ tu budú normálne ústavné pomery, to vôbec neprichádza do úvahy. Takže to, čo ste povedali ako scenár, je dobré možno z hľadiska nejakého oživenia, ale reálny podklad k tomu nevidím.

Rovnako si myslím, že treba vážiť slová aj v súvislosti s verejnou diskusiou, aj s tým, čo vláda urobila. Keďže mám len dve minúty, nemôžem to tu rozoberať, ale niekoľko hodín, ktoré sme strávili na výjazdových zasadnutiach i legislatívnej rady, svedčí o úspechu. A keď sa tu už toľko hovorilo o verejnej diskusii, pani poslankyňa, vy ste na váš návrh v roku 1997 napísali "prosím nepostupovať žiadnemu expertovi". Taká ste boli z hľadiska verejnosti a zverejňovania tímov. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pán poslanec Tkáč - procedurálny návrh.

Poslanec V. Tkáč:

Vystupujem v rozprave, pretože ste nepovedali, že reaguje na faktické pripomienky, čiže otvára nové kolo faktických pripomienok.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, povedal som reakcia na faktické poznámky podpredsedu vlády a dal som mu slovo. Technika zlyhala, potom zapli časomieru, bolo to v súlade s rokovacím poriadkom.

Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán predseda, správne ste povedali, že pán podpredseda reagoval na naše faktické poznámky, ale kedykoľvek vystúpi podpredseda vlády, vystupuje v zmysle rokovacieho poriadku, nie na faktické poznámky. A na jeho vystúpenie je možné reagovať. Tak prosím, preštudujte si páni kolegovia rokovací poriadok.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Gašparovič, v danom prípade sa veľmi mýlite, pretože pán podpredseda vlády dostal slovo v súlade s rokovacím poriadkom mimo poradia a každý či poslanec alebo člen vlády vystúpi v rozprave, potom má právo reagovať na faktické poznámky. On reagoval na faktické poznámky. Prečítam, pani poslankyne, páni poslanci. Je to § 33 článok 1 rokovacieho poriadku. Po vystúpení poslancov prihlásených s faktickými poznámkami poskytne predsedajúci možnosť faktickou poznámkou reagovať i rečníkovi, na ktorého reagovali poslanci faktickými poznámkami. A to sa týka aj rečníka, ktorý je mimo poradia prihlásený, čiže člen vlády.

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo. A po nej pán poslanec Zajac.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Pozerám, že je 20.03 hodín, tak predpokladám, že už žiadny člen vlády neprejaví záujem o vystúpenie dnes, lebo ten najlepší televízny čas už ubehol. A chcela by som ešte na začiatku povedať, pán podpredseda Fogaš, nehnevajte sa, ale tá vaša záverečná poznámka na adresu pani poslankyne Tóthovej bola naozaj veľmi nekorektná preto, lebo ste zabudli dopovedať, že tá poznámka bola na materiáli, ktorý sa nazýva interný. A to je bežná prax, pokiaľ viem aj pri práci súčasnej vlády, takže nezavádzajte tu.

Vážený pán predsedajúci, prítomní, ale aj neprítomní členovia vlády, páni predkladatelia, ctené poslankyne, páni poslanci, a keďže sa nepatrí kohokoľvek vynechať či opomenúť, tak aj drahé žetóny. Mnohí z vás už konštatovali, že táto rozprava je rozsiahla, ale je to naozaj prirodzené, lebo aj novela ústavy, ktorú nám predkladatelia predložili, je až nevídane rozsiahla a myslím si, že ju právom jeden z mojich predrečníkov nazval revíziou. Za tie dva týždne sme mali možnosť vypočuť si množstvo názorov i argumentov, ale aj množstvo zavádzaní a poloprávd. A zažili sme tu aj niekoľko kurióznych okamihov, ktoré nasvedčujú tomu, že režisérovi tejto trúchlohry zvanej novela Ústavy Slovenskej republiky sa situácia akosi vymkla z rúk.

Najprv nás predkladatelia i pán premiér zanietene a zasvätene presviedčali o tom, že novelu ústavy musíme prijať v predloženej podobe preto, lebo to od nás žiada Európska únia a bez nej je ohrozený celý integračný proces. Potom sme sa od podpredsedu vlády pre integráciu dozvedeli, že to tak celkom nie je, že Európska únia od nás nič také nežiada, ale že to my sami takto chceme, lebo je to v našom záujme.

Najprv nás predkladatelia ústami pána poslanca Kresáka presviedčali, že návrh je priam legislatívnym skvostom. A vzápätí nám tí istí predkladatelia zašití do skupiny poslancov ústami pána poslanca Fehéra predložili 78-bodovú novelu novely. A rozprava sa začína odvíjať ako v ríši divov. Opoziční poslanci, ktorí prichádzajú s konkrétnymi výhradami a námietkami voči predloženému textu podľa predkladateľov, plnia iba príkazy svojho šéfa, zlého Mečiara. Predkladateľ i kazateľ v jednej osobe, pán poslanec Šimko, vo svojej falošnej a hranej ústretovosti voči opozícii dokonca zájde tak ďaleko, že povie: "Nie," a teraz ho citujem, "my nemáme nič proti už existujúcej ústave. Napokon ocenil ju celý demokratický svet ako ústavu dobrú, demokratickú a vyhovujúcu. Časy sa však menia, vývoj ide ďalej a žiada si zmeny, ktoré kontinuálne budú rozvíjať náš ústavný systém." To povedal pán poslanec Šimko. Nuž ak by som mala brať tieto vaše slová naozaj úprimne alebo uveriť tomu, že boli úprimné, tak by som sa vás rada spýtala, pán poslanec Šimko, prečo potom, ak dnes uznávate, že ústava z roku 1992 bola dobrá, demokratická a vyhovujúca, vaši kolegovia z KDH za ňu nehlasovali? Vy ste boli vtedy vo Federálnom zhromaždení, ale boli ste členom KDH a KDH tu vtedy demonštratívne odmietlo ústavu v roku 1992. Je to zaujímavé, ako sa váš názor zmenil. Ale pán Šimko sa tu blysol aj inou veľkou myšlienkou, keď rozpravu o novele ústavy či novele novely ústavy nazval zápasom nového sveta so starým svetom. Nuž a pre tých, ktorí doteraz nevedia, kto je kto, tak tým novým svetom je rozhodne pán Šimko a všetci tí, ktorí s ním súhlasia, a starým svetom sú poslanci HZDS, SNS a, samozrejme, všetci ostatní, ktorí s ním nesúhlasia.

Ale netrápte sa kvôli tomu, lebo pán Šimko ako kresťan veľkých rozmerov a nedozerných dimenzií nás všetkých všeobjímajúco chápe. To iba občas, keď ho neberie kamera a keď má vypnutý mikrofón s nervóznym úsmevom zahrozí smerom do starého sveta: Však vás ten smiech prejde, pravda pán Šimko. Môže si to dovoliť, veď na prijatie novely ústavy stačí 90 hlasov. Opozíciu k tomu nepotrebuje. Sebaistý úsmev na vašich tvárach, páni predkladatelia, ktorí ste tu prezentovali pri vystúpeniach opozičných poslancov, však akosi zamrzol vo chvíli, keď v rozprave vystúpil poslanec Fico. Mali ste ho zrejme vo svojej skladačke a on zrazu namieta v tých istých veciach ako predstavitelia starého sveta. S tým ste nerátali, a keď ste pri argumentoch poslancov HZDS stále podsúvali verejnosti pocit, že autorské práva na ne má Vladimír Mečiar, uvedomili ste si, že pri Ficovi musíte použiť inú taktiku. A tak ste sa nás i občanov pri televíznych obrazovkách pokúšali presvedčiť, že Ficove výhrady voči novele boli úplne iné ako naše a pánovi poslancovi ste vo svojich faktických pripomienkach začali sľubovať, že sa "jeho podnetnými návrhmi budete zaoberať". Keď napríklad povedal pán poslanec Brňák vo svojom vystúpení, že článok 154b odsek 3 obsahuje v právnom štáte neprípustnú ústavnú úpravu, ktorá umožňuje retroaktivitu a autori ju do novely zapracovali účelovo len preto, aby sa zbavili nepohodlného predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, tak to bolo podľa vás, bol to nezmysel, ktorý si vymyslel zlý Mečiar. To isté však povedal aj pán poslanec Fico, dámy a páni. Zdá sa, že jeho názor je v poriadku.

Pán poslanec Brňák rovnako ako pán poslanec Fico povedal, že inštitút ombudsmana je v návrhu spracovaný povrchne a z praktického hľadiska sa stane vlastne len dobre platenou lampárňou. Pravda, Brňák nemôže hovoriť inak, lebo plní pokyny zlého Mečiara. Nuž chcete vari povedať, že aj poslanec Fico plní Mečiarove príkazy?

Keď povedal pán poslanec Brňák, že kompetencie, ktoré dáva novela ústavy vyšším územným celkom, sú príliš široké a môžu sa zneužiť na ohrozenie územnej celistvosti Slovenskej republiky, tak ste ho osočili, že sú to táraniny, ktoré si vymyslel zlý Mečiar, aby vystrašil nevinných a nič netušiacich občanov. Keď však poslanec Fico spomenie, že v návrhu chýbajú zabezpečovacie mechanizmy a poistky, ktoré by zabránili zneužitiu týchto kompetencií, tak ste jednoducho stratili reč.

A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Aby ste mi dobre rozumeli. Ten dvojaký meter pri hodnotení výhrad poslanca Brňáka a poslanca Fica by mi v podstate neprekážal, keby ste sa pripomienkami pána poslanca Fica naozaj vážne zaoberali a výsledkom by bola zmena v návrhu novely, ktorá namietané rozpory odstráni. Prekáža mi to však preto, že ono "budeme o tom uvažovať" neznamená nič iné len to, že sa budú hľadať cesty, ako z nezávislého poslanca Roberta Fica urobiť ďalší žetón, ktorý by "pozichroval" hlasy potrebné na prijatie novely.

Spýtajme sa teda, aký zmysel má táto rozprava? Ide v nej o to, aby sa predložený text novely dôsledne analyzoval či vylepšil? Po dvoch týždňoch diskusie je zrejmé, že to tak nie je. Napokon už aj predsedovi vlády začínajú tiecť nervy a nevie pochopiť, ako je možné, že v parlamente sa diskutuje, keď sa koaličná rada už dohodla. Je to naozaj veľká trúfalosť od slovenského parlamentu. Koaličná rada sa dohodla, a to je dôležité. Teraz ide len o to, aby sa správne odhadol okamih, keď budete mať naisto v rukách 90 žetónov. V tejto chvíli sa "demokraticky" obmedzí rozprava a zazvoní zvonec predsedajúceho. Môže sa začať hlasovanie.

Ja by som sa chcela spýtať, keďže nás tu neustále vyzývate, myslím členov opozície, že keď skutočne cítime zodpovednosť za tento štát, tak by sme sa mali usilovať tento návrh novely nielen kritizovať, ale aj predkladať pozmeňujúce návrhy, tak sa chcem spýtať. Ako to vlastne myslíte, keď podľa informácií, ktoré sme sa dozvedeli po rokovaní koaličnej rady, boli médiá informované a povedal to predseda vlády Mikuláš Dzurinda, že koaličná rada sa dohodla a s ňou všetky jej subjekty, že novela bude v parlamente schválená v takom stave, v akom je predložená. Že sa nebude hovoriť o žiadnych pozmeňujúcich návrhoch. Toto bol výsledok dohody koaličnej rady. Tak akú hru to tu hráte, keď nám teraz tvrdíte, že keby sme dávali pozmeňujúce návrhy, mohli by sme zmeniť k lepšiemu to, čo kritizujeme. Veď vy ani sami tomu neveríte.

Aký má teda zmysel táto rozprava? Má zmysel namietať, tak ako to urobil vo svojom vystúpení poslanec Kandráč, že novela obsahuje príliš veľa nejednoznačných pojmov a že to umožní vykladať si jednotlivé ustanovenia ústavy rôznym spôsobom, čo zakladá riziko nekonečných sporov? Pred chvíľou na túto skutočnosť upozorňoval vo svojej faktickej poznámke aj poslanec Drobný. Ak si však pripomenieme, ako sa posilňujú právomoci a postavenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, pochopíme, že nejednoznačnosť pojmov v návrhu novely ústavy má svoje opodstatnenie. Viete si predstaviť ideálnejšiu situáciu? Každý spor okolo výkladu ktoréhokoľvek článku ústavy bude mať v rukách Ústavný súd. A tak sa dosiahne presne to, čo pred niekoľkými rokmi jeden z autorov predloženej novely tak pregnantne vyčítal napríklad novele Spojených štátov amerických. Ústavný súd Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami v konkrétnych prípadoch bude môcť podávať výklad ústavy a touto cestou prakticky prekrúcať a prispôsobovať jej obsah a zmysel. A tak, keďže právne problémy, ktoré Ústavný súd posudzuje, majú často politický charakter, obsah jeho rozhodnutí ho jednoznačne postaví do pozície politického orgánu. Aj preto je dôležité, aby sa počet členov Ústavného súdu rozšíril o troch sudcov a aby sa funkčné obdobie predĺžilo na 12 rokov. Tak sa zabezpečí, že 12 rokov budú o tom, čo je ústavné a čo nie, rozhodovať "nezávislí sudcovia Ústavného súdu" a tú ich "nezávislosť" bude zrejme garantovať to, že to budú bývalí právni experti súčasnej vládnej koalície. A navyše budú o tom rozhodovať ľubovoľne krátko či dlho a v tomto prípade zrejme skôr dlho, možno aj niekoľko rokov.

Pán Kresák sa nás tu pokúšal mystifikovať tvrdením, že zvýšenie počtu členov Ústavného súdu vyplýva z prirodzenej potreby, keďže sa posilňujú právomoci Ústavného súdu, poviem to jednoducho, bude viac roboty, preto treba aj viac ľudí na Ústavnom súde. No ono to znie veľmi logicky. Pritom však pán Kresák zabúda povedať jednu vec. Keby mal Ústavný súd predstavovať podľa novely ústavy štvrtý stupeň súdnej moci a právomoci, ktoré sú obsiahnuté v zmene postavenia Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa predloženej novely, naznačujú takýto úmysel, čo len tak mimochodom nezodpovedá európskym tradíciám vo všeobecnom súdnictve, ale to nie je dôležité, tak na to, aby Ústavný súd plnil takúto funkciu, musel by mať nie 13, ale minimálne 70 a niektorí experti hovoria dokonca až 80 členov.

Inak hrozí paradox, že Ústavný súd ako orgán, ktorý by mal chrániť občana pred prieťahmi v súdnom konaní, by sám spôsoboval prieťahy. Nuž a za to nás na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, kde v poslednom čase hrozivo narástol počet sťažností na prieťahy v súdnom konaní zo Slovenskej republiky, určite nepochvália. A ak by pán poslanec Kresák chcel vo faktickej reagovať na túto časť s tým, že je to inak, tak by som mu chcela zacitovať jeho slová, ktoré odzneli v rozhovore pre dnešnú Národnú obrodu, kde odpovedá na otázku: Ktoré navrhované zmeny pocítia občania v praktickom živote? Zrejme máme na mysli teraz pozitívne zmeny: "Článok 7 vo vzťahu k medzinárodným zmluvám vytvára priestor pre náš vstup do Európskej únie. A pozrime sa do týchto krajín a zodpovedajme si otázku, kde chceme žiť. Všimnime si inštitút ombudsmana a zrýchlenie konania na pôde všeobecných súdov. A teraz príde tá časť, to je predsa v prospech každého z nás. Každý, kto má pocit, že bol ukrivdený, sa predsa môže podľa novely ústavy obrátiť na Ústavný súd a veriť v nápravu." Nuž ak si myslí pán poslanec Kresák, že 13 členov Ústavného súdu bude môcť riešiť tú záplavu sťažností, tak je veľmi naivný.

Ale spomeňme si ešte ďalší rozpor, ktorý sa v doterajšej rozprave zatiaľ, pokiaľ som mala možnosť posúdiť, málo akcentoval. V návrhu novely sa tvrdí, že prijatie novely nebude mať vplyv na zvýšenie výdavkov zo štátnej pokladnice. Nuž a tak sa chcem spýtať, tí traja noví sudcovia na Ústavnom súde budú pracovať zadarmo? A zadarmo bude dozerať na ochranu ľudských práv aj ombudsman? A čo jeho úrad, náklady spojené s jeho prevádzkou? Vytvorenie vyšších územných celkov bude tiež zadarmo? Veď pán Nižňanský hovoril čosi o 2,5 miliarde korún. A niektorí experti odhadujú tento špás ešte na väčšiu sumu. A čo náklady súvisiace s rozšírením pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu? Kde sú tie financie plánované na takéto zmeny? Koľko nás to teda bude stáť a kto to zaplatí? Žeby zase občania cez balíčky ďalších ozdravných opatrení? Nuž potom sa nám môže stať, že budeme mať ústavu, ktorú nebudeme môcť jednoducho uviesť do života, lebo občan je už naozaj na dne svojich možností.

Keby som mala byť dôsledná, musela by som spomenúť mnohé ďalšie riziká a prešľapy predloženej novely. Podrobne a vyčerpávajúco ich pomenovali vo svojich vystúpeniach moji kolegovia v priebehu týchto posledných dní, v priebehu dvoch týždňov. A ako som už spomenula, predkladatelia namiesto toho, aby pozorne načúvali ich výhradám, usilovali sa ich znevážiť tým, že ich klasifikovali ako plnenie príkazu nášho predsedu, aby sme návrh novely znosili pod "čiernu zem". Odvolávali sa pritom na materiál, pán Šimko, ktorý zrejme pán Šimko našiel na stole. Predpokladám, že pán Šimko mal na mysli záznam vystúpenia Vladimíra Mečiara k novele ústavy na stretnutí nášho predsedu s poslancami klubu HZDS v Národnej rade.

Dovoľte mi teda nielen pre vás pán Šimko, lebo vy ten materiál poznáte, ale aj pre ctenú snemovňu zacitovať z tohto materiálu vetu, ktorá v skutočnosti napovedá, aký bol charakter tohto "príkazu". Túto vetu povedal Mečiar na záver svojho vystúpenia. A citát znie: "V návrhu novely sú veci, ktoré nie sú také podstatné, ale sú tam skryté myšlienky, ktoré sú veľmi podstatné. Prosím preto," pokračuje citát, "pokiaľ budete analyzovať svoje právne názory a stanoviská, aby ste pri týchto analýzach zobrali čiastočne do úvahy aj názory, ktoré som tu hovoril." Koniec citátu. Ešte raz zdôrazňujem slová, prosím, aby ste zobrali čiastočne do úvahy aj názory, ktoré som tu hovoril. To je podľa vás ten striktný príkaz predsedu, ktorý nám diktuje nesúhlasiť s predloženým návrhom.

Dámy a páni, na porovnanie, aby sme si urobili dokonalý obraz o tom, kto komu čo prikazoval, chcem pripomenúť slová koaličných lídrov, ktoré odzneli na adresu svojich koaličných poslancov. Napríklad pán Bugár, predseda Strany maďarskej koalície na otázku novinárov, do akej miery zaručuje, že poslanci predložený návrh odobria, odpovedal: "Som presvedčený, že všetci budú hlasovať za. Nakoniec máme nástroje, aby sme voči tým, ktorí tak neurobia, vyvodili dôsledky." Na otázku novinárky, aké nástroje má na mysli, reagoval: "Napríklad nemuseli by sa už objaviť na budúcej kandidátke Strany maďarskej koalície."

Ako iste všetci počujete, je to vyjadrenie naozaj hodné demokrata a nesignalizuje nič iné len to, že poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.

Aby sme však boli spravodliví, pripomeňme si slová ďalšieho koaličného "bosa", ako s obľubou nazýva predsedov strán pán Dzurinda. Tentoraz pána Migaša, ktorý v súvislosti s hlasovaním o novele ústavy v čase pred práve prebiehajúcou rozpravou otvorene a sebaisto vyhlásil: "Ja sám mám k dispozícii 22 žetónov." Keď sme v rozprave tieto jeho slová citovali, dostalo sa nám výčitiek, že urážame dôstojnosť koaličných poslancov. Nuž ale, ctené dámy, vážení páni, ako som už povedala vo faktickej poznámke, slová, ktoré urážajú vašu dôstojnosť, povedal pán Migaš. My sme ho len citovali a keďže ako všetci vieme, žetóny sú pliešky, ktoré sa v kasíne najprv kupujú, aby sa mohli vložiť do hazardnej hry, ja som si dovolila pánovi Migašovi položiť otázku, koľko za svojich 22 žetónov zaplatil on? Nič viac, nič menej. A to, kto z vás sa bude pri záverečnom hlasovaní správať ako žetón, je naozaj len otázkou vášho svedomia.

Iný líder, tentoraz zo SOP, sľuboval už dnes nezávislému poslancovi Sládečkovi za jeho áno pri hlasovaní možnosť návratu do poslaneckého klubu SOP. Každý normálny a triezvo uvažujúci človek by nazval takéto spôsoby kupčením či vydieraním, vy ich nazývate, teraz opäť citujem: Bežné spôsoby politickej práce, ktoré sa používajú vo vyspelých demokraciách. Nuž nebudem to komentovať, lebo verím, že občania, ktorí mali možnosť prečítať si tieto vaše vyjadrenia v médiách, si urobia úsudok sami.

Vyčítate nám, že neustále vyťahujeme maďarskú kartu a strašíme ňou občanov. Pritom veľmi dobre viete, že ak niekto v súvislosti s predloženou novelou ústavy maďarskú kartu vytiahol, tak to bola práve Strana maďarskej koalície. Akosi rýchlo zabúdate na to, že ešte pred niekoľkými dňami vaša nádej, že dosiahnete v parlamente potrebných 90 hlasov za novelu ústavy, visela na šnúrke upradenej zo štyroch požiadaviek Strany maďarskej koalície, Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, maďarskej fakulty, pôdy neznámych vlastníkov a takzvanej Komárňanskej župy. Chartu vláda schválila presne v takej podobe, ako si to želal podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti Pál Csáky, takže z Európskej charty regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín sa stala Csákyho charta regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín, vláda odobrila aj fakultu a našlo sa hneď aj 10 miliónov korún na to, aby boli predstavitelia Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre povoľnejší, nebránili sa politickému nátlaku a aby prižmúrili oči aj nad útokom na akademické slobody.

Problém s pôdou neznámych vlastníkov je, a teraz citujem pána Bugára, "na dobrej ceste". A na dobrej ceste je, a to už vychádzam z predloženého návrhu novely ústavy, aj Komárňanská župa, lebo právomoci, ktoré dávate obciam a vyšším územným celkom v tejto novele, nie sú ničím iným len možnosťou, aby takáto župa vznikla.

A teraz sa vrátim jednou poznámkou k tomu, čo povedal pán podpredseda vlády pred chvíľou vo svojom vystúpení, keď nám vyčítal, že stále útočíme proti tomu, že sa zriadia vyššie územné celky a že je to od nás veľmi falošná hra, lebo vlastne to vytváranie vyšších územných celkov sa začalo reformou už počas Mečiarovej vlády. Ale pán podpredseda vlády, ak tu niekto zavádza, tak ste to vy. Nám nevadí, že sa budú vytvárať vyššie územné celky. Nám vadí spôsob, akým sa to bude robiť, a vadí nám to, akými kompetenciami chcete tieto vyššie územné celky vybaviť.

Takže znovu opakujem, právomoci, ktoré dávate obciam a vyšším územným celkom v tejto novele, naozaj nie sú nie ničím iným len možnosťou, aby takáto župa, rozumej Komárňanská župa, vznikla. A ja si, poznajúc príslovečnú skromnosť predstaviteľov Strany maďarskej koalície, nedovolím ani pochybovať o tom, že túto možnosť využijú. Vy tvrdíte, že nie. Tvrdíte, že vy dovidíte na koniec ich požiadavkám a my strašíme zbytočne. My sa však, dámy a páni, pri svojich obavách nemusíme odvolávať len na smutné a tragické historické skúsenosti s požiadavkami predstaviteľov maďarskej iredenty spred niekoľkých desaťročí. Naše obavy legalizuje už samotná už vyše 10-ročná história vývoja našej spoločnosti od roku 1989. Začalo sa to tabuľami, matrikovým zákonom, jazykovým zákonom, pokračuje to Chartou regionálnych a menšinových jazykov, fakultou, pôdou, župou. Skúste si tipnúť, s čím prídu naši maďarskí kolegovia v blízkej budúcnosti. Veď už dnes prichádzajú signály z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré 23. januára tohto roku schválilo nové odporúčanie číslo 1492 pre výbor ministrov a ktoré odkazom na odporúčanie číslo 1201 z roku 1993 znovu potvrdzuje, že národnostné menšiny majú právo na primerané miestne alebo autonómne orgány či osobitný štatút. Poviete zrejme, veď to je len odporúčanie. Nuž a ja vám pripomeniem, že aj Rámcovému dohovoru o ochrane národnostných menšín predchádzalo odporúčanie. Odporúčaním začali aj tlaky na prijatie Charty regionálnych a menšinových jazykov a dnes je na svete aj návrh Dodatkového protokolu o právach národnostných menšín k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Nuž a aby ma niekto vo faktickej poznámke na moje vystúpenie neobvinil z toho, že chcem v našej verejnosti vzbudiť nevôľu k integračným snahám Slovenskej republiky, dovolím si na tomto mieste zdôrazniť, aké dôležité je pri rozhodovaní o prijatí odporúčaní chárt a dohovorov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy správať sa zvrchovane s ohľadom na národnoštátny záujem krajiny.

Pripomínam, že Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín doteraz nepodpísali ani neratifikovali Andora, Belgicko, Francúzsko a Turecko, že iné krajiny Gruzínsko, Grécko, Island, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko a Portugalsko podpísali rámcový dohovor, ale doteraz ho neratifikovali, že Európsku chartu regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín doteraz nepodpísali ani neratifikovali Albánsko, Andora, Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Gruzínsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Moldavsko, Poľsko, Portugalsko, Rusko, San Maríno a Turecko a chartu podpísali, ale doteraz neratifikovali Rakúsko, Cyprus, Francúzsko, Luxembursko, Malta, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Macedónsko, Taliansko, Ukrajina a Veľká Británia. Podotýkam, že nikto sa kvôli tomu nevyhráža Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku, Rakúsku či Veľkej Británii, že budú vylúčení z Európskej únie a rovnako im nehrozí, že by im Rada Európy posielala nejaké demarše. A prečo tieto krajiny doteraz tieto dokumenty nepodpísali, respektíve neratifikovali. Zrejme preto, lebo presadzujú iné priority v smerovaní svojich krajín. Alebo možno preto, že je to v rozpore s ich národnoštátnymi záujmami. Napokon odznela tu minulý týždeň z úst pána poslanca Tkáča informácia o návrhu rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o právach väčšiny, ktorá je reakciou na bezbrehé priorizovanie postavenia národnostných menšín.

Zdá sa, že si mnohé krajiny Európskej únie začínajú uvedomovať nebezpečenstvo hroziace zo zneužitia tejto problematiky. Európa s tým už má svoje skúsenosti. Spomeňme si, ako národnostné menšiny zneužili fašistickí ideológovia. Spomeňme si na to, ako sa vyvíjala a vyvíja situácia v Kosove. A dôkazom toho, že takzvaná henleinizácia tejto otázky začína byť reálnou súčasťou aktivít niektorých politických predstaviteľov, je aj fakt, že kým pred niekoľkými rokmi bolo nemysliteľné nahlas spomenúť na oficiálnych fórach termín kolektívne práva národnostných menšín, dnes sa začínajú ozývať prvé hlasy požadujúce legalizovanie aj takýchto práv. Toto nebezpečenstvo je o to väčšie, že sa na presadzovanie takýchto trendov zneužíva napríklad aj príliš veľkorysý v úvodzovkách rokovací poriadok Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Vysvetlím to na konkrétnom príklade. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy má 291 poslancov. Pri rokovaní o vyššie spomínanom novom odporúčaní o právach národnostných menšín číslo 1492 z 23. januára tohto roku bolo prítomných 54 poslancov. Opäť pripomínam, že celkom ich je 291. Za odporúčanie hlasovalo 44 poslancov, proti bolo 9, zdržal sa 1 poslanec. Len tak na okraj spomeniem, že v debate vystúpilo 18 rečníkov, medzi nimi aj maďarskí poslanci, páni Tabajdy a Kelemen a rumunský poslanec Frunda. Za Národnú radu Slovenskej republiky sa do diskusie prihlásili pán Duka-Zólyomi a pán Weiss, ale z časových dôvodov nedostali slovo. Možno by bolo zaujímavé, keby nám títo páni poslanci povedali, s čím chceli v diskusii vystúpiť a aký je ich postoj k tomuto odporúčaniu. Ale vráťme sa k systému práce Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Keby sme chceli silu prijatia tohto odporúčania pripodobniť podmienkam Národnej rady Slovenskej republiky, tak na to, aby sa v Národnej rade Slovenskej republiky mohlo hlasovať o nejakom návrhu, musí byť prítomných z celkového počtu 150 poslancov 76 poslancov. A za návrh musí byť väčšina zo 76. Ako však vidíme z uvedeného príkladu, v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy celkom stačí, keď je z celkového počtu 291 poslancov prítomných možno štyria, piati. Jeden dá návrh, traja budú za, jeden sa zdrží, dvaja budú proti a návrh je prijatý. Pritom sa tu prijímajú materiály, ktoré majú ambíciu ovplyvniť dianie a chod celého európskeho kontinentu. To je veľmi vážna vec a podľa ochoty podpisovať či ratifikovať dokumenty Rady Európy v členských krajinách Európskej únie sa zdá, že sa tu naozaj prijímajú aj dokumenty prinajmenšom rozporuplné a že krajiny, ktoré k ratifikácii takýchto dokumentov pristupujú rozvážne a opatrne, si túto skutočnosť veľmi dobre uvedomujú. Treba však dodať aj to, že každá krajina, ktorá sa rozhodne dokument prijať, má možnosť uplatniť si voči jeho niektorým častiam výhrady.

Práve tu pri výbere výhrad každá krajina zvažuje, čo by mohlo jej záujmy upevniť a čo ich poškodzuje, teda uplatňuje svoju zvrchovanosť. Ospravedlňujem sa, že som použila výraz každá krajina, lebo dnešné Slovensko do tejto kategórie rozhodne nepatrí. Naopak pri prijímaní vyššie spomínaných dokumentov sa necháva vydierať Stranou maďarskej koalície a už teraz, hoci sa len chystá cez predloženú novelu ústavy vzdať časti svojej suverenity, sa správa nesvojprávne.

Na Slovensku to je a bude zrejme opäť tak, že sa z odporúčania urobí modla a zo všetkého, čo odporúčanie či dokument o právach národnostných menšín obsahuje, sa zdôrazní a preberie časť, ktorá mastí brucho Strane maďarskej koalície a zabudne sa napríklad z odporúčania citovať to, že monitorovací mechanizmus Rady Európy by mal na všetky členské štáty aplikovať rovnaké princípy a normy. A že Parlamentné zhromaždenie neuznáva len to, že štátotvorný národ má povinnosti voči národnostným menšinám, ale aj to, že neodmysliteľným predpokladom participácie národnostných menšín v politickom a verejnom živote krajiny, v ktorej žijú, je lojalita voči nej. Inými slovami, rešpektovanie národnoštátnych záujmov tejto krajiny. Nuž a aká je miera lojality Strany maďarskej koalície k Slovenskej republike, keď už pri vyslovení pojmu národnoštátne záujmy sa zdá, že sa u jej predstaviteľov objavujú prvé príznaky alergie. Pán Duka-Zólyomi pred niekoľkými dňami reagoval na výzvu pána poslanca Krajčiho, aby predstavitelia Strany maďarskej koalície verejne deklarovali v tomto parlamente svoju lojalitu k Slovenskej republike otázkou, čo je to lojalita? Nuž ak to pán poslanec Duka-Zólyomi nevie, mohol si to dať vysvetliť kolegom z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré, znovu opakujem, podmieňuje participáciu národnostnej menšiny v politickom a verejnom živote krajiny, v ktorej žije, lojalitou národnostnej menšiny voči tejto krajine.

Pán Bárdos nám tu tvrdil, že nemusia nič deklarovať, lebo lojalitu k tomuto štátu prejavujú tým, že platia dane. Nuž to je naozaj veľmi zaujímavá definícia lojality. Pán poslanec Kozlík pred niekoľkými dňami v rozprave možno v snahe uvoľniť trochu napätie, ktoré panuje v tomto parlamente, navrhol, že by sa lojalita mohla prejaviť napríklad aj tým, že občania Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť by mohli pri medzištátnych futbalových zápasoch fandiť slovenskej národnej reprezentácii. Pán poslanec Duka-Zólyomi na to reagoval, že sa pokúsia presadiť to do svojho programu. Nuž pán Duka-Zólyomi, nie je to treba, možno by stačilo, keby na štadióne DAC Dunajská Streda pri medzinárodnom futbalovom zápase, v ktorom súperí slovenské mužstvo s mužstvom maďarským, neskandovali rozvášnení diváci: "Itt is Magyarország," pre tých, ktorí nerozumejú po maďarsky, to znamená: aj tu je Maďarsko. A keďže sa nám ďalší poslanec pán Lászlo Nagy pred pár dňami vyznal, že je fanúšikom DAC Dunajská Streda, možno by nám mohol povedať, či mu takéto fandenie vyhovuje, či sa mu pozdáva, či nie. To by mohol byť jeden z drobných konkrétnych prejavov jeho lojality či nelojality k tomuto štátu.

Už počujem, ako mi vo faktickej poznámke opäť niektorý z poslancov zo Strany maďarskej koalície pripomenie, že vyťahujem maďarskú kartu, že sa nedržím témy, lebo novela ústavy nie je o právach národnostných menšín. Dámy a páni, proces prijímania novely ústavy v tomto parlamente sa nezačal predsa touto rozpravou. On sa začal vaším kupčením a vydieraním v čase, keď ste v intenciách príkazu koaličnej rady potrebovali zaliať do betónu 90 hlasov, 90 svedomí či povedané jazykom SDĽ 90 žetónov. A v tomto čase boli vašou prioritou požiadavky Strany maďarskej koalície, preto ja mám legitímne právo pri prerokúvaní novely ústavy hovoriť aj o týchto otázkach. Vy ste začali túto hru. Vy ste miešali a rozdávali karty, aj tie falošné. A vy ste sa napokon dohodli, keď vám vo výboroch neprešli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, že ich tu v mene skupiny poslancov prednesie pán poslanec Fehér zo Strany maďarskej koalície. Len tak mimochodom, tých návrhov bolo 78, a keďže sa pod ne podpísali všetci štyria predkladatelia a autori novely ústavy, mohli by sme naozaj tento elaborát nazvať skôr novelou novely ústavy. Ale vráťme sa k pánovi Fehérovi. Predniesol tu návrhy, ktoré sa vám teda nepodarilo dostať do spoločnej správy a tváril sa, akoby ich navrhol on sám a jeho kolegovia nám od tej chvíle začali otrepávať, prepáčte za ten výraz, o hlavu, že my vyťahujeme maďarskú kartu, strašíme a naopak oni sú vecní, konštruktívni, nevydierajú, nežiadajú nejaké nadpráva, korektne spolupracujú na vylepšení novely. Šikovná hra, naozaj.

A jej súčasťou je aj čardáš okolo preambuly ústavy. Ešte pred niekoľkými mesiacmi tvrdili predstavitelia Strany maďarskej koalície, že budú trvať na zmene preambuly, ináč novelu nepodporia. V tom kriku a dyme, ktoré boli reakciou na ich postoj, sa s partnermi z koalície dohodli na všetkom, na čom im v skutočnosti záležalo a ich požiadavka na zmenu preambuly ostala trčať ako úškrn hráča, ktorý vás zasa raz dobehol. Formálne sa k tejto požiadavke vrátil pán poslanec Bárdos, aby vám podhodil možnosť hlasovať proti niečomu, čo predkladá Strana maďarskej koalície a aby ste mohli občanom tohto štátu na príklade odmietnutia tejto požiadavky tvrdiť, že ste odolali ich nátlaku a opozícia vás neprávom osočuje, keď tvrdí opak. Pritom všetci veľmi dobre viete, a vie to aj Strana maďarskej koalície, že ich trauma z preambuly je len ich vrtochom a nemá žiadne opodstatnenie. Veľmi dobre viete, a vie to aj Strana maďarskej koalície, že ak by svoje námietky k preambule myslela naozaj vážne, argumentujúc tým, že je to len snaha o dôsledné presadenie občianskeho princípu, ako povedal pán Bárdos, potom by požiadavka na zmenu preambuly bola len prvým bodom celého súboru zmien a pokračovaním tohto súboru by mala byť požiadavka do hlavy 1 článku 5 doplniť odsek 3, ktorý by mal znieť: Všetci občania, ktorí nadobúdajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, podľa ústavy a zákonov Slovenskej republiky sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Kritériá nadobúdania, ako aj ukončenia, zrušenia alebo dvojitého štátneho občianstva určí zákon.

V bode 4. Všetci štátni občania Slovenskej republiky majú podľa ústavy a zákonov Slovenskej republiky rovnaké ľudské a občianske práva a povinnosti. Nik nesmie byť zvýhodnený ani znevýhodnený. V odseku 5 - štátni občania Slovenskej republiky iného materinského jazyka alebo pôvodu, nie sú evidovaní ako príslušníci menšín a nemajú osobitné práva, ale si môžu svoju jazykovú či etnickú, rasovú odlišnosť v dokladoch vykazovať ako pôvod. Rovnako v súlade s občianskym princípom, ktorý tu navrhuje pán poslanec Bárdos, by bolo potrebné v článku 6 zmeniť odsek 2 nasledovne: Všetci štátni občania Slovenskej republiky sú povinní v styku so štátnymi orgánmi, úradmi a verejnými inštitúciami na celom území Slovenskej republiky používať štátny jazyk Slovenskej republiky, slovenčinu. Samozrejme týmto sa súbor zmien súvisiacich so zmenou preambuly nekončí, mal by sa dotknúť všetkých nasledujúcich článkov ústavy tak, aby sa vylúčil iný výklad. Tomu by sa mali prispôsobiť aj vykonávacie predpisy a organizačné opatrenia, ktoré budú znamenať odstránenie komunikačných a jazykových bariér v štátnej a verejnej správe, v národnom hospodárstve či pri podnikaní. Veď slovenským jazykom sa dorozumie každý občan na celom území Slovenska.

Áno, takto by mala vyzerať naša ústava po dôslednom uplatnení občianskeho princípu. Osobitný, špecifický prístup by sa mohol uplatňovať napríklad voči občanom, ktorí sú zdravotne handikepovaní a myslím si, že to národnostné menšiny nie sú. Vyzývam vás teda, vážení kolegovia zo Strany maďarskej koalície, aby ste sa k tejto veci vyjadrili aspoň tak vecne a konštruktívne, ako to urobil pán Fehér vo svojom vystúpení. Takýto model ústavy uplatňuje napríklad Francúzsko, ktoré patrí medzi vyspelé európske demokracie, takže nám nič nebráni v tom, aby sme sa nechali inšpirovať touto krajinou, ktorá je nielen členom Európskej únie, ale aj členom NATO. Lenže znovu zdôrazňujem, ak chcete hovoriť o dôslednom občianskom princípe, nemôžete začať a skončiť jeho uplatňovanie len zmenou preambuly, musí sa zmeniť celá ústava, inak je vaša požiadavka naozaj len šamanským tančekom okolo preambuly.

Tvrdíte, že hráme a že strašíme občanov maďarskou kartou. V januári v roku 1994 po skončení takzvaného komárňanského zhromaždenia primátorov a starostov miest a obcí Žitného ostrova primátor Komárna pán Pásztor povedal: Keď to nedosiahneme u tejto vlády, dosiahneme to u druhej. Áno, tá druhá vláda je dnes tu. V Komárne roku 1994 politici a poslanci maďarských etnických strán definovali, o čo im ide a predstavili aj niekoľko variantov územného členenia južného Slovenska. Každý model, ktorý predstavili v Komárne, spájal územie, kde žije maďarská menšina, do súvislého celku. Prenos kompetencií štátu na samosprávy v takej podobe, aká je obsiahnutá v predloženej novele ústavy, z takéhoto územia robí autonómnu oblasť. To, čo načrtli maďarskí lídri v Komárne v januári roku 1994, v predloženej novele dostalo veľmi zreteľný tvar. Áno, tá druhá vláda, ktorú spomínal primátor Pásztor, je dnes tu a vy vravíte, že my hráme maďarskou kartou.

Nie, dámy a páni, nechajte si túto hru, nechajte si túto kartu vo svojich rukách, lebo je to vaša hra a sú to vaše karty. Uvedomte si však, že sa zahrávate nielen s osudom tejto krajiny, ale aj s osudmi jej občanov, občanov Slovenskej republiky národnosti slovenskej, českej, moravskej, ukrajinskej, bulharskej, rusínskej, poľskej, chorvátskej, nemeckej, rómskej či maďarskej. Urobte z južného Slovenska Kosovo a občania, ktorých ste pripravili o prácu a dohnali ste ich na pokraj biedy bez ohľadu na to, k akej národnosti patria, sa vám za to vrelo poďakujú, a nenasadzujte nám, prosím, ani psiu hlavu, ani psí obojok.

Viete veľmi dobre, že kroky, ktoré robíte, nemajú nič spoločné s ľudskými právami a právami menšín, viete veľmi dobre, že sú to len ústupky politickým dobrodruhom, ktorí sú zaslepení chorými víziami. Nuž a o tom, s kým máte do činenia, dokazuje aj škandalózny výrok pána lojálneho poslanca Mikuláša, pardon, Miklósa Duraya vo včerajšej relácii STV O päť minút dvanásť, ktorý na výzvu pána Dušana Slobodníka, aby verejne vyhlásil, že sa Strana maďarskej koalície neusiluje o autonómiu na juhu Slovenska, povedal: "Nie" - teraz ho doslova citujem: "Neusilujeme sa o ňu rovnako, ako sa o ňu neusilovali ani maďarskí predstavitelia medzi dvoma svetovými vojnami." Koniec citátu. Je to skutočne diabolská odpoveď. Veď maďarský ríšsky správca Miklós Horthy 22. augusta roku 1938 naozaj nepredostrel Hitlerovi plán na vytvorenie autonómie na južnom Slovensku, ale rovno plán na obsadenie Slovenska. Takže prihlásili ste sa k naozaj skvelému dedičstvu, pán poslanec Duray. Aj o tom je táto novela ústavy, dámy a páni, preto nemôžem hlasovať za jej prijatie.

Ďakujem. (Potlesk.)