Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási 11 pánov poslancov. Posledný pán poslanec Švantner. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Nie je prítomná. Pán poslanec Cabaj. Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec, keby ste sa boli odosobnili od tých prvých slov, ktoré ste povedali urážlivo na stranu opozície, tak by som povedala, že dobre vám to váš stranícky kolega, ktorého ste nominovali za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, napísal. To možno súhlasiť, lenže, pán poslanec, vy ste si tu dovolili na úvod povedať, že diskusia opozície sa rovná obštrukcii. Nuž zrejme vy ste zo strany, ktorá nebola zvyknutá na diskusiu, vám zrejme nadirigovali zvrchu a vy ste iba poslušne všetky príkazy plnili. Tak ako to robíte aj v súčasnosti. Keď vás vaša pani ministerka douráža, vám to je úplne jedno. Keď vám váš minister povie, aby ste hlasovali za zákony, ktoré sa ukážu ako totálne nemožné, tak za ne hlasujete. Keď ide o zákon, ktorý je proti ťažko zdravotne postihnutým, tak hľadáte dôvody, ako ho, samozrejme, obhajovať. Pán poslanec, vy si tu dovoľujete voči opozícii hovoriť, že používa tu nejaké mítingové formy a mítingovú atmosféru. Pán poslanec, ale vy ste zrejme nepočuli kritické výhrady vašich dvoch kolegov z poslaneckého klubu, ktorí si dali námahu, aby si tú ústavu prečítali celú a ktorí si nedali napísať tie prejavy, ako to vy robíte, pretože vy ste tu ešte za 2,5 roka nepredniesli jedno, jediné vlastné slovo bez toho, že by ste všetko nemali napísané na lístočkoch. Myslíte si, že to nie je vidno, že vám pani ministerka Schmögnerová vždy prinesie niečo napísané a vy to tu iba prečítate? Tak neurážajte tých, ktorí si, ktorí si vždy vlastné prejavy písali sami a ktorí sa so zákonmi oboznamujú a ktorí nehlasujú za to, že im to kdesi nariadia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcem len predrečníkovi povedať, že parlament je od slova hovoriť. A ak prišiel do slovenského parlamentu, nie je tu len tlačidlový poslanec, ale čakám, že aj niečo povie.

Dovoľte mi ale teraz k inej veci, pretože sa postavil do roly odborníka v súvislosti s kontrolou. Hovoril o tom, že my sa bojíme nejakej nezávislej kontroly. Ja sa skutočne bojím tej takzvanej nezávislej kontroly, pretože, pán kolega, kto má predsedu Najvyššieho kontrolného úradu? Určite to nie je z HZDS. Kto má podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu? Určite to nie je z HZDS. Je to bývalá asistentka predsedu Národnej rady, ktorý je len zhodou okolností predseda SDĽ. Takže to je tá nezávislá kontrola, kto by mal takýmto spôsobom postupovať, a ak by bolo treba, vráťme sa aj do histórie. V roku 1994, keď sa v Slovenskej národnej rade zmenili pomery bez ohľadu na to, aký bol zákon, jednoducho väčšina, ktorá vznikla, odvolala predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a zvolila zase, čuduj sa, svete, len tak náhodou nezávislého odborníka z SDĽ. Znova, Olej bol z SDĽ, ak si nepamätáte. (Hlasy z pléna.) Takže to bol váš poslanec vo Federálnom zhromaždení. To len tí, ktorí si tak náhodou nepamätajú a keby ste sa na to spýtali. A pán kolega, ak by ste sa opýtali kolegu Faiča, ako je to vlastne s tou kontrolou v samospráve, vysvetlil by vám, že nielen nezávislí poslanci, starostovia, primátori, ale podľa zákona o obecnom zriadení je niečo také ako inštitút hlavného kontrolóra. Tento funguje, tento funguje nezávisle od primátora, starostu, robí pokyny a zabezpečuje úlohy, ktoré mu dávajú poslanci obecného zastupiteľstva. Ten rieši financie obecného zastupiteľstva.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Chcem reagovať na vystúpenie. Tak nekompetentné bludy som už dávno v tejto sále nepočul a musím povedať, že som poznal mnoho komunistov, ktorí boli brožúrkoví komunisti, ale existuje dnes už nové klonovanie, a to sú brožúrkoví kapitalisti. V tejto súvislosti mi dovoľte povedať, že vôbec nerozumiete tomu, čo ste hovorili, vážený pán kolega, pretože za Mečiarovej takzvanej autoritatívnej vlády došlo k odštátneniu týchto verejných inštitúcií, veľký biely otec skončil a existuje tripartitné riadenie v tejto súvislosti. Keď vy hovoríte o nezávislej kontrole a dozore, tak sa vás pýtam, aká je závislá kontrola dozor ministerstva práce, ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií v súčasnosti.

Po ďalšie, sú tam dozorné orgány, ktoré dnes riadi tripartita, pokiaľ vám to ako ľavicovým politikom niečo hovorí. Preboha, veď pochopte, že znova zoštátňujete verejnoprávne inštitúcie takýmto spôsobom. A môžem vám dokázať bludy, ktoré Najvyšší kontrolný úrad vyprodukoval v roku 1994 pri politickej kontrole. Môžem vám zadokumentovať 16 ľudí, ktoré súčasné vedenie Najvyššieho kontrolného úradu vyhadzuje z roboty len preto, že majú dôchodkový vek a nechápe diskriminačné konvencie Medzinárodnej organizácie práce. Existuje súdna kontrola týchto miliárd, o ktoré vám ide. Existuje vnútorná kontrola manažmentu a tripartitné dozorné systémy. Prečo v tejto súvislosti, keď ste takí zákonní a spravodliví, nemáte aj prevykonávacie predpisy o Najvyššom kontrolnom úrade, o zdravotnom poistení, o sociálnom poistení. Prečo likvidujete tripartitu, keď máte zákon o RHSD - o Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Veď to znamená, že absolútne tomu nerozumiete. Znovu znárodňujete a poštátňujete verejnoprávne inštitúcie. V Českej republike za verejnoprávnosť boli demonštrácie, v tejto súvislosti máte odborových bosov, ktorí absolútne nerozumejú tomu, čo riadia a nechajú si takýmto spôsobom vykastrovať svoj tripartitný systém vo verejných fondoch. To je vizitka ľavicovej politiky?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Chcem povedať, že keď zoberieme jednotlivé myšlienky vyslovené predrečníkom, tak by sme ich mohli akceptovať, ale potrebujeme ich dať do všeobecného kontextu. Horovanie za to, aby, aby bola nezávislá kontrola aj nad regiónmi, nad samosprávou, je celkom legitímne. Problém je v tom, že nemáme nijakú záruku, že tento Najvyšší kontrolný úrad bude nestranný. Naopak máme, máme skúsenosť, že ho využíva terajšia vládna moc. Okrem toho chcem povedať, že v zásade by bolo akceptovateľné, aby sa rozšírili kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu aj na regióny, a teda na samosprávy vôbec. Ale chcem upozorniť, že v tejto novele sa to nedá nijako zlepšiť. Táto novela je v princípe taká zlá, že nie je ju možné zlepšovať dajme tomu zdokonalením kontrolných funkcií. Už samotný fakt, že návrh na zvýšenie právomoci samospráv je návrh na zmenšenie kompetencií štátu na umenšenie štátnej moci, vidíme, že za tým musí stáť záujem, ktorý chce tento štát mať slabý, s ktorým je možné robiť čokoľvek. Takže v tomto slova zmysle treba vidieť všetky veci vo vzájomných súvislostiach a musím znova opakovať, táto novela je v princípe nie zlepšiteľná. Treba bezpodmienečne prejsť na novú...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za udelenie slova.

Pán poslanec Benkovský, ja s vami súhlasím, aby Najvyšší kontrolný úrad mal zvýšené kompetencie, lenže pri kompetenciách vzniká najviac problémov o veciach, ktoré má kontrolovať a ktoré mu patria do právomoci. Ja som upozorňoval na to, že v návrhu novely nie sú tieto veci vyjasnené terminologicky a účtovne. Napríklad, keď si zoberiete len taký pojem, čo to je "štátny majetok". Štátny majetok ako terminus technicus nikde neexistuje. Je to viac-menej politologický pojem, pretože ani v účtovníctve, ani v rozpočtových pravidlách sa nikde neobjavuje. Môžeme si pomyselne povedať, že to je vlastne súhrn všetkých hodnôt, ktoré sa pretavili z finančných zdrojov na investičné zdroje. Dnes poznáme v účtovníctve a súvahách, že ide viac-menej o základné imanie podniku alebo keď už, tak ide o hmotný a nehmotný investičný majetok príslušného podniku.

A teraz si zoberte taký praktický príklad, že bude verejnoprávna inštitúcia, ktorá postaví určitú budovu, určitú investíciu, do ktorej vloží napríklad obec 20 percent zdrojov štátnych a 80 percent zdrojov svojich, ktoré získava z daní, respektíve z darov alebo z úverov a podobne. Čo tam bude kontrolovať z podstaty tohto majetku Najvyšší kontrolný úrad? Len tých 20 percent? Alebo ako sa to bude vyjadrovať? Čiže tu som chcel položiť proste požiadavku, aby sa tí, ktorí predkladajú novelu, poradili s ekonómami a odborníkmi, keď už dávajú do vienka Najvyššiemu kontrolnému úradu určitý a vyšší okruh právomoci, aby pri praktickom výkone nevznikali dilemy a rôzne pohľady medzi audítormi, medzi účtovníkmi, ekonómami a medzi kompetentnými kontrolórmi. To treba skutočne zvážiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec, ja by som takisto chcel povedať, že súhlasím s vami, aby Najvyšší kontrolný úrad mal zvýšené kompetencie. Tak ako to povedal predo mnou pán Delinga. Problém je v tom, že ja si myslím úplne inde, ako si vy myslíte. Vy ste tam spomínali Najvyšší kontrolný úrad a v súvislosti s Najvyšším kontrolným úradom, ale tam ste proste hovorili o podporných fondoch, grantoch a podobne, ktoré nám plynú zo zahraničia. Komu nám? Napríklad ministrovi zdravotníctva za to, že zakúpil ultrazvuky plošne pre celé Slovensko od firmy Siemens, ktorú, ako voľakedy hovoril, nepozná. Alebo Palackovi za to, že lacno predal GSM 1800, alebo za to, že sa predá plynárenský priemysel alebo elektrárne a podobne? Máte pravdu, tak ako ste aj hovorili. To by sa malo fakt kontrolovať, s tým súhlasím. Ide ozaj o finančné prostriedky vo výške niekoľkých miliárd a kontrola príslušnými orgánmi je nedostatočná. Lenže toto ste vy hovorili o verejnoprávnych inštitúciách a ja hovorím o vláde. A tam by sa mala zvýšiť skutočne kontrola. Aj keď, čo sa týka tých verejnoprávnych inštitúcií, s vami absolútne nesúhlasím. Bohužiaľ, vy asi skutočne neviete, čo je to tripartita, pretože za komunistov tripartita neexistovala. Ja však teda hovorím, že NKÚ skutočne by mal mať vyššie kompetencie a hlavne by sa mala stiahnuť kontrola priamo na vládu. Na niektorých ministrov, ktorí sa podozrivo, sú spokojní so svojou plácou, vlastne pardon, prácou, ale aj s tou plácou zo zahraničia. Svojho ministra ste nepodržali, a pritom pred vami sedí spústa ministrov, ktorí sa vám doslova smejú do "ksichtu".

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Benkovský, chcela by som vás upozorniť, že kontrola zo strany štátu už dnes existuje aj v Sociálnej poisťovni, aj v Národnom úrade práce. Je to kontrola dvoch rezortov - ministerstva práce konkrétne a ministerstva financií. Myslím si, že tieto dva rezorty dostatočne reprezentujú štát, štátnu moc nad tou časťou poistného, ktorú platí štát za svojich poistencov. Takže nevidím dôvod, prečo by tam mal vstupovať ešte tretí subjekt, to je Najvyšší kontrolný úrad.

Som rada, že ste povedali, že nepodporíte extrémistické návrhy, ktoré idú nad rámec novely, ako je návrh zákaz interrupcií a preambula. Ja si však myslím, pán poslanec, že ak sa presadí takáto kontrolná úloha Najvyššieho kontrolného úradu aj do verejnoprávnych fondov, ktoré majú tripartitné zloženie, majú vlastné dozorné orgány a správne rady, tak toto bude takisto jeden z tých extrémistických návrhov, ktoré by ste nemali podporiť, pretože toto je krok späť. Ak si vážime poistné, ktoré my platíme a, samozrejme, aj zamestnávatelia, tak si myslím, že treba dôverovať sociálnym partnerom, ktorí nás zastupujú v týchto jednotlivých samosprávnych orgánoch a netreba miešať hrušky s jablkami. Verejnoprávna televízia je niečo iné, tá takéto mechanizmy nemá. Tá dostáva peniaze najmä zo štátneho rozpočtu, a verejnoprávna Sociálna poisťovňa a verejnoprávny Národný úrad práce tieto mechanizmy majú. Takže ja vás prosím, aby ste rozlišovali medzi verejnoprávnym a verejnoprávnym, a najmä aby ste sa najprv pred vaším vystúpením poradili s niektorými odborníkmi zo Strany demokratickej ľavice, aby ste tu nesplietali jedno s druhým.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Sitek.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem za slovo.

Pána poslanca Benkovského sa chcem spýtať, či je ľavicový politik, lebo hlasuje za to, aby bola táto rozprava prerušená. Som zvedavý prečo, a taktiež som zvedavý, či bude hlasovať aj za časové obmedzenie zajtra, ako sa to pripravuje, pri vystúpení, tak ako vám to prikázal pán premiér. Myslím si, že je to taký dôležitý zákon, kde by mala byť široká diskusia, to je, ako vláda vyčlenila finančné prostriedky v súvislosti s integráciou do NATO, tak vláda mala zabezpečiť financie pre verejnoprávne inštitúcie, aby takáto diskusia pokračovala. Pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol navrhnutý na odvolanie preto, že kritizoval ústavu v oblasti súdnictva. Návrh neprešiel aj zásluhou zrejme poslancov za SDĽ a stálo to predsedu poslaneckého klubu pána Tuchyňu kreslo ministra obrany.

Som zvedavý, ako budete hlasovať za túto ústavu, kde v článku 154b znova sa odvoláva predseda Najvyššieho súdu, lebo je to iba jediný post, ktorý táto vládna koalícia neobsadila. Chýba im obsadenie tohto postu a ja sa pýtam, aká je záverečná správa zvláštneho spravodajca pána Cumaraswamyho, keď mal vystúpiť pred parlamentom, a bolo mi povedané, keď som dal tento návrh, že budeme oboznámení s touto správou. Pán minister zahraničných vecí Kukan hovoril, že táto správa je tu. A je zaujímavé, že nám nikto túto správu nepredložil. Bolo by, bolo by vhodné, keby táto správa tu bola, aby sa potom spravodajcovia, ktorí predkladajú takúto ústavu, mohli k tomuto, k tejto správe vyjadriť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Ja ti ďakujem, pán podpredseda.

Skutočne v prístupovom procese k Európskej únii je naznačený len minimálny pokrok v oblasti finančnej kontroly. Dá sa to krásne prečítať v správe poslednej, ktorú sme tam mali. Je teda namieste, že sa napravuje určitým spôsobom aj legislatíva v tejto oblasti. Pán poslanec Benkovský ukázal na tri problematické okruhy, ktoré nám boli vytknuté aj v tomto prístupovom procese. Je to kontrola verejných financií, je to kontrola zahraničných zdrojov, či už sú tu štrukturálne fondy, na ktoré čakáme, alebo prestupové fondy a sú to aj verejnoprávne fondy. Pokúsil sa rozobrať predtým, ako to bolo, a pokúsil sa naznačiť, ako sa predkladatelia novely ústavy snažia tento problém riešiť. Ja si tiež myslím, že, a diskusia o tom hovorí, že napríklad pri verejných financiách sú niektoré problémy, ktoré aj podľa môjho názoru narážajú na niektoré zahraničné konvencie, ako je Európska charta miestnej samosprávy, konečne nás Združenie miest a obcí Slovenska ako reprezentatívna organizácia na tieto problémy upozornil a tam budeme veľmi pozorne sledovať, sledovať ten vývoj a nakoniec sa ja osobne rozhodnem a mne sa zatiaľ zdá, že ten postoj Združenia miest a obcí Slovenska je presnejší a právne čistejší. V tých zahraničných fondoch je to úplne jasné. Tam pravdepodobne nemáme inú možnosť. Dokonca sa musia vytvoriť, je tu pán minister pôdohospodárstva, najprv sme museli vytvoriť nezávislú grantovú organizáciu, agentúru, aby sme prostriedky SAPARD-u mohli dostávať. Je preto úplne jasné, že, že aj zahraničie bude sa snažiť tieto finančné prostriedky, finančné prostriedky riešiť.

A keď už hovorím o tej kontrole. Celú kontrolu začal vlastne pán Matejka. To bol poslanec za HZDS a aj v súčasnosti má, pán Malý je, a to je SNS.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Milé dámy,

vážení páni,

ja by som chcel upozorniť môjho kolegu Benkovského na jeden fakt. Ešte niekoľko takých vystúpení, ako ste mali vy teraz pred chvíľou a ja vám s istotou môžem povedať, že v budúcich laviciach Národnej rady Slovenskej republiky nebudú sedieť poslanci SDĽ, ale komunistickej strany. Ja vám poviem prečo. Napísal som si niekoľko myšlienok, ktoré ste pred chvíľou povedali. Opozícii ide o zdržovanie a zabránenie úspešnému prijatiu novely. Novela podmieňuje ďalšie napredovanie spoločnosti do a podmieňuje integračné snahy Slovenska do Európskej únie.

Páni, ja som cez víkend prešiel juh Slovenska. Bol som v Rykynčiciach a Žemberovciach, hovoril som s ľuďmi. Hovoril som o tom, ako sa im žije. Vy tu nechcete hovoriť o problémoch spoločnosti. Chcete len veľmi rýchlo schváliť novelu ústavy. Lenže tým ľuďom, ktorí si postavili, ktorí spravili plynofikáciu obcí, ktorí posledné peniaze dali na nákup kotlov plynových, ide o to, aby v budúcnosti v týchto kotloch mohli aj kúriť. Ak pôjde cena plynu ešte raz hore, už nakoniec ani nemusí ísť, to, čo sa stalo teraz vo februári, tak zapríčinilo to, že títo ľudia napriek tomu, že majú to kúrenie, ho nebudú môcť používať. Zamyslite sa nad tým. A vy ako politici ľavicovej politickej strany už by ste sa mali konečne prebudiť a naozaj ísť medzi tých ľudí a spýtať sa ich, v čom sú problémy a ako si oni predstavujú činnosť parlamentu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na faktické poznámky pánov poslancov chce reagovať vystupujúci pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia,

nebudem reagovať na našťastie len ojedinelé, ale negramotné poznámky. Preto by som sa sústredil na problémy, ktoré ste otvorili. Chcel by som povedať pánovi Delingovi, že áno, aj o spresňujúcich návrhoch možno a treba diskutovať a povedal som to i ja sám vo svojom závere.

Pani poslankyňa Aibeková, o tom, kto koho diriguje a kto čo číta, sa možno presvedčiť pred vaším klubom každé ráno, kde si chodíte po inštrukcie a po vystúpenia. Chcem povedať, že ja by som bol veľmi rád, aby mi pani ministerka Schmögnerová napísala aspoň, keď už nie vystúpenie, aspoň pozdrav, ale ani to sa zatiaľ nestalo.

Pokiaľ ide o pána poslanca Cabaja. Áno, ja súhlasím, že existuje akási kontrola aj kontrolný systém v samospráve. Chcel by som však upozorniť na to, a spomínal tu hlavných kontrolórov, áno, vyberá ich starosta či primátor, schvaľuje ich mestské zastupiteľstvo a týmto orgánom sa i zodpovedajú. Teda ide o závislú alebo nezávislú kontrolu, pýtam sa.

Pokiaľ ide ešte o poznámku k verejnoprávnym inštitúciám, keďže sa tu veľa o nich diskutuje a spomínal som ich i ja. Existuje tu kontrola cez tripartitu, zdôrazňovali páni poslanci Tkáč a Engliš. Majú s tým vlastné skúsenosti. Či je to nezávislá kontrola, je však naozaj veľmi, veľmi otázne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Do rozpravy sa podľa § 28 odseku 1 prihlásil podpredseda Národnej rady pán Andel.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy a páni,

návrh novely Ústavy Slovenskej republiky som si veľmi dôsledne preštudoval a radil som sa s mnohými odborníkmi a možno povedať, že pravidelne som túto ústavu konzultoval aj s kolegom Ficom. Myslím si, že jeho vystúpenie bolo skutočne vyčerpávajúce. Povedal takmer všetko. Veľmi ťažko sa jeho vystúpenie doplňuje. Napriek tomu chcem čosi povedať z troch takých hlavných dôvodov.

(Hlasy v sále.)

Pán kolega, pán kolega, ty, keď si vystupoval...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prosím, aby ste nevyrušovali.

Podpredseda NR SR J. Andel:

... si tu plakal, vykrikoval, že ťa nepočúvajú. Nech sa páči, máš právo ma nepočúvať, ale choď von, neruš ma. Ďakujem. (Potlesk.)

Teda z troch dôvodov. Po prvé, prvý dôvod je, že boli tu spomenuté v podstate všetky nedostatky tejto ústavy. Ale akosi málo sa alebo tu málo zarezonovalo o tej časti, ktorá porovnávala o postavení a o právomociach prezidenta Slovenskej republiky. Poviem vám pravdu. Cítim sa byť urazený, keď čítam túto časť. Nie som prezident Slovenskej republiky, ale cítim sa byť urazený ako občan Slovenskej republiky, s akým spôsobom doslova, do písmena dehonestujeme hlavu Slovenskej republiky, hlavu tohto štátu.

Po druhé. Ten druhý dôvod je historický. Chcem vystúpiť, aby moje vystúpenie tak ako vystúpenie každého z vás je na zázname, tak chcem, aby aj moje vystúpenie bolo na zázname. Z akého dôvodu? V Národnej rade Slovenskej republiky je 17 poslancov, čo hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky. Sú tu štyria, ktorí sú spoluautormi Ústavy Slovenskej republiky. Prepáčte mi tú malú skromnosť, ale som jediný, ktorý bol spoluautor všetkých základných alebo základných zákonov štátu, či už je to ústava, zástava, vlajka, pečať, štátny znak, hymna, teda štátne symboly, ako aj prezidentské štandardy, kde som nakoniec ostal sám, nakoľko komisia heraldikov rokovala veľmi, veľmi dlho a môjho kolegu nebavilo počúvať ich protichodné názory, ale nakoniec to dopadlo dobre. Štandarda je schválená. Keď idem s vnúčikom okolo prezidentského paláca, vždy mu hovorím, Vilko, toto urobil tvoj dzedo, po maďarsky. Čiže z toho dôvodu cítim potrebu čosi povedať a sa aj vyjadriť. Skutočne, priatelia, takto predložená novela ústavy jednoducho nie je prijateľná. Zoberte si sami, že len z radov koalície je vyše 300 pozmeňujúcich návrhov. Keby ich bolo iba 50, ale aj tak je to veľa. Uvedomte si, že ozaj niečo nie je asi v poriadku.

Preto navrhujem, podajme si ruky, prerušme rokovanie o ústave, však je to nakoniec, ako ste viacerí vo svojich vystúpeniach povedali, je to vo svete bežné. Spojme sa koalícia, opozícia, prípadne zavolajme aj niektoré mimoparlamentné politické subjekty a rokujme o návrhu ústavy, hej? Rokujme o tom a ešte ďalej by som vás chcel, prosím vás pekne, upozorniť, nehádajme sa, keď tam človek vedie tú schôdzu, viete, ako je to zle. Každý má právo na svoj názor. Neskáčte mu do reči, neurážajme sa. Opakujem ešte raz. Tak ako povedali predo mnou viacerí rečníci, konkrétne aj pán kolega Fico. Vráťme návrh ústavy na opätovné prerokovanie medzi opozíciu a koalíciu. Jednoducho za takýto návrh ústavy, za túto novelu, ktorá je teraz predložená, priatelia, hovorím vám to úprimne a, bohužiaľ, sa hlasovať nedá.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský.

Pán poslanec Švantner, Podhradská, Rusnák. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán kolega, pán podpredseda parlamentu Andel, ja som pozorne sledoval to, čo si povedal a mám taký dojem, že to, čo sa povráva po parlamente, že to asi bude pravda. Hovoril si tak veľmi zmierlivo a hovoril si, aby sme odsunuli hlasovanie o novele ústavy. Ja sa chcem spýtať, počul som, že údajne, ak nezahlasuješ za novelu ústavy, tak vládna koalícia, lepšie povedané pán premiér Dzurinda, zariadi to, že budeš odvolaný z postu podpredsedu parlamentu. Je to pravda?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ja len veľmi krátko zareagujem na vystúpenie pána podpredsedu. Myslím si, že to, čo tu dnes a pred chvíľou povedal, bolo naozaj vystúpenie hodné anjela, pán podpredseda.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Rusnák.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ja tiež budem len stručný a mám takú jednu konkrétnu otázku a poprosil by som stručnú odpoveď. Pýtam sa pána podpredsedu Andela, kde on patrí, či je v opozícii alebo v koalícii, lebo hovoril, že zmieriť tú opozíciu s koalíciou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán podpredseda chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Čo už ani slovo mi nechcete dať?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

To je faktická poznámka, odpoveď, nech sa ti páči.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán kolega, ak ste si nevšimli, tak v parlamente sú štyri opozičné subjekty, je to HZDS, SNS, Andel a Fico.

(Smiech v sále.)

Hovorím o opozičných.

Ďalej neviem, pán kolega Švantner, vám na tú otázku odpovedať, doteraz sa cítim skutočne ako rovnocenný a ani si neuvedomujem, že som podpredseda, ktorý je z opozície, cítim sa byť rovnocenným kolegom a myslím si, že niekedy až pomerne veľmi tvrdým kolegom, ale viete, v živote je všetko možné, čiže aj v politike je všetko možné. Ale aj keby tomu tak náhodu bolo, viete, je to vždy lepšie, ako keď vlastní ľudia, lebo poniektorí vlastní ľudia vám počas rozbehnutého volebného obdobia zmenia pravidlá hry a chcú vám pichnúť nôž do chrbta. (Potlesk.) Ale zásluhou ďalších ľudí sa im to nepodarilo, takže som spokojný. (Smiech a potlesk). Život ide ďalej a ako sa hovorí, pravda vždy zvíťazí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tarčák. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Podhradská a po nej pán poslanec Zajac.

Pán poslanec Tarčák.

Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

páni ministri,

kolegyne, kolegovia,

vážení hostia,

na úvod by som chcel poprosiť všetkých poslancov, aby sme nedehonestovali diskusiu k tak zásadnému materiálu, ako je novela ústavy. To, že diskusia je živá a miestami možno aj emocionálne podfarbená, si myslím, že je správne, pretože ide o zásadný materiál, ide o Ústavu Slovenskej republiky, a z diskusie, a to nielen z vystúpení poslancov z HZDS, ale i z vystúpení niektorých koaličných poslancov vzišiel rad otázok nejasností, pochybení a je to úplne logické a pochopiteľné, pretože žiadna právna norma nie je dogmou a ja osobne sa na celý politický systém dívam ako na živý mechanizmus, ktorý sa mení, dopĺňa, tak ako si to žiada spoločenská prax, ktorá je determinovaná praktickým životom. Samozrejme týka sa to aj ústavy s tým rozdielom, že ústava ako základný zákon každého štátu si vyžaduje istý rešpekt a úctu a zmeny by mali nastať až po veľmi citlivom uváženom hľadaní iných možných riešení tak, aby nebolo za každú cenu alebo prípad od prípadu porušovaná hneď ústava, ale aby sa to riešilo nižšími právnymi normami, či už ústavným zákonom alebo obyčajným zákonom.

Keďže je predložená tak veľká novela ústavy, som hlboko v duši presvedčený o tom, že je povinnosťou každého, teda da nie právom každého poslanca, ale povinnosťou vystúpiť a prezentovať jasné stanovisko voči histórii, voči voličom, občanom Slovenskej republiky i voči sebe samým, vlastnému svedomiu predovšetkým s odkazom na naše deti a generácie do budúcnosti, pretože i tie budú znášať naše rozhodnutie, ktoré urobíme v týchto dňoch. Chcem hneď na začiatok zdôrazniť, že nemienim strašiť, urážať a tiež netrpím žiadnou žiarlivosťou na predkladateľov, pretože sa nepokladám za tvorbu ústavy, i keď istou trochou som participoval, pretože som bol jeden z tých, ktorý hlasoval za terajšiu platnú ústavu v roku 1992. A to, že sa chcem vyjadriť, preto vnímajte ako moje osobné videnie toho, čo novela ústavy v sebe skrýva, ako ja vidím, aké môžu byť dosahy na praktický život, chcem poukázať i na isté riziká alebo možné zneužitie. Konkrétne analýzu alebo dedukciu konkrétnych paragrafových znení nechám na odborníkov, ktorí už mnoho k jednotlivým paragrafom povedali z jednej i z druhej strany a ja sa chcem na novelu ústavy pozrieť trochu v širších súvislostiach, preto by som moje vystúpenie použil to, čo tak niekedy používajú radi aj niektorí predkladatelia, že budem operovať s takzvaným duchom predkladanej novely v mojom vystúpení.

V prvom okruhu by som sa chcel hlbšie pozastaviť nad tou skutočnosťou, že je tu istá snaha koaličných poslancov dať znamienko rovnosti medzi platnú ústavu a novelu, ktorú, ktorú prerokúvame v týchto dňoch. Chcem povedať, že niet žiadneho znamienka rovnosti medzi týmito dvoma právnymi normami. Každý legislatívny proces totiž je charakteristický tým, že má štyri základné fázy. V prvom kroku je to spoločenská objednávka, ktorá si nájde svojho nositeľa, ktorá pripraví potrebu v istom obsahu a forme, ktorú predloží do schvaľovacieho legislatívneho procesu s tým, že v konečnom dôsledku parlament rozhodne o tom, akú podobu bude mať.

Ak dovolíte, v roku 1992 tá spoločenská objednávka vzišla z toho, že vo veľkom pohybe politickom na európskej scéne predovšetkým vo východnej Európe sa našla skulinka a unikátna možnosť, aby bolo možné zavŕšiť tisícročné úsilie Slovákov po samostatnom štáte, a keďže sa našiel nositeľ tejto spoločenskej potreby, ktorým bolo Hnutie za demokratické Slovensko na čele s predsedom pánom Mečiarom, ktorý sa stal hlavným architektom a neskôr aj staviteľom nielen ústavy, ale aj slovenského štátu, samozrejme, v spolupráci s inými, medzi ktorými by som si dovolil spomenúť aspoň dve mená, a to nebohého pána Kočtúcha a tu prítomného pána Húsku, ale, samozrejme, celý rad ďalších osobností, či to už boli poslanci, ministri, a to tak na strane vládnej, ako aj opozičnej.

Keď sme pochopili, že je možné postaviť štát pod podmienkou, že treba postaviť istý základ, na ktorom by bolo možné postaviť samostatný štát, po vyhlásení zvrchovanosti sme sa pustili do veľkej práce, a to na príprave ústavy. Boli zapojení do tejto prípravy odborníci tak z vlády, vtedajšej menšinovej vlády, ktorá pozostávala len z HZDS, ktorá sa opierala o 74 poslancov v Národnej rade, tak odborníkov z opozičných strán, ale predovšetkým z odborných kruhov bola diskutovaná, po veľmi širokej verejnej diskusii vzišiel návrh, ktorý sme potom v parlamente v tej slávnostnej chvíli schválili tak, ako ju máme prakticky dnes pred sebou. Proces schvaľovania mal ten charakter, že od samého začiatku sme boli nútení hľadať kompromis i s opozičnými stranami, predovšetkým so stranou Slovenskej národnej strany, ktorá to mala v programe, ale i s inými stranami. V tomto historickom okamihu, áno, Strana demokratickej ľavice obstála, bola za, a tak aspoň sčasti poliečila rany na slovenskom národe a slovenským občanom, ktoré spôsobovali v totalitnom režime.

Kresťanské demokratické hnutie zlyhalo, čo stálo v tom, že strana sa prakticky dostala mimo parlamentnú úroveň a niektorí jednotlivci v sebe skrývajú istú traumu, ktorú prenášajú až do dnešných dní, a preto nechápem, že sa snažia liečiť túto traumu tým, že ju chcú prehĺbiť ďalším krokom proti slovenskému národu. Zlyhala i maďarská koalícia alebo poslanci maďarskej národnosti, pretože nevedeli v sebe potlačiť ten veľký náboj maďarského nacionalizmu, a preto, aby čo len vyslovili niečo v súvislosti s ústavou, si vymysleli pojem národná menšina, ktorá neobstojí ani z právneho, ani, teda ani legislatívneho, ani jazykového hľadiska, aby mali zámienku odísť z rokovacej miestnosti. Čiže výsledkom celého tohto procesu širokej diskusie bola ústava, ktorá bola akceptovaná renovovanými inštitúciami v Európe a takisto aj v štátoch európskych ako kompatibilná s európskym právom, ktoré bolo bežné na túto dobu. Samozrejme sme si vedomí toho, že sme sa dopustili istých chýb, pretože táto ústava bola schvaľovaná pod istým tlakom historického okamihu, ktorý sa naskytol pre toto obdobie, ale dovolím si tvrdiť, že dnes snáď už aj najväčší pesimista pochopil tú skutočnosť, že to bola jedinečná príležitosť, ako mohol vzniknúť štát a že vďaka vtedajším politickým reprezentáciám vedeným na jednej strane pána Mečiara, na druhej pána Klausa vznikol unikátnym spôsobom, ktorý nemá v histórii ľudstva obdobu, štát bez kvapky krvi a jedného výstrelu.

Keď sa pozrieme na druhej strane, keby sme hľadali meradlo veci v súvislosti s novelou, tu treba jasne povedať, niet spoločenskej objednávky, tie snahy, ktoré sa tu snažia povedať, že je to podmienka toho, že vďaka tomu pristúpime alebo nevstúpime do Európskej únie, dovolím si tvrdiť, že sú veľkou demagógiou, zavádzaním, ak jej hovorí pán predseda Dzurinda, sú to z toho istého súdka ako sľuby vo voľbách, že zvýši 100-percentne platy občanom Slovenskej republiky. Nie je to pravda a odvolám sa v súvislosti s tým na renomovaných právnikov, ktorí tu už boli citovaní predo mnou. Keďže niet spoločenskej objednávky, tak aj nositeľ len ťažko sa hľadá, kto je nositeľom, pretože ťažko považovať za nositeľov tejto novely štyroch poslancov, pretože prišlo medzičasom veľké množstvo "pozmeňovákov", ktorým sa hlási slovenská vláda, a ďalšie prichádzajú z rokovania vo výboroch a v pléne Národnej rady, preto nie je jasný nositeľ, a to sa potom, samozrejme, prejavuje do toho, že predloha je veľmi nekvalitná z obsahovej i formálnej stránky, nie je možné, aby sme prerokovali materiál, ktorý príde, predložia štyria poslanci, ktorí predkladajú 90 pozmeňujúcich návrhov a v procese legislatívy sa tieto pozmeňujúce navŕšia trikrát, to svedčí o tom, že tá predloha nie je dobrá. Samozrejme, proces bol ešte horší. Bol od samého začiatku zlý, lebo od prvopočiatku bola vypojená z celého procesu prípravy opozícia, robilo sa to takpovediac za zatvorenými dverami a v parlamente máme údajne 19. verziu novely, takže ťažko sa nám bolo nejakým spôsobom k tomu vyjadriť, a preto pochopte, že ak vedieme diskusiu trochu širšie a dlhšie, inde sme nemali miesto. Toto je jediné miesto, kde sa môžeme k tejto novele vyjadriť.

Výsledkom takého prerokovania môže byť len skutočnosť, že to neposunieme dopredu, ale naopak, zavŕšime touto novelou prípravnú fázu rozkladu tohto štátu. Aby som doplnil a ozrejmil, ako to vidím ja. Táto fáza rozkladu už nastala oveľa skôr. Tento rozkladný proces nastal tým, keď sa ujala moci nová vláda v roku 1998, keď sa spustila kriminalizácia opozície v takom rozsahu, ako nemala obdoby v celej krátkej histórii slovenského štátu, čo sa, samozrejme, pretavilo do tej skutočnosti, že z Národnej rady sa podľa vyjadrenia čelných predstaviteľov vládnej koalície z poslancov stali žetóny alebo mašinéria, ktorá stláča a často nevie čo. Táto dehonestácia politiky potom vyúsťuje do toho, že Národná rada ako inštitúcia má jedno z najnižších podpôr dôvery u občanov.

Čo sa týka ďalšieho piliera štátu slovenskej vlády, tak preto je typické predovšetkým to, že vojde do histórie ako vláda najviac charakteristická korupciou, klientelizmom, rozkrádaním majetku a devastáciou slovenského hospodárstva. A čo sa týka ďalšieho piliera súdov a prokuratúry, tu sú spochybňované nezávislosť tejto moci samotnými ústavnými činiteľmi. Ako príklad uvediem nehorázne obvinenie ministerky financií pani Schmögnerovej, ktorá tvrdí, že sudcu je možné kúpiť za niekoľko hodín.

A to nie sú len základné piliere v ohrození. Tá erózia ide ďalej. Aj ďalšie atribúty nasvedčujú tomu, že erózia pokročila veľmi ďaleko. Obrana Slovenskej republiky je hodnotená expertmi zo Severoatlantického paktu ako armáda, ktorá má nulový potenciál.

Polícia. V polícii sa rodí alebo vytvorila polícia v polícii, to sú takzvané tie špeciálne komandá, ktoré majú za účel len a len hľadať a kritizovať opozíciu a radoví policajti majú problémy s elementárnymi potrebami, ktoré potrebujú k výkonu práce. Naopak, obmedzujeme ich kocúrkovsky tým, že im limitujeme benzín, aby sa mohli vôbec pohybovať v teréne, ktorý majú ochraňovať.

Čo sa týka ďalších oblastí. Zdravotníctvo je v kolapse, školstvo obdobne, sociálna sféra v ohrození a hospodárstvo, som naznačil, v takom stave, v akom ešte nebolo. Celá vláda sa snaží v hospodárskej politike presviedčať o tom, že robí isté kroky, ktoré by snáď v budúcnosti mali priniesť nejaký pozitívny výsledok, ale snáď okrem nich nik tomu neverí a okrem toho, že nás presviedča o tom pán predseda vlády, že sa nám žije lepšie, možno snáď iba jemu, tak rádovému občanovi zo dňa na deň, rádovému občanovi sa zo dňa na deň žije horšie a horšie a toto všetko sa premieta do tej skutočnosti, že na Slovensku zavládla apatia, skepsa a strach občanov. Ale zrejme toto je zámer niekoho, aby tieto škriepky a tento rozvrat bol taký veľký, lebo potom sa veľmi ľahko dostaneme do osídiel záujmu iných a zrejme o to niekomu ide.

Teraz by som prešiel k vyjadreniu k jednotlivým oblastiam a dotkol by som sa tých, ktoré považujem ako tie, na ktoré bola najväčším spôsobom akcentovaná i diskusia počas týchto dvoch týždňov, a to sú článok 7, kde ide o medzinárodné zmluvy, článok 60 - nezávislý kontrolný úrad, články 64 a 71 - kde sa hovorí o územnej samospráve, článok 78, ktorý hovorí o imunite, a potom sú to články 125 o Ústavnom súde.

Ak dovolíte, k článku 7. Nie je možné a je nezodpovedné a zavádzajúce, ak dávame znamienko rovnosti medzi prijatie tohto článku ako podmienky vstupu do Európskej únie.

Vážení páni, pán Prodi, predseda Európskej komisie, v týchto dňoch vyzval vlády, parlamenty, aby začali diskusiu o tom, akú má mať podoba budúcej zjednotenej Európy. Ďalší predstavitelia veľkých krajín Európskej únie otvárajú problémy, ako riešiť prijímanie ďalších členov, akým spôsobom obmedziť trebárs príliv lacnej pracovnej sily z kandidujúcich krajín, pán Schröder vyzýva, aby boli postavené bloky pre krajiny uchádzajúce sa o vstup na 7, 10, 12-ročné obmedzenie voľného pohybu pracovnej sily, pán Blaire odkazuje krajinám, že o žobrákov nemajú záujem a že ich budú deportovať zo svojich krajín a tá diskusia, samozrejme, pokračuje ďalej a výsledok, akú vôbec podobu bude mať Európska únia, bude zrejmé až o niekoľko rokov.

Medzinárodné zmluvy, ktoré ste si zakomponovali a istým spôsobom vo veľmi všeobecnej, vágnej a nekonkrétnej podobe do tej svojej novely, dáva zárodok tomu, že pre budúcnosť môžu vzniknúť veľmi vážne problémy, ktoré môžu skončiť či už na Ústavnom alebo Medzinárodnom súde. Koniec koncov túto možnosť pripúšťa aj jeden z predkladateľov, keď hovoril o vyšších územných celkoch ako o hrozbe, o ktorých budem hovoriť ďalej, pán Kresák v rozhovore v Národnej obrode.

Prečo hovoríme, že sú, že sú istou hrozbou. Tento bod je predovšetkým to, že veľmi často sa predkladatelia odvolávajú na to, že v konečnom dôsledku v nejasnostiach rozhodne Ústavný súd. Ale vážení páni, Ústavný súd je bytostne politicky obsadený a vy, k tomu sa ale dostanem, chcete zabarikádovať jednotlivých sudcov na dvanásť rokov. To je tá hrozba, to je tá naša pochybnosť, že vám ide o dobrý úmysel.

Ak prejdeme k článku 60, ktorý hovorí o samospráve, znova je zavádzaním verejnosti. Tým, že konštatujeme, že tu sa snažíme o nejaký posun kompetencií či právomocí týmto článkom na samosprávu a že, pardon, článok 60 hovorí o Najvyššom kontrolnom úrade, hovorím o článkoch 64 a 71. Nie je možné dať znamienko rovnosti medzi prenos kompetencií a vyšší územný celok. To sú dve diametrálne odlišné veci. Nič vám nebránilo, aby ste počas dvoch rokov pokračovali v reforme, lebo tá reforma už ide niekoľko rokov, a presúvali ďalšie kompetencie z ústredných orgánov na nižšie články, v konečnom dôsledku i na samosprávu, teda obce a mestá.

Čo je ale nebezpečenstvo v súvislosti s tými článkami, je tá skutočnosť, že vytvárate veľký priestor a chcete rozparcelovať Slovensko na niekoľko častí a je len otázne, či sa dohodnete na 4, 8, 10, 12 alebo som počul i o 15. Chcete ich vybaviť takpovediac en bloc všetkým tým, aby tieto celky boli autonómne, dávate im legislatívu, vymedzujete im územie, chcete im dať financie, majetok a toto je tá hrozba, na ktorú chceme poukázať, pretože ak k tomu pripočítame snahu o prevedenie kompetencií z oblasti školstva a kultúry, máme autonómiu ako vyšitú. Hovorím autonómiu. A tu je už len otázka, či môže a nemôže a kto môže zneužiť tento stav, aby mohlo dôjsť aj k tomu, čo tak podsúvate - k roztriešteniu štátu. Neobstojí. Chcem pevne veriť, páni predkladatelia, že máte najlepší úmysel, ale neobstoja argumenty, že to nedovolíte páni poslanci vy v parlamente. Schválením tejto novely sú tak predkladatelia, ako páni poslanci vládnej koalície, ale Národná rada vôbec mimo hry. To už nebude záležať a tá hrozba nebude spočívať v tom, či sa tu nájde zostava taká či onaká. Tento problém sa posúva do regiónov, a ak v regiónoch, v jednotlivých župách budú takí páni poslanci, ako aj tu sú, že niektorí sú zapredajní za to alebo ono, tak potom je tá hrozba nielen v jednej Komárňanskej župe, ale všade tam, kde maďarská menšina alebo komunita vytvára väčšie percento populácie. Pretože tí sa vedia vždy, vedeli a vedia zjednotiť a vždy vedeli nájsť jedného, dvoch, troch poslancov, ktorí sa zapredali. Čiže potom nastane problém, pán Mikloško, nie v Národnej rade, ale začne problém v regiónoch...