Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega.
S faktickou poznámkou chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Hudeca štrnásť poslancov. Končím možnosť ďalších prihlásení sa. Ako prvý pán poslanec Cabaj, ale keďže je rokovanie poslaneckého grémia, nie je tu, samozrejme, dohodneme sa, že nestratí možnosť vystúpenia, ale stratí akože poradie a vystúpi potom, keď sa skončí rokovanie poslaneckého grémia. Čiže teraz vystúpi pán poslanec Finďo.
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pán poslanec Hudec nám prezentoval ústavu ako bojové pole, na ktorom sa stretli dve koncepcie. Jedna koncepcia je koncepcia chrániaca to Slovensko, ktoré momentálne sa najviac prejavuje folklórom...
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pardon. Kolegyne, kolegovia, vypnite mobilné telefóny, vidíte, že nám to ruší našu techniku.
Poslanec P. Finďo:
... keď počujeme v reláciách Slovenského rozhlasu, keď vysielajú pre staršiu generáciu. Je to Slovensko, ktoré je uzavreté. Je to Slovensko, ktoré sa bojí konfrontovať s moderným svetom. Ja sa priznám, že sám som bol v podobnej situácii začiatkom deväťdesiatych rokov. Na medzinárodných akciách, na ktorých som sa zúčastnil v tom čase ešte nie príliš zdatný v angličtine, som mal určitý pocit obavy z toho, keď sa Slovensko bude konfrontovať s inými krajinami, že Slovensko nebude úspešné. Dnes môžem povedať presný opak. Nie je to pravdepodobne iba preto, že som sa zlepšil v angličtine, ale pravdepodobne je to preto, lebo som zistil, že na Slovensku máme rovnako schopných ľudí ako kdekoľvek inde na svete, že títo ľudia sú schopní v otvorenom a priamom zápase obhájiť svoje národné hodnoty, ktoré ja takisto ako naši spoluposlanci z HZDS alebo SNS spoluvyznávam, avšak netvrdím jednu vec, že táto ústava zakladá problémy, ktoré by ohrozovali integritu tohto štátu, ktoré by ohrozovali jeho suverenitu. Preto ja si nemyslím, že argumenty, ktoré sa tu vznášajú, sú adekvátne a už vôbec nie, že vychádzajú z pravých úst.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán kolega Šimko, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Hudec, ja mám rád tvoje vystúpenia, lebo sú vyspelé a zaujímavé a musím povedať, že z tvojho vystúpenia ma zaujalo, keď si hovoril, keď si citoval od autora, ktorého meno som, bohužiaľ, nezachytil, ale ktorý hovoril o integrácii hlavne v oblasti kultúry ako o zvyšovaní komunikačnej schopnosti. Dobre som to zachytil, však. Myslím si, že ale o to ide aj nám. My chceme, aby sme zvýšili komunikačnú schopnosť štátu v integračných procesoch, ktoré prebiehajú v Európe. Súhlasím s tebou, že prebiehajú v podstate od nepamäti, tak ako prebiehajú aj dezintegračné procesy, ale ten integračný proces, ktorý v tomto období, historickom období prebieha v Európe, je kvalitatívne odlišný, než povedzme od dôb Svätej ríše rímskej alebo od dôb toho univerzalizmu, ktorý sa končil príchodom novoveku, ktorý v Európe vôbec, keď bol od toho obdobia prinajmenej a v tomto zmysle je mimoriadne dôležité, aby aj Slovenská republika bola natoľko komunikačne pripravená, aby jednoducho tento proces zachytila, aby nebola len objektom týchto, týchto pohybov, ale aj ich subjektov. V tomto zmysle nám ide aj o úpravu nášho základného zákona. Nejde o žiadnu dezintegráciu, nejde o založenie tretej republiky, pretože tu sa nemení samotný charakter štátu, ktorý vznikol ako výsledok realizácie práva národa na sebaurčenie, ale ide jednoducho o zvyšovanie tejto komunikačnej schopnosti. Sám hovoríš, že nie si proti akejkoľvek zmene v ústave, ale iba teda v tých nevyhnutných veciach, ale ako som už povedal pri inej faktickej poznámke, keby sme brali vystúpenia všetkých poslancov HZDS dohromady, tak zistíme, že vlastne to treba meniť, o čom hovoríme v našom návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová.
Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Hudeca, ktorý sa zmienil o vzťahu medzi parlamentom a vládou. Ja som si taktiež s veľkým rozhorčením vypočula dnes vyjadrenie premiéra Dzurindu, keď hovoril o opatreniach na ukončenie, respektíve urýchlenie rozpravy. A aké opatrenia môže urobiť predseda vlády alebo akými tlakmi môže predseda vlády pôsobiť na rokovanie v parlamente. Predsa to je nehorázne. Takýto zásah výkonnej moci by bol možný len v policajnom štáte. Vláda predsa nemôže usmerňovať rokovanie parlamentu a myslím si, že pán predseda vlády by sa takýchto vyjadrení mal zdržať. Chcem pripomenúť, že vlastne nebola verejná rozprava. Chcem pripomenúť, že nebolo ani medzirezortné pripomienkové konanie, chcem pripomenúť, že legislatívna rada mala viacero pripomienok, chcem pripomenúť, že samotní predkladatelia 150 pripomienok dali, tak o čom tu hovoríme. Pán predseda vlády asi nemá informácie, koľko sa rokuje v zahraničí o ústave. Predsa to sú dlhé roky a už viackrát sme tu zopakovali, že v rozvinutých demokraciách je dokonca zvyk, aby jeden parlament rozdiskutoval problematiku, pripravil návrh, konečne takto to bolo formulované aj vo vládnom vyhlásení, držme sa vládneho vyhlásenia a pripravený návrh nechajme novému parlamentu, nech ho prerokuje a schvaľuje.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dajte slovo, prosím, pánu pánovi poslancovi Cabajovi.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa musím ospravedlniť, pretože predseda Národnej rady zvolal poslanecké grémium a z toho dôvodu som nebol v čase, keď mi bol určený termín vystúpenia, prítomný. Ja som chcel v súvislosti s kolegom Ivanom Hudecom reagovať práve na tú pasáž, v ktorej upozorňoval na neadekvátne vyjadrenie predsedu vlády. Totižto on aj priamo povedal a ja plne s ním súhlasím. Predseda vlády sa nemá miešať do vecí, ktoré mu nepatria a navyše ja si neodpustím jednu poznámku do vecí, ktorým ani nerozumie. On totižto bol tiež tu určitý čas polancom opozície a všetci tí, ktorí sme v tom parlamente pôsobili, si veľmi dobre pamätáme, aká jeho aktívna účasť v tomto parlamente bola a nie vždy vôbec vedel, o čom hovorí a k čomu sa prihlasuje, pretože už nebohý profesor Kočtúch ho svojho času označil za takzvaného pinzetového ekonóma. To je skutočne realita. Tí, ktorí si prečítate v archíve v týchto záznamoch, zistíte, že skutočne ho takto označil, pretože pán Dzurinda, keď tu pôsobil ako opozičný poslanec, častokrát povyberal čísla, ktoré sa jemu páčili a potom začal s nimi šibrinkovať a pohadzovať medzi poslancami takýmto spôsobom, ako mu to vyhovuje. Preto sa aj stal z neho pinzetový ekonóm. Navyše z tohto pinzetového ekonóma sa následne stal predseda vlády a jemu sa nejakým spôsobom zapáčilo už zrejme nie pinzetový, pretože teraz sa už cíti veľmi silný a robí ramená, pretože rozkazuje. Najskôr hovoril, že má 93 hlasov, len čo zistil, že veľká novela ústavy, ktorú pripravili štyria poslanci, nie vláda, má podporu medzi jeho poslancami, dal ovečky do košiara a takýmto spôsobom vletel do parlamentu, že všetko bude takto prebiehať.
On ale zabudol na jednu vec, že aj poslanci majú svoju hrdosť odtiaľ potiaľ. A myslím si, že v tomto prípade poriadne prestrelil, a preto aj poslanci vládnej väčšiny neboli ochotní toto jeho rozhodnutie akceptovať a o tom bude hovoriť potom predseda parlamentu, aký bol dohovor.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Danko.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
ja si myslím, chcel by som sa dotknúť jedného bodu, na ktorý poukázal pán poslanec Hudec. Myslím si, že sa nás to týka všetkých tak koaličných partnerov, poslancov, ako aj opozičných poslancov. To, čo si včera dovolil pán premiér slovenskej vlády priamo cez médiá diktovať postup slovenskému parlamentu, je niečo bezprecedentné.
A žiadam vás pán predseda parlamentu, aby ste upozornili premiéra slovenskej vlády, aby naďalej alebo ďalej neporušoval ústavu, ktorú chce meniť. Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí. Pán premiér nie je súkromná osoba, on je štátny orgán. A štátny orgán môže konať iba v rámci ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Neexistuje zákon, ktorý by upravoval právomoci premiéra slovenskej vlády vstupovať do rokovania parlamentu, zasahovať do neho a vyvíjať nátlak. To je v rozpore so základným princípom trojdelenia moci. Prosím, pán predseda parlamentu, aby ste dôrazne pána premiéra na to upozornili. Ak si on mýli zasadnutie koaličnej rady s verejným vystúpením, to je jeho problém. Ale nech láskavo rozlišuje, kedy hovorí ako predseda koalície a kedy hovorí ako premiér slovenskej vlády. Je to dehonestujúce, čo včera vyhlásil.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Hudeca, ktorý okrem iného správne upozornil, že naše pripomienky k rozsiahlej novele ústavy nie sú dané tým, že v zásade sa staviame proti integračným procesom. Správne upozornil, že integračné procesy prebiehajú aj vo svete ako určitá vlna. Raz silnejšia integrácia, raz slabšia integrácia.
Ale čo je podstatné a čo chcem práve z hľadiska HZDS a z hľadiska opozície zdôrazniť, je to, že nechceme chápať integráciu ako nejaký posvätný proces, ako posvätnú kravu, ktorá je nedotknuteľná a za ktorou máme poslušne kráčať. Všade tam, kde prebiehajú pokusy meniť integráciu na fúziu, teda na pohlcovacie postupy, je každý životaschopný organizmus povinný sa brániť tomuto. A toto robíme aj my. My chceme európsku integráciu, my nechceme Európsku úniu ako superštát v prospech kohokoľvek z tých, ktorí sa o toto uchádzajú.
A, samozrejme, pár slovami chcem sa dotknúť aj vystúpenia pána Dzurindu. Jednoducho musíme trvať na tom, že nemôže dávať pokyny a inštrukcie, ako majú robiť poslanci v parlamente. Okrem toho to pripomína Exupéryho poviedku o tom, ako kráľ jednej planéty chce rozhodovať o všetkých veciach a diktovať každému, ako sa má správať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Števček, nech sa páči.
Poslanec P. Števček:
Ďakujem.
Mňa v prejave Ivana Hudeca, môjho kolegu, zaujali pasáže, v ktorých hovoril o medzinárodnej spolupráci slovenskej kultúry v období Mečiarových vlád. Myslím si, že ich nevyrátal všetky, lebo boli tak početné, že vlastne v jednom prejave sa ani zhrnúť nedajú. Ale ide o to, že tieto medzinárodné a nadnárodné dimenzie kultúrnej politiky, ktorá sa robila v Slovenskej republike, mali svoj zmysel, mali svoj cveng a boli hlboko inšpiratívne. A nevznikol iba dokument Rady Európy, ale vznikol aj dokument rýdzo slovenský, z ktorého čerpal celé pasáže dokument Rady Európy. To po prvé.
Po druhé. Mne sa zdá, že identita a integrita a integrácia, to je jeden postupný stĺpec, ktorý sa realizuje a má realizovať aj v zmysle ústavy. Akáže však realizácia identity slovenskej kultúry a slovenského národa, teda aj jeho zjednocovanie a vstup takého národa do integrovanej Európy, keď sa nám vynikajúco darí aj na základe návrhov o administratívnom usporiadaní deštruovať celý kultúrny systém. S takýmto deštruovaným úplne rozloženým systémom kultúrnych aktivít sa...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a predseda.
Chcel by som sa dotknúť tej pasáže, v ktorej hovoril pán poslanec Hudec o imunite. Je to skutočne veľmi dôležité v prvom rade si uvedomiť, na čo imunita poslancovi vôbec je a potom podľa tohto odviť celú debatu o imunite či áno alebo nie, a keď, tak do akého rozsahu. Toto sa, samozrejme, dá len za prítomnosti občana. Ako poslanec je tu pre občana aj imunita poslanca, je tu pre občana v rozsahu, ktorú si občan, ktorý si občan musí nejakým spôsobom odsúhlasiť. To sa, samozrejme, dá len vo všeľudovej alebo teda všeobčianskej diskusii. Bohužiaľ, takej sme sa nedočkali. No a v tejto chvíli preto existuje toľko názorov o imunite. Nikto ešte dôsledne imunitu vlastne poslanca nerozobral, prečo, ako a do akej miery. To je jedna vec.
Ďalej by som sa chcel dotknúť problému, ktorý hovorí o vôbec dĺžke rozpravy. Na jednej strane sa kritizujú poslanci, keď nie sú v parlamente, a teda kritizujú sa, že sa teda jedným slovom nezapájajú do diskusie, ako keby nemali záujem o diskusiu. No a dnes, čuduj sa svete, sa dozvedám, že zase je zle preto, lebo je množstvo faktických poznámok a diskusia sa akosi predlžuje.
Viete, poslanec má právo sa vyjadriť a ja by som sa chcel spýtať, čo je teda vlastne, kde je tá stredná cesta alebo čo vlastne vyhovuje koalícii, médiám, takým alebo onakým snahám o diskusiu. Tie prázdne lavice, to je zle, alebo to množstvo faktických poznámok, to je tiež zle, tak teda čo vlastne chcete.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kotian.
(Reakcia poslanca z pléna.)
Ja vás mám zapísaného. Nehlásili ste sa. V poriadku.
Pani poslankyňa Mušková a po nej pán poslanec Kačic.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec Hudec povedal, že nemôžeme automaticky preberať modely, ktoré fungujú v zahraničí, pretože u nás sú úplne iné podmienky, či už historické, ale najmä ekonomické. Chcem poukázať, že toto preberanie je neuvážené a často nad rámec existujúcej reality v zahraniční. Veď nikde v demokratických krajinách sa nedávajú toľké nadpráva hocijakej menšine, tak ako je to u nás, v neprospech ostatného obyvateľstva.
Nikde v demokratických krajinách nerozhoduje vládna moc o existenčných veciach štátu sama, tak ako je to u nás. Vláda tvrdí, že sa musíme vyrovnať v cenách Európskej únie. Rozbehla šialenú špirálu zvyšovania cien, ale už nehovorí o tom, že by sme sa mali vyrovnať Európskej únii alebo štátom Európskej únie v platoch.
Vláda hovorí, že by sme mali zvýšiť vek odchodu do dôchodku žien, tak ako je tomu v Európskej únii. Ale už vláda nič nehovorí o tom, aký je zdravotný stav našich žien. Nič nehovorí o tom, že treba zabezpečiť prevenciu zdravotníctva tak, aby sme sa mohli vyrovnať týmto štátom Európskej únie.
Takisto je to aj s predloženou ústavou. Ide nad rámec demokratických štátov v Európe, Európskej únie. Rozdávame také právomoci, ako by Európska únia bola unitárnym štátom. Dávame Ústavnému súdu obrovské právomoci a vytvárame inštitút ombudsmana, ale len preto, aby sme vytvorili trafiky pre svojich verných, aby sme ich zabetónovali na nasledujúce roky, pretože občania vás po tomto, čo tu teraz robíte, po rozpredávaní majetku a po poklese životnej úrovne určite voliť nebudú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, po faktických poznámkach a reakciách pána poslanca Hudeca budeme hlasovať.
Takže ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kačic.
Nech sa páči, pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Návrh tejto ústavy je v priamom rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenska a jeho občanov. Pokiaľ národ nemá štát, na tvorbu jeho ústavy je oprávnená národná intelektuálna a právnická elita. Pokiaľ sa zmena ústavy uskutočňuje v podmienkach vlastnej štátnosti, návrh a jej novelizáciu predkladá vláda. Tlač číslo 643 spomínaného návrhu, ktorá by mala zmeniť ústavu, predkladajú ju štyria poslanci, ako keby to bol bežný zákon. Predkladatelia predstavujú vybraných zástupcov z časti súčasnej vládnej koalície. Otvorene priznávajú, že novela ústavy ignoruje celé spoločenské spektrum našej spoločnosti a že je vyjadrením názorov iba časti politického spektra.
Preto sa, vážení koaliční predstavitelia, trasiete iba o to, aby ste mali za ústavu, aby za ústavu hlasovalo aspoň 90 poslancov, čo dúfam, ja osobne, že sa vám nepodarí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rehák.
Poslanec M. Rehák:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Juriš sa pozrel na novelu ústavy z pohľadu človeka neviazaného alebo nezaviazaného paragrafmi, ale pozrel sa na novelu ústavy tú, ktorú nám tu predkladáte, páni predkladatelia, so skúsenosťami človeka, ktoré získal v teréne, v teréne ľudskej spoločnosti.
Položil vám otázku, ktorá tu bola už častokrát položená. Aká je filozofia novely ústavy, kde bude smerovať Slovensko, ak by novela ústavy bola schválená. Bude smerovať k zániku národného princípu. Princípu, na ktorom sú postavené najväčšie štáty Európy. Bude smerovať k občianskej spoločnosti, v poriadku. Definujte nám vašu predstavu o občianskej spoločnosti. Definujte nám, ako má byť, aká je otvorená spoločnosť podľa vašich predstáv. Zatiaľ ste nám ju nedefinovali. Ak táto otvorená spoločnosť je založená na princípe zániku rovnováhy moci, zákonodarnej, súdnej a výkonnej, tak ako sa to začína prejavovať, ešte keď novela nie je schválená, tak potom takúto spoločnosť je dosť ťažko označiť ako demokratickú.
Páni predkladatelia, naozaj veľmi, veľmi pozorne počúvate vášho šéfa a poslúchate ho. Poslúchate ho, pretože možno to hlasovanie, ktoré bude o chvíľu, bude troška zvláštne. Ale mali by ste snáď poslúchať ešte viac, do novely ústavy dať o jeden článok alebo pridať ešte jeden článok, podľa ktorého parlamentná väčšina bude môcť, kedykoľvek bude chcieť parlamentnej menšine zavrieť ústa, ak bude už príliš dlho otravovať. Asi len toľko k tomu, čo sa tu deje dnes, čo sa tu bude diať zajtra a možno aj budúce roky na území Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská, po nej pán poslanec Prokeš.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja aj napriek tej atmosfére, ktorá sa naozaj podobá atmosfére pohostinstva štvrtej cenovej skupiny...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, upokojte sa, prestaňte diskutovať. Sadnite si na svoje miesta v rokovacej miestnosti.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Podhradská:
Pán predseda, prosím vás znovu o čas.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vráťte jej naspäť čas. Dajte dve minúty naspäť, prosím.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem ešte raz, pán predseda.
Veľmi rada by som zdôraznila, že vo vystúpení pána poslanca Hudeca sa objavila dimenzia, ktorá tu ešte naozaj nezaznela. A veľmi ma sklamala reakcia niektorých našich kolegov, keď rozmýšľanie o národnej kultúre, o kultúrnej identite, tak ako ho tu prezentoval pán poslanec Hudec, nazývajú strachom, strachom zo zlyhania, obavami, že slovenská kultúra v konfrontácii s kultúrami ostatných európskych krajín neobstojí. Páni, to nie je strach. Myslím si, že hlavným dôvodom, prečo pán poslanec hovoril o týchto veciach, je pocit zodpovednosti, ktorý by mal mať každý politik, ktorý sa spolupodieľa na tom, ako sa bude vyvíjať naša spoločnosť. A ak tu niekto prezentuje názor, že národná kultúra je folklór, tak ako sa o to pokúsil pán poslanec Finďo, tak to môže naozaj povedať len človek, ktorý o kultúre, o tom, čo to vlastne kultúra je, nemá ani potuchy. V jednom súhlasím s pánom poslancom Finďom, na Slovensku je naozaj dosť schopných ľudí. Ale zabudol dopovedať aj to, že na Slovensku je, bohužiaľ, aj dosť ľudí schopných všetkého a obávam sa, že aj to vystúpenie, o ktorom tu hovorili moji kolegovia, vystúpenie premiéra včera v médiách o tom jednoznačne svedčí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Prokeš, po ňom pán poslanec Krajči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Hudeca rád by som povedal, že skutočne ide o dve koncepcie ústavy. O jednu, ktorá zachováva suverenitu občana a následne i štátu a otázku spájania s inými dáva do rúk všetkým občanom cestou referenda a v čase, keď to bude aktuálne, to je súčasne platná ústava, no a druhá koncepcia, ktorá chce vrátiť Slovenskú republiku do polohy kolónie a odobrať občanom právo suverénne rozhodovať o sebe, robiac z nich navždy lokajov. V súvislosti s vystúpením pána premiéra si dovolím opäť ho vyzvať, aby si vypísal úradné hodiny, aby bolo jasné, kedy hovorí ako premiér a kedy ako predseda SDK a kedy ako predseda SDKÚ, aby bolo jasné, ako máme reagovať na jeho verejné vystúpenia. Navyše, veľká škoda, že pán poslanec Finďo si neprečítal predložené návrhy ústavy, lebo by si bol pravdepodobne radšej zahryzol do jazyka, ako povedal tie slová, ktoré tu povedal vo svojej faktickej poznámke.
Dámy a páni, skutočne sú tu niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dané len preto, aby sa odpútavala pozornosť, pozornosť od toho, že v skutočnosti pri schválení toho návrhu, ktorý bol predložený, Slovenská republika sa dopredu vzdáva svojej suverenity. Teda neprenáša výkon niektorých svojich suverénnych právomocí niekam, ale vzdáva sa priamo práva rozhodovať o nich.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči ako posledne prihlásený.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ivan Hudec vo svojom vystúpení jasne povedal, že ide v podstate o takú zmenu súčasnej ústavy, ktorá nadobúda nové dimenzie, a preto je veľmi nebezpečné, že ju schvaľujeme v takomto skrátenom konaní, v takejto rýchlej dobe, v takomto smerovaní, keď ani verejnosť nie je informovaná o tých podstatných zmenách, ktoré majú nastať. Musím konštatovať, že vo svojom vystúpení povedal, že keď sa chceme integrovať do Európy a prijať zákon o vyšších územných celkoch, vôbec nie je potrebné novelizovať súčasnú ústavu a takisto nie je potrebné novelizovať takýmto smerom ústavu aj v ďalších integračných snahách Slovenskej republiky smerovania do Európskej únie alebo do NATO.
Toto dianie, ktoré sa deje v našej Národnej rade, sledujú už nielen občania Slovenskej republiky, ale aj Slováci žijúci v zahraničí a práve mám pred sebou list Združenia Slovákov vo Švajčiarsku, ktorí s mimoriadnymi obavami sledujú rozsah a smerovanie navrhovaných ústavných zmien Slovenskej republiky, ktoré boli kabinetne pripravené a sú priebežne ďalej doplňované. Považujú nás títo krajania za potrebné oboznámiť s nedávnymi skúsenosťami pri prijímaní novej ústavy vo švajčiarskej konfederácii. Práce na revízii švajčiarskej ústavy začala vláda so skupinou odborníkov v roku 1987 na základe uznesenia švajčiarskeho parlamentu. Tieto práce trvali až do jej prijatia ľudovým hlasovaním do 18. apríla 1999 plných dvanásť rokov. Preto dôrazne vyzývajú a pripájajú sa aj títo občania k tomu, aby sme my vážené poslankyne a vážení poslanci s ohľadom bez ohľadu na stranícku príslušnosť dôrazne odmietli navrhované deštrukčné a unáhlené zmeny, ktoré sa do tejto ústavy snažia prepašovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Hudec.
Nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Finďo, áno, kultúra nie je len folklór, prirodzene, ale kultúra je aj, dovoľte mi to povedať, Slovenský ľudový umelecký kolektív, kultúra je spevohra bývalej Novej scény, teda bývalá spevohra Novej scény, kultúra je aj Divadlo Jozefa Gregora Tajovského v Prešove, ktoré sa už likvidujú a ktoré ťažko môžete vy nazvať otváraním sa svetu. Keď už ide o konkrétne, porovnajte si za dva roky, čo urobila táto vláda v rezorte kultúry v otváraní sa svetu, koľko výstav, koľko podujatí sa urobilo v zahraničí a koľko sa robí teraz. Stačí si pozrieť mnohé iné fakty a nebudete hovoriť o vašom otváraní sa a našom zatváraní.
Pán poslanec Šimko, sám pán predseda vlády Dzurinda povedal, že sa mení charakter štátu, aj keď to povedal inými slovami a možno z opačnej strany. Ale jednoducho aj on to priznal. Bojím sa, že sme úplne zbytočne prijímali zákon o slobodnom prístupe k informáciám, kolegyne a kolegovia, lebo očakáva sa hlasovanie, ktoré určite nebude smerovať k rozšíreniu informovanosti obyvateľstva o tomto probléme, ale určite sa chystá čosi, čo im znemožní sledovať priebeh tejto schôdze alebo im to časovo znevýhodní. Toto je konkrétna aplikácia zákona o slobodnom prístupe k informáciám v praxi, páni poslanci a pani poslankyne.
A na záver mi dovoľte iba jednu vetu povedať. Mrzí ma, že keď už nerešpektujete naše vyjadrenia, naše názory, že odmietate stanoviská autoritatívnych inštitúcií a akoby ste zabúdali na to, že to nepovedali len poslanci za HZDS, ale často citujeme z materiálov, ktorými sa riadia a operujú nimi v oblasti kultúry Dáni, Nóri, Švédi, Švajčiari, Chorváti, Poliaci a tak ďalej a tak ďalej.
Stačí si pozrieť dokumentáciu, páni...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
Pán predseda, veľmi krátko. Zabezpečte v tejto rokovacej alebo spravte v tejto rokovacej sále poriadok. Ja tu disciplinovane sedím a nepočujem diskutujúcich, o čom hovoria okrem toho, že všetci kolegovia, predovšetkým po mojej pravici, sa tu bavia, tak vy ešte do toho aj vyzváňate.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, panie poslankyne, páni poslanci, niektorí nemajú pripravené karty na hlasovanie. Prosím, aby im technici vyhotovili náhradné karty.
Panie poslankyne, páni poslanci, uskutočnilo sa poslanecké grémium. Teraz by som poprosil pána Maxona, aby ma počúval, pretože ja sa pokúsim urobiť nápravu, ale len vtedy, keď aj on bude disciplinovaný a bude rešpektovať pravidlá, ktoré majú byť v rokovacej miestnosti.
Panie poslankyne, páni poslanci, uskutočnilo sa poslanecké grémium, kde sme hovorili o doterajšom priebehu a ďalšej procedúre, pokiaľ ide o rozpravu o novele ústavy. Ja si myslím, že dva týždne diskutujeme a zatiaľ sme neukončili rozpravu písomne prihlásených do diskusie. Ja som za to, aby sa v polčase nemenili pravidlá, aby každý, ktorý je písomne prihlásený, mal rovnakú šancu vystúpiť v Národnej rade, tak ako uzná za vhodné a v takých časových reláciách, ako to považuje za aktuálne, ale predsa len treba zdynamizovať a urýchliť proces rokovania, pretože doterajší priestor bol vymedzený, ja si myslím, správne a v dostatočnej miere. Preto tak, ako som informoval poslanecké grémium, chcem predniesť návrh, aby sme rozpravu o novele ústavy prerušili až vtedy, ak odznejú vystúpenia všetkých písomne prihlásených vrátane faktických poznámok. To znamená, myslím písomne prihlásených. Potom budú, samozrejme, ústne prihlásení, čiže bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Teda či dnes skončíme o 17.00 hodine, o 19.00 hodine, o 22.00 hodine, o 24.00 hodine alebo zajtra o druhej ráno, to záleží na tom, ako dlho budú vystupovať písomne prihlásení a aké budú faktické poznámky alebo aké množstvo. Čiže opakujem svoj procedurálny návrh, aby rozprava o novele ústavy bola prerušená až vtedy, ak odznejú vystúpenia všetkých písomne prihlásených vrátane faktických poznámok k nim. Dnešná rozprava myslím.
(Hlasy v sále.)
Tak, páni poslanci, panie poslankyne, opakujem, prerušíme rozpravu o tomto bode až vtedy, keď odznejú všetky písomne prihlásené prihlášky a zajtra, či to bude o deviatej alebo o desiatej, keď začneme zajtra schôdzu, bude možnosť sa prihlásiť ústne. Čiže dnes alebo do zajtra budeme pokračovať v rozprave, pokiaľ nevystúpia všetci písomne prihlásení, zajtra sa prihlásia ústne a dohodneme sa na ďalšom postupe. Dávam hlasovať o tomto mojom procedurálnom návrhu. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Opakujem, budeme pokračovať v rozprave dovtedy, kým všetci písomne prihlásení neskončia svoje vystúpenia vrátane faktických poznámok. Potom by sme sa zajtra prihlásili ústne a budeme pokračovať v rozprave.
Pán poslanec Fico - procedurálny návrh.
Zapnite mikrofón pána poslanca.
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, procedurálna otázka, lebo to nie je celkom zrejmé. Máme tomu tak rozumieť, že prihlasovanie do ústnej alebo ústne prihlásenie do diskusie bude zajtra ráno o 9.00 hodine.
Predseda NR SR J. Migaš:
Spresním. Ak dnes skončíme v takom optimálnom čase, tak zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine a vtedy bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ak skončíme o druhej alebo nadránom, tak odporúčam, aby sme začali rokovať o 10.00 hodine a vtedy bude tá možnosť prihlásiť sa ústne.
Sú procedurálne návrhy?
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ja mám procedurálnu otázku, pán predseda, keďže rokujeme o ústave, aj toto hlasovanie by nemalo byť zabezpečené ústavnou väčšinou?
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
Pán predseda, veľmi pekne ďakujeme za optimálne podmienky. Považujem za úplne optimálne, ak niekto bude vystupovať o jednej v noci. Ideálnejšie to ani nemôže byť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, aby bolo jasné, ja by som skôr navrhol, ak sa bude rokovať do 12.00 hodiny, začnime o 9.00 hodine, a keď ešte po 12.00 hodine, tak o 10.00 hodine, aby sme sa dohodli na jednakých pravidlách.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda, ja by som navrhol, aby sa počas tohto predĺženého rokovania na rokovaní zúčastnilo celé predsedníctvo Národnej rady vrátane predsedu a všetkých štyroch podpredsedov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme pokračovať v rozprave. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský a po ňom pán poslanec Tarčák.
Nech sa páči, pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený podpredseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne, páni poslanci...
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, ktoré majú nejaké veci si vydiskutovať s kolegami, aby vyšli mimo rokovacej miestnosti a tam diskutovali.
Počkajte, pán poslanec.
Vyhlasujem päťminútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím pánov poslancov, ak majú nejaké otázky alebo diskusie so svojimi kolegami, aby vyšli mimo rokovacej miestnosti a tieto veci si prediskutovali, aby sme nevyrušovali vystupujúcich počas rozpravy.
Pán poslanec Benkovský, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Možnože na druhý pokus sa to už podarí a bude tu atmosféra, v ktorej sa bude dať diskutovať.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
už niekoľko dní diskutujeme a predpokladám, že ešte budeme diskutovať o novele Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je, a o tom som osobne presvedčený pre nás pre poslancov, ale predovšetkým pre občanov Slovenskej republiky, potrebná a prospešná. Záver týždňa potvrdil, že opozícii ide len o blokovanie rokovania cez obštrukcie, ktoré majú zmiasť občanov. Takýto postup podľa môjho názoru má za cieľ nielen diskreditovať vládu, vládnu koalíciu, má zamedziť prijatiu novely Ústavy Slovenskej republiky, ale predovšetkým zabrániť naštartovaniu reforiem. Tento postup považujem za postup, ktorý je proti záujmom občanov Slovenska.
Neosobujem si, samozrejme, právo hodnotiť vystúpenia v rozprave, avšak vo väčšine prípadov ide o politikárčenie, o predvádzanie sa pred kamerami, o hanobenie a podozrievanie kolegov z iných strán. Len výnimočne dochádza ku konštruktívnej kritike a takmer ojedinele k návrhom pozitívnych riešení. Národná rada Slovenskej republiky sa zmenila vďaka opozície zo zákonodarného orgánu na mítingovú halu. Myslím si, že sa to tu už povedalo. Každý súdny občan to vidí a urobí si svoj záver sám. Ja sa budeme tomuto snažiť vyhnúť. Je totiž o čom diskutovať. Veď novela Ústavy Slovenskej republiky sa zameriava na také oblasti, ktoré podmieňujú ďalšie napredovanie spoločnosti, všetky reformy, na ktoré čakajú občania Slovenskej republiky i naše smerovanie do európskeho spoločenstva. Ide o posilnenie kompetencie Ústavného súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho kontrolného úradu, o zriadenie verejného ochrancu ľudských práv, o vznik a zakotvenie právomocí vyšších územných celkov, o minimalizovanie politických zásahov a nástup reformy súdnej moci i o predĺženie lehoty zadržania či novú aplikáciu medzinárodných dohôd. To všetko dáva dostatok príležitostí na odborný dialóg. Preto osobne považujem za správne venovať sa tomu, čím sa podrobnejšie i ja sám zaoberám.
Pokiaľ ide o podstatu môjho vystúpenia, dotýka sa toho, čo občania, ale i my poslanci najviac kritizujeme. To je otázka efektívnosti vynakladania a hospodárenia nielen s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale predovšetkým s verejnými financiami ako takými. Nezávislá kontrola je vždy nepopulárna a vždy bolí. Preto aj viaceré pripomienky smerovali k článku 60 odseku 1 a 2, ku ktorým chcem zaujať stanovisko. Predtým sa však chcem poďakovať viacerým poslancom opozície, predovšetkým niektorým odborníkom z Hnutia za demokratické Slovensko, za podporu tejto časti novely a za to, že rozšírenie kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu nielen nespochybňujú, ale považujú ju za jeden podľa nich z mála pozitívnych článkov novely ústavy.
Ako všetci vieme, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa doteraz v zmysle zákona sústredil na kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a nakladaním so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami Slovenskej republiky, na kontrolu daní, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, a na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov. Kontrolná pôsobnosť bola preto sústredená prevažne na vládu, ministerstvá a im podriadené inštitúcie. V dôsledku transformácie ekonomických a sociálnych vzťahov však v uplynulých rokoch došlo k výraznému zúženiu pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu predovšetkým vznikom viacerých právnych subjektov. Verejnoprávne inštitúcie, ako sú fondy, poisťovne a iné už nenakladajú s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale tieto prostriedky, a to by som chcel zdôrazniť, majú jednoznačne povahu verejných financií.
Novela článku 60 Ústavy Slovenskej republiky významne rozširuje kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu, avšak navrhované pôvodné znenie jednotlivých ustanovení v žiadnom prípade neurčuje nadštandarné postavenie Najvyššieho kontrolného úradu v porovnaní s postavením nezávislých kontrolných inštitúcií pôsobiacich v štátoch Európskeho spoločenstva, ale ani v transformujúcich sa krajinách. Aj keď medzinárodné hľadisko je dôležité, podľa môjho názoru rozhodujúcim momentom pre rozširovanie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu je naša vnútorná potreba zabezpečiť nezávislú kontrolu aj na oblasti, ktoré jej doteraz nepodliehali, čím sa vytvorí možnosť efektívnej kontroly všetkých verejných financií.
Prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky do budúcnosti tiež umožní odstrániť takú anomáliu, akou je doterajší stav, keď proces privatizácie a predovšetkým prostriedky z nej nie je možné reálne kontrolovať.
Teraz ak dovolíte, konkrétne k diskutovaným, najdiskutovanejším bodom.
Pôvodný návrh článok 60 odsek 1 písmeno c) upravujúci pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k samospráve spôsobom, ktorý nekorešponduje s potrebou maximálnej ústretovosti pri približovaní nášho právneho systému s právom Európskej únie. Integračné snahy Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie si vyžadujú aj zodpovedajúce posúdenie kapitoly finančná kontrola, s ktorou úzko súvisí kontrola verejných financií, ktoré dostanú obce a vyššie územné celky po alebo pri reforme verejnej správy. Pôvodne navrhované znenie, ktoré podporuje Združenie miest a obcí Slovenska i niektorí poslanci upravujúce kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k obciam a vyšším územným celkom neprimerane zužuje kontrolné právomoci Najvyššieho kontrolného úradu, nezodpovedá celospoločenským potrebám ani štandardom obvyklým v zahraničí, preto budem podporovať pozmeňujúci návrh, ktorý bol prednesený v rámci skupiny poslancov.
Chýba nám tiež nezávislá vonkajšia kontrola celého hospodárenia obcí a vyšších územných celkov napríklad aj v súvislosti s objektívnym posúdením oprávnenosti ich požiadaviek na finančné prostriedky. Okrem toho formulácia príslušného ustanovenia už teraz vyvoláva možnosť rôzneho výkladu a v budúcnosti môže spôsobiť ťažkosti pri novelizácii zákona o Najvyššom kontrolnom úrade a pri aplikácii týchto ustanovení v praxi. Poukazovanie Združenia miest a obcí Slovenska na to, že výkon kontroly hospodárenia obcí a vyšších územných celkov nezávislým kontrolným orgánom, to znamená Najvyšším kontrolným úradom, je porušením Európskej charty miestnej samosprávy, nie je opodstatnené. Najvyšší kontrolný úrad ani novelou Ústavy Slovenskej republiky nemá právo zasahovať do kompetencií obcí a vyšších územných celkov, ktoré im ukladá ústava, respektíve zákon. Má však vykonávať, a to v záujme občanov, obyvateľov príslušných obcí nezávislú vonkajšiu kontrolu dodržiavania požiadavky efektívnosti a hospodárnosti pri nakladaní s finančnými prostriedkami. Na túto informáciu zo strany nezávislej kontroly má občan plné právo aj v súvislosti so spomínanou chartou. Musí však byť zároveň zabezpečená určitá vyváženosť medzi mierou zasahovania kontrolného orgánu a významom záujmov, ktoré má v úmysle chrániť. Pôvodne vymedzená kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu neberie do úvahy ani nasledujúce skutočnosti.
Po prvé. Rímska deklarácia základných princípov nezávislej finančnej kontroly prijatá Medzinárodnou organizáciou najvyšších účtovných kontrolných úradov INTOSAJ, ktorá vyžaduje okrem iného, aby najvyššie kontrolné úrady kontrolovali nakladanie s verejnými prostriedkami, medzi ktoré jednoznačne patria aj prostriedky určené na hospodárenie obcí a vyšších územných celkov.
Po druhé. Odporúčania týkajúce sa činností najvyšších kontrolných inštitúcií v kontexte európskej integrácie prijaté na konferencii v roku 1999 v Prahe obsahujú okrem iného odporúčania, aby najvyššie kontrolné inštitúcie vykonávali kontrolu všetkých verejných prostriedkov a operácií, t. j. aj v oblastných a miestnych orgánoch.
Po tretie. Kontrolu hospodárenia orgánov územnej samosprávy vykonáva väčšina najvyšších kontrolných úradov v Európe. Napríklad v Poľskej republike, v Maďarskej republike kontroluje Najvyšší kontrolný úrad hospodárenie orgánov územnej samosprávy v celom rozsahu. V Rakúsku kontroluje Najvyšší kontrolný úrad hospodárenie obcí s viac ako 20 tisíc obyvateľmi a podobne.
Po štvrté. Rozšírené kontrolné pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k samospráve v rozsahu, ktorý vyplýva z pozmeňujúceho návrhu, je nevyhnutné i z dôvodu, že v súvislosti s decentralizáciou kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu sa odhaduje presun asi 34 percent prostriedkov zo súčasného štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Spolu teda so súčasne existujúcimi príjmami obcí to bude asi 46 percent súčasných príjmov štátu, t. j. doterajších príjmov štátneho rozpočtu, čo doteraz je v kompetencii, kontrolnej kompetencii Najvyššieho kontrolného úradu. Ani po decentralizácii kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti za fungovanie verejnej správy a za hospodárne vynakladanie verejných financií na tomto úseku. Musí tiež existovať určitý účinný systém financovania kontroly vykonávanej nezávislým štátnym orgánom, ktorý bude však signalizovať odchýlky od platných noriem, porušenia zákonov a ktorý by účinne pôsobil preventívne. Bez podozrievania treba priznať a potvrdzuje to i spoločenská prax, že vnútorný kontrolný systém nemá a fakticky ani nemôže mať jednoznačné objektívne zistenia.
Návrh obmedziť kontrolu vykonávanú Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky len na kontrolu s tým majetkom a finančnými prostriedkami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali od štátu na úhradu nákladov a na prenesený výkon štátnej správy, nemá logické opodstatnenie aj pre tieto dôvody. Je potrebné vykonávať kontrolu hospodárenia obcí a vyšších územných celkov v širšom rozsahu, aby sa mohlo zhodnotiť, či sú požiadavky na finančné prostriedky opodstatnené. V budúcnosti bude tiež dôležité a bude veľmi zložité odčleniť finančné prostriedky, ktoré získali obce a vyššie územné celky od štátu z titulu decentralizácie verejnej správy, od ostatných rozpočtových prostriedkov, čo by prakticky znemožňovalo vykonávanie kontroly. Zakotvením kontroly verejných financií, ktoré budú smerovať do rozpočtov obcí a miest, sa nespochybňuje zodpovednosť a čestnosť ich poslancov, starostov a primátorov. Bude to aj v ich záujme. Chceme ich ubezpečiť, že nik nebude mať záujem kontrolovať ich výkonné a rozhodovacie právomoci. Kontrola sa bude týkať prevažne rozhodujúcich investícií no a, samozrejme, i problémového vynakladania verejných financií.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďalší pozmeňujúci návrh k pôvodnému bodu 10 obsahuje takú úpravu článku 60 odsek 1 písmeno e), ktoré vyplynulo z našich integračných snáh o vstup do Európskej únie, osobitne z ostro sledovanej otázky našej pripravenosti na vstup do Európskeho spoločenstva, ktorú predstavuje i kapitola Finančná kontrola. Už aj pre súčasný vývoj je charakteristické, že do Slovenskej republiky sa dostávajú finančné prostriedky z medzinárodného spoločenstva, ktoré majú povahu podpôr, grantov a iných pomocí, pričom zahraničné inštitúcie, ktoré ich poskytujú, si vyhradzujú právo ich kontroly Najvyšším kontrolným úradom ako nezávislým štátnym orgánom. V európskych krajinách je štandardná kontrola týchto zdrojov nezávislým kontrolným orgánom v krajine príjemcu bez ohľadu na právne postavenie príjemcu týchto prostriedkov.
V tejto súvislosti treba hádam pripomenúť, že jednou z kapitol na posudzovanie pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie je práve ich finančná kontrola. Posledné hodnotenie Európskej komisie v správe o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie konštatuje, že, citujem: Slovensko dosiahlo vo zvyšovaní účinnosti finančnej kontroly len obmedzený pokrok. Je preto čas zabezpečiť pripravenosť Slovenska v tejto oblasti tak, aby pri rokovaniach bolo možné túto kapitolu len potvrdiť. V nadväznosti i na náš vstup do OECD, ako i prebiehajúcu spoluprácu s Európskym spoločenstvom vzniká nová kategória, o ktorej hovoríme, finančných zdrojov majúci charakter podporných fondov, grantov a iných finančných účelovo určených prostriedkov, ktoré k nám plynú zo zahraničia a ktoré na základe požiadaviek zahraničných inštitúcií je potrebné i pokryť nezávislou kontrolou obvyklou vo vyspelých demokraciách.
Schválením pôvodného návrhu znenia článku 60 odsek 1 písmeno e) došlo by k zúženiu súčasnej kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky upravenej v § 2 odsek 2 zákona číslo 458/2000 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnou úrade. Podľa nedávno novelizovaného ustanovenia na účely tohto zákona za prostriedky štátneho rozpočtu sa považujú aj prostriedky európskych spoločenstiev a iné prostriedky poskytnuté zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv. Sleduje sa tým splnenie podmienok Európskeho spoločenstva, aby sa s ich prostriedkami nakladalo a nazeralo sa na ne tak, ako na prostriedky štátneho rozpočtu, aby podliehali kontrole ako prostriedky štátneho rozpočtu, t. j. nezávislej kontrole nezávislým kontrolným úradom.
Táto novelizácia zákona o Najvyššom kontrolnom úrade je v zhode s príslušnými ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách, kde sú tiež premietnuté záväzky, ktoré v tejto oblasti Slovenská republika na seba prebrala. Nevyhnutnosť účinnej kontroly takto poskytnutých prostriedkov z európskych spoločenstiev bez ohľadu na právne postavenie adresáta týchto prostriedkov je daná i tým, že za porušenie disciplíny pri nakladaní s nimi prvotnú zodpovednosť voči Európskej komisii má Slovenská republika, ktorá je dokonca povinná vrátiť tieto zdroje zo svojho štátneho rozpočtu, ak ich neuhradí príslušný subjekt.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vystúpenia niektorých kolegov a kolegýň, ktoré spochybňovali potrebu nezávislej kontroly verejnoprávnych inštitúcií, dovoľte mi len niekoľko poznámok.
Pri návrhu na rozšírenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky aj na tie verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, ktoré predstavuje Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Spoločná zdravotná poisťovňa či Národný úrad práce, bola v plnej miere zvážená i skutočnosť zakotvená priamo v zákonoch upravujúcich vznik a pôsobnosť týchto inštitúcií spočívajúca v tom, že je v nich zakotvený aj princíp verejnej kontroly premietnutý do konštituovania, ako sa tu už spomínalo vo vystúpeniach samosprávnych orgánov, ako sú správne rady, respektíve predstavenstvá, dozorné rady, ktoré tvoria zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov i štátu. Rovnako bola vzatá do úvahy i skutočnosť, že v týchto verejnoprávnych inštitúciách pôsobí aj štátny dozor prostredníctvom príslušných ministerstiev. Napriek tomu je výsostným verejným záujmom, aby v týchto oblastiach bola daná aj kontrolná pôsobnosť Najvyššiemu kontrolnému úradu. Kontrola týchto inštitúcií bude spätnou väzbou pre nás poslancov a cez nás i pre občanov Slovenskej republiky. Budeme mať výrazné objektívnejšie informácie o tom, ako sa realizujú zámery, ktoré sme schválili. Potom majú občania právo tohto štátu, právo na záruku, že sa s ich prostriedkami, s ich majetkom, s ich daňami, s ich odvádzanými prostriedkami a odvodmi nakladá efektívne a zodpovedne. Treba si tiež uvedomiť, že finančné prostriedky vyberané v prospech verejnoprávnych inštitúcií, aj keď nie sú príjmom štátneho rozpočtu, svojím charakterom a určením sú im rovné. Rovnako ako dane či iné poplatky vyberané a platené na základe zákona používajú sa analogicky na verejnú spotrebu v oblastiach, ktoré garantuje štát a za ktoré štát tiež v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť. Preto by mal mať i tú kontrolnú pôsobnosť, o ktorej hovoríme.
Je obvyklé, že v krajinách združených v Medzinárodných organizáciách najvyšších kontrolných úradov INTOSAJ aj tieto verejné prostriedky kontrolujú nezávislé kontrolné inštitúcie štátu. Táto tendencia je premietnutá napríklad v platnom zákonodarstve Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúska, Francúzska, ale i v ďalších európskych krajinách. Aj keď kontrola týchto prostriedkov sa uskutočňuje prostredníctvom vnútorných kontrolných orgánov, o ktorých som už hovoril, a tiež prostredníctvom štátneho dozoru, kontrola nezávislým štátnym orgánom, t. j. Najvyšším kontrolným úradom, je najmä z hľadiska objektívnej informovanosti parlamentu, ktorý schvaľuje rozpočty týchto inštitúcií, nevyhnutná. Navyše ide o obrovské, niekoľkomiliardové prostriedky občanov. Pri návrhoch rozpočtov v týchto inštitúciách sa dobre pamätáte, ale i nedávno schvaľovaných zákonov práve tu v Národnej rade, vždy sa ozývajú negatívne vyjadrenia k otázkam správnych fondov týchto inštitúcií, ale najmä k celkovej efektívnosti používania prostriedkov, s ktorými disponujú. Preto je požiadavka kontroly týchto inštitúcií nezávislou kontrolou opodstatnená. Preto treba nezávislú kontrolu, ktorá sa cez Národnú radu bude zodpovedať občanom Slovenskej republiky za užívanie ich prostriedkov.
Ešte hádam jednu poznámku. Vo vystúpeniach niektorých pánov poslancov, paní poslankýň bola vyslovená aj obava z rastu výdavkovej časti rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu na rozšírenie jeho kontrolnej pôsobnosti. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návrh nepredpokladá výrazný nárast výdavkov úradu. Novela Ústavy Slovenskej republiky však umožní Najvyššiemu kontrolnému úradu zásadnú zmenu priorít, a to je podstatné, vo výkone jeho nezávislej kontroly s orientáciou na najvýznamnejšie oblasti hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami a ďalším majetkom štátu a vo verejných inštitúciách. Novela ústavy teda vytvára len možnosť výkonu nezávislej kontroly vo všetkých významných verejných inštitúciách, teda i v tých, v ktorých to občan už dlhodobo požaduje, ako je napríklad Fond národného majetku, ale i poisťovne, Národný úrad práce a ďalšie.
Vážené kolegyne, kolegovia, uvedomujem si, že Najvyšší kontrolný úrad predstavuje našu a cez nás i občanov predĺženú ruku pri výkone kontroly verejných prostriedkov a verejných financií. Predpokladám, že na tom má záujem nielen koalícia, ale i opozícia. Preto očakávam podporu tejto časti návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, čo vytvorí predpoklady na splnenie zámerov väčšiny politických strán, ktoré hlásajú v oblasti transparentnosti vynakladania prostriedkov daňových poplatníkov dôslednej a najmä nezávislej kontroly verejných financií. V tejto i vo väčšine ďalších častí predloženej novely by mali ísť stranícke záujmy bokom. Prijatie ústavy totiž vytvorí reálne podmienky a právny rámec na vstup Slovenska do európskych štruktúr, na reformu verejnej správy, na rozšírenie kontrolných právomocí Najvyššieho kontrolného úradu, tak ako som o nich hovoril, i pre tak potrebnú reformu súdnictva. Preto budem podporovať prijatie pôvodného návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky bez tých extrémistických názorov idúcich nad rámec novely ústavy, ako sú interrupcie či preambula i niektoré ďalšie. Podporím však spoločné pozmeňujúce návrhy zo 6. februára tohto roku prednesené pánom poslancom Fehérom a tie, ktoré poslaneckú novelu spresnia.
Ďakujem za pozornosť.