Štrnásty deň rokovania
45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. februára 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram trinásty rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 45. schôdze písomne požiadali poslanci Gajdoš, Maňka, Sopko, Škoda a Tóth. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady pani Irena Belohorská.
Panie poslankyne, páni poslanci, zvolávam na 14.45 hodinu poslanecké grémium. Teraz prikročíme k prerušenej rozprave o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky podanej skupinou poslancov. Pokračujeme faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Engliša. Vystúpia poslanci Tatár, Hudec, Hofbauer, Kresák, Benkovský, Weiss, Tkáč, Podhradská, Halušková, Rusnák, Ošváth, Belohorská, Slobodník, Faič a Cabaj. Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Dámy a páni, máme za sebou dva týždne rozpravy k ústave. Ústava zakladá princípy, na ktorých stojí štát a naša rozprava, žiaľ, nemá dôstojný charakter. Týka sa to aj príspevku pána poslanca, na ktorý reagujem. Návrh novely ústavy podstatne zlepšuje dnešný stav, dnešný text ústavy. Je moderný, je otvorený svetu, aby aj Slovensko malo šancu patriť k úspešným európskym štátom. Malodušní ľudia, ktorí proti novele ústavy broja, nechápu súčasnú politiku, nechápu dejinné súvislosti v Európe. Aby sa uživili na politickej scéne, podstrkávajú ľuďom lacné odrhovačky a vydávajú ich za národné. Ale národné dnes je byť smelý, nie malodušný. Národné dnes je byť otvorený, nie uzavretý k svetu, pripraviť sa a byť konkurencieschopný. Národné je byť aktívny, národné je byť vzdelaný, národné je byť samostatný a národné je byť zodpovedný.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby sme sa upokojili.
Poslanec P. Tatár:
Aj o tom je novela ústavy. Nepodstrkujme ľuďom v tejto rozprave lacné riekanky a odrhovačky. Chápme ústavu ako cestu Slovenska k modernej spoločnosti doma, ale aj v medzinárodných súvislostiach. Netrpme xenofóbiami z minulosti a z vlastného nedostatku sebavedomia. Vyzývam v tejto súvislosti všetkých, nielen len opozičných kolegov poslancov, aby v treťom týždni rozprava k ústave bola dôstojná. Buďme vecní, zachovajme pracovnú atmosféru.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Hudec.
Nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Veľké množstvo listov, telefonátov a telegramov, ktoré som dostal ja aj moji kolegovia, svedčia, že vystúpenie pána poslanca Engliša malo svoje opodstatnenie. Jednoducho naozaj ľudia nepoznajú návrh novely ústavy a nevedia, čo sa bude alebo čo sa chystá meniť na tejto ústave. Myslím si, že veľmi dobre urobil napríklad denník Nový Deň, ktorý priniesol text tejto novely. Nemyslím si, že je veľmi vhodné a príslušné označovať vystúpenia niektorých poslancov za odrhovačky. Ja si to nemyslím a myslím si, že každý má právo sa vyjadriť, pretože tu naozaj nejde o maličkosti a o fazuľky a nejde tu naozaj len o to, či niekto sa tvári tak alebo onak, či ho niekto označkuje alebo neoznačkuje. Ja si myslím, že ide o veľmi vážne veci, ktoré nemožno odbyť ľavou rukou. Ja si myslím, že práve vystúpenie pána poslanca Engliša mohlo pomknúť mnohých ľudí k tomu, aby si prečítali, o čo ide. Aby si vytvorili svoj názor, aby videli, ako to vlastne je. Taký veľký zákonný posun, ako má nastať touto novelou, dúfam teda, že nenastane, si vyžaduje naozaj veľmi dôkladné posúdenie veci. Môžete mať pocit niektorí páni poslanci, že by sme mali byť oveľa povrchnejší a ľahostajnejší. Ja si to nemyslím. Dvakrát meraj a raz rež a možno v tomto prípade aj desať razy ho zmerajme. Bolo by veľkou chybou, keby sme urobili také kroky, ktoré sa už nedajú nikdy odstrániť. Bojím sa, že musíme byť oveľa, oveľa dlhšie nad touto ústavou, ako si niekto predstavuje.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer. Ten nie je prítomný.
Ďalej pán poslanec Gašparovič.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vo vystúpení pána Engliša boli spomenuté skoro všetky problémy, ktoré obsahuje návrh novely. Pán Engliš spomínal aj otázky ombudsmana, kde si myslím, že by bolo dobre bývalo, keby spomenul aj náklady. Z pléna sa ozývali hlasy, keď sa hovorilo o tom, že ombudsman bude jeden veľký moloch, že to nie je pravda, že bude len jeden ombudsman. Musíme si ale uvedomiť, že ombudsman bude centrálny, ale po krajoch, okresoch budú ďalší úradníci. Budú to malí ombudsmani, ktorí budú mať svoju administratívu, ktorí budú doslova požierať financie, a preto si myslíme, že ak je tu prokuratúra a mnoho iných orgánov, ktoré majú presne tie právomoci, dokonca väčšie s rozhodovacou činnosťou, že tento orgán je v súčasnosti, hovorím v súčasnosti pre Slovensko zbytočný a bude odčerpávať národný dôchodok, a to nie je vôbec dobré. Dnes a zajtra v týchto dňoch, keď budeme prijímať možno v druhom čítaní zákon o prokuratúre a prokurátoroch, kde budú ešte viacej spresnené a umocnené postavenia jednotlivých prokurátorov pri rozhodovaní nielen v trestnom, ale aj v správnom konaní, je táto inštitúcia nieže zbytočná, ale prepychom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi navrhovateľ pán poslanec Kresák.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia,
občania Slovenskej republiky,
dovoľte mi reagovať stručne na to, čo odznelo z alebo na jednu vec, ktorá odznela z príspevku pána poslanca Engliša. On a niektorí ďalší kolegovia z opozície sústavne namietajú, že v článku 26 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky v našom návrhu prinášame náhradu termínov štátne orgány a orgány územnej samosprávy pojmom orgány verejnej moci. Chcem povedať, že bolo by azda správne, keby aj pán poslanec Engliš pri svojom vystúpení, v ktorom sa snažil akýmsi spôsobom informovať občanov o obsahu predloženého návrhu, ich poinformoval aj o obsahu dôvodovej správy k tomuto návrhu a keby bol aspoň s ňou oboznámený. Pretože, keby bol s ňou oboznámený, tak by vedel, čo znamenajú orgány verejnej moci, a vedel by aj on a ostatní, že tento pojem je legálnym pojmom, ktorý je súčasťou vlastne právneho jazyka a právnych termínov v ústavnom systéme Slovenskej republiky.
Je z toho dôvodu pre mňa pomerne ťažko pochopiteľné, ako môže niekto namietať, keď sa snažíme o nič viac a o nič menej iba o to, aby nie iba orgány štátu a orgány samosprávy mali povinnosť informovať o svojej činnosti v štátnom jazyku, ale keď túto povinnosť rozširujeme aj na všetky ďalšie orgány a inštitúcie, na ktoré štát preniesol časť výkonu svojich kompetencií. Nuž teda som hlboko presvedčený, že za tento počin si zaslúžime pochvalu, a nie kritiku. Pretože, čo už viac môže byť v prospech občana ako to, keď rozšírime povinnosť každého, kto do povinností zasahuje, aby informoval o svojej činnosti v štátnom jazyku.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský a po ňom pán poslanec Weiss.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Engliš vo svojom vystúpení uviedol typický príklad, ako Hnutie za demokratické Slovensko robí obštrukcie, a to nielen pri prerokúvaní novely ústavy, ale aj pri prerokúvaní ďalších významných zákonov. Keď nemá argumenty, tak predovšetkým ťahá čas, straší opozíciu, koalíciu, kritizuje všetko bez toho, aby navrhovalo akési lepšie riešenia. Sám seba pán poslanec Engliš dokonca rozčúlil tak, že miestami zabudol, čo má vlastne čítať. Svojím vystúpením tak spochybnil samotných voličov Hnutia za demokratické Slovensko, čo si myslím, že nie je dobrý príklad.
Ak pán poslanec Engliš okrajovo kritizoval i rozšírenie kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu, treda hádam povedať, že pravda, táto kontrola sa málo komu páči. Kontrola je vždy nepríjemná najmä preto, ak môže odhaliť určité prešľapy, ktoré sa stávajú v hospodárskom živote. Celá doterajšia história, ale najmä privatizácia, tunelovanie nielen firiem, ale aj štátnych podnikov a inštitúcií nás presviedča o potrebe nezávislej kontroly. To sa osobitne týka aj niekoľko miliárd korún, ktoré sú v oblasti privatizácie. Kritizoval tiež poisťovne, kontrolu poisťovní a Národný úrad práce, kde dnes, ako tu už bolo spomínané, sa točí rádovo okolo 180 miliárd korún. Ide o prostriedky občanov. Pýtam sa preto, má občan právo vedieť na základe objektívnej a nezávislej kontroly, ako sa s týmito prostriedkami nakladá. Ja si myslím, že áno.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Peter Weiss a po ňom pán poslanec Tkáč.
Poslanec P. Weiss:
Pán poslanec Engliš si vo svojom vystúpení viackrát sťažoval na to, že text ústavy bol nedostupný a že mal veľké problémy, ako sa k nemu dostať. Od septembra minulého roku je tento text na internete, je k dispozícii v Kancelárii Národnej rady a myslím si, že všetky aj spoločenské organizácie, o ktorých hovoril vrátane odborov, zväzov zamestnávateľov, priemyselných zväzov, všetci, ktorí chceli dať k návrhu ústavy svoje stanovisko, mali dostatok príležitostí, aby takéto stanovisko dali, oboznámili s ním poslancov, predkladateľov. Teda nemôžem zobrať argument, že boli problémy dostať sa k textu novely Ústavy Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Tkáč a po ňom pani poslankyňa Podhradská.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja by som chcel niekoľkými poznámkami tiež reagovať na vystúpenie pána poslanca Engliša, a keď tu pán kolega Kresák komentoval, že by ste zaslúžili pochvalu za verejnú moc, že deštruujete pojem štátna moc, tak ja odporúčam ešte viac, aby ste dostali diplom pred nastúpenou koalíciou. Myslím si, že by som vedel, aké logo tam dať. Chcem povedať, že súčasťou vystúpenia poslanca Engliša boli aj protiprávne postupy pri príprave textu novely. Chcel by som uviesť v tejto súvislosti bližšie, že chýbajú vykonávacie predpisy, ktoré budú mať veľký dosah aj na štátny rozpočet, a to je vykonávací predpis o pracovnoprávnych vzťahoch ústavných činiteľov, ktoré sa tam absolútne absurdne riešia, že výkon funkcie ústavného činiteľa nesmie byť v rozpore s pracovným pomerom. Ďalej sú to novelizované predpisy, ktoré je nevyhnutné dotiahnuť o súdoch a prísediacich a tu je paradox, že už ste prijali zákon o sudcoch, dali ste ho do vienka novej vláde po roku 2003 a tento zákon ešte nie je účinný a už ho budete musieť vďaka tejto novele meniť.
Ďalej sú to predpisy o prokuratúre, o Národnej banke Slovenska, o Ústavnom súde a konaní pred Ústavným súdom, predpisy o Najvyššom kontrolnom úrade, predpisy o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení, ale aj o poistení v zamestnanosti. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že chýba tu to, čo vláda žiadala, aby sa predložilo stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keď už máme neschopné odbory, ktoré absolútne ignorujú, že tu dochádza k deštrukcii verejnoprávnych inštitúcií, ako je Sociálna poisťovňa i Národný úrad práce, tak aspoň stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody by sme mali dostať, pretože máme na stole list od člena Rady hospodárskej a sociálnej dohody, predsedu Združenia miest a obcí Slovenska o tom, že návrh novely je protiústavný. Tak za to chcete diplom.
Pán predseda, ako predsedu SDĽ vás prosím, vysvetlite svojim poslancom z SDĽ, že súčasný systém dozoru a kontroly nad sociálnym aj zdravotným poistením, aj úradmi práce je dnes zákonne cez tripartitu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská a po nej pani poslankyňa Halušková.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakuje za slovo, pán predseda.
Naozaj nechápem, prečo otvorenosť, s akou tu vystúpil pán poslanec Engliš, nazývajú niektorí kolegovia prejavom xenofóbie. Myslím si, že ak niekto chce otvorene diskutovať o predloženej novele ústavy, tak to je len prejav jeho snahy, aby sa naozaj veľmi presne pomenovali veci. A to, že pán Engliš bol nútený citovať z novely rozsiahle pasáže, nie je jeho vina. Tie pasáže jednoducho v tej novele sú a bolo dobré, že ich tu prečítal, aby sa napríklad aj občania, ktorí sedia pred televíznymi obrazovkami, konečne zoznámili s textom, ktorý nám tu predkladáte. Nuž a keď sa tu hovorilo toľko o otvorenosti a demokracii a ja neviem čom ešte, možnože prejavom otvorenosti a demokracie na spôsob Demokratickej strany je aj to, že v priebehu jedného snemu sa skoro polovička členskej základne vystrieda na poste predsedu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Halušková a po nej pán poslanec Rusnák.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vzhľadom na to, že tu pán poslanec nie je, vzdávam sa faktickej poznámky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák a po ňom pán poslanec Ošváth.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem pekne za slovo.
Skutočne oceňujem u pána Engliša to, že zvládol funkciu skrutátora na výbornú, pretože menovite počítal, tu napočítal a výsledok mu vyšiel, že je 16 : 16, vzťah opozície a koalície, čo sa týka prítomnosti v piatok v tejto rokovacej sále. Chcel by som sa ho spýtať, škoda, že nie je tu, pretože keď končil svoje vystúpenie, tak tam bolo z opozície iba osem poslancov. Chcel som sa spýtať, čo to spôsobilo, že polovička odišla. Zrejme to bolo dlhé vystúpenie pána Engliša.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Engliša, v ktorom tak trošku postrašil alebo nahnal strach možno poslancom opozície, keď hovoril o tom, že snáď po novele tejto ústavy by sa mohol stať taký prípad, že zavoláme všetkých poslancov opozície na vojenské cvičenie. Tak môžem ho vyviesť z omylu a upokojiť všetkých poslancov opozície, takýto prípad sa nemôže stať, pretože je to v rozpore aj s návrhom novely ústavy, kde sa konštatuje, že brannej pohotovosti nepodliehajú ústavní činitelia ako poslanci a ďalší funkcionári a rovnako sa to konštatuje aj v brannom zákone. Takisto na jeho námietku, že by sme snáď mohli zmeniť branný zákon, v tomto zmysle nie je to tak. Aj právny laik predsa pochopí, že nižšia právna úprava nemôže odporovať vyššej právnej úprave, akou je ústava, teda branný zákon mu nemôže odporovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská je ospravedlnená na dnešnom rokovacom dni, čiže pán poslanec Slobodník je ďalší v poradí.
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Engliš tu hovoril najmä o tom, ako sa k otázke novely ústavy stavajú odborári alebo akoby sa mali stavať, ale nielen odborári sa stávajú súčasťou tejto veľkej a tragickej hry pre Slovensko, o Slovensko a o jeho budúcnosť. Ešte do vzniku nových vyšších územných celkov sa robí všetko, aby sa slovenský juh maďarizoval. Tu počujeme, ako korektne chcú predstavitelia SMK pristupovať voči republike, ale činy sú iné. Lebo SMK nemôže nevedieť o činnosti Rákociho zväzu, o otvorenom úsilí pomaďarčovať deti, slovenské deti. Viete, čo sa odohralo v Kráľovskom Chlmci. To, čo sa stalo teraz v Novozámockom okrese v obci Dvory nad Žitavou, ďaleko prekračuje kráľovochlmskú skúsenosť. V Dvoroch nad Žitavou Rákociho zväz ponúka rodičom, dobre počúvajte, ktorí si zapíšu rodičia deti do maďarských škôl. Po prvé, 10 tisíc forintov. Je to nahrané na kazete. Po druhé, žiarovku, čo vydrží 10 tisíc hodín a ušetrí 2 000 korún, po tretie, balík školských potrieb, po štvrté, príspevok na stravné a cestovné do Nových Zámkov a Hurbanova, kde sú tieto stredné školy s maďarským vyučovacím jazykom, po štvrté, maďarský spevník, po piate, čítanku s portrétom Viktora Orbána, možno aj s podpisom maďarského premiéra.
Vy vážne nechcete vidieť, aká hra sa presadzovaním tejto novely rozohráva už teraz najmä na slovenskom juhu. Aké práva si už teraz vo vedomí, že ústava sa má prijať urýchlene, ako to chce premiér Dzurinda, a s prejavením sily, ako to žiada pán Bugár, osobujú exponenti maďarstva na juhu. Činnosť Rákociho zväzu podporil vo svojom televíznom vystúpení priamo aj pán Csáky, ktorý vyhlásil, že všetko, čo sa robí a čo nie je v rozpore so zákonom...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Faič a po ňom pán poslanec Cabaj.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Trošku ma mrzí, že tu nie je pán poslanec Engliš, pretože vlastne faktická pripomienka má smerovať k tomu, kto vystúpil v rozprave. Tak len jednu poznámku. Mrzí ma aj to, že zazneli tu mnohé riešenia, tie, ktoré sú alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré budú podané po istých dohodách, ktoré riešia situáciu napríklad vo vzťahu k vyšším územných celkom a ich združovania. Ale vo všetkých ďalších vystúpeniach, hoci aj na moje vystúpenie bola pozitívna odozva aj z opozície, vo všetkých ďalších vystúpeniach tie isté argumenty zaznievajú, na ktoré som ja, aj keď nie iste dokonalú, ale nejakú odpoveď dal. A to ma mrzí, pretože nemyslím si, že by tak rozprava mala pokračovať, aby každý, kto vystúpi, opakoval celý rozsah problémov, ktoré, ktoré vlastne istá skupina má a každý ju opakuje od A po Z. To ma trošku mrzí.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, aj keď je to s nejakým časovým posunom v súvislosti s vystúpením kolegu Engliša, myslím si, že aj tá prestávka niektorým poslancom prospela, pretože dnes už mohli povedať faktické poznámky alebo prečítať tie, čo si pripravili, bezprostredne na Engliša sa nedalo reagovať, ale to je tiež parlamentná prax. Navyše niektorí poslanci už dnes majú aj skúsenosť po tom kongrese, lebo neviem, že ak táto rozprava bude pokračovať, podľa toho, ako kričí predseda vlády, čo všetko urobí v parlamente. Akým spôsobom majú poslanci ukončiť rozpravu, bolo by veľmi za vhodné, keby si poslanci vládnej koalície nerobili tak ani obavu z toho, že kolega Engliš sa vyjadroval, že by mal mať z niečoho strach, viete, vážení poslanci vládnej koalície, vy skutočne, ak máte mať strach, vy ho nemáte mať prečo z opozície, ale z vášho predsedu vlády. Pretože ten diriguje všetko a ten takýmto spôsobom nasmeruje, ako aj vy budete myslieť, ako budete rozhodovať, ako budete hlasovať. Ak sa otvorila táto rozprava, možno ani vám to toľko nevadilo, že tá rozprava je taká dlhá, ale vadilo to predsedovi vlády.
Preto tak reaguje podráždene, ako reaguje, ale to už je otázka jeho a vášho postoja vo vzťahu k nemu. Dnes ste mali mať poradu, tak ohlásil cez médiá, čo všetko sa s vami dohodne, ale podstatná časť poslancov chodila po parlamente, pretože zrejme ešte bude treba niečo vymyslieť, akým spôsobom poslancov zaviazať a prinútiť. Takže ak strach, tak skutočne z tohto, že prestávate byť poslanci tohto parlamentu, ale jednoducho vykonávatelia toho, čo si rozkazuje, akým spôsobom chce, ktorý si urobil slúžku z tohto parlamentu, aby parlament zabezpečil iba to, čo on potrebuje, aby sa mohol prezentovať, aby sa mohol nadchýnať, akým spôsobom funguje Slovenská republika, ako sa majú občania veľmi dobre. Bohužiaľ, len oni to necítia. Stačí, že to vie premiér.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kalman - procedurálny návrh.
Poslanec J. Kalman:
Veľmi pekne ďakujem, vážený pán predseda.
Dovoľte mi, aby som predložil procedurálny návrh takéhoto znenia. Žiadam vedenie parlamentu, aby zabezpečilo účasť predsedu vlády na tomto rokovaní, aby nám prišiel vysvetliť situáciu, o ktorej teraz hovoril pán kolega Cabaj a síce, že premiér verejne povie, že bude robiť všetko pre to, aby sa skrátila diskusia o novele ústavy. Z toho jednoznačne vyplýva, že niekto zvonku má tendencie alebo tie tendencie už dostal, právo ovplyvňovať priebeh a rokovanie parlamentu a všetko, čo s tým súvisí. Teda na rozdiel od pána Faiča, mňa predovšetkým toto mrzí, že nie poslanci, že nie vedenie Národnej rady, ale niekto iný si prisvojuje právo a zodpovednosť za vývoj v parlamente. Bolo by skutočne veľmi dobré a potrebné, vážený pán predseda, a dovtedy by ste možno mali možno aj prerušiť rokovanie pléna, aby pán predseda vlády prišiel povedať, ako to vlastne s tou parlamentnou demokraciou na Slovensku myslí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak váš návrh nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Preto nedám o ňom hlasovať. Budeme pokračovať v rozprave. Ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Hudec, ostatné veci potom prerokujeme v poslaneckom grémiu, ktoré som zvolal na 14.45 hodinu.
Nech sa páči, pán poslanec Ivan Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda...
Predseda NR SR J. Migaš:
Prepáčte, po pánu poslancovi Hudecovi vystúpi ďalej pán poslanec Benkovský, nech sa pripraví.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som začal problémom, ktorý je predmetom rokovania novely Ústavy Slovenskej republiky a veľmi negatívne sa prejavuje aj v osobných názoroch a verejných vystúpeniach predsedu vlády Slovenskej republiky. Spomínali to už dvaja predrečníci vo svojich faktických pripomienkach, ale nedá mi, aby som nepovedal, že možno už sa začína prejavovať to, že táto novela berie kompetencie parlamentu, berie ich dokonca aj prezidentovi a vytvára centrum moci, ktoré veľmi vážne naruší rovnováhu trojdielnej moci štátu, a to súdnej moci, parlamentu a vlády Slovenskej republiky. Jeho vyjadrenia, komentovania, vystúpenia poslancov sú nenáležité, jeho rozhodovanie o tom, ako bude parlament, nech láskavo nechá na predsedu parlamentu a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa nemieša do vecí, ktoré mu nenáležia, je to nehorázne. Ja si myslím, že aj toto si občania Slovenskej republiky všimnú, to už prekračuje naozaj všetko.
Celá novela Ústavy Slovenskej republiky až veľmi nápadne upozorňuje na to, že jej predkladatelia a tí, čo ju hodnotia, súhlasia s ňou, sú priveľmi ľahostajní, povrchní a jednoducho asi dostatočne nevnímajú význam štátu pre náš národ, pre našu kultúru, pre obyvateľstvo tohto štátu. Opakujem, nevnímajú dostatočne silu štátu, nevnímajú význam štátu, a preto mi dovoľte, aby som sa na rozdiel od mnohých mojich predrečníkov, ktorí kritizovali konkrétne ustanovenia novely, aby som sa venoval práve tejto otázke. Nie je totiž pravda, ako sa tu mnohí snažia prednášať a zaobaľujú to do akéhosi sporu otvorenej a zatvorenej spoločnosti, že tie tendencie, ktoré sú v tejto novele, naozaj oslabujú štát, a nie je pravda, respektíve pravdou je to, že mnohé oficiálne európske a svetové dokumenty hovoria to isté, čo my tu zdôrazňujeme. Myslím tých, ktorí upozorňujú na to, že takáto novela Ústavy Slovenskej republiky by významne oslabila štát, významne by oslabila jeho ochranné funkcie a najmä funkcie, ktoré majú podporovať rozvoj národných, kultúrnych záujmov tohto štátu.
Dovoľte mi, aby som pripomenul ešte jednu skutočnosť, ktorá tu síce odznela, ale sa mi zdá, že nedostatočne sa zafixovala v poslucháčoch tohto parlamentu. Platná Ústava Slovenskej republiky bola veľmi prísne oponovaná nielen Benátskou komisiou, ktorá čo je štruktúra európskych orgánov, ktorá má na starosti práve legislatívu, ale bola oponovaná aj istou nadáciou, nazýva sa zložitou, pombo sa končí, španielskou nadáciou, ktoré sa veľmi prísne pozerali na vytvorenú Ústavu Slovenskej republiky a odporúčali ju v takomto znení prijať. Keby boli tie chyby, ako to o tom hovoria novelizátori ústavy také podstatné v tej pôvodnej, teraz platnej ústave, nebola by dostala tá naša ústava takéto vysvedčenia, ako dostala. To je veľmi vážny fakt. Kto oponoval túto novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorú teraz prerokúvame. Ktorá autoritatívna organizácia sa k nej vyjadrila a mala taký názor, aký tu prednášajú jej predkladatelia. Bojím sa, že ani jedna a nikto.
Toľko sa hovorí o decentralizácii a o vážnom usporiadaní štátu, dostal som jeden telefonát zo Spojených štátov amerických, jeden náš bývalý krajan, ktorý už hovorí ťažko po slovensky, ale hovorí, sa pýtal, koľko máme teraz na Slovensku obyvateľov. Ja hovorím 5,5 milióna, aha, to skoro ako také väčšie naše mestá. To znamená, že keď sa už toľko hovorí o týchto skutočnostiach, uvedomme si, že tá miera riadenia štátu vecí spoločných by mala prihliadať aj na takúto skutočnosť, veď predsa niečo iné je, keď hovoria o riadení verejných vecí a správe vecí verejných v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, a iné je na Slovensku. Tým nechcem povedať, že nesúhlasím s istou mierou decentralizácie, ale táto miera decentralizácie musí byť užitočná a v nijakom prípade nesmie ísť na úkor obyvateľstva. Už teraz máme, by som povedal, dostatočný počet krajov, už dosť, už viac ich deliť nemôžeme, ekonomicky neunesú túto svoju svojprávnosť, akú im ekonomickú chceme dať. Bojím sa, že tento rozsah ústavných zmien, ktoré tu predložili predkladatelia, bude taký významný, že už budeme musieť hovoriť o vzniku novej republiky, už to bude tretia republika. Neviem, aké dlhé bude mať trvanie a koľko nepokojov bude v tejto tretej republike, ale už sa stratí v mnohých veciach kontinuita s tým štátom, ktorý vznikol 1. januára 1993. Uvedomme si to, že táto tretia republika stratí veľmi veľa zo svojej zvrchovanosti a suverenity, že bude možno domíniom zatiaľ neurčených štruktúr vojenských, hospodárskych a iných a ťažko budeme môcť hovoriť o takom type štátu, ktorý je rovnocenný s inými. Bojím sa, že toto si naozaj tiež málo uvedomujú predkladatelia tejto novely.
Mrzí ma táto skutočnosť o to viac, že mal som tú česť, že som bol spoluautorom textu zvrchovanosti, ktorá bola slávnostne prijatá ešte v starej budove nášho parlamentu. Bolí ma to o to viac, že si dobre uvedomujem, aké veľké nádeje sme vkladali pri vzniku nášho štátu práve do tej skutočnosti, že si budeme môcť niekoľko desaťročí veľmi dobre počínať, pretože budeme zvrchovaným a suverénnym štátom, že tu bude zvrchovaná a suverénna moc. Bolí ma to, ale budem realista, poviem, že keby sa aj rokovalo a dohodlo o tom, že sa zmenia niektoré ustanovenia, ktoré nebudú mať túto hrozbu v sebe, že by to bolo dobrým riešením. Veľa sa rozpráva nielen v tejto rovine medzi občanmi, napokon vieme všetci dobre, že zopár statočných ľudí každý deň chodia pred parlament, zbierajú tu podpisy medzi 17.00 a 18.00 hodinou a treba im za to veľmi pekne poďakovať. Choďte aj vy páni poslanci z koalície, porozprávajte sa s nimi, veď hovorte s občanmi, aj s jednoduchými, aj tými, ktorí vám vyjadria iný názor, než vyznávate vy. Možno vás o niečom presvedčia.
Hovoril som o tom, že si málo uvedomujeme úlohu štátu v oblasti kultúry, v oblasti jej rozvoja, ochrany tradícií a ochrany toho zdroja, ktorý plnia, keď hovoríme napríklad o európskej kultúre. Dovoľte mi teda, aby som sa vrátil k týmto otázkam, pretože veľmi vágna, všeobecná diskusia o otvorenej a zatvorenej spoločnosti, len tak mimochodom mnohí tvrdia, ktorí analyticky rozoberajú ciele Sörošovcov, ktorí tak vehementne hovoria o otvorenej spoločnosti, hovoria tak len preto, aby oslabili, aby oslabili všetky kontrolné, demokratické mechanizmy, ktoré jestvujú v štáte a vo verejnej správe a aby tak mohli otvoriť priestor pre nikým nekontrolovanú činnosť nadácií, občianskych združení, ktoré by pravdaže podporovali oni finančne a ktoré by im umožňovali robiť ďalšie finančné kúsky, ktorými ohrozujú štátne národné meny, ktorým v podstate môžu aj zlikvidovať celý štát.
Organizácia Spojených národov vznikla na základe nie nepresných úvah a nie dobre nepremyslených dokumentov. Treba si uvedomiť, že aj Organizácia Spojených národov vo svojich základných atribútoch počíta s národmi, veď vo svojom názve už má Organizácia Spojených národov. Nie náhodou sa nevolá organizácia spojených štátov, nie náhodou sa nenazýva organizáciou spojených občanov alebo organizáciou spojených ľudstiev alebo ľudov, nie je to náhoda, že sa hovorí o sebaurčovacom práve národov, pretože to je základný kameň medzinárodnej štruktúry, medzinárodnej spolupráce a ďalšieho vývoja celého ľudského spoločenstva. Hovoria o tom aj oficiálne, podčiarkujem oficiálne dokumenty UNECSA. Vzťahy kultúry a štáty sú práve UNESCOM v nedávnej minulosti novo definované a priam určujúce. Boli tu spomínané akciami štátu, hovorilo sa o území, obyvateľstve a moci. Upozorňujem, že existujú aj všeobecné axiómy národa a kultúry národnej, keď sa hovorí najmä o jazyku, tradícii a spoločnej histórii. To, že jestvuje tendencia k národným štátom, sa počas tohto rokovania stále zabúda. Dnes sa odhaduje, hovoria to tí, ktorí to publikujú, že dnes už jestvuje na svete asi 80 percent národných štátov.
Rád by som pripomenul jeden významný dokument, ktorý dalo spracovať UNESCO a na ktorom sa podieľala aj ministerská konferencia európskych krajín uskutočnená v roku 1996 v Slovenskej republike. Mali sme tú česť, že sme hostili všetkých ministrov kultúr, respektíve ich zástupcov, organizovali sme to spoločne s Európskou úniou, a práve z tejto konferencie vznikol jeden významný dokument, ktorý sa stal prvou kapitolou, určujúcou kapitolou dokumentu nazývaného Od kraja do stredu, kde sa takýmto spôsobom definuje úloha štátu, úloha kultúry v štáte a úlohy štátu pre každú národnú kultúru. Upozorňujem, že tento dokument je oficiálnym dokumentom, ktorý vzišiel práve po tejto európskej konferencii, ktorá mala v podtitule názov Kultúra pre tretie tisícročie. Na základe rokovania tejto konferencie potom boli ešte ďalšie tri konferencie. Jedna hovorila z nich o identite malých kultúr, malých národov, ďalšia hovorila o integračnom šoku, čo bola tiež súčasťou diskusie na túto tému a veľmi aktuálnou. A tretia hovorila o ochrane národných kultúrnych pamiatok v rámci novovzniknutých integračných celkov vo svete, teda aj v Európe.
Rád by som sa dotkol niekoľkými krátkymi poznámkami, výsledkami práve týchto významných a vysokých snemovaní tých štátnych predstaviteľov, ktorí sú zodpovední za kultúru. Ako som spomínal, tak výsledkom prvej konferencie bol základný dokument UNESCA, ktorý sa nazval Od okraju do stredu, ktorý hovorí o tom, že základným cieľom všetkých vlád, nehovorí o štáte, ale o vládach, vlády, ktoré po sebe nasledujú, sú vlastne reprezentantmi štátu, by malo byť zvýšenie pozornosti rozvoja a podpory kultúre. Hovorí sa tam o tom, že európskou kultúrou je súhrn všetkých národných kultúr a kultúr malých, menšín, ktoré tvoria akoby orchester, v ktorom vždy veľmi chýba, keď tam chýba akýkoľvek typ nástrojov, a dokonca sú hudobné diela, ktoré nemožno rovnocenne odohrať, keď tam chýba čo len jediný hudobný nástroj. Myslím si, že toto konštatovanie tak trošku predchádzalo aj spoločnému vyhláseniu predsedu Veľkej Británie Blaira s francúzskym prezidentom, ktorí potvrdili, že budúca Európa bude integrovaná Európa národných štátov. Myslím si, že to nie sú nijaké naše vývody, naše vlastné strachy, naše strašenie obyvateľstva, to sú fakty, ktoré sú dokázateľné a ktoré nikto nemôže vyvrátiť. Rád by som pripomenul aj rokovanie v Kardife, ktoré bolo medzi prvými a ktoré takisto potvrdilo, že toto budú tézy, na základe ktorých sa bude integrovať Európa. Dokonca z týchto materiálov vyplýva aj to, že oslabenie štátu, zanedbanie funkcií štátu bude znamenať oslabenie kultúry a naopak, možno tvrdiť, že keď nejestvuje kultúra, štát je ťažké definovať.
Rád by som povedal ešte o dvoch skutočnostiach. Nielen slovenskí predstavitelia na týchto konferenciách, ale boli to aj predstavitelia Dánska, Nórska, švajčiarskych kantónov a iných štátov veľmi vážne pripomínali to, že inak musí prebiehať starostlivosť o kultúru v tých štátoch, kde kúpna sila obyvateľstva a podmienky sponzorstva objektívne nemôžu byť také veľké ako v iných stredných, počtom obyvateľov veľkých štátoch. To znamená, že nemôžeme automaticky preberať, to povedali Dáni, to povedali ďalší, tie modely, ktoré sú vytvorené vo Francúzsku, v Nemecku. Jednoducho toto je skutočnosť, ktorá bola významne dokumentovaná.
Takisto v rámci takzvaného integračného šoku, mimochodom, opäť to nevymyslel nikto zo Slovenska a nevymyslel to nikto z HZDS, ale jednoducho je to termín, ktorý prvý použili rakúski ekonómovia, keď hodnotili situáciu pri integrácii Portugalska, ale aj iných štátov. Popri tom konštatovali, že nepremyslené integračné kroky, ktoré nemajú dostatočnú prípravu v ekonomickej, spoločensko-vednej oblasti aj v oblasti kultúry, môžu priniesť skutočne dosť veľmi vážne problémy. Obrovské presuny obyvateľstva po tom, čo sa vyklčovali v Portugalsku viniče a vyhlušil sa dobytok, ešte nebola choroba šialených kráv, ale urobili to z dôvodov kvotácie, ktorú určila, určila Európska komisia, jednoducho zapríčinili mnohé veľmi vážne fenomény, ktoré nie je možné nebrať na zreteľ. Aj keď si nemyslím, že na Slovensku príde k takým pohybom, ale aj ďalšie, menej by som povedal, výrazné prejavy negatívnych dosahov si treba všimnúť a treba im predchádzať. Veď hádam nechceme vyrobiť u nás skupiny obyvateľov, ktorí budú aj objektívne, aj pochopiteľne proti integračným procesom. Myslím si, že sú to veci, ktoré nie je možné obísť, a preto poprosím mnohých z vás, pozrite sa na tieto oficiálne dokumenty, čo hovoria a neoznačujte nás za nejakých strašiakov alebo ľudí, ktorí sú v akejsi zatvorenej spoločnosti alebo chcú v nej byť. To sú fakty, ktoré nevznikli na Slovensku, nevznikli nie v postkomunistickej krajine, to sú myšlienky, ku ktorým sa dopracovali kulturológovia krajín, ktoré môžu slobodne myslieť a nemajú tú záťaž, z ktorej môže byť obviňovaný človek pochádzajúci trebárs od nás.
Keď sa už toľko hovorí o integrácii, dovoľte mi, aby som povedal jednu skutočnosť. My robíme z integrácie fetiš, priam skutočnosť, ktorá nikdy nemala obdobu, nikdy nejestvovala, pričom opak je pravdou. Nie je to nijaká novinka. Tento proces je stále prítomný počas celých dejín ľudstva. Integrácia vždy išla ruka s rukou s nejakým stupňom dezintegrácie čohosi, to je normálne, prirodzené a jednoducho aj pochopiteľné, len keby sa analyzovali všetky dezintegračné procesy, ktoré pri tom vznikajú u tých subjektov, ktoré sa integrujú, vedeli by sme, že mnohé zbytočne zanikajú a môžeme im predísť a môžeme ich eliminovať.
Známy a dnes už slávny Wiener, zakladateľ kybernetiky sa okrem toho, že sa zaoberal kybernetikou, zaoberal sa aj takýmito úvahami a myšlienkami a myslím si, že by sme si mohli všimnúť, čo si on o týchto veciach myslí. On definoval permanentnú integráciu celého ľudstva a definoval ju, že závisí najmä od komunikačných schopností kultúr a popísal, je to veľmi zaujímavé, fenomén, ktorý by sme mohli nazývať stále zmenšovanie sa zemegule. Popísal, len tak pre zaujímavosť a pre občerstvenie poviem, že popísal štyri éry, prvá éra je kupcov, keď stačila ešte plochá Zem, potom bola éra koňa a plachetníc, to bolo obdobie veľkých objavov, ktoré vlastne neumožňovali ešte celkom oboplávať Zem, potom to bolo obdobie pary, bolo dostupné každé miesto zemegule a napokon je to éra elektriny a rakety, medzi to počítajúc televíziu, počítače a lietadlá.
Treba povedať, že on definoval integráciu ako proces nerovnomerný, porovnával stredozemské obdobia, stredozemné teda oblasti, stred Európy, strednú Afriku a strednú Ameriku. Prišiel k veľmi zaujímavým záverom a pri tejto príležitosti môžem povedať, že ma veľmi potešilo, že zaregistroval aj to, že prvý integračný skok vlastne nastal aj v strednej Európe u nás, zaregistroval to, že tu jestvovala Samova ríša a Veľkomoravská ríša, a dokonca povedal, že toto sú obdobia, keď si môže spoločenstvo klásť ako začiatok vlastnej existencie. Hovoril o rýchlych technológiách informačných a transformačných a transportných, ktoré dnes určujú proces integrácie. Ale integračný proces nesmie prebiehať tak, ako prebiehalo osídlenie Ameriky alebo vývoj Uhorska. Sú to veľmi zaujímavé závery a myslím si, že občas by sme si tieto skutočnosti mali uvedomiť aj my, najmä ak ide o pohľad takého človeka, ktorý má určite nadhľad a dokáže o týchto veciach hovoriť nezaťažene.
Chcel by som teda ešte raz podčiarknuť a zvýrazniť závery dokumentov UNESCO, ktoré zdôrazňujú ochranu a podporu kultúry, a teda národa prostredníctvom štátu. Treba ešte raz podčiarknuť, že bohatstvo európskej kultúry naozaj spočíva v tom, aké výdatné budú a rozličné budú zdroje národných kultúr. Presne to platí aj o našej kultúre. Máme prekrásne regióny a nemôžem nespomenúť na výrok pána podpredsedu bavorskej vlády a ministra kultúry Bavorska Cetmaiera, ktorý, keď sa oboznámil s tým, ako bohato je členené naše kultúrne územie, že máme Spiš, že máme Záhorie, že máme Kysuce, že máme Gemer, že máme, čo ja viem, Horehronie, Horehronie ako najmenší a trebárs Zemplín ako najväčšie rozsiahle oblasti, ktoré majú špecifické kultúrne znaky, ktoré by si naozaj zaslúžili osobitú ochranu najmä týchto rozličných znakov, odlišných znakov, ktoré spoločne vytvárajú veľmi vhodné inšpiračné napätie a môžu byť trvalým zdrojom ďalšieho rozvoja slovenskej kultúry ako celku, tak vtedy povedal, ako veľmi ľutujem, že v Bavorsku síce máme dnes v hoteli Placl napísané, že hovoríme po nemecky a hovoríme po bavorsky, ale stratili sme tieto vzácne zdroje, aké vy ešte stále máte a ktorými sú regionálne kultúry.
Dovoľte mi, aby som sa ešte krátko zmienil aj o takzvaných dvojdomých kultúrach. Medzi dvojdomé kultúry patrí napríklad kultúra Slovákov v severnom Rumunsku, patrí tam kultúra trebárs maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku, patrí tam kultúra trebárs aj Rusínska, Ukrajinská, Moravská na Slovensku a podobne. Táto dvojdomosť kultúr je vzácna. My ju musíme registrovať ako vzácnu súčasť aj nášho kultúrneho dedičstva, tak ako musíme rešpektovať to, že táto dvojdomá kultúra, táto menšinová kultúra je aj súčasťou maďarskej národnej kultúry. Tak ako opäť my musíme pripustiť, že aj kultúra Slovákov v Juhoslávii je súčasťou slovenskej národnej kultúry, ale nikdy sa nesmie stať, aby sme na základe týchto skutočností začali robiť také kroky, aby prerástli prirodzené požiadavky týchto dvojdomých kultúr na také skutočnosti, že zraňujú štát a môžu ho existenčne ohroziť. Ale to platí o všetkých, aj o Slovákoch v Maďarsku, o Slovákoch v Poľsku, o Slovákoch v Ukrajine aj v iných štátoch.
Dovoľte mi, aby som sa po tomto mojom, neviem či pre vás všetkých prijateľnom expozé trošku dotkol aj ustanovení, ktoré sa týkajú poslaneckej imunity. Trápi ma, že táto novela berie isté kompetencie parlamentu. Naozaj mu ich berie, pretože parlament už nebude podľa tejto novely schvaľovať zásadné vojenské operácie, ktoré sa budú týkať našich vojakov v zahraničí a cudzích vojakov na našom území, ale bude oklieštená aj v iných záležitostiach a neviem, či práve oblasť poslaneckej imunity nemala byť tou kosťou občanovi, ktorý aj vďaka mnohým chybám, ktoré sa udiali v prezentovaní práce poslanca Národnej rady pred občanmi, má veľmi nízky kredit, a teda táto kosť by mohla byť preňho či akousi satisfakciou za to, čo sa tu robí, a mohol by zatlieskať tejto skutočnosti. Neuvedomujúc si, že aj ten tlieskajúci občan bude chcieť mať silného poslanca, že bude chcieť mať vždy poslanca, ktorý bude hlasovať nie podľa politických a finančných tlakov pod vydieraním, pod zlovôľou, možnou zlovôľou vyšetrovateľov, sudcov a súdov a iných mocenských tlakov štátu, štátneho aparátu. Ja sa bojím, že tu naozaj ide len o tú kosť, ktorá má zapchať brešúcemu ústa a má vyvolať dojem, že je to táto novela, teda myslela na všetko a myslela aj na to, čo možno ukojí také niektoré nižšie pudy niektorých občanov a ukojí ich škodoradosť neznalú tej veci, že ubližuje sám sebe.
Na záver mi dovoľte, aby som ešte povedal jednu vec. Ja som si tak ako väčšina z vás poslancov dal spracovať aj odborné posudky k ústave, a keďže sa tu toľko, možno aj politicky podmienených dehonestujúcich slov objavilo na našu adresu, prečítam teda posudok, krátky posudok profesora Gašpara a môžem povedať, že naozaj jeho nemusíte upodozrievať z nejakej jednostrannosti politickej alebo to, že by nemal nadhľad. Tento muž, známy profesor, právnik, ktorý už veľa o týchto veciach rozmýšľal a ktoré si veľmi naštudoval. Ústava je dokument štátu, nemožno ju trhať a ani podstatne meniť. To však neznamená, že nie je nemenná. Nemožno ju však meniť v súčasnosti. Ide o formatívny a občana aktivizujúci dokument. Akékoľvek zmeny možno uskutočniť až potom, keď sa v Ústave Slovenskej republiky niečo, čiže nejaké ustanovenie skutočne prežije. Možno tak urobiť aj vtedy, ak vzniknú také nové spoločenské vzťahy, ktoré vyžadujú právnu reguláciu formou ústavnoprávnej regulácie. To, čo sa navrhuje, je subjektívne, radikálne a z hľadiska riadenia štátu neprijateľné. Navrhovatelia sa k platnej ústave správajú tak, ako by išlo o nejaký špecializovaný bežný zákon.
Uvažujú v línii novela, malá novela, veľká novela a tak. Aj z vedeckého hľadiska je tento postup neprijateľný. Prieči sa poznatkom ústavnoprávnej histórie. Tu sa rozlišuje medzi konštituantom, teda parlamentom, ktorý dal štátu a spoločnosti ústavu. Takáto konštituanta sa môže opakovať, až nastanú podstatné, t. j. kvalitatívne zmeny. To sa u nás nestalo. Navrhované zmeny sú známe typologické riešenia, ktoré boli už v procese tvorby platnej ústavy odmietnuté ako nevhodné. Viaceré z navrhovaného možno uskutočniť formou bežného zákonodarstva. Najväčších chýb sa navrhovatelia dopúšťajú v otázke štátu. Slovenská republika je suverénnym štátom aj voči medzinárodnému spoločenstvu štátov. Nemožno preto tento štát stavať do pokľaku pred Európskou úniou ani do pokľaku pred samosprávou. Vstup Slovenskej republiky si nevyžaduje nijaké ústavnoprávne zmeny, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie. Ani zriadenie vyšších územných celkov si nevyžaduje zmenu ústavy. Slovenská republika je oroliberalistický, teda poriadok a zabezpečujúci liberalizmus, demokraticko-participatívny štát a štát širokej decentralizovanosti. Do už nastolenej interakcie centralizmu a lokalizmu nemožno zasahovať pripomínaním zásady subsidiarity. Vzťah ústredných orgánov štátu a miestnych orgánov umožňuje na báze súkolesia troch práv, a to:
a) práva rozhodovať o záujmoch obyvateľov obcí a miest,
b) práva na iniciatívu v miestnych záležitostiach, ak o nich rozhodujú vyššie orgány a aj
c) práva na ovplyvňovanie riešenia miestnych záležitostí vtedy, ak o nich rozhodujú iné miestne orgány.
Podotýkam, že Slovenská republika je štátom moderným i postmoderným. Štátom slúžiacim, ako aj aktívnym. Je aj štátom manažérskym, štátom sociálnym a tiež štátom novej regulácie. O uvedených súvislostiach, ktoré sú nevyvrátiteľné, sa navrhovateľom takzvaných ústavných zmien ani len nesnívalo. Skloňujú len termíny demokratický a právny štát. Zo spomenutých konkretizujúcich čŕt Slovenskej republiky ako štátu vyplývajú hory protiargumentov voči všetkým účelovým zmenám. Nemajú pravdu ani v otázke rozširovania ustanovení o súdnej moci. Záležitosti slovenského súdnictva sú riešiteľné bežným zákonodarstvom, ako aj zmenou súčasnej praxe. Všetci sudcovia by mali mať širšie vedomosti nielen o partikularistickom, ale aj polycentrickom rozhodovaní. Mali by svojimi rozhodnutiami prispieť k tomu, aby vlastníctvo mohlo čo najskôr plniť všetky svoje sociálne funkcie. Tým by zároveň preukázali aj väčšiu schopnosť rozvíjať svoju rozhodovaciu činnosť na báze syntézy, spravodlivosti, distributívnej, excelentnej, elitnej a spravovacej. Návrhy sú v rozpore so všetkými vedeckými zákonmi demokracie. Experti vládnej koalície nepreukázali nijakú modernú špecializovanú znalosť či erudíciu. Vzhľadom na to ani návrhy ústavných zmien nemajú dostatok argumentov. Musia byť odmietnuté. Parlament by sa mal vrátiť k tvorbe zákonov, ktoré platná ústava predvída. Aj k tým, ktoré nepredvídala, ale sú naliehavé z iných dôvodov. Mal by sa zapojiť do svetového trendu parlamentnej činnosti a poučiť z teórie legislatívneho dozoru. Tento dozor je efektívnym prostriedkom riadenia parlamentov 21. storočia. Parlament by mal hlboko a čo najširšie načrieť do poznatkov z oblasti legislatívnej praxe. Potom budú slovenské zákony racionálne, presné. Sentialo cuta, cauza finita. Pán profesor mi tento svoj príspevok napísal a potom ho aj dopublikoval v Literárnom týždenníku. To pre tých, ktorých by snáď zaujal a chceli by si ho podrobnejšie preštudovať. Ja ďakujem pánovi profesorovi aj ďalším významným ústavným právnikom, že sú opatrní, že nie sú povrchní, že majú aj trochu strachu pred veľkými zmenami, ktoré by mohli priniesť nenahraditeľné škody. My sa nebránime novele tých ustanovení, ktoré sú podľa nášho názoru nutné, ale nerobme takýto veľký rozsah ani v oblastiach, kde nás o tom prax dostatočne nepresvedčila, že ich treba urobiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)