Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec, chcete pánu ministrovi položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Áno, ďakujem pekne.
Chcem predovšetkým poďakovať. Je to zhoda okolností, že táto otázka už dlhšie avizovaná prišla v deň, keď napríklad včera, ako pán minister hovoril, vláda už rozhodla a pripravuje pre parlament určité kroky. Chcem však upozorniť na jedno. Treba, by som povedal, vysvetľovať občanom tento problém nie ako problém, že viac detí dostane rodinné prídavky, pretože my v tom návrhu sme čítali aj zníženie vekovej hranice. Takže na jednej strane niečo ubudne medzi 25. a 28. rokom a na druhej strane zase niečo pribudne.
Ja kvitujem tento návrh. Budeme zrejme v parlamente o ňom diskutovať. Chcem sa však opýtať, pán minister - v novom zákone vítam tú iniciatívu, že sa tu pripravuje nový zákon -, či počíta navrhovateľ alebo zostavovateľ zákona, ministerstvo, aj so zmenou vyplácania rodinných prídavkov, pretože s tým sa často stretávame, že jednoducho nie sú adresné. A po novom územnosprávnom usporiadaní by snáď bolo možné už v novom zákone pristúpiť natvrdo k tomu, že to nepôjde cez Slovenskú poštu, ale že to pôjde potom cez obce a mestá.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán minister, chcete odpovedať?
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Chcel by som zareagovať, pán poslanec Mesiarik. Chcel by som povedať, že sme v Európe jedinou krajinou, ktorá vypláca rodinné prídavky pre 28-ročné deti. Tento moment sa zaviedol v roku 1990 z normálnych praktických dôvodov, pretože existovalo veľmi veľa osôb, ktoré nemali možnosť pred rokom 1990 študovať, a tým sa posunula ich možnosť, a tým sa vytvorila možnosť na to, aby si mohli dokončiť štúdium. Myslím si, že po 10 rokoch táto možnosť stratila na svojom význame, a dovolím si povedať, že je to skutočne úplne marginálna, zanedbateľná časť počtu ľudí. To znamená, že sme sa len prispôsobili takej hladine, aká je normálne bežná v európskych krajinách. Takže myslím si, že v tomto zmysle slova je tu faktom, jednoznačným faktom, že oproti roku 1999, 2000 došlo v tomto období - 2000, 2001 - k zníženiu počtu poberateľov prídavkov na deti, a myslím si, že to je ten najzávažnejší moment, lebo sme sa už dostali do situácie, že približne jedna tretina detí na Slovensku nepoberá rodinné prídavky. A to je už pomerne veľmi veľké číslo. A dostali sme sa do hraníc aj teda príjmovej časti rodiny, ktoré sú vôbec nie nejaké nadštandardné príjmové záležitosti v rodinách.
A pokiaľ sa týka tej zmeny vyplácania, ja som to uviedol vo svojom vystúpení, takže nebudem to už opakovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Nasledujúcu otázku položil pán poslanec Ambróš, ale na otázku neprítomného poslanca sa neodpovedá.
Ďalšiu otázku položil poslanec Gustáv Krajči ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefovi Macejkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, prezradím vám, prečo Železnice Slovenskej republiky krachujú a vy musíte zvyšovať cestovné pre obyčajných ľudí. V zozname zmlúv Železníc Slovenskej republiky existuje napríklad zmluva 1/09/1999 na opravu obyčajnej strechy s rozlohou 339 metrov štvorcových za 15 mil. Sk, čo predstavuje približne 45 tis. Sk na jeden meter štvorcový. Žiadam vás, aby ste vysvetlili, či je táto cena obvyklá a aké závery z pozície šéfa rezortu vyvodíte voči ľuďom, ktorí nadhodnocujú štátne zákazky v prospech spriaznených firiem. Firma Karol Lukáš opravuje všetky strechy v Železniciach Slovenskej republiky a aj cena zo spomínanej zmluvy je minimálne trojnásobne nadhodnotená."
Pán minister, žiadam, aby ste odpovedali na túto otázku.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec, ďakujem za konkrétnu a vecnú otázku, ktorú ste predložili. Vyžiadal som si podklady k tejto otázke od Železníc Slovenskej republiky. Dnes doobeda som ich dostal, takže vám môžem na základe týchto podkladov odpovedať na vašu otázku. Túto stavbu, o ktorej sa zmieňujete, zabezpečovala divízia železničných koľajových vozidiel. Zmluva bola podpísaná 16. 9. 1999. V prvom rade treba povedať, že zhotoviteľ v žiadnom prípade nie je jediný na práce tohto druhu a že akcia bola zabezpečovaná vyhlásením užšej súťaže, teda postupom, ktorý je predpísaný zákonom o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.
Zmluva bola uzavretá 16. 9. 1999 pod číslom, ktoré vy uvádzate v otázke. Treba však povedať, že spomínaných 339 metrov štvorcových je atika a okrem nej je v zmluve dohodnutá oprava ďalších 1 826 metrov štvorcových plochej strechy s mäkkou krytinou a ďalšie práce ako napríklad dodávka hydroizolácie, oprava betónového podkladu krytiny, oprava vetracích komínov, antireflexný náter celej strechy a v neposlednom rade kompletná oprava svetlíkov, na ktoré okrem iného bolo potrebné dodať a vymeniť 326 tabúľ drôtovaného skla, kde jedna mala rozmer 250 cm krát 75 cm, teda spolu 611 metrov štvorcových. K tomu všetkému dodávateľ v zmysle zmluvy, ktorú tu mám k dispozícii, poskytol záruku v trvaní 10 rokov. Suma vyfakturovaných prác je taká, ako uvádzate, čiže 14 938 tis. Sk.
Všetky tieto náležitosti, ktoré som povedal, mi boli dodané. Mám ich tu k dispozícii. Rád vám ich poskytnem na doplnenie informácie, ktorú ste mali. Aj v budúcnosti ak budete mať podobné informácie, budem rád, ak mi ich poskytnete, aby som mohol vysvetliť, prípadne skontrolovať spôsob nakladania s prostriedkami v Železniciach Slovenskej republiky.
Ďakujem vám zatiaľ.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku na pána ministra?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.
Som rád, že si našiel tú zmluvu. Ja ju tiež mám pred sebou. Zdalo sa nám, že táto cena je neprimeraná, ale v podstate vy ste vysvetlili, že išlo o väčší rozsah prác, ako som uvádzal ja. V každom prípade si myslím, že suma 15 mil. Sk bola trošičku nadsadená, ale to je už vec vašich kontrolných orgánov, ako si to overia. Nabudúce vám predložím novú zmluvu, ktorú mám. Tiež vám ju dám k nahliadnutiu, aby ste si mohli porovnať skutočné ceny s tými, ktoré vám účtujú. Ale mňa zarazilo aj to, že napríklad tá firma, ktorá túto zákazku dostala, dostala nejako podozrivo veľa zákazok v rámci Železníc Slovenskej republiky, čo signalizuje, že tam fungujú dobré vzťahy a prepojenia. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste si to overili.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán minister, odpovedzte.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem za toto doplnenie.
Už v úvode som konštatoval, že mi Železnice Slovenskej republiky odpovedali aj na túto otázku. Podľa nich tento zhotoviteľ v žiadnom prípade nie je jediný, ale ako často sa objavuje a za akých okolností, to si v každom prípade preverím - a najmä či je dodržiavaný postup zadávania zákazok čiže zákon o verejnom obstarávaní.
Ďakujem vám pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Marta Podhradská podpredsedovi vlády pre legislatívu Ľubomírovi Fogašovi. Otázka znie: "Vo vláde ste nehlasovali za chartu regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín. Prečo?"
Keďže tu nie je pán podpredseda Fogaš, zastupuje ho pán podpredseda Hamžík.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vás oboznámil s odpoveďou pána podpredsedu vlády Ľubomíra Fogaša:
"Vážená pani poslankyňa, prerokúvanie charty regionálnych jazykov bolo spojené s ťažkými a zložitými rokovaniami. Bolo treba pozorne posúdiť právne, ekonomické, politické i medzinárodné aspekty. Aj preto má veľký význam formulovanie vyhlásení k jednotlivým článkom.
K článku 10 navrhovanej charty bolo takéto vyhlásenie formulované v nasledujúcich variantoch. Najskôr, Slovenská republika vyhlasuje, že článok 10 ods. 1 písm. a) znak ii a článok 10 ods. 2 písm. a) sa budú interpretovať bez ujmy na používanie štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s ustanoveniami zákona číslo 184/1990 Zb. z 10. júna 1999 o používaní jazykov národnostných menšín.
Potom, druhá formulácia: Slovenská republika vyhlasuje, že článok 10 ods. 1 písm. a) znak ii a článok 10 ods. 2 písm. a) sa budú interpretovať bez ujmy na používanie štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s platným právnym poriadkom.
A nakoniec, Slovenská republika vyhlasuje, že článok 10 ods. 1 písm. a) znak ii a článok 10 ods. 2 písm. a) sa budú interpretovať bez ujmy na používanie štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právnym poriadkom.
Posledná formulácia bola predložená priamo počas rokovania vlády. V nej chýbalo slovné spojenie "platný právny poriadok". Slovo "platný" má podľa mňa časový i obsahový význam vo vzťahu k obdobiu, keď sa charta prijímala. Považujem takýto spôsob predkladania zmien za neakceptovateľný pre mňa, a preto som za návrh nehlasoval."
Ďakujem, skončil som.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za vašu odpoveď, pán podpredseda, hoci teda predpokladám, že to bola odpoveď pána podpredsedu Fogaša.
Ja môžem v tejto chvíli vyjadriť len ľútosť, že tu nie je pán podpredseda Fogaš, lebo v podstate tá moja otázka bola svojím spôsobom veľmi osobná. A zároveň mi je ľúto, že keď sa už pán premiér rozhodoval, koho určí, aby zastupoval pána Fogaša, myslím si, že by bolo lepšie, keby toto zastupovanie zveril dnes do rúk druhého podpredsedu vlády pána Csákyho, ktorý pred chvíľou vyšiel z miestnosti. Totiž podľa toho, ako sa vyjadril pán podpredseda vlády Fogaš v tlači, tak zásluhu na tom, že to slovo "platný" vypadlo z toho návrhu, čo spôsobilo jeho rozhodnutie nehlasovať za chartu regionálnych jazykov, má práve pán podpredseda Csáky. A už sa po Slovensku začína hovoriť, že to nie je Európska charta regionálnych a menšinových jazykov, ale Csákyho charta regionálnych a menšinových jazykov. Takže ja v podstate ani nemám doplňujúcu otázku. Chcem vám poďakovať a vyjadriť ešte raz ľútosť, že tu nie je pán podpredseda Fogaš, prípadne pán podpredseda Csáky.
Ďakujem.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem.
Otázka zastupovania sa navzájom je vecou dohody medzi jednotlivými členmi vlády. Neurčuje ich predseda vlády. S vašou reakciou pani poslankyňa oboznámim pána podpredsedu Fogaša.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán podpredseda, za odpoveď.
Dámy a páni, keďže sme vyčerpali časový limit určený na hodinu otázok a odpovedí, končím bod programu hodina otázok a odpovedí.
Zároveň ďakujem členom vlády za účasť a za odpovede.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rozprave o novele ústavy.
Žiadam navrhovateľa, ako aj spravodajcu, aby si zaujali miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcov.
Žiadam pána navrhovateľa a spravodajcu k novele ústavy, aby si zaujali svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.
Ešte raz žiadam navrhovateľa, aby sa vrátil do rokovacej miestnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pán poslanec Bohunický, pripraví sa pán poslanec Kotian.
Pán poslanec Bohunický.
(Hlasy z pléna.)
Ešte boli faktické poznámky? Ja sa ospravedlňujem, ale ešte sú faktické poznámky na pána poslanca Rusnáka.
Áno, takže pani poslankyňa Malíková, tá tu nie je.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, ďakujem.
Dovoľte, aby som reagovala na pána poslanca Rusnáka, ktorý uviedol, že keby vedel, že tak dlho budeme rokovať o ústave, to znamená, že rokujeme už druhý týždeň, tak že by nebol podporil priamy prenos. Pán poslanec, týmto výrokom je nielen otázka, aký vzťah máte k informovaniu občanov, ale prezradili ste mi, že nemáte prehľad, ako sa rokuje o zmenách ústavy v zahraničí. O oveľa kratších novelách sa rokuje niekoľko mesiacov. A pokiaľ ide o celú ústavu, tak jedna politická garnitúra necháva ju na prerokovanie a schválenie druhej, čo býva aj dva-tri roky zaoberania sa ústavou. A veď ste mali si povšimnúť výrok vášho predsedu parlamentu z vášho politického subjektu, ktorý uviedol, že v Belgicku 20 rokov pracujú na zmene ústavy.
A potom ešte jedna poznámka. Nečudujte sa nám, že diskutujeme. Ja osobne kde len môžem vystupujem a poukazujem na nezrovnalosti ústavy, na nepresnosti, pretože to nejde len o vysielanie v televízii, ale ide tu o tesnopisecký záznam, ktorý ostáva pre históriu. A nechcem, aby moje vnúčatá, poprípade ďalšie blízke osoby alebo generácie ma dali do jedného pytľa s tými, ktorí pripravili túto novelu, pretože nechcem, aby určité ich kritické padli aj na...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené kolegyne, kolegovia, prečítam, koho mám ešte napísaného na faktickú poznámku k pánovi poslancovi Rusnákovi, lebo schôdzu viedol niekto iný. A mne sa zdá, že ten zoznam, ktorý je na tabuli, je nepresný: Páni poslanci Zlocha, Cabaj, Belohorská, Kolláriková, Paška, Dzurák.
(Hlasy z pléna.)
Ani vy nie. Áno. Moment, pani poslankyňa, keby ste trošku počúvali namiesto toho, že začnete tu kritizovať, tak som vás prečítal ako tretiu, ale ja hovorím vedľa sediacej pani poslankyni, že ona už tu napísaná nie je, ona aj ukázala, že nie, pokiaľ som dobre pochopil.
(Ruch v sále.)
Tak potom sa ospravedlňujem, ja som neviedol schôdzu, ale ten zoznam nie je úplný, tak ešte raz sa opýtam: Tí, ktorí sú na tabuli, pani poslankyňa Belohorská, Dzurák, Podhradská, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Cabaj ešte?
(Hlasy z pléna.)
Moment, moment, moment. Pán poslanec, pán poslanec Maxon, toto je parlament, a nie krčma. Takže, pán poslanec Cabaj, vy ste aj zapísaný. Potom pani poslankyňa Mušková, chcete ešte vystúpiť? Áno. Pani poslankyňa Belohorská? Áno. Pani poslankyňa Kolláriková, tá tu nie je, pán poslanec Paška, ten tu nie je, pán poslanec Dzurák. A, pani poslankyňa Podhradská, aj vy chcete vystúpiť. Dobre.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, mrzí ma, že dostávame sa do takej situácie v tomto parlamente, že striedajú sa nám tu ako oblaky predsedajúci a potom nevedia, čo sa vlastne deje, ale to už asi patrí ku koloritu. Dovoľte však reagovať na predrečníka Štefana Rusnáka, ktorý z SDĽ vystúpil takým svojím spôsobom. A ja mu to ani nebránim, že takto vystúpil, pretože obyčajne nebýva vo zvyku, aby ten, kto vystúpi, hovoril aj o tých negatívach, ktoré sa dosiahli. Väčšinou každý sa snaží vybrať si z toho, čo urobil, to pozitívne a obyčajne aj postupom času sa na tie horšie veci zabúda.
Ale, pán kolega Rusnák, treba povedať jednu vec, že síce v tom vašom poslaneckom klube už sú teraz iba dvaja poslanci, ktorí hlasovali v roku 1992 za ústavu, to je pán Weiss a Kanis, možno keby ste si tak s nimi posedeli a podebatovali o niektorých veciach, by vám priblížili, ako vlastne prebiehala tá diskusia a vôbec príprava ústavy. Je síce pravda, že teraz váš predseda strany hovorí o tom, ako jednotne budete všetci poslanci hlasovať, ale ja nie som presvedčený o tom, že je to na základe diskusie, preto veľmi rád si vypočujem aj obidvoch vašich kolegov, že čo budú oni hovoriť ako priami účastníci toho hlasovania, ale treba aj povedať, že nielen SDĽ je jediná, ktorá hlasovala, pretože boli aj z klubu SDĽ poslanci, ktorí za ústavu nehlasovali. Aj tí, ktorí sú za vás teraz nominovaní do pomerne vysokých funkcií, či už je to Ján Varjú, ktorý je vedúcim úradu na ministerstve pôdohospodárstva, alebo aj súčasný podpredseda Ústavného súdu za Stranu demokratickej ľavice pán Bárány, to boli tí, ktorí ústavu nepodporili. Tak treba aj toto povedať a nezakrývať to ako jedným kolektivizmom, pretože on napríklad teraz rozhoduje o ústavnosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Rusnák, vy ste hovorili, že už teraz aj banujete, že ste podporili návrh pána poslanca Jarjabka. Myslím však, že to slúži k vašej cti, že ste ho podporili, pretože ste plnili len to, čo ste sľubovali pred voľbami. Kiežby ste plnili tie svoje sľuby, aj čo sa týka neprivatizácie strategických podnikov. Kiežby ste plnili aj program ľavicovej strany. A to, že diskusia je taká obsiahla, je úplne logické, veď tu ide o základný zákon. Takisto nebol prerokovaný s opozíciou a asi ani s vládnymi poslancami, lebo sa to všetko prerokúva tu. Vidieť to na vašich pozmeňovacích návrhoch. Ukazuje sa, že novela je skutočne zbytočne široká, a najlepší je návrh, ktorý tu už odznel, prerušiť rokovanie o novele ústavy, sadnúť si s odborníkmi a znovu predložiť tento návrh, až keď bude dokonalý.
Hovorili ste o tom, že nepodporíte požiadavky zmeny preambuly, teda že sa zastanete práv štátotvorného národa. Ja by som vás chcela poprosiť, aby ste tak urobili aj v prípade vzniku maďarskej fakulty, aj v prípade požiadavky prechodu pôdy pod obce, aby ste skutočne hájili záujmy Slovenska.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, možno by bolo kúsok dobré, keby ste si spomenuli na svoje predvolebné sľuby a na to, že aj iná politická strana sa hrdila tým počas predvolebnej kampane, ako hovorila: "My sa nebojíme a nech ľudia vedia, čo je v tom parlamente a čo sa hovorí." Áno, myslím si, že táto ústava, vami pripravovaná novela sa bude dotýkať aj jednotlivých ľudí, pretože bude hovoriť aj o tých aspektoch života, o ktorých ste hovorili vy, napríklad aj bude sa dotýkať žien, o spomínaných interrupciách, ktoré ste spomínali. Rozhodujú o tom predovšetkým muži. Akým právom? Vy si rozhodujte o svojej sterilizácii, ale nie o interrupciách žien.
Ale, vážený pán poslanec, ešte mi dovoľte povedať. Keby ste teraz kontrolovali dodržiavanie tejto ústavy, ktorá je teraz platná, ktorá je teraz záväzná, tak by ste zistili, koľko nemocníc má výhrady svedomia a interrupcie nerobí, hoci by mali poskytovať tieto služby ženám v svojom regióne. Pozrite sa napríklad na článok ústavy, ktorý hovorí o bezplatnej zdravotnej starostlivosti a o tom, ako sa nám tu dennodenne teraz hromadia sťažnosti ľudí na nové opatrenie, ktoré dal minister vašej vlády, koaličnej vlády na prepravu pacientov. Dokonca sa stávajú tak hrozné paradoxy, že človeku, ktorý má len jednu nohu, povedia, že nech ide domov, že však na jednej nohe a dvoch barlách sa môže domov dopraviť, a nedostane sanitku.
Ja vám dám listy, aby ste si to mohli prečítať, ako sa nedodržuje ústava tohto štátu, ktorá je platná a záväzná. A vy ako poslanec zodpovedáte za kontrolu ministrov. My sme opoziční poslanci, náš hlas nie je počuť nikde, nám informáciu nedajú, ale vy priamo zodpovedáte pred verejnosťou, preto je dobré, že sú priame prenosy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Rusnák opäť veľmi jasne, myslím, deklaroval, o čo ide SDĽ pri novele ústavy, aké sú jej priority. Je to predovšetkým rozvoj hospodárskej, a, samozrejme, tým aj sociálnej oblasti. Dnes je potrebné zachovať aspoň štandard ústavy z roku 1992 zakotvený v hospodárskych a sociálnych právach. A naviac, je potrebné povedať, že minimálne so zavŕšením transformácie ekonomiky sa bude SDĽ usilovať o rozšírenie a prehĺbenie ich právnych záruk, to znamená, aby ich bolo možné vymáhať priamo z ústavy a nielen z bežných zákonov.
Úplne súhlasím so záverom vystúpenia pána Rusnáka o požiadavkách KDH na zrušenie interrupcií a SMK na preambulu, pôdu a rozšírenie niektorých právomocí. To nie sú dnes aktuálne otázky a, dovolím si povedať, ani potrebné témy, ktoré by mala dnešná novela ústavy riešiť. Škoda, že to nepochopili naši koaliční priatelia a opoziční poslanci to veľmi šikovne využívajú. Chcem len opätovne zdôrazniť, že poslanci SDĽ podporia novelu ústavy, ale bez pozmeňujúcich návrhov KDH a SMK.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Rusnák, spomínali ste, že ľutujete, že sa vysielajú priame prenosy a keby ste boli vedeli... Nebudem to tu celé citovať, lebo zbytočne budem strácať čas. Zhodou okolností som dnes vo svojej pošte našla jeden list z Prešova a jeho pisatelia píšu: "Sledujeme divadlo súvisiace s prerokúvaním návrhu novely ústavy, preto nám nedá, aby sme sa nevyjadrili k tomuto paškvilu, a to vo forme tohto listu v mene 31 rodín z Prešova. A boli by sme radi, pani poslankyňa, keby ste ho prečítali v Národnej rade, ak je ešte vôbec slovenská. Odkazujeme vám, zradní páni kolaborujúci v prospech maďarskej iredenty," citujem z listu...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ale vy musíte reagovať na pána poslanca, nie čítať tu listy.
Poslankyňa M. Podhradská:
Áno, pán poslanec hovoril o priamych prenosoch. Toto je reakcia ľudí, ktorí sledujú priamy prenos, ak dovolíte.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale vašu reakciu.
Poslankyňa M. Podhradská:
"Plníte nepodstatné požiadavky maďarských nacionalistov, že vraj sú vo vládnom programe a program treba plniť. Vo vládnom programe nie sú však uvedené zvyšovania cien a zároveň zvyšovanie platov na dvojnásobok. Je tam zníženie nezamestnanosti pod 10 %, riešenie bytových problémov mladých ľudí. Toto nie sú vaše priority, ktoré treba bezpodmienečne plniť? Je teda pre vás prednejšie zaoberať sa a vyhadzovať nemalé prostriedky na zriadenie maďarskej fakulty v Nitre či župný úrad v Komárne a podobne? Toto je kolaborantská vláda a k nej sa priradili aj tvorcovia novely ústavy pán Kresák, Orosz, Šimko a tak ďalej." A pokračuje list: "Žiaľ, medzi týmito ničiteľmi slovenských záujmov nachádzame aj Prešovčanov." Menujú tu napríklad pána Sopka, bývalého predsedu ONV, ale aj vás, pán Rusnák...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Rusnák, chcete reagovať?
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem veľmi pekne.
Ja som sklamaný z toho, že každý si to vysvetľuje tak, ako mu to pasuje. Keď dovolíte, ja presne odcitujem to, čo som povedal, aby neboli tu nejaké nejasnosti. Dlhú diskusiu určite ovplyvňuje televízny prenos z nej. Sám som podporil návrh kolegu Jarjabka na priamy televízny prenos v dobrom úmysle, že diskusia bude vecná, konštruktívna a pre občanov zaujímavá. Dnes už nie som o tom presvedčený. To je všetko, čo som povedal. Takže, samozrejme, pretože tá diskusia je taká, aká je, samozrejme, je to demokratické, každý si môže vystúpiť. A keď som ďalej povedal, že zrejme sme toho diváka troška otrávili, ja si myslím, že je to pravda, za tým si stojím.
Iste, nedá sa reagovať na všetky tie faktické pripomienky, ktoré tu zazneli na moje vystúpenie, ale myslím si, že ako pani Slavkovská, ktorá neustále sa vracia tiež do minulosti, pritom sama bola aktívnou členkou a tak ďalej a tak ďalej, nám tu vytýka niečo, čo sme tu akože zanedbali alebo čosi tu nevyšlo. Myslím si, že bolo by dobré z roku 1992 - ja samozrejme súhlasím s tým, pretože je tu pán Kanis a bude tu aj podpredseda vlády Fogaš, zrejme vystúpia obidvaja, pretože boli tak, ako to zaznelo teraz -, pokiaľ ja si pamätám, tak k ústave v roku 1992 sa diskutovalo dva dni a vystúpili ôsmi v rozprave. Tak to ja viem o roku 1992.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bohunický. Pripraví sa pán poslanec Kotian.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
vážení občania,
v prvej časti svojho vystúpenia chcem hovoriť o merite diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky. Tou sa stala otázka veľkosti rezu do Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992. Terajšia opozícia tvrdí, že predložený návrh vlastne nie je novelou ústavy, ale je novou Ústavou Slovenskej republiky. Naproti tomu vládna koalícia tvrdí, že sa novelizujú iba tie časti ústavy, z ktorých samostatná Slovenská republika vyrástla, ba čo viac, obmedzujú ju v rozvoji moderného európskeho štátu.
Hneď na začiatku sa ospravedlňujem televíznym divákom a vám, vážené kolegyne a kolegovia, za veľa čísiel a percent. Nie je možné sa tomuto vyhnúť, keď chcem odstrániť mýtus veľkého rezu do ústavy, ako to povedali desiatky poslancov opozície. Ústava však nie je len o kvantite, počte hláv, oddielov, odsekov, ale aj o kvalite zmeny. Koaliční poslanci vo svojich vystúpeniach trpezlivo túto novú kvalitu vysvetľujú, obhajujú, presadzujú. Preto i ja pri každom kvantitatívnom vyjadrení budem hovoriť aj o novej kvalite Ústavy Slovenskej republiky. Poďme teda k veci.
Platná Ústava Slovenskej republiky prijatá v roku 1992 má okrem preambuly deväť hláv a 156 článkov.
Prvá hlava má tri oddiely. Prvý oddiel "Základné ustanovenia" má celkove sedem článkov, 17 odsekov. Zmena sa dotýka dvoch článkov a šiestich odsekov. Druhý oddiel "Štátne symboly" má celkove dva články a šesť odsekov. Zmena sa nedotkla ani jedného článku. Tretí oddiel "Hlavné mesto Slovenskej republiky" má celkove jeden článok a dva odseky. Opäť sa zmena nedotkla ani jedného článku. V prvej hlave je teda celkove 10 článkov a 25 odsekov. Celkove boli novelizované dva články, to je 20 %, a šesť odsekov, to je 24 %. To je kvantita.
Kvalitatívne najväčším zásahom je novela článku 7, ktorý hovorí o podmienkach vstupu Slovenskej republiky do štátneho zväzku. Tou podmienkou je ústavný zákon a následné referendum. Ďalej sa tu hovorí o možnosti preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. To je tá citlivá oblasť prednosti medzinárodného práva pred právom národným. Hovorí sa tu o možnosti zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok v Európe a prostredníctvom medzinárodnej zmluvy sa zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, napríklad NATO. Hovorí sa tu o medzinárodných zmluvách, ktoré sa dotýkajú práv alebo povinností občana, fyzických a právnických osôb, kde sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorí sa tu aj o ratifikácii a vyhlásení medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný zákon, ale iba vládne nariadenie.
Druhá hlava "Základné práva a slobody" má celkove osem oddielov. Prvý oddiel "Všeobecné ustanovenia" má tri články a päť odsekov. Zmena sa dotkla jedného článku a jedného odseku. Druhý oddiel "Základné ľudské práva a slobody" má 12 článkov a 38 odsekov. Zmena sa dotkla troch článkov a štyroch odsekov. Tretí oddiel "Politické práva" má celkove sedem článkov a dvadsať odsekov. Zmena sa dotkla jedného článku a jedného odseku. V štvrtom oddiele "Právo národnostných menšín" zmena sa nedotkla žiadneho odseku a žiadneho článku. Piaty oddiel "Hospodárske a sociálne práva" má celkove 9 článkov, 28 odsekov, zmena sa dotkla jedného článku a jedného odseku. Šiesty oddiel "Právo na ochranu životného prostredia" má celkove dva články, päť odsekov, zmena sa dotkla jedného článku a jedného odseku. Siedmy oddiel "Právo na súdnu a inú ochranu" má celkove päť článkov, sedemnásť odsekov, zmena sa nedotkla žiadneho článku. Ôsmy oddiel "Spoločné ustanovenia k druhej hlave" má celkove štyri články, sedem odsekov, zmena sa dotkla jedného článku a jedného odseku. V druhej hlave je teda celkove 44 článkov a 124 odsekov, zmeny boli predkladateľmi navrhnuté v siedmich článkoch a v ôsmich odsekoch. Znamená to teda, že sa zmena dotýka 15,9 % článkov a 6,5 % odsekov.
Kvalitatívne zásahy možno zhrnúť: "Predĺženie väzby zo 48 hodín na 72 hodín, povinnosť vykonať prácu alebo služby vo verejnom záujme, zákonom ustanovený rozsah a medze brannej povinnosti, povinnosti orgánov verejnej moci poskytnúť primeraným spôsobom informácie o svojej činnosti, obmedzenie práva na štrajk okrem doterajších subjektov na príslušníkov hasičských zborov, záchranného zboru a zamestnancov hasičských záchranných zborov obcí a miest, ustanovenie, že ústavný zákon stanoví podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu."
Tretia hlava má dva oddiely. Prvý oddiel "Hospodárstvo Slovenskej republiky" má celkove päť článkov, deväť odsekov, žiadnu zmenu. Druhý oddiel "Najvyšší kontrolný úrad" má celkove štyri články, osem odsekov, zmena je v dvoch článkoch a troch odsekoch. V tretej hlave je teda 9 článkov a 17 odsekov, novela sa dotkla dvoch článkov - 22 % - a troch odsekov - 17 %.
Kvalitatívne sa novela dotkla najmä článku 60, ktorý je veľmi diskutovaný, kde sa úplne novým spôsobom definuje postavenie a kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Ďalej sa spresňuje postavenie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Len zákon môže stanoviť postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti.
Štvrtá hlava "Územná samospráva". V štvrtej hlave je celkove 9 článkov a 17 odsekov. Zmeny nastali v ôsmich článkoch - 80,9 % - a v pätnástich odsekoch - 88 %.
Kvalitatívne sa táto rozsiahla novela štvrtej hlavy dotýka vzniku a postavenia plnohodnotnej, podčiarkujem, plnohodnotnej územnej samosprávy. Búrlivá diskusia bola najmä o čl. 66, kde sa vyšším územným celkom dáva také isté právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami tak ako pri obciach. Vraj táto možnosť zadáva a má v sebe prvky autonómie alebo dokonca odtrhnutia časti územia Slovenskej republiky a pripojenie k inému štátu. Ale ja som podrobne rozobral čl. 7, kde je presne stanovené, za akých podmienok môže celá Slovenská republika vstúpiť do zväzku s iným štátom, a nie územie s územím - takéto zmocnenie ústava ani obyčajný zákon v samospráve vyšších územných celkov neposkytuje.
Piata hlava "Zákonodarná moc" má dva oddiely. Prvý oddiel "Národná rada Slovenskej republiky" má celkove 21 článkov, 46 odsekov. Druhý oddiel "Referendum" má celkove 8 článkov, 15 odsekov. V piatej hlave je teda celkove 29 článkov a 61 odsekov. Celkove bolo novelizovaných 7 článkov, to je 24,1 %, a 16 odsekov - 26,2 %.
Kvalitatívne sa táto novela dotýka najmä poslaneckej imunity, veľmi ostro diskutovanej, úpravy inštitútu, vzdania sa mandátu a zániku mandátu. Ďalej sa podrobne prijíma mechanizmus prijímania zákonov vrátených prezidentom Slovenskej republiky, prijímania medzinárodných zmlúv a ich ratifikácie v Národnej rade Slovenskej republiky. V časti "Referendum" je upravený inštitút pred referendom o predčasných voľbách tak veľmi diskutovaný o možnosti prezidenta podať na Ústavný súd ešte pred vyhlásením referenda otázku, či je otázka v referende ústavná.
Šiesta hlava "Výkonná moc" má dva oddiely. Prvý oddiel "Prezident Slovenskej republiky" má celkove 7 článkov, 18 odsekov, zmena je v dvoch článkoch a štyroch odsekoch. Druhý oddiel "Vláda Slovenskej republiky" má celkove 16 článkov, 31 odsekov, zmena je v štyroch článkoch a v štyroch odsekoch. V šiestej hlave je teda celkove 23 článkov a 49 odsekov, novelou bolo dotknutých 6 článkov - 26,1 % - a 8 odsekov - 16,3 %.
Kvalitatívne sa v týchto článkoch novým spôsobom upravujú kompetencie prezidenta Slovenskej republiky. Nutnosť takéhoto vyjadrenia vyplýva z priamej voľby prezidenta občanmi. Presnejšie sú vyjadrenia "nezlučiteľnosť funkcie člena vlády s inými funkciami", upresnené sú aj kompetencie vlády a možnosť vlády vydávať nariadenia na vykonanie Európskeho dohovoru o pridružení medzi európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej.
Siedma hlava "Súdna moc" má dva oddiely. Prvý oddiel "Ústavný súd Slovenskej republiky" má celkove 20 článkov a 53 odsekov, zmena sa dotkla 14 článkov a 34 odsekov. Druhý oddiel "Súdy Slovenskej republiky" má celkove 10 článkov a 27 odsekov, zmena sa dotkla 8 článkov a 10 odsekov. V siedmej hlave je celkove 30 článkov a 80 odsekov. Novelizovaných bolo 22 článkov - 73,3 % - a 44 odsekov - 55 % článkov.
V časti "Ústavný súd" sú lepšie vyšpecifikované možnosti rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky, či už vo vnútroštátnej alebo v medzinárodnej oblasti. Upravený je mechanizmus podávania sťažností fyzických osôb, orgánov územnej samosprávy. Novela mení počet ústavných sudcov, upravuje práva a povinnosti ústavných sudcov. Novým spôsobom sa upravujú kompetencie a zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky, jej kompetencie, spôsob kreovania, práva a povinnosti sudcov.
Ôsma hlava "Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca základných práv a slobôd" má celkove 4 články, 6 odsekov, zmena sa dotkla 1 článku, 3 odsekov - 25 % článkov a 50 % odsekov.
Kvalitatívne a úplne novým spôsobom je do Ústavy Slovenskej republiky zakomponovaný verejný ochranca základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, jeho kompetencie a pôsobnosť.
Deviata hlava "Prechod na záverečné ustanovenia" má celkove 6 článkov a 17 odsekov. Zmena sa dotkla 2 článkov - 33 % - a 7 odsekov.
Kvalitatívne sú stanovené prechodné a záverečné ustanovenia dotýkajúce sa sudcov Ústavného súdu a súdov a predsedu Najvyššieho súdu.
Sumarizujem. Novela Ústavy Slovenskej republiky svojím rozšírením sa dotýka 161 článkov, z ktorých bolo 57 novelizovaných, to znamená 35,4 %. Z 396 pôvodných alebo nových odsekov bolo novelizovaných 110, t. j. 27,8 %. Chcem teda položiť otázku. Je takýto zásah do pôvodnej ústavy hrubým zásahom, dokonca novou ústavou alebo je len jej potrebnou novelou? Aj v 78 bodoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov z rozpravy, ktorú predniesol poslanec Fehér, je len 8, ešte raz hovorím, 8 nových návrhov. Pod všetkými ostatnými je napísané: "Ide o legislatívnotechnickú úpravu, alebo ide o spresnenie pôvodného návrhu." Teda ani tu nie je možné hovoriť o nových návrhoch alebo o nejakom veľkom reze do Ústavy Slovenskej republiky.
Čo sa týka doplňujúcich návrhov poslancov, veľká väčšina ide nad rámec predkladanej novely. Vyjadrili sa k nim predkladatelia, stanovisko, s ktorým sa stotožňujem aj ja, predniesol za klub poslancov Strany demokratickej ľavice Štefan Rusnák.
Vážená Národná rada, dovoľte mi v závere jednu politickú poznámku. Som nesmierne rád, že aj vtedy, aj teraz sa Strana demokratickej ľavice stala aktívnym subjektom tvorby Ústavy Slovenskej republiky. Vtedy, ako strana konštruktívnej opozície, sme prostredníctvom najmä vtedajšieho poslanca Slovenskej národnej rady Ľubomíra Fogaša predložili takmer 80 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Mnohé vtedajšie vládna koalícia akceptovala, pri mnohých, ktoré boli schválené, ani 8 rokov nezmazalo ich aktuálnosť. Nemuseli byť takmer vôbec novelizované, predstavujú trvalé piliere platnej Ústavy Slovenskej republiky. Aj výsledok bol pozitívny. Strana demokratickej ľavice sa zachovala ako strana presadzujúca štátnopolitické záujmy Slovenskej republiky a poslanci slovenského parlamentu hlasovali za Ústavu Slovenskej republiky. Politika konštruktívnej opozície Strany demokratickej ľavice sa prejavila ako pri tvorbe, tak i pri záverečnom hlasovaní. Podobne je tomu i teraz, keď Strana demokratickej ľavice pôsobí ako jedna zo strán vládnej koalície.
Prostredníctvom predsedu ústavnoprávneho výboru Laca Orosza sa Strana demokratickej ľavice stala aktívnym subjektom prípravy novely Ústavy Slovenskej republiky. V koaličných rokovaniach sme trpezlivo vysvetľovali potrebu urýchleného prijatia novely Ústavy Slovenskej republiky. Nikdy sme žiaden politický subjekt nevydierali. Ničím sme nepodriaďovali prijatie ústavy. Zdržali sme sa predkladania nových, často politicky účelových pozmeňujúcich návrhov. Ako prví sme verejne deklarovali, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice podporia Ústavu Slovenskej republiky. To je teda vklad Strany demokratickej ľavice k predloženej novele Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)