Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák chce položiť doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem veľmi pekne.
Chcem poďakovať pánovi premiérovi za odpoveď. Som rád, že ju videl na vlastné oči a hlavne tomu, že je ochotný pomôcť tejto škole, pretože skutočne si to zaslúži. Doterajšie priestory, tak ako povedal, sú veľmi stiesnené a myslím si, že takáto škola na takejto vysokej úrovni si zaslúži priestory. Ja budem veľmi rád, keď aj pán minister obrany tomu napomôže, takže veľmi pekne ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak ďakujem pekne.
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská, ale nie je prítomná v rokovacej miestnosti, čiže pôjdeme k ďalšej otázke.
Pani poslankyňa Kolláriková, nie je prítomná v rokovacej miestnosti, čiže pôjdeme ďalej.
Štvrtú otázku položil pán poslanec Krajči, je prítomný. Otázka znie: "Pracovné cesty členov vlády Slovenskej republiky schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Vy ste sa prednedávnom zúčastnili v Berlíne dvoch straníckych akcií EDU a EĽS, na ktoré ste leteli vládnym špeciálom. Zverejnite číslo uznesenia a dátum uznesenia, ktorým vám bola schválená táto zahraničná pracovná cesta na stranícke rokovania ako predsedovi vlády a či toto uznesenie prijala vláda pred alebo po vašej ceste do Berlína. Pokladáte za obvyklé, že premiéri zvrchovaných krajín sa pred plánovanou oficiálnou návštevou stretávajú neoficiálne na straníckej pôde?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, moju pracovnú cestu, na ktorú sa pýtate, schválila vláda uznesením číslo 48 zo 17. januára 2001. Návrh na schválenie som predložil na ministerstvo zahraničných vecí ako ktorýkoľvek iný člen vlády pred cestou. Vláda schválila túto cestu po ceste, po mojej návšteve v Berlíne. Dodatočne bola schválená najmä preto, lebo definitívny program tejto akcie sa upresňoval vrátane mojich bilaterálnych stretnutí až do poslednej chvíle.
Dopĺňam pre vašu informáciu, že počas cesty, ktorá bola schválená ako stretnutia bilaterálne v rámci kongresu Európskej ľudovej strany, počas tejto cesty som sa bilaterálne stretol s pánom Josém Maríom Aznarom, premiérom Španielska, pánom Adamim, premiérom Malty, pánom Jeanom-Claudom Junkerom, premiérom Luxemburska, pánom Laarom, premiérom Estónska, pánom Orbánom, premiérom Maďarska a pánom Schüsselom, kancelárom Rakúska. Okrem toho som mal stretnutia s mnohými predstaviteľmi európskych parlamentov. Mal som stretnutie napríklad s pánom Flügerom, ktorý je predsedom zahraničného výboru Bundestagu, s ktorým som mal, myslím, veľmi efektívne rokovanie, ktoré sa týka ďalšieho kola rozširovania Severoatlantickej aliancie.
K vašej druhej otázke odpovedám: Áno, je to celkom bežnou praxou, je to skvelá príležitosť v krátkom časovom priestore sa stretnúť s viacerými premiérmi, ako hovorím, s viacerými predstaviteľmi národných parlamentov alebo Európskeho parlamentu a získavať čo najlepšiu pozíciu v rokovaniach, ktoré Slovensko vedie z pohľadu členstva v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Teší ma, že pán predseda vlády povedal pravdu, pretože často sa hovorí, že klame. Nie, tentokrát povedal pravdu. Áno, táto cesta bola schválená po vykonaní tejto zahraničnej cesty. Máme informácie, za akých podmienok, ale povedal svoju verziu o tom, prečo použil vládny špeciál. Mňa mrzí len to, že my poslanci Národnej rady sme mali zrušený letecký spoj, keď sme ho využívali na účely rokovania v Národnej rade. A mám taký dojem, že predseda vlády sčasti zneužíva svoje postavenie a leteckým špeciálom si vybavuje stranícke záležitosti. Chcel by som sa preto aj opýtať, ako vám slúži tento letecký špeciál, ktorý sme vybavili v rámci deblokácie, či sme vám ho vybavili dobre a či by ste ho nechceli vymeniť za podzvukový HAWK.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nie, pán poslanec, som celkom spokojný aj s lietadlom, ale najmä s personálom, so službami, ktoré poskytuje špeciálny letecký útvar ministerstva vnútra. Zaklopem na drevo, som veľmi spokojný a myslím si, že robia skvelú prácu. Je to naozaj tak, ako ste povedali, s výnimkou toho zneužívania. No o zneužívaní nemôže byť ani reči. Keď idem do Berlína na jeden deň, hore-dole, a mám stretnutie so siedmimi premiérmi a mám stretnutia s mnohými predstaviteľmi parlamentov, viete, že Európska ľudová strana je najsilnejším zložením v Európskom parlamente, tak je pomerne nenáležité hovoriť o zneužívaní. Ale omnoho náležitejšie by bolo, keby konečne váš predseda, pán poslanec, povedal, odkiaľ má peniaze na to Pueblo, keď vám záleží na efektívnom vynakladaní prostriedkov. Jeho sa pýtajte radšej.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Köteles, ale nie je v rokovacej miestnosti, čiže...
(Ruch v sále.)
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ja som sa pozrel na to Pueblo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Zlocha. Otázka znie: "Pri výjazdovom zasadnutí vlády v Košiciach ste sa vyjadrili, že pomôžete pri obnovení ťažby rudy v bani Mária v Rožňave. Poponáhľajte sa, lebo prevádzkovateľ pre nedostatok financií už prestal s čerpaním vody a po zatopení bane bude vaša ponuka bezpredmetná."
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Áno, pán poslanec, je pravdou, že na výjazdovom rokovaní vlády v novembri 2000 som povedal, že pomôžem pri obnovení ťažby v bani Mária. Ide o tzv. striebornú žilu alebo inými slovami povedané tetraedritovú rudu s vysokým obsahom medi, striebra a iných kovov. V tejto súvislosti som poveril ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Haracha, aby preskúmal možnosti obnovenia ťažby. Na základe rokovania s firmou Mária baňa so sídlom v Košiciach, ktorá o obnovenie ťažby na tomto ložisku prejavila záujem, predložila začiatkom januára 2001 ministerstvu hospodárstva projekt Efektívnosť ťažby a spracovania tetraedritovej žily Márie bane striebornej v rožňavskom rudnom poli. Realizáciu projektu s týmto názvom táto novozaložená firma podmieňuje poskytnutím štátnej dotácie vo výške 12,915 mil. Sk na obdobie 12 mesiacov na čerpanie banských vôd s tým, že sa pokúsi počas tohto obdobia nájsť vhodného zahraničného investora, ktorý by do projektu investoval okolo 9 mil. USD.
Pán poslanec, mám tu k tomu ešte ďalšie písomné podklady, ktoré hovoria, že za touto pomocou kráčam a že aj štátne úrady robia všetko pre to, aby sme úlohu, ktorú, myslím, máme spoločnú, a to pomôcť obnove ťažby rudy v bani Mária v Rožňave, aby sme napomohli.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec J. Zlocha:
Takže, áno, pán predseda, s touto otázkou ja som sa už obrátil aj na vášho pána ministra Haracha. Konzultovali sme celý problém. Skutočne záleží na rýchlosti, ako sa pomôže. Bol som pred dvoma týždňami v Rožňave, tam som sa dozvedel, že majitelia Želby Sideritu Nižná Slaná prestali vodu čerpať. Tam je nepresnosť jedna, ktorú ste uvádzali - že majitelia z Košíc. Pokiaľ viem, tá firma ešte nie je majiteľom striebornej žily v bani Mária, to ešte stále patrí Sideritu v Spišskej Novej Vsi. Teda urýchlene treba doriešiť a skutočne pomôcť riešiť tento problém. Je to mimoriadne kvalitná ruda, bohaté ložisko s ťažbou určite viac ako 20 rokov a úžitková hodnota ložiska je niekoľko miliárd korún. Problém spočíva vo vyriešení alebo doriešení technológie alebo v odpredaji koncentrátu.
Takže ja by som vás skutočne v mene Rožňavčanov chcel poprosiť, ak ste sľúbili pomoc, aby ste tú pomoc mysleli vážne, aby ste im pomohli.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Áno, pán poslanec, myslel som ju vážne. Sčasti som vám už povedal, čo sme urobili. Ešte doplním tú odpoveď, že do 22. alebo práve 22. februára na ministerstve hospodárstva sa má prijať zásadné stanovisko. Rozhodne sa o tom, či materiál pôjde na rokovanie vlády, v akom zložení. Rokuje sa predovšetkým o dotácii na čerpanie banských vôd, tak aby sme mohli pomôcť aj zo štátneho rozpočtu. Ostatné ste povedali. Opakujem, aj ministerstvo hospodárstva aj ja urobíme všetko, čo sa urobiť dá. Ja sám chcem navštíviť na prelome februára, marca Košický kraj vrátane Rožňavy a budem sa o baňu Mária v rámci tejto cesty zaujímať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mušková, pretože nie je v rokovacej miestnosti, nebudeme na ňu odpovedať.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Benčat. Otázka znie: "Pán premiér, 28. júna 2000 ste označili projekt koncernu Bekaert v Bánovciach nad Bebravou ako jednu z najvýznamnejších investícii v Slovenskej republike. Neschopnosť orgánov Slovenskej republiky zabezpečiť stavebné povolenie a majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov spôsobilo odstúpenie menovaného koncernu od zámerov investovať viac ako 1 mld. Sk v Slovenskej republike, čím by sa bolo vytvorilo viac než 300 pracovných miest. Pán premiér, vysvetlite nám túto skutočnosť, ako aj vaše predstavy o vstupe zahraničných investorov do Slovenskej republiky."
Pán predseda vlády, zostalo 28 sekúnd, tak v skrátenej podobe, nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Áno, mám len niekoľko sekúnd, ale som ochotný, pán Benčat, odovzdať vám dve strany stanoviska, z ktorého pochopíte to, čo azda môžem povedať v takom krátkom čase, a to, že analýza, ktorú som dal urobiť a o ktorú som sa zaujímal, hovorí, že v tomto prípade zjavne nejde o neschopnosť orgánov Slovenskej republiky zabezpečiť stavebné povolenie a majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov, ale ide skôr o náhodilé javy v príprave celého procesu, ako aj v zmene postojov vlastníkov pozemkov, resp. ich právnych nástupcov. Pán Benčat, som ochotný vám dať toto stanovisko ucelené a prípadne sa opýtajte nabudúce.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže, pán poslanec, dostanete písomnú odpoveď a potom už konzultatívne alebo fakultatívne s pánom premiérom si to dotiahnete do konca.
(Hlasy z pléna.)
Ďakujem pekne za pochopenie.
Prosil by som podpredsedu Národnej rady, aby viedol ďalšie rokovanie, pokiaľ ide o bod hodina otázok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a páni, teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila poslankyňa pani Olga Szabó ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Petrovi Magvašimu. Otázka znie: "Pán minister, akú novelizáciu sociálnych zákonov plánujete v blízkej budúcnosti?"
Prosím člena vlády, aby odpovedal na otázku a oznámil ukončenie odpovede.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážená pani poslankyňa Szabó,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
som rád, že vlastne prvýkrát za dva roky mám možnosť prvý vystupovať na hodine otázok, takže je to pre mňa veľká česť. Pani poslankyňa, určite viete, že vláda Slovenskej republiky 17. januára svojím uznesením číslo 45 schválila plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, kde je zahrnutých aj 8 zákonov, ktorých predkladateľom bude ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Budú to zákony, z ktorých jeden už bol aj prerokovaný v prvom čítaní v Národnej rade. Je to zákon číslo 330 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ako viete, včera schválila zákon vláda Slovenskej republiky, schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti s tým, že a priori by sme mali predložiť v apríli do vlády Slovenskej republiky a nato následne do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274 o Sociálnej poisťovni, ktorého základným zmyslom bude otázka možnosti začať budovať v Sociálnej poisťovni úrazové poistenie ako novú súčasť sociálneho poistenia. Po druhé, mal by sa tam riešiť problém umožnenia lepšieho výberu pohľadávok Sociálnej poisťovne a doriešenia možnosti spoločného výberu poistného medzi Národným úradom práce a Sociálnou poisťovňou pre projekt, ktorý v druhej polovici tohto roka začneme realizovať so Svetovou bankou.
V júni predložíme do vlády legislatívny zámer návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane, sociálnej prevencii a náhradnej výchove. Pripravujeme na júl zatiaľ v pracovnom názve aj návrh zákona o platových pomeroch, funkčných požitkoch a ďalšom zabezpečení ústavných činiteľov Slovenskej republiky a štátnych tajomníkov. Chcel by som povedať, že je to pracovný názov, pretože podľa všetkého budeme ho musieť meniť. Ďalej, v septembri prerokuje vláda návrh zákona o rodičovskom príspevku, v septembri prerokuje aj návrh zákona o prídavku na deti, kde chceme systémovo zmeniť doterajší platný zákon, to znamená, mal by to byť nový zákon. V septembri by sme mali predložiť aj novelu zákona 387 o zamestnanosti, takisto v septembri by mala byť novela zákona o cestovných náhradách, ktorou sa mení zákon číslo 119/1992 o cestovných náhradách, a v októbri by sme mali predložiť úplne nový návrh zákona o sociálnom poistení, ktorým by sa mal zrušiť doterajší zákon 100/1988 o sociálnom zabezpečení. A tento by mal vlastne vytvoriť prvé predpoklady na budovanie tzv. toho povinného druhého kapitálového piliera v Sociálnej poisťovni. To je náš plán na tento rok.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, dajte slovo pani poslankyni.
Poslankyňa O. Szabó:
Ďakujem za odpoveď, vážený pán minister.
Dovoľte mi položiť ďalšiu otázku. Pri novelizácii zákona o sociálnom zabezpečení jedna skupina občanov bola znevýhodnená v oblasti sociálneho zabezpečenia, tí, ktorí v predošlom roku nedosiahli príjem nad 100 tis. Sk. Myslím si, že je to na hrane ústavnosti a mali by sme vykonať nápravu. Aký je váš názor na uvedený problém? Chystá sa vláda predložiť ďalšiu novelu zákona, ktorým umožní samostatne zárobkovo činným osobám s príjmom pod 100 tis. Sk dobrovoľnú účasť na nemocenskom poistení alebo máme uvedený problém vyriešiť poslaneckým návrhom?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Áno, pani poslankyňa, máte plnú pravdu, že v spoločnosti významne rezonuje otázka novely zákona 100 z konca minulého roka, ktorá chcela riešiť niektoré problémy u predovšetkým osôb samostatne zárobkovo činných, ktorých príjem, ten čistý príjem je na hranici životného minima alebo minimálnej mzdy, s tým, aby sme znížili na minimum ich potreby uhrádzať odvody do fondov, pretože v drvivej väčšine išlo o ľudí, ktorí boli dôchodcovia. A ako dôchodcovia si privyrábali svojou drobnou živnosťou alebo mali iné zamestnanie a touto živnosťou si takisto privyrábali. To potvrdzuje aj skutočnosť, že ku koncu minulého týždňa na Slovensku túto možnosť z tých celkove 280 tisíc registrovaných samostatne zárobkovo činných osôb využilo 2 200, pričom by som povedal, že ten prípad, ktorý sa tak strašne akože, myslím si, trošku zveličuje, skôr vyplýval z neznalosti občanov o tom, či týchto 100 tisíc je hrubým príjmom a ako sa vlastne identifikuje tento hrubý príjem.
Doslova by som povedal zo skúseností s týmito klientmi, ako sa nám v sociálnych poisťovniach ukázalo, že je tu veľký nesúlad medzi temer piatimi zákonmi, medzi živnostenským zákonom, medzi zákonom o dani z príjmu a zákonom o účtovníctve, zákonom o Sociálnej poisťovni, ale aj o zdravotných poisťovniach. Tento nesúlad medzi týmito piatimi zákonmi v konečnom dôsledku vyvolal tento stav takého akéhosi nejakého veľkého prekvapenia u občanov. A myslím si, že ten prvý nával, ktorý kulminoval niekedy okolo 20. a 25. januára, pominul.
Samozrejme, dostali sme v týchto dňoch poslanecký návrh z Národnej rady na novelu tohto zákona. My v súčasnosti skúmame návrh na túto novelu a predpokladáme, že na utorňajšie rokovanie legislatívnej rady vlády ministerstvo práce, sociálnych vecí predloží k tomu konkrétne stanovisko.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem vám, pán minister, za vašu odpoveď.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Vladimír Faič. Táto je adresovaná ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku pani Márii Machovej. Otázka znie...
(Hlasy z pléna.)
Áno, ďakujem.
Keďže tu nie je pán poslanec Faič, stráca poradie.
Ďalšiu otázku položil pán Peter Bohunický opäť pani ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku pani Márii Machovej. Otázka znie: "Pani ministerka, dodržuje sa kompetenčný zákon pri privatizácii strategických podnikov vrátane Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.?"
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážená poslanecká snemovňa,
vážený pán predsedajúci,
ďakujem v prvom rade za otázku, ktorá svedčí o tom, že aj poslanci Národnej rady sledujú napriek búrlivej diskusii o ústave aj dianie v oblasti privatizácie. Chcem povedať v úvode, že proces privatizácie od jeho prípravy až po realizáciu je na Slovensku najkomplikovanejší v porovnaní s inými krajinami, ktoré k procesom privatizácie takisto pristúpili. Z pohľadu manažmentu je to teda nezávideniahodná situácia, keď naozaj často nie sú dodržané v zákone základné princípy riadenia, ktoré umožňujú ten proces viesť jednoznačne, transparentne a efektívne. Je to výsledok často sa meniacej legislatívy privatizácie, keď sa podľa privatizačných záujmov menili kompetencie vlády, ministerstva alebo Fondu národného majetku. A tak sme za posledných 10 rokov zažili na ministerstve privatizácie obdobie našej silnej pozície, keď nikoho z rezortných ministrov by nenapadlo to, že transformácia majetku štátu na iné subjekty sa môže diať aj inak ako podľa zákona o privatizácii, tak, ako sa viedla veľká diskusia o transformácii vodární a kanalizácii, alebo to, že rezortný šéf vlastne vymenúva privatizačnú komisiu a zastúpenie ministerstva privatizácie je tam jednočlenné.
Na druhej strane, druhým pólom pozície ministerstva privatizácie boli roky 1994 - 1999, keď vlastne kompetencie privatizácie z ministerstva privatizácie či vlády boli posunuté Fondu národného majetku. Napriek snahe ministerstva privatizácie v roku 1999 vrátiť pozíciu ministerstva niekde do toho východiskového stavu tá situácia je taká, že niektoré veci sa naozaj nedajú vrátiť späť a dnes zmeniť pozíciu Fondu národného majetku z vlastníka na správcu je fakticky nemožné. A tak dneska v tom privatizačnom portfóliu máme podniky, ktoré sú odštátnené cez privatizačný projekt. Ich vlastníkom je Fond národného majetku, výkon akcionárskych práv však vykonáva rezort, ako je to v prípade, čo ja viem, Slovenských elektrární, ako je to v prípade VÚB alebo sporiteľne, ktorá bola sprivatizovaná. Iné podniky transformoval rezort dopravy a hospodárstva na akciové spoločnosti v zmysle zákona 195. Je to zákon o strategických podnikoch, ktorý bol zrušený. To znamená, že bez privatizačného projektu vlastníkom je štát, výkon akcionárskych práv vykonáva rezort.
No a takáto rôznorodá situácia, samozrejme, vytvára podmienky na to, že jednotlivé rezorty si svoju pozíciu v procese privatizácie vysvetľujú často rôzne, čo je často nad hranicu naozaj ich skutočných kompetencií. A potom sa dostávame veľmi často do situácie, ktorú som opísala, že rezort pred občanmi zodpovedný za privatizáciu bol zastúpený alebo je zastúpený v tej poslednej fáze naozaj nedostatočne, ale aj takej situácie, že pri podpisovaní zmluvy s novým vlastníkom vlastne rezort privatizácie nie je vôbec pozvaný. Je to život a treba sa s ním vysporiadať.
Ale teraz k vašej otázke: Príprava privatizácie strategických podnikov a z nich privatizácie SPP je dlhodobým procesom, ktorý sa začal fakticky pred dvomi rokmi. Koncepciu privatizácie všetkých dôležitých podnikov v zmysle zákona spracúvajú jednotlivé rezorty, v prípade SPP je to ministerstvo hospodárstva. A ak si pamätáte, pán minister hospodárstva sám obhajoval túto koncepciu aj v poslaneckej snemovni. Keďže súčasťou koncepcií je aj stratégia založená na aktívnej účasti poradcov, zodpovednosť za ich výber je možné zveriť jednotlivým rezortným ministerstvám, čo sa stalo aj v prípade SPP. V kompetencii rezortných ministerstiev, ministerstva hospodárstva v prípade SPP, je aj spracovanie privatizačného projektu, ktorý je potom postúpený na ministerstvo privatizácie.
Pokiaľ sa týka SPP, ministerstvo hospodárstva spracovalo privatizačný projekt, v súčasnom období sa na ňom veľmi intenzívne pracuje na našom ministerstve a dá sa predpokladať, že v zmysle harmonogramu 15. marca ukončíme jeho posudzovanie. V týchto etapách sú kompetencie jasné a nedošlo k ich spochybneniu, a tak môžem zodpovedne odpovedať na vašu otázku: Doteraz svoje kompetencie ministerstvo privatizácie uplatňovalo dostatočne a v rámci zákona, pokiaľ sa týka SPP, ale aj ďalších strategických podnikov.
Striktné dodržiavanie privatizačných kompetencií je trošku citlivejšie v tej ďalšej fáze, v tej záverečnej. Som však presvedčená, že funkcie zakladateľov a v prípade SPP ministerstva hospodárstva a ministerstva privatizácie sú jasné a nemožno ich zamieňať ani v prípade, ak ide o veľmi dôležitý podnik, ktorým určite SPP, ale aj ďalšie podniky sú. Naopak, ambíciou všetkých zainteresovaných musí byť také konanie, ktoré ani v najmenšom nespochybní zákonnosť procesu privatizácie, aby nikdy v budúcnosti ten proces nemohol byť pre nedodržanie zákona vlastne spochybnený.
Zodpovednosť za výkon koncepcie privatizácie ktoréhokoľvek strategického podniku nesie ministerstvo privatizácie, a preto v takomto duchu budem aj konať. Výberové komisie, ktoré v zmysle zákona budú pracovať pod hlavičkou ministerstva privatizácie, budú však poskytovať dostatočný priestor - jednotlivé rezortné úlohy je potrebné preniesť do výberu nových nadobúdateľov -, ale aj zastúpenie, či členov parlamentného výboru, ktorý sa zaoberá otázkou privatizácie, zástupcov opozície, zástupcov zamestnávateľských zväzov, ale aj Konfederácie odborových zväzov. Budú tými, ktorí budú môcť sledovať proces privatizácie a svojou osobnou účasťou sa zasadiť za jeho zákonnosť a transparentnosť.
To je všetko, ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, dajte slovo pánu poslancovi.
Poslanec P. Bohunický:
Vážená pani ministerka, ja som veľmi rád, že ste objasnili ten reťazec, ktorým je záujem alebo kompetencie štátu v oblasti privatizácie, pretože tým reťazcom je zriaďovateľské ministerstvo, ministerstvo privatizácie, fond, vláda a parlament. Zdá sa, že pri niektorých otázkach privatizácie, najmä strategických podnikov, prichádza v tom reťazci k niektorým chybám. Preto som túto otázku položil a ja som rád, že ste v úvode povedali, že niektoré proste slabšie miesta tohto reťazca naďalej sú.
Ja som ju, túto otázku položil aj v súvislosti s tým, že ona by možno mala patriť buď premiérovi, alebo ministrovi hospodárstva. Nie je predsa možné, ak pri privatizácii elektroenergetiky, teda transformácii a privatizácii elektroenergetiky sa prijme zlé rozhodnutie a uznesenie vlády, na základe ktorého nie je možné privatizovať elektroenergetiku, aby sme nenašli odvahu a nezmenili toto uznesenie, ale nútime alebo ideme zložitejšou cestou podľa môjho názoru - zmeniť zákon 92/1991 a na základe toho potom akosi tento projekt, ktorý vláda predtým udobrila. A znovu podotýkam, nedala na odborné stanoviská odborníkov z energetiky aj tých, ktorí sa vyjadrovali k transformácii elektroenergetiky, a jednoducho podľa tohto zákona a v tejto chvíli a to uznesenie vlády sa nedalo robiť.
Preto som položil tú otázku vám, aby ste objasnili tento reťazec, a ja vám za odpoveď na ňu veľmi pekne ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Ja by som rada zareagovať na tú druhú časť vášho vystúpenia, ktoré sa nekončilo síce otázkou, ale ktoré hovorilo o probléme uznesenia vlády vo vzťahu k transformácii energetiky. Ja dúfam, že budem mať možnosť vo vašom poslaneckom klube vysvetliť možno určité nedorozumenie, pretože pri poslednej novele zákona 92, kde sa hovorilo o možnosti privatizácie práve týchto dôležitých podnikov, sa prijala taká časť zákona, ktorá v podstate hovorí o tom, že štát si zanechá minimálne 51-percentnú účasť, čo bol predovšetkým teda názor, ktorý vychádzal z vášho poslaneckého klubu. A je možné sa s ním stotožniť. Ale vykonať tento krok, aby štát ani na moment neostal mimo tejto hry, je v dikcii súčasného zákona proste nemožné.
My nevieme inak odštátniť podnik, teda zmeniť ho zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť, len tým, že teda Fond národného majetku takúto akciovú spoločnosť založí. Ale tým pádom sa stane 100-percentným vlastníkom. Čiže je tu určitý rozpor, ktorý treba vyriešiť. A naozaj, ak bude ochota, veľmi rada vysvetlím tento problém, ktorý naozaj neznamená nepočúvanie, ale skôr znamená to, aby sme veľmi-veľmi striktne dodržali duch zákona, filozofiu zákona a naozaj zachovali štát ako nespochybniteľného vlastníka práve v takýchto dôležitých odvetviach.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pani ministerka, ďakujem vám za odpoveď.
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Viliam Sopko ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefovi Macejkovi. Otázka znie: "Aké sú dôvody časového sklzu vo výstavbe nábrežnej komunikácie v Prešove?"
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
stavba nábrežnej komunikácie v Prešove je stavba v dĺžke 1,3 km s celkovými nákladmi 120 mil. Sk, ktorá sa začala v novembri 1999 a ktorej zmluvný termín ukončenia je v októbri 2002. Ku koncu roku 2000 boli na stavbe zrealizované práce v objeme 38 mil. Sk.
Vzhľadom na to, že stavba sa nachádza v intraviláne mesta, bola mimoriadne náročná na prípravu a hlavne na majetkovoprávne vysporiadanie, čo zapríčinilo aj problémy a sklzy v minulom polroku najmä pri začatí prác na tejto stavbe. Takisto v priestore tejto trasy stavby sa vyskytli vzácne archeologické nálezy, ktoré takisto spomalili postup prác. Tento archeologický prieskum sa realizoval až do 15. 10. 2000.
Aj napriek týmto úvodným prekážkam momentálne práce na stavbe pokračujú v súlade s aktualizovaným harmonogramom prác a môžem momentálne konštatovať, aj podľa vyjadrenia zástupcov investorov, že termín dokončenia prác na tejto stavbe a uvedenia do prevádzky nie je v žiadnom prípade ohrozený.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa: Chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec V. Sopko:
Ďakujem za slovo. Samozrejmá vec, že využijem túto možnosť.
Vážený pán minister, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď a oceňujem váš osobný záujem o túto stavbu, ale úprimne poviem, že ja neviem pochopiť, ako je vôbec možné, že sklzuje stavba, ktorá bola pripravovaná viac ako 10 rokov. Neviem to pochopiť. Myslím si, že to je nezodpovedný prístup investora, ináč sa to nedá nazvať.
A v tejto súvislosti chcem povedať, že pre nezodpovednosť účastníkov investičného procesu budú trpieť zasa obyvatelia Prešova, ktorí žijú na ulici 17. novembra. Táto stavba je veľmi dôležitá nielen pre Prešovčanov, ale pre každého, kto prechádza mestom Prešov. V tej súvislosti mám doplňujúcu otázku, či bude dodržaný pôvodne plánovaný termín a či ste prípadne ochotní venovať tejto stavbe osobitný režim kontroly postupu prác, pretože ja ju pokladám za stavbu veľmi dôležitú z pohľadu dopravy v meste Prešov.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán minister, prosím, aby ste odpovedali na túto doplňujúcu otázku.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ja takisto môžem odpovedať len to, čo už povedal aj pán poslanec, že tejto stavbe už vzhľadom na to, že bola v Prešove pripravovaná, možno povedať, 10 rokov, som rád, že tá stavba je konečne v realizácii. Potvrdzujem to, čo som už povedal, že termín ukončenia stavby je reálny a bude dodržaný. Dokonca chcem pánovi poslancovi povedať, že sám osobne tlačím na investora, aby tento termín bol skrátený, a to výrazne skrátený, pretože rozsah prác na tejto stavbe, ako som už povedal, je to rozpočtový náklad 120 mil. Sk, nie je takého charakteru, ktorý by sa nedal zvládnuť za kratšie obdobie, ako je zmluva uzatvorená na túto stavbu. Takže môžem vás, pán poslanec, ubezpečiť, že je aj v mojom záujme, a verím, že aj vo vašom, aby táto stavba bola čím skôr uvedená do prevádzky na prospech obyvateľov, keď už na túto stavbu čakali 10 rokov.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Marian Mesiarik ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Petrovi Magvašimu. Otázka znie: "Pripravuje vláda opatrenia na zmenu legislatívy v oblasti rodinných prídavkov?" Pán minister, prosil by som, keby ste odpovedali na túto otázku.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán poslanec Mesiarik,
vážené panie,
vážení páni,
ako som už spomenul pri svojej prvej otázke, vláda Slovenskej republiky včera schválila návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť po schválení, keď to prejde Národnou radou, 1. 7. 2001. Vyplýva to z toho, že vlastne celý ten režim schvaľovania a prehodnocovania rodinných prídavkov je vždy viazaný na termín a je nakoniec k 1. 7. daného roka. Myslím si, že dostatočne sa včera aj predvčerom v masovokomunikačných prostriedkoch o tomto rozprávalo.
Chcel by som povedať, že novela teda upravuje hranice príjmu na vznik nároku, upravuje výšku prídavkov na deti, určuje spôsob posudzovania príjmu v súvislosti s paušálnou daňou, upravuje spôsob posudzovania príjmu neúplných rodín, upravuje spôsob posudzovania príjmu v prospech nezaopatrených detí v čase konania o určení výživného na súde, znižuje vekovú hranicu nezaopatrenosti dieťaťa z 28 na 25 rokov, znižuje počet platiteľov prídavkov na deti o úrady práce a vypúšťa príplatok k prídavkom na deti.
Treba povedať, že tento návrh zákona vlastne vytvorí situáciu, že počet poberateľov prídavkov na deti bude na úrovni asi okolo 1,15 mil., čím dosiahneme situáciu, že to bude taký počet poberateľov prídavkov na deti, aký bol počet poberateľov na deti od 1. 7. 1999 do 1. 7. 2000.
Samozrejme, my touto novelou zákona nezabezpečujeme transformáciu tejto najrozsiahlejšej štátnej sociálnej dávky. Tohto roku po novele tohto zákona sa na prídavkoch na deti vyplatí 9,3 mld. Sk. Túto úlohu by mal splniť nový zákon o prídavku na dieťa, ktorý je zahrnutý v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001, na september, s tým, že teda predpokladáme, že by mohol prísť do Národnej rady v októbri alebo v decembri s tým, že máme predpoklad, že nový zákon o prídavku na dieťa by mal mať účinnosť potom od 1. 7. 2002 a mal by riešiť poskytovanie prídavkov na deti všetkým deťom v súlade, tak ako je to napísané v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
Samozrejme, týmto zákonom alebo v tomto zákone chceme doriešiť aj otázku jedného platiteľa tejto štátnej sociálnej dávky, ktorým by sa mali stať orgány miestnej štátnej správy na úseku sociálnych vecí, ktoré by prevzali agendu prídavkov na deti od zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne. Vyplýva to aj z našich záväzkov, ktoré máme vo väzbe na európske právo, na otázku exportu dávok sociálneho zabezpečenia.
Nový zákon by mal zaviesť aj kritériá na posudzovanie zdravotného stavu na účely definovania nezaopatrenosti dieťaťa, ktoré sa nemôže kvôli zdravotnému stavu sústavne pripravovať na budúce povolanie ani sa nemôže v dôsledku zdravotného stavu zúčastniť na pracovnom procese.
Postupná transformácia prídavkov na deti si vyžaduje vytvorenie potrebných, samozrejme, materiálno-technických a personálnych podmienok na výkon agendy a zároveň počíta so zvýšením výdavkov zo štátneho rozpočtu v roku 2002 v súvislosti so zavedením poskytovania prídavkov všetkým deťom. Zavŕšením transformácie sa zároveň vytvoria predpoklady na budúci export tejto rodinnej dávky v súlade s nariadením Európskeho spoločenstva číslo 1408/71 v rámci celej Európskej únie.
Chcel by som teda konštatovať, že to plošné vyplácanie dávok na deti bude, samozrejme, potom aj korigované v nadväznosti na sociálny status rodiny a vlastne prispôsobíme sa tomu spôsobu, aký je on zaužívaný vlastne vo vyspelých krajinách.
A musím povedať, že čiastočne sme čakali aj na otázku, aké skúsenosti s týmto uplatnením spôsobu alebo metódy budú v Českej republike, kde toto uskutočnili pred rokom. A myslím si, že Česká republika sa poučila z niektorých chybných krokov, ktoré sa udiali v roku 1994 v Maďarskej republike, kde museli potom v roku 1998 robiť určité úpravy.
A myslím si, že tento zákon teda bude tak dostatočne pripravený, že budeme na jednej strane spĺňať tú zásadu, že každé dieťa podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa bude mať nárok na prídavok na dieťa bez rozdielu v tom, či je to prvé alebo posledné dieťa, či sa narodilo v takej alebo v onakej rodine, a že sociálny status takejto rodiny sa potom bude posudzovať iným spôsobom, ako to bolo dosiaľ. (Potlesk.)