Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Ja súhlasím s pani poslankyňou Slavkovskou, že kľúčovým problémom novely ústavy je problematika vyšších územných celkov. Pre nás je smerodajný, ako som povedal, taliansky príklad, taliansky príklad až do dôsledkov, pretože aj Taliansko je regionálne rozdelené tak ako Slovensko. Je tam Tirolsko, je tam priemyselný sever Talianska, je tam Umbria, je tam Sicília. Aj Taliansku sústavne hrozí iredentizmus a separatizmus. My si nemôžeme dovoliť byť až takí veľkorysí k našej unitárnej štátnosti, že ju jednoducho pretvoríme na federáciu, pretože vážení páni predkladatelia ústavy zabudli na to, že je potrebné riešiť aj problém, ak už vytvoria územné celky a samosprávu, aké bude prepojenie na štátnu správu. Kde je tento problém riešený v ústave, nikto sa nedozvedel. Ja sa divím, s akou háklivosťou na nedostatky, na ktoré zabudli, alebo ktoré im nedošli, alebo možno podľahli nejakým tlakom, do ústavy vtĺkali. A teraz sa boja ešte aj akejkoľvek kritiky zo strany opozície.

Je celkom logické, že my sme z politických strán, ktoré tento štát chceli. Vy ste z politických subjektov, ktoré ho nechceli. Vám je ľahostajný budúci osud Slovenskej republiky, slovenského národa. Vy svoj osud spájate s nádejou na lepšiu budúcnosť, tak ako ho komunisti spájali na lepšiu budúcnosť po víťazstve veľkej Októbrovej revolúcie s nejakým neidentifikovaným komunizmom. My chceme mať istotu, že bude niečo, čomu sa hovorí reálny slovenský štát.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Doterajšia rozprava aj vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej ukazuje, že dnes, keď obyvatelia Slovenska majú vážne ekonomické problémy, predkladatelia novely ústavy doslova zdržujú parlament od riešenia vážnych problémov, ktoré na Slovensku sú, lebo svojou nepripravenosťou predkladanej novely, nekvalitou textu, množstva chýb, ale aj zbytočného vzdávania sa suverenity Slovenskej republiky vlastne vytvárajú priestor na takúto dlhú diskusiu. Darmo budú rozprávať, že je to ináč, či už ideme od vyšších územných celkov. Veď v deterajšej ústave bolo povedané, že je tu tá možnosť a ústava predsa nemá riešiť do hĺbky, ako sa vec bude riešiť. Veď to bude v zákone o vyšších územných celkoch. Čiže je úplne nadbytočné dávať text, rozširovať ho v ústave v tejto kapitole, keď vlastne túto vec bude riešiť špeciálny zákon.

Najvyšší kontrolný úrad, veď tam sú absolútne nekonzistentne dané úlohy, proti ktorým sa búri aj Združenie miest a obcí Slovenska. Pán predseda Sýkora napísal list, ktorý jednoznačne hovorí, že nikde v Európe sa to nerieši tak, ako to predkladajú, navrhujú predkladatelia. To isté je s Ústavným súdom. Veď si zoberte, že 2 900 obcí bude riešiť všeobecne záväzné nariadenia 12 sudcov na Ústavnom súde, alebo koľko je ich tam. Veď to je nereálne. Veď to by potrebovali tisíce rokov, aby vyriešili tie problémy, ktoré môžu prísť z obecných mestských zastupiteľstiev a z vyšších územných celkov. Čiže, jednoducho povedané, naozaj norma, novela je pripravená nekvalitne, a preto výhrady, ktoré tu odzneli, sú reálne a sami predkladatelia radšej mali stiahnuť...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Je tragédiou nášho parlamentu, že prebieha takáto rozprava o hlavnom zákone štátu a že predkladatelia kritizujú rečníkov, či sa má povedať odstavec alebo odsek. To je katastrofa, že sa nevyjadrujú k tomu, čo je podstata a o čom by vlastne táto debata mala byť. Chcel by som pripomenúť pani poslankyni Slavkovskej, že občania nežiadajú od tejto vládnej moci len zvýšenie platov. Je kopa občanov, ktorí žiadajú, len aby mohli pracovať. A pracovať nemôžu, pretože sú nezamestnaní, pretože riešenie nezamestnanosti je na vedľajšej koľaji v hierarchii toho, čo má táto vládna moc riešiť. Dôležitejší je odsek alebo odstavec.

Bolo by tiež zaujímavé zistiť, načo premiér utekal do lona SMK. Čo chcel v lone SMK zistiť a urobiť? Tiež by som chcel povedať, pani poslankyňa, že nesúhlasím s vami, že táto ústava bude hanbou, a povedali ste vašou hanbou, mysliac na vládnu koalíciu. Táto ústava nebude hanbou vládnej koalície. Táto ústava bude hanbou Slovenska, celého nášho štátu. Bude to faux pas na medzinárodnom fóre, keď bude ústava prijatá len vládnou koalíciou. Každý sa bude na to takto dívať, že sa nepodieľal celý parlament na prijímaní ústavy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Bolo tu už veľmi veľa citátov, takže pridám aj ja jeden, ktorým chcem doplniť moju kolegyňu pani Slavkovskú. Tomáš Akvinský svojho času povedal: "Nech nás nerozdeľuje rozdielnosť názorov, ale nech nás spája jednota cieľa." Ústava ako základný kameň by nás skutočne mala spájať. Bohužiaľ, opak je pravdou. Predkladatelia novely ústavy trvajú na svojej novele. Opozícia poukázala na množstvo nedostatkov celej novely, ale je to, ako by sme hrach na stenu hádzali. Ústava Slovenskej republiky si nezaslúži, aby bola prijímaná za takýchto podmienok v slovenskom parlamente.

Dámy a páni z koalície, vyššie územné celky už aj tak nestihnete konštituovať. Nemáte totiž dosť času. A po druhé, nedomysleli ste previazanosť jednotlivých celkov. Tie problémy, ktoré vyvolá novela, budú jednoducho neriešiteľné. A tak ako pani Slavkovská chcel som požiadať vás, ctení predkladatelia, aby ste túto novelu ústavy stiahli, aby ste skúsili opäť rokovať s opozíciou, aby sme našli spoločnú reč, dohodli sa, čo môžeme v ústave zmeniť, zmenili to, čo je potrebné zmeniť, a nešli do takej rozsiahlej novely, ktorá jednoducho vyvolá v budúcnosti veľké protesty, veľké problémy a veľké zmeny. A chcel by som vás skutočne požiadať, aby ste vy, štyria predkladatelia vládnej koalície, nedopustili urobiť zo slovenskej ústavy trhací kalendár.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Malíková, vy ste sa nestihli prihlásiť, ale vzhľadom na to, že je svätého Valentína, nech sa páči, máte možnosť.

Poslankyňa A. Malíková:

Bohužiaľ, nemôžem sa vám, pán Bugár, rovnako odvďačiť, aj keď je svätého Valentína. Mňa totiž vo vystúpení pani Slavkovskej zaujala tá stať, v ktorej sa hovorilo o územných celkoch alebo regiónoch. Ona sa vyjadrila v tom zmysle, že pesnička o Komárňanskej župe je teraz neaktuálna. Je veľmi aktuálna. Chcem vám povedať, že občania sledujú pozorne rokovania z parlamentu. A chcem vás oboznámiť s obsahom jedného telefonátu. Je to občan Slovenskej republiky, ktorý má tiež práva, aby zaznel jeho názor v tomto parlamente. Volal zo Šale.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa, musíte reagovať na pani poslankyňu predrečníčku.

Poslankyňa A. Malíková:

Keď ma necháte rozprávať, tak uvidíte, prečo...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nemôžete oboznámiť parlament s tým, čo pani poslankyňa neotvorila.

Poslankyňa A. Malíková:

Otvorila problém regiónov. Hovorím, Komárňanská župa je aktuálna, pretože po zápase v Székesfehérváre domáci moderátor, teda občan Maďarskej republiky oznámil, že o týždeň sa hrá odveta v Šali v Komárňanskej župe. Čiže táto pesnička o Komárňanskej župe je aktuálna v Maďarsku. A odtiaľ ste ju možno boli naspievať vy. Takže sú reálne obavy z toho, prečo vlastne musí byť v ústave ošetrené zriadenie vyšších územných celkov, t. j. regiónov. Sú reálne obavy u občanov Slovenskej republiky z autonómie. A možno by bolo dobré, keby vládna koalícia spolu s SMK jednoznačne deklarovali odmietavé stanoviská k takýmto autonomistickým snahám. Inak ich treba považovať za iniciátorov alebo spoluvinníkov tejto rozpínavosti maďarskej iredenty.

Takže ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Aj ja ďakujem dupľom. Mýliť sa je ľudské.

Pani poslankyňa Slavkovská, prosím, môžete reagovať.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Ja by som najprv chcela povedať, že som veľmi poctená, že moje vystúpenie vzbudilo záujem samotného predkladateľa pána poslanca Šimka. Myslím si, že každému sa tej cti nedostalo. Z toho však vidieť, že som asi trafila klinec po hlavičke. Len nechápem, prečo by som sa mala zaoberať iba jedným jediným nedostatkom novely, keď vidím tých nedostatkov presne toľko, koľko ich, pán poslanec Šimko, vymenovali. Hovorila som o nich o všetkých. On nepoprel, že tieto nedostatky tam nie sú.

No a chcela by som sa divákom, ale aj pánu poslancovi ospravedlniť za ten jazykový prešľap, ale viete, v zúfalej snahe presvedčiť asi nepresvedčiteľných o tom, že novela nie je dobrá, sa človekovi pritrafí všetko. Dúfam, že skôr by ste sa vy mali ospravedlniť občanom za to, že takýto zlý návrh predkladáte.

Ďakujem aj pánu poslancovi Moricovi. Súhlasím s ním, že je to hanba celého štátu.

A na záver sa ešte znovu vrátim k pánu poslancovi Šimkovi, ktorý mi povedal, ktorý ma tiež, a teraz to hovorím celkom úprimne, pochválil, že som kultivovaná poslankyňa. Viete, pán poslanec, ja som opozícia, ale snažím sa byť konštruktívnou opozíciou. A preto sa snažím aj vystupovať konštruktívne, nenapádať a hovoriť k veci, tak ako to viem.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi na začiatok len veľmi stručne reagovať na pána poslanca Šimka. Tá prvá reakcia je, že keď je vytýkaných veľa chýb, je to dôkaz nekvality, a nie miery alebo zlého úmyslu kritika. Ale som veľmi rád, že ste vyčíslili, kde všade už vám vyčítali, že ste urobili chyby. Naozaj ide o nekvalitný materiál.

Druhú poznámku mám tiež na vaše vyjadrenie k pani poslankyni. Neučil som sa rétoriku, ale jeden múdry človek mi poradil, keď niečo prednášaš, povedz svoje chyby dopredu a len si nemysli, že ťa budú viac počúvať, oni budú počítať tvoje chyby a aspoň ti nebudú skákať do reči. Takže hneď na začiatku poviem, väčšinu môjho vzdelania som absolvoval s učiteľmi nielen slovenskými a možno, keby som to spočítal, tak väčšina z nich neboli Slováci a teda v inej reči to bolo. Iste budem mať veľa germanizmu a čechizmu vo svojom vystúpení a dopredu prosím o ospravedlnenie.

Ale teraz mi dovoľte, aby som pristúpil k môjmu vyjadreniu. Rokovanie o ústave našej republiky vzhľadom na jej postavenie medzi ostatnými zákonmi by naozaj malo byť sviatkom všetkých zákonodarcov. Nie je. Pozrime sa, koľko nás tu je. Asi oslavujú Valentína. Všade vo svete je ústava zákonom, ktorý je najviac stabilný zo všetkých zákonov, od neho, resp. od princípov tohto zákona sa odvíja celý politický život v štáte. Všetci zákonodarcovia dbajú, aby bol každým dodržiavaný a primerane uctievaný. Skoro všade vo svete je to tak, bohužiaľ, nie na Slovensku. Sme tvrdou, ale reálnou výnimkou. Tento stav má niekoľko príčin. Chcem aspoň o niektorých z nich povedať.

Tak zrejme prvý zrejmý dôvod je ten, že časť politikov Slovenska absolútne nechcela, aby samostatná slovenská ústava vôbec bola na svete, aby samostatná republika existovala. Dôkazom je aj hlasovanie pri schvaľovaní pôvodnej ústavy. Skutočnosť, že používali nie priame odmietnutie ústavy, ale že "takúto" ústavu nechcú a nepodporia, nemala veľký význam. Slováci im aj tak dodnes neverili, že ústavu chceli. Takže boli to iba výhovorky. Napriek ich snahe na ústave pri jej vzniku pracovala a pri hlasovaní ju podporila koalícia aj opozícia, aj keď nie celá, ale predsa. Doteraz nemáte ani jeden opozičný žetón. Preto si terajšia ústava u Slovákov aj v zahraničí získala autoritu a úctu.

Druhý zrejmý dôvod je veľmi osobný. Skupina politikov a s nimi skupina právnikov, ašpirujúc na autorstvo takého závažného dokumentu, našla spôsob a dnes sa ukazuje, že našla aj politickú podporu predovšetkým v koaličnej rade. Predkladajú svoj autorský, rozumej koaličný návrh novely ústavy. Zdrojom tohto návrhu je pozícia autorstva, preto je v nej tak veľa zmien. Rátajú s tým, že po vydaní úplného znenia Slovensko zabudne na pôvodných autorov ústavy a oni sa stanú jedinými autormi.

Druhým, povedal by som, zdrojom návrhu zmien je uspokojenie svojich osobných politických alebo kariérnych cieľov. Veď stať sa spoluautorom ústavy a ešte si zabezpečiť na dvanásť rokov pozíciu ústavného sudcu, to je úplné terno. To je lepšie, než vyhrať Bingo. Dokonca tým autori získajú aj výsadné postavenie medzi ostatnými ústavnými sudcami, lebo iba táto malá skupinka z nich sa stane na rozdiel od ostatných sudcov Ústavného súdu spoluautorom ústavy a teda svojim kolegom vždy budú môcť povedať, lebo na to majú morálne právo, že oni jediní vedia, ako to v ústave bolo myslené. Takže z dnešného Ústavného súdu bude skupina ústavných učňov.

Táto skvelá možnosť stať sa právnym polobohom Slovenska je veľmi inšpirujúca. Stojí za námahu vydržať kritiku za nekvalitnú prácu, vydržať odpor tých, ktorí s novelou ústavy nesúhlasia, vydržať varovanie, že ohrozujú Slovensko možným odtrhnutím časti územia, vydržať kritiku, že na rozdiel od demokratických štátov Európy a sveta Ústavný súd Slovenskej republiky môže realizovať podľa ich návrhu politický diktát priamo v Národnej rade, dokonca ohrozuje parlamentný princíp štátu, a to po jedno až niekoľko volebných období. Pritom je tam vsunuté absurdné pravidlo, že ak Ústavný súd začne konanie, zákon prijatý v Národnej rade neplatí, kým Ústavný súd nerozhodne o proteste proti zákonu. Až sa skončí volebné obdobie vašich politických odporcov, povie Ústavný súd alebo vaši ľudia - hopla, nebolo to tak, ako to navrhovatelia mysleli. Nechceme takýto stav.

Chcete dosiahnuť, a to je naše hodnotenie, že nie Národná rada Slovenskej republiky bude rozhodovať o platnosti zákona, ale, ako som pred chvíľou vyslovil obavu, rozhodovať bude elita sudcov Ústavného súdu, vlastne iba spoluautori tejto novely ústavy.

Obdobne premyslené a dobre utajené fígle sú vložené aj v článkoch hovoriacich o podriadení suverenity Slovenskej republiky a Národnej rady pod medzinárodné zmluvy a zvyklosti. Mohol by som pokračovať, podobne uvádzať príčiny nedôvery aj v ďalších článkoch, ale to už moji kolegovia veľmi brilantne urobili, aj keď ich nechcete počuť a odmietate ich stanoviská. V utorok, teda 12. 2. v rozprave po vystúpení pani poslankyne Muškovej vo svojej faktickej poznámke nám potvrdila pani poslankyňa Halušková z SDĽ, že občania, teda voliči SDĽ nevedia, čo je v ústave napísané a o čom sa hádame. Tak, vážení, že ste to zatajili pred našimi voličmi, sa nedivím, ale že ste to zatajili aj pred vlastnými voličmi SDĽ, tak to už stojí za to radšej sa k voličom vrátiť. Ešte ich budete potrebovať.

Jeden z dôvodov, kvôli ktorému nechceme podporiť ústavu koalície, je práve to, že ste zatajili občanom znenie ústavy. Tvrdíte, pretože dodnes iba komentáre o tom počuli, že je to dobrá práca. Pani poslankyňa Halušková potvrdila, že to viete aj vy a napriek tomu nenavrhujete zastaviť rokovanie, povedzme na niekoľko dní, vysvetľovať svojim voličom, čo a ako chcete zmeniť, prečo nemá opozícia pravdu, keď vás nechce akceptovať, a potom sa vrátiť do Národnej rady a podporení už svojimi voličmi prebojovať ústavu a aj v myslení opozície. Zrejme máme pravdu my. Bojíte sa, že občania, ktorí vás volili, by mohli váš návrh znetvorenia Ústavy Slovenskej republiky odmietnuť.

Pre nás opozičných poslancov je skutočnosť, že rokujeme o poslaneckom návrhu ústavy, a nie o vládnom návrhu, zároveň dôkazom neschopnosti dnešnej vlády. Vláda nesplnila a už nebude môcť plniť dodnes súčasť programového vyhlásenia, kde sa zaviazala predložiť novelu ústavy. Ani sami neveríte, že tejto vláde preto dávate teraz svoj poslanecký návrh, že tento návrh je nekvalitný a my ho právom označujeme ako škodlivý v budúcnosti Slovenska, je dôvodom, že teraz v priebehu rozpravy sa uchyľujete k politickým alebo len politickým kritikám, a nie k vyvracaniu našich jednotlivých argumentov.

Keď som pred rokovaním dostal tlač 643, teda návrh novely ústavy, ktorú chcete schváliť, predstavoval som si, že tam nájdem ujasnenie znenia ústavy v 95 prípadoch tých rozdielnych názorov na ústavu a ako to ústava myslí, ktoré sa ukázali ako málo presné a vyvolali rôzne výklady znenia ústavy. Tie podania na Ústavný súd dávali poslanci, dávala vláda, dávala prokuratúra a ja neviem kto všetko. Ústava v 95 prípadoch umožnila vznik tvrdého politického sporu v Národnej rade medzi koalíciou a opozíciou.

Na ilustráciu uvediem, že keď sme boli my dnešná opozícia pri vláde, bolo na Ústavný súd zaslaných 59 podaní, vrátane tých, ktoré podávala sama vláda. Dnes už je doručených 36 podaní počas vašej vlády. V 10 prípadoch Ústavný súd potvrdil názor navrhovateľa, v 9 ešte nerozhodol a táto činnosť beží ďalej podľa starej ústavy. Môžeme urobiť záver, že doteraz politický život Slovenskej republiky priniesol 95 dôvodov na novelizáciu ústavy. Žiaľ, z týchto 95 dôvodov vami navrhovaná koaličná ústava upresňuje iba v 6 prípadoch znenie, ktoré bolo príčinou politického sporu, a teda odstraňuje príčinu politického štiepenia sa Slovenska. Rokujeme v súbore vyše 300 návrhoch zmien ústavy. Sama ústava má len 156 článkov, ale z tohto ohromného počtu 300 je len 6 tých potrebných kvôli ústave samej a 294 je noviniek, ktoré tam vnášate vy, vláda a vaši kolegovia poslanci.

Ako ste doteraz z priebehu videli, nestotožňujeme sa s vaším návrhom, lebo vlastne iba jeden presne definovaný je potrebný, ktorým sa predlžuje lehota po zadržaní. Všetky ostatné návrhy zmien už boli podrobené kritike a teda skoro 300 ich je tak nedokonalých, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že sa tieto samotné stanú príčinou nových rozporov medzi koalíciou a opozíciou v Národnej rade.

Vážení, my ten neporiadok - nechcem použiť slovo bordel, lebo je neslušné - zanášame, ak to schválime, do nášho politického života. Prečo to robíme? Priebeh rozpravy moje tvrdenie iba dokazuje. Dokonca v 6 prípadoch navrhovaných zmien my opoziční poslanci hodnotíme, že navrhovaná zmena je Slovensku priam škodlivá a pre nás je absolútne neprijateľná.

Pri tomto zásadnom odmietaní nami, opozíciou a po opakovaných vyhláseniach spracovateľov návrhu aj teraz v priebehu rozpravy o tom, že sú ochotní viesť dialóg, čakáme rozhodný krok od navrhovateľov. Ten krok by sme radi videli v podaní návrhu samými predkladateľmi, že navrhnú prerušenie rozpravy a zorganizujú širokú národnú diskusiu. Sme ochotní sa podieľať na tejto diskusii aj my.

Veď spýtajte sa svojich voličov, či vám veria, a konfrontujte tak názor vašich voličov s opozíciou. Takýto hlas som však od navrhovateľov ešte nepočul a ochotu spracovateľov a koaličných poslancov o dialóg síce počujeme, ale reálne nevidíme. Napriek dĺžke rozpravy o novele ústavy a našej kritike vlády, že neplní svoje programové vyhlásenie, nikto nechce zdôvodniť, prečo návrh ústavy nepredložila vláda, ale skupina poslancov. Buď je to prejav neochoty vlády plniť programové vyhlásenie, alebo zámer predkladateľov dokázať, že vláda nie je schopná návrh predložiť, alebo vám niekto diktuje úplne cudzí.

Ak je teda neschopnosť vlády hlavným dôvodom predloženia poslaneckého návrhu, potom chápem dnešnú nečinnosť koaličných poslancov v rozprave, že nie sú schopní ku každému bodu aj dvakrát, trikrát vystúpiť, len aby presvedčili aspoň jedného opozičného poslanca. Keď je totiž vláda neschopná predložiť zmenu, tak sa hotujete podporiť aspoň poslanecký návrh, aj keď je absolútne nekvalitný. Dokonca sa s týmto museli zmieriť aj poslanci SDĽ, aj keď v akčnom programe SDĽ na toto volebné obdobie si SDĽ vytýčila, a teraz budem citovať ods. 2, "skvalitniť legislatívny proces tak, aby nedochádzalo k neustálym novelizáciám, aby právne predpisy boli jasné, presné, prehľadné, nepripúšťajúce dvojitý výklad a aby právny poriadok zabezpečoval právnu istotu".

Tak, vážení, tristo nových dôvodov, na ktorých sa budeme hádať, čo je vlastne v ústave založené, to je to, čo má SDĽ v akčnom programe, alebo je to presne opačne, ako sme svedkami, predseda Legislatívnej rady vlády - a som rád, pozdravujem vás - a podpredseda vlády pán Fogaš z SDĽ to síce vždy sľuboval, ale nejako sa mu to nedarí plniť? Je to proste tak ako aj s ostatnými sľubmi a závermi, ktoré nám dala vláda. Vždy niektorá z koaličných strán napríklad vám z SDĽ trošku vyfúkne politickú smotánku. Budeme o nej hovoriť v súvislosti s lietadlami.

Odmietanie dialógu predkladateľmi má iste svoju príčinu, pravdepodobne tou príčinou je zrejme obava predkladateľov aj vlády, že v spomínaných 6 bodoch by nezískali podporu opozície ani obyvateľov. Ako vidíme, nejde tu o kritiku formulácie, ktorá by sa dala vylepšiť, ale o zásadný nesúhlas s princípom samým. Pre nás je neprijateľné napríklad nadradenie samosprávy štátu, podriadenie Národnej rady Ústavnému súdu, politické podriadenie sudcov ministerstvu, aj keď sa v materiáli tvrdí opak, biankošek na vzdanie sa suverenity, odovzdanie časti právomocí Národnej rady v oblasti bezpečnosti štátu vláde, obmedzenie používania štátneho jazyka a mohol by som pokračovať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ak prijmete novelu ústavy, nebude to naša slovenská ústava, ale vaša koaličná a tá podporu všetkých, ale ani väčšiny Slovákov mať nebude. Preto Slovensku, žiaľ, nezostane nič iné, než po najbližších voľbách ju zmeniť, zrušiť v nej články, ktoré ohrozujú samu suverenitu Slovenska alebo jej integritu, jednoducho povedané, odstrániť tie prvky policajného štátu, ktoré v zakrytej forme do nej vkladáme.

Už pred rokovaním o dnešnej novele ústavy, ale aj teraz v priebehu rozpravy je najčastejším argumentom schválenia návrhu zmien tvrdenie, že nás nevezmú do Európskej únie, ak neschválime novelu ústavy, a neschválenie by bolo ohrozenie vstupu do Európskej únie. Myslím si, že nie. Princíp totiž je v tom, že my sa musíme k Európe približovať, ale nie ako hlupáci, ale ako múdry národ, múdry štát. A ak zvolíme, ak schválime hlúpe zásady do ústavy, tak nás budú chcieť menej, než by nás chceli vtedy, keď sme ju ešte neupravili. Preto nemôžem s takými tvrdeniami alebo dôvodmi súhlasiť, je obecné, je dôkazom, že často tí, ktorí takto argumentujú, ani nevedia definovať, čo konkrétne Európska únia má zavedené.

Čo teda od nás budú pred vstupom naozaj požadovať? Zrejme vychádzajú z toho, že imaginárne tvrdenie vyvolá silnú odozvu u voličov, že to bude tak ako za komunizmu, keď stačilo povedať, že je to v rozpore s líniou zjazdu, a Slováci pustili do nohavíc. Ale už sme iní, slovenského voliča dnes zaujíma väčšinou to, či nezdražela doprava, pohonné hmoty, energie, potraviny, lieky, a čo ešte vláda ako prekvapenie a ako takzvaný úspech pripraví na zdraženie. Zaujíma ho, či bude mať na základné potraviny za základné ceny, tak ako bolo kandidátmi na poslancov SOP sľúbené a podobne. Keby do ústavy vložili autori novelu, zásadu, že napríklad je vláda povinná do avizovaného dňa prijatia Slovenska do Európskej únii upraviť štátnu legislatívu v takom predstihu, aby bola v tom čase v potrebnej miere, s tým by sme mohli súhlasiť. Ak sa však máme vopred bianko vzdať práva na rozhodovanie, tak to musíme odmietnuť.

Druhým najčastejším argumentom, prečo by sme mali hlasovať za návrh ústavy, je tvrdenie našich kolegov, že by ústava mala byť schválená všetkými, teda aj opozičnými poslancami. No ale to predsa tvrdíme aj my. Vlastne je to tvrdenie, že ústavy iných štátov boli prijaté aj opozíciou. Škoda, že sa z toho neviete poučiť. Vy však neorganizujete dialóg s nami, aby ste nás presvedčili, trpezlivo aspoň jedného z nás, aby sa k vám pridal, ale chcete si vynútiť naše podriadenie sa vašim záujmom kvôli tomu, že inde aj koalícia hlasovala. Tak takto sa jednota nevytvára. Zatiaľ sa to podarilo vám vnútri koalície, niekedy, žiaľ, až politickým vydieraním, ktoré už ani nezakrývate. Ale, ako vidíte, ani napriek vašim snahám o zastrašenie, dlhodobé zastrašenie opozičných poslancov, o kriminalizáciu činnosti politických protivníkov, ani semtexom v Tepliciach ste nás nezastrašili a otvorene vám hovoríme, že to, čo ste pripravili, nie je v náš prospech, nie je v prospech Slovenska a k tomu sa nepridáme.

Neplačte teda, že vás opozícia zle chápe, ale uznajte, že neviete presvedčovať a ani nie ste schopní donútiť opozíciu k poslušnosti. Mám aj jedno riešenie, povedal by som, priam hriešne riešenie a pánu predsedajúcemu som povedal, že som ochotný 9 hodín...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

Poslanec I. Andrejčák:

... tri minúty. Mám aj jedno riešenie, povedal by som, priam hriešne riešenie pre slovenské podmienky, ak by ste môj návrh prijali, určite by sme ústavu prijali za spolupráce aj opozície. Podstata toho riešenia je v tom, že ho nemôžem sám navrhnúť Národnej rade, iba dať ako ponuku koaličným poslancom. Niekto by mal navrhnúť, aby Národná rada prijala uznesenie, že hlasovanie o ústave je platné len vtedy, ak v počte trojpätinovej väčšiny musí byť aj minimálne jeden hlas z každej opozičnej parlamentnej politickej strany, a už by ste mali právo hovoriť, bolo to prijaté aj za spoluúčasti opozície.

Vyzývam vás, vážení poslanci, ktorí sa pasujete do pozície európanofilov, osvojte si tento návrh, aby to bol koaličný návrh ústavy, a podporte ho. Možno sa potom aj predkladatelia pokúsia presvedčiť, a nie uhovoriť, niekoho z opozície na svoju stranu. Bol by to však dôkaz, že sa od Európy učíme, lebo by to bolo vlastne európske pravidlo prvýkrát použité v slovenskom parlamente, pravidlo blokujúcej menšiny, ktorú rad poslancov z nášho parlamentu, ako ho používa Európa, pozná. Ale vyhýbame sa mu ako čert krížu. Len demokratickou voľbou môže vzniknúť demokratické pravidlo a teda skutočne demokratický štát aj na Slovensku. To ale nechcete, a preto nemôžeme podporiť a ani ja osobne nemôžem podporiť takéto znetvorenie slovenskej ústavy.

Ďakujem za pozornosť a ospravedlňujem sa. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo 16 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Vzhľadom na to, že už sú tri minúty po 21.00 hodine, to znamená, že ak ešte budete mať záujem, tak zajtra ráno o 9.00 hodine, keď budeme pokračovať, môže týchto 16 prihlásených pánov poslancov mať faktické poznámky.

Prerušujem rokovanie s tým, že dnes vystúpilo 8 poslancov a bolo 125 faktických poznámok. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine najprv faktickými poznámkami a potom vystúpi pán poslanec Langoš, Bárdos, Gabriel, Rusnák, Bohunický a ďalší.

Prajem vám dobrú noc.