Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán docent Cuper veľmi pregnantným spôsobom ukázal, že jakobínsky komplex je v podstate iracionálna logika a výplod racionálnej logiky, ktorá má takú logiku, že prvý sled revolucionárov tu nemôže byť, lebo je svedkom ich avanturizmu a svedkom pasivity druhého sledu revolucionárov, ktorí sa zasa za tento posudok hanbia, takže tie druhosledové revolučné sily odstraňujú prvosledové. Ale zároveň aj ukázal, že nelogickosť, a teda "fazy logic" systém alebo iracionálna logika navrhovateľov novely ústavy je iracionálne logická v tom, že inštaluje také uznesenia a články ústavy, ktoré demontujú centrálnu moc. Páni, tá demontáž centrálnej moci je jednoznačná a vyššie územné celky prakticky budú autonómne a budú vytvárať veľmi sťaženú situáciu pre centrálnu vládu Slovenskej republiky. Ale je to vo vzduchoprázdne, priatelia. Alebo je to už dávno chystané?

Istý ústavný činiteľ, ktorý bol inaugurovaný na jedno významné miesto, pri svojej inauguračnej reči povedal, že je veľmi rád, že sa demontovala samostatná slovenská cesta. Priatelia, vtedy som sa zhrozil a narástla mi husia koža na chrbte, pretože sa demontovala slovenská samostatná cesta v ekonomike, kultúre a inde a vy pokračujete v tejto "fazy logickej" produkcii ďalej a demontujete výkonnú moc slovenského štátu vo vzťahu k vyšším územným celkom. To si musíte uvedomiť. A kto bude potom vládnuť a ako bude vládnuť? Ak sa náhodou niekedy o štyri volebné obdobia dostanete znovu k moci, tak zdedíte štát, ktorý nebude mať výkonnú centrálnu moc. Alebo už ten štát vôbec nebude existovať. Tak komu budete vládnuť a akými prostriedkami, priatelia? Aj v tom je "fazy logický" jakobínsky komplex. Zničíme si to, čomu vládneme, čím sa možno pýšime a čím sa mnohí ústavní činitelia u nás akosi prestali pýšiť a boli radi, že sa to demontovalo.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Benčat.

Vážené pani poslankyne z HZDS, ja som predsa skončil, že posledná vystúpi pani poslankyňa, potom pán poslanec buď sa vypol, alebo sa dotkol karty a znovu sa zapol. To je pôvodný zoznam.

Takže, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som sa tiež dotknúť pár slovami tej časti vystúpenia predrečníka, ktorá sa týkala vytvárania vyšších územných celkov. Okrem toho, že nie je nám doteraz jasné, aké právomoci tieto vyššie územné celky budú mať, ako bude rozdelená štátna a verejná moc a v akom pomere, nie je nám jasné, čo sa stane, keby sme napríklad začali deliť aj štát na etnických princípoch a na princípoch veľkej sociálnej rozdielnosti.

Ja som to už hovoril, my sme začali túto transformáciu robiť už územne, išlo teraz iba o to, aké kompetencie budú mať. Budú mať také kompetencie, aké budú mať financie. Zrejme budú regióny, ktoré budú veľmi chudobné a budú ešte chudobnejšie, pretože teraz aspoň centrálna moc nejakým spôsobom mohla zasahovať do ich života. Po nejakom čase sa môže stať, že štátna moc a štát sa zbaví týchto chudobných regiónov a nastanú veľmi nepríjemné sociálne pnutia. A tie pnutia nebudú už len medzi nejakými etnickými regiónmi, ale budú aj pnutia medzi sociálne slabšími a sociálne silnejšími regiónmi. O to tu ide.

A potom je okliešťovanie, prečo to delíme na 12 celkov, 11 celkov. Preboha, veď v Európe a vôbec v celom svete pokiaľ sa vytvárajú nejaké celky, je ideálne, alebo blízko ideálu od pol milióna do milióna. Prečo to ideme deliť, napríklad zoberme si Žilinský kraj, na 300 tisíc, 350 tisíc ľudí. To bol veľký kraj, ktorý sa veľmi scvrkne a bude postavený na pár drobných okresoch. Čiže treba rozmýšľať aj o týchto veciach.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Dolník.

Poslankyňa E. Dolník:

Pán kolega Cuper, dovoľte mi, aby som vám v prvom rade zagratulovala, boli ste päťdesiatym vystupujúcim poslancom a ako od jubilujúceho vystupujúceho poslanca, žiaľ, som sa nedočkala takého vystúpenia, z ktorého som sa mohla aj poučiť, hoci som to očakávala.

Onoho času, keď som chodila do základnej školy, platili ešte tresty typu: napíš stokrát - v škole sa nemá vyrušovať alebo nebudem opisovať domácu úlohu a podobne. Vystúpenia, žiaľ, kolegov z opozície, ale aj vaše mi pripomína práve takéto úlohy, tresty. A preto počúvame už možno po stýkrát: "Novela ústavy je nepotrebná, ba nebezpečná, novela ústavy ohrozuje stabilitu Slovenska, Maďari sú najväčším nebezpečenstvom pre Slovákov, reforma verejnej správy je priam pohromou. Všade je skrytý strašiak práva na sebaurčenie, ktoré ale nikto nevyslovil. Vy ste sa líšili od vašich kolegov iba tým, že ste zostali verný svojmu štýlu a vaše slová môžu brať diváci ako "zrnká múdrosti".

A na záver len jedna poznámka. Združenie robotníkov Slovenska bolo vaším koaličným partnerom, to znamená, že vaše slová, narážky na adresu terajších koaličných strán patrili vlastne vám.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper, môžete reagovať, nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Pani Alžbeta Dolníková, vám nebudem odpovedať, učiteľské myslenie veľmi dobre poznám. Chcem povedať mojim kolegom, že drvivá sila univerzalizmu zvíťazí a my jeden po druhom, aj tí najšľachetnejší, ktorí odolávajú, budeme musieť prinášať obete svojej osobnosti na oltár slovenskej pravdy.

Jediný, kto z vás pochopil, čo som chcel povedať, bol profesor Šťastný, či Drobný, pardon. Áno, trápi vás jakobínsky komplex. Ten spočíva v tom, pán kolega Dzurák, vy ste túto snemovňu, sálu neobohatili ani jednou myšlienkou nikdy v živote, okrem moralizovania. Vám prečítam to, čo som nedočítal, lebo som chcel poniektorých z vás ušetriť toho, čo povedal Mirabeau, to bol človek, ktorý ovládal vtedajší francúzsky konvent: "Často vidím okolo seba plytké myslenie, že človek má dojem, že tu účinkujú deti alebo obyvatelia blázinca."

To neplatí pre poslancov maďarskej koalície. Od Csákyho si jeho hulvátstva vyprosím. Ak si myslí, že klame Migaša, Dzurindu alebo ďalších, že ich vodí za nos, podvádza a presadzuje iredentistické snaženie, to je jeho problém. Ja som z takýchto vecí vyrástol. Na rozdiel od neho mám aspoň také slušné vzdelanie ako on, aj také slušné vychovanie, ale jednoducho som sa nenaučil ako on presadzovať iredentizmus na úkor maďarskej národnostnej menšiny. Upokojte sa, pani Alžbeta Dolníková. Ja sa vo svojom remesle, ktorému sa venujem dvadsaťšesť rokov, na rozdiel od vás vyznám. Trápilo by ma, ak vy by ste pochopili, čo som chcel povedať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

Pán poslanec Cuper, viem, že nemám komentovať, ale na vašom mieste by som nehovoril, že jediný, kto vás pochopil, je pán poslanec Drobný, lebo okrem pána poslanca vystúpilo ešte ďalších deväť vašich poslancov z HZDS.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predsedajúci

vážené kolegyne, kolegovia,

vážení diváci,

na úvod môjho vystúpenia by som chcela všetkých upozorniť, že budem vychádzať z predloženého návrhu novely, to znamená, neberiem do úvahy pozmeňujúce návrhy, ktoré máme položené na stoloch, a to z toho dôvodu, že jednak sa v nich nevyznám a jednak neviem, aká je záruka, či prejdú všetky, alebo ktoré z návrhov prejdú.

Ďalej by som chcela poprosiť hlavne poslucháčov, aby brali moje vystúpenie ako vystúpenie občana, ktorý hovorí na novelu ústavy svoj názor, a nie ako vystúpenie právnika, ktorý tu hovorí nejakú právnu analýzu, pretože právničkou nie som. Vo svojom vystúpení vychádzam aj z toho, čo povedali predkladatelia v úvodnom slove, kde obhajujú novelu a jej potrebu aj tým, že je potrebná najmä pre občanov a pre celú spoločnosť. To je citované z úvodného slova. Dúfam, že po mojom vystúpení bude jasne vidieť, že občania a celá spoločnosť sú celkom mimo. Táto ústava nemá s nimi nič spoločné.

A teraz by som pristúpila k svojmu vystúpeniu.

Prvou povinnosťou organizátorov každej hry, i tej televíznej o milionára, je dôsledná možnosť zoznámenia sa jej účastníkov s pravidlami. To je aj základná slušnosť. V týchto chvíľach sme si však nesadli do kresiel, z ktorých vstávajú milionári, ale sedíme v kreslách, na ktoré nám dali mandát také tri milióny občanov Slovenskej republiky, aby sme pre nich vytvárali priestor a podmienky na ich dobré živobytie. Teda o tieto milióny, o ktorých som hovorila, by nám malo ísť. To je zase naša povinnosť a naša základná slušnosť. Mám však obavu, že v týchto chvíľach tak nekonáme. Obávam sa, že keď vstaneme z našich kresiel po nezodpovednom rozhodnutí pri novele ústavy, z miliónov, ktoré nám zverili svoje osudy, sa určite nestanú milionári, ale môžu sa stať oklamaní občania.

Novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je predmetom nášho rokovania, to by mali byť karty, ktoré sme povinní ako najvyššie tromfy vložiť do rúk našich spoluobčanov, lebo štát, teda aj vláda, parlament, koalícia či opozícia je tu pre nich, a nie naopak. Ale tak to v tejto chvíli rozhodne nie je. Štát rozohral hru s občanmi a neoboznámil ich s pravidlami. Postavil ich len do úlohy nemých svedkov, ktorí si majú v týchto chvíľach možnosť pozrieť ďalšie dejstvo podivuhodného príbehu v priamom prenose televízie, podivuhodný príbeh z nášho parlamentu, príbeh o občanoch, ktorých vlastný štát zrádza, príbeh o politikoch, ktorí si myslia, že ich mandát je večný, ich bohorovná trúfalosť, a pre svoje vlastné ciele pod rúškom nejakých medzinárodných kritérií sú ochotní poprieť zvrchovanosť Slovenskej republiky vyjadrenú deklaráciou Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Tento príbeh má nešťastné časti a môže sa skončiť tragicky.

V spomenutom dokumente, na ktorý si súčasná vládnuca garnitúra priam manifestačne už ani nespomína, je v úvodnej vete zo dňa 17. júla 1992 napísané: "My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo." V tejto chvíli Slovensko zreteľne vidí, že tento posvätný, mnohými generáciami dosiahnutý cieľ je vážne ohrozený. Slovensko už dostatočne vie, že jeho zákonodarný zbor prerokúva celkom nový text zákona zákonov, teda nie nejakú skromnú novelizáciu, text, ktorého dikcia je postavená proti občanom Slovenskej republiky, proti jej zvrchovanosti a proti identite štátu. Akceptovanie takéhoto textu sa môže stať nielen zdrojom napätí, ale aj príčinou postupnej straty suverenity a štátnosti. Áno, je to taký podivuhodný text predložený na naše rokovanie za podivuhodných okolností a v podivuhodnej atmosfére kupčenia a vydierania.

I keď moji predrečníci na túto tému už mnoho povedali, predsa len treba pripojiť ešte niekoľko slov, ktoré adresujem najmä občanom Slovenskej republiky. Je to moja povinnosť aj z toho dôvodu, že som bola označená za členku vytvorenej komisie na revíziu ústavy. Táto komisia pracovala ako komisia len vo fáze, takpovediac, prípravných prác. Veľmi skoro nás predstaviteľov opozície hŕstka poslancov, verných členov koaličných zoskupení, prestala prizývať na rokovania. Rovnako sa neobrátila ani na renomovaných odborníkov z radov opozície. Zdá sa, že renomovaní odborníci sú iba v radoch koalície.

Ako sa teraz ukazuje, malo to svojskú, i keď svojrázne smutnú logiku. Je známym faktom, že súčasná vládna garnitúra rozohrala s občanmi už dvojročnú nečestnú hru. Už to je veľmi zlé. Je však trestuhodné, že v nej pokračuje pohŕdaním občanmi. Inak sa nedá nazvať skutočnosť, že text ústavy, ktorý bol prerábaný podľa môjho názoru aspoň dvadsaťdvakrát, nebol predložený na verejnú diskusiu. Občania však už vedia, že sa tak stať nemohlo. Veď by sa v plnej miere odhalilo pokrytectvo a skutočné zámery tých, ktorí vládnu v tomto štáte. Pravda sa však donekonečna nedá zakrývať.

Pozrime sa preto bližšie na niektoré podstatné dôvody, prečo ste sa, vážení občania, nemohli dozvedieť pravdu skôr. Niet sa čo čudovať. Veď túto novelu pripravovali zástupcovia tých, ktorí ťažko znášali konštituovanie samostatnej Slovenskej republiky. Tento návrh bol pripravený na základe ich obchodno-politických stykov s predstaviteľmi Strany maďarskej koalície. Veď to viete, charta, pôda, fakulta, župa. Ale čo bude nasledovať ďalej? Napríklad samostatný zákon o financovaní kultúry národnostných menšín, o ktorom som už čítala v médiách.

To sa však dozvieme priamo aj v predmetnom texte novely ústavy, mimochodom nielen odborne, ale aj v štylisticky katastrofálnom plnom vzájomných rozporov a jeho skrytom kontexte. O tom svedčí aj to, že je predložených 78 zmien, z toho 42 vecných. Ak by bol návrh dobrý, nie je možné, aby toľko zmien predkladali na miesta poslancov. Napovie nám to, že tento text nie je dobrý, už aj novonavrhované znenie čl. 7 ods. 2, podľa ktorého: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ako to ustanovuje medzinárodná zmluva, a ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."

Áno, vážení občania. Dobre ste počuli, preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu. Ale počuli ste už niečo, povedané poslancom pánom Šimkom v Novom Čase, o tom, vážení občania Slovenskej republiky, že by sa v Európe našiel štát, ktorý by dobrovoľne a dopredu bol ochotný ústavne popierať jeden zo základných princípov svojej suverenity a zvrchovanosti? Takáto dikcia je predpokladom straty najposvätnejších atribútov štátnosti. Nepýtajte sa ma, ktorá je to tá inkriminovaná medzinárodná organizácia, čo by nám mala vydávať zákony povýšené nad naše vlastné zákony. Že by Európska únia? Neviem. Že by NATO? Tam o nás ešte ani nezačali seriózne rokovať.

Autori návrhu ďalej mlčia. Nezmieňujú sa ani o tom, čo v takom prípade, ak dotyčné medzinárodné zákony nebudú prospešné Slovensku. Nevedno, či je možné a ako od nich odstúpiť. O tom v texte niet ani slova. A čo vtedy, ak sa nám nebudú páčiť móresy nemenovanej medzinárodnej organizácie? Ako si späť vydobyjeme svoju časť už prenesených zvrchovaných práv? Pôjde to vôbec niekedy?

Rozpory sú teda v medzinárodnej dimenzii návrhu ústavy a našich predpokladaných štátnych ambíciách. Aké to môžu byť medzinárodné zmluvy, ktoré môžu čnieť ponad zvrchovanosť štátu? To sú nebezpečné triky. Podobne a možno ešte viac je alarmujúce znenie ods. 3 navrhovaného článku 7, podľa ktorého: "Slovenská republika sa môže," autori používajú alibistickú dikciu slova môže, "s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok v Európe za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti."

Ani zmienky o tom, kto bude garantom dôležitosti takejto medzinárodnej zmluvy. Kto rozhodne? Vláda? Koaličná rada? SMK? Parlament? A nehovoriac už o referende. Teda ako? Situáciu nezachraňuje ani ods. 4, kde sa pripúšťa ratifikácia medzinárodných zmlúv a súhlas parlamentu.

Vedomé strácanie samostatnosti zvýrazňuje ods. 5, ktorý znovu deklaruje nadradenosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi Slovenskej republiky. Pritom si navrhovaný text novely ústavy na viacerých miestach sám sebe odporuje. V článku 3 zostal síce pôvodný odsek 2, podľa ktorého: "Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom." Lenže ak vstúpi do platnosti neidentifikovateľná medzinárodná zmluva s neidentifikovateľnou medzinárodnou organizáciou, môže vzniknúť situácia, že požiadavky v nej zahrnuté na eventuálnu úpravu územia bude musieť Slovenská republika rešpektovať, pretože už preniesla na dotyčnú organizáciu časť svojich zvrchovaných práv. Nuž a táto medzinárodná organizácia podľa odsúdeniahodného znenia odseku 2 článku 7 návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky vydáva právne záväzné akty, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

To nemožno ináč nazvať ako vopred pripravovanou možnosťou legislatívnej zrady na Slovenskej republike, na jej občanoch a na slovenskom národe predovšetkým. Spomínaný odsek 5 v § 7 k tomu dáva absolútny súhlas. Zámery sú jasné. Nemožno sa preto čudovať, že v novom navrhovanom znení § 7 niet už bývalej vety: "Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť." Takúto vetu alebo jej podobnú nenájdete ani v kontexte eventuálneho vstúpenia do štátneho zväzku s inými štátmi, tobôž už v pochybných reláciách manipulovania s medzinárodnými zmluvami, zákonmi štátu a s právom občanov na referendum. Toto právo občanov je zachované výlučne len pri vstupe do eventuálneho spoločného komplexu s inými štátmi, ale nie už pri možnom eliminovaní takéhoto nového štátneho útvaru. Medzinárodné zmluvy tak nadobúdajú podivuhodný rozmer nadradenosti a to je leitmotív, ktorý charakterizuje celý text návrhu v mnohostranných súvislostiach.

Pritom ich pôvodnú a zdôvodniteľnú špecifikáciu na dimenziu ľudských práv a slobôd v súčasnosti z platného článku 11 autori návrhu vypúšťajú. Podľa nového navrhovaného odseku 5 článku 26 znenia návrhu novely ústavy zrejme v Slovenskej republike už nebudú pôsobiť štátne orgány a orgány územnej samosprávy, ktorých povinnosťou bolo poskytovať informácie v štátnom jazyku, ale akési orgány verejnej moci. Čo sú to za orgány, to som sa v texte nedočítala. Ktožehovie, žeby to bola súčasná koaličná rada?

Podobne nejasná je aj zmena dikcie článku 64 a vloženie absurdne číslovaného článku 64a, podľa ktorých územnú samosprávu tvoria obec a vyšší územný celok. Územné celky dosiaľ neboli zákonom definované, táto povinnosť sa stala jedným z veľkých dlhov súčasnej vlády. Nie je predsa možné vopred v zákone zákonov schváliť niečo, čo vôbec neexistuje. Ešte nie je rozhodnuté o novom územnosprávnom členení Slovenskej republiky, ale návrh ústavy požaduje v článu 66 zloženie slov, podľa ktorých sa môžu aj vyššie, zdôrazňujem, zatiaľ neexistujúce celky združovať s inými vyššími územnými celkami. Nehovorí sa tam, samozrejme, že iba v rámci republiky. Čiže výklad môže byť aj taký, že to môže byť aj mimo rámca Slovenskej republiky. To znamená, že takáto ústava dáva právo na akýkoľvek chaos, na akcentovanie akýchkoľvek záujmov a na možnosť konania vlastne proti zákonu, pretože nie je zaručená stabilita fungovania predpokladaných nových samosprávnych útvarov v ich funkčnej koexistencii, čo je základný predpoklad stability štátu vo všetkých aspektoch jeho rozvoja. Ak si bližšie všimneme navrhované právomoci pre vyššie územné celky, potom pochopíme, prečo v poslednom čase politickí predstavitelia našich spoluobčanov maďarskej národnosti na čas prestali spievať pesničku s názvom Komárňanská župa. Odpočíva si totiž na čas v návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Treba len dúfať, že tam spočinie večne.

Osobitnú pozornosť si zaslúži i článok 84, v ktorom navrhovatelia síce ponechávajú pôvodné odseky, odsek 1, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov, ponechávajú aj odsek 2, v ktorom sa hovorí, že na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak, ale pred pôvodný odsek 3, ktorý znel: "Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na voľbu a odvolanie prezidenta a na vypovedanie vojny je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov," už navrhovatelia predsúvajú nový text: "Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona, vráteného prezidentom Slovenskej republiky, podľa článku 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov," pričom pôvodný odsek 3 sa stáva odsekom 4.

Teda tu sa nám znovu vracia nielen nadraďovaný rozmer medzinárodnej zmluvy, všimnite si, že stačí len nadpolovičná väčšina, ale jasne sa črtá zámer predkladateľov oklieštiť práva prezidenta, ktoré sa tým stávajú len symbolickými, ak sa v tomto kontexte uvádza len nadpolovičná, a nie trojpätinová väčšina poslancov.

To je priestor na akékoľvek, zdôrazňujem akékoľvek, a vôbec pritom nemám teraz na mysli súčasnú vládnu koalíciu, koaličné manévrovanie prezidentovým názorom a názormi občanov. Vlastne akými názormi občanov? Veď o tých v tomto návrhu ústavy nejde. Ide skutočne len o upevnenie mocenského mechanizmu už spomínaných orgánov verejnej moci. Takže podľa tohto návrhu ústavy, ktorý k nám privial vietor nových čias dožívajúcej koalície, prezidenta si možno zvoliť aj odvolať aspoň trojpätinovou väčšinou, ale rozhodnutie možno spochybniť už nadpolovičnou väčšinou.

Ale nemá zmysel pokračovať v interpretácii textu, ktorý nie je vhodný na serióznu úvahu, pretože je naplnený až po okraj neúctou rovnako v odbornosti, ako aj v štátnosti. Argumentov je viac ako dosť. Napokon, ako sme boli svedkami, ani presne nevieme, čo sa vlastne predkladá, aspoň opoziční poslanci. Všeličo blúdi po parlamente a samotní predkladatelia predkladajú ďalšie návrhy, predkladajú nové pozmeňujúce návrhy. Ústava je pre každý štát jeho najposvätnejším dokumentom. Netvrdím, že tento dokument má byť nemenný, nie je takým nikde vo svete, s výnimkou Veľkej Británie, kde Magna charta platí od roku 1215. Život prináša zmeny.

Aj Francúzi si svoju v súčasnosti platnú ústavu, ktorú pripravovali do uzákonenia v roku 1962, pripravovali štyri roky a to s dvomi referendami. Novelizovali ju niekoľkokrát, ale vždy konkrétne, čiastkovo, naposledy v roku 1999. Nikdy však nerobili revíziu ústavy tak, ako sa o to snažíme my teraz. V príslušnej odbornej dokumentácii, ba dokonca aj v renomovaných svetových encyklopédiách sa uvádzajú presné dôvody. Taliani majú ústavu od roku 1947, Švédi od 1975, Belgičania od roku 1993. Žiadna zodpovedná vláda, žiadny zodpovedný parlament však nedopustí, aby ústava podliehala módnym politickým krátkodobým trendom a chúťkam ambicióznych politikov či žonglérstvu podaktorých exhibicionistických právnikov a politikov. Nedopustia to, lebo dobre vedia, že dôsledky môžu byť dlhodobé a neraz i tragické pre štát, ktorý sa zriekne svojich priorít a národných špecifík.

Ústava je dokument občanov. Oni ju predovšetkým majú akceptovať, veď oni ňou budú žiť. Múdri právnici a zodpovední politici k tomu môžu len rozvážnym zhrnutím zásad a východísk hodnôt štátnej politiky pomôcť. V tomto prípade sa tak, žiaľ, nestalo. A ešte niečo, naznačil to niekto, aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Migaš, keď vo svojom úvodnom expozé pripomenul príklad z Nórska. Skutočne, ústava nemá byť víťazstvom ani opozície, ani koalície, ústava má byť spoločným dielom, miestom vzájomného porozumenia aj preto, že ústava je zábezpekou existencie štátu, ale aj výchovným prostriedkom na stimulovanie úcty k vlasti, k štátnosti, k formovaniu pocitu úprimného vlastenectva u mladej generácie, samozrejme, v náležitej úcte k iným štátom, k iným národom a k iným národnostiam.

Som smutná, keď si pomyslím, aký neblahý vplyv na mládež môže mať toto naše handrkovanie, spôsobené skupinou politikov vládnej koalície, ktorí sa silou-mocou chcú udržať pri moci, ktorí horúčkovito chcú dobehnúť rýchlik, rútiaci sa do života v plnej rýchlosti a úplne iným smerom, kam by naozaj chceli, a ktorí svojskou formuláciou medzinárodnej integrácie Slovenska do európskych štruktúr zakrývajú svoje osobné zámery.

Páni predkladatelia vládnej koalície, váš návrh novely ústavy je svedectvom vašich činov. Nemožno ho prijať, treba ho zásadne odmietnuť ako celok, pretože je nielen hanbou, vašou hanbou, ale jeho prijatie by bola zrada Slovenskej republiky. Podvodmi a stratou suverenity zvrchovanosti Slovenskej republiky Slovensko do Európskej únie neprivediete a ak, tak len na kolenách. Je veľmi smutné, že ste sa znížili k takémuto kroku v roku, keď si Slovensko pripomína 140. výročie memorandového zhromaždenia slovenského národa v Turčianskom Svätom Martine. Ústava by mala byť pre Slovensko zlatou bulou, naším priepustným listom, naším občianskym diplomom, tak ako sa svojho času vyjadril Ján Francisci k inému, pre Slovensko vzácnemu dokumentu. Ale ten vám zrejme konkretizovať nehodno.

Váš návrh, páni predkladatelia, však nesvedčí o vašich poctivých úmysloch a zámeroch vašich priateľov z koaličnej marhuľovicovej štvrte so Slovenskom. Nie náhodou priam utekal slovenský premiér po návšteve Spojených štátov amerických do lona SMK, kde ho síce nie v rodnej reči kritizovali, len aby vyprosil hlasy poslancov z SMK na definitívne schválenie práve tohto návrhu textu ústavy, tak pamätne drasticky zasahujúceho do práv Slovenska. Otvoriť fľašu marhuľovice prisľúbil, hoci aj pri, dúfajme, nemožnom.

Nuž a ak máme meniť ústavu kvôli zmene článku 37 ods. 4, podľa ktorého sa slová "a príslušníci zboru požiarnej ochrany" nahrádzajú slovami "príslušníci Hasičského záchranného zboru a zamestnanci hasičských a záchranných zborov a miest", tak je to nielen podivuhodné, ale i nezodpovedné a príliš drahé. Podstata vašich návrhov, koaliční majstri predkladaného dielka, je totiž o úplne inom, o čom, to už v tejto chvíli občania Slovenskej republiky určite vedia. Vami predložený návrh novely ústavy je veľkou bezočivosťou, najmä v čase, keď mnohí ľudia aj z obcí vašich fiktívnych vyšších celkov takmer nemajú z čoho žiť a majú celkom iné problémy. Chcú od vás prácu, chcú od vás zvýšenie platov, chcú od vás byty, chcú od vás bezplatné štúdium, chcú od vás sociálne istoty.

Ak by bol takýto návrh prijatý, každý, kto zaň zodvihne hlas, sa bude právom zodpovedať pred svojimi voličmi, lebo, mysliac na svoj vyšší územný celok, v tomto prípade zabudne na vyšší princíp, ktorým je každý občan Slovenska. Prijatie natoľko zradného návrhu sa naozaj môže stať hrozbou veľkého celoštátneho požiaru. Nedopusťme, aby vypukol. Potom by sme ho museli len s veľkými obeťami zahasiť.

Preto dávam procedurálny návrh a dôrazne žiadam po prvé - okamžité stiahnutie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. (tlač 643), z druhého čítania rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

Po druhé žiadam skončenie činnosti komisie na revíziu ústavy.

Po tretie žiadam konštituovanie novej komisie na revíziu ústavy zloženej z právnych expertov z radov koalície, ale i opozície i nezávislých poslancov a odborníkov v rovnomernom zastúpení.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásilo 10 pánov poslancov, končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Šepták.

Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec I. Šimko:

Pani poslankyňa, vy ste taká kultivovaná poslankyňa, tak sa pokúsim len tak jemne komentovať niektoré veci, ktoré ste povedali, alebo nepresnosti, ktoré ste povedali. Chcel by som vám predovšetkým pripomenúť, že prezident sa už nevolí trojpätinovou väčšinou. Prezidenta si zvolili sami občania. To sme zmenili v roku 1999 v tomto parlamente. (Potlesk.) Vy ste tu boli, len ste za to nehlasovali, pani poslankyňa, asi preto vám to ušlo.

Ďalej, pokiaľ ide o tú nemennosť ústavy Francúzskej republiky, to je už piata republika a tá piata republika mala už dvanásťkrát novelizovanú ústavu. Proste ústavy sa menia, tak ako sa mení život. Je to celkom bežné, ale chcel by som povedať, že sa to týka aj vašej kritiky, ale kritiky, ktorá tu zaznieva. Vy kritizujete na tomto návrhu základné zámery, úpravy, jednotlivé oblasti úpravy, samotný obsah článkov, legislatívnu kvalitu, procedúru prípravy, procedúru predkladania, preklepy, štylistickú úroveň, gramatiku a možno som ešte aj na niečo zabudol. To nie je dobré. To je neúčinné. Keby ste si radšej našli jednu vec a tú by ste kritizovali, bolo by to oveľa účinnejšie. Je jasné, že vy len hľadáte, hľadáte argumenty, ktorými by ste to zhodili.

A celkom na záver, po slovensky keď sa text člení na viacero častí, to sa nazýva odsek, nie odstavec. Bolo by dobré, keby ste si v Slovenskej národnej strane zaplatili nejaké kurzy slovenčiny.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Rád by som doplnil pani poslankyňu o taký postreh, ktorý si možno už viacerí občania všimli. Občan dostal tvrdú príučku z veľmi rýchleho zhoršenia životnej úrovne. Aby nemusel o nej rozmýšľať, aby mu noviny mohli ponúkať iné problémy, aj televízia mu musí prinášať hrozbu ohrozenia jeho vlastnej štátnosti, pocit neistoty a všetko, čo súvisí s procesmi, ktoré tu boli viackrát popísané. Myslím si, že je tragédiou, že nemôžeme návrhu tejto novely vyčítať iba gramatické chyby, iba krátke štylistické prešľapy, ale, bohužiaľ, musíme vyčítať lajdácky prístup.

A nech sa na mňa pán poslanec Šimko nehnevá, ja si ho vážim ako statočného bojovníka, ale, bohužiaľ, tých chýb je ako maku v makovici. To nie je neúčinné, pán poslanec, hoci by ste to radi tak videli, bohužiaľ, je to tragédia, že najvyšší zákon tohto štátu si dovolíte predložiť so všetkým tým, čo ste vymenovali. Musím vám povedať, že aj ja sa občas dopustím jazykového preklepu, ale myslím si, že by som sa bránil byť neslušným a niekoho už dopredu zhadzovať. Nepatrí sa to voči dáme práve na dnešný deň, keď je svätého Valentína.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa Slavkovská, aj mne novela ústavy pripomína obsahovú náplň Leninovho diela Krok vpred, dva kroky vzad. Spolu s vami si kladiem otázku vo vzťahu k článku 7 ods. 2 predloženej novely ústavného zákona, ktorej časti svojich zvrchovaných práv Slovenská republika sa má vzdať. V novele to nie je bližšie špecifikované. Pýtam sa predkladateľov: Ideme sa zbaviť zodpovednosti za obranu Slovenskej republiky len z toho dôvodu, že máme nebojaschopnú armádu? Prenesieme túto povinnosť na vojská členských štátov NATO? Čo budú robiť naši vojaci? Budú chodiť ako žoldnieri do mierových síl a zarábať peniaze a suverenitu Slovenskej republiky bude brániť obranné spoločenstvo?

Ideme sa zbaviť zodpovednosti za výkonnosť našej ekonomiky? Bankový sektor sprivatizujeme, bude ho ovládať zahraničný bankový sektor, strategický priemysel vypredáme a malého a stredného podnikateľa ponecháme svojmu osudu. Zbavíme sa zodpovednosti za vysokú mieru nezamestnanosti, ktorá na Slovensku je, a slovenský občan bude gastarbeiterom nielen doma, ale aj v zahraničí? Európska únia zachráni náš chorý systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia? Zachráni naše choré školstvo? Nie, vážení.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Slavkovská sa dotkla veľkých územných celkov a celého územnosprávneho členenia Slovenska. Dámy a páni, tento stav okolo veľkých územných celkov územného usporiadania Slovenska je podobný ako stav s lochnesskou príšerou. Každý o nej rozpráva a nikto ju nevidel. Ja som sa pokúšal získať podklady, ako vlastne to nové územnosprávne usporiadanie Slovenskej republiky má vyzerať. Nepodarilo sa mi to. Na pôde poslaneckého zboru Národnej rady sa jednoducho nenachádza, v žiadnom výbore. Tak o čom sa tu bavíme, keď takéto čosi neexistuje? Počuli sme hŕby televíznych debát a rozpráv o tom, či je to dobré, alebo zlé, ale za stavu, že to vlastne nebolo predložené ani verejnosti v tlači, ani poslancom ako podkladový materiál.

Nové územné usporiadanie štátu je odôvodnené oproti terajšiemu v dvoch prípadoch. Ak to súčasné sa preukázalo ako úplne zlé, alebo ak to nové je evidentne lepšie, ani jeden z týchto dôvodov sa nepreukázal. Tie tárania o tom, že vysoká nezamestnanosť je na východnom Slovensku v dôsledku územnosprávneho členenia, je úplný nezmysel. Nezamestnanosť a zúfalý sociálny stav je tam v dôsledku toho, že súčasnej vláde sa podarilo totálne rozvrátiť ekonomickú podstatu východného Slovenska, zastaviť výstavbu diaľnic a do amerických rúk odovzdať najväčší priemyselný gigant Slovenska Východoslovenské železiarne, ktorý zamestnával 26 000 pracovníkov.

O veľkých územných celkoch novela ústavy rozpráva ako o chlebe a o pečive, ale presne sa opakuje stav s konceptom tejto novely ústavy. Nik z nás ju tu ešte zatiaľ nevidel, návrh územnosprávneho členenia, nového územnosprávneho členenia aj s argumentáciou, prečo sa vlastne vypracúva.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa Slavkovská povedala, že predložený materiál nie je hodný vážnejšieho pripomienkovania. Ja s ňou súhlasím, je to skutočne polotovar vyjadrujúci predstavu štyroch poslancov, z ktorých, ako sa ukazuje, traja tento materiál využívajú na to, aby sa prepracovali k lepšej budúcnosti na Ústavnom súde. A naozaj by nebolo potrebné venovať sa tejto problematike vážnejšie, keby sa predstavitelia vládnucej koalície, ktorí dnes vládnu Slovensku, nevyjadrili, že majú v poslaneckých laviciach dostatočný počet žetónikov na to, aby schválili uvedený polotovar a spravili z neho základný zákon Slovenskej republiky.

Ja nepopieram, že je potrebné v niektorých bodoch zasiahnuť do Ústavy Slovenskej republiky, a nechcem upierať ani predkladateľom snahu zlepšiť Ústavu Slovenskej republiky. Aj my v Slovenskej národnej strane sme sa vyjadrili, že v niektorých oblastiach je potrebné urobiť zmeny a sme ochotní tieto zmeny podporiť. Týka sa to najmä 48-hodinovej lehoty zadržania, ďalej zavedenia kontroly Najvyššieho kontrolného úradu nad privatizáciou a zrušenia 4-ročného skúšobného obdobia u sudcov. Ale v niektorých pasážach nie je podľa nás potrebné do ústavy zasahovať. Je to najmä v časti týkajúcej sa vyšších územných celkov, kde sa v ústave uvádza, že kompetencie sa upravia zákonom, a preto nie je potrebné siahať do textu ústavy.

Ďalej čo sa týka článku o ombudsmanovi, je potrebné povedať, že súčasná ústava tento problém rieši dostatočne, keď dáva kompetencie prokuratúre a Ústavnému súdu. Rovnako prezidentské kompetencie, myslím si, nie je potrebné meniť v rozsahu ako...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Ja by som chcel krátko reagovať na pani kolegyňu poslankyňu Slavkovskú, pretože vždy som si vážil a vážim si kroky a stanoviská, povedal by som, významnej členky Slovenskej národnej strany, akou pani Slavkovská nesporne je, ktoré posilňovali štátnosť, ktoré posilňovali slovenskú národnú hrdosť, a skutočne, vždy som si vážil tie racionálne kroky.

Očakával som od vás, pani poslankyňa, že predsa len budete aj napriek tomu, že, prirodzene, máte kritické výhrady, hľadať aj to pozitívne v novele, predsa len že sa budete zamýšľať aj nad tým, čo pre slovenskú štátnosť, pre slovenský národ táto novela prinesie. A jednoznačne treba povedať, že sa nedá jedným dychom povedať, že nič, pretože ak hovoríte o tom, aká je u nás sociálna bieda, aké sú sociálne problémy, veď práve o tom je táto novela. Myslím, si že žiť v nejakej nádeji, že Slovensko sa rýchlo pozviecha v neutralite, to je dávno za nami. To sme prepásli v histórii. Ale práve tu je cesta k integrite, cesta k životnej úrovni, sociálnemu rozvoju. A čím viac budeme otáľať a snáď sa dívať niekde inde, alebo sa zamýšľať nad tým, akoby sme sami zvládli tieto problémy, tým to bude horšie. Takže hľadajme cesty a hľadajme a pozerajme sa na túto novelu tak, že je to predsa len krok k rýchlejšej integrite, a tým aj určite k vyššej životnej úrovni.

Ďakujem.