Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, nenechajte sa vyrušovať.
Poslanec J. Cuper:
Pán podpredseda, čakám, kedy upozorníte poniektorých poslancov, že...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ak chcete, môžem vašich kolegov upozorniť.
Poslanec J. Cuper:
V súlade s rokovacím poriadkom, lebo tak často ma vy okrikujete, že mám pocit, že ste proti mne zaujatý.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že zatiaľ je toto najlepšie vystúpenie za celý deň.
Poslanec J. Cuper:
Takže pánu Kresákovi môžem povedať, že mu chýba v tomto ústavnom návrhu prepojenie v oblastnej alebo v krajskej samospráve, alebo v župnej - neviem, aká bude - s budúcou štátnou správou a že mu chýba niekto, kto by občas aj kontroloval to, čo sa v územných jednotkách bude robiť, pretože napríklad to obsahuje článok 124 talianskej ústavy, obdobne o tom hovorí aj francúzska ústava v článkoch 72 a nasledujúcich. Takže, pán Kresák, nie je bezbrehá predstava o tom, že Slovensko je pripravené na to, aby ste ústavou vytvorili to, čomu sa hovorí 12 územných samosprávnych celkov, ktoré budú mať povahu autonómnych oblastí, ktoré sa potom spoja do vyššieho územného celku. Tomu sa hovorí, že sa nedecentralizuje štátna moc zhora od parlamentu, od Ústavy Slovenskej republiky, ale naopak, ústava zakladá originálnu právomoc územných celkov so všetkými právomocami autonómnych oblastí, ktoré kedykoľvek môžu byť odtrhnuté od Slovenskej republiky. To je jednoducho pre každého normálne mysliaceho občana Slovenskej republiky neprijateľné. Ak sa toto z ústavy nevypustí, ústava nemôže byť pre súčasný vývoj Slovenskej republiky prijateľná, pretože je možné hovoriť o tom, že Slovenská republika nie príliš prekoná časový úsek, ktorý prežila prvá Slovenská republika.
Nechápem, prečo pán Kresák dáva do ústavy priamu voľbu predsedu budúceho územného celku, ktorý ústava konštituuje. Nenachádzame ho ani v Českej republike, nenachádzame ho ani v talianskej ústave, nenachádzame ho ani vo francúzskej ústave, okrem rakúskej, samozrejme, a švajčiarskej, kde je zemské zriadenie v Rakúsku, alebo kde je vo Švajčiarsku, samozrejme, autonómna správa.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec alebo pán podpredseda Bugár, ak ich neupozorníte, že vyrušujú a že si tu robia, čo chcú, tak sa budem sťažovať na mandátový a imunitný výbor, že nevediete veľmi dobre schôdzu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Akurát sa nemáte kvôli čomu sťažovať.
Poslanec J. Cuper:
Článok 81, článok 86, článok 87 sú v podstate neutrálne, nie je potrebné o nich diskutovať, môžu byť v ústave, môžu sa zaradiť do ústavy, nie sú podstatné v novele ústavy.
Ale dôležité je posilnenie kompetencií článku 80, kde sa začína zásah do ústavy a do trojdelenia štátnej moci a vymedzenia kompetencií jednotlivých orgánov štátnej správy. V článku 89 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d) a doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e). Posilňujú sa predovšetkým menovacie právomoci prezidenta vo vzťahu k Najvyššiemu súdu a vyhlasovaniu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Nechápem, prečo má prezident republiky vyhlasovať voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, prečo táto právomoc nemôže ostať predsedovi Národnej rady, obdobne takisto potvrdenie celoštátneho referenda, ktoré je v článku 95, kde sa dávajú znova neprimerané právomoci prezidentovi, najmä čo sa týka možnosti obrátiť sa na Ústavný súd a tým odblokovať referendum, ktoré iniciujú občania Slovenskej republiky.
Pýtam sa pánov predkladateľov, prečo aspoň takýmto spôsobom neblokujú referendum, ktoré zakotvili pre obce a územné celky. Máme veľmi dobré skúsenosti zo Štúrova, kde sa uskutočnilo referendum, ktoré malo výsostne celoštátnu povahu, a kde jednoducho nebolo štátneho orgánu, ani Ústavného súdu, ani iného štátneho orgánu, prokuratúry, alebo súdneho orgánu, ktorý by bol zamedzil Mestskému zastupiteľstvu v Štúrove, aby sa takéto referendum neuskutočnilo. Ak si predstavíme, že to budúce zastupiteľstvo v hociktorom južnom kraji bude mať takú právomoc a nikto ho nebude môcť zablokovať, jednoducho domyslite to. Ja si vážim pána poslanca Faiča za to, že aspoň akceptoval túto pripomienku a zaoberá sa ňou a zaoberal sa ňou aj vo svojom vystúpení.
Obdobne sa posilňujú prezidentove právomoci aj v prípade ratifikácie medzinárodných zmlúv, obdobne sa posilňujú právomoci v článku 102 ods. 1 písm. a), ktorými sa posilňuje postavenie prezidenta pri dohodovaní medzinárodných zmlúv. Chápem, že pán prezident je jedna osoba a predkladateľom návrhu novely ústavy ide zrejme o to, aby urýchlili proces ratifikácie a dohodovania medzinárodných zmlúv, ale je to proces ustálený. Miesto v ňom majú všetky ústredné orgány štátnej moci a správy Slovenskej republiky, a preto si myslím, že zmeny nie sú potrebné.
Obdobne je posilňovaná právomoc prezidenta republiky pri vymenovaní vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov, ktorých ustanoví zákon. Tento problém je tiež umelo nastolený, riešil ho už Ústavný súd a Ústavný súd povedal, v ktorých prípadoch je kompetentný menovať týchto úradníkov prezident, v ktorých prípadoch ho menuje vláda Slovenskej republiky. Nevidím dôvod, aby sa znova táto ústavná realita otvárala.
Obdobne je možné hovoriť aj vo vzťahu, ktorý je zakotvený, alebo modeli, ktorý je zakotvený v článku 102 ods. 1 písm. s) a t), v ktorom sa dáva právomoc prezidentovi Slovenskej republiky vymenúvať predsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady a prijímať sľub sudcov a prijímať ich sľub a sľub sudcov Slovenskej republiky. Obdobne je to s vymenovaním sudcov Ústavného súdu a predsedu Ústavného súdu a sudcov Ústavného súdu.
Prosím, ak si myslia páni predkladatelia, že sa tým modelom, ktorý sme vytvorili ako funkčný a ktorému sa hovorí parlamentná republika, posilní postavenie prezidenta Slovenskej republiky ohľadom menovania niektorých funkcionárov a že sa zabráni tomu, čím straší pán Weiss alebo ďalší v parlamente, že my sme chceli vytvoriť to, čomu sa hovorí kancelársky systém, myslím si, že je lepší kancelársky systém ako nedomyslené menovacie právomoci a posilňovanie postavenia prezidenta republiky bez ohľadu na samotný obsah toho, čo sa ako výkon ukladá. Takzvaný kancelársky princíp alebo nazývaný tiež pozitívna deštrukcia vlády znamená, že nová vláda je konštituovaná až vtedy, ak je zvolený nový ministerský predseda, má svoj význam, má svoj zmysel, pretože zabezpečuje kontinuitu preberania moci, tak ako je to v Nemeckej spolkovej republike. Nemci k tomu dospeli po zlých skúsenostiach z Weimarskej republiky, kde bol práve silný prezident. Na tieto otázky Ústava Slovenskej republiky znova nedáva až takú jednoznačnú odpoveď ani po novelizácii.
Takže nevidím nijaký dôvod na posilňovanie prezidentských právomocí, ale tým sa mala zrejme dosiahnuť lojalita prezidenta Slovenskej republiky k samotným tvorcom alebo navrhovateľom ústavy, alebo, lepšie povedané, tým sa mal pán prezident Slovenskej republiky uspokojiť vo svojich požiadavkách a aby do procesu novelizácie ústavy nezasahoval, čo sa aj stalo, pán prezident neprišiel do Národnej rady vystúpiť k novele Ústavy Slovenskej republiky a ani sa nezúčastní na hlasovaní o nej. Nemyslím si, že je to šťastné riešenie zo strany pána prezidenta.
Nevidím, pán kolega Šimko, pán predkladateľ Kresák tu nie je, nijaký dôvod, prečo až tak degradovať Národnú radu Slovenskej republiky, aby, ako to navrhujete v článku 120 odseku 2, ak tak ustanoví zákon, vláda bola oprávnená vydať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení medzi európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskej republiky na druhej strane. Myslím si, že je to až prílišné naopak, posilnenie integračnej úlohy vlády a obídenie parlamentu Slovenskej republiky. Je to generálne zmocnenie vlády. Neviem, či až také generálne zmocnenie vlády nebude znova zneužité na to, ako sme boli svedkami, že bol udelený, ja neviem, súhlas s preletom lietadiel, ktoré bombardovali Juhosláviu.
Ale pritom na druhej strane dávate takú istú právomoc vydávať všeobecné nariadenia aj orgánom územnej samosprávy, i keď takú právomoc, priznám sa, majú len orgány talianskej samosprávy, ale tieto kontroluje komisár vlády, ktorý tvorí akúsi spojku medzi samosprávou a centrálnou štátnou správou, má kedykoľvek právo nariadenie alebo zákon územnej samosprávy alebo obecnej samosprávy zrušiť. Toto v našej ústave chýba. Tá dvojkoľajnosť, to znamená samospráva a štátna správa, sa vám akosi vytráca a mám obavu, že sa nikde nestretnú. Samospráva sa vám absolútne vymyká spod kontroly a jednoducho si bude môcť robiť, čo chce. Nedivte sa, vážení páni predkladatelia, ak poslanci opozície majú dojem, že je to robené vyslovene na objednávku maďarskej koalície, nezazlievajte nám to. Vyvoláva to také emócie a evokuje to tieto predstavy, ak si prečítate ústavy iných unitárnych decentralizovaných štátov Európy. Darmo sa budete usmievať, darmo si budete hovoriť, že nechápeme veci, alebo že vás zle chápeme, nedajbože, že vám chceme ubližovať.
Obdobne je nedomyslené a politicky účelové aj zakotvenie rozšírenia právomocí Ústavného súdu. Možno sa mýlim, pán kolega Šimko ma potom opraví, neviem, bol som takmer vo všetkých európskych krajinách na Ústavnom súde a nikde som sa nestretol s tým, aby bol vyšší počet ako 10 sudcov Ústavného súdu. Pravda, počítam aj tie krajiny, kde vôbec Ústavný súd nemajú a kde právomoci Ústavného súdu jednoducho vykonáva kolégium sudcov, ktorí sú na to vyčlenení na všeobecnom súde, ako je to napríklad vo Švédsku, a zvládajú to a Švédsko je oveľa väčšou krajinou, je integrovanou do Európskej únie a toto osemčlenné kolégium nemá problém rozhodnúť o všetkých sporoch a všetkých protiústavnostiach, ktoré môžu vo Švédsku vzniknúť.
Priznám sa, jediné, čo ma napadá, že asi na Slovensku je strašne veľa notorických kverulantov, ktorí píšu na Ústavný súd podania a ktorými sa Ústavný súd musí zaoberať. Ale všeobecná tendencia je taká, napríklad ako nám hovorili v Spolkovom ústavnom súde v Karlsruhe, že z podaní, ktoré na Ústavný súd prídu, maximálne dva a pol percenta sa nakoniec dostane na prerokovanie a rozhodovanie. Ostatné sa prejudiciálne jednoducho neprijíma na prerokovanie na Ústavnom súde.
Slovensko má 5 miliónov obyvateľov na rozdiel od Nemecka, ktoré má, myslím si, po zjednotení 70 miliónov, a nevidím dôvod, prečo by sa mali vytvárať ďalšie 3 miesta na Ústavnom súde. Nevidím tiež dôvod, prečo by sa mali posilňovať niektoré rozhodovacie právomoci Ústavného súdu, ak to nie je to, čo tu už bolo niekoľkokrát povedané zo strany niektorých mojich kolegov, či už pána Tkáča, ale najmä pána Krajčiho, ktorý jednoznačne povedal, že táto časť novely ústavy vytvára alebo zamínováva priestor, v ktorom sa chcete zakopať po prípadných voľbách, kde chcete vytvoriť stav, že pri priaznivom zložení Ústavného súdu, a to priaznivom vo váš prospech, sa môže zablokovať akákoľvek zákonodarná iniciatíva budúceho parlamentu, akákoľvek iniciatíva budúcej vlády, ktorá bude zákony do parlamentu predkladať. Taká je realita, nevyvrátili ste ju dostatočne hodnoverne, nie je tu záruka, že by sa mohli tieto ustanovenia v ústave podporiť.
No priam výsmechom v novele je článok 154 písm. b). Nielenže je retroaktívny, ale je, samozrejme, aj proti elementárnej slušnosti. Absolvovali ste celý proces odvolávania predsedu Najvyššieho súdu. Museli sa tým zaoberať aj orgány, medzinárodné organizácie. Tomu predchádzal nedôstojný proces dehonestácie a diskreditácie sudcu Štefanka, ktorému sa dodnes pán minister spravodlivosti neospravedlnil. Bolo jasne povedané, že z našej strany bude nasledovať to, čo vy ste urobili v prípade pána Gauliedera. Budeme iniciovať zrušenie uznesenia, ktorým bol bývalý podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefanko odvolaný protiústavným spôsobom, hrubo diskreditovaný nepravdivými údajmi, blokovaný proces jeho očistenia pred kárnym senátom. Toto všetko sa udialo, je podanie na Medzinárodnom súdnom dvore pre ľudské práva v Štrasburgu a ubezpečujem vás, že ak sa skončí rokovanie o tejto ústave a bude nová schôdza, také uznesenie do parlamentu príde. Ak máte v sebe trocha cti a morálky a etiky, predpokladám, že svoje rozhodnutie revokujete a že pán sudca Štefanko dostane takú satisfakciu, ktorá mu prináleží.
Obdobne, samozrejme, je potrebné povedať, že zároveň je potrebné zrušiť uznesenie, ktorým bol vymenovaný do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu pán Majchrák, pretože bol vymenovaný tiež protiústavným spôsobom. Ak niekto bol odvolaný protiústavným spôsobom, je celkom logické, že ten, kto na túto funkciu nastúpil, bol vymenovaný protiústavným spôsobom, takže bude potrebné zrušiť aj toto uznesenie.
Samotné ustanovenie článku 154b vo svojom odseku 3 je retroaktívne, nezakladá práva, ktoré by z neho vyplývali na odvolanie terajšieho predsedu Najvyššieho súdu. O tom hovorí aj správa, ktorá má zatiaľ dôverný charakter podľa listu, ktorý došiel do Národnej rady pre poslancov ústavnoprávneho výboru, i keď sa v nej hovorí, a to včera, pán predseda parlamentu, keď som od pána Orosza túto správu žiadal, je v nej napísané, že sa z jej ustanovení môže hovoriť pre lobistické účely to, čo je v nej napísané. Treba povedať, že vám jednoznačne pán vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre výkon spravodlivosti a súdnej moci píše, že máte zvážiť, či toto ustanovenie prijmete, alebo nie, ak nechcete, aby sa slovenská justícia stala predmetom ďalšieho záujmu medzinárodných organizácií. Inak povedané, pre občanov Slovenskej republiky, že ustanovenie článku 154b je hrubo v rozpore so všetkými medzinárodnými normami, ktoré upravujú postavenie súdnej moci, je v rozpore so samotnou Ústavou Slovenskej republiky, článkom 147, kde sa hovorí, že predsedu, podpredsedu, ale aj sudcov Najvyššieho súdu je možné odvolať len na základe impeachmentu.
Skôr by ma zaujímalo, pán kolega Šimko, ak teda ste občanom Slovenskej republiky hovorili, ako vaša ústava vychádza v ústrety potrebám toho, čo hovorí Európska únia o osamostatnení a nezávislosti súdnej moci od výkonnej moci, pýtam sa vás - iste sa vás to budú pýtať aj medzinárodní komisári, ktorým stále tvrdíte, že vychádzate maximálne návrhom novely ústavy v ústrety -, prečo ste tu nezaradili to, čo je požiadavka aj medzinárodných organizácií, aby bola dôsledne odčlenená súdna moc od moci výkonnej, to znamená, aby sídlila vo vlastnej budove, tak ako je to v každom civilizovanom štáte, a nie pod kuratelou všemocného úradníka z ministerstva spravodlivosti pán Lipšica, ktorého zhodou okolností verejnoprávna televízia propaguje ako predsedu, zrejme aj ako predsedu politickej strany do bezhraničných pozícií, na ktorého má súdna moc taký názor, že súdna moc v Slovenskej republike by mohla fungovať, nebyť všemocného úradníka Slovenskej republiky pána Lipšica, že sa nezaujímate o to, prečo súdna moc, pán Šimko, nemá samostatnú rozpočtovú kapitolu, lebo aj to je požiadavka medzinárodných organizácií, ale zaujíma vás iba osoba pána Štefanka, pardon, pána Harabina.
Zaujíma vás preto, vážení páni predkladatelia, páni poslanci vládnej koalície, zaujíma vás preto, lebo doterajšia súdna moc nevyšla v ústrety ani v jednom prípade vašim politickým požiadavkám o perzekúciu politikov opozície. Nevyšla vám ani v jednom prípade v ústrety, čo sa týka reprivatizačných káuz, ktoré sa nedajú inak nazvať ako reprivatizačnými rabovačkami. Práve preto vám súdna moc leží v žalúdku, práve preto sa chcete znova pokúsiť protiústavným spôsobom odvolať predsedu Najvyššieho súdu Harabina. Je potrebné občanom Slovenskej republiky povedať, že ustanovenie článku 154 do novely Ústavy Slovenskej republliky nepatrí a urobíme všetko preto, aby sa tam nedostalo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, počas môjho vystúpenia ste nešetrili vy mňa, môžem vám sľúbiť, že až do konca volebného obdobia nebudem šetriť ani ja vás. Tak sa môžete tešiť, že v tomto parlamente vám nič nepomôže, nepomôže vám ani pán predsedajúci, ktorý si zvykol robiť cenzora, ktorý si zvykol vypínať poslancov opozície, kedy sa mu zachce, lebo si myslí, že hovoria mimo veci alebo od veci. Ja som sa snažil hovoriť zásadne k ústavným článkom, takže pán predsedajúci ma v tomto smere nemusel upozorňovať.
Stále hovoríte, že máte na zreteli blaho tohto národa. Nie, nemáte ani touto novelou ústavy na zreteli blaho tohto národa. Poniektorí máte snahu, aby ste si vytvorili predpoklady na ďalšie politické fungovanie. Ostatní si myslia, že tí, ktorým vytvoríte tie teplé miesta svojím hlasovaním o nezmyselnom návrhu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v prvom rade má poslúžiť maďarskej koalícii, má rozvrátiť územnú celistvosť a integritu Slovenskej republiky, si zachovajú politickú budúcnosť aj v budúcom parlamente. Nie je to tak. Ubezpečujem vás, takú predstavu v tomto parlamente nemôže mať nikto, poslanci ani vládnej koalície, ani opozície. Ak si to niekto myslí, tu v týchto laviciach takí páni už sedeli pred vami z bývalej strany Združenia robotníkov Slovenska a v niektorých okamihoch sa takisto zanovito držali alebo zanovito držali svojich predstáv, že si svojimi nezmyselnými návrhmi zachovajú miesta v parlamente, nie, nezachovajú. Revolúcia ide ďalej.
Ak slúžite revolucionárom z Demokratickej strany, tak si musíte byť vedomí, že revolúcia vždy požierala a požiera svoje deti. Tak nezabúdajte na to, že vaša revolučná snaha o revolučnú zmenu Ústavy Slovenskej republiky bude o ničom. Ak rozdáte všetky majetky svojim zahraničným tútorom, ak nebudete schopní zvýšiť v nijakom prípade, čo nebude pravdou, životnú úroveň občanov Slovenskej republiky, ak nezabezpečíte pracovné miesta občanom Slovenskej republiky, môžete novelizovať ústavu aj stonásobne, ubezpečujem vás, že rovolúcia, ktorú robia páni Zajac, Šebej a Tatár, vás jednoducho z tohto parlamentu vymiete aj s nimi.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili 15 páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledná je pani poslankyňa Dolník. Pán poslanec Benčat, vy ste boli pred pani poslankyňou, ja vás mám zapísaných, takže posledná je pani poslankyňa Dolník.
Prvý vystúpi pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Chcem povedať, že plne zdieľam obavy o osud celistvosti Slovenskej republiky práve tak intenzívne, ako to vyjadril pán poslanec Cuper. Chcem povedať našim kolegom poslancom Strany maďarskej koalície, že keď tvrdia, že oni osobne nemajú skrytý zámer podporiť možnú separáciu a oddelenie Komárňanskej župy od Slovenska, som ochotný im veriť. Nie som však ochotný veriť tomu, že dokážu vylúčiť a môžu byť garantmi toho, že po jednom alebo dvoch volebných obdobiach v čele strany maďarskej koalície nebudú ľudia, ktorí takýto zámer budú mať, alebo takí ľudia, ktorí budú donútení takýto postoj zaujať. A preto musíme byť dvakrát opatrní pri formulácii právomocí, ktoré môžu byť zneužité, lebo potom už bude neskoro.
História nás učí, že v takej závažnej otázke, ako je schopnosť štátu zachovať si svoje územie, svoje hranice, svoju slobodu, sa nedá hrať na demokrata na účet vlastných vnúčat alebo pravnúčat. Je to, vážení kolegovia, vážené kolegyne, práve taká istá úroveň dôležitosti a nutnej opatrnosti, ako je to pri ozbrojených silách. Ani tam sa nedá podceňovať možný negatívny vývoj, pretože potom sa už nedá zachrániť a zabrániť prehre. Preto len pre informáciu už poviem, že pripravujem doslova kampaň za záchranu slovenského vojska, a to ako pozemného, tak aj letectva, lebo to, čo nám páni KDH teraz spolu s SDĽ chystajú predviesť s letectvom, je katastrofa. To už ani ústavu potom nemusíme pripravovať. Ale my to musíme prežiť kvôli našim...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hajdúk.
Poslanec P. Hajdúk:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cuper hovoril dlho, ale myslím si, že to je v poriadku, veď už prezident Masaryk hovoril, že demokracia je diskusia. Začal svoje vystúpenie narážkou na nášho kolegu Petra Weissa s tým, aký je populárny u žien. No čo už s ním robiť? Viete, v živote už to tak býva, niekoho ženy naháňajú, pred niekým utekajú, s tým sa jednoducho nedá nič robiť, buď chlap na to má, alebo nemá. A nemali by sme si ako kolegovia závidieť. Ale poďme k veci.
Pán poslanec Cuper analyzoval vládu z pohľadu volebných výsledkov, kto koľko percent mal, ako sa na vláde podieľal. No skutočne to nie je veľmi dobrý výsledok, ak 10-percentné strany musia stavať vládu, ale nie je to ani dobré vysvedčenie pre tých, ktorí získali 30 % a teraz sa musia uspokojiť s tým, že sedia v opozičných laviciach. No ja by som takýchto politikov už druhýkrát nevolil. To považujem za zbytočné a stať sa to nám, tak sa zrejme od hanby rozplynieme. No a z takéhoto pohľadu potom aj celé vystúpenie pána poslanca Cupera nemalo prakticky politický význam.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cuper hovoril o nutnosti informovanosti občanov o ústave. Preto sa pýtam predkladateľov a zdôrazňujem to, čo hovoril pán Cuper, keď hovoríte, že ste informovali aj širokú verejnosť, kde je stanovisko odborárov, kde je stanovisko Asociácie zamestnávateľov, kde je stanovisko trebárs tretieho sektora. Nič tu nie je. Pritom neexistuje zákon zasahujúci do sociálnej sféry a vôbec do života občanov, aby sa nevyjadrovali zložky, o ktorých som hovoril, aby sme tu nemali ich stanoviská. A ústava nezasahuje do života ľudí? Myslím si, že podstatne. Veď je vôbec zvrátené, čo hovoríte. Neverím tomu, že by sa neboli vyjadrili k ústave, ak by ju boli dostali, ak by mali možnosť sa s ňou zoznámiť. Lenže ju nemali, nemali ani vaše pozmeňujúce návrhy, o ktorých tu hovoríte, keď rozoberajú naši kolegovia jednotlivé články. "Veď to už tak nie je," tvrdíte, "ako sme to tam napísali, už je to inak." Aspoň to inak ste občanom tam mali dať a oboznámiť ich, ak je to teda tak, ako tvrdíte. Ako sa v tom majú vyznať občania, keď v podstate nič nemajú a môžu si vlastne len z týchto rečí spraviť určitý úsudok? A preto plne súhlasím s pánom poslancom Cuperom, že je dôležité, aby občania aspoň v televízii sledovali, čo ich vlastne očakáva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Som rád, že pán poslanec Cuper vysvetlil, v čom sú úskalia novely predloženej ústavy v jednotlivých článkoch zaoberajúcich sa vyššími územnými celkami. Som rád, že ich porovnal s ústavami iných krajín a poukázal na záludnosť práve v slovíčku samosprávny, čiže autonómny. Ak si dnes právnici vysvetľujú články ústavy rozdielne, čo sa bude robiť v budúcnosti? Ústava dáva možnosť a právomoc, aby neskôr mohli vzniknúť autonómne celky. A o to sa teraz hrá, je potrebné urobiť novelu ústavy práve preto, aby pod rúškom transformácie a vzniku vyšších územných celkov sa do budúcnosti pripravila legislatívna pôda na neskorší vznik autonómie.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Oceňujem u pána poslanca Cupera to, že poukázal predovšetkým na dôležitý príklad zo západoeurópskych štátov, ktoré sú budované ako jednotné, ako unitárne štáty. Oni síce vytvárajú decentralizačný priestor, ale nikdy nie tak, aby ohrozili unitárnu jednotu štátu. To znamená, žiadne konfederačné riešenia pre malé štáty nie sú dobrým riešením a už vonkoncom sme veľmi opatrní, keď počujeme napríklad zo strany maďarských politikov uvádzať príklad Švajčiarska. Švajčiarsko vo svojej štruktúre je konfederatívny štát. A vzniklo za iných podmienok a udržuje svoju jednotu iným spôsobom, než ju môže udržovať Slovensko.
Z týchto dôvodov nemôžeme prijať pokus pomocou tzv. samosprávy obmedziť samosprávu štátu. Štát musí byť samosprávny tiež a tobôž štát Slovenskej republiky. Bez takéhoto riešenia totiž nutne musíme počítať s historickou skúsenosťou a nás žiadne široké úsmevy nemôžu uspokojiť, ako to naznačil predo mnou poslanec Andrejčák. Jednoducho musíme historicky počítať, že naše riešenie musí vedieť odolávať aj zlej situácii a toto nám velí neprijať túto novelu ústavy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Halušková.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo.
Vo svojom vystúpení by som sa chcela dotknúť dvoch statí, o ktorých rozprával pán poslanec Cuper. V úvode počítal percentá, kto vlastne bude hlasovať za ústavu, a vyšlo mu nejakých 14 %. Tak neviem, ako sa k takémuto počtu dorátal, pretože to by bolo len SMK a možno ešte 2 % SOP, ešte aj tým ubral, ale ja ho chcem ubezpečiť, aby sa nebál, že aj s SDĽ treba rátať, SDĽ tiež zahlasuje a dobre viete, pán poslanec, že keby ste chceli, mohli ste sa podieľať aj na rokovaní, aj na pozmeňujúcich návrhoch a potom aj na hlasovaní, ale zrejme vám to nevyhovuje, ale už ako chcete.
A v druhej časti nesúhlasím s tým, ako ste povedali, načo má Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať Fond národného majetku. Ja s tým plne súhlasím a myslím si, že kontrolovať treba. Keby to tak bolo v minulosti, tak by sa nemohlo stať, že v druhej vlne privatizácie bol sprivatizovaný majetok za viac ako 100 mld. korún, a keď bolo treba vyplácať dlhopisy pre dôchodcov, neboli ani 3 miliardy. Tak to znamená, že kontrola je potrebná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som sa vyjadriť ešte raz k otázke vyšších územných celkov, ktoré spomínal pán poslanec Cuper a ktoré sú zakomponované v novele ústavy. Mne sa zdá, že zakomponovanie práve tejto časti vyšších územných celkov je naozaj na zamyslenie sa, na zamyslenie nielen preto, že vlastne hovoríme v ústave o niečom, čo ešte ani nemáme definované, ale v prvom rade je to na zamyslenie sa kvôli kompetenciám, ktoré týmto vyšším územným celkom ústava dáva.
Iba pre zaujímavosť, v článku 68, ale aj v článku 71 sa hovorí, že vyššie územné celky môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Samozrejme, je mi jasné, že všeobecne záväzné nariadenia nemôžu ísť nad rámec zákona a ak idú nad rámec zákona, tak nie sú platné, ibaže kedy to kto zistí a kedy potom príde k náprave, pretože sa môže stať, že sa vydá také všeobecne záväzné nariadenie, ktoré nebude v prospech republiky, tak ako napríklad už aj pán poslanec spomínal referendum, ktoré sa konalo v Štúrove a ktoré sa vôbec nezaoberalo iba miniproblémom Štúrova, ale snažilo sa riešiť problém celoštátny. To isté by sa mohlo udiať aj v tomto. Preto sa mi zdá, že je veľmi nepremyslené hovoriť o nejakých veciach, ktoré nemáme dotiahnuté do konca a ktoré by sa veľmi ľahko mohli dotiahnuť v zákone a v rámci tejto novely ústavy sa vôbec nemuseli spomenúť. Nič by sa tým neubralo na význame toho, že sa tam zakotvujú vyššie územné celky, ale o ostatných veciach by mal hovoriť zákon.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, skôr ako sa dostanem k faktickej poznámke, dovoľte mi, aby som vyjadril kategorický protest proti tomu, aby Pál Csáky sediaci za chrbtom nášho rečníka poslanca Cupera sa poškľaboval, robil grimasy a uškŕňal sa počas vystúpenia. Na takéto chrapúnstvo jednoducho nemá odôvodnenie ani opodstatnenie. Pán predsedajúci, aj vaše ironické poznámky na hlavu nášho poslanca a kolegu nie sú adekvátne a zodpovedajúce, to nie je právomoc vedúceho schôdze.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, pozrite sa do zrkadla, a potom hovorte.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem vám za radu, ale... (Potlesk.) ... z vašich úst takéto chrapúnstvo je zodpovedajúce maďarskej arogantnosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, chrapúňom ste vy. Nehnevajte sa, ako môžete takto vystupovať v Národnej rade?
Poslanec R. Hofbauer:
Presne ako vy.
Tak mi dovoľte k samotnej faktickej poznámke.
Bola tu reč o vypredávaní národného bohatstva, to nie je vypredávanie, to je rozdávanie. Súčasná vládna koalícia, koaličná rada každého partnera, ktorý príde a je ochotný zobrať ľubovoľný slovenský podnik, označuje za strategického partnera. Čo je to za nezmysel? Aký strategický partner je ten, čo ide zobrať do rúk Banku Slovakia? Dvaja ľudia z Globtelu. Kto ide kúpiť za 5 mld. Investičnú a rozvojovú banku? To je čo za strategický partner, keď len budovy tejto banky majú väčšiu cenu, ako je 5 mld., čo je cena? To isté sa týka Všeobecnej úverovej banky. Jej základné imanie je vyššie, ako je ponuková cena zo strany partnera 7,5 mld. Za čo ste predali sporiteľňu? Za 18 mld.? Vôbec nie, pretože 5 mld. si rakúska strana hneď zablokovala. Za čo ste predali telekomunikácie, za 20 mld.? Aj to je klamstvo, veď je tam 8,5 mld. finančných prostriedkov, ktoré naša vláda do toho investovala, a 1,7 mld., ktoré táto vláda vliala do Poštovej banky, z dôvodov mne absolútne nepochopiteľných. Východoslovenské železiarne ste predali za cenu jedného futbalistu, takže takéto je vaše gazdovanie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švantner.
Čítam podľa pôvodného poradia, lebo potom sa prehodili niektorí poslanci, ešte dvakrát bude zmena.
Pán poslanec Švantner, máte slovo.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci, hoci poradie malo byť iné.
Budem reagovať na pána Cupera v tej časti, kde sa hovorilo o privatizácii. A doplnil by som aj môjho kolegu. Doplnil by som, že vlastne sporiteľňu sme oddlžovali 28 miliardami korún, pritom, ako už bolo povedané, dostali sme 18 miliárd. A ešte nevieme, čo všetko, aké podmienky si rakúska banka Die Erste dala k tomu, aby sa táto lukratívna sporiteľňa sprivatizovala.
Tiež by som pár detailov povedal k firme SPP. Viete, že z tejto firmy každý rok dostávame cca 15 mld. korún zisku. Teraz akonáhle ju predáme, určite to bude minimálne polovica z toho, lebo sa hovorí o tom, že približne 49 % predáme strategickému investorovi. No ale tým pádom zo zisku dostaneme len polovicu. Aj to bude záležať od toho, či vôbec nejaký zisk bude potom vytvorený.
K poznámke pani kolegyne z SDĽ, čo vlastne súvisí s kontrolou Fondu národného majetku, by som chcel povedať len jednu vec. Treba si uvedomiť, že vlastne privatizácia veľkých podnikov, ktoré teraz idú, táto privatizácia vôbec nejde cez Fond národného majetku. Čiže to, že tam bude kontrola, je naozaj len divadlo pre našich občanov. Táto skutočnosť absolútne nič nezmení na tom, ako sa vláda a vládne i politické strany z vládnej koalície rozhodli rozpredať najlukratívnejšie podniky, ktoré Slovensko má.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cuper ukázal, samozrejme, svojský prístup k novele ústavy. Vyšiel mu dobrý čas, samozrejme, sledovanosť, myslím si, že občania si z toho už vyberú. Len neviem, prečo pán poslanec Cuper bol taký nervózny, keď bol v sále šum. On totiž patrí medzi tých poslancov, ktorí radi vykrikujú, majú nemiestne poznámky, keď vystupujú iní poslanci, a jednoducho už jemu sa to nepáčilo. Verím, že teraz, keď to zažil na vlastnej koži, pán poslanec Cuper už bude v lavici sedieť úplne slušne.
Ale aby som nebol len negatívny a nekritizoval, mne sa páčil skutočne záver. Pán Cuper, povedali ste, že revolúcia požiera svoje deti. Ja viem, že aj vy ste boli vo VPN a pomerne významný funkcionár, a tak si myslím, že mnohí - ale boli ste aj vo VPN - občania Slovenskej republiky sa už nemôžu dočkať, ako si revolúcia môžno pochutná aj na vás.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon.
(Ruch v sále.)
Pokoj, páni poslanci. Nechajte hovoriť pána poslanca Maxona.
Poslanec M. Maxon:
Nuž, s požieraním detí revolúcie je to naozaj veľmi zaujímavé. Som veľmi prekvapený, že sú ešte politicky aktívne aj deti februárovej revolúcie. (Smiech v sále.) Takže by ste si mali s týmito vecami naozaj spraviť poriadok a radšej o nich nehovoriť.
Pán poslanec Cuper sa vo svojom vystúpení pomerne rozsiahlo venoval kompetencii Najvyššieho kontrolného úradu. Nepochybne je to jedna z oblastí, kde by sme, pokiaľ by išlo o malú novelu zákona, s najväčšou určitosťou došli k spoločnej dohode, pretože aj vo väzbe na presun výkonu kompetencií na samosprávy musí byť definované postavenie Najvyššieho kontrolného úradu veľmi jednoznačne.
Nuž, ale veľmi paradoxne potom vaše ambície posilniť kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu znejú, keď vláda svojím tajným uznesením robí kšefty za 250 miliónov korún v mimosúdnom odškodnení, keď riaditeľ štátneho podniku podpíše zmenku za 400 miliónov korún, keď podpredseda vlády pre národnosti bez akýchkoľvek sankcií prekročí náklady na reprezentačné, mali by ste sa predovšetkým sústrediť na to, aby ste odstránili tieto veľmi vážne finančné prehrešky. To, čo bude v budúcnosti v ústave, ten problém nevyrieši.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Cuper,
najprv k otázke referenda. Prosím ťa, sám dobre vieš, ak by orgán regionálnej samosprávy vypísal referendum s otázkou, ktorá by smerovala k zmene štátnych hraníc alebo k územným zmenám, čo je to isté v podstate, bolo by to zjavne protiústavné konanie. Totiž platná ústava hovorí celkom jasne v článku 3 ods. 1, že: "Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné," a odsek 2, "hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom." To znamená, že výsledok referenda nemôže mať za následok v žiadnom prípade vznik ústavného zákona.
Po druhé, prekáža ti, prosím ťa, navrhované ustanovenie, že vyšší územný celok je samostatný samosprávny územný a správny celok. Nuž ale platná ústava, ktorá podľa všetkého je aj tvojím dielom, aspoň sa k tomu priznávaš, hovorí v článku 64 ods. 2, že obec je samostatný územný a správny celok a tak ďalej a tak ďalej. Takže, to je v poriadku. Ale tu sa nič iné nerobí s týmto textom, len sa tam pridáva "vyšší územný celok a obec" a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že toto je jednak vaše dielo, ktoré sa len doplňuje.
Ale čo sa týka ešte českej ústavy, nebudem citovať celú siedmu hlavu, len článok 100 ods. 1: "Územné samosprávne celky sú územnými spoločenstvami občanov, ktoré majú právo na samosprávu," a článok 101 ods. 2: "Vyšší územný samosprávny celok je samostatne spravovaný zastupiteľstvom." Takže tu je tiež to slovíčko "samostatne".
Ďakujem pekne.