Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák a po ňom pán poslanec Orosz.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Tkáča, v ktorej hovoril o verejnoprávnej inštitúcii, o Sociálnej poisťovni. Na rozdiel od neho mám iný názor a plne sa stotožňujem s predkladateľmi, aby bola rozšírená kontrola Najvyššieho kontrolného úradu na Sociálnu poisťovňu ako zložku verejných financií štátu.
Keď dovolíte, uvediem niekoľko faktov. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie nemocenského poistenia dôchodkového zabezpečenia hospodári s takýmtom objemom verejných finančných prostriedkov. Uvediem len rok 2000: príjmy vyše 83 mld., rozpočet na rok 2001 vyše 87 mld., Fond nemocenského poistenia rok 2000 vyše 9 mld., na tento rok sa počíta vyše 10 mld. a Fond dôchodkového zabezpečenia v roku 2000 vyše 68 mld. a na tento rok je počítaných skoro 72 mld. V roku 2000 hospodárila Sociálna poisťovňa s objemom prostriedkov, ako som uviedol, vyše 83 mld., čo predstavuje 20,8 % z celkových príjmov verejných financií.
Na kontrolu hospodárenia Sociálnej poisťovne absentuje pohľad nezávislej kontroly. Okrem rezortov, ktoré stanovujú príslušnú legislatívu platnú pre Sociálnu poisťovňu, zvýšiť vplyv štátu a jeho kontrolných mechanizmov, podporuje aj tieto fakty zákonná povinnosť štátu podieľať sa na zabezpečení platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti. Predpokladá sa, že v súvislosti s realizáciou projektu správy sociálnych dávok v druhej polovici roka 2001 štát poskytne návratnú finančnú výpomoc. Súčasne platný zákon o Sociálnej poisťovni nepozná inštitút sankcií pri porušení ustanovení zákona o Sociálnej poisťovni.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Orosz a po ňom pán poslanec Kalman.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi dobre poznáme tón vystúpení pána poslanca Tkáča, keď z jeho tónu cítiť, že on má pravdu a iná pravda nie je. Chcem povedať, že sa dopustil veľmi veľa nepresností vo svojom vystúpení. Mám dve minúty, tak aspoň k jednej téme.
(Hlasy v sále.)
Dajte mi hovoriť, ak dovolíte.
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, páni poslanci.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
K otázke večnej témy pána poslanca - rozšírenie právomoci Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu verejnoprávnych inštitúcií. Vždy tvrdíš, pán poslanec, že sa tým stráca verejnoprávny charakter týchto inštitúcií a tieto normy sú protiintegračné.
Ak mi dovolíš, budem ti citovať z materiálu pracovnej skupiny najvyšších kontrolných úradov asociovaných krajín a Európskeho účtovného dvora - odporúčanie číslo 3: "Najvyššia kontrolná inštitúcia by mala mať právo, moc a prostriedky jednoznačne ustanovené v ústave a zákonom na kontrolu všetkých verejných zdrojov," opakujem, všetkých verejných zdrojov "a činností, vrátane zdrojov Európskej únie, bez ohľadu na to, či sú vykázané v národnom rozpočte, bez ohľadu na to, kto drží alebo riadi tieto verejné zdroje alebo činnosti." To isté je v Rímskej deklarácii o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly. Ostatne hovoril o tom aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
V tvojom vystúpení si použil svojský výklad ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán poslanec Kresák už hovoril o problematike legitímneho práva poslancov podávať v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy. Úplne unikátny je tvoj výklad plynutia 15-dňovej lehoty. Podľa toho, čo si povedal, lehota neplynie od doručenia materiálu do príslušného priečinka poslanca, ale odvtedy, keď sa pánu poslancovi uráči z tohto priečinka vybrať materiál. Úplne absurdné je tvrdenie, že novela nepomáha predsa reforme verejnej správy. Ja sa pýtam, či platná ústava umožňuje reformu verejnej správy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kalman a po ňom pán poslanec Tarčák.
Pán poslanec Kalman, nech sa páči.
(Hlasy v sále.)
Upokojte sa, pán poslanec Cuper, hovorí váš kolega.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Kalman:
Vypočuli sme si ďalší súbor konkrétnych a vysokoodborných zdôvodnení neprijateľnosti návrhu novely. Vypočuli sme si ďalší súbor logicky zdôvodnených a jednoducho povedaných návrhov, takže skutočne musíme pochopiť, prečo je v súčasnom období nenormálne prijímať to, čo sa v novele návrhu zákona uvádza. Zároveň sa zdôrazní, že za celý čas sme nepočuli odborný protiargument alebo vyvrátenie tých našich námetov, o ktorých hovoríme a o ktorých hovorili aj mnohí naši kolegovia.
Pán Orosz sa teraz pokúsil vyjadriť v súvislosti s tripartitou. Pán poslanec Tkáč bol asi piaty, ktorý skutočne odborne vyjadril podstatu tripartitného systému vo verejnoprávnych inštitúciách typu zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a typu Národného úradu práce. Pán Orosz, teraz ste hovorili o otázke odporúčaní, ale nepovedali ste niektoré ďalšie odporúčania, ktoré sa týkajú aj Medzinárodnej organizácie práce a iných inštitúcií zaoberajúcich sa postavením odborov.
Ak, pán Rusnák, chceme budovanie občianskej spoločnosti riešiť prostredníctvom finančných zdrojov a chceme si robiť fetiš z čísel, nikdy občiansku spoločnosť nevybudujeme. Preto by bolo dobré, aby ste argumentovali odborne a správne. Zatiaľ bolo vyvrátené len jedno správne vyjadrenie. Bolo to vyjadrenie, o ktorom hovoril podpredseda Hamžík, keď vyvrátil doterajšie tézy, že všetko to, čo robíme, je požiadavka Európskej únie. Včera tu presne a jasne povedal, že to nie je požiadavka Európskej únie, že to je naše chcenie, ak hovorím naše, tak určitých skupín, určitých záujmov, ktoré sa prostredníctvom Európskej únie len znásilňujú a takýmto spôsobom sa skresľuje a straší.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Tarčák a po ňom pán poslanec Gašparovič.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
z vystúpenia pána Tkáča vyplýva jednoznačne jeden záver, že nie je namieste to naduté sebavedomie predkladateľov, ktorí sa sami seba definovali ako azda najlepší a jediní experti na ústavné právo. Ale predložená novela jednoznačne hovorí o tom, že produkt týchto pánov je na veľmi nízkej úrovni, že rokovať o ňom je veľmi zložité. Pretože pán poslanec nespochybnil právo dávať návrhy, predsa o tom nehovoril, ale ak ich je toľko, a to nielen z vlády, z rokovania vo výboroch, z rokovania v pléne, veď to sú desiatky, to svedčí o tom, že pôvodná predloha je na veľmi nízkej úrovni.
Ale som presvedčený o tom, že keď budeme ešte ďalej pokračovať v diskusii a budeme argumentovať, že azda i predkladatelia pochopia túto skutočnosť, že je to veľmi-veľmi nekvalitný materiál, pretože i samotný predkladateľ pán Orosz pripustil po niekoľkodňovej argumentácii, že skutočne treba niečo robiť s referendom vo vyšších územných celkoch, treba sa zamyslieť nad nejakou záklopkou, takisto ako to pochopil pán poslanec Faič, ktorý navrhuje pozmeňujúci návrh, kde chce obmedziť možnosť spájania vyšších územných celkov. Som hlboko presvedčený o tom, že ak vydržíme, tak presvedčíme i predkladateľov a že i vládna koalícia, či už politbyro, alebo koalícia ako celok, dospeje k názoru, že treba začať pracovať na novom a oveľa širšom konsenze, či to už bude malá alebo nejaká iná novela ústavy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič a po ňom pán poslanec Cuper.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán predseda.
Pán predseda a kolegyne, kolegovia,
je zaujímavé, ako vaši predkladatelia návrhu novely ústavy zareagujú, ak sa im niečo nepáči, aj slovami, že tvárite sa, akoby ste len vy mali pravdu. Ja si myslím, že vy sa tak tvárite, pretože neakceptujete niektoré úvahy a závery aj medzinárodných komisií, ktoré hovoria napríklad o tom, ako sa bude, s akými kompetenciami a spôsobom vstupovať do Európskej únie. Veď skupina, ktorá hodnotila našu ústavu, obsah ústavy, GOMEZ-ACEBO & POMBO hovorila aj o určitom pohľade na Slovensko, kde sa hovorí, čo sa týka Slovenskej republiky, myslíme si, že vzhľadom na jej zvláštne okolnosti je to krajina, ktorá dosiahla svoju vlastnú identitu po prvýkrát v histórii, a teda riadne ju možno teraz považovať za zvrchovaný štát, že je vhodnejšie použiť formu typu prevodu kompetencií a teda nie to, čo hovoríte vy. Už nám to odporúčajú oni. A všimnite si, aká spolupráca je medzi koalíciou.
Pán poslanec Kresák okamžite zacitoval § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku a zvalil vinu na predsedu Národnej rady, že si nevyžiadal vykonávacie predpisy, pretože je to jeho oprávnenie. Pán poslanec, máš stopercentnú pravdu, áno, predseda Národnej rady ich mal vyžiadať alebo mohol vyžiadať. Ale predstavte si, pani poslankyne, poslanci, ak by bol všetky tieto právne návrhy zákonov predseda vyžiadal, tak vy ich nemáte dodnes a ešte dnes nemôžete túto novelu predkladať a nemôžeme o nej hovoriť. V tom je problém, že ste neboli schopní pripraviť tieto novely, resp. nové zákony, ktoré bolo potrebné ako vykonávacie k ústave predložiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper a po ňom pán poslanec Bajan.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem vám najprv povedať, že mi nemusíte oznamovať, kto a ako bude hovoriť, lebo ja nie som cenzor. Na tých sa tu hráte skôr vy, ktorí vediete schôdze.
Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Tkáča, kde hovoril o kontrole verejných financií Najvyšším kontrolným úradom. Dovolím si pánu Rusnákovi aj pánu Oroszovi oponovať. Ja som tú časť do ústavy písal. Vtedy bol značný odpor obcí, aby sa verejné financie aj v časti, kde jednoducho hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu a vykonávajú prenesený výkon štátnej správy, kontrolovali Najvyšším kontrolným úradom.
Ale, pán Rusnák, ak chcete rozšíriť kontrolu na všetky verejné financie, tak je zaujímavé, prečo ju nechcete rozšíriť na tie verejné inštitúcie, ktoré sa nazývajú public sektor alebo tretí sektor, všetky tie organizácie pani Szücsovej, pani Wolekovej, ktoré nás prenasledovali vo volebnej kampani, ktoré dostávali peniaze zo Spojených štátov a aj iných zdrojov a teraz si žiadajú dokonca, aby sme im zakotvili 2 % zo štátneho rozpočtu. Nech ich platia aj naďalej. Veď slúžili vám, slúžili proti záujmom tohto národa vždy, slúžia proti záujmom tohto národa, sú spojené s M.E.S.A.10 a s ďalšími inštitúciami. Takže tie by som kontroloval, lebo tie pretavujú zahraničné peniaze zo zahraničných záujmových zdrojov, ktoré sa chceli zmocniť privatizovaného slovenského majetku. A na to slúžili. Teraz by bolo dobré, keby zasa oklamali občanov a zasa im platili občania z verejných zdrojov, teda zo štátneho rozpočtu. Tam je problém. Nemyslím si, že treba kontrolovať to, čo vy hovoríte, pán Rusnák.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
S pochopením som počúval kolegu Tkáča. Bol prvý zo 46 poslancov, kto nevytiahol maďarskú kartu. Napriek tomu, že jeho kolegovia z klubu ho úspešne dopĺňali v tejto téme, neviem, o čom diskutovali, čiastočne sám si postavil priority, čiže to kvitujem.
Druhá poznámka - mám pocit, že naozaj treba urobiť nezávislú kontrolu nad celým sektorom verejných financií, a to smerom k Jankovi Cuperovi, áno, som za kontrolu aj v samospráve. To aby bolo jasné.
A tretia poznámka. Na základe diskusií, ktoré som mal s vašimi kolegami starostami a primátormi, s takým zvýšeným obočím sledujú diskusiu, kde ako keby ste zvažovali, či je dobrý presun kompetencií. Čiže odporúčam vám pomerne radikálne zmeniť tón v tejto oblasti, pretože nestretáva sa to s pochopením nielen u našich, ale ani u vašich starostov a primátorov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč - reakcia na faktické poznámky.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili vo faktických pripomienkach. Budem reagovať najmä na otcov predkladateľov. Pán poslanec Šimko, vy ste ešte teraz nevystúpili k novele ústavy, aby ste nespomenuli Vladimíra Mečiara. Ja viem, že už ste v tretej strane od začiatku volebného obdobia, už máte troch predsedov, z toho jedného dvakrát a máte v tom chaos, ale zrejme asi platí, že vidieť Dzurindu a ozve sa ti Mečiar. Prosím vás, dajte mu pokoj. My sme svojprávni a nám nemusí koaličná rada ani predseda Mečiar nič radiť na rozdiel od vašej vládnej koalície, pretože, ako je zrejmé, vaši kolegovia stlačia všetko to, čo vy pripravíte.
Pokiaľ ide o pána predkladateľa Kresáka aj Orosza čiastočne, vážení páni, trvám na tom, že konáte protizákonne v rozpore s rokovacím poriadkom, ktorý je zákonom. Sami ste potvrdili, že 25. ste to dali do Kancelárie Národnej rady a nám to došlo na stôl 6. 1. Aj v týchto zemepisných šírkach je to rozdiel len asi 7 dní, čiže žiadnych 15, tak ako ste to sa snažili zakamuflovať. Konáte protizákonne, postup pri prerokúvaní novej Ústavy Slovenskej republiky je protizákonný v Národnej rade.
Čo sa týka tripartizmu, asi o tom bolo dosť rečí, ja sa divím práve ľavicovým politikom, že likvidujete tripartitu tým, že zasahuje nezávislý Najvyšší kontrolný úrad, vraj pretože je tam, samozrejme, tripartitný dozor a sú tam tripartitné orgány jej kontroly. Vláda povedala, že predkladaný návrh treba doplniť o závery prerokovania predkladaného návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Je to na strane 14 stanoviska vlády. Pán Orosz a pán Kresák často používajú termín, že pani poslankyňa, pán poslanec, asi ste to nečítali. Vy dvaja asi ste to nečítali, keď nám odmietate dať stanovisko RHSD, tak ako to vyžaduje na strane 14 samotná vláda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Weiss. Stráca poradie. Ďalej je písomne prihlásený pán poslanec Cuper a po ňom pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chápem, pán predseda, že pán Weiss ako sexsymbol slovenskej politiky na Sviatok svätého Valentína má viac povinností ako ja. (Smiech v sále.) Ale napriek tomu všetkému mohol prísť a vystúpiť a neodkladať si to na záver, ale možno sa chystá aj na vystúpenie už v Spolkovej republike Nemecko ako veľvyslanec. Takže má svoje problémy. Preto budem hovoriť ja.
V prvom rade chcem pozdraviť všetkých zaľúbených, tých skôr narodených, aj tých neskôr narodených, mužov aj ženy a osobitne chcem pozdraviť tých, ktorí ľúbia aj Slovenskú republiku a nie sú iba zarytými svetoobčanmi a internacionalistami, a osobitne tých, ktorí ľúbia aj slovenskú ústavu a budú zaľúbení do toho, čo kedysi pán poslanec Zajac nazval "novým ústavným vlastenectvom", lebo my v opozícii skôr sme zaľúbení do Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, pán poslanec, prológ máte za sebou, poďme k ústave.
Poslanec J. Cuper:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení občania,
myslím si, že nám odpustíte, keď tak dlho diskutujeme o najzákladnejšom zákone tohto štátu. Je to spoločenská zmluva, podľa ktorej sa upravujú vaše práva ako občanov. Je to váš vzťah k štátu. Je to vzťah štátnych orgánov navzájom. Je to proste systém noriem hodnôt, ktoré upravujú náš každodenný život. Nie sme prví a nebudeme zrejme ani poslední, ktorí o ústavných pomeroch diskutujú. Už otec dejepisu Herodotos píše o tom, že vážení muži v gréckych polis, teda štátoch, dlho diskutovali o tom, ako usporiadať pomery v ich vznikajúcich štátoch. Obdobne tí, ktorí študujú grécku filozofiu, by mi dali za pravdu, či už Platón alebo Aristoteles celý svoj život venovali tomu, ako usporiadať pomery v gréckych štátoch a aká ústava pre ktorý štát by bola najvhodnejšia.
Slovensko je nový štát. Kedysi sme patrili do Uhorska, a uhorské ústavné tradície neboli písané. Boli obyčajové. Preto aj o nejakej ústavnej tradícii sa dá ťažko hovoriť. Ale predsa len, sčasti táto diskusia v parlamente pripomína niečo z dejín slovenskej ústavnej tradície alebo, ak chcete, tej, ktorá jej predchádzala - uhorskej. O tom, ako usporiadať pomery v bývalom Uhorsku najmä z hľadiska štátoprávneho postavenia Slovenska, viedli dialóg už mnohí pred nami. A preto ak sa tu hádame alebo ak si vymieňame názory s maďarskou koalíciou alebo s jej poslancami, mne to pripadá alebo pripomína až priveľmi diskusiu, ktorú kedysi viedol ústavný právnik z Trenčianskej stolice Timon s tým, ktorý síce mal slovenské meno, ale zrejme maďarské názory alebo veľkomaďarské názory, Benczíkom.
Pripomínam niektorým maďarským poslancom, že už vtedy bola slovenská strana miernejšia, pretože Timon, ktorý obhajoval postavenie trenčianskej komitátnej šľachty, hovoril, že prví, ktorí obývali toto územie pod Tatrami, boli Slováci. A vytvoril takzvanú pohostinskú teóriu, v ktorej hovoril, že Slováci, ktorí boli národom poľnohospodárov, usadlým, prijali príchodiacich kočovných Maďarov. Benczík naopak, postavil takzvanú podmaniteľskú teóriu a hovoril, že nie Slováci prijali Maďarov, ale Maďari si jednoducho tento životný priestor vydobyli. Ostrá diskusia a boj za novelu ústavy, ktorá v mnohom vychádza predovšetkým v ústrety požiadavkám maďarskej národnostnej menšiny a sčasti dezintegruje slovenský štát do európskych štruktúr, mi pripomína, nehnevajte sa, trocha podmaniteľskú teóriu.
Práve preto je potrebné, aby občania túto diskusiu sledovali. Práve preto je potrebné, aby sa s ňou oboznámili, lebo ústava nepatrí iba politikom, ale občanom. Práve preto si predkladatelia ústavy týchto skutočností mali byť vedomí. Mali ústavný návrh, ale aj pozmeňujúce návrhy včas publikovať, dať na všenárodnú diskusiu. Zopakujem iba slová amerického vedca Jamesa Wilsona, ktorý hovorí: "Takmer od chvíle, keď bola Ústava Spojených štátov ratifikovaná, sa o nej diskutovalo, ako by sa dala zlepšiť. Do tejto diskusie len zriedkakedy zasahovali radoví občania, ktorí tento dokument uctievajú, aj keď ho do všetkých podrobností nepoznajú." Práve preto, že ústave sa zo strany ľudu dostalo doslova širokej podpory, kládli si vedci a politici pri jej zásadnej kritike alebo pri predkladaní ďalekosiahlych pozmeňujúcich návrhov určité obmedzenia.
V tejto súvislosti mi prichádza na um, vážení páni kolegovia Šimko, Kresák, Orosz, pán Hrušovský sa k tomu priznáva menej, že vy ste si také ďalekosiahle obmedzenia určite nekládli. Práve naopak, mám taký pocit, že ste sa za každú cenu, aj za cenu toho, že slovenský národ príde o svoju štátnosť, alebo, lepšie povedané, aj za cenu toho, že ju ohrozíte, aby som bol miernejší, pustili do ďalekosiahlych zmien, ktorými chcete decentralizovať štátnu moc slovenského štátu.
"Ústavu nie je možné tvoriť alebo pretvárať," tvrdí ďalej pán Wilson, "len na základe abstraktných úvah alebo neoverených faktov." Dokonca ani v roku 1787, keď sa pôvodný text ústavy písal, nešlo o cvičenie o abstraktnej filozofii, ale najskôr o úsilie riešiť naliehavé praktické problémy vo svetle teórie ľudskej prirodzenosti na základe poučenia z minulých skúseností precízneho zváženia toho, ako fungujú iné štáty alebo ako fungovali v minulosti. Aj táto skúsenosť predkladateľom ústavy chýba.
Najskôr sa mi zdá, že páni predkladatelia ústavy sa inšpirovali tým, že naša ústava je mŕtvym dielom. Takže ich to zrejme inšpirovalo k tomu, aby proti mŕtvej ústave postavili živú ústavu, alebo sa zrejme situovali do úlohy oživovačov ústavy. Chcem im pripomenúť, že slovenská ústava je živé dielo, pretože na rozdiel od komunistických čias bol zriadený Ústavný súd, ktorý sa zaoberá všetkými potrebnými naliehavosťami ústavných zmien, ktoré život prináša. A potom je tu, samozrejme, niekoľko zásadnejších aj menej zásadných novelizácií, ktoré sme prežili za krátky čas existencie Ústavy Slovenskej republiky. Mám taký dojem, že vážení páni poslanci, ktorí ústavu napísali a predkladali, toto všetko do úvahy nebrali.
Vážení páni predkladatelia ústavy,
vážení páni poslanci,
ale aj občania Slovenskej republiky,
ak chceme chápať ústavu v zmysle základov verejného práva, nemôžeme spochybňovať jej právny charakter. Ak sa prikloníme k názoru, že ústava nie je právom ani súhrnom verejného práva, potom by sme mohli a možno to aj tvrdí Američan Robert Borg, že do ústavy sa dajú prepašovať všelijaké veci - morálne, aj nemorálne politické postoje intelektuálnej elity, ktorá má ďalekosiahle dôsledky nielen vnútri štátu, ale aj za hranicami tohto štátu.
Často sa týmto ľuďom, ktorí majú nekritické postoje k ústavným návrhom a prepašúvajú do právneho textu svoje politické a elitárske postoje, vyčíta, že majú ich elitárske postoje triedny základ. Mám taký pocit, že predkladatelia návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky akosi veľmi ľahko prekročili tieň proletárskeho internacionalizmu a dali sa na bezbrehý univerzalizmus, alebo, ak chcete, svetoobčiansky univerzalizmus. Nechápu potreby vlastného národa, jeho ústavného a štátneho vývoja, bezbreho zohľadňujú iba záujmy nejakých imaginárnych nedefinovaných potrieb údajného integrovania sa Slovenskej republiky do európskych alebo iných nadnárodných štruktúr.
Za týmito tendenciami v parlamente, žiaľbohu, stojí predovšetkým Demokratická strana, bohužiaľ, aj časť Strany demokratickej ľavice, ktorá je úzko elitársky spojená s tou časťou Demokratickej strany, ktorá k tomuto národu, tomuto štátu jednoducho nijaký vzťah nemala a ani nemá, a ostávajúca časť poslancov sa potom nechá nimi "kočírovať" a viesť. Tu treba hľadať odpoveď na otázku slovenskej ústavnej súčasnosti, lebo len tak dospejeme k odpovedi na druhú otázku: Aké ciele si ľudia, ktorí novelu ústavy pripravili, kladú alebo aké sledujú? Treba si teda postaviť otázku: Kto na Slovensku vládne? Schuster, Dzurinda, SDKÚ či, nedajbože, SDĽ? Vládne Demokratická strana s maďarskou koalíciou. Ešte presnejšie bolo povedané, ak chcete súhrnne, tieto strany vládnej koalície dnes podporuje 40 % občanov Slovenskej republiky, ak zúžim to, čo som povedal, Demokratickú stranu 1,8 %, maďarskú koalíciu 12 %. Teda o tom, aká bude podoba zásadnej novely Ústavy Slovenskej republiky, rozhodne politická reprezentácia, ktorá reprezentuje 14 % občanov Slovenskej republiky. Ja sa pýtam predkladateľov: Môže takáto novela ústavy prežiť ich funkčné obdobie, ktoré, myslím si, nebude trvať ešte ani do budúceho funkčného obdobia, čomu by nasvedčovali niektoré politické konzekvencie súčasnosti dotýkajúce sa Ústavného súdu, kde si zrejme pripravujú svoje teplé miestečka?
Cieľom tejto reprezentácie je oslabiť, prípadne likvidovať slovenskú štátnosť, ktorú bytostne nechceli, nestotožňovali sa s ňou, ba keď si spomeniem na pána poslanca Šimka, ako vykrikoval vo federálnom parlamente, že sme barbari, ktorí chceme zničiť kvitnúci štát, tak sa mi dnes chce ho opýtať: Pán Šimko, vy ste kondotiér, ktorý je schopný napísať ústavu pre každý štát, vy ste ochotný slúžiť každej vláde, každému, kto vás za to dobre zaplatí, ako kedysi švajčiarski landsknechti, ktorí slúžili všetkým panovníkom Európy. (Potlesk.) Netvrdíte ešte, že budete mať nejaké národné povedomie vo faktickej poznámke, a nesnažte sa nás, pán Šimko, moralizovať, nesnažte sa nás poúčať, nesnažte sa nás tu nejakým spôsobom cenzurovať, pretože jednoducho z toho sme vyrástli. Slovenská republika je slobodný a demokratický štát, my sme slobodní a demokratickí občania a dokonca poslanci slovenského snemu.
Treba vedieť, že aj v Ústave Slovenskej republiky by malo byť povedané niečo o transparentnosti moci, žiaľbohu, tejto otázky sa vážení páni predkladatelia nedotýkajú. Snažia sa o to, aby si zabezpečili predovšetkým svoju autoritu, ale autorita sa nezabezpečuje samotným vykonávaním moci. Autorita je spojená s niečím, čomu sa hovorí aj "imidž" a ten, vážení páni poslanci, si zabezpečujete tým, čo ste napísali do Ústavy Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolil by som si teda na záver prvej časti odcitovať výrok z kritických esejí Mirabeaua: "Nikdy nebolo veľké dielo vykonané takými malými ľuďmi! - zvolal istý revolucionár vo francúzskom parlamente pri predkladaní francúzskej ústavy."
K jednotlivým ustanoveniam novely zákona.
V prvom bode novela ústavy hovorí o tom, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Vážení páni predkladatelia, ja sa pýtam, ak toto ustanovenie nemá mať deklaratórny charakter, tak sa vás chcem opýtať, či poznáte Viedenský dohovor o sukcesii štátov, o vzťahu k zmluvám. Slovenská republika je nový štát, samozrejme, že jej právom je prehodnotiť každú medzinárodnú zmluvu, do ktorej bola sukcesorom, a neviem, prečo toto právo chcete odobrať a povedať generálne, že Slovenská republika je vopred viazaná všetkými medzinárodnými zmluvami bez ohľadu na to, či by jej také zmluvy mohli alebo museli vyhovovať, a nechcete jej dať právo, aby takéto zmluvy prehodnotila. Pokladám toto ustanovenie za celkom zbytočné. Ak má slúžiť ako zástierka pre iné ustanovenia ešte politickejšej povahy, tak prosím, môžete ho tam nechať, ale v opačnom prípade je ho potrebné vypustiť.
V ďalšom sa hovorí o tom, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Ja by som pánu predkladateľovi Kresákovi povedal, aby toto ustanovenie bolo v súlade s poznatkami aj vedy o ústavnom práve, bolo by potrebné napísať, ak ma nechce presvedčiť, že sa vytvára ústavný predpoklad na opätovné spojenie alebo vstup Slovenska do budúcej česko-slovenskej federácie - pán kolega Kresák, tie opičky, ktoré robíš, si môžeš nechať pre starú mamu, keď sa s ňou večer stretneš po rokovaní, na to sme si už zvykli, že zakrývaš svoju neistotu a neznalosti nie celkom sebavedomými úsmevmi.
Takže je potrebné buď napísať, že Slovenská republika vstúpi do nadštátnych alebo medzištátnych spojení, pretože medzinárodné organizácie, do ktorých sa chystáte alebo chystáte Slovenskú republiku doviesť na čele s pánom Dzurindom, smeruje do medzištátnych alebo nadštátnych spojení štátov, rozhodne nie do zväzku štátov. O tom tu už hovoril pán predrečník Vojto Tkáč, keď hovoril, že Slovenská republika nesmeruje do nejakej európskej federácie, lebo takej nieto, taká je zatiaľ iba predstava pána Joschku Fischera, ale sú aj takí autori, ktorí jednoducho kritizujú vytvorenie umelého svetového štátu a tobôž aj vytvorenie umelého európskeho štátu. Takže Európska únia aj po prijatí Maastrichtskej zmluvy je stále len nadštátnym spojením alebo, ak chcete, medzištátnym spojením štátov bez vlastnej suverenity.
Nechápem, prečo generálne v druhom článku sa oznamuje, že Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom. Ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ak medzinárodná organizácia vydala právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť i pred zákonmi Slovenskej republiky. Znova sa pýtam pánov predkladateľov, ktoré medzinárodné organizácie vydávajú právne záväzné akty, ktoré by mali priamu supremáciu bez ratifikačného procesu. Ja zatiaľ také organizácie nepoznám, časť práv Európskej únie má priamu supremáciu, časť, samozrejme, má odporúčajúci charakter, a preto jednoducho s týmto ustanovením nie je možné súhlasiť a ak aj, tak by mohlo platiť, čo sa týka Európskej únie z hľadiska našich integračných ambícií, rozhodne by mohlo platiť až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Obdobné ustanovenie odseku 3 - Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť, demokratický poriadok v Európe za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Nič tomu nebráni, pán kolega Kresák, aby sa zaradila aj za súčasného ústavného stavu, pretože mám so sebou odporúčanie alebo správu, ktorú vypracovala firma GOMEZ-ACEBO & POMBO, Ústava Slovenskej republiky a Európska únia, a nijaká takáto požiadavka sa tam neobjavuje.
No úplne obskúrnu povahu má požiadavka, že na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, v ktorých Slovenská republika má členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na základe vykonávania ktorých je potrebný zákon medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, vyžaduje sa pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán kolega Kresák, ktoré medzinárodné zmluvy zakladajú priamo práva právnických a fyzických osôb Slovenskej republiky len tak pre nič, za nič? Možno by mohli niektoré dokumenty o ľudských právach byť týmto spôsobom interpretované a aplikované súdnou mocou, ale rozhodne pre občanov Slovenskej republiky, ktorí napríklad chcú vstupovať do obchodných alebo iných vzťahov, rozhodne také práva nezakladajú, ak áno, tak sa nechám rád poučiť, samozrejme, ak nechceme povedať to, že Slovenská republika nebude zvrchovaným nadvládcom na tomto teritóriu, ale niekto iný bude zvrchovaným nadvládcom, pretože jednoducho zákonodarca je zároveň zvrchovaným nadvládcom nad územím, nad ktorým jeho zvrchovaná vláda funguje. Netvrdím, v bode 4 článok 17 ods. 3 a 4 je indiferentný, predložil ho aj kolega Fico, dotýka sa predĺženia lehoty zadržania, prosím, mohlo by sa o ňom diskutovať, mohlo by sa o ňom hovoriť, či ho zaradiť do ústavy, alebo nie. Obdobne bod 5 článku 18, ktorý, pán Fico o ňom dlhšie diskutuje, dotýka sa zaradenia, povinnosti občanov odpracovať alebo poskytovať služby na základe zákona, ktorá by tvorila súčasť bežných občianskych povinností, i keď nie som celkom presvedčený o tom, či v takejto podobe by sa to dalo realizovať, alebo nie, azda keby sa táto povinnosť preniesla na obce, prosím, možno by sa dalo o tom diskutovať. Či ju môže garantovať samotný štát, ktorý je viazaný medzinárodnými zmluvami o výkone práce, ťažko povedať.
Ďalší bod 7 sa dotýka toho, čo je tu najspornejšie a čo má odštátniť Slovenskú republiku ako suverénny štát. V článku 26 ods. 5 sa má pojem "štátny orgán a orgány územnej samosprávy" nahradiť slovami "orgány verejnej moci". Ja neprotestujem, že neexistuje aj pojem orgány verejnej moci, to je pojem veľmi široký a neurčitý, najmä ak sa ním chce nahradiť v celej ústave alebo v celej dikcii ústavy pojem štátne orgány alebo štátna moc. Tak ako existuje verejná moc v Slovenskej republike, bude existovať aj štátna moc, bude existovať moc územných samospráv a obecných samospráv a záujmových samospráv, ale to ústava musí presne diferencovať a musí aj, samozrejme, ich presne legálnymi definíciami definovať. Nie je možné hodiť nejaký pojem orgány verejnej moci a legálne ho nedefinovať, teda neuviesť legálnu definíciu. To nie je podľa môjho názoru a nielen podľa môjho názoru, ale väčšiny právnikov, s ktorými som sa rozprával, príliš šťastné riešenie.
S bodom 8 sa dá súhlasiť. To, či budeme mať hasičský zbor alebo zbor požiarnej ochrany, to naozaj nie je zásadná ústavná požiadavka. Takisto ako text k článku 51, kde sa zakladá tzv. emergency systém pre prípad ohrozenia alebo vojnového stavu, priznám sa, s tým by sa dalo súhlasiť, lebo ide o to, že tieto ustanovenia v slovenskej ústave chýbali, neboli tam dané z iných požiadaviek, viem, prečo neboli dané a práve preto, lebo niektorým vtedajším politickým reprezentantom - ja som vtedy v Národnej rade Slovenskej republiky nebol - až príliš vírilo v hlave to, čomu sa hovorilo totalitný režim, a nechceli to tam mať za žiadnych okolností.
Obdobne by sa dalo diskutovať o článku 60, ktorý sme už otvárali a o ktorom diskutoval aj pán Rusnák - Najvyšší kontrolný úrad. Priznám sa, dikcia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola prijatá do slovenskej ústavy, pochádza viac-menej zo švédskej ústavy, vtedy bola iná situácia, dnes je iná situácia, nič nebráni ani dnes Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby vykonával činnosť nad všetkými organizáciami, ktoré nakladajú s rozpočtom Slovenskej republiky alebo rozpočtovými prostriedkami. To, že rozšírite činnosť Najvyššieho kontrolného úradu aj na Fond národného majetku, pokladám za obyčajné farizejstvo. Jednoducho, vy privatizujete celkom iným systémom ako cez Fond národného majetku, rozhodovanie je ešte menej transparentné, a to z prostriedkov oveľa menej transparentných ako počas našej vlády. Jednoducho vaša politika reforiem je taká, že treba previesť všetok majetok do zahraničia, lebo len vtedy budeme šťastní a blahobytní, keď Slováci nebudú nič vlastniť. Proste budeme bez akýchkoľvek, budeme bez bohatých aj bez chudobných.
Pánom predkladateľom chcem iba povedať, že múdre hlavy, ktoré sa zaoberajú fungovaním spoločnosti a tých najlepších v spoločnosti a hovoria, že je dobré, ak národ má aj bohatých, aj chudobných, je dobré, ak má početnú strednú triedu, lebo je oporou štátu. Najlepšie európske štáty, či už Anglicko, Francúzsko, Taliansko, majú až od 60 do 70 % ľudí v strednej blahobytnej triede. Títo ľudia sú oporami národných štátov, títo ľudia budú nútiť aj politickú elitu, pretože len ťažko sa bude vzdávať svojich kompetencií, pretože, pán Kresák, nejde o vzdávanie sa práv suveréna, ale o vzdávanie sa kompetencií. Títo ľudia bojujú proti tomu, aby bola európska federácia a snažia sa posilňovať domácu ekonomickú základňu.
Často sa uvádza príklad, pán kolega predkladateľ, Španielska, ktoré v 16., 17. storočí zo svojich kolónií doviezlo desaťtisíce ton striebra a tisíce ton zlata a do 20. storočia vstupovalo ako najchudobnejšia krajina. Poučilo sa a dnes Španielsko buduje silnú národnú ekonomickú základňu, ktorá zabezpečuje Španielsku dôstojné postavenie aj v Európskej únii, aj v NATO, aj v iných svetových štruktúrach. Ak by Španielsko bolo chudobným štátom, zachádzal by s ním každý asi tak, ako so Slovenskou republikou. Prikláňam sa k názorom, ktoré hovoria, že ak vypredáme všetko bohatstvo, ak sa zaradíme k juhoamerickým krajinám alebo k európskym krajinám, tak jednoducho nikto s nami nebude komunikovať, ani nikto nás nebude brať vážne, aj keby ste desaťnásobne zmenili Ústavu Slovenskej republiky a aj keby ste desaťnásobne znížili schopnosť odovzdávať suverenitu Slovenskej republiky Európskej únii.
Chcem sa ďalej vyjadriť k článku 64a, ktorý pokladám za to, čo by v Ústave Slovenskej republiky v tomto čase rozhodne robiť nič nemalo. Jednoducho, pán Kvarda tu čítal českú ústavu, takže nebudem opakovať, pán Kvarda čítal že v českej ústave je napísané, že obec a vyšší územný celok sú územnými a správnymi celkami združujúcimi osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. To je pravda, pán Kvarda, ja s vami plne súhlasím, tak je to napísané aj v súčasnej ústave, lenže bez toho slovíčka samostatnými. Ak ste si to neprečítali, tak si to ešte raz prečítajte, ja vám to môžem zopakovať. V českej ústave nikde nie je napísané, že by obce a územné celky boli samostatnými. Táto dikcia zakladá jednoducho nie územnú samosprávu, nie decentralizáciu, ale autonómiu. Môžete sa tváriť, ako chcete, taká je, žiaľbohu, pravda.
Ďalej v článku 65 hovoríte o tom, že obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi. Obdobne opäť sa pýtam pána poslanca Rusnáka, či aj na tento majetok alebo na tieto finančné zdroje sa bude vzťahovať kontrolná právomoc Najvyššieho kontrolného úradu, alebo to bude ich autonómna sféra, do ktorej nikto zo štátu nebude zasahovať.
Obdobne v článku 66 sa hovorí o združovaní vyšších územnosprávnych celkov s inými vyššími územnosprávnymi celkami. Hovorilo sa tu, že také isté ustanovenie sa v terajšej ústave dotýka združovania obcí. To je pravda, obce sa môžu združovať do regionálnych združení. Lenže ak dáme v tejto etape do ústavy, že vyššie územné celky sú samostatnými územnými celkami, ktoré majú vlastný rozpočet, vlastné rozsiahle kompetencie, že majú vlastnú legislatívu na úrovni nariadení vlády, nie vyhlášok, že majú vlastného predsedu voleného priamo občanmi, že majú vlastný zákonodarný zbor a dokonca majú absolútne nedefinované právo na vypísanie referenda o čomkoľvek, že toto právo na referendum môže spochybniť len Ústavný súd, a to ešte v trojčlennom senáte, myslím si, že to nie je nič, čo by malo spoločné s decentralizáciou.
Ja pánom predkladateľom ústavy odcitujem, aby ma neupodozrievali, že hovorím svoj názor, prečítam im od jedného pána profesora z Rotterdamu, ktorý sa volá Aisebos, ktorý napísal Jednotný štát ako forma správneho usporiadania, a on píše: "Územná teritoriálna decentralizácia znamená, že územie štátu je rozdelené na menšie oblasti, kde sú zriadené výkonné správne a politické administratívne orgány. Na tomto území pre decentralizovaný jednotný štát platí, že kompetencie, ktoré tieto orgány vykonávajú priamo, nie sú v ústave pevne zakotvené." Ale vy ich pevne zakotvujete, v podstate centrálnemu zákonodarcovi ostáva kedykoľvek možnosť zákonom obmedziť alebo zrušiť kompetencie územných samospráv, toto naša ústava rozhodne neobsahuje.
Za súčasných pomerov, keď je tu snaha maďarskej politickej elity za každú cenu dosiahnuť autonómiu južného Slovenska aj v podobe Komárňanskej župy, ktorá sa môže referendom spojiť, alebo aj bez neho, s inou župou, ja neviem, ktorá bude vytvorená v Honte, Above, vytvorí sa súvislý územný pás, v ktorom sa môže kedykoľvek uskutočniť referendum a kedykoľvek uplatniť to, o čom pána Duka-Zólyomi tak často hovorí, sebaurčovacie právo. Pán Duka, ale ja mám dobrú pamäť od včera. Upokojte sa, pán Kresák, na vašom mieste ani ja by som nemal dobrú náladu, ak by som také hlúposti popísal do ústavy. Ale aby ste, pán Kresák, pochopili, v čom je váš návrh o samostatných vyšších územných celkoch zlý a v čom nedomyslený, mám tu pred sebou aj francúzsku ústavu, aj taliansku ústavu, kde sa jednoznačne hovorí, že kontrolu zákonodarných a správnych aktov, decentralizovaných orgánov štátu vykonáva...