Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Faiča sa prihlásilo spolu 12 pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Krajči.
Pani poslankyňa Tóthová. Pani poslankyňa Tóthová stráca možnosť vystúpiť vo faktickej poznámke, nie je prítomná v rokovacej sále.
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Chcem oceniť to, že pán poslanec Faič je vlastne prvým poslancom koalície, do ktorého uší vôbec došli hlasy opozície, niektorých našich poslancov. To hodnotím pozitívne.
Na druhej strane si pán poslanec Fajč neuvedomuje všetky iné dôsledky toho, o čom hovoril podľa môjho názoru. Je strašné, že až on musel upozorniť na to a navrhol, aby sa len obce v rámci Slovenskej republiky mohli zlučovať, tak som pochopil jeho výklad. Ale to nie je všetko. Je tu ešte niečo, čo ohrozuje záujmy štátu v tomto prípade, pretože regionalizácia, ako ju pripravuje terajšia koalícia, je vlastne skutočne úsilím o destabilizáciu celistvosti štátu už len tým, že o sporoch medzi menšími celkami, menšími vyššími územnými celkami, od obce až po najvyšší územný celok a vládu má rozhodovať Ústavný súd. Ten istý výstavný súd, ten istý Ústavný súd - prečo stále hovorím výstavný -, ten istý Ústavný súd, v ktorom skutočne bude zase zastúpená úplná totálna koaličná väčšina. A, samozrejme, po prehratých voľbách bude Ústavný súd robiť všetko, aby opatrenia vlády blokoval. To je jedna možnosť.
Druhé veľké nebezpečnestvo - nevidím na čas, koľko nám vlastne teraz ubieha, aha, tam je to, 19 - je to, že proste obce sa budú zlučovať tak, ako si to budú na juhu želať väčšinoví poslanci miest, majúci väčšinu v samospráve a to je tragédia, ktorá môže ohroziť, vytvoriť nové komárňanské župy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som v súvislosti s vystúpením kolegu Faiča reagoval na niektoré veci. Samozrejme, bude ešte priestor, aby som o tejto téme hovoril, pretože otvoril tému, o ktorej sa dá hovoriť veľmi dlho v parlamente a stále bude o čom, pretože v samotnej vládnej väčšine máte v tom veľký galimatiáš, pretože sa neviete na niektorých veciach dohodnúť a zatiaľ iba z úst premiéra zaznievajú informácie, čo všetko má pod palcom, ako to zabezpečuje, ako riadi.
Nebol však, musím urobiť jednu poznámku, že kolega Faič nebol prvý, kto si vypočul volanie opozície a upozorňovanie na chyby. Tým prvým bol jeho stranícky kolega Orosz, ktorý však zareagoval celkom opačne ako kolega Faič, ten nám vynadal. Kolega Faič išiel do praktických vecí a rozoberal problematiku, ktorej sa momentálne venuje, pretože pôsobí vo výbore pre verejnú správu.
Ak by sme sa však pohli z miesta a chceli riešiť postavenie, o ktorom hovoril, tak potom by sme museli začať od začiatku a povedať, koľkých finančných prostriedkov je ochotná vláda sa zrieknuť, koľko finančných prostriedkov pôjde do presunu kompetencií, to znamená, koľko pôjde na vyššie územné celky, koľko pôjde do obcí a o čom vlastne potom vláda bude rozhodovať. Pretože situácia je teraz taká, že v tomto parlamente síce v službách vlády sa rozdeľuje vyše 220 mld. Sk, ale ak by došlo k presunu kompetncií z ústavy, musia prejsť aj finančné prostriedky, zatiaľ nikto nepovedal a, pán kolega Faič, to sa treba domáhať vo vlastnej strane, pretože SDĽ je zodpovedné za financovanie, máte ministerku financií. Takže odtiaľ by to malo vyjsť, koľko finančných prostriedkov sa presunie a potom môžeme ďalej hovoriť, aké kompetencie, čo budeme ďalej riešiť, ako budeme približovať samosprávu, resp. pokračovať v transformácii, ktorá sa začala v roku 1996...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Faič, historický princíp tvorby regiónov, s ktorým argumentuje pán Nižňanský, je prekonaný. Horstvá, povodia a obchodné cesty dnes nedeterminujú osídľovanie a rozvoj regiónov. Diaľničné a tranzitné cesty tento princíp negujú. Ak voláte po modernom videní sveta, tak toto moderné videnie používate len tam, kde vám to vyhovuje. 12 plus jeden vyšších územných celkov je drahým nezmyslom. Sú zakomponovaným národnostným princípom, ak podľahnete tlaku SMK.
Reformu verejnej správy treba uskutočniť. To je fakt. Ale súčasná ústava v článku 64 toto umožňuje bez prijatia či už len ústavného zákona a už vôbec toto nepodmieňuje novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Reforma musí byť efektívna, nie drahá a musí byť funkčná, nesmie vôbec zakladať dôvod na to, aby po zmene politickej moci došlo k revízii reformných krokov. Reforma verejnej správy, nové územnosprávne členenie štátu nesmie prebiehať na základe konsenzu ústredného výboru alebo koaličnej rady, ako teraz nazývate svoj vrcholný politický orgán, ktorý vám diktuje na rozdiel od poslancov HZDS, ako sa máte správať, ako máte v parlamente hlasovať. Chcel by som vám pripomenúť, pán poslanec Faič, že v roku 1992...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ivan Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Oceňujem, že pán poslanec Faič ako jeden z prvých koaličných poslancov sa snažil pochopiť vzťah k miestnej a regionálnej štátnej alebo verejnej správy a ústrednej štátnej správy tak, že hovoril nielen o tom, ako treba decentralizovať, ako treba prenášať kompetencie, ale povedal aj vetu alebo súvetie, v ktorom bolo jasné, že vníma aj nutnú potrebu istých centrálnych funkcií, ktoré zabezpečujú funkciu štátu. Bohužiaľ, viac už potom hovoril o atribútoch decentralizácie a menej sa venoval štátu. Ale jednoducho, keď štát nebude mať dostatok kompetencií, môže sa ľahko stať, že štát nebude existovať.
Takisto upozornil na fakt, s ktorým chcem polemizovať, predsa reorganizácia štátnej správy prebieha, je to dlhodobý proces. Nie je pravda, že by bývalá vláda nič nedecentralizovala. Fakt je ten, že aj keby sa hneď prijali ďalšie legislatívne prípravy na to, aby sa urýchlila decentralizácia podľa vašich predstáv, aj tak by ste sa nevyhli dlhodobejšiemu procesu a celkom určite príde opäť škoda. Môžem vám povedať, že sú informácie, že už teraz sa začínajú vyberať budovy, nehnuteľnosti, o ktoré v prípade vašich predstáv - a podľa mňa úplne zbytočnému inému členeniu tohto štátu - sa už prejavuje záujem medzi jednotlivými podnikteľmi, resp. fyzickými osobami. Áno, vždy je to tak, že pri reorganizáciách tohto typu dochádza k veľkým stratám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán kolega Faič, my nespochybňujeme potrebu novely Ústavy Slovenskej republiky. My spochybňujeme rozsah a obsah týchto zmien. Návrh takej rozsiahlej zmeny novely ústavy, ako je táto, nemali realizovať poslanci poslaneckým návrhom. Tento návrh novelizácie ústavy mala realizovať vláda. Návrh novely ústavy je v rozsahu 92 zmien. Vláda s touto zmenou a s touto novelou súhlasila, ale za podmienky, že bude prijatých ďalších 63 pozmeňujúcich návrhov. Keď k tomu pripočítame ešte návrhy, ktoré predniesol kolega poslanec za SMK v počte 78, tak dohromady už máme 233 zmien. A ja sa pýtam, ako je možné toľkými zmenami novelizovať ústavu, keď samotná Ústava Slovenskej republiky, ktorá je teraz platná, má 156 článkov. Čiže je to na zamyslenie, že tu vlastne už nejde o novelizáciu ústavy, ale vlastne sa už tvorí nová ústava.
Ja hovorím, že ústava, ktorú máme, je dobrá, ale akceptujem aj niektoré pripomienky, ktoré vzídu z tejto novelizácie, no opakujem, nie je možné novelizovať ústavu takýmto počtom pozmeňujúcich návrhov, pretože to už nie je novela, to už je nová ústava a na to vás upozorňujem, aby ste skutočne tento návrh nepodporili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem.
Poslanec Vladimír Faič sa vo svojom vystúpení dotkol štvrtej hlavy ústavy, t. j. územnej samosprávy. Táto časť Ústavy Slovenskej republiky sa novelizuje viac ako z 80 %. Pre nás všetkých je veľmi prospešné, že vo svojom vystúpení poukázal na historické, politické a legislatívne súvislosti reformy verejnej správy od roku 1990 do dnešných dní. Jasne deklaroval, čo sa v ústave z roku 1992 v časti Obecná samospráva a samospráva vyšších územných celkov už prekonalo a čo nás núti k takejto rozsiahlej novele.
Vládna koalícia pritom kontinuálne pokračuje na prácach okolo reformy verejnej správy v bodoch, ktoré vtedajšia koalícia, čiže terajšia opozícia, nestačila naplniť.
Strana demokratickej ľavice pritom pozorne načúva výhradám opozície, najmä v časti, kde sa hovorí o neprimeranom práve samosprávy vyšších územných celkov na možnosť združovať sa, alebo zo Združenia miest a obcí Slovenska, kde sa hovorí o neprimeranej možnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy pri kontrole finančných prostriedkov, ktoré sú dané alebo ktorými podľa zákona nakladá obec. Chcem ubezpečiť - a pán poslanec to takisto naznačil - o otvorenosti spolu s opozíciou a Združením miest a obcí Slovenska vyriešiť tieto dva problémy. Tým jasne naznačil ústretovosť na úplné a presné vymedzenie ústavného postavenia obecnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Faič, neboli ste prvý, kto priznal, že predsa len vážení predkladatelia, ktorí sa usilujú byť tými najmorálnejšími a najvševedúcejšími osobnosťami tohto parlamentu, niekde, v niektorých častiach to trocha "prepískli", ľudovo povedané, pri formulovaní niektorých ustanovení ústavy a jednoducho z unitárneho decentralizovaného štátu sa im podarilo urobiť alebo v budúcnosti sa im podarí urobiť federatívnu Slovenskú republiku.
Správne ste povedali, že poistky proti zneužitiu územnej samosprávy nie sú v ústave absolútne zakotvené. Priznal to aj pán poslanec Orosz dnes na tlačovej konferencii, keď pripustil, že bezbrehé vymedzenie úzu referenda v jednotlivých územných celkoch je zneužiteľné a ja ho nepoznám v nijakom unitárnom centralizovanom štáte, neviem, kto ho tam "nasúkal" a za akým účelom, to nech povedia tí múdri, ktorí predkladajú ústavu. Ale súhlasím s vami, že v niektorých pasážach vašej prednášky, ktorá by síce možno obstála v niektorých častiach aj na právnickej fakulte, ale je potrebné povedať, že v ústave nie sú absolútne nijaké poistky, napríklad ako ich má talianska ústava alebo francúzska ústava, ktoré jednoznačne hovoria, že dokonca sa uvažuje o rozpustení oblastnej rady, ak by zneužívala svoje postavenia výkonného orgánu. Hovorí sa o tom, že je v oblasti ustanovený komisár, ktorý dozerá na koordináciu oblastnej samosprávy a štátnej správy.
Takisto je možné hovoriť o kontrole zákonodarných a správnych aktov v oblasti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko slov k vystúpeniu pána poslanca Faiča. My sme si, samozrejme, boli vedomí, že prenos kompetencií a ich rozdelenie na štátnu správu a samosprávu nebude také jednoduché a ono to skutočne ani jednoduché nebolo. Sám som mal možnosť zúčastniť sa na viacerých rokovaniach so samosprávou, so zástupcami ZMOS a bol som vždy prekvapený tým, aké mali veľké oči, aké kompetencie by na samosprávu mali prísť. Ale v podstate záver bol asi taký, že často ani nevedeli, čo by vlastne chceli, ale vedeli veľmi presne, koľko peňazí by mali mať. Viem, že boli sami mierne prekvapení, keď sme im povedali, čo je to napríklad výkon samosprávy v územnom plánovaní a stavebnom poriadku, a my sme zase boli nemilo prekvapení tým, že oni v podstate ani nevedeli, čo chcú.
K územnému členeniu a k rozdeleniu. Určite aj my sme si boli vedomí toho, že proces nie je konečný a že ho bude potrebné postupne naprávať. Určite sa tam prejavovali aj politické vplyvy, napríklad okres Medzilaborce nemá oprávnenie, okres Gelnica tiež, okres Banská Štiavnica tiež, v každom prípade to boli politické vplyvy, ale, vážení páni, prispeli ste k tomu aj vy svojím dielom. Treba si prečítať pamäti pána prezidenta, ešte bývalého primátora Košíc, ako sa dohodol s SDĽ, že budú hlasovať za 4 celky v meste Košice, 4 mestské časti a vďaka tomu, že ste za to hlasovali vy, po dohode s pánom primátorom sa to aj podarilo. Teda v každom prípade by sme sa tomuto mali vyhnúť, ale nakoniec budete mať určite problémy, pretože mestské časti Bratislavy bojujú s bratislavským pánom primátorom a nevedia sa dohodnúť, čo by tam išlo. Teda politické vplyvy boli, budú a, žiaľ, k takému racionálnemu presadzovaniu asi ťažko dospejeme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som predovšetkým oceniť odbornú úroveň vystúpenia pána poslanca Faiča. Chcel by som povedať niekoľko poznámok k reforme verejnej správy, pretože súčasný premiér Dzurinda povedal, že keď uvidí deväťdesiatku, tak sa hneď vrhne na Komárňanskú župu a na riešenie reformy verejnej správy. Ja som mu pôvodne nerozumel, aj keď som si tak zhodnotil tempo a problémy vo vládnej koalícii, tak zrejme pán Dzurinda nemyslel počet poslancov, ktorých treba na odhlasovanie novely ústavy, ale na svoj vek.
Chcel by som povedať, aká dôvera by mala byť vo vzťahu k tvorcom ústavy, z ktorých niektorí majú až 2 roky legislatívnej praxe, keď reprezentatívna organizácia obcí a miest na Slovensku Združenie miest a obcí Slovenska vyzýva poslancov, aby nehlasovali, nepodporili časť novely Ústavy Slovenskej republiky kvôli zjavnému rozporu s Ústavou Slovenskej republiky a Európskou chartou miestnej samosprávy. Upravuje, alebo upozorňujú na problémy týkajúce sa zvýraznenia funkcií Najvyššieho kontrolného úradu a predseda Združenia miest a obcí Slovenska pán Sýkora dokonca píše, že bez odstránenia uvedených najzávažnejších rozporov nemožno pristúpiť k novelizácii a nemožno takúto zmenu podporiť. Aká je potom dôvera k proklamovaným tézam novely Ústavy Slovenskej republiky, keď poslanci to dostanú od reprezentatívneho zástupcu obcí a miest. Prvá poznámka.
Druhá poznámka je tá, že sám osobne som bol pri mnohých reformách, a pán poslanec Faič, vy sám dobre viete, že ak treba legisvakanciu, to znamená, od prijatia dobrých právnych predpisov na to, aby sa taká závažná reforma verejnej služby či verejnej správy uskutočnila, treba kopu času. Ak spočítame, že voľby budú v septembri 2002, tak čas je minutý a o žiadnej reforme už nie je možné ani dnes hovoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Faič ako nosnú časť svojho vystúpenia uvádzal hlavne hlavu štyri ústavy, ktorou je územná samospráva. Dotkol sa článku 66, o ktorom hovoríme už dlhší čas, dva týždne. Aj dnes bol predmetom diskusie, keď niektorí páni poslanci vyslovili obavu, že keď budú mať obce právo združovať sa, nielen obce, ale aj vyššie územné celky, či právo združovania sa s inými vyššími územnými celkami nespôsobí aj spojenie sa ich navzájom v rámci republiky alebo navzájom v rámci rôznych štátov. Pán poslanec Slobodník dokonca povedal, že mal obavu, že sa budú obce na juhu spájať.
Súčasná právna úprava ústavy vlastne hovorí vo vzťahu k obciam to isté, ako bude hovoriť nová, to znamená, že tam nie je zmena alebo nie je obava, že sa budú spájať navzájom ďalšie obce. Skôr je tendencia k tomu, aby sa obce rozdeľovali z logických dôvodov, že niektorá obec má na svojom katastrálnom území lepší podnik, ktorý prináša viac, väčší efekt, keď bude samostatná. Čiže tá tendencia nie je, ale vítam pozmeňujúci návrh pána poslanca Faiča, ktorý bude akousi poistkou, a verím tomu, že tento pozmeňujúci návrh podporí takisto aj koalícia, keď si to ešte prejdeme, a tak isto aj opozícia. A myslím si, že potom už nebude dôvod na obavu, že sa budú vyššie územné celky môcť spájať.
Pán poslanec sa dotkol aj hlavy tri ohľadne Najvyššieho kontrolného úradu a chcem povedať, že súčasná samospráva sa vôbec nebude brániť tomu, aby Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý orgán na kontrolu hospodárenia kontroloval hospodárenie s tým majetkom, financiami, ktoré obce a vyššie územné celky získajú na úhradu nákladov a prenesený výkon štátnej správy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem za slovo.
Oceňujem vystúpenie pána Faiča, pretože naozaj zabŕdol do problematiky, ktorá je veľmi zaujímavá, a treba povedať, že taký veľký projekt, ako je reforma verejnej správy, resp. modernizácia prenosu kompetencií a financovania samosprávy, je veľmi dlhodobý proces a nie je možné ho vykonať podľa môjho názoru za jediné volebné obdobie. Preto o to dôležitejšie je, aby na takomto projekte spolupracovala opozícia s koalíciou. A, žiaľbohu, sa musím vrátiť do predchádzajúceho volebného obdobia, keď nám nič nebránilo v tom, aby sme prijali zákon o vyšších územných samosprávnych celkoch, aby sme vytvorili legislatívu a spôsob financovania týchto samosprávnych celkov a jednoducho dnes by sme sa už nachádzali celkom inde.
Žiaľbohu, dnes sme tam, kde sme boli pred pár rokmi, a znovu sa bavíme o súvislostiach, že by bolo dobré, keby sme to urobili. Uvedomte si, že je rok 2001. Vaše volebné obdobie sa končí a znovu neurobíme žiadny krok dopredu, budeme sa tu politicky dusiť a nevyriešené problémy sa znovu prenesú do ďalšieho volebného obdobia.
Treba povedať aj to, že pri schvaľovaní územného členenia Slovenskej republiky sme naozaj predkladali návrh, aby bolo 74 okresov, a veľmi dobre viete, že to politikárčenie v Národnej rade nám zvýšilo počet okresov potom na 79, čo aj my sme považovali za určitý prehnaný počet. Ale neviňte nás z toho, že sme to urobili sami. Musím povedať jedno, že pokiaľ by sme dokázali nájsť spoločnú reč, nič nám nebráni ani v súčasnej ústave realizovať prijatie zákona o vyšších územných samosprávnych celkoch a prijať k tomu následne legislatívu. Vôbec na to nie je potrebná novelizácia ústavy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kotian nie je prítomný. A je.
Nech sa páči.
Poslanec M. Kotian:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, hneď v úvode svojho vystúpenia ste konštatovali, že opozícia nesúhlasí s novelou ústavy, ktorú predkladá do tohto parlamentu vládna koalícia. Svoje tvrdenie ste dali do mantinelovej podoby, v čom nemôžem s vami súhlasiť. Z vašej strany to považujem za polopravdu, lebo sám ste mali možnosť vypočuť si predrečníkov zo strany opozície, že v novele ústavy sú aj návrhy, ktoré sme ochotní podporiť, ale opozícia v žiadnom prípade nepodporí tie zmeny, ktoré v skrytej podobe ohrozujú štátnosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky.
Ďalej ste uviedli, že každá legislatívna zmena musí byť veľmi dobre pripravená. Túto vetu ste vyslovili v súvislosti s prípravou reformy územnosprávneho členenia. Som prekvapený, že ste tieto slová nepovedali úmerne s novelou ústavy. Bol by som to kvitoval ako korektné zhodnotenie skutočnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Faič.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem reagovať na niektoré vyjadrenia vo faktických poznámkach. K pánu poslancovi Slobodníkovi o otázke nebezpečnosti možnosti spájania sa alebo nejakej spolupráce obcí. Veď je to terajší právny stav, ktorý umožňuje obciam, aby sa vo veciach spoločného záujmu združovali. To nerieši novela vo vzťahu k obciam. Rozširuje na vyššie územné celky a v tom je potom to východisko, ktoré som navrhol. Otázka prípravy reformy, pán kolega Cabaj, je, samozrejme, nie taká jednoduchá, ako nie je jednoduchý celý proces, máte s tým tiež svoje skúsenosti.
K vyšším územným celkom, neviem o tom, že by strana, ktorú ja v parlamente zastupujem, niekedy hovorila o trinástich vyšších územných celkoch, tak ako ste to vy povedali, že dvanásť plus jeden. Jednoducho to tak nie je. Ďalej mojím zámerom, samozrejme, bolo pokúsiť sa zdôvodniť potrebu novely ústavy vo vzťahu k hlave štyri. Toto je ten mantinel a to je aj k pani kolegyni Kollárikovej, asi jej unikla moja snaha, ktorá smerovala len k tejto časti, a ona zdôvodňovala celú ústavu, prečo je neprijateľná. O tom som nehovoril.
Čo sa týka otázky začatia reformy, som presvedčený, že po prijatí novely ústavy sa reforma začne ešte v tomto volebnom období svojou prvou etapou kreovaním vyšších územných celkov, vybavením kompetenciami a možno prenosom istých kompetencií na miestnu samosprávu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
V poradí ďalší z písomne prihlásených pánov poslancov do rozpravy je pán poslanec Sopko.
Pán poslanec Sopko, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
už druhý týždeň prerokúvame novelu Ústavy Slovenskej republiky. Budem hlasovať za novelu ústavy a som presvedčený, že novela ústavy je potrebná. Zmeny ústavy sa dotýkajú aj rozsahu poslaneckej imunity a to je téma, ktorá v našej spoločnosti v tomto volebnom období rezonuje. Článok 78 Ústavy Slovenskej republiky bol preto obsahom diskusií viacerých rečníkov. Hovoril o tom pán poslanec Malchárek, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Kadlečíková, ale aj iní. Pokladám za správne, že o inštitúte imunity diskutujeme v súvislosti s novelou Ústavy Slovenskej republiky, a stotožňujem sa s názormi, že rozsah imunity treba prehodnotiť.
Podľa doterajšej právnej úpravy článok 78 hovorí, že poslanca nemožno trestne stíhať bez súhlasu Národnej rady. Ak Národná rada súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené. Návrh novely ústavy túto časť mení v tom zmysle, že ak Národná rada súhlas odoprie, stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. Je to podstatné zníženie poslaneckej imunity, to znamená, nie navždy, ale len počas trvania poslaneckého mandátu je stíhanie vylúčené.
Existuje však aj poslanecký návrh, ktorý je protipólom súčasnej nadmernej ochrany poslancov, ktorí vo veciach trestnej alebo disciplinárnej zodpovednosti stavajú poslancov Národnej rady do rovnakého postavenia voči zákonom, ako je postavenie ich voličov, občanov. Aj tento návrh poslancov má svoju logiku a má aj svojich zástancov. Diskusia prebiehajúca v parlamente aj vo verejnosti je o tom, čo je zmyslom poslaneckej imunity. V žiadnom prípade zmyslom nie je zabrániť postihu poslancov za spáchané protiprávne činy, ale len zabrániť ich neodôvodnenému šikanovaniu či ovplyvňovaniu zo strany výkonnej a súdnej moci. To znamená, že poslanecká imunita nemá charakter žiadnej osobnej výhody poslanca. Nemá chrániť jedinca, ale len slobodu rozhodovania zákonodarného zboru. Z tohto pohľadu by sme mali k problematike imunity poslancov pristupovať a predovšetkým teraz pri schvaľovaní novely ústavy by sme nemali zabúdať, že ľudia sú si rovní v právach.
Výklad ustanovenia článku 78 Ústavy Slovenskej republiky vychádza z toho, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a že základným právnym princípom charakterizujúcim demokratické a republikánske zriadenie je, že ľudia sú si rovní v právach. Za činy, ktorých sa poslanec dopustí mimo výkonu funkcie v Národnej rade alebo v jej orgánoch, podlieha všetkým druhom právnej zodpovednosti. Nesie plnú občianskoprávnu a správnu zodpovednosť. Podlieha aj trestnoprávnej a disciplinárnej zodpovednosti. Na ich uplatnenie je však potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Chápanie imunity, ako záruky beztrestnosti a právnej zodpovednosti poslancov Národnej rady za činy, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom, je v hrubom rozpore s poslaním a úlohami zákondarného zboru. Môj osobný názor je taký, že takéto chápanie imunity vážne poškodzuje autoritu Národnej rady, aj autoritu štátu a práva v očiach občanov.
Vo vystúpeniach kolegov poslancov v súvislosti s novelou ústavy odzneli aj názory, či rôzne úvahy o tom, ako je to v ústavách iných štátov. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady túto problematiku mal možnosť prekonzultovať s partnerskými výbormi vo viacerých krajinách, v Nórsku, Taliansku, Maďarsku, Spolkovej republike Nemecko. Ale k dispozícii v Národnej rade nie sú len správy zo zahraničných ciest, ale sú tu aj rôzne iné študijné či analytické materiály. Čo hovoria? Všeobecné označenie poslanecká imunita obsahuje dve formy imunity. Prvou formou je takzvaná indemnita, ktorá chráni poslancov pred stíhaním za výroky a za hlasovanie. Druhou formou je imunita v užšom význame. Osoba, ktorej táto výsada prináleží, sa síce trestného činu dopúšťa, je tu však prekážka, ktorá bráni trestnému stíhaniu.
O prvej forme ani v Národnej rade veľa nediskutujeme, ani ju nikto nespochybňuje. Vzťahuje sa na názory vyjadrené v parlamente, vzťahuje sa na hlasovanie poslancov. Spravidla zabraňuje nielen trestnému stíhaniu, ale aj občianskemu alebo administratívnemu konaniu. Čiže ide len o ochranu výrokov a hlasovania. A sú len dve krajiny vo svete - Fínsko a Švédsko -, kde možno aj tejto ochrany poslanca zbaviť.
V tejto súvislosti je namieste zamyslieť sa aj nad pojmom výroky. Väčšina ústav používa rozšírené slová, spojené slovné spojenia "výroky pri výkone funkcie", resp. "pri výkone mandátu". Sú však aj krajiny, ktoré umožňujú širšiu interpretáciu a ochranu určitých prejavov aj mimo parlamentu. Napríklad pokiaľ ide o novinové články, vyjadrenia na rôznych mítingoch.
V našej spoločnosti sa však diskusia vedie o imunite poslancov, ktorá je spojená so zákazom viesť voči poslancovi trestné stíhanie, kým nie je daný súhlas parlamentu. Stredobodom kritiky je predovšetkým ochrana poslancov pred stíhaním v prípadoch, ktoré nesúvisia s výkonom poslaneckej činnosti. Z vystúpení niektorých poslancov vyznelo, že doterajšie široké vymedzenie obsahu imunity je odôvodňované verejným záujmom. To však vzbudzuje pochybnosti občanov, ktorí reagujú veľmi kriticky. Naozaj je ťažké odôvodňovať, prečo má Národná rada dávať súhlas na trestné stíhanie poslanca za činy absolútne nesúvisiace s výkonom jeho funkcie.
Vo verejnosti prevládajú názory, že aj poslanec za protiprávne konanie, ktoré spáchal ako súkromná osoba, má viesť rovnakú zodpovednosť ako každý iný občan. Ak má imunita chrániť nezávislosť zákonodarného zboru, potom je nový text, ktorý viaže imunitu na mandát poslanca, správny. Imunitu poslanec nadobudne a stráca spolu s mandátom. Teda rozsah imunity poslancov môže byť rôzny. Svedčí o tom prehľad o ustanoveniach týkajúcich sa imunity v ústavách iných štátov. Vo väčšine štátov je imunita účinná len počas existencie mandátu poslanca a zaniká momentom, keď zanikol mandát. Týmto trestné konanie nie je navždy vylúčené, je len na určitý čas odložené. Som presvedčený, že takúto zmenu ústavy cez imunitu poslancov verejnosť ocení. Postup skupiny poslancov predkladateľov novely pokladám za správny a je dobré, že skupina poslancov, ktorá tvorila novelu ústavy, sa problému imunity poslancov nevyhla napriek veľkej citlivosti tejto témy.
Ďalšou veľmi diskutovanou časťou návrhu novely ústavy je inštitút verejného ochrancu základných práv a slobôd, o ktorej hovorí článok 151a. V diskusii odzneli názory, že ide o zriadenie úradu s tichým pokojným miestom pre zaslúžilých vyslúžilcov. Skúsenosti vo vyspelých európskych krajinách však ukazujú iné, že ide o osvedčený inštitút na ochranu práv a slobôd fyzických a právnických osôb vo veciach, kde nekonajú, resp. sú nečinné orgány verejnej správy. Poznám situáciu vo verejnej správe a nemyslím si, že po zvolení hlavného ombudsmana to bude tiché miestečko. Tiché miesta nebudú ani na jeho pracoviskách.
Občania Slovenskej republiky tento úrad budú využívať vo veľkom rozsahu. Súhlasím, že bude záležať od človeka, ktorého Národná rada do tejto funkcie zvolí, akú spoločenskú vážnosť táto inštitúcia získa. Či bude plniť funkciu múra nárekov, kde sa prídu občania vyplakať s menšou či väčšou nádejou na úspech, mnohokrát s vedomím, že aj tak nám nikto nepomôže, rovnako záleží od kompetencií, ale aj od konkrétneho človeka, či to bude úrad s prívlastkom "šteká, ale nehryzie", alebo či to bude naozaj ochranca, ktorého budú rešpektovať orgány verejnej správy a svoju nečinnosť budú naprávať v záujme občanov. Ja verím v to druhé a som presvedčený, že tento inštitút nájde u nás uplatnenie rovnako ako v iných demokratických krajinách. Je nesprávne už dopredu spochybňovať inštitút osvedčený vo vyspelých európskych štátoch a hovoriť o tom, že pre občanov bude veľkým sklamaním.
Ďalej by som sa chcel dotknúť a poukázať na správnosť a nevyhnutnosť ústavnej zmeny v oblasti rozšírenia pôsobnosti a kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu a na zdravotné poisťovne. Pokúsim sa odôvodniť prečo.
Zákon o Najvyššom kontrolnom úrade bol schválený Národnou radou 19. januára 1993. Zákon Národnej rady o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia bol schválený 24. augusta 1994. Čiže o rok a pol neskôr. Vychádzajúc z týchto termínov nemohol zákon o Najvyššom kontrolnom úrade riešiť kontrolu v novovzniknutých poisťovniach v zmysle spomínaného zákona. Po schválení zákona o zdravotnom poistení bolo založených jedenásť zdravotných poisťovní. V súčasnosti, ako viete, pôsobí na Slovensku päť zdravotných poisťovní.
Predpokladá sa, že finančné zdroje poisťovní v roku 2001 dosiahnu sumu 48 mld. Sk. Štátne transfery poisťovní by mali byť 17,7 mld. Sk. Podľa § 28 zákona o zdravotnej poisťovni v platnom znení sa štát podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti. Aj keď štát ručí za platobnú neschopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne, súčasné znenie Ústavy Slovenskej republiky a zákon o Najvyššom kontrolnom úrade neumožňuje vykonať nezávislú kontrolu v tejto poisťovni.
Kontrolu nad zdravotnými poisťovňami vykonávajú orgány štátneho dozoru Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky. Podľa informácií, ktoré mám, ide o dvoch až troch kontrolórov na jednotlivých ministerstvách. Tento stav kontrolórov nepovažujem za dostatočnú kontrolu tam, kde ide o objem 48 mld. Sk. Preto je potrebné, aby Najvyšší kontrolný úrad zabezpečoval kontrolu verejných financií rovnako, ako je to v Rakúsku, vo Veľkej Británii, Holandsku, Poľsku a podobne. Rovnako je potrebné, aby tu existovala nezávislá kontrola aj pre túto oblasť. Aby existovali a boli spracúvané objektívne a dobré informácie pre správne rozhodnutia dozorných a správnych rád zdravotných poisťovní. Aby sa zabránilo prípadom, že poistné do zdravotníctva bolo použité na iné účely, napríklad ako pôžičky súkromným právnickým osobám, ako úložky do bánk, tak ako to poznáme v prípade zdravotnej poisťovne Perspektíva. Je potrebné, aby niekto nezávislý skontroloval, ako prebiehala likvidácia a prevod majetku zo zaniknutých zdravotných poisťovní do novovzniknutých zdravotných poisťovní. Aby bola zabezpečená a aby sme ako poistenci vedeli, aká je hospodárnosť a efektívnosť použitia prostriedkov zdravotných poisťovní.
S kontrolou štátnych podnikov nie sme presvedčení, že dozorné rady konajú v súlade s právomocami, ktoré sú im vymedzené. Na záver len chcem zdôrazniť, že v súčasnosti hospodárnosť a efektívnosť použitia 48 mld. Sk zdravotného poistenia je podľa môjho názoru, aj podľa skúseností bez dostatočne účinnej a kvalitnej kontroly.
Celkom na záver chcem povedať, vážené kolegyne, kolegovia, že mám veľkú úctu k súčasnej Ústave Slovenskej republiky z roku 1992, pretože je to prvý základný dokument existencie a fungovanie samostatnej Slovenskej republiky. Ak dnes prerokúvame navrhované ústavné zmeny, v mojom ponímaní to neznamená, že súčasnú ústavu znehodnocujeme, ale ju zlepšujeme a zdokonaľujeme na základe doterajších skúseností, na základe požiadaviek súčasnosti, na základe odhalených nedostatkov, zistených medzier v ústavnom texte, aj vecných argumentov. Chcem povedať, že budem rovnako hrdý na novelizovanú ústavu v roku 2001, ako na základnú ústavu z roku 1992.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Sopka sa prihlásilo spolu 15 pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Ošváth. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Sopko, vy ste sa dotkli vo svojom vystúpení aj otázky poslaneckej imunity. Trvám na tom, čo som uviedol vo svojom vystúpení v tom smere, že ak by sme dnes celkom zrušili, aj vzhľadom na dnešnú realitu, ktorá pôsobí na pôde parlamentu, a treba povedať, že aj vaším pričinením, pretože ste predsedom mandátového a imunitného výboru, teda ak by sme celkom zrušili poslaneckú imunitu, tak by sme možno boli na tom lepšie, ako keď hráme akési falošné divadlo, že ideme predovšetkým pod vplyvom, povedal by som, nejakého mediálneho vplyvu a ďalších vplyvov riešiť kvázi situáciu poslancov do budúcnosti ohľadne ich privilégií. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že od roku 1990 do roku 1998, teda do času, než ste sa vy dostali k moci, otázka trestnoprávnej imunity alebo trestnoprávneho stíhania poslancov bola na pôde parlamentu možno v šiestich alebo v siedmich prípadoch. Aj to, povedal by som, striedavo, či už išlo o niekoho z koalície alebo opozície.
V období vašej vlády sme svedkami možno už 20 zbavení imunity a treba povedať, že dodnes všetky tie zbavené veci, kde súčasťou tohto stroja ste boli aj v podstate vy ako predseda tohto výboru, sa nič nevyriešilo. Veď koniec koncov aj vy ste dnes alebo v minulých dňoch žiadali ministra vnútra, aby sa veľmi jasne vyjadril v tom smere, ako ďaleko sú tie veci, v ktorých ste zbavovali poslancov imunity, a keď ste aj vy vyriekli na pôde parlamentu verejné súdy, obrazne povedané, nad týmito osobami, keď ste žiadali, aby sa zbavili viny na súdoch a podobne. Takže z tohto pohľadu skutočne považujem terajšie snahy poslancov vládnej koalície riešiť problém poslaneckej imunity trošku za falošné a nezmyselné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Sopko, aj vďaka vám a vášmu výboru sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky stal vyvrheľom spoločnosti. Je vďačnou témou pre "pisálkov" dnešných servilných médií. Predmetom osočovania sú kvázi výhody, ktoré poslanec zo svojho mandátu užíva, teda imunita, nehorázny plat, asistent. Samozrejme, všetko sú to veci, ktoré štandardne majú k dispozícii poslanci vyspelých demokratických štátov. Ústavy týchto štátov v závislosti od vyspelosti demokratického systému prisudzujú poslancom i mieru imunity.
Myslím si, že Slovensko je na ceste k demokracii. Nie je plne rozvinutou demokraciou. Chýba tu mnoho aspektov, ktoré treba dopracovať, aby sa Slovensko mohlo porovnávať s vyspelými demokraciami. Teda aj tomuto stavu má odpovedať stupeň ochrany poslanca. Je neprirodzené a nenormálne, aby sa cestou okliešťovania imunity sledovala skutočnosť, že treba zavrieť opozičnému poslancovi ústa. Je nenormálne, aby si poslanec nemohol v snemovni alebo vo výbore Národnej rady povedať svoj názor bez toho, aby sa neobával trestnoprávnych postihov. Aby nemohol vysloviť názor aj na ľudí a subjekty mimo Národnej rady, mimo vlády Slovenskej republiky, aby sa nemusel obávať občianskoprávneho postihu za svoj názor.
(Zaznel zvuk časomiery.)