Středa 14. února 2001

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa prihlásilo zatiaľ 20 poslancov. Dobre, môžete posunúť. Môžeme ísť ďalej? Takže končím možnosť prihlášok do faktických poznámok. S faktickou poznámkou ako posledný je pán poslanec Zelník.

Pre istotu prečítam: Prokeš, Gyurovszky, Farkas, Gajdoš, Slavkovská, Šimko, Húska, Bárdos, Mušková, Slobodník, Paška, Tóthová, Jarjabek, Cuper, Kandráč, Andrejčák, Ferkó, Podhradská, Šťastný, Delinga, Zelník. Ďakujem. Súhlasíte so mnou?

Ako prvý má slovo pán Prokeš.

Nech sa páči.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som sa dotkol tej časti vystúpenia pána poslanca, kde hovoril, že sa tu hrá s maďarskou kartou. Ja by som rád poprosil aj Slovenskú televíziu, aby priblížila túto mapku divákom Slovenskej televízie. Pokiaľ má niekto dojem, že hovorím o Komárňanskej župe, ubezpečujem ho, že sa mýli. Hovorím o návrhu na vytvorenie Podunajskej vodárenskej spoločnosti, ktorá má odrezať od základných vodných zdrojov, ktoré sú na južnom Slovensku, prakticky viac ako tretinu Slovenska, ktoré je na tieto zdroje napojené.

Jednoducho budú sedieť ako žaba na prameni a budú predávať ostatnému Slovensku vodu. Chcem len poukázať na to, že voda je bohatstvo, ktoré patrí štátu, ktoré patrí celému obyvateľstvu tejto krajiny, a preto nemôžeme pristať na to, aby sa takýmto spôsobom vyčleňovali proste záujmové skupiny a záujmové územia. Spomeňte si, že som už pred 8 rokmi hovoril, že sa bojuje o vodu. Tu je jasný dôkaz, že sa bojuje skutočne o vodu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán poslanec Gyurovszky, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec L. Gyurovszky:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Na úvod musím poznamenať, že pán poslanec Krajči ako minister vnútra zmaril referendum, vyhlásil, že berie zodpovednosť na seba. Neskôr však zutekal pod amnestiu svojho straníckeho bossa. Nie je to príklad vhodný do učebníc pre školopovinné deti. Pán poslanec hovoril veľmi obšírne o postavení Slovenska a o súčasnom svete, o občanoch maďarskej národnosti a o Maďarsku. Načrtol víziu temného sveta plného sprisahania a zlých duchov. Bolo to pôsobivé, avšak s reálnym svetom to nemalo nič spoločné. Pán poslanec Krajči v skutočnosti hovoril o svojich neujasnených myšlienkach. Hovoril o tom, čo ho vnútorne dráždi a na čo nedokáže nájsť reálnu, vyváženú odpoveď. Vo všeobecnosti je možné povedať, že komplexy nie sú vhodné na reálne videnie sveta a svedčia len o malosti, ktorá sa maskuje veľkými slovami bez skutočného významu.

Chápem nervozitu pána poslanca nad tým, že svet sa nespráva podľa jeho predstáv a že on nevie nájsť účinnú odpoveď na dejinné otázky. Chápem zdesenosť nad tým, že SMK je členom vlády, zvyšuje svoje preferencie a pracuje pre blaho Slovenska. Pánu poslancovi zjavne robí problém rozlíšiť pojmy národnosť a štátna príslušnosť. Nemám mu to za zlé. Na pochopenie týchto vecí je potrebná elementárna právna logika, harmonická osobnosť bez predsudkov. Ak by sme prijali logiku pána poslanca, že na Slovensku žijú len Slováci a nikto iný, o čom je teda zákon o zahraničných Slovákoch? Kto sú Slováci vo Vojvodine, v Rumunsku a v Čechách?

Ďakujem za slovo.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Slovo má pán poslanec Farkas.

Nech sa páči.

Poslanec P. Farkas:

Ďakujem, pán podpredseda.

Chcel by som zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Krajčiho, kde hovoril o pôde neznámych vlastníkov ako o prostriedku novodobého globálneho vývinu v stredoeurópskom priestore v neprospech Slovenska.

Pán poslanec, vašou snahou je strašiť občanov Slovenskej republiky. Takúto snahu tu prejavili už aj vaši kolegovia v predchádzajúcich dňoch, keď hovorili o novele ústavy. Strašíte občanov aj tým, že podľa vášho hodnotenia snaha SMK na prevod správy pôdy neznámych vlastníkov zo správy Slovenského pozemkového fondu do správy obcí smeruje k porušeniu integrity Slovenska.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, takéto tvrdenie, samozrejme, v ničom neobstojí. Ba práve naopak, hovorí o hlbokej neznalosti problému a o nepripravenosti vystupujúceho. Hovorí aj o tom, že niektorí kolegovia veľmi nečestným spôsobom a ničím nepodloženými tvrdeniami chcú deliť spoločnosť na Slovákov a na zlých Maďarov a chcú zasiať semienko nenávisti a národnostnej neznášanlivosti.

Páni kolegovia, pani kolegyne, zmena správy majetku v žiadnej demokratickej krajine, teda ani na Slovensku, neznamená zmenu vlastníctva, vlastníckych vzťahov a tobôž nie v prospech zahraničných fyzických alebo právnických osôb, ale smeruje k zracionálneniu a k zefektívneniu vzťahov s pozitívnym prínosom pre spoločnosť, a to je dôležité. Teda žiadam vás, páni kolegovia, aby ste už prestali ďalej strašiť.

Ďakujem.

(Hlasy z pléna.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán kolega, nemáš slovo. Slovo má pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Myslím si, že poslancom vládnej koalície by vyhovovalo, keby nám mohli zatvoriť ústa. Nepodarí sa vám to len tak ľahko.

Suverénny štát má suverénnu vládu, suverénny parlament a suverénneho občana. Slovenská republika v súčasnosti nemá nič z toho, ani suverénnu vládu, ani suverénny parlament, ani suverénneho občana. Predstavitelia vlády Slovenskej republiky behajú po zahraničí. Podliezajú alebo "lobujú" za Slovensko a nestarajú sa o občana Slovenskej republiky. Nemajú naňho čas. Parlament Slovenskej republiky pripravuje novelu ústavy, ktorá v mnohých aspektoch likviduje atribúty suverénneho slovenského štátu a v niektorých ustanoveniach aj atribúty demokratického štátu. Odvolávam sa na právomoci Ústavného súdu, ktoré sú zakomponované v novele Ústavy Slovenskej republiky.

Občan Slovenskej republiky, pán Farkas, je ustrašený. Nechá na sebe orať. Netreba ho strašiť viac, ako je vystrašený. Vystrašený je zo sociálnych neistôt, z existenčného ohrozenia, ktoré mu pripravila vaša vládna koalícia. Občan Slovenskej republiky hovorí opozičným poslancom - robte niečo s touto vládou. Ja hovorím, vážení občania, nie my, vy konečne robte niečo s touto vládou, vy ste mali šancu prejaviť svoj názor, svoju nespokojnosť s vládnutím Mikuláša Dzurindu v referende. Neurobili ste to tak. Vy máte šancu teraz verejne prejaviť svoj názor. Nerobíte to tak...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Môj predrečník rozoberal aj články dotýkajúce sa vyšších územných celkov. Tohto by som sa chcela dotknúť aj ja. Som presvedčená, že vyššie územné celky nebolo potrebné v ústave natoľko rozoberať, resp. v novele, pretože sa im venuje až 7 článkov. Je to príliš podrobné na ústavu, ktorá by mala zachytávať iba určité najdôležitejšie myšlienky. Všetko ostatné sa dá predsa rozviesť v zákone. A v doteraz existujúcej ústave predsa existuje článok 64 ods. 3, kde sa hovorí o vyšších územných celkoch a odkazuje sa pritom na zákon, ktorý bude pripravený a ktorý sa bude podrobne zaoberať vyššími územnými celkami.

Teda tak sa zrejme malo postupovať a nebolo potrebné do predkladanej novely vsúvať ďalších sedem článkov o vyšších územných celkoch, ktoré ešte vlastne nemáme ani definované. Ani nevieme, ako vyššie územné celky budú vyzerať, čo to vlastne bude. Ale zato na druhej strane im dávame už obrovské kompetencie. Dávame im napríklad aj kompetencie robiť referendum. A pritom ani nie je stanovené, o čom všetkom môžu vyššie územné celky alebo obce napríklad referendum konať, a môže to byť, dá sa povedať, niekedy aj veľmi nepríjemné pre štát ako celok.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem. Pán kolega Ivan Šimko, nech sa páči.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec Krajči,

hovorili ste veľmi agresívne. Spriadali ste rozličné podozrenia. Hľadali ste kadejaké vzťahy, ktoré podľa môjho názoru reálne neexistujú. Je to typický prejav práve toho, o čom som hovoril vo svojom vystúpení. To je typické práve pre ideológov uzavretej spoločnosti. Usilovali ste sa zhodiť jedného z predkladateľov pána poslanca Kresáka, pričom ste útočili vlastne na to, čo je u neho vlastne najväčšou silou, že ste sa snažili zhodiť jeho odbornú spôsobilosť. Nazdávam sa, že nie je dobré takýmto spôsobom postupovať. Len veľmi, veľmi málo ste hovorili o ústave. A to, čo ste hovorili o ústave, to ste naozaj hovorili zo zadania. Ja vám z toho zadania aj niečo prečítam.

V zadaní sa napríklad uvádza takáto téza: V článku 77 ods. 1 hovorí, s kým všetkým je nezlučiteľná funkcia poslanca. Z toho vychádza, že prezident môže byť súčasne poslancom, ale poslanec nemôže byť napríklad členom civilnobezpečnostnej služby, nemôže byť členom ozbrojeného zboru vôbec. Do veľmi zamotanej situácie sa s týmto dostávame tým, že "príslušník ozbrojených síl", my sme tam mali slovo z povolania, "nemôže byť poslancom". No koniec toho citátu.

Odhliadnuc od toho, že je to vecný nezmysel, lebo ozbrojené sily, to nie je bezpečnostná služba a nie je možné poslanca povolať do záloh. Je to z vystúpenia vášho straníckeho šéfa, ktorý ste dostali za úlohu tu prezentovať, znosiť tento návrh pod čiernu zem. Jednoducho toto zadanie vy plníte.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán poslanec Húska, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Na rozdiel od pána poslanca Šimka, ktorý videl vo vystúpení pána Krajčiho agresívnosť, ja som videl, naopak, veľkú veľkorysosť pána poslanca Krajčiho, pretože má veľmi zlé a drastické skúsenosti s pokusom o jeho kriminalizovanie a o vytváranie mobbingu, teda psychologického teroru proti nemu vrátane zastrašovania. Som, naopak, veľmi spokojným s vystúpením poslanca Krajčiho, ktorý veľmi solídnym spôsobom hovoril o problematike ústavy. A napríklad jeho námety, ktoré uvádza ako možnosť demokratizácie sudcovských rád, sú mimoriadne podnetné a naozaj ich treba vysoko ohodnotiť. Hovorí to človek, ktorého osočili, na ktorého napľuli, na ktorého bez ohľadu na prezumpciu neviny vydali rôzne dezinformácie von. Spravili z parlamentu nič inšie ako jednu inkvizičnú pomáhačku odstraňovania imunity poslancov a na to tento človek reaguje veľmi kultivovane, veľmi pokojne. Čiže ako vidíme, nemôžeme prísť k inému záveru, akože iný, zrejme opozičný šéf rozkázal, že treba znosiť pod čiernu zem tých, ktorí oponujú novele tejto ústavy. A niekto je mimoriadne ochotný to stále opakovať. Šiesty ráz, pán poslanec Šimko.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďalej vystúpi pán poslanec Bárdos.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec Gy. Bárdos:

Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

Vážený pán minister,

dámy a páni,

pán poslanec Krajči vo svojom obšírnom prejave sa snažil ukázať pred kamerami Slovenskej televízie vo svetle univerzálneho človeka, ktorý má patent na všetko.

Pán poslanec, ja vám nemôžem, ani nechcem brať vaše právo vyjadriť sa k rôznym témam alebo mať vlastný názor. Ale keď ste urobili politické školenie mužstva, a to aj pre poslancov Strany maďarskej koalície, v téme, ktorá je pre vás, pre vás zdôrazňujem, najobľúbenejšia a najfrekventovanejšia, a to v téme národnostnej, dovoľte mi vyjadriť svoj názor na časť vášho prejavu.

Pán poslanec, dovoľte nám, aby sme sa sami rozhodli podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky, akej sme národnosti, alebo či sa cítime byť Maďarmi. Na všetky vaše nezmysly nemienim reagovať, ale dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť, že ste si sám protirečili, keď ste v jednej vete hovorili, že neexistujú na Slovensku Maďari a po niekoľkých minútach ste povedali, že maďarské strany, ktoré pôsobia na Slovensku. Je to iba jedna z mnohých poznámok, pán poslanec, ktorými by sme mohli reagovať na vaše "perly". Súhlasím s vami, že novela ústavy musí byť v záujme občanov a v záujme demokracie.

Hovorili ste o referende. Vy ste hovorili o referende, pán poslanec Krajči. Vážený pán poslanec, bývalý minister vnútra Slovenskej republiky, v záujme akej demokracie, v záujme ktorých občanov ste zmarili referendum, ktoré by bolo prvým úspešným a zmysluplným plebiscitom počas existencie samostatnej Slovenskej republiky? Aký to bol záujem, o tom ste nehovorili. Nezavádzajte, nestrašte, pán bývalý minister vnútra. Takéto prejavy, myslím si, nepatria na pôdu Národnej rady.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Priatelia, vypnite ten telefón. Rokujeme o zákonoch a sami porušujeme zákony.

Dámy a páni, keďže dnes je svätého Valentína, posledné slovo na našom dnešnom dopoludňajšom rokovaní bude mať žena, pani poslankyňa Mušková.

Nech sa páči.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ďakujem, pán podpredseda.

Vyjadrím sa iba k jednému článku, o ktorom hovoril pán poslanec, a to je článok 119 a dokonca budem hovoriť len k jednému písmenu, k písmenu o). Chcem upozorniť, že toto písm. o) hovorí o právach vlády, kde sa spomína, že vláda má právo rozhodnúť o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií. Táto prvá časť vyzerá neškodná, veď ide o humanitárnu pomoc.

Druhá časť tohto odseku dáva vláde právo rozhodovať o súhlase s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky tiež na účel humanitárnej pomoci a tak ďalej a aj mierových misií. Zdá sa to síce v poriadku, ale silne to evokuje rok 1968. Prečo o tom nemôže rozhodovať Národná rada, prečo sa jej berie toto právo?

Tretia časť textu tohto písmena hovorí o práve vlády. Teraz citujem návrh novely ústavy "o súhlase s prechodom cudzích ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky". Pri tejto časti už nie je spomenutá mierová misia žiadnej humanitárnej pomoci. To už boli predkladatelia unavení alebo zámerne chceli vláde dať túto právomoc, čo je viac pravdepodobné, a vláde vlastne dali právo použiť naše územie na prechod cudzích ozbrojených vojsk na iné než mierové účely.

Tým sa vlastne vláda na jednej strane chce zrejme rehabilitovať, keď už tak urobila v minulosti bez Národnej rady a vlastne aj bez vlády, pretože o tom rozhodol pán predseda a pán minister Kukan. Uvedomujete si, vážení páni kolegovia, že meníte parlamentný systém na vládny systém? Zrejme to vyhovuje vláde, lebo môže dávať vyhadzovať dvere opozičným politikom, môže ich eskortovať resp. beztrestne ohrozovať, ako tu pána poslanca, keď jeden pán minister tvrdil, že ak bude odstránený, je za to vypísaná odmena. Keď to počúva súdny človek, tak...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Dámy a páni, prerušujem dnešné dopoludňajšie rokovanie a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať budeme o 14.00 hodine. Ďakujem, želám dobrú chuť.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Všetkým zaľúbeným prajeme všetko najlepšie. Málo sa ohlásilo zaľúbených.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke v prerušenom rokovaní 45. schôdze Národnej rady faktickými poznámkami pánov poslancov na vystúpenie pána poslanca Krajčiho.

Pán poslanec Slobodník.

Nech sa páči.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Signálov na to, že geopolitické postavenie strednej Európy, aké vysvetlil pán Krajči, je reálne a veľmi nebezpečné pre Slovensko, je veľa. Len koaliční poslanci, niektorí proste menej ochotní, niektorí veľmi nadšene nechcú, či nesmú vidieť tieto fakty. Mohol by som to dokumentovať na príklade euroregiónov, na príklade rafinovane do maďarskej orbity zaradeného tzv. karpatského euroregiónu, a keď si prečítate dnešné noviny, tak minister Harna udelil tomuto regiónu trojnásobok peňazí ako iným regiónom. A karpatský euroregión, samozrejme, je tou spojnicou medzi maďarskou a poľskou hranicou, o ktorej tu už reč bola. Samo osebe slovo Karpaty, samozrejme, je nenáležité v tomto názve a so životom maďarského národa priamo nesúvisiace.

Úsilie zabetónovať sa, maximálne prejavené v návrhu koncepcie Ústavného súdu, sa prejavuje aj pri koncipovaní vyšších územných celkov. Čistky po voľbách v roku 1998 prebehli, koalícia má moc v rukách odhora až dole. Jediným voľným článkom je vyšší územný celok. Tam chce dosadiť svojich ľudí, tam sa chce zabetónovať po prehraných voľbách, keď sa skončí jej moc. Neprekáža jej, že na juhu Slovenska sa takto pri existencii nespravodlivého volebného komunálneho zákona otvorí možnosť urobiť rozhodujúci krok k územnej autonómii, ktorá zostáva v programe Strany maďarskej koalície a odtiaľ je už len krok k poslednému kroku, ku ktorému vedome koalícia otvára bránu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová nie je prítomná v rokovacej sále. Pán poslanec Kresák. Panie poslankyne, páni poslanci, ale nie ste na svetelnej tabuli. Pán poslanec Paška, pani poslankyňa Tóthová je tiež zapísaná, nie sú prítomní, ja som si myslel, že si nežiadajú vystúpiť. Pán poslanec Cuper takisto nie je prítomný. Pán poslanec Kandráč. Pani poslankyňa, žiaľ, stratili ste možnosť vystúpiť vo faktickej poznámke.

Pán poslanec Kandráč.

Zapnite pána poslanca Kandráča ešte raz na dve minúty vo faktickej poznámke.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za vašu veľkorysosť.

Dámy a páni,

v súvislosti s vystúpením pána poslanca Krajčiho by som chcel upriamiť pozornosť parlamentu na pasáž, v ktorej vyzdvihuje americkú ústavu ako stabilnú ústavu, ako ústavu, ktorú je len ťažko meniť a pre jej zmenu platia určité pravidlá. Ja by som chcel upriamiť pozornosť na fakt, že nemusíme ísť až do Spojených štátov amerických, ale stačí, ak si prelistujeme zákon o rokovacom poriadku nášho parlamentu a legislatívne pravidlá vlády a jednoznačne sa dočítame, čo všetko musí spĺňať ako návrh na nový zákon, tak aj na novelizáciu. A ak by toto boli vo väčšej miere predkladatelia splnili, mám dojem, že by bol predložený oveľa kvalitnejší návrh a, samozrejme, nemuselo by dôjsť k niektorým takým rozporným debatám, ako dochádza.

Ďalej chcem upriamiť pozornosť na fakt, že v legislatívnych pravidlách Národnej rady sa stanovuje to, čo všetko musí spĺňať návrh, ktorý má byť novelizovaný. Okrem rozsahu, prečo sa realizuje novelizácia, musí byť povedané, akou formou sa to realizuje a takisto aj aký obsah má táto právna norma mať. No a nie nevýznamný je fakt, že to má byť široko diskutovateľné, a to je to, na čo upozorňuje väčšina z nás, že tento návrh novely nebol predložený do širokej celonárodnej debaty...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som len doplniť vystúpenie pána kolegu Krajčiho, keď spomínal rešpektovanie zákona pánom kolegom poslancom Langošom. Dnes sme mali šieste konanie na súde, neprišiel. Nepreberá poštu, vyzvanie súdu ani v Demokratickej strane, ani v Národnej rade, ani doma. Vyhýba sa súdnemu konaniu. Ale ja už som tu raz už žiadal v priebehu faktickej poznámky ministra vnútra o pomoc a navrhoval som mu riešenie, aby poslal "kukláčov". Len som si dal podmienku, že nesmú mať semtex, tak ako mali semtex, keď išli do Teplíc. Zrejme im to robí problémy, tak ho ešte raz oficiálne o to požiadam. Dúfam, že potom už túto podmienku nedôveryhodnosti jeho slov vyvrátime, tak ako sa pokúšame vyvrátiť nedôveryhodnosť slov niektorých predkladateľov v priebehu dňa.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Ferkó.

Poslanec B. Ferkó:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Krajči svoj príspevok začal citátom jedného Španiela. Dovoľte mi, aby som aj ja začal citátom jedného Poliaka, ktorý už dlhé roky žije vo Vatikáne, a predsa sa nestal Talianom. Je to citát z príhovoru pri návšteve Svätého Otca u nás na Slovensku Jána Pavla II. Citujem: "Vo vašej republike žijú okrem Slovákov aj katolíci iných národnostných skupín - Česi, Rómovia a vo veľkom počte Maďari. Rozdielnosť jazykov a kultúr nesmie byť nikdy príčinou nesvornosti, ale má sa stať príležitosťou na vzájomné obohatenie. Cirkev sa, samozrejme, nemôže prepožičať ani manipulácii nijakého nacionalizmu, ale na základe tisícročnej skúsenosti cíti povinnosť rešpektovať práva a povinnosti ako väčšinového spoločenstva, tak aj menšinových spoločenstiev žijúcich v štáte." Toľko citát.

Pán poslanec, vy ste doslovne hovorili, že zástupcovia maďarských strán nie sú Maďari, ale po maďarsky hovoriaci Slováci. Teraz sa vás spýtam, okolo Békešskej Čaby nie sú Slováci, len po slovensky hovoriaci Maďari? Samozrejme, že vedome klamete a zavádzate. My zástupcovia SMK plne rešpektujeme legitimitu zákona o zahraničných Slovákoch a zahraničných Slovákov považujeme za súčasť slovenského národa. O tom svedčí aj naša podpora tohto zákona. Ak mi dovolíte, na záver by som chcel pripomenúť jedno indiánske porekadlo: Ak náhodou zistíš, že kôň, na ktorom sedíš, zdochol, zostúp z koňa. Obávam sa, že ten kôň už u niektorých poslancov dávno zdochol.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Šťastný a Delinga. Takéto je poradie zapísaných poslancov s faktickými poznámkami.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja by som k vystúpeniu pána poslanca Krajčiho rada povedala len dve poznámky. Spomínal istú situáciu, kde sa jeden z predkladateľov pán poslanec Kresák podpísal pod určitý projekt presadzovaný premiérom vlády Dzurindom v súvislosti so zrušením amnestií a podpísal sa pod ten materiál ako právny expert. Možno práve tento jeho podpis ho vyniesol do skupiny štyroch vyvolených poslancov, ktorí pripravovali novelu ústavy. Keď som povedala "vyvolení poslanci", použila som vlastne len výraz, ktorý som si prečítala v novinách SME pred niekoľkými dňami, lebo presne takto hovorí redaktor SME o novele: "Z pôvodne širokej skupiny expertov, ktorí sa mali podieľať na úprave novely ústavy, sa napokon vytvorila úzka skupina 4 vyvolených."

A k tej poznámke, že pán poslanec Krajči sa usiloval vo svojom vystúpení znovu deliť spoločnosť a delí ju na dobrých Slovákov a zlých Maďarov, by som chcela povedať: Myslím si, že nikto z nás takú snahu nemá, ale myslím si, že zdravý rozum a naše skúsenosti nám hovoria, že aj príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny budeme deliť na slušných ľudí, ktorých dobre poznáme, ale, žiaľ, aj na predstaviteľov maďarskej iredenty, ktorých tiež dobre poznáme.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šťastný.

Poslanec P. Šťastný:

Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

Nemôžem inak ako súhlasiť s pánom poslancom Krajčim v tom, že počas celého rokovania - 7 dní, či koľko je to - tu odznieva samá kontra argumentácia, samozrejme, z každej strany. Napriek našim viacerým ponukám alebo ponukám viacerých našich poslancov od samého začiatku poslanca Brňáka, Gašparoviča, nakoniec aj v poslednom vystúpení pána poslanca Krajčiho sa predsa dala nejaká ponuka, že by bolo možné podporiť isté zmeny, ktoré si vlastne ústava vyžaduje, napriek tomu zo strany predkladateľov, ani koalície nič podobné ešte doteraz neodznelo, že by sa hľadal kompromis, ako skutočne spriechodniť toto prijatie.

Neustále tu opakujete, že robíme alebo sme pod nejakým diktátom, že realizujeme nejaký diktát. Nuž, opýtam sa, ak sa lídri koaličnej rady vyjadrili verejne v médiách, že ústava bude, že máme toľko a toľko poslancov na prijatie novely ústavy, potom sa pýtam, kto tu robí diktát, o aký diktát ide, kto sa tomuto diktátu podriaďuje? Mne osobne je veľmi ľúto, ľutujem, alebo musím ľutovať všetkých tých, ktorí majú iný názor a počujeme, že majú iný názor a tomuto diktátu sa podriadia. Myslím si, že diktátom je odmietanie všetkých logických argumentov, ktoré doteraz ako pripomienky k návrhu odzneli.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za udelené slovo.

Pripájam sa myšlienkami k tej stati pána poslanca Krajčiho, kde rozvádzal súdnu moc, právomoci Ústavného súdu a hlavne jeho rozšírenie o ďalších troch sudcov, ďalej o predĺženie obdobia pôsobnosti týchto sudcov. Ja som tiež poukazoval na, povedal by som, veľmi nevhodné návrhy. Nazval by som to v úvodzovkách, že "betonárska čata" sa snaží vytvoriť na obdobie 12 rokov kolektív, ktorý aj napriek tomu, že v dôvodovej správe vysvetľujú, sa akosi stratila politická pamäť. Zníži sa, alebo zabezpečí nereálne rozloženie sudcov podľa politickej moci. Aj skutočnosť voľby sudcov Ústavného súdu, ktorá prebehla vlani, je v podstate nie výsledkom reálnych pomerov v Národnej rade a ťažko je možné akceptovať to, že by sa takýmto spôsobom, aj keď sa predĺži volebné obdobie, neprihliadalo na politickú príslušnosť. Jedine v tom by som videl východisko, keby títo sudcovia minimálne 10 rokov nepôsobili na politickej scéne. Potom by to bolo jasnejšie, že nepôjde o takých ľudí, ktorí majú určitú spätosť, či už v zákulisí, alebo priamo s politickými ústredňami.

Takže v tomto prípade treba odstrániť to, aby si v budúcnosti niekto nemyslel, že treba novelizovať ústavu a dať tam sudcov naveky.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k spôsobu prednesu pána poslanca Krajčiho. Na rozdiel od viacerých, ktorí ste sa vyjadrili, považujem jeho stanovisko a vystúpenie za veľmi mierne, pretože úprimne vám poviem, keby sa mne stalo, že minister vnútra dá vo verejnej a aj v súkromnej televízii takú informáciu, ktorá ohrozí moju bezpečnosť, asi moja výbušnosť by bola trošku väčšia.

A teraz k problému súdnictva, ktoré spomínal. Tiež zdieľam názor, že predložený návrh novely ústavy nie je v súlade s požiadavkami, ktoré Európska únia a Rada Európy vyslovili na súdnictvo, ako má byť právne upravené, vrátane ústavy v právnom štáte, aby bolo nezávislé. Nie je akceptovateľné pri tejto úprave obísť otázku vymenovania predsedov krajských súdov a okresných súdov. Viacerí experti sa vyjadrili, že tieto vymenovania ministrom dávajú priestor na vplyv výkonnej moci na súdnictvo. Preto je mi úplne nepochopiteľné, ako je možné robiť novelu a takúto výhradu Európskej únie neakceptovať. Tiež zastávam názor, že takýto chvat pri prijímaní ústavy je nenáležitý, za to nás neodsúdia. A vôbec, keď ju prijmeme neskôr, nebude to žiadna chyba...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, panie poslankyne, nastalo isté nedorozumenie, keď som udelil slovo vo faktickej poznámke pani poslankyni Tóthovej, ale tu je pomocný monitor, na ktorom je prihlásená ako predposledná. Bola dvakrát prihlásená s faktickou poznámkou, nemohol som jej neudeliť slovo vo faktickej poznámke.

Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Veľmi stručne k tomu, čo odznelo z úst pána poslanca Krajčiho, niekoľko konštatovaní.

Po prvé asi je príznačné, že pán poslanec Krajči práve z tohto miesta obhajuje udelenie amnestií a dokonca cituje určité pasáže z jedného rozhodnutia, o ktorom všetci vieme, ako bolo prijaté. Azda z toho dôvodu je namieste pripomenúť, čo hovorilo o rozhodnutí o amnestii z 3. marca 1998, kde sa v článku 5 konštatovalo, že vtedy vykonávajúci predseda vlády, vodca Mečiar, zastupujúci pána prezidenta, nariadil, aby sa nezačínalo, ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s vykonaním referenda dňa 23. a 24. mája.

Len je paradoxné, keď pán poslanec Krajči, ako tvrdí o nemožnosti o tom, že Ústavný súd vyslovil, že nie je v súlade s ústavou, keď niekto zmení raz platne vyhlásené referendum, pardon, platne vyhlásenú amnestiu, tak v tom prípade musím upozorniť na text druhej amnestie zo 7. júla 1998, ktorú vydala tá istá osoba, a kde sa hneď v úvode konštatovalo, že predseda vlády v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 vyhlasuje túto amnestiu a, čuduj sa svete, objavil sa tu nový článok 2, kde sa konštatovalo, že nariaďujem, aby sa nezačínalo, ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním toho istého referenda, čiže referenda z 23. a 24. mája. No takže kto menil prvý a akým spôsobom svoje rozhodnutie o amnestii, z tohto sa dá veľmi ľahko usúdiť.

A celkom na koniec jedna poznámka. My, čo veľmi pozorne sledujeme - a verím, že aj občania - vystúpenia v rozprave k prvému aj druhému čítaniu, môžu jednu vec konštatovať vcelku jednoznačne, pán poslanec Krajči, jednu vec vieme my dvaja. Prvá časť vašich námietok bola prevzatá z príkazu, ktorý ste prevzali. To vám kolega Šimko už povedal a netreba to ďalej rozoberať. Ale druhá vec je veľmi zaujímavá. Celá vaša pasáž o súdnej moci bola prevzatá z prejavu pána Harabina z prvého čítania...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, chce reagovať pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Čakal som takúto reakciu a teda budem reagovať trošičku v skrátenej podobe, pretože tieto reakcie nehovorili nič konkrétne o veciach, ktoré som navrhoval, a znovu skĺzli do politickej roviny.

Čo sa týka maďarských poslancov, naozaj nechcem hrať maďarskou kartou, a preto uznávam všetky ich nároky a práva, robia to dobre, žiaľbohu, pre Slovákov, nevieme sa s tým vysporiadať, aby sme sa my vedeli takto jednotne a pevne správať, ale tým nesťahujem žiadne veci, o ktorých som hovoril a jednoducho si myslím, že idú nad rámec možností, ktoré v súčasnosti majú.

Čakal som väčšiu agresivitu zo strany niektorých poslancov ohľadne referenda v máji 1997 a amnestií. Skĺzli k tomu len dvaja, pán Bárdos a pán Kresák, to sa nečudujem, takže vlastne nieto o čom hovoriť. Čo sa týka Mečiarových amnestií, myslím si, že tam bolo jasne povedané, že amnestia sa dá udeliť, nedá sa len zrušiť, pán Kresák. Čiže keby bol Mečiar udelil 5 amnestií, tak ich môže udeliť, ale zrušiť, tak ako Dzurinda, to sa nedá. Vy ako špecialista na ústavné právo to veľmi dobre viete. A už len v krátkosti na pána Šimka. Pán Šimko vystupuje vždy so zaklínacou formulkou, že vaše vystúpenie bolo agresívne. Tak ja si myslím, že radšej otvorené a agresívne vystupovanie ako falošná slušnosť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Vladimír Faič, pripraví sa pán poslanec Sopko.

Poslanec V. Faič:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne a kolegovia poslanci,

doterajší priebeh prerokúvania novely ústavy Slovenskej republiky ukazuje, že opozícia zásadným spôsobom spochybňuje potrebu takejto novely, rozsah i vecnú stránku navrhovaných zmien. Problematiku ústavnoprávneho riešenia našej spoločnosti však musíme vnímať v kontexte vývoja reformných procesov prebiehajúcich od roku 1990. Na vývoj sociálno-ekonomických a iných transformačných procesov pomerne úzko nadväzuje aj forma organizácie a spôsob riadenia verejných vecí. Jej zmeny za uplynulých desať rokov vnímam ako proces reformy verejnej správy. Tento proces prebiehal v uplynulom decéniu kontinuálne s rôznou intenzitou a vždy bola a zrejme aj bude predmetom prirodzeného záujmu politických strán.

Dnes môžeme pozitívne hodnotiť prvý krok reformy v roku 1990, ktorým sa dal široký priestor miestnej samospráve. Táto sa v ďalšom období ukázala ako stabilizujúci faktor zložitého politického diania v našej spoločnosti. Miera decentralizácie verejných úloh na obce a mestá bola úmerná vtedajšej úrovni poznania, finančným možnostiam a politickej vôli. Obce a mestá dostali do vienka spravovanie značnej časti úloh zabezpečujúcich každodenný život občanov. Základné formulácie zákona o obecnom zriadení sa následne v roku 1992 premietli aj do štvrtej hlavy prvej Ústavy Slovenskej republiky. S prijatím princípu duálneho modelu verejnej správy sa vytvorili samostatné štruktúry miestnej štátnej správy s výraznejším odvetvovým členením.

Prvý krok reformy s odstupom času je však aj určitým ponaučením, že pri definovaní a organizovaní reformných krokov je dôležité správne odhadnúť realitu uskutočniteľnosti zámerov. Zmrazenie riešenia súbežnej problematiky úpravy územnosprávneho členenia vytvorilo v tom období priestor na koncentráciu síl na vytvorenie zmysluplnej samosprávy na úrovni obcí a miest. Politický a ekonomicko-sociálny vývoj po roku 1991 vytvára logicky potrebu ďalej sa zaoberať problematikou postupného prispôsobovania organizácie verejnej správy novým podmienkam transformujúcej sa spoločnosti s dôrazom na znižovanie priameho podielu štátu na zabezpečovaní verejných služieb.

Z tohto pohľadu základnou myšlienkou reformy bola a dodnes je decentralizácia úloh vykonávaných štátom na samosprávne inštitúcie rôzneho druhu. Pri hodnotení vývoja nedávnej minulosti sa často zabúda na skutočnosť, že v rokoch 1994 až 1996 sa uskutočnil významný krok odštátnenia ťažiskových úloh v odvetví zdravotníctva a sociálnych vecí. Zriadené boli zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa a Národný úrad práce ako verejnoprávne inštitúcie s fondovým finančným hospodárením. Tieto inštitúcie dnes spolu obhospodarujú približne 35 mld. korún.

Prípravné práce na ďalšom pokračovaní reformy v rokoch 1992 - 1994, ktoré koordinoval zhodou okolností náš terajší kolega Roman Vavrík, vyústili v dokument, na ktorý sa dosť zabúda, a to Koncepciu organizácie miestnej a regionálnej samosprávy, ktorú prerokovala Národná rada Slovenskej republiky 24. marca 1994 a uložila uznesením číslo 435 vtedajšej vláde Slovenskej republiky premiéra Moravčíka koncepciu rozvinúť do ďalších dokumentov s akcentovaním decentralizácie úloh na samosprávne orgány. Rozsah úloh uvažovaných v tomto dokumente na decentralizácii v oblasti hospodárskeho riadenia verejných služieb nebol spochybnený ani v konzultovaných dokumentoch terajšej vlády. To znamená, že už osem rokov vieme o smerovaní decentralizačného procesu. Doteraz však nebol zrejme dostatok politickej vôle, možno niekedy aj profesionalita v príprave a koordinácia reformných krokov zavŕšiť túto reformu.

Zmeny vykonané v roku 1996 zostali v polohe dekoncentrácie a zároveň skomplikovali situáciu vytvorením veľkého počtu okresov a možno i krajov. Reformný krok vykonaný v rokoch 1996 v konečnej podobe nenaplnil očakávania. Namiesto kooperujúceho systému štátnej správy a systému samosprávy sa uskutočnil len dekoncentračný krok a vyprofilovalo sa hospodárske riadenie hlavne úsekov školstva, kultúry, sociálnych vecí a ďalších z pozície 8 krajských úradov ako správcov rozpočtových kapitol v úhrnnej finančnej sile viac ako 40 mld. Nebolo dosť politickej vôle na vytvorenie plnohodnotnej samosprávy vyšších územných celkov. Bola snaha vecne to kompenzovať tým, že krajským úradom sa určili aj riadiace a programové a koordinačné funkcie, ktoré z princípu viac prislúchajú samosprávnym orgánom. Taktiež nedošlo k očakávanému posilneniu obcí prenosom kompetencií a zmenou systému financovania.

Napriek presunu viacerých kompetencií ústredných orgánov štátnej správy na krajské úrady nedošlo k adekvátnemu zoštíhleniu administratívy, aparátov príslušných ústredných orgánov štátnej správy. Treba povedať, že to pretrváva.

Aj v uplynulom období sa zámer decentralizovať, a tým rozvinúť ďalšie prvky demokratizácie našej spoločnosti, skloňoval v dokumentoch vo všetkých pádoch. O to menej sa urobilo v realizačnej fáze. Každá organizačná zmena, pokiaľ má byť systémová a nie vytvárajúca spoločenský a ekonomický chaos, musí byť z každej stránky - legislatívnej, organizačnej, finančnej, personálnej aj informačnej - dobre pripravená. Okrem iného to znamená predstúpiť pred ľudí, ktorí majú zmenu vykonať, resp. budú zmenou dotknutí s konkrétnou profesionálne formulovanou predstavou o vecnom a časovom riešení zámeru. Toto bol základný problém zvládnutia reformy v minulom volebnom období a robí veľké problémy aj terajšej našej vládnej koalícii. Svedčí to okrem iného možno aj o zložitosti celého procesu.

Tak ako v uplynulom volebnom období uvažovali zainteresovaní o potrebe zmeny ústavy v súvislosti s vytvorením plnohodnotných samospráv vyšších územných celkov, tak sa i dnes chápe potreba zmeniť v tomto smere ústavu ako nevyhnutnosť. Významnú časť tejto úlohy aj v súvislosti s tým, čo som hovoril v prvej časti môjho vystúpenia, tvorí aj návrh na úpravu obsahu štvrtej hlavy ústavy. Tu hneď na úvod považujem za potrebné poznamenať, že systematika ústavy preferenčne reaguje na postavenie územnej samosprávy v systéme spravovania nášho štátu. Zaradenie problematiky územnej samosprávy do štvrtej hlavy ústavy má logické zdôvodnenie, nadväzuje na druhú hlavu ústavy, ktorá upravuje územnosprávne postavenie občana. Ďalej piata hlava a nasledujúce upravujú postavenie a činnosť základných zložiek štátneho mechanizmu. Utvorila sa tým ústavná triáda - občan, obec, štát. Je prirodzené, že suverenitu v tomto vzťahu má štát.

Postavenie územnej samosprávy je dominantné v procese reformy verejnej správy. Tak je to od roku 1990. Premietnutie zámerov reformy verejnej správy do ústavnoprávnej polohy vychádza zo skutočnosti, že ide o principiálne otázky fungovania spoločnosti a štátu. K obsahu reformy, pred ktorou stojíme, je predovšetkým vertikálna deľba verejnej moci konkretizovaná zámermi decentralizácie verejnej správy v duchu doterajších pracovných materiálov tejto vlády. Každý štát, ak má byť charakterizovaný ako demokratický, má vždy určitý problém s vytváraním bariér na centralizáciu a koncentráciu verejnej moci. Charakteristickou črtou štátu je, samozrejme, kompaktnosť štátnej moci. Napriek tomu demokratický štát musí vychádzať zo silnej rozdielnosti záujmov vo vnútri spoločnosti a z ich slobodnej konfrontácie. Tieto vzťahy sa premietajú aj do vertikálnej štruktúry štátu. Kľúčom riešenia týchto problémov je v mnohých prípadoch uplatnenie princípu subsidiarity, ktorý je ako princíp zakotvený aj v obsahu koncepcie reformy.

Takto naznačené dôvody a problémy sa v mnohých demokraciách riešia dvoma cestami. Je tu možnosť v tej či onej miere vykonať dekoncentráciu moci, t. j. prenos úloh a rozhodovacích právomocí na nižšie inštitúcie. Je to však spojené so zachovaním dozoru nadriadených inštitúcií s právom dávať pokyny nižším úradom v prípade potreby. Tento krok sa u nás udial prakticky v roku 1996.

Druhým spôsobom je decentralizácia. Jej podstatou je vytváranie právne samostatných subjektov, ktoré plnia svoje verejné úlohy v podstate autonómne a podliehajú len právnemu dozoru. Zriadenie samospráv vyšších územných celkov je teda kľúčovým predpokladom na naplnenie decentralizačných zámerov v procese reformy verejnej správy. Preto aj odstránenie ústavnoprávnej absencie tohto samosprávneho fenoménu v rámci predloženej novely ústavy je časovo a vecne dôležité, zvlášť v situácii, keď je príprava reformy v záverečnej etape.

V prípade dvoch rovín územnej samosprávy nie sú v budúcnosti, a určite to bude vylúčené, ani určité konflikty kompetenčného charakteru. Pri ich riešení by sa však malo podľa môjho názoru vždy vychádzať z prvotnosti a primátu pôsobnosti obce ako základu územnej samosprávy s pôsobnosťou vyšších územných celkov. Nesporným nedostatkom súčasnej ústavnoprávnej situácie je zrejme skutočnosť, že dostatočne nedefinuje právny status vyššieho územného celku, jeho kreáciu, pôsobnosť, právomoc, organizáciu, vzťah k ostatným subjektom verejnej správy, k štátu i k občianskej spoločnosti. To vyvolalo zrejme aj konflikt názorov odborníkov na legitímnosť samospráv vyšších územných celkov. Preto aj predložená novela vytvára jednoznačný ústavnoprávny priestor na konštituovanie samospráv vyšších územných celkov.

Predloženie širšej novely ústavy dáva z pohľadu potrieb samosprávy príležitosť riešiť aj niektoré problémy postavenia samosprávy obcí. I keď doterajšie právne postavenie samosprávy obcí má nespornú kvalitu overenú desaťročným úspešným pôsobením samosprávy, život však prináša stále nové skúsenosti a poznatky, z ktorých niektoré majú taký závažný charakter, že ich je potrebné riešiť aj v legislatívnej oblasti.

Prínosom predloženej novely ústavy je preto snaha precizovať niektoré atribúty samosprávy obcí a zároveň ich vyvážene definovať aj na regionálnu úroveň. Je správne, že sa jednoznačne deklaruje právo oboch subjektov územnej samosprávy na samosprávne postavenie ako reálne ústavné právo porovnateľné so základnými právami a slobodami upravenými v druhej hlave ústavy. Reálnosť tohto základného práva dotvára obsah navrhovaného článku 127a, ktorý zveruje do právomocí Ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému zásahu štátu do ich práva na samosprávu. Tento mechanizmus, ktorý je uplatnený vo viacerých krajinách s vyspelou demokraciou, nám doteraz chýbal.

Úpravy navrhnuté v článku 65, a to hlavne v ods. 2, reagujú na potrebu prioritne riešiť v rámci procesu decentralizácie problematiku primárneho systému financovania nových úloh presunutých na obce, resp. na vyššie územné celky. Ústavnou garanciou samosprávnosti obce a vyššieho územného celku je aj druhá veta článku 67 ústavy, podľa ktorej povinnosti a obmedzenia možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať len zákonom. Predpokladom primeranej ochrany samostatnosti obcí a vyšších územných celkov je aj vecné vymedzenie okruhu úloh, ktoré patria do tzv. originálnej pôsobnosti obce a vyšších územných celkov.

Dôvodová správa upresňuje túto už spomenutú problematiku konštatovaním, že ide o značne širokú problematiku, ktorá sa bude musieť ako doteraz riešiť na úrovni vykonávacieho zákonodarstva. Nie je dosť dobre možné vymedziť vyčerpávajúcim spôsobom všetky úlohy na úseku územnej samosprávy a neúplné vymedzenie by bolo v konečnom dôsledku obmedzením samosprávy obce, resp. vyššieho územného celku. Na zabezpečenie účinného výkonu úloh samosprávnych územných celkov je potrebné im už v ústavnej rovine priznať oprávnenia, vydávať všeobecne záväzné predpisy. Rozšírenie doterajšej kompetencie aj na samosprávne orgány vyššieho územného celku je vyriešenie jedného z najviac diskutovaných problémov v príprave zákonov potrebných na zriadenie samospráv vyšších územných celkov.

Najviac diskutovaným je však podľa môjho názoru a aj podľa doterajšieho priebehu rozpravy navrhované znenie článku 66. Priznávam, že tento problém sa snažím vnímať náležite citlivo a vnímam aj rozmer národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, aj suverenity jeho územia. I keď som to pred rozpravou, priznám sa, nepovažoval za taký vážny problém. Podľa doterajšieho znenia článku 66 ústavy obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu. Podľa navrhovanej novely znenia článku 66 obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu, rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má i vyšší územný celok. Aj keď novela tohto článku dáva vyšším územným celkom doslovne len rovnaké právo združovať sa, mohlo by mať toto právo vyšších územných celkov širší dosah vzhľadom na významnejší podiel územia týchto celkov na území štátu a môže mať, a podľa opozície i má, aj významnejší vecný dôsledok.

Vo vzťahu k tejto skutočnosti mám pripravený pozmeňujúci návrh, v ktorom by sa už v terajšom znení článku 66 namiesto formulácie zabezpečovanie vecí spoločného záujmu prijala formulácia vo veciach územnej samosprávy a úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona, kde je možné, a môžeme o tom diskutovať, dokonca vymedziť toto právo len na území Slovenskej republiky. Tento pozmeňujúci a vlastne upresňujúci návrh nepresahujúci predložený návrh novely chcem konzultovať s predkladateľmi a tiež s opozičnými poslancami, ktorí budú mať záujem, ktorých argumenty ma tiež k tomuto zámeru vlastne priviedli.

Pozitívne vnímam aj návrhy na doplnenie článku 69, ktorými sa na základe doterajších poznatkov z praxe definuje dĺžka volebného obdobia, upresňuje sa okruh osôb, ktoré budú mať aktívne volebné právo. Ďalej sa vytvárajú ústavné predpoklady na riešenie niekedy veľmi komplikovaných situácií pri odvolávaní starostov. Predpokladaný prenos kompetencií v hospodársko-riadiacej oblasti na obce a nové samosprávy vyšších územných celkov si vyžaduje aj primerane modifikovať kontrolný systém. Musíme mať pritom na zreteli, že do kompetencie územných samospráv sa pripravuje presunutie úloh, na ktoré formou verejnej služby majú občania v niektorých prípadoch vlastne aj ústavný nárok. To odôvodňuje aj navrhovanú ingerenciu Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu užitia finančných prostriedkov, ktoré dostanú obce a samosparávy vyššieho územného celku v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

Nové samosprávy vyšších územných celkov, ak samozrejme budú kreované, prevezmú skôr či neskôr značnú časť hospodársko-riadiacich úloh terajších krajských úradov. Zároveň sa však musia stať istým fenoménom v ďalšej oveľa širšej oblasti, a to v regionálnom rozvoji. Nehovorím tým nič nové, aj uznesenie vlády číslo 230 z apríla minulého roku túto strategickú úlohu pre vyššie územné celky jednoznačne definuje. Zdôrazňujem to však preto, že systémové organizačné a inštitucionálne predpoklady zabezpečenia vrátane nevyhnutmej administratívy značne časovo zaostávajú, mali sme tu v parlamente aj takúto správu. Občania, ale hlavne odborná verejnosť vrátane podnikateľskej sféry čakajú a budú čakať od samosprávy vyšších územných celkov niečo nové a, samozrejme, pozitívne v živote regiónov.

Na záver, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môžem konštatovať a som o tom presvedčený, že prijatie predloženej novely ústavy vytvára okrem iných pozitívnych momentov aj patričný priestor na pripravovanú decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy a predpoklady na rozvoj regiónov.

Ďakujem za pozoronosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP