Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, vypnite pánovi poslancovi, ktorý si zabudol svoj mobilný telefón.
Poslanec J. Zlocha:
... so zabezpečením chodu svojich základných činností, bezpečnosti, obrany, školstva, zdravotníctva a sociálnych problémov, a na činnosť samosprávy toho veľa nezostane. No ak by vzorom hospodárenia mali byť primátori a mestské zastupiteľstvá troch našich najväčších miest, Bratislavy, Košíc a Banskej Bystrice, tak ďakujem pekne. Bratislava má dlh 4 mld. Sk, Košice okolo 2 mld. a Banská Bystrica okolo 1,5 mld. Mestá postupne prichádzajú o svoj majetok a súčasné zastupiteľstvá sa musia poriadne oháňať, aby zabezpečili plnenie základných funkcií svojich držáv. Tieto mestá síce majú vybudované exkluzívne centrá, niekde dokonca s hrajúcimi fontánami, ale sú to skôr potemkinovské dediny. Na okrajoch miet chýba infraštruktúra, nie sú peniaze na osvetlenie či na odvoz odpadov a snehu, údržbu zelene, chýba základné vybavenie, cesty pripomínajú skôr mesačnú krajinu alebo rozbombardované kosovské cesty.
Zmeny vo štvrtej hlave ústavy v územnej samospráve sú vlastne prípravou nielen na prenos kompetencií, ale aj na nové územné členenie. Všetko, samozrejme, v duchu hesla: To, čo urobila v tomto smere predchádzajúca Mečiarova vláda, je zlé a my to musíme, samozrejme, napraviť. Bez ohľadu na to, čo to prinesie, či to bude v prospech občanov a koľko to bude vlastne stáť.
Keď sme sa pred rokom 1996 rozhodovali o princípoch územného členenia Slovenska, vychádzali sme zo zásady, že by sa mali vytvoriť také územné celky, kraje, v ktorých ekonomické a ľudské možnosti sú približne rovnaké. Mali sme vypracované podklady o tvorbe hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa navrhovaných celkov, údaje o školstve, vzdelanostnej úrovni, poľnohospodárstve, zdravotníctve, zariadeniach pre sociálne služby, infraštruktúru. Pripravovali sa podklady na postupné vyrovnávanie zaostávajúcich regiónov.
A aké priority ste pri návrhoch nového územného celku vybrali vy? Núka sa jednoznačná odpoveď. Sú to kritériá politické a etnické a, samozrejme, sa začínajú v poslednom období presadzovať aj miestne skupinové záujmy. Tento poznatok mi vychádza z neustále sa meniacej požiadaviek Strany maďarskej koalície, ale aj viacerých nekompetentných vyjadrení splnomocnenca vlády pána Nižňanského, ktorý má problémy s orientovaním sa na Slovensku a s rozmiestňovaním niektorých okresov na mape Slovenska. Keď do vyššieho územného celku Gemer - Novohrad chcel zaradiť aj okres Gelnicu. Nakoniec sa tomu ani nemožno čudovať, veď stále zdôrazňuje, že nové územné členenie Slovenska a prenos kompetencií na orgány samosprávy sa bude robiť na základe poznatkov z krajín Európskej únie. Škoda, že nevychádza z historických poznatkov a skúseností Slovenska.
Ak chce niekto vytvoriť vyššie územné celky, ktoré majú také rozdielne charakteristiky, čo sa týka veľkosti, počtu obyvateľov, ten sa pohybuje od 266 236 v gemersko-novohradskom vyššom územnom celku, nad 310 719 v celku žilinskom a 342 400 v celku šarišskom, do 714 204 vo veľkom územnom celku trnavskom a 717 624 v pôvodne navrhovanom veľkom územnom celku nitrianskom, nad ekonomickú výkonnosť a komunikačné pomery, tak tento zámer je podľa mňa, podľa môjho názoru dopredu odsúdený na krach. V žiadnom prípade neprinesie výhody pre ľudí tam žijúcich. Pravdepodobnejšie je, že pre občanov sa situácia ešte zhorší. Prehĺbi sa zaostávanie už teraz zaostalých regiónov za regiónmi, ktoré majú to šťastie, že ich východisková pozícia je lepšia, že majú výkonné a prosperujúce podniky, že ich nepostihla konverzia zbrojného priemyslu, že majú dobré cesty, že sú bližšie k jednej z krajín Európskej únie. A čo je tiež veľmi dôležité, že sú v blízkosti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v ktorej sú umiestnené mnohé významné podniky a ústredné orgány štátnej správy. Obciam a vyšším územným celkom sa síce dávajú vysoké kompetencie, ale pravdepodobne z nich mať veľa nebudú, lebo v obecných kasách budú veľké diery a uplatňovať ich nebude mať kto.
Mnohí občania Slovenskej republiky sú presvedčení o tom, že podstatná časť zmien v navrhovanej novele ústavy vyplýva z požiadaviek jedného z členov vládnej koalície, Strany maďarskej koalície. Myslím, že oprávnene. Schválenie Charty regionálnych a menšinových jazykov, vytvorenie národnostnej fakulty na výchovu pedagógov v maďarskom jazyku, riešenie pôdy neznámych vlastníkov, následne aj vytvorenie územného celku, v ktorom budú mať prevahu tam žijúci občania maďarskej národnosti, bolo totiž podmienkou, aby poslanci Strany maďarskej koalície novelu ústavy podporili. Predstavitelia Strany maďarskej koalície by si mali uvedomiť, prečo sa občania slovenskej národnosti, štátotvorného národa, boja, prečo sú nespokojní s tým, že ostatné strany vládnej koalície, Strana demokratickej koalície, či Strana demokratickej a kresťanskej únie, KDH, SDĽ, SOP, Demokratickej strany, Strana sociálnej demokracie, Strana zelených, tak ľahko a tak potupne ustupujú pred stále sa zväčšujúcimi ich požiadavkami.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Béla Bugár so šarmom jemu vlastným s obľubou argumentuje, že Slováci sa vlastne nemajú čoho báť, lebo v návrhu novely ústavy sa nikde nehovorí o autonómii, ale hneď na to jeden z poslancov Strany maďarskej koalície sa pozabudne a vypustí hlášku o výhodách autonómie. Výhodách, ale pre koho? Samozrejme, pre maďarskú menšinu. Občania maďarskej národnosti totiž nemusia ovládať slovenčinu, úradný jazyk, hoci doterajšia ústava im to umožňovala. A za 8 či 9 rokov povinnej školskej dochádzky sa to dalo naučiť a v úradoch, podnikoch, štátnej správe, samospráve, školstve, zdravotníctve, samozrejme, aj v polícii a v colných službách sa uplatnia aj bez toho, teda bez dobrej znalosti slovenského jazyka.
Občania slovenskej národnosti budú mať problémy, pretože neovládajú jazyk menšiny, maďarský jazyk, dokonca aj Slovo Božie si budú môcť vypočuť len v maďarskom jazyku, veď pravdepodobne aj Pán Boh by mal skôr ovládať maďarčinu. Ak Slováci budú chcieť normálne žiť v národnostne zmiešanom území, tak sa naučia maďarsky a postupne sa pomaďarčia. Hlavne ak sa im neustále bude zdôrazňovať, že Maďari sú lepší, vzdelanejší, kultúrnejší, predurčení na vládnutie v Karpatskej kotline. No a kto by nechcel byť múdrejší? A kto by nechcel vládnuť? Stačí sa poprechádzať po cintorínoch v južnej časti Slovenska, na národnostne zmiešanom území, a podľa "typických maďarských priezvisk" budeme môcť len smutne konštatovať, koľkí Králikovci, Novotní, Kapustovci, Zajačkovci či Slovákovci to radšej vzdali. A ak sa po niekoľkých desaťročiach, či jednom, dvoch storočiach tu bude prechádzať nejaký novodobý Kollár, tak si bude môcť so smútkom v duši zarecitovať: "Aj zde leží zem tá před okem mím slzy ronícím, někdy kolébka, nyní národu mého rakev."
Aj požiadavka na prípravu pedagógov v maďarskom jazyku je určite zaujímavá. Doteraz túto možnosť mali na Katedre maďarského jazyka na Univerzite Konštantína filozofa, podobne ako Rómovia na Katedre rómskeho jazyka v Nitre. Je skoro všeobecne známe, že je prebytok pedagógov maďarskej národnosti, že počet žiakov maďarskej národnosti je v triedach nižší ako v slovenských školách, pritom v južných častiach Slovenska sú v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským aj zvýšené počty Rómov. Preto by bolo určite zaujímavé, dokonca veľmi zaujímavé, keby sme zistili, koľko učiteľov slovenskej národnosti učí na školách s vyučovacím jazykom maďarským a koľko učiteľov maďarskej národnosti učí na slovenských školách. Boli by sme prekvapení. Najskôr azda úrovňou vedomostí z jazyka slovenského v národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským a potom aj poznatkami z histórie územia, na ktorom žijú a, samozrejme, aj o histórii národa, v ktorom mnohí z nich majú korene. Neviem, či viete o tom, že v mnohých školách sa dejepis žiaci učia z učebníc vytlačených v Maďarsku. A tam žijú majstri vo falšovaní histórie Slovákov a Slovanov. Príkladom je učebnica dejepisu "Történelem", ktorú vydali pre žiakov stredných škôl v Maďarsku. Máte možnosť si to preveriť, páni.
(Reakcia z pléna.)
"Pri osídlení vlasti", niečo z nej uvediem, tá kniha je vydaná v Maďarsku pre žiakov stredných škol: "Pri osídlení vlasti v roku 895, ktoré vyvrcholilo v roku 900", to sa v tej knihe píše, "starí Maďari nikoho nenašli v Karpatskej kotline." Podľa učebnice Slováci vznikli až v 14. storočí z Moravanov a Poliakov, ktorí osídlili územie dnešného Slovenska. O bojoch slovanských kmeňoch s Avarmi v 6. a 7. storočí sa nič nehovorí. Nehovorí sa nič ani o Samovej ríši, ktorá existovala od roku 620 do roku 659. A sú o tom písomné doklady. Ako by sa potom v učebnici mohlo písať o Nitrianskom kniežatstve, v ktorom už v roku 828 či v roku 832 franský biskup Adelrám vysvätil prvý kresťanský kostol? Ako by sa mohlo písať o tom, že Slovania už vtedy mali svoj štátny útvar Veľkú Moravu, ktorá patrila medzi vtedajšie veľmoci, že vojvodcovia a králi Slovanov viedli úspešné vojny s rozpínavými Frankami, že vierozvestcovia Konštantín a Metod šírili v tejto zemi od roku 865 kresťanstvo, priniesli abecedu, učili svojich žiakov a pospolitý ľud v tomto jazyku, stavali školy a kostoly, že nitrianske knieža Pribina po vyhnaní z Nitry na svojom údele, dedičskom majetku v Blatnohrade v Panónii skultivoval krajinu, dal postaviť viac ako 30 kostolov a niekoľko hradísk a že aj prvý uhorský kráľ Štefan I bol určitý čas vychovávaný v Nitrianskom kniežatstve? Ale o tom sa radšej mlčí, história sa robí z povestí, ako napríklad tej, že slovenský kráľ Svätopluk II predal svoju ríšu Árpádovi za bieleho koňa.
A potom ten paradox. Študenti maďarskej univerzity sa chcú vzdelávať na univerzite, ktorá nesie meno jedného zo slovanských vierozvestcov. Diplomatov, ktorí na územie dnešného Slovenska a južnej Moravy prišli z Byzancie na základe žiadosti slovanského kniežaťa Rastislava, ktorí dali základy kresťanstva Slovanom, ktorým stavali školy a dali im písmo, ale ktorým v Komárne, v meste, ktoré má samosprávu čisto maďarskú, nedali súhlas matičiarom na postavenie súsošia slovanským bratom, ktorí sa na toto územie pravdepodobne dostali brodmi cez Dunaj pri Komárne, a ktoré by súčasníkom túto historickú udalosť pripomínalo.
Ak akademický senát Univerzity Konštantína filozofa v Nitre podľahne nátlaku vlády a predstaviteľom Európskej únie, dá sa zlákať vidinou korupčného príspevku 10 mil. korún a, čo ja viem, ešte čoho, to sa potom o niekoľko rokov nebudeme môcť čudovať, ak sa v areáli školy objavia sochy Lajosa Kossutha, grófa Széchényiho, grófa Apponyiho či zvolenského mešťanostu Grünwalda, ktorý propagoval a zavádzal školy - "stroje na výrobu Maďarov zo Slovákov".
Odovzdanie pôdy neznámych vlastníkov do správy obcí je elegantným obídením Benešových dekrétov, na základe ktorých bola zoštátnená pôda Nemcom, Maďarom, kolaborantom a nepriateľom slovenského a českého národa. Viem, že mnohí vlastníci, repatriovaní Slováci z Dolnej zeme si nové vlastníctvo nedali zapísať do katastrov. Viem si ľahko domyslieť, čo sa môže stať potom, zabezpečíte návrat tým, ktorí museli ujsť, lebo prenasledovali Slovákov, alebo spolupracovali s fašistami, alebo ktorí pristúpili na výmenu a vrátili iných majetky. Príklad navráteného kaštieľa v Čičove by mal byť varovaním. Viem si však domyslieť, aké zmätky to potom vyvolá.
Ubezpečovania poslancov Strany maďarskej koalície, že oni chcú len to, čo majú prisľúbené v koaličnej zmluve či vládnom programe, že nechcú žiadnu autonómiu a už vôbec nie odtrhnutie od Slovenska a pripojenie k Maďarsku, sa dá ľahko spochybniť. Slováci boli v Uhorsku akýmsi ľudom určeným na prácu pre šľachtu či na zaradenie do predných vojov v mnohých vojnách či panských šarvátkach. V rokoch 1870 až 1900 "z uhorského raja" pred útlakom sa vysťahovalo do Spojených štátov amerických viac ako 500 tisíc Slovákov. Odborníci odhadujú, že v rokoch 1787...
(Reakcia z pléna.)
Vy neradi počujete tieto údaje, páni! Neradi ich počujete.
Odborníci odhadujú, že v rokoch 1787 až 1910 podľahlo maďarizácii viac ako 400 tisíc Slovákov. Koľkí z nich sú teraz pravoverní, tvrdí Maďari, odvodzujúci si svoj pôvod od Árpáda. Zabudnúť by sme nemali ani na vyjadrenia viacerých čelných predstaviteľov súčasnej Strany maďarskej koalície.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosil by som vás, keby ste sa pridržiavali meritórne problému, o ktorom rokujeme, a to je návrh novely Ústavy Slovenskej republiky.
Poslanec J. Zlocha:
Ja, pán predsedajúci, vychádzam z toho, z čoho je ústava urobená. A dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Budem citovať, aby som nebol obvinený, že si vymýšľam, že vyvolávam duchov a že straším. Sú známe výroky pána poslanca Duraya zo "Psieho obojku". Slovákov označil za neslýchane nacionálne zadubených, obmedzených a primitívnych. V tom istom "veľdiele" píše: "Na južnom Slovensku v päťdesiatych rokoch silnela túžba po zmene hraníc." Ten istý autor na zjazde Spolužitia 27. 2. 1993 v Komárne vyhlásil, citujem: "Naším najvyšším cieľom je politická a hospodárska samospráva a celková autonómia. Máme nárok na samosprávu a autonómiu." Na tomto zjazde ďalej povedal: "Jedine svornosť a historické spojenie s našou maďarskou krajinou je zárukou, že dosiahneme tento cieľ."
Pán László Dobos, predseda Csemadoku a v rokoch 1968 - 1970 aj minister vlády Slovenskej republiky, na kongrese Csemadoku vyhlásil: "Kongres má zaviazať predsedníctvo, aby predložilo plán územnej autonómie a vytvorenie autonómneho parlamentu."
Pán László Molnár, jeho funkciu sa mi nepodarilo zistiť, na kongrese povedal: "Po 73-ročnej okupácii je najvyšší čas striasť sa jarma, urážok a iredenty."
No a pán Pál Csáky, podpredseda súčasnej Dzurindovej vlády, v relácii Panoráma sa vyjadril takto: "Ak raz bude Veľké Maďarsko, akí povďační nám za to budú Slováci."
To by azda stačilo. Ja nechcem strašiť, nechcem v žiadnom prípade vyvolávať nenávisť, nikoho nevyzývam, aby brúsil kosy alebo aby sadal do "tankoch", ale chcem len upozorniť, aby sme nenaleteli na plané sľuby, ubezpečovanie o lojalite a falošné úsmevy.
Údaje, ktoré som tu uviedol, je možné si overiť či už v dennej tlači z príslušného obdobia, z príslušných zápisníc zo zjazdov strán terajšej maďarskej koalície, ale aj z literárnych výtvorov pána poslanca Duraya a podpredsedu vlády pána Csákyho. Doteraz som však ani jedného z autorov uvedených výrokov nepočul, že by sa od nich v zmenenej politickej situácii ospravedlnil alebo že by sa od nich ako od nepravdivých dištancoval, a to napriek tomu, že boli v tejto problematike interpelovaní a priamo vyzývaní k predneseniu stanoviska viacerými poslancami, či už za HZDS, alebo za SNS. Ak to neurobili, tak ich slová o autonómii ja osobne beriem vážne a zrejme vážne by ich mali brať aj druhí, dokonca viac ako vážne, pretože vážne ich mysleli aj autori týchto výrokov. A určite o nich by mali vedieť aj občania, všetci občania Slovenskej republiky.
Ak Strana maďarskej koalície silou mocou chce Komárňanskú župu, určite vie prečo. Vy by ste mali vedieť, prečo nie. Prečo nám nevyhovuje ani táto verzia novely ústavy, prečo by nemala vyhovovať ani väčšine občanov Slovenska - Slovákom.
Ak navrhovaný vyšší územný celok nitriansky má byť tvorený siedmimi okresmi a má mať 717 595 obyvateľov, z toho 489 tisíc aj 12...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, ja vás naozaj prosím, aby ste diskutovali k tomu, čo je predmetom rokovania. A tu nie je predmetom predloženého návrhu územnosprávne členenie a župy. Tak prosím, pridržiavajte sa toho návrhu, ktorý je naozaj predložený do Národnej rady.
(Reakcia z pléna.)
Ale, pán poslanec Cuper. Ja upozorňujem, pán poslanec, naozaj korektne.
Poslanec J. Zlocha:
Pán predsedajúci, až budem členom KDH, budem vás počúvať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie, pán poslanec, ja vás vyzývam, aby ste sa pridržiavali rokovacieho poriadku a svoj diskusný príspevok venovali tomu, čo je predmetom rokovania o tomto bode programu.
Poslanec J. Zlocha:
Pán predsedajúci, ja si vyprosujem, aby ste zasahovali do môjho vystúpenia.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, ja vás upozorňujem, ak sa nebudete pridržiavať rokovacieho poriadku, odnímem vám v zmysle rokovacieho poriadku slovo.
Poslanec J. Zlocha:
To bude zrejme...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Gašparovič, nemáte pravdu, pozrite si rokovací poriadok.
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Oklieštený vyšší územný celok by tvorili len tri okresy, okresy Nitra, Topoľčany a Zlaté Moravce, a mal by len 279 239 obyvateľov. Zato komárňanský veľký územný celok, alebo Komárňanská župa by bola tvorená okresmi Šaľa, Nové Zámky, Komárno, Levice, Dunajská Streda a Galanta a mala by 639 597 obyvateľov, z nich 293 244 Slovákov, čo je 45,8 %, a 336 134 občanov maďarskej národnosti, čo je 52,5 %. Podotýkam, že občania maďarskej národnosti prevažujú len v okresoch Komárno a Dunajská Streda. V ostatných okresoch sa zastúpenie občanov maďarskej národnosti pohybuje od 30,9 % v okrese Levice, do 41,2 % v okrese Nové Zámky.
Aký osud bude čakať Slovákov v tomto vyššom územnom celku, si môžeme urobiť predstavu z histórie dávnejšej či blízkej. Určite pre nich nebude ružová. V Strane maďarskej koalície aj teraz ľahko nájdeme Széchényiovcov či Apponyiovcov, ale aj poturčencov formátu Lajosa Kossutha. Samozrejme, mali by sme byť svetoví, mali by sme byť zvedaví a mali by sme sa opýtať a vládna koalícia by nám mala povedať, koľko by takéto politické hry stáli. Tu predsa nejde len o označenie miest a obcí, ulíc a inštitúcií v jazyku menšín. Nejde ani o používanie jazykov menšín v úradnom styku.
Národnostných menšín, ktoré budú môcť využívať svoje práva, máme viac. Okrem maďarskej národnostnej menšiny sú tu Rómovia, Rusíni a Ukrajinci. A to znamená, že všetky dokumenty, všetky zákony, nariadenia, vyhlášky, koncepcie, programy, dotazníky, volebné lístky, referendové lístky, sčítacie lístky a úradné doklady, vysvedčenia, rodné listy, potvrdenky a - a čo ja viem ešte čo - budú musieť byť urobené viacjazyčne. Dokonca aj označovanie tovarov v predajniach, etikety na výrobkoch, návody na používanie a likvidáciu. A to by malo byť vo všetkých jazykoch.
V úradoch štátnej správy, samosprávy, v nemocniciach, na súdoch, zariadeniach na výkon trestu, ústavov sociálnych služieb, všade budú musieť byť ľudia, ktorí ovládajú aj príslušný jazyk menšín. Na ústredných orgánoch štátnej správy a v prezidentskej kancelárií budú musieť byť takisto pripravení na vybavovanie korešpondencie v menšinových jazykoch. Zatiaľ tieto možnosti využívajú len príslušníci maďarskej menšiny. Po sčítaní ľudu budú môcť svoje oprávnené požiadavky uplatňovať aj ostatní príslušníci menšín. Koľkých úradníkov na vybavovanie týchto služieb budeme musieť pripraviť? Je síce možné, že to je jedna z foriem riešenia nezamestnanosti na južnom a východnom Slovensku. Koniec koncov v rámci VPP sa už prešustrovalo niekoľko miliárd korún. Ale v každom prípade by sme si mali položiť ďalšie otázky: Koľko nás vlastne tento špás s používaním jazykov menšín bude stáť a či na to vôbec budeme mať, či vlastne stále musíme robiť niečo, čo nikde inde nerobia a na čo nemáme? A, samozrejme, na čo všetci vlastne doplatíme.
Tu by som chcel uviesť príklad súvisiaci s vystúpením pána poslanca Kvardu za Stranu maďarskej koalície, ktorý napríklad tvrdí, že termín "vyšší územný celok" sme zaviedli my. V článku 64 ústavy sa skutočne hovorí, že "samosprávu vyšších územných celkov a jej orgánov ustanoví zákon". Ale to by ste si mali uvedomiť, že je tu všeobecný pojem, to nie je označenie vyšších územných celkov. Vyššie územné celky sú kraje. O tom rozhodol zákon v roku 1996. Takže ak by ste zaviedli niečo neurčité, niečo všeobecné "vyšší územný celok", tak si budete len komplikovať robotu, pretože určite by bolo lepšie označenie kraj, župa alebo niečo inšie, ale v žiadnom prípade vyšší územný celok, to je termín nič nehovoriaci. Tento pojem si pletie pán poslanec. A teraz zoberme, koľko pojmov bude treba vysvetľovať občanom národností a koľko týchto pojmov bude treba, aby ovládali kvalifikovaní a uznávaní prekladatelia.
Súčasná vládna koalícia má parlamentnú väčšinu. 91 poslancov si môže robiť v Národnej rade, čo chce, a zrejme to aj urobí. Môže schvaľovať zákony, ktoré jej umožnia vypredať najvýznamnejšie podniky. Môže si schváliť aj túto novelu ústavy, ktorá pre Slovensko a väčšinu jej obyvateľov nie je dobrá. A určite nie je v tejto forme ani podmienkou vstupu do Európskej únie či do NATO. Hovoril som o niektorých citátoch pána Duraya, hlavne o tej neslýchanej obmedzenosti občanov Slovenska. Ja aspoň jemu zrejme budem musieť dať časom za pravdu, že na Slovensku máme takýchto ľudí, hlavne tých, ktorí rozhodujú o súčasnom smerovaní a o súčasnej politike Slovenskej republiky. Rád by som vyslovil nádej, že aj občania Slovenska si konečne uvedomia, kto to ako s nimi myslel či myslí a akú budúcnosť im vlastne pripravuje súčasná vládna koalícia. V budúcich voľbách v roku 2002 budú môcť urobiť reparát a napraviť svoje pochybenie z roku 1998.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zlochu sa hlási 16 pánov poslancov, posledný pán poslanec Köteles, pán poslanec Kvarda. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Húska.
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem doplniť vystúpenie pána poslanca Zlochu, že som dostal informáciu o tom, že pracuje petičný výbor, ktorý organizuje protest proti tejto novele. A v tejto informácií ma požiadali členovia petičného výboru, aby som podal ďalšiu informáciu o tom, že možnosť podpisovania bude každý deň od 17.15 hodiny do 18.15 hodiny.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Súhlasím s predrečníkom...
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nemôžete tu propagovať nejakú petičnú akciu.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Snažiť sa presadiť Ústavu Slovenskej republiky za cenu ústupkov Strane maďarskej koalície svedčí o necitlivom prístupe a neúcte súčasnej vládnej koalície k Ústave Slovenskej republiky. Je smutné, že vládna koalícia sa uchyľuje k takýmto krokom.
My nechceme ústavu, ktorá je výsledkom kupčenia. Nechceme ústavu za cenu zriadenia maďarskej fakulty na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre, nechceme ústavu za cenu zriadenia Komárňanskej župy, nechceme ústavu za cenu pôdy neznámych vlastníkov. Je zaujímavé, že vláda s veľkou pompéznosťou dala súhlas na podpísanie charty menšinových a regionálnych jazykov. Podstata tejto charty je v tom, že integruje menšinové jazyky, ktoré sú v ohrození, a zároveň dáva možnosť vytvárať územia na princípe jazyka. Pýtam sa: Sú v ohrození menšinové jazyky u nás, na Slovensku? Je ohrozený jazyk, ktorý používa maďarská národnostná menšina? No určite nie. Ja som očakávala od vlády, že vláda doplní chartu o bod...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko.
Poslankyňa M. Kolláriková:
... že povinnosťou každého občana Slovenskej republiky je ovládať štátny jazyk.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Zlocha, na rozdiel od rokovacieho poriadku ja by som vám rád uznal právo, aby ste vystúpili, ako chcete, aj aby ste sa odchýlili od prerokúvanej témy, čo ste urobili. Ja zas by som mal rád, keby ste mne uznali právo, pretože ste včera, nejako sa vám nepáčilo, že vystupujem vo faktických poznámkach, keby ste mne uznali právo mať názor na každé vystúpenie, aj na vaše.
A pokiaľ ide o vaše vystúpenie, no musím povedať, že podľa môjho názoru ste o ústave povedali veľmi málo, hovorili ste nejakú štatistiku tých článkov, ktoré sme zmenili, to mi pripomína trochu jedného z mojich obľúbených spisovateľov, ktorý kdesi písal o tom, že obdobný prístup je, ak sa hodnotí báseň podľa toho, že sa spočíta, koľko je tam samohlások "a", koľko spoluhlások "b" a podobne. Asi obdobným spôsobom ste pristúpili k tej ústave. A potom ste vytiahli obľúbenú maďarskú kartu, kde ste sa zase pokúšali rozdúchavať národnostnú nenávisť. Myslím si, že to nie je dobre, nie je to zodpovedné. A napokon podľa najnovších prieskumov verejnej mienky vám to ani nepomáha, pretože v podstate vyháňate svojich voličov, voličov teda Slovenskej národnej strany, pomáhate tým Slovenskej národnej strane, ale to je vaša vec.
Úplne na záver, neviem, či som už o tom niekedy tu hovoril počas tejto rozpravy, ale mám pocit, že plníte zodpovedne a disciplinovane tie pokyny, ktoré ste dostali od vášho straníckeho šéfa: znosiť ústavu pod čiernu zem bez ohľadu na to, aké argumenty si vymyslíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Dolníková.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem za slovo.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Pokoj, páni poslanci!
Pani poslankyňa Dolníková.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Priznám sa vám, pán poslanec Zlocha, že ste mi pripravili najväčšie sklamanie v tejto poslaneckej sieni. Totiž nič trápnejšieho si neviem predstaviť, ako keď múdry človek sa stavia do pozície populistického mítingového rečníka. Ja som vás poznala inak a podľa názoru aj ostatných, aj občanov maďarskej národnosti, sme vás považovali za veľmi inteligentného a múdreho bývalého ministra. Jedným dychom ste povedali, že napríklad v Ústave Slovenskej republiky, presnejšie v jej novele, žiadne zmeny sa nenavrhujú, čo sa týka práv národnostných menšín, a súčasne tiež, že navrhovatelia negujú všetko, čo je slovenské. Som veľmi rada, že v prítomnosti pána ministra odzneli tie bludy z vašich úst, čo sa týka učebníc - pretože neviem to inak nazvať -, ktoré sú akože pripravované pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Veď predsa viete veľmi dobre, že na Slovensku existujú rovnaké jednotné školské osnovy, je tam možnosť aj určitých úprav, učebnice sa pripravujú podľa vypísaných konkurzov, prekladajú sa zo slovenského jazyka.
Čo sa týka katedry a aj ostatných požiadaviek, zmienim sa len o tej katedre, pardon, nie katedry, fakulty. Už som sa viackrát spýtala, dúfam, že vy mi už konečne odpoviete, ale racionálne. Čím poškodzuje štátotvorný slovenský národ táto fakulta, pokiaľ sa vôbec vytvorí? Pretože hovoríte o fakulte, ako keby už existovala, o charte, ktorá už existuje, o rozličných ďalších právach, ktoré sú zatiaľ v polohe teoretickej. Dúfam, že mi na to odpoviete.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec.
Poslankyňa E. Dolník:
Čo sa týka vyšších územných celkov, ako bývalý minister životného prostredia by ste mali vedieť, aká je podstata alebo aké práva by mohli mať a aké výhody by z toho plynuli pre vyššie územné celky, pokiaľ by skutočne boli platné.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Pán poslanec Baco, ste prihlásený s faktickou poznámkou, môžete potom reagovať na vystúpenie pána poslanca Zlochu.
Nech sa páči, pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ja sa paradoxne vrátim k tej časti vystúpenia pána poslanca, v ktorej urobil historický exkurz ku vzniku súčasnej ústavy v súvislostiach so vznikom samostatného slovenského štátu.
Predovšetkým, pán poslanec, určite tu nie je nikto v poslaneckej snemovni, kto by nepriznal historickú zásluhu Hnutia za demokratické Slovensko za vznik slovenského štátu. A, samozrejme, aj tú súvislosť, že bez HZDS v tom čase by slovenský štát nevznikol. O tom vari niet sporu. Mohli by sme sa však sporiť o tom, aký charakter štát potom nadobudol aj vďaka vašej politike, napríklad vzťah k prezidentovi - hlave slovenského štátu. Ale nie o tom som chcel hovoriť. Hlavne sa chcem sústrediť na vašu výzvu, kde ste sa pýtali, ako táto ústava rieši sociálnu situáciu, ako rieši nezamestnanosť.
Nuž, pán poslanec, určite viete veľmi dobre, tak ako aj ja a všetci ostatní, že ústava môže vytvárať len rámcové podmienky na to, aby sa problém zložitej sociálnej situácie občanov riešil. Ak sa vytvárajú podmienky na urýchlený alebo rýchlejší vstup do Európskej únie, tak sa tým nesleduje nejaký samoúčel, ale sleduje sa predovšetkým zlepšenie životnej úrovne aj obrany Slovenska, slovenskej štátnosti, ale predovšetkým slovenských občanov. Ak by problém bol len v tom, že ktorýkoľvek článok ústavy by mohol riešiť túto situáciu bez ohľadu na široké súvislosti, tak ja by som sa veľmi rád zriekol mnohých článkov ústavy, aj preambuly, a dal by som tam jeden, ktorý by nariadil plnú, slobodne zvolenú a efektívnu zamestnanosť a zvýšenie životnej úrovne našich občanov o 200 %, samozrejme, ak by to pomohlo riešiť túto zložitú situáciu.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj, pán poslanec Cuper, no tak.
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán podpredseda.
Aj mňa, bohužiaľ, pán kolega Zlocha v tomto jeho vystúpení veľmi sklamal. Ja som ho vždy s obdivom počúval v tejto snemovni, keď rozprával o svojej disciplíne, o ekológii, o životnom prostredí, a obdivoval som jeho hraničné vedomosti v týchto otázkach. Bol som prekvapený, ako presne analyzoval aj pozitíva, aj negatíva rôznych noviel zákonov, ktoré sme tu prijímali a ktoré sa dotýkali životného prostredia. Žiaľ, vystúpenie, ktoré sa nieslo v politickom duchu, ma skutočne veľmi sklamalo a bolo vidieť, že sa celkom nenesie v tom o téme, teda o ústave.
Ja preto divákom televízie poviem, čo je v novele ústavy, čo sa dotýka životného prostredia, lebo ja som myslel, že to povie pán exminister Zlocha. Je novelizovaný článok 44 ods. 4, kde je napísané: "Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určených druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov." Je novelizovaný článok 4, ktorý takto presne upresňuje, akým spôsobom sa štát chce starať o životné prostredie. Ďalej v článku 4: "Do vlastníctva štátu Slovenskej republiky sa okrem nerastného bohatstva, podzemných vôd," vody sú tu často spomínané, "prírodných liečivých vôd a vodných tokov dávajú aj jaskyne." Áno, aby sa nemohlo stať, že sa zneužili napríklad na tréning krasokorčuliarov alebo na nejaké iné privatizačné účely. Tak to sú časti, ktoré sa dotýkajú v novele ústavy oblasti životného prostredia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
V nadväznosti na to, čo vystúpil pán poslanec Zlocha, by som rád upozornil na to, čo sa deje za touto scénkou, čo sa tu predvádza pred verejnosťou.
Dámy a páni, zatiaľ čo tu prebieha nekonečná rozprava a dokazujete tým, ktorí vytvorili tento štát a túto ústavu, že sme hlupáci, tak teraz sa rokuje o predaji Slovenskej poisťovne, Investičnej a rozvojovej banky, Všeobecnej úverovej banky, Banky Slovakia dvom "hochštaplérom", ktorí sú údajne strategickými partnermi celého predaja energetiky, a tým aj predaja železníc, predaja plynárenského priemyslu, predaja ropovodnej sústavy a, dámy a páni, predaja aj vodárenstva. A takto vyzerá predstava Strany maďarskej koalície na vodárenské spoločnosti a ich usporiadanie, tak si to môžete skonfrontovať s mapkou Viedenskej arbitráže, či sa to líši, alebo či sa to nelíši.
Takže o tomto sa bavte, páni poslanci, o tomto sa vyjadrujte a nenapádajte, neznevažujte, neurážajte poslancov opozície, ktorí poukazujú na nehoráznosť tejto predlohy novely ústavy, ktorá je novou ústavou, ktorá nie je novelou, ale novou ústavou a pre štát, ktorý vy chcete zrušiť. Ten štát sa zruší tak, že ekonomická podstata sa rozdá do zahraničia, tak ako to robí pani tu prítomná ministerka Machová, no a o to ostatné sa postarajú tie širšie územné celky, vyššie územné celky, ktoré budú mať väčšiu právomoc v kompetenciách, ako môže mať regulárna legitímna vláda, a tým príde k roztopeniu tohto štátu. Vy to dobre viete, preto ste touto novelou takí nadšení, a preto aj Strana maďarskej koalície tak úzko spolupracuje so Stranou demokratickej ľavice. Lebo vy ste sa už v regiónoch dohodli o rozdelení a rozkradnutí slovenského majetku sami sebe. Takže nehráte tu obhajcov nejakých ústavných práv a ľudských práv. To vôbec nie! Vy hráte len obyčajných farizejov a zlodejov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ako hovoril pán poslanec, že občania si to už uvedomili, aká hra sa s nimi hrá pri prijímaní tejto ústavy, keď sa prijíma takým spôsobom, že vlastne ani poslanci za opozíciu nemali dostatočne včas materiál a nemohol sa tento materiál prediskutovať verejne. Na klub HZDS telefonoval jeden z divákov z Trenčianskej Teplej, ktorý vám ešte dodá, lebo má odložený podací lístok s pripomienkami, ktoré on ako občan tohto štátu dával k ústave počas verejnej diskusie. A o tom, že chcete túto ústavu mať ako jeden z dokladov nášho priblíženia sa k Európskej únii, vážení páni, zobuďte sa! Pretože Európska únia vo všetkých svojich štátoch uznáva opozíciu ako jedného z partnerov, pretože sú to zástupcovia ľudu.
Takže ak tu chcete nastoliť systém, ktorý tu bol do roku 1989, tak sa láskavo zobuďte. Dnes treba pripraviť ekonomické a hospodárske normy pre tento štát. Európska únia, ak nás raz prijme, tak nás neprijme preto, že máme kompatibilnú ústavu, ale nás bude prijímať tým, či sa nás má báť, či nám bude dávať prechodné opatrenia čo do napríklad nezamestnanosti. Štát, v ktorom sa dosahuje nezamestnanosť 20 %, sa stáva pohromou a obavou pre celú Európsku úniu.