Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Pripraví sa pán poslanec Slaný.

Poslanec R. Hofbauer:

Neidentifikovaná pôda neznámych vlastníkov, o ktorej hovoril pán poslanec Oberhauser, je pôda slovenská, ktorá sa nemôže identifikovať z dôvodu uhorského práva uplatňovania v tom čase za rakúsko-uhorskej monarchie na území súčasnej Slovenskej republiky. Uhorské právo totiž poznalo dedenie na všetkých vlastníkov a všetkých dedičov, čím prichádzalo k neuveriteľnému triešteniu vlastníckych práv. A navyše v južných územiach súčasnej Slovenskej republiky za druhej svetovej vojny, za kúnovskej rebélie, za záveru CK monarchie prišlo k obrovskému rozsahu zničenia pôdnych elaborátov a katastrálnych vlastníctiev. V oblasti napríklad okolo Lučenca niet žiadnych archívnych dokumentov o vlastníctve pôdy. Poznám to dôverne, pretože keď som kupoval chalupu v tejto lokalite, tak som mal šťastie, mal som ju iba od 12 spoluvlastníkov, ktorých bolo treba naháňať. Ale boli tam nešťastníci, ktorí mali 64 spoluvlastníkov, ale aj 128 spoluvlastníkov. Takáto pôda sa jednoducho nedá identifikovať, pretože spoluvlastníci žijú na neznámych miestach.

Dámy a páni, a keď sa tieto fakty zlúčia s tým, čo sa tu cituje vo Fehérovom doplnku, že "cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republike majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a orgánov samosprávnych vyšších územných celkov", tak prichádza k absurdnému stavu, pretože takýto právny stav neexistuje v žiadnom štáte Európskej únie. A doplňme ešte ďalší bod, a to, že "povinnosti, obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy".

Dámy a páni, vieme o tom, že medzi Poľskom a Maďarskom je uzavretá medzinárodná zmluva o cezhraničnej spolupráci? Povedzte mi, kde Poľsko a Maďarsko cezhranične hraničia medzi sebou, aby mohli takéto vzájomné vzťahy si usporadúvať medzi sebou?

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slaný.

Pripraví sa pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána kolegu a zameral by som sa na riešenie problému tej pôdy neidentifikovaných vlastníkov. Podľa mňa on sa dotkol v tejto diskusii aj tejto problematiky, ale podľa mňa nemá veľký súvis s touto prerokúvanou novelou ústavy. A podľa mňa si musíme uvedomiť, že tento problém bude musieť byť riešený slovenskou reprezentáciou po roku 2006.

Čiže ja si myslím, že tento problém sa v terajšej dobe zbytočne démonizuje, a ja som presvedčený, že budúca vláda, ktorá vlastne bude musieť prijať politické rozhodnutie a vyriešiť tento problém, ho prijme tým spôsobom, že bude v rámci celoslovenského kontextu vyriešené k spokojnosti celej spoločnosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja sa ospravedlňujem, ale chvíľka ticha je vzácna v tomto parlamente, tak som využil túto možnosť.

Pán poslanec Zlocha.

A pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

z vystúpenia pána poslanca Oberhausera s viacerými vecami súhlasím, ale s jednou zásadne nesúhlasím a to je otázka, alebo jeho názor, že do majetku štátu by nemali byť zaradené jaskyne. Jaskyne sú jedinečné prírodné útvary, neopakovateľné, nenahraditeľné, a tieto by mali byť majetkom štátu. Ak by sa stali súčasťou pozemkov, tak ako sa o tom v posledných rokoch hovorí, potom by mohlo dôjsť k nekontrolovateľnej činnosti vlastníkov, ktorí by sa, samozrejme, snažili tieto priestory využívať maximálne, a mohlo by dôjsť k ich výraznému poškodeniu. Najlepší príklad je prístup k Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorá mimochodom v novembri minulého roku bola zaradená do Svetového prírodného dedičstva zoznamu UNESCA, keď v päťdesiatych rokoch bola zneužívaná na prípravu našich krasokorčuliarov a dochádzalo tam skutočne k výraznej devastácii a poklesu objemu ľadu.

Súhlasím však s tým, že, samozrejme, náš prístup alebo náš vstup do euroatlantických štruktúr nebude závisieť ani od tejto ústavy, ani od stavu ekonomík, ale bude závisieť od stavu ekonomiky. Samozrejme, aj od výkonnosti poľnohospodárstva a aj od splnenia podmienok v oblasti životného prostredia. Ja som nebol v Bruseli, ale v poslednom období sa v médiách objavilo pomerne veľa pripomienok zo strany Európskej únie, že Slovenská republika zaostáva v oblasti legislatívy životného prostredia.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Mušková.

Pripraví sa pán poslanec Benčat.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec naznačil, že sa robia záverečné kroky ústupkami maďarským politikom a takto novelizovanou ústavou, ktoré budú znamenať, že maďarská moc po šiesty raz za posledných 100 rokov vstúpi na naše územie a tak, ako povedal pán spisovateľ Andrej Ferko, je to iba otázkou času, kedy bude na juhu Slovenska autonómia. Neschopnosťou, nevedomosťou, možno aj za úplatu zrádzajú Slováci národnoštátne záujmy Slovenska. Viacerí z vás, vážení kolegovia, sa ani len nepozreli do novely ústavy a uverili ste vašim právnym expertom. Nechcete si uvedomiť dosah týchto ústupkov a necháte sa ovládať vašimi politickými šéfmi. Veľmi veľa ľudí telefonuje, sú znepokojení, telefonujú nám poslancom i do klubu HZDS tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Občania z Ochodnice mi poslali protest s 300 podpismi. Tu sú. Poslali protest proti schváleniu charty regionálnych jazykov, vytvoreniu maďarskej fakulty, schváleniu zákona o prevode pôdy, vytvoreniu vyššieho územného celku. Aj proti schváleniu novely protestujú. Chcem upozorniť, že Matica slovenská, Inteligencia Korene a aj pronárodné médiá vypísali petíciu a pod ňu sa dá podpísať každý deň odo dnes od 16.15 hodiny do 17.15 hodiny pri Národnej rade. A pre tých, ktorí nie sú z Bratislavy, môžu si zajtra v Zmene i túto petíciu odkopírovať a môžu sa podpisovať a môžu nám poslať...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa, vystupujte k rečníkovi. Rečník nehovoril o petícii.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vystupujem k rečníkovi. A môžu poslať na adresu, ktorá je na petičnom hárku. Pán podpredseda...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, ale adresu nepotrebujem.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Nie, ja vás vyzývam. To, čo som včera povedala, aby ste povedali členovia maďarskej koalície a najmä vy, keď poviete, že nechcete autonómiu...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Reagujte na predrečníka, pani poslankyňa.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

... tak to vyvráťte. Povedzte to, pán podpredseda.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší - pán poslanec Benčat.

Pripraví sa pán poslanec Juriš.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som nadviazať na tú časť predrečníka pána poslanca Oberhausera, ktorá sa týkala vyšších územných celkov a transformácie verejnej správy. Vo svojom vystúpení som hovoril o určitých, povedal by som, mínach, ktoré schválením v novele ústavy môžu poskytnúť v budúcnosti napätie v našej spoločnosti. Ide hlavne o článok 66, kde sa dáva priestor, aby mohlo vzniknúť napätie, prípadne anarchia, alebo narušenie územnej celistvosti. Tento článok v kontexte s platnými článkami súčasne platnej ústavy túto možnosť vytvára.

Ďalej je to článok 95 ods. 2, kde, samozrejme, miestni úradníci alebo miestni páni, ktorí budú riadiť obce a územné celky, môžu vytvárať určité obštrukcie s vykonaním referenda, môžu posúvať termín. Tam nie je taxatívne stanovené, čo sa s tým má robiť po pozbieraní hlasov. Takže ja som na to upozornil. A v súvislosti s územnými celkami nepozerajme sa len na to, ale dúfam, že nevzniknú na etnickom princípe v tomto štáte. Územné celky okrem toho, že ich je veľa, je ich 10, 12, budú malé, ekonomicky slabé. Zoberte si, ako bude rozdelená republika medzi bohaté územné celky a slabé územné celky. Zoberte si južné Slovensko, okolo Gemera a na východe, kde aké kompetencie môže mať takýto celok, keď nebude mať prísun peňazí, z čoho budú vyberať dane? Nemôžeme porovnávať Bratislavu, Trnavu a iné bohatšie regióny s regiónmi, ktoré sú chudobné. Štát sa absolútne zbavuje zodpovednosti o tieto chudobné regióny.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Juriš.

Pripraví sa pani poslankyňa Kolláriková.

Poslanec A. Juriš:

Vážený pán poslanec Oberhauser,

dovoľte mi vyjadriť sa k vášmu vystúpeniu, ktoré trvalo hodinu a 25 minút, čiže bolo pomerne dosť obsiahle. Nechcem hodnotiť vaše vystúpenie ako celok. To už spravili naši kolegovia, poslankyne, poslanci, ktorí venovali vášmu vystúpeniu minimálnu pozornosť. Tu by som povedal jedno, vy ste ho určili jednoznačne televíznym divákom ako predvolebný míting, pretože vo vyše polovici vášho vystúpenia ste sa nevenovali novele ústavy, ale iným vnútropolitickým udalostiam. Masmediálni odborníci hovoria a to len môžem konštatovať, že dobrý prejav aj na mítingu nemal by trvať viac ako 15 - 20 minút.

(Ruch v sále.)

Ale on to určil televíznym divákom, celý ten prejav, ktorý bol. No ale v podstate chcem sa vyjadriť k tej myšlienke, ktorú kritizoval, novelu ústavy v článku 4 a je to zaradenie jaskýň do prírodného národného bohatstva vo vlastníctve štátu. Veď ako žiak ste určite chodili na školské výlety a exkurzie obyčajne koncom školského roka. A určite ste ponavštevovali aj niektoré tie jaskyne, či už Demänovskú, Domicu, Harmaneckú, alebo, čo ja viem, hoc aj Driny. Viete, z nás len máloktorí nenavštívili niektoré z týchto prírodných krás našej vlasti. Tieto prírodné útvary sa vytvárali milióny rokov. Niektoré sú z nich zaradené do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. A vám prekáža, že by boli zaradené v ústave do prírodného bohatstva vo vlastníctve štátu? Napadá mi taká myšlienka...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Predloženie novely Ústavy Slovenskej republiky bolo dlhodobo odkladané hlavne pre postoj predstaviteľov Strany maďarskej koalície. Je zaujímavé a vlastne sa už nad tým ani nepozastavujem, že maďarská koalícia svoju podporu novele Ústavy Slovenskej republiky podmienila splnením troch požiadaviek, a to chartou menšinových a regionálnych jazykov, podporným uznesením vlády na vznik fakulty maďarských pedagógov na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre a prevodom pôdy neznámych vlastníkov do majetku obcí. Po dlhých prieťahoch zrazu predstavitelia Strany maďarskej koalícií deklarovali, že ich poslanci budú hlasovať za Ústavu Slovenskej republiky a dali tomu ešte aj politicky ústretové vyjadrenie vraj na podporu stabilizácie slovenskej štátnosti. Nehnevajte sa, ale toto je už doslova výsmech. Pre nás je neprijateľné, aby sa Ústava Slovenskej republiky stala prostriedkom politického nátlaku Strany maďarskej koalície, aby cez Ústavu Slovenskej republiky si presadzovali svoje požiadavky. Nakoniec potvrdzuje to aj výrok vás, pán podpredseda Bugár, citujem ho: "Z našej strany by mohla byť novela ústavy podporená za podmienok, že budú splnené naše požiadavky. Nie sme vo vláde na okrasu. Toto je jediná možná cesta, ako prinútiť partnerov, aby rozmýšľali a splnili naše požiadavky.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Andrejčák.

Pripraví sa pán poslanec Slobodník a potom už podľa toho poradia, čo je na tabuli.

Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Oberhausera v tom, že návrh novely je nekvalitne spracovaný. Stotožňujem sa s výhradami, ktoré vyslovil. Aj ja chápem, že obsah návrhu má vytvoriť dodatočne obrovský mechanizmus kontroly, obrovský moloch plný ľudí bez zodpovednosti osobnej, ale so širokými právomocami kontroly. To je dobré miesto na vytvorenie pracovných miest pre všelijakých príbuzných, známych a politicky oddaných ľudí. Veď predsa Slovensko musí byť riadené vládou. My musíme vládu doviesť do stavu, že bude naozaj vládnuť, a nie aby miesto vlády všetko robil nikomu nepodliehajúci kontrolný mechanizmus, ktorý sám nevie nič robiť.

Šírka úlohy Najvyššieho kontrolného úradu, tak ako je navrhovaná, bude vyžadovať niekoľkonásobné zväčšenie ľudských zdrojov a bez tohto zväčšenia je to nereálne. Alebo majú spracovatelia, teda navrhovatelia zámer, aby samospráva absolútne nebola kontrolovaná, pretože jednoducho nebude kým? Formulácia samotných úloh Najvyššieho kontrolného úradu umožňuje rôzny výklad právomocí. Bude teda neustálym zdrojom rozporov. Vážení, len táto jediná časť, ktorú pán poslanec pomerne podrobne vysvetľoval, je zdrojom budúcich politických treníc, a predsa my nechceme, aby sme ich zakladali do našich vzťahov, my ich chceme odstraňovať. Toto však návrh ústavy vôbec nerieši.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Obsiahly prejav pána poslanca Oberhausera skutočne poskytuje námet na viacero reakcií. Dalo by sa tu hovoriť aj o školstve, myslím o národnostnom školstve, ale treba tu zdôrazniť, aby sa to predsa len vedelo, že takú úroveň národnostného školstva ako Slovensko neposkytol iný štát s výnimkou Fínska svojej menšine. A samozrejme nie iba za tejto vlády, ale dávno predtým.

Ale chcem si všimnúť inú pasáž z vystúpenia pána poslanca Oberhausera. On hovoril o Európskej únii a je nesporné, že prijímanie zákonov, aspoň tak to tvrdia predkladatelia, súvisí s naším prijímaním do Európskej únie. Navštívil Brusel a tam sa dozvedel, že Slovensko takpovediac sľubuje, čo potom nesplní. Ja chcem povedať aj iný aspekt. Na Slovensku sa vedome zamlčuje už dva roky, že práve za predchádzajúcej vlády Vladimíra Mečiara Slovensko bolo v ekonomickom aspekte na 3. mieste spomedzi východo- a stredoeurópskych štátov, za Slovinskom a Fínskom a Českou republikou, pardon, za Slovinskom a Českou republikou. A tu máte najlepší dôkaz toho aj v dnešnom čísle SME, kde sa hodnotia krajiny, ktorých úroveň HDP je ešte veľmi vzdialená od európskej normy. Ale Slovensko zase je na 3. mieste. Veľmi sa obávam, že terajšia koalícia bude sa usilovať tváriť, akoby sa ona o to zaslúžila. Ona sa zaslúžila o 3 % rastu, zatiaľ čo Česko pridalo 5 %, 8 % dokonca v roku 1997 a Slovinsko pridalo 5 %. Takže pridalo Slovensko zase najmenej zo všetkých týchto percent. Ale je to dobrá tabuľka, ukazuje, kde sme.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

O reforme verejnej správy sa vedie širšia diskusia ako o novele Ústavy Slovenskej republiky. Žiaľ, aj v tomto prípade je táto diskusia skôr v polohe meditácií, bolo by potrebné viesť rozpravu o vecnej podstate reformy. Dosiaľ, a to tvrdí aj Viktor Nižňanský, nebolo s definitívnou platnosťou rozhodnuté, aké kompetencie zo štátnej správy budú prenesené na vyššie územné celky a na samosprávu. Uznesením vlády číslo 230 bolo zatiaľ rozhodnuté, že to budú kompetencie zriaďovateľské a hospodárske, riadiace v oblasti školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva a kultúry, ako aj kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja.

Vážení kolegovia, všimli ste si, že sú to tie najproblematickejšie kompetencie, ktorých sa chce vláda zbaviť a preniesť ich na samosprávu a na vyššie územné celky? Sú to kompetencie, ktoré sú vo svojej podstate ohromne poddimenzované v zdrojoch. Takýmto rozhodnutím sa môže stať, že dýchavičná samospráva dodýcha. Ak sa vláda skutočne nebude zodpovednejšie zaoberať prenosom kompetencií, môže nie transformovať verejnú správu, ale totálne zabiť samosprávu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Faič.

Poslanec V. Faič:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Nemožno súhlasiť s tým, že reforma verejnej správy sa začína v tomto volebnom období, a iste možno súhlasiť s tým, že ona vlastne začala v roku 1990 svojou prvou etapou, aj, samozrejme, tým najvýznamnejším decentralizačným krokom, prijatím zákona o obecnom zriadení a, samozrejme, majetku obcí a, samozrejme, aj tým, že formulácie práve zo zákona o obecnom zriadení boli zakotvené v ústave, ktorá sa tvorila v roku 1992, a práve ony sa premietli do štvrtej hlavy. Hovorím to v tej súvislosti, že vyšší územný celok, tento pojem je vlastne zakotvený v terajšej platnej ústave v článku 64. Takže ak pán poslanec Oberhauser hovoril, že kde sa našiel tento pojem teraz pri novele, tak on je v terajšej platnej ústave.

Ak hovoril o tom, že sa obce na základe navrhovanej novely budú môcť združovať, pokúsim sa to zacitovať alebo aspoň voľne vyložiť, tak ako to pán poslanec hovoril, do čohosi, čo chcú, ale to je terajší platný stav, že sa obce môžu združovať vo veciach spoločného záujmu. Ak teda táto analógia pre vyššie územné celky nie je prijateľná, potom uvažujme, akým spôsobom to vymedzíme jednoznačnejšie, ale to je, samozrejme, podieľať sa normálnym spôsobom na jej príprave. Ak sú teda mnohé formulácie vo štvrtej hlave platnej ústavy hodné zmeny, ako o tom presviedčal pán Oberhauser, tak o tom je aj táto novela.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kvarda.

Poslanec J. Kvarda:

Vážený pán poslanec Oberhauser,

ak vám nie je po chuti názov vyšší územný celok, potom treba skutočne poznamenať ešte raz, ako aj pán Faič urobil, že terminus technicus vyšší územný celok bol založený do Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992, keď sa táto ústava prijímala, kde sa v článku 64 ods. 3 hovorí, že "samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon". Ja si myslím, že toto asi nebolo prijímané pod tlakom klubu Maďarskej koalície, v tom čase, ale bolo to predložené HZDS a ostatnými. Takže ten terminus technicus je odtiaľto. Ale je len zaujímavé, že o rok neskoršie už pán Mečiar vo svojom materiáli, čo som minule už tiež citoval, zakladá iný pojem a to je pojem "regionálna samospráva". V novembri roku 1993 predkladá vláda na čele s pánom Vladimírom Mečiarom pod číslom 359, teda tlač 359, do parlamentu Návrh koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy. To znamená, že ďalšie zahmlievanie tejto právnej terminológie, alebo teda tejto skutočnosti a taktiež sa nenašla odvaha, aby tento problém bol vyriešený. Pravdepodobne sa to bude riešiť až teraz v rámci modernizácie verejnej správy.

No a vidím, že už mám málo času a treba povedať, čo sa týka volieb do orgánov samosprávy, ani česká ústava nehovorí viacej ako Ústava Slovenskej republiky, alebo teda pripravovaná Ústava Slovenskej republiky, kde sa hovorí v článku 102 českej ústavy o tom, ako sa budú voliť zastupiteľstvá a ostatné podrobnosti okolo toho majú riešiť zákony.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán poslanec Oberhauser hovoril dosť zoširoka a hovoril aj o niektorých princípoch, na ktoré sa vraj má obrátiť táto ústava. Hovoril o deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú, súdnu, na fungujúci mechanizmus kontroly obmedzovania moci, hovoril o rešpektovaní medzinárodných zmlúv, ktoré štát uznal a do budúcnosti bude uznávať. Obracal sa na text, ktorý v súčasnosti platí. A ja s tým chcem vysloviť súhlas, pretože všetky tieto demokratické princípy, ktoré sú záväzné, tento obsah v súčasnej ústave existuje. Ja si myslím, že prijatím ústavy v roku 1992 sa zadosťučinilo týmto demokratickým princípom. Len si myslím, že jedno v súčasnosti je potrebné, a to treba ich realizovať a dôsledne dodržiavať. A myslím si, že obsah týchto noviel absolútne z tohto pohľadu potom nie je potrebný.

Padla tu aj otázka, prečo sa nechce decentralizovať, že úradníci nechcú stratiť svoje miesto, nechcú stratiť svoju moc a, dá sa povedať, svoje možnosti pri byrokratickom rozhodovaní. Ale tento pohľad, si myslím, celkom neobstojí, pretože pri decentralizácii funkcie prejdú práve na tie decentralizované úrady zo štátu. Takže ak si z tohto chceme robiť nejakú nádej, že sa stratí byrokracia, že tu rozhodovanie bude oveľa jednoduchšie, myslím si, že tu z tohto pohľadu by sme boli trošičku naivní.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Nepredpokladal som, že vystúpim, ale nedalo mi, pretože v siedmy deň našej diskusie sa objavuje nový prvok v jednej časti, a to spochybnenie poradia pri vyšších územných celkoch. My predpokladáme najprv zadefinovanie, čo by to z ústavy mohlo robiť, a potom, samozrejme, predložíme konkrétny zákon. Takže dnes sa začína spochybňovať toto poradie. Je to zaujímavý prvok.

K volebnému zákonu, čo hovoril pán kolega Oberhauser, ja si viem predstaviť kanadský model takéhoto volebného zákona, kde je povedané, že na najnižšom stupni politické strany nekandidujú kandidátov do funkcií starostov a poslancov. A budem zástanca takejto zmeny vo volebnom zákone. Ale som na druhej strane presvedčený, že 95 % starostov a poslancov bude v tých územiach zvolených rovnako, bez ohľadu na stranícku príslušnosť.

Niektoré návrhy boli vo vzťahu skôr k úvahe, ale boli to mimoriadne zaujímavé úvahy, napríklad návrh o tom, že poslanec, ktorý je vo väzbe, by mal byť nahradený náhradníkom a potom by mal po vykonaní väzby sa vrátiť. Ja si myslím, takisto ako pán kolega Oberhauser je priaznivec slovenského hokeja, myslím si, že to je oblasť, z ktorej čerpal tento námet, pretože neviem si to ináč dosť dobre predstaviť. A žiadať do ústavy počet vyšších územných celkov je rovnako hodnotný návrh ako žiadať počet obcí dať do ústavy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kačic.

Poslanec P. Kačic:

Ďakujem za slovo.

Chcem sa dotknúť oblasti, "cudzinec s trvalým pobytom môže byť volený do vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí". Vieme rozdeliť zahraničie, ktorý cudzinec s trvalým pobytom v Slovenskej republike môže a ktorý nemôže byť volený? Ak to správne chápem, tak maďarský, americký môže, ale nemôže ruský, ukrajinský, bieloruský byť volený. Na východnom Slovensku majú ľudia obavy v mestách a dedinách predať dom povedzme z Ruskej federácie alebo z Ukrajiny niekomu, aby sa im tam nenasťahovalo plno, aby za krátky čas nezačali kontrolovať chod v obci alebo meste a o ďalší krátky čas, aby to už neriadili, tú obec a to mesto. Rád by som bol, veľmi rád by som bol a určite aj plno ostatných kolegýň a kolegov, ak by sa nám predstavil ten z predkladateľov novely ústavy, ktorý toto vymyslel, aby sme mu vedeli všetci "poďakovať".

Niet záujem o riešenie problémov mladých ľudí v kraji pod Duklou. Dnes si prácu nenájde robotník, roľník, učiteľ, lekár, inžinier a tak ďalej. Ak si tu niekto myslí, že vznikom teraz, v tomto čase, veľkých územných celkov sa vyrieši ekonomicko-hospodárska situácia v regiónoch, napríklad v zemplínskom alebo v prešovskom, je na hlbokom omyle. Ak si dobre spomínate, tak nástupom predsedníčky vlády v Anglicku pani Thatcherovej nastal určitý proces, kde scentralizovala celú moc a až v roku 1998 sa začalo hovoriť opäť o...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hort.

Poslanec M. Hort:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Pán kolega Oberhauser hovoril takmer hodinu a pol, ale viac ako 45 minút predkladal svoje názory pre televíznych divákov na všetko možné, z čoho sa, bohužiaľ, nič netýkalo predkladanej novely ústavy. Strašil supermarketmi a zahraničnými výrobkami v nich, ktoré sa údajne predávajú na úkor slovenských výrobkov. Bolo by dobré hovoriť aj v tomto prípade pravdu. Máme informácie, že podmienkou vstupu Carrefouru, Tesca, Jednoty na náš trh bolo, že budú predávať určité percento domácich výrobkov, ku ktorému sa zaviazali zmluvne. Podľa informácií z tlače v Carrefoure je to 70 % výrobkov slovenskej proveniencie, v Tescu 60 %, v Jednote 90 %.

Strašil tiež Európskou úniou a otvorenou spoločnosťou. Rád by som mu ako človeku, ktorý sa hlási ku kresťanským ideálom a ku kresťanstvu, pripomenul slová Svätého Otca, ktorý nielenže nám vždy povie, že máme nezastupiteľné miesto v jeho srdci, ale nás priam vyzýval, že máme nezastupiteľné miesto ako štát, ako národ v Európe, ktorá vznikla na kresťanských princípoch v Európe hodnôt. V časti, keď rozprával a vyzýval nás na zmiernenie, elegantne obišiel roky 1994 až 1998 a ich dosah na našu súčasnosť, ale tiež dosah na sociálne postavenie rodín, ktoré spomínal.

Na záver mu chcem poďakovať za to, že vyzval k slušnosti a k vyjadrovaniu bez invektív, pretože za to, čo sme si tu museli predovšetkým minulý týždeň z úst jeho niektorých kolegov z opozície vypočuť, by sme si azda zaslúžili aj príplatok za sťažené pracovné prostredie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som to znovu vrátil do vecnej roviny a hovorili sme o tom, čo treba hovoriť, pretože hovoríme o novele ústavy. A mám taký dojem, že ak náhodou niekto z vládnej koalície vystúpi, tak sa zníži akurát na údery pod pás, pretože prvý nehovorí o tom, o čom by mal hovoriť, tak kritizuje tých druhých.

Takže ak dovolíte ku kolegovi Oberhauserovi, k tej hlave 4 novely Ústavy Slovenskej republiky, kde rozvíjal otázku vyšších územných celkov, pretože sa chcem spýtať predkladateľov a spýtať sa všetkých tých, ktorí robia momentálne veľký rozruch o tomto návrhu novely ústavy a o pokračovaní v územnom a správnom členení Slovenskej republiky, pretože tieto dve veci sa nedajú odčleniť. Bol to premiér slovenskej vlády, ktorý tu kričal od tribúny a hovoril, len čo prejde, prijmete Ústavu Slovenskej republiky, začnem politické rozhovory o novom územnom usporiadaní Slovenskej republiky. Tu to povedal. Takže potom nezavádzajme občanov, že je to o niečom inom. Chcem sa spýtať, kde zoberie minimálne 4 mld. Sk, ktoré bude treba na vytvorenie ďalších úradov, pretože z doterajších 8 krajských úradov je úvaha, tak ako vláda predložila návrh, na 12.

Ďalšia vec, ak sa má šetriť, prečo teda neprišiel predseda vlády s návrhom, že bude šetriť od ministerstiev, že zruší 4, 5, 6 ministerstiev, aby to mohlo fungovať. Ak vznikla táto široká koalícia, tak jednoducho aby uspokojila všetkých. Navytvárali sa jednak ďalšie ministerstvá, ďalšie funkcie štátnych tajomníkov, aby bolo dostatok funkcií pre všetkých, ktorí do tejto koalície vstúpili. Navytvárali sa ďalšie funkcie v parlamente, ďalšie výbory. Takže ak chceme šetriť, tak šetrime tam, kde sa dá šetriť, a nevymýšľajme, že ušetríme na občanoch Slovenskej republiky, tí už nemajú z čoho žiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán podpredseda Bugár - faktická poznámka.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Oberhauser, vy ste hovorili hodinu 25 minút, z toho vyše 50 minút ste hovorili o veciach, ktoré vôbec nie sú obsahom novely ústavy. A aby som to dokázal, lebo krútite hlavou, ja som si to písal:

- o nezamestnanosti: 9.15,

- o zákone o odpadoch: 9.19,

- o nedôvere medzi poslancami opozície a koalície: 9.20,

- o vedení parlamentu: 9.22,

- o rozdelení česko-slovenskej federácie: 9.25,

- o okrúhlom stole pána prezidenta: 9.30,

- o tvorcoch novely ústavy: 9.36,

- o historickom pozadí hry maďarskou kartou: 9.39,

- o zákone o komunálnych voľbách: 9.42,

- o poslancoch SMK: 9.44,

- o pôde neznámych vlastníkov: 9.47,

- o ochrane života a trest smrti atď.: 9.52.

Chcem vám len ukázať, že tá druhá časť, kde ste hovorili asi 25 minút o ústave, tá bola k novele ústavy.

Toto je populizmus. Pán poslanec, strašíte. Na čo hovoríte o veciach, ktoré vôbec nemajú žiadnu súvislosť s novelou Ústavy Slovenskej republiky? Nestrašte občanov, nechcete, predpokladám, že ani vy nechcete zvyšovať napätie. Pán poslanec, chcem vám povedať, že ak strašíte aj poslancami SMK, poslanci Strany maďarskej koalície sú občanmi Slovenskej republiky a robia v prospech celej republiky na rozdiel od niektorých vašich kolegov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser chce reagovať na vystúpenia poslancov s faktickými poznámkami na jeho vystúpenie.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Chcem sa všetkým poslancom poďakovať za vystúpenia, boli nanajvýš korektné a myslím si, že je to typická ukážka, že sa dá v tomto parlamente normálne diskutovať.

Pán poslanec Bugár, nehnevajte sa, ale vy ste len dokázali, že naozaj je problém vašich poslancov ovládať slovenčinu. Neviete zrejme dobre po slovensky, a preto ste obsahovo pričlenili úplne iné slová k minútam, ako boli v skutočnosti. Takže, žiaľ, je to len ďalší dôkaz neznalosti slovenčiny a treba, aby ste sa v tomto dovzdelávali.

(Reakcia podpredsedu NR SR Bugára.)

Jednoznačne si myslím, že život v našej krajine asi súvisí s Ústavou Slovenskej republiky. Ja som hovoril o živote v našej krajine, aj o tom, čo sa dialo v Európskej únii, konkrétne v Európskej komisii v Bruseli, čo tiež súvisí s novelou ústavy, lebo práve tým sa argumentuje potrebnosť prijatia tejto novely. Ak tá ústava nemá byť pre občanov, tak neviem, pre koho má byť. Čiže to je jednoznačná odpoveď.

Čo sa týka, jedine, čo skĺzli do takého trošku ako potom osočovania, bol pán poslanec Juriš a Hort. Ale myslím si, že aj tí prihlásení im dali ráznu odpoveď, že ja som hovoril naozaj nielen pre občanov v republike cez televíznu obrazovku, ale diskutoval som aj s poslancami Národnej rady, a preto 28 sa ich prihlásilo svojimi vyjadreniami k môjmu vystúpeniu.

Čo sa týka vystúpenia pani Dolníkovej s problémom vyučovania na školách s vyučovacím maďarským jazykom, treba jednoznačne povedať, že to je v okrese Nové Zámky, 14 žiakov na jedného učiteľa. A na týchto maďarských školách je ešte menší počet, a preto maďarskí učitelia vyučujú aj na slovenských školách, lebo nemajú miesto. A vysoké školy s maďarským vyučovacím jazykom sú v Budapešti niekoľko kilometrov za našimi hranicami.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, ďalším písomne prihláseným poslancom do rozpravy je pán poslanec Jasovský. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Jasovský:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

poslankyne, poslanci,

členovia vlády,

chcem povedať hneď na úvod, aby som eliminoval niektoré hodnotenia v záveroch vystúpení opozičných poslancov, že nevystupujem pod žiadnym politickým diktátom. A keby som aj prezentoval a budem prezentovať názory strany, mám pocit, že sa to patrí, keďže som jej členom. Treba povedať, že budem prezentovať názory ľudí, s ktorými som sa stretol a s ktorými sa stretám v poslednom období stále častejšie, pretože na rozdiel od koaličných poslancov my nenavštevujeme len otvárania rôznych spoločenských akcií, ale stretávame sa aj na mnohých pracovných stretnutiach a stretávame sa s ľuďmi, ktorí žijú veľmi ťažko, veľmi biedne. Chcem prezentovať niekoľko názorov odborníkov, s ktorými som sa stretol, pretože si, samozrejme, netrúfam hovoriť úplne svoj názor k novele ústavy, pretože sa necítim odborníkom na ústavné právo. Ale, samozrejme, chcem povedať aj niekoľko slov na adresu novelizácie ústavy, alebo zmeny ústavného zákona z môjho pohľadu.

Vzhľadom na to, ale že som na mnohých stretnutiach s občanmi musel hovoriť aj o otázkach ústavy a vôbec aj o ústave ako takej, poviem aj teraz na úvod niekoľko azda všeobecných viet k doteraz platnej ústave. Stretnutia totiž potvrdili, že chýba všeobecná diskusia a chýba dostatok informácií o tom, čo vlastne v ústave je a akým spôsobom je jej novelizácia pripravená, chýba určité právne povedomie občanov slovenského štátu. Teda v záujme lepšieho pochopenia významu súčasnej Ústavy Slovenskej republiky a jeho dosahu na ústavnoprávnu a politicko-spoločenskú prax treba definovať, čo vlastne rozumieme pod ústavou štátu.

Ústava je iste základný dokument, zákon zákonov, tak ako to bolo mnohokrát hovorené, ktorý má najvyššiu právnu silu, osobitne predpísanú formu prijatia a komplexný obsah upravujúci najdôležitejšie spoločenské vzťahy vrátane štruktúry štátnych, súdnych a samosprávnych orgánov a orgánov ochrany ústavnosti a ich vzájomných vzťahov, taktiež základných práv a slobôd občanov. A to ako právny a politický dokument vytvára ústavnoprávnu základňu na legislatívnu činnosť a tvorbu ďalších právnych noriem, ako aj na inštitucionálne a demokratické riadenie štátu a spoločnosti.

Pripomeniem len tak pre pamäť, aby sme si obnovili, že súčasná Ústava Slovenskej republiky nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 1. októbra 1992. Treba povedať na úvod tiež, že Ústava Slovenskej republiky sa vlastne skladá z dvoch častí, jednou z nich je tzv. preambula a druhá sa delí na 12 hláv a tie na jednotlivé oddiely a celkom 156 článkov. Hovorím to z toho dôvodu, aby som mohol konštatovať, že Ústava Slovenskej republiky je ako by stredného typu, pretože napríklad chorvátska má 142 článkov, portugalská má 300 článkov.

Štruktúra ústavy je usporiadaná podľa úpravy najdôležitejších spoločenských vzťahov, ktoré sú rozhodujúce pre chod a riadenie spoločnosti a štátu, pre realizáciu jeho funkcií a v neposlednej miere aj pre stabilitu a integráciu spoločnosti. A toto by som chcel podčiarknuť, pre stabilitu a integráciu spoločnosti, čo však súčasný priebeh k novelizácii ústavy nenasvedčuje. Preambula a jednotlivé hlavy Ústavy Slovenskej republiky sa logicky na seba napájajú, nadväzujú a vytvárajú teda uzavretý celok, ktorý je zrozumiteľný v podstate každému občanovi Slovenskej republiky. A je to najmä z hľadiska zakotvenia inštitútu práv a slobôd občanov.

Ústava je teda základný dokument štátu. Ústavu nie je možné riešiť trhaním per partes alebo z ničoho nič podstatne zmeniť. Je to predsa formatívny a pre občana aj aktivizujúci dokument, podčiarkujem, aktivizujúci dokument. Akékoľvek zmeny je potrebné alebo by bolo potrebné uskutočniť až potom, keď sa s ústavou niečo deje alebo keď sa niečo deje v ústave. To znamená, niektoré ustanovenie súčasne platnej ústavy skutočne prežije. Možno tak urobiť aj vtedy, ak vzniknú nové spoločenské vzťahy, ktoré vyžadujú právnu reguláciu formou ústavnoprávnej regulácie. Nie som presvedčený, že tie skutočnosti sú tu, a preto to, čo je navrhované, považujem za určitý druh subjektivizmu, radikalizmu. A z hľadiska riadenia štátu, a mal som možnosť sa podieľať na riadení tohto štátu, to považujem za neprijateľné. Navrhovatelia k platnej ústave sa správajú tak, ako keby išlo o nejaký špecializovaný bežný zákon. Uvažujú na línii najprv novela, potom malá novela, dnes je z toho veľká novela.

Z vedeckého hľadiska tento postup som konzultoval s mnohými odborníkmi v oblasti práva. To považujú mnohí za neprijateľný postup. Prieči sa to totiž poznatkom ústavnoprávnej histórie. Čo sa rozlišuje medzi konštituentou, t. j. s parlamentom, ktorý dal štátu a spoločnosti ústavu. Takáto konštituenta sa môže opakovať až nastanú podstatné, t. j. kvalitatívne zmeny. Ja sa pýtam: Aké kvalitatívne zmeny v tejto spoločnosti prichádzajú, ak neberiem, že skôr prichádza k negácii dosiahnutého vo väčšine oblastí života tohto štátu. Navrhované zmeny sú známe typologické zmeny alebo typologické riešenia, ktoré už boli v procese tvorby doteraz platnej ústavy odmietnuté ako nevhodné. Viaceré z navrhovaného možno uskutočniť predsa formou bežného zákonodarstva.

Niekoľko slov ešte k preambule ústavy, pretože som ju spomenul, a túto časť ústavy majú občania značne zafixovanú vo svojom vedomí, aj k jej medializácii, ktorá predchádzala novelizácii ústavy. V preambule sa akcentuje politické a kultúrne dedičstvo našich predkov s poukázaním na historické skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť. Tiež sa v nej poukazuje na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy. Významom obsahu a formy preambula Ústavy Slovenskej republiky predstavuje nemeniteľnú ústavnoprávnu a politickú kategóriu, a preto prosím, aby sme na ňu nesiahali.

Po viac ako ôsmich rokoch uplatňovania súčasnej Ústavy Slovenskej republiky je možno možné diskutovať o otázkach niektorých zmien. Skutočnosti, ktoré vyvolávali politickú krízu v tomto štáte, aj v parlamente a v spoločnosti, samozrejme, napríklad súviseli s voľbou prezidenta Národnou radou. Ale tu už boli prijaté novely. Novela zavádzajúca priamu voľbu prezidenta občanmi tohto štátu. V súčasnosti teda právni experti vládnej koalície, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, pretože mi chýba širší okruh, najmä plány expertov, predložili návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. Najskôr vládna koalícia tvrdila, tak ako som to spomenul, že pôjde o tzv. malú novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by mala zlepšiť fungovanie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci a taktiež zlepšiť, resp. zmeniť lehoty pri zadržaní obvineného, článok 17 Ústavy Slovenskej republiky, z 24 hodín na 48 hodín, spresniť inštitút amnestie prezidenta republiky a upraviť novým spôsobom inštitút imunity poslancov Národnej rady a taktiež spresniť inštitút referenda.

No pod rúškom tzv. malej novely ústavy vypracovali už súčasnú veľkú novelu ústavy, ktorá podľa známych skutočností je už devätnástou verziou a ktorá obsahuje, už ani neviem, aký počet zmien. Ide teda o veľmi rozsiahly zásah do obsahu a formy Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že predmetný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky nebol doteraz prakticky zverejnený a dostupný občanom a taktiež širšej aj odbornej, právnickej a politologickej verejnosti. Stále je tento návrh určitou kabinetnou záležitosťou právnych expertov vládnej koalície, čo by v demokratickej spoločnosti určite nemalo byť.

Ústava Slovenskej republiky je predsa vec verejná. Dotýka sa každého občana a hovoril som v úvode, kde a v ktorých častiach. Takáto rozsiahla novela ústavy si vyžaduje politickú vôľu celého parlamentu - Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená nielen koalície, ale aj opozície. Teda politický konsenzus, ktorý v súčasnosti v Národnej rade Slovenskej republiky neexistuje. Ale naopak, opozícia a podľa rozhovorov, kuloárnych rozhovorov aj určitá časť koalície nesúhlasí s takouto tzv. veľkou novelou Ústavy Slovenskej republiky. Treba však povedať, že medzi mnohými poslancami panuje strach. A ktovie, ako by dopadlo hlasovanie o tejto veľkej novele ústavy, keby mohlo prebehnúť hlasovanie tajnou formou.

Treba upozorniť, že takýto veľký rozsah zmien Ústavy Slovenskej republiky mení aj samotnú podstatu a význam Ústavy Slovenskej republiky, čo môže mať ďalekosiahle následky, negatívne následky na samotnú slovenskú národnú štátnosť. Môže ju oslabiť, a to najmä z hľadiska vnútroštátneho, ako aj medzinárodného postavenia. A osobitne môže oslabiť suverenitu štátu, ako aj národné povedomie Slovákov a v konečnom dôsledku môže negatívne ovplyvniť aj vstup Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr. To znamená do NATO a do Európskej únie.

Ale aj v tejto oblasti sa navrhovatelia dopúšťajú chýb v otázke štátu. Slovenská republika je predsa suverénnym štátom aj voči medzinárodnému spoločenstvu štátov. Nemožno preto tento štát stavať do pokľaku pred Európskou úniou, ani do pokľaku pred samosprávou. Vstup Slovenskej republiky si nevyžaduje žiadne ústavnoprávne zmeny, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie. Tiež zriadenie vyšších územných celkov si nevyžaduje zmenu ústavy.

A nakoniec, vážené dámy a páni, pokiaľ hovoríme teda o vstupe do Európskej únie, jeden z dnešných denníkov prináša otázku, kde konštatuje a porovnáva výkonnosť tzv. východných ekonomík v porovnaní so západnými ekonomikami, a tento denník dnes konštatuje, že výkonnosť východných ekonomík dosiahne výkonnosť západných ekonomík za niekoľko desiatok rokov.

Prečo, prosím, také tempo, obrovské tempo v prerokúvaní tejto ústavy? Prečo také obrovské tempo a strašenie a nahováranie v súvislosti so vstupom do Európskej únie? Nebola by múdrejšia širšia diskusia k tomuto zákonu a možno aj k ďalším zákonom, ktoré tento parlament bude prerokúvať?

Dovoľte mi ešte poznámku k otázkam samosprávy a k otázkam väčších územných celkov. Hovorím o tom, že najskôr je potrebné, aby vznikol vyšší územný celok, potom budeme riešiť problematiku kompetencií. Ja, prosím, upozorňujem, že tu existuje ešte dnes ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ako bude potom v budúcnosti riešený napríklad integrovaný systém dopravnej obslužnosti štátu?

Ak budem absurdný, kto bude riadiť model napríklad poskytovania taríf a zliav? Predstavte si, že žiak bude cestovať na území viacerých veľkých územných celkov. Akú tarifu zaplatí? Prvého vyššieho územného celku alebo druhého? Akú zľavu bude mať, prvého územného celku alebo druhého? Alebo to bude zdraženie 300 %, ako sa to objavuje v súčasnej tlači? Čo je skutočne nepochopiteľné. Čo keď sa vyšší územný celok rozhodne, že nebude poskytovať žiadnu zľavu? Čo keď po privatizácii nebude mať vôbec vyšší územný celok vstupovať do taríf a do systému zliav? Čo železnice? Budú riešené, alebo rušené regionálne trate tak, ako je to navrhované v súčasnej niektorej koncepcii súvisiacej so Železnicami Slovenskej republiky? Bude rušená regionálna trať na celom úseku v rámci vyššieho územného celku, alebo bude prechádzať do iného vyššieho územného celku, kde bude pokračovať? Tu mi chýba mnoho, mnoho odpovedí na tieto otázky. Ako budú stavané diaľnice? Diaľnica bude stavaná na území vyššieho územného celku, na území ďalšieho vyššieho územného celku nebude stavaná, pretože táto nebude prioritou toho-ktorého vyššieho územného celku?

Už dnes máme informácie, že v súvislosti so spomalením, a to by som, napriek tomu mi prepáčte, že odbočujem trošku možno od témy ústavy, že existuje dohoda a budeme ju mať medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, kde sa tieto dve krajiny zaviazali, že diaľnica bude prechádzať v smere Viedeň - Brno - Ostrava a pokračovanie hore na Katowice. A ja sa opýtam: Myslíte si, že Slovensko dostane zdroje Európskej únie na diaľnice, ktoré nebudú v koridoroch, v európskych koridoroch, ktoré boli schválené? Načo, prosím, boli tie ťažké a dlhé debaty na konferencii na Kréte, v Helsinkách? Načo bolo mnoho diplomatických stretnutí medzi okolitými štátmi, keď dnes všetky tieto veci zahadzujeme za hlavu?!

Mohol by som v súvislosti s celkami, so samosprávou hovoriť o vodnej, leteckej doprave. Mohol by som hovoriť o mnohých veciach, o smere diaľnica na Banskú Bystricu. Viete, je mi trošku trápne, keď niektorí poslanci veľmi vďačne pre tlač vyjadrujú svoje názory, že diaľnica po Banskú Bystricu je potrebná. Ukazujú sa v Žarnovici, prezentujú svoj názor, ako urýchlia výstavbu diaľnic. Dámy a páni, stačilo zahlasovať za môj pozmeňujúci návrh. Chýbali dva hlasy a diaľnica v smere na Banskú Bystricu mohla byť stanovená v zákone o rozpočte na rok 2001.

Apropo, v tejto súvislosti mnohokrát hovoria navrhovatelia o tom, prečo nepredkladáme pozmeňujúce návrhy. Ja sa pýtam: Za posledné roky koľko "pozmeňovákov" predložila opozícia a koľko ich bolo prijatých? Myslíte si, že je vhodné, aby sme dávali pozmeňujúce návrhy k zákonu, o ktorom sa domnievame, že v jeho podstate nie je tento zákon dobrý? Vy si myslíte, že by bol jeden z nich prijatý?

Viete, bolo by dobré, keby sme hovorili o mnohých otázkach, ktoré súvisia s otázkami ústavy, o vzťahu ústredných orgánov štátu, o vzťahoch k miestnym orgánom, pretože aj to je náplňou ústavy.

Podotýkam, že Slovenská republika je štátom moderným, ale určite aj postmoderným. Štátom slúžiacim, ale aj štátom aktívnym, a to ústava tiež vyjadruje a bude vyjadrovať. Je aj štátom manažérskym, ale aj štátom sociálnym a určite aj štátom novej regulácie. A hovorím o tom v tých súvislostiach, ktoré sú nevyvrátiteľné. A navrhovateľom ústavných zmien sa nepodarilo tieto otázky riešiť.

Skloňujú sa termíny demokratický, právny štát, ale zo spomenutých konkrétizujúcich čŕt Slovenskej republiky ako štátu vyplývajú hory protiargumentov voči mnohým účelovým zmenám. Nemajú pravdu navrhovatelia ani v otázke rozširovania ustanovení o súdnej moci. Tu si dovolím poznamenať, že záležitosti slovenského súdnictva sú znovu riešiteľné bežným zákonodarstvom, ako aj zmenou súčasnej praxe. Veď predsa všetci sudcovia by mali mať širšie vedomosti nielen o partikularistickom rozhodovaní, ale aj o polycentrickom rozhodovaní. Mali by svojimi rozhodnutiami prispieť k tomu, aby vlastníctvo mohlo čo najskôr plniť všetky svoje sociálne funkcie. Najmä to. Tým by zároveň preukázali aj väčšiu schopnosť rozvíjať svoju rozhodovaciu činnosť na báze syntézy spravodlivosti.

Návrhy podľa môjho názoru sú v rozpore, mnohé návrhy, musím konštatovať, sú v rozpore s mnohými vedeckými zákonmi demokracie. Experti vládnej koalície nepreukázali žiadnu modernú, špecializovanú znalosť či erudíciu. Vzhľadom na to ani ich návrhy ústavných zmien ústavy nemajú dostatok argumentov, a preto by ani nemali byť podľa môjho názoru realizované. Mali by byť odmietnuté a vrátené na skúmanie. Takýto postup by bol jediným, ktorý zodpovedá hodnote navrhovaných zmien. Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba dobre zvážiť, čo by malo byť prioritné v súčasnom období pre vládnu moc. A mala by si to zvážiť samotná vládna moc, či meniť novelu ústavy tzv. veľkou novelou, teda či meniť ústavu, alebo odstraňovať najskôr zlú ekonomickú situáciu a dosiahnuť ekonomickú prosperitu a stabilitu, odstrániť vysokú nezamestnanosť a zlepšiť životnú úroveň občanov.

Parlament by sa mal podľa môjho názoru vrátiť k tvorbe zákonov, ktoré stále platná ústava predvída, ale aj k tým, ktoré nepredvída, ale sú naliehavé z iných dôvodov. Parlament by sa mal zapojiť do svetového trendu parlamentnej činnosti a poučiť sa z teórie legislatívneho dozoru. Bolo by to pri mnohých chaotických rozhodnutiam súčasnej vlády veľmi potrebné. Tento dozor je totiž efektívnym prostriedkom riadenia parlamentov 21. storočia. Parlament by mal hlboko a široko načrieť do poznatkov z oblasti legislatívnej histórie. Potom budú aj slovenské zákony racionálne presné.

Dovoľte mi, aby som záverom - chcel som ešte hovoriť, ale čas veľmi uteká - nepoukazoval, pretože už o tom hovorili mnohí predrečníci, na ústavu USA, ústavu nemeckú a nehovoril o platnosti týchto jednotlivých druhov ústav a o počte ich zmien.

Ústava Slovenskej republiky sa v ústavnoprávnej a spoločenskej praxi uplatňuje v podstate iba osem rokov, čo je málo v porovnávaní s ústavami krajín, ktoré som spomínal. To znamená, že si nemyslím, že ani počet zmien v porovnaní s ústavami iných krajín je opodstatnený. A najmä aj z toho dôvodu, že Ústava Slovenskej republiky okrem už uvedených jej demokratických a humanitných princípov, inštitútov a inštitúcií plní aj úlohu či funkciu najmä stabilizačnú, poriadkovú, integrujúcu, obmedzujúcu štátnu moc, ako aj funkciu kontrolovateľnosti štátnej moci a funkciu zabezpečenia slobody a sebarealizácie jednotlivca-občana, ako aj model a fungovanie organizácie štátnej moci prostredníctvom zastupiteľských zborov, referenda a tiež celou sústavou štátnych a samosprávnych orgánov.

Pri hodnotení Ústavy Slovenskej republiky by bolo potrebné asi zdôrazniť, že má nezameniteľný význam pre budovanie slovenskej spoločnosti a štátu, ktorá sa vyvíja na princípoch trhového hospodárstva pri rešpektovaní sociálnych a ekologických aspektov, pretože aj o tých sa tu hovorí. Ústava Slovenskej republiky sa stala základom právneho štátu, rozvoja demokracie, upevňovania slovenskej štátnosti, ale aj budovania právneho poriadku Slovenskej republiky.

Vytvorila ústavnoprávny aj politický základ na vstup Slovenskej republiky do Rady Európy a postupne aj do NATO, aj do Európskej únie. Vysoko pozitívne hodnotenie súčasnej Ústavy Slovenskej republiky urobil aj prezident Európskej komisie pre ľudské práva pán prof. Štefan Trexcel, ktorý na margo Ústavy Slovenskej republiky okrem iného povedal: "Ústava Slovenskej republiky spĺňa všetky predpoklady a princípy demokratických a humanistických zásad." Treba tiež osobitne zdôrazniť, že Ústava Slovenskej republiky je určite porovnateľná s hociktorou ústavou vyspelých krajín Európskej únie a Európy ako takej vôbec.

Prečo, prosím, teda takáto obrovská novela? Bol by som rád a chcel by som požiadať váženú "skúšobnú" komisiu, pretože tá si tu osobuje právo hodnotiť každé vystúpenie jednotlivých poslancov, keby sa, prosím, nevyjadrovali, neznámkovali moje hodnotenie, známkovať ma budú tí, s ktorými som konzultoval túto otázku.

Ale ja skutočne odporúčam na záver môjho vystúpenia, aby sa diskusia o tejto novele ústavy odložila. Súhlasím a potvrdzujem názor, ktorý prezentoval, myslím, pán poslanec Kresák v niektorých dnešných novinách, že v prípade potreby odložíme diskusiu o tejto časti ústavy. Ja by som vrelo požiadal a bol by som veľmi rád, keby ste prijali názory občanov na všenárodnú a všeľudovú diskusiu k tomuto problému, k tejto ústave. Určite by to nebolo na škodu, pretože iste ani súčasní a dnešní navrhovatelia si nemyslia, že by mala vzniknúť ďalšia diskusia za obdobie jedného alebo dvoch rokov a mala by vzniknúť ďalšia novelizácia. Prosím, ponáhľajme sa pomaly a niektorí z nás si možno skúsme aj zapamätať slovenské porekadlo, že "pýcha predchádza pád".

Ďakujem pekne. (Potlesk.)