Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení kolegovia, prosím vás o pokoj v rokovacej sále. Hlavne páni poslanci z HZDS, lebo pán poslanec nemôže potom predniesť svoj prejav.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem.
... tam už tých 72 hodín sa zdá kontraproduktívne, lebo viete, že na sudcov je tiež robený akýsi nátlak a tam sa vytvára už príliš dlhý čas, aby sa to nestalo nejakým bumerangom. Preto navrhujem, aby sa zvážilo, či to predĺženie na 72 hodín je akútne, a hľadalo sa skôr posilnenie, aby tých 48 hodín sa tak intenzívne využilo, aby došlo k výsledku a naozaj ten páchateľ trestného činu bol zadržaný. Lebo to je, myslím, kľúčová vec.
V článku 26 ods. 5 sa zavádza pojem "orgány verejnej moci", ktorý nie je bližšie definovaný. A viete, ako každý pojem, ktorý nie je bližšie definovaný, vždycky potom zvádza k rôznym výkladom. A preto je potrebné sa vrátiť k pôvodnému zneniu "štátne orgány" a "orgány územnej samosprávy". Na dôvažok treba otvorene povedať, že orgány verejnej moci ani nevyjadrujú ten obsah, lebo zužujú len na moc, a predsa sú štátne orgány aj iného charakteru ako štátne orgány moci. V tomto, myslím si, predkladatelia absolútne nezvážili tento rozmer, že jednoducho štátne orgány, o ktoré ide v tom článku 26, majú oveľa širšie postavenie ako len orgány moci. Čiže na jednej strane hovorím nedefinovaný, jednoznačne nezadefinovaný termín. Na druhej strane ani termín, ktorý nevyjadruje obsah toho, čo sa v článku sleduje.
V článku 16 ods. 3 navrhujem, aby sa doplnil ods. 3 textom: "Osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, má právo na štátne odškodnenie, pokiaľ to odôvodňuje závažnosť spáchania trestného činu a spôsobenej škody." Jednoznačne treba povedať, že ústava sa široko zaoberá ľuďmi, ktorí páchajú trestnú činnosť, ale nehovorí o ľuďoch, ktorým je ubližované a ktorí sú poškodzovaní. A v tomto smere by bolo potrebné aj týchto ľudí v ústave potom riešiť. A navrhujeme to práve týmto spôsobom, aby štát na seba prevzal záväzok, že tých ľudí odškodní a on si to vymôže, samozrejme, od páchateľov trestných činov. Čiže keď je tu štát, ktorý má presadzovať to, čo ten občan si nevie vydobyť sám, mal by na seba prevziať celý záväzok nielen v rozsahu naháňania toho páchateľa, ale aj v rozsahu ochrany obetí a odškodnenia obetí.
Článok 30 hovorí o samospráve a o tom, že cudzinci by mohli byť zvolení do obecných, mestských, prípadne krajských zastupiteľstiev. Ja by som bol veľmi rád, keby nám predkladatelia povedali, v ktorých štátoch je riešené, že cudzinci sú v obecných, mestských a krajských zastupiteľstvách. To by bola zaujímavá myšlienka. Zaujímavý poznatok. A zároveň by som chcel povedať niekoľko príkladov zo života, aby sme zase si to ilustrovali, čo sa môže diať v takýchto prípadoch. V istej obci, pre bezpečnosť starostu ju nebudem menovať, prišla skupina občanov za pani starostkou na obecný úrad a žiadala, aby ich novoprisťahovaného spolupatričného súkmeňovca zapísala na trvalý pobyt. Keďže sa zdráhala, jeden z nich vytiahol nôž a potom, samozrejme, bola veľmi rýchla.
Vážení priatelia, čo keď nabudúce sa zvolí, samozrejme, aj za starostu alebo za člena obecného zastupiteľstva? Nikdy nemôžeme vedieť, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Ktorí cudzinci zrejme budú preferovaní? Asi tí, ktorí budú mať peniaze a ktorí si to tam kúpia. Čiže je tu veľmi vážne riziko, že si vyrobíme ďalšiu komplikáciu v tom mori komplikácií. A toto je práve ten jeden z návrhov, ktorý vnikol v priebehu rokovania, ktorý vlastne pán poslanec Fehér dal sem na stôl ako vec, ktorá vôbec nebola v tej dlhodobo pripravovanej a prerokúvanej novele Ústavy Slovenskej republiky.
Keby som bol zlomyseľný, tak by som podozrieval pána Fehéra, že zrejme Maďari sa chcú z juhu presťahovať do našich obcí na Slovensku a že za chvíľu budeme mať tu plné obecné zastupiteľstvá maďarských občanov, ktorým niekto udelí trvalý pobyt. Možnože aj to by sa mohlo stať, lebo ak to predkladal pán poslanec Fehér, možnože z Maďarska by mali potom aj županov, aj ďalších svojich funkcionárov. Takže treba to ozrejmiť, lebo si myslím, že je to naozaj rarita. A ja navrhujem, aby sa veta "Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov" vypustila. Vôbec otázka územnej samosprávy, to ešte budem k tomu hovoriť, je trošku zložitejšia.
Najvyšší kontrolný úrad, tretia hlava druhý diel, vážení, tak ako je koncipovaný Najvyšší kontrolný úrad v predloženej novele, je to absolútne nereálne. Absolútne nereálne! Terajší Najvyšší kontrolný úrad, nie je tu pán predseda, mohol nám povedať, že ledva stíha úlohy, ktoré má teraz. Ide kontrolovať Slovenský plynárenský priemysel, oznámil to verejne, a preto nebude vládať kontrolovať už nič inšie. Tak ako môžeme dať ďalších dvadsať úloh až do kontroly obecných samospráv a územných samospráv a, neviem, čoho všetkého, keď jednoducho on nemá na to kapacitné možnosti? Predkladatelia mali zo zákona, z rokovacieho poriadku povinnosť predložiť ekonomický rozbor takéhoto riešenia, lebo sa vyžaduje prijať plno nových ľudí, urobiť úplne novú štruktúru Najvyššieho kontrolného úradu. Ja si myslím, že je tu pokus, ako som už naznačil v jednom svojom vystúpení, že Najvyšší kontrolný úrad sa má zmeniť na Výbor ľudovej kontroly z komunizmu, ktorý mal okrem centrály ešte sídlo na každom krajskom a okresnom národnom výbore. Čiže on musel mať túto štruktúru, keď bol jediný predstaviteľ kontroly a kontroloval všetko po celom území. A takisto teraz, keď dáme tú úlohu Najvyššiemu kontrolnému úradu, ktorý doteraz skontroloval poväčšine len centrálne štátne úrady, tak on keď sa rozíde po celom Slovensku a má kontrolovať 2 900 obcí a miest, má kontrolovať ďalších povedzme 12 územných celkov ako samospráv vyšších územných celkov a tak ďalej, tak ten Najvyšší kontrolný úrad to nemôže jednoducho stihnúť. Na dôvažok sa búria, samozrejme, aj starostovia. A je tu list, ktorý iste už niekto aj čítal, od pána predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Sýkoru, ktorý hovorí, že je to systémovo jednoducho nezmysel.
A môžem vám to povedať zase aj z osobných skúseností. Ja som dosť veľa chodil na rôzne stretnutia s komunálnymi politikmi a aj vyššími politikmi do Sárska a môžem vás ubezpečiť, že takto kontrola vo svete, a trebárs v tom Nemecku, nefunguje. V Nemecku majú, po prvé, združili obce, že majú len 300 obcí, tým vytvorili tým obciam možnosť, že si môžu spravovať svoje územia, a mohli im presunúť kompetencie, ktoré im chcete presunúť. Sársko má 2,5 mil. obyvateľov. My máme 5 mil. a máme 2 900 obcí. Čiže prvý krok, to sa týka aj tej územnej samosprávy, by malo byť združenie obcí, aby mali podmienky na výkon ďalších činností. Až keď dôjde k združeniu obcí, až potom si vytvorili nadstavbu. A to majú akési regionálne proste kontrolné úrady, štátne, ktoré im kontrolujú rozpočet, a samosprávne, ktoré im kontrolujú, robia im akýsi právny audit, či ich všeobecne záväzne nariadenia sú v poriadku.
My všetko presúvame na Ústavný súd a všetko presúvame na Najvyšší kontrolný úrad. Veď to je absolútny nezmysel! Veď tí ľudia to ani na Najvyššom kontrolnom úrade, ani na Ústavnom súde jednoducho nemôžu fyzicky stihnúť, aby skontrolovali všetky všeobecne záväzné nariadenia, ktoré je potrebné skontrolovať, aby skontrolovali hospodárenie v týchto orgánoch, ktoré podľa tejto novely ústavy mali kontrolovať. Čiže jednoducho toto sú založené veci, ktoré nemajú nič spoločné s reálnymi možnosťami realizovať ich. Preto nech sa nehnevajú predkladatelia novely ústavy, ale aj tá časť, ktorá sa venuje či už Najvyššiemu kontrolnému úradu, alebo Ústavnému súdu, je v tomto smere predimenzovaná a jednoducho nedomyslená. A preto rovno poviem, že už ďalej sa im ani nebudem venovať. Ale Najvyšší kontrolný úrad a Ústavný súd treba celý prehodnotiť a treba úplne principiálne si vyjasniť, čo je vlastne v ich kompetenciách, čo je v kompetenciách iných úradov z logiky samej veci a podľa toho potom naformulovať ten obsah jednotlivých odsekov.
V štvrtej hlave sa zaoberajú predkladatelia územnou samosprávou. V prvom rade zavedenie pojmu vyšší územný celok bez jednoznačného a jasného vymedzenia, to je, neviem, ako to ani označiť, či legislatívny paškvil, či nezmysel. No jednoducho to je, akože otvorili sme si dvere a nevieme kde. To je, to ja nerozumiem. Vzniknú štyri stupne, päť stupňov, alebo to bude len jeden stupeň? Lebo hovorí sa síce o dvanástich, ale je tam aj založené možné združovanie. Čiže z ústavy by sa mohli obce združiť ľubovoľne, vytvoriť si hocijaké združenie a označiť si ho a že to je ten ich vyšších územný celok a nárokovať si na kompetencie, ktoré majú z ústavy. Čiže kým nebude jasne zadefinované, čo je to vyšší územný celok, a to je, myslím, možné až vtedy, keď budú pripravené dokumenty o tých vyšších územných celkoch a budú súbežne minimálne s novelou ústavy predložené Národnej rade, je možné jasne povedať, čo ten vyšší územný celok je. Keby bolo tam napísané kraje a dnes máme zabehnuté kraje, no tak rozumieme tomu, že sú to kraje. A tým by mohli byť vztiahnuté ku krajom nejaké kompetencie a nejaké ostatné tie proste články, ktoré hovoria o tom vymedzení. Ale keď je to napísané v teoretickej, vo všeobecnej rovine, ako keď robím si stanovy akciovej spoločnosti a ešte neviem, v čom idem podnikať, tak si tam dám, že vo všetkom. To je, rozumiete, vyšší územný celok nemá v našej legislatívnej terminológii vymedzenie a v tej chvíli všetko, čo tam okolo toho sa píše, tak je vo veľkých hmlách.
Preto by som navrhol, aby celá táto pasáž, ktorá sa týka štvrtej hlavy, bola vypustená z terajšieho rokovania a aby bola predložená vtedy, keď bude predkladaný návrh vyšších územných celkov a koncepcie transformácie verejnej správy, aby sme mohli zosúladiť obsah štvrtej hlavy s tými vecami, ktoré sú v predkladaných návrhoch transformácie verejnej správy.
Článok 78. Tam je riešené, čo vtedy, keď je poslanec proste vo väzbe, poslanec Národnej rady. A tam sa hovorí, že "jeho mandát sa neuplatňuje". Ja by som tam navrhol, aby sa dalo, že "je uplatňovaný náhradníkom až do prepustenia z väzby na slobodu". To by bolo doplnenie, ktoré by aj riešilo, čo s tými poslancami, ktorí tu nie sú a bolo by možné hlasovať so 150 poslancami.
V článku 84 navrhujem vypustiť "súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov" a nahradiť "súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov". To sú práve tie veci, na ktoré som upozorňoval, že aj tie ostatné odseky článku 7 zakladajú takú veľkú záväznosť občanov Slovenskej republiky, že jednoducho nie je možné skĺznuť do polohy, že je potrebná nadpolovičná väčšina. Veď tu musí byť vlastne pri takýchto vážnych veciach, keď sa preberajú medzinárodné záväzky, dohoda väčšiny obyvateľstva, väčšiny poslancov, a preto trojpätinová väčšina, ako to tu už viac ráz odznelo, by mala byť normálnou, a nie nejakou ohrozujúcou. A myslím si, že aj pri väčšine medzinárodných zmlúv tá trojpätinová väčšina je.
(Reakcia navrhovateľa.)
Ale len pri vstupe do zväzku, ale nie pri...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec a pán navrhovateľ, nediskutujte medzi sebou. Pán navrhovateľ, môžete potom reagovať.
Poslanec V. Oberhauser:
V článku 93, myslím, že už tu odznel návrh, ale môžem ho zopakovať, že podporujem ten, v ktorom by odsek 1 zostal v pôvodnom znení, to je paragraf, ktorý sa zaoberá referendom. V odseku 2 by malo byť uvedené: "(2) Referendom sa potvrdí vstup Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti." V odseku 3, ten by mal zostať v znení doterajšieho odseku 2. A ods. 4 takisto by sa mal proste iba posunúť o odsek 3. Čiže predmetom návrhu je, že my navrhujeme v rámci Slovenskej národnej strany, aby aj vstup do NATO bol podrobený referendu občanov Slovenskej republiky, keďže je to mimoriadne vážna vec, týka sa to všetkých občanov a nielen nejakej úzkej skupiny, a preto by to malo prejsť všeľudovým hlasovaním.
Pri prezidentských právomociach navrhujem, aby v článku 102 písm. l) sa rozšírilo písm. t) aj o predsedov krajských a okresných súdov a ich podpredsedov. Viete, že stále pán minister spravodlivosti si ponecháva túto kompetenciu v rámci súdnictva vymenúvať predsedov okresných a krajských súdov. A myslím si, že oveľa by bolo proste lepšie riešenie, keby aj týchto vymenoval prezident, lebo prezident je priamo volený ľudom a predsa je nadstranícky, nie je tak zaangažovaný do straníckych vecí ako minister spravodlivosti. Jednoducho minister spravodlivosti je jeden z členov vládnej koalície a vždy tu bude podozrenie z nejakého klientelizmu a straníckeho nadržiavania. Čiže minimálne týmto by sa dalo riešiť, že prezident republiky by odbremenil ministra spravodlivosti od podozrení, že stranícky nadržiava v rámci súdnictva.
Vážení, pokiaľ ide o súdnictvo, nebudem podrobnejšie ho rozoberať, sú tu iste oveľa lepší odborníci na súdnictvo a Ústavný súd, ale povedal by som len niekoľko myšlienok k celému tomuto návrhu.
Viete, najväčším problémom na súdoch sú dnes prieťahy v súdnom konaní a akási kontrola, ktorá by zabezpečila, že by nedochádzalo k ovplyvňovaniu výsledkov súdnych konaní. A to predkladaná novela ústavy nerieši a, žiaľ, to neriešia ani ďalšie návrhy zákonov, ktoré vládna koalícia zatiaľ predložila. A to je, myslím, najvážnejší problém. Aj v týchto dňoch som účastný, lebo ma volajú občania, aby som sa išiel pozrieť na viacero súdnych konaní. A môžem vám povedať, že, nechcem teraz menovať niektoré súdy, ale príde čas, že ich budeme musieť zrejme verejne aj pranierovať, že doslova obštrukciami napomáhajú sudcovia v terorizovaní obyvateľov Slovenska. To je aj príklad tých ľudí, čo sú vyhadzovaní z ubytovní a kde niet možnosti sa dovolať ani len predbežného opatrenia, ktoré zo zákona a zo Súdneho poriadku vyplýva povinnosť sudcovi, že do 30 dní musí vydať akékoľvek rozhodnutie, či už kladné, alebo záporné. Ale sa stáva, že nevydajú žiadne a tí, čo majú silné lakte, čo majú za chrbtom CBS-ky, tí si vymáhajú právo takýmto násilím. Títo ľudia doslova hovoria, že pokiaľ sa voľakedy hovorilo o "socializme s ľudskou tvárou", tak teraz sa často stretávame s "kapitalizmom so zvlčilou tvárou", lebo to, čo je po Slovensku a kde, žiaľ, aj na súdoch vo veci nepomáhajú tej spravodlivosti, to nie je v poriadku. A týmto, žiaľ, však novela ústavy ani ďalšie novely sa nezaoberali a ten stav zostane aj po prijatí týchto zmien.
To isté je aj s ombudsmanom. Vážení priatelia, ten zo zákona ako verejný obhajca práv, či ako sa to nazvalo, to bude len bútľavá vŕba za takýchto podmienok, kde budú chodiť ľudia plakať, ale veci sa nevyriešia, lebo jeho právomoci tiež nebudú bohvieaké. Ale treba v prvom rade riešiť políciu, proste tie orgány, ktoré sa týkajú organizovaného zločinu, súdnictvo a tam vyriešime tieto problémy, aby ani občania, ktorí sú terorizovaní, prenasledovaní, ktorým je ubližované na ľudských právach, aby nepotrebovali ombudsmana. Aby nepotrebovali ďalšiu bútľavú vŕbu. Oni aj nám sa chodia vyžalovať a vyplakať. A tiež keď sme boli s pánom poslancom Andrassym, s výborom pre ľudské práva a národnosti, tak tam záver bol, že áno, skonštatovali sme, porušujú sa ľudské práva, ale je to, žiaľ, smutné a nevieme v tom nič robiť. Tak keď takéhoto vyrobíme ďalšieho, tak Slovensku tým absolútne nepomôžeme.
Samozrejme, že ešte s tými členmi, vymenovaniami, to mám ešte doplnené, to dám písomne, aby som tu už ďalej nezdržoval. Ešte jednu poznámku by som chcel povedať. Objavili sa v ústave aj rôzne lehoty. Lehoty pre ústavných sudcov 12 rokov, lehoty 5 rokov a podobne. Skúsenosť z terénu jednoznačne ukazuje, že volení funkcionári by mali byť volení na dve volebné obdobia a nemalo by byť veľmi dlhé, čiže tých 5 rokov, 7 rokov pre ústavných sudcov je strop. To už ani príroda s tým nie je stotožnená, aby niekto 12 rokov bol vo funkcii. To je jednoducho absolútny aj biologický nezmysel, lebo každý človek má aj svoje zdravie, obvykle to musí byť človek, ktorý je už vyzretejší, v dospelejšom veku, ktorý má byť zvolený do funkcie, aby mal skúsenosti. A je ťažké očakávať, že to vydrží 12 rokov v takej psychickej pohode, ako keď bol na začiatku volený. Čiže tam má väčšiu logiku radšej kratšie obdobie. Povedať, že dve funkčné obdobia môže byť volený maximálne za sebou a tým by sa vec oveľa lepšie vyriešila, ako je to riešené teraz v návrhu ústavy. Dokonca by to možno bolo dobré aj voči starostom a ďalším funkcionárom, lebo vždy je to také osvieženie krvi, keď príde nový funkcionár a trošku urobí nový pohľad na vec na obecných a mestských zastupiteľstvách.
Čiže, vážení priatelia, nakoniec mi dovoľte povedať iba toľko, že ideálne by bolo stiahnuť tento návrh novely Ústavy Slovenskej republiky z rokovania. To je však v moci predkladateľov a my ich k tomu nemôžeme donútiť, len vyzvať. Bol by to prejav dobrej vôle, aby sa získal čas na opravu toho, čo sa v tomto opraviť môže a dá. Čiže myslím si, že zo strany opozičných poslancov je to najústretovejšia ponuka, akú môžeme vám podať, aby sme mohli sa k tejto novele ústavy vrátiť, lebo keď neprejde hlasovaním 90 poslancov, tak tým nebudete môcť ju predložiť vôbec. Ak ju znásilníte a prejde v nedobrej forme, bude to také Pyrrhovo víťazstvo, ktoré sa vráti ako bumerang, lebo tu sa naškrabe 90 poslancov, aby sa pod to podpísali. Len pri toľkých nedokonalostiach, ktoré tam sú, je to obrovská zodpovednosť od každého z poslancov vládnej koalície sa podpísať pod tento dokument.
Druhý návrh, ktorý predkladám na záver, je, že by bolo potrebné prísť s ústavou do parlamentu vtedy, keď bude jasné, ako sa bude riešiť otázka verejnej správy, čiže so zákonom o vyšších územných celkoch a koncepcii transformácie verejnej správy. A zároveň aj riešená vo vzťahu k tomu Najvyššiemu kontrolnému úradu a Ústavnému súdu, aby nemuseli všetky všeobecne záväzné nariadenia a každú kontrolu vykonávať Najvyšší kontrolný úrad a Ústavný súd. Čiže tieto veci by bolo dobré, keby boli predložené s touto novelou po určitom dopracovaní, aby sa mohli posúdiť vzájomné väzby a vzájomné vzťahy.
A tretia vec, keď budú predkladať predkladatelia tento návrh, dobré by bolo vyčísliť vyvolané náklady na realizáciu zmien, ktoré sú zabudované v ústave. To nakoniec ukladá rokovací poriadok a to tam nie je. Veď ako Najvyšší kontrolný úrad, vyššie územné celky, to sú obrovské náklady, ktoré treba vyčísliť, ktoré treba povedať, toľko to bude stáť Slovenskú republiku. A to jednoducho v predloženej novele ústavy vyčíslené nie je.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, jednoznačne treba povedať, ak vládna koalícia myslí úprimne dialóg a chce riešiť vec, tak bude pristupovať k tomu ústretovo, ak nie, tak, žiaľ, nebudeme môcť podporiť túto novelu Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili, nevieme povedať koľko poslancov, lebo to bude rekord, pán poslanec.
Takže prosím vás, aby ste to posunuli. Ja mám prvých 20 zapísaných, takže posuňte to vyššie.
Budem čítať: Engliš, Finďo, pán poslanec Húska, Dolník, Orosz, Bauer, Tóthová, Slavkovská, Delinga, Drobný, Hofbauer, Slaný, Zlocha, Mušková, Benčat, Juriš, Kolláriková, Andrejčák, Slobodník, Gajdoš, Faič, Kvarda...
Môžete posúvať, prosím vás, Kvardu už mám. Gašparovič, Bajan, Kačic, Hort, Cabaj, ak nebudem viesť schôdzu, tak Bugár. Takže končím možnosť sa prihlásiť. S faktickými poznámkami sa prihlásilo 28 poslancov.
Ako prvý - pán poslanec Engliš.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel zdôrazniť a možno aj doplniť niektoré kľúčové problémy, ktoré hovoril pán poslanec. Hovoril o tom, že mladí ľudia by mali mať šancu, mali by šancu prijímať ich do zamestnania, mali by sme ich pritiahnuť do práce a podobne. A že týmto by sme sa mali zaoberať, a nie tým, čím sa zaoberáme. Ale ja by som chcel aj upresniť, by som povedal, aj upozorniť pána poslanca na to, a aj túto ctenú snemovňu, že mladí ľudia chcú pracovať, ich netreba priťahovať do práce. Len problém je v tom, že táto vláda im nevytvorila dostatok podmienok na to, aby mohli pracovať. A ja to budem hneď aj dokumentovať.
Keď predtým bola nezamestnanosť v Košiskom kraji okolo 17 %, dnes je 28 %. A keď chodím po Košiskom kraji, tak mladí ľudia na to jednoznačne poukazujú, že nemajú vytvorené podmienky. Sú okresy, kde presahuje nezamestnanosť až 30, 35 % - Sobrance, Michalovce atď. A doslova to charakterizujú ako nezáujem zo strany tejto vlády riešiť problémy Košického kraja a vôbec východoslovenského regiónu. To jednoducho považujú za veľkú diskrimináciu, pretože oni jednoznačne chcú pracovať, chcú sa ženiť, chcú sa vydávať, chcú mať deti, obrazne, ako sa to teda aj hovorí, že chcú postaviť dom, zasadiť strom a mať syna. Ale to akosi nezaujíma túto vládu a asi ani tento parlament, pretože tieto veci nemá záujem riešiť. A to som chcel doplniť, pán poslanec, pretože ste to nezvýraznili, pretože vy ste to síce povedali, za čo vám ďakujem, ale to treba zvýrazniť, že niet záujem o riešenie problémov mladých ľudí v košickom regióne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Finďo.
Poslanec P. Finďo:
Ďakujem za slovo, vážený predsedajúci.
Musím povedať, že pán poslanec Oberhauser si naozaj dal záležať na svojej prezentácii, na svojom vystúpení v rozprave. Ja sa budem venovať decentralizácii a modernizácii verejnej správy a pár slovami sa budem venovať ešte niektorým rizikám ústavy, ako ich vníma najmä naša opozícia.
Čo sa týka odporu voči decentralizácii, ten plynie minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je, že úradníci si nikdy nezrušia vlastnú inštitúciu a svoje teplé miesta. Videli ste azda, že by si rybky sami vypustili akvárium? A títo úradníci, tí hľadajú cesty cez politické strany, cez členov parlamentu, aby tento proces v každom prípade zastavili. Druhým je strach skeptikov, v istom zmysle slova historicky opodstatnený, z toho, ako sa vyššie územné celky zhostia svojej úlohy, ako sa zachovajú menšiny tam, kde budú mať významnejšie kompetencie, ako ich majú dnes. V skutočnosti štát, ani občania nikdy nie sú dostatočne pripravení na zmeny a už vôbec nie na decentralizáciu. Aj v roku 1992 nebolo Slovensko pripravené na osamostatnenie a nebyť pár odhodlaných ľudí, dnes neexistuje samostatné Slovensko. To je teda na adresu tých, ktorí sa dnes boja decentralizovať ten štát, ktorý v roku 1992 v podstatne zložitejšom prostredí bývalej federácie vedeli vytvoriť.
Pokiaľ ide o predpokladané riziká ústavy, chcem len to povedať, že ústava nás stavia pred typickú dilemu medzi srdcom a medzi rozumom. Srdce nám káže udržať si všetko, udržať si nezávislosť, rozum nám káže, že konečné množstvo, konečné svetové bohatstvo musí byť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska, potom pani poslankyňa Dolníková.
Poslanec A. M. Húska:
Na vystúpení pána poslanca Oberhausera si cením, že zdôraznil aj potrebu úpravy zákonných podmienok pri voľbe samosprávy. Zo strany maďarskej menšiny sa sústavne dvíhajú ďalšie a ďalšie požiadavky a zároveň oni na juhu v samospráve majorizujú slovenskú menšinu. Ona vystupuje jednotne a slovenská politická sféra je rozdrobená. Musíme sústavne žiadať, aby sa zabránilo tejto praxi ďalej. Ale nesmieme zabudnúť aj ešte na jednu okolnosť. Sústavne majme pred očami predstavu o vyváženosti, čo všetko sa robí napríklad u našich susedov v Maďarsku pre menšiny. Musíme povedať aj na základe stanovísk zahraničných odborníkov, že menšiny v Maďarsku dodýchavajú práve v dôsledku nie tolerantnej tamojšej kultúrnej politiky. My nemôžeme trvale súhlasiť s nadprávami a výsadami menšín u nás, a pritom ostať slepý k ťažkému položeniu zanikajúcej slovenskej menšiny v Maďarsku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Dolník.
A pripraví sa pán poslanec Orosz.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán kolega Oberhauser, tešilo ma, keď ste nás vyzvali, aby sme neútočili na svojich kolegov, lebo je to nedôstojné, len jedno je škoda, že ste sa toho nedržali aj vy doteraz a nedržali ste sa ani dnes, pretože to, čo ste produkovali počas týchto dní, myslím si, že svedčí o opaku.
Čo sa týka počtu - čo ste hovorili na začiatku -, že je nás tu veľa, že asi sme chceli hlasovať, bola by som rada, keby ste sa pozreli občas aj počas dňa, koľko je aj z vašej strany prítomných. Teraz je ich trochu viac.
Poznámky k tým veciam, ktoré ste už spomínali.
Znovu ste hovorili o tom, že fakulta na prípravu maďarských pedagógov je zbytočná, pretože na jedného učiteľa pripadá 14 žiakov, lenže to je iba polovička pravdy, pokiaľ je to vôbec pravda. Keby ste si boli preštudovali aspoň úradné štatistické údaje, ktoré vykazuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, tak by ste zistili aj to, koľko nekvalifikovaných učiteľov je na týchto školách, pretože jednoducho ich nepripravili pre tieto školy, a koľko je starých učiteľov, ktorí by už mali byť v dôchodku. Preto potrebujeme fakultu, aby sme pripravili mladých učiteľov. A rada by som už počula aspoň jeden racionálny dôvod, akým spôsobom by poškodzovala táto fakulta študentov alebo občanov Slovenskej republiky?
Čo sa týka koncepcie veľkého Maďarska, prečítajte si program SMK, okrem toho pán Csurka nie je členom Strany maďarskej koalície. A po toľkom strašení s maďarskou históriou a s historickými skúsenosťami ešte jedno odporúčanie, toho legendárneho bieleho koňa by ste mali ešte sem priviesť, aby to bolo úplné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, kone sem nepotrebujeme.
Ďalej pán poslanec Orosz a potom pán poslanec Bauer.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, v prvej časti vystúpenia, keď ste ešte nehovorili k návrhu novely ústavy, ste povedali veľa zaujímavých myšlienok, ku ktorým sa ja osobne hlásim. Napríklad ste hovorili o myšlienke hľadania väčšieho konsenzu medzi koalíciou a opozíciou na pôde parlamentu. Ja o tom nielen hovorím, ale snažím sa aj konať. V priebehu tohto volebného obdobia sa vytvorili tri pracovné skupiny, ktoré boli zložené z predstaviteľov opozície i koalície. Bola to skupina na prípravu zákona o politických stranách, vieme, že sa výsledky tejto komisie pretavili do nedávno schváleného vládneho návrhu zákona o politických stranách. Bola tu komisia o volebných zákonoch, práve o chvíľu bude záverečné politické rokovanie k zákonu o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Táto novela bude vychádzať presne z toho, na čom sme sa v tejto komisii dohodli.
O niekoľko týždňov určite bude aj komunálny volebný zákon, boli ste tam...
(Reakcia z pléna.)
Aj ty, pán poslanec, vieš tento záver.
Je pripravená komisia pre novú zákonnú a ústavnú úpravu konfliktu záujmov. Aj tá bude pracovať a ja verím, že za účasti opozície. Mne je osobne ľúto to, že ste sa nezúčastňovali prác na príprave novely Ústavy Slovenskej republiky. A to sme museli zobrať ako jednoduchý fakt.
Chcem zároveň povedať to, že v tej časti vystúpenia, keď ste hovorili už o konkrétnych ústavných článkoch, ste sa dopustili množstva nepresností, zlých interpretácií. Ja som presvedčený, pán poslanec, keď si sadneme spolu a niektoré veci si spolu vysvetlíme, tak váš pohľad na veci sa určite zmení. Na ilustráciu jeden príklad. Hovorili ste o článku 30, že je nový v pozmeňujúcom návrhu. Nie je nový! Pozrite sa na článok 64. Na základe stanoviska vlády akceptujeme, že je potrebné toto premietnuť aj do článku 30. A pýtali ste sa, či táto úprava platí aj v zahraničí. Áno, platí. Platí vo všetkých krajinách Európskej únie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bauer.
Pripraví sa poslankyňa Tóthová.
Poslanec R. Bauer:
Ďakujem za slovo.
Chcem zareagovať na kolegu pána poslanca Oberhausera, na tú časť, kde hovoril o reforme verejnej správy a svojich pochybnostiach, či je dobre pripravená. Materiál, koncepciu, ktorú schválila vláda pod názvom Decentralizácia a modernizácia verejnej správy, má v podstate dve časti. Jedna časť je vytvorenie samosprávy územných celkov a druhá časť je decentralizácia na miestnu úroveň. A je samozrejmé, že nie je možné decentralizovať a preniesť právomoci na všetky obce, ktoré máme, a aj maličké obce, ktorých je väčšina, ale tomuto procesu decentralizácii na miestnu úroveň musí predchádzať proces municipalizácie, resp. vytvorenia spoločných obecných úradov, tak ako to bolo v iných krajinách, či v Poľsku, Švédsku alebo inde. A tu koncepcia navrhuje vytvoriť, myslím, presne 179 takýchto spoločných obecných úradov, medzi ktorými sú, samozrejme, všetky mestá s tým, že v jednotlivých oblastiach sa budú pripravovať decentralizačné projekty. Pretože celý proces reformy sa dotkne takmer 130 zákonných noriem. Tak nie je možné naraz celý tento balík pripraviť, ale musí to byť, samozrejme, po jednotlivých krokoch. A to budú decentralizačné projekty v oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy, sociálnych vecí či kultúry.
Čo sa týka sídiel vyšších územných celkov, jedno zo štyroch hlavných kritérií na určenie sídla vyšších územných celkov je to, ako si to žiadajú predstavitelia toho regiónu. A tieto diskusie v tých navrhovaných územných celkov, kde to prichádza do úvahy, samozrejme, už začali a prebiehajú a neskončia až dovtedy, pokiaľ zrejme nebudeme v parlamente tieto zákony mať na stole, pokiaľ sa nebude o nich tu diskutovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová a potom pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa K. Tóthová:
Chcem sa dotknúť tej časti vystúpenia pána poslanca Oberhausera, kde hovoril o 72 zmenách, ktoré nám tu prečítal pán poslanec Fehér, že z nich je 42 vecných a ostatné sú legislatívnotechnické. Dovoľte mi, aby som povedala svoj názor, že mnohé z legislatívnotechnických sú zároveň vecné, pretože keď ja vo vymedzení v ústave vynechám jeden termín, alebo tam doplním, čo označili za legislatívnotechnickú zmenu, má to význam aj vecný a niekedy ďalekosiahlo vecný.
Ďalej by som sa chcela zmieniť k otázke interrupcie, ku ktorej pán poslanec dosť široko zaujal pozornosť. Sú argumenty pre aj proti. U mňa prevyšujú argumenty proti a najvážnejším argumentom je práve sociálna situácia dnešných mladých ľudí, ktorí nemajú bývanie, nemajú zamestnanie a niečo sa tu na nich chystá. A ak dovolíte, chcela by som ďalší argument rozdiskutovať, ktorý zaznel v relácii O päť minút dvanásť tento týždeň v nedeľu, kde zástupca KDH s veľkou emocionálnou dávkou obhajoval interrupcie s tým, že vlastne veľa rodín, manželstiev je bezdetných a čakajú na dieťatko. Ak toto je argument, potom sa pýtam: Prečo naše detské domovy sú plné detičiek, o ktoré nemajú rodičia záujem? Sú tam deti, pri ktorých by aj dali súhlas s adopciou.
A posledná poznámka, decentralizácia. Vážení, ak si myslíte, že decentralizácia je len presun kompetencie z centra na samosprávu, a nie aj miestnu správu, tak sa mýlite.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ja viem, že nemám komentovať, ale ja si myslím, že vy ste chceli povedať, že zástupca KDH bojoval proti interrupcii, lebo ste povedali, že zástupca KDH obhajoval interrupcie. Len pre pravdu. Tak ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Slavkovská.
A pripraví sa pán poslanec Delinga.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Môj predrečník sa zaoberal aj tými článkami novely ústavy, ktoré hovoria o vyšších územných celkoch. Absolútne sa stotožňujem s tým, že dávať do novely ústavy niečo, čo vlastne ešte nielenže nie je špecifikované, ale ani to neexistuje, je veľmi podivuhodné. Najhoršie je na tom to, že nie je tam stanovený ten počet vyšších územných celkov. Veľmi dobre si spomínam, že v niektorých predchádzajúcich pracovných verziách, možno v nejakej deviatej, desiatej, bol stanovený počet vyšších územných celkov na dvanásť, ale vďaka tomu, že SMK si potom trvala na Komárňanskej župe, čiže na trinástej, a vďaka tomu, že koalícia sa nechala vydierať a vláda chcela za každú cenu ustúpiť a dohodnúť sa aj s SMK, tak vlastne ten počet odtiaľ vypadol. Zostalo to v rovine úplne bezbrehej, takže nakoniec tých vyšších územných celkov nemusí byť 12 alebo 13, ale môže ich byť možno aj 15. To nikto nevie.
Za veľmi nebezpečné práve v týchto článkoch, mimochodom článkov, ktoré sa zaoberajú vyššími územnými celkami, je 7, čo je na takýto problém do ústavy obrovský počet, pretože tieto problémy by sa mali riešiť zákonom, a nie všetko dávať do ústavy. Ústava je predsa fundamentom, tam sa nemá všetko dopodrobna rozpisovať. Takže za veľmi nebezpečné považujem to, že v týchto siedmich článkoch sa hovorí aj o možnosti referenda aj obcí, aj vyšších územných celkov, a znovu sa nešpecifikuje, čoho sa to referendum môže dotýkať. Čiže tu sa môžeme dostať do situácie, že vyšší územný celok si referendom môže odsúhlasiť kde čo. Napríklad aj spojenie sa s vyšším územným celkom mimo územia tejto republiky, pretože tiež nie je stanovené, že sa môžu spájať iba s územnými celkami v našej republike.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Delinga.
Potom pán poslanec Drobný.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Oberhauser, vaše obšírne stanovisko k tomu, čo predložili predkladatelia tlače 643, znovu dokumentuje, že v podstate táto novelizácia v takomto rozsahu už nemá veľkú hodnotu, lebo to, čo predložil pán poslanec Fehér, v zásadných častiach renovelizuje tie časti ich novely, ktoré majú úplne iný dosah na konkrétnu realizáciu tých článkov, ktorý chceme v praxi alebo ktorý chcú v praxi uplatniť. Aj pre poľnohospodárstvo, aj keď sa to nejako z tejto novely ústavy nie celkom tak vyvíja, je jasné, že urýchlený vstup do Európskej únie, a tým, že je to teda podmienka - novela ústavy, v tej Európskej únii nečaká nič dobré a vážne. Vieme veľmi dobre, že neustále zdôrazňujú poprední predstavitelia Európskej únie, že poľnohospodárom nebudú, najmä tu na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách v strednej Európe, ktoré sa do Európskej únie tlačia, poskytnuté priame platby, že bude veľký problém na tom veľkom európskom trhu, že bude veľký problém s kvotáciami a podobne. Takže tá naša krajina sa môže dostať do vážnych iných obrazov spravovania, pretože finančné zdroje našej ekonomiky na to skutočne nebudú tlačiť. A keď sa ďalej rozširuje administratíva a kontrola nad týmito zdrojmi, že každý centrálny úrad si ešte vytvára iné svoje odbory a oddelenia, ktoré budú kontrolovať štátne peniaze, tým sa len rozširuje...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Oberhauser v jednej pasáži hovoril o tom, že azda maďarské politické kruhy používali falošnú kartu o tom, že dvojjazyčná výchova je na škodu človeka a že dokonca môže produkovať dajaké rečové poruchy, dyslexiu a koktavosť a dysfáziu. Ale to, samozrejme, boli laické interpretácie. My máme poslucháčov maďarského pôvodu, ja by som to považoval za nie zavádzajúce informácie, ale by som povedal, politicky účelové informácie, skorej informácie a interpretácie pre laikov.
Poslucháči medicíny, ktorí majú dvojjazyčnú výchovu odmalička, a výučbu, sú perfektní v obidvoch jazykoch. Ja nemôžem posúdiť ich znalosť maďarského jazyka, ale slovenského určite a v slovenskom jazyku odpovedajú perfektne a učia sa pritom z učebníc neurológie profesora Csandu, profesora Vécseya a tie sú v maďarčine. A keď sa ich pýtam: Prosím vás a máte problémy v maďarskom jazyku, koktáte dakde? Vôbec nie! Oni sú perfektní v obidvoch jazykoch. Takže to bilingvistické vychovávanie a edukácia a výučba má svoju výhodu. Oni potom veľmi rýchle prechádzajú z jazyka do jazyka, nemajú problémy s prevodníkom. Ak sa učíme jazyk dodatočne, tak si vytvoríme nové centrum v mozgu a vytvoríme si aj prevodník a to cítiť v prevode z jazyka do jazyka. To je obrovská latencia a tento človek nie je vhodný napríklad robiť tlmočníka. Ale ľudia, ktorí sú od malička vychovávaní, tí majú perfektný prevodník. Veľmi rýchly. Hovoria v podstate v reálnom čase v obidvoch jazykoch. Myslia v obidvoch jazykoch. My, ktorí sme sa učili jazyky neskôr, myslíme v materinskom a prekladáme. A to je veľmi ťažkopádne, to je výsledok prevodníka.
Preto si myslím, občania maďarskej národnosti, je dobré, keď máte deti inteligentné a zvládnu dvojjazyčnú výchovu od počiatku. Je to výhoda, ktorá sa prejaví potom v praktickom živote. Takže touto kartou, že dvojjazyčná výchova je zlá, nemožno hrať politicky účelovú hru.