Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlási 19 poslancov a poslankýň. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Cabaj. Prvý pán poslanec Slaný, potom Hofbauer, Bohunický, Husár, Andrejčák, Orosz, Húska, Zlocha...
Posúvajte, prosím vás.
... Jarjabek, Kačic, Gajdoš, Cagala, Delinga, Benčat, Šimko, Maxon, Aibeková, Belohorská a pán poslanec Cabaj ako posledný.
Prerušujem rokovanie o tomto bode. Do 14.00 hodiny bude obedňajšia prestávka. A od 14.00 hodiny páni poslanci a poslankyne, samozrejme, dostanú možnosť vystúpiť.
Dobrú chuť vám prajem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a páni,
budeme pokračovať v našom rokovaní. Preto žiadam navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali svoje miesta. Áno, pán spravodajca už prichádza.
Budeme pokračovať faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jasovského. Po týchto faktických poznámkach vystúpi pán kolega Maxon v rozprave a pripraví sa pán kolega Orosz. Ja mám napísaných kolegov poslancov, ktorí sú prihlásení s faktickými poznámkami.
Ako prvý pán kolega Slaný.
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na pána kolegu Jasovského, najmä na tú časť jeho vystúpenia, kde sa zaoberal budovaním diaľničnej siete. Čiže chcem povedať toľko, že on vo svojej vízii, ktorú tu v diskusii prednášal, napáda navrhovateľov novely ústavy v tom duchu, že táto novela ústavy a aj reforma verejnej správy povedie k tomu, že Slovensko sa rozpadne na nejaké samostatné územné celky, kde budú mať akože autonómne postavenie tie miestne samosprávy, čo podľa mňa je zásadný omyl. My máme ten názor a novela ústavy to v žiadnom prípade nemení, že štát sa, naopak, posilní v tých kompetenciách, v ktorých silný má byť. To znamená, že aj budovanie diaľničnej siete naďalej ostane pod ingerenciou centrálnej vlády. A nám v tej novele ústavy a celkovej reforme tohto štátu ide o to, aby sme presunuli správu iba tých vecí do správy na nižšie územné celky, kde sa dajú lepšie spravovať, ako sa dajú spravovať na centrálnej úrovni. Čiže to je začiatok novej reformy Slovenskej republiky. A ja si myslím, že vôbec nebude touto reformou oslabené budovanie infraštruktúry centrálneho štátu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán Prokeš, prihlás sa s faktickou poznámkou. Potom ti dám slovo.
S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán kolega Hofbauer.
Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
Priatelia, čas beží pánu poslancovi, ale nemá zapnutý mikrofón. Skôr ako to dáme do poriadku, na vašu žiadosť prečítam kolegov, ktorí vystúpia vo faktických poznámkach.
Po pánovi Hofbauerovi to bude pán poslanec Bohunický, pán poslanec Husár, pán Andrejčák, Orosz, Húska, Kačic, Gajdoš, Cagala, Delinga, Benčat, Šimko Ivan, Maxon, Aibeková, Belohorská, Cabaj a títo dvaja, to uvidíme.
(Reakcia z pléna.)
Pán kolega, bohužiaľ, keď si hluchý, povedal som Húska.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Pán poslanec Jasovský konečne tu verejne a jasne označil ako bývalý minister dopravy a spojov, v čom je problém rozdelenia Slovenska na 12 trpasličích teritórií, z ktorých každé bude mať oprávnenie robiť referendum o tom, čo chce, čo nechce, čo si myslí, že má byť, čo si myslí, že nemá byť. Takýmto spôsobom sa jednotný štát budovať nedá. Takýmto spôsobom sa dajú budovať len trpasličie regióny, ktoré navzájom nekorešpondujú. Ak toto je zámer novely ústavy, tak táto novela skutočne tento predpoklad úspešne splní, ale žiadny rozumný štát takýmto spôsobom nepostupuje. A táto novela preto ani rozumná nie je.
Dámy a páni, donekonečna sa argumentuje tým, že táto novela sa predkladá z dôvodov našej aktivácie vstupu do NATO, našej aktivácie vstupu do Európskych spoločenstiev a akceptácie požiadaviek Európskej únie. Všetko sú to klamstvá! Maďarsko, Česko, Poľsko sa dostali do severoatlantického obranného spoločenstva a svoju ústavu meniť nemuselo. Do Európskej únie vstúpilo takisto Portugalsko, Grécko, Rakúsko, žiadnu ústavu nebolo treba meniť. Takisto Cyprus a Malta sú na popredných miestach, žiadne ultimátum zo strany európskych štruktúr nie sú na zmenu ústavy.
Takže keby ste nezavádzali verejnosť a poslaneckú snemovňu tvrdeniami, že zmena Ústavy Slovenskej republiky na túto novú ústavu, nového Slovenska, je požiadavkou zo strany NATO alebo Európskej únie. Vôbec nie je! Plníte iba direktívy, záväzky, ktoré ste si zobrali pred Stranou maďarskej koalície. Výsledok visí tu predo mnou ako živý dokument toho, čo bude výsledkom regionalizácie Slovenska a rozdelením na 12 trpasličích štruktúr.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Bohunický.
Nech sa páči.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem.
Novela Ústavy Slovenskej republiky sa dá posudzovať na základe jej kvantitatívnych aj kvalitatívnych ukazovateľov. Kvantitatívne ukazovatele sú také, koľkých hláv, oddielov, článkov a odsekov sa novela dotýka. Kvalitatívne ukazovatele sú také, akú novú kvalitu pre rozvoj Slovenskej republiky novela prináša. Ja budem o tom veľmi podrobne hovoriť vo svojom vystúpení v rámci rozpravy, ale teraz len niekoľko údajov, ktoré stierajú mýtus, že novela je novela rozsiahla, alebo dokonca že novela je novela, alebo že je to nová ústava.
V Ústave Slovenskej republiky sa v jej novele po zachovaní pôvodných článkov plus pridaní nových článkov celkove dotýka 161 článkov. Novela sa dotýka 57 článkov, t. j. 35,4 %. Výrazne sa dotýka novela iba siedmej hlavy, ktorá má dva oddiely. Dotýka sa súdnej moci, kde sa novela celkove dotýka 73,3 %, čiže je to nad 50 %, čiže to by sme mohli povedať, to je výrazný zásah do tejto hlavy, a 55 odsekov tejto hlavy. A ďalej štvrtej hlavy, to je územná samospráva, kde sa novela dotýka z pôvodne 9 článkov 8 článkov, to znamená 87,9 % všetkých článkov novela nejakým spôsobom otvára a zo 17 odsekov 15 odsekov, to znamená 88,2 %. Pri všetkých ostatných hlavách, článkoch aj odsekoch je to výrazne pod 50 %.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má teraz pán poslanec Husár. Nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Ja sa, vážené kolegyne, kolegovia, domnievam, že pán kolega Jasovský tak na kvalitatívnych, ako aj kvantitatívnych ukazovateľoch poukázal na nezastierateľnú pravdu, že ide prinajmenšom o revíziu ústavy, prinajmenšom o revíziu ústavy, a to predovšetkým preto, že touto novelou, či revíziou sa robí nové prerozdelenie moci.
Vážené kolegyne, kolegovia, keď začnem od toho možno "najmenej" podstatného, že sa prezidentovi obmedzujú jeho výsostné kompetencie ako hlave štátu volenú občanmi a všetkými občanmi tohto štátu, potom sa musím opýtať, či dosiaľ prezident žiadnym spôsobom nezodpovedal za vyhlásenú amnestiu alebo milosti, ak teraz bude za jeho rozhodnutia zodpovedať vláda Slovenskej republiky, ak ich spolusignuje, či už prostredníctvom predsedu vlády, alebo ministra. Musím sa opýtať, či nedochádza k omedzeniu právomocí zákonodarného orgánu a aj výkonnej moci vlády, ak Ústavný súd bude môcť pozastaviť, a to na čas absolútne neurčitý, limitovaný, iba prijatím právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej, jednotlivé zákony, ktorými vláda, výkonná moc a parlament realizujú či už svoju vlastnú vládnu politiku, a to vo všetkých oblastiach života spoločnosti tak hospodárskeho, sociálneho, ako i ostatných. Sú to všetko veľmi vážne zásahy do doterajšieho rozdelenia moci v zmysle ústavy...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som oceniť presvedčivosť argumentov pána poslanca Jasovského o dôvodoch, ktoré ho vedú k odmietnutiu podpory predloženému návrhu. Veľmi krátko chcem pripomenúť, že ústava musí mať aj nadčasový rozmer a až do ďalšej podstatnej zmeny v orientácii alebo stave štátu by mala vydržať. Ak si koalícia schváli dnes prerokúvanú novelu ústavy, nebude to teda Ústava Slovenskej republiky, ale iba koaličná ústava dočasne platná na Slovensku. Dokonca vzájomné podmieňovanie jednotlivých koaličných strán, keď definujú, kedy a za čo podporia novelu ústavy, ukazuje, že ani celá koalícia nie je jednotná. Môžeme teda urobiť záver. Len čo nebude dôležité to, kvôli čomu je dnes koaličná strana donútená pripojiť sa k hlasovaniu, okamžite zmení svoj názor. A preto som presvedčený, že pri najbližších voľbách veľká časť poslancov alebo politických strán, ktoré dnes budú hlasovať za túto ústavu, sa pridá k nám a zmeníme ju. Nemá dlhé trvanie takto formulovaná ústava, proti ktorej je veľká časť Slovenska.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má teraz pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcel by som zdôrazniť, že ochranu záujmov vo vnútri ústavy máme sledovať všetci rovnakým spôsobom. Preto chcel by som doplniť pána poslanca hlavne o to videnie, aby sme rozlíšili dve podoby oboch ústav. Terajšia ústava bola v podstate naozaj prijímaná aj koalíciou, aj opozíciou. Teda vlastne ústava vytvárala potrebný oblúk, ktorý spájal obidve strany politického spektra, obidve oblasti politického spektra. Teraz skôr táto novela ústavy je pokus o revanš, a dokonca by som povedal, je to pokus o vytvorenie víťazného oblúka len koalície, pomocou ktorej chce deformáciou dosiahnuť zoslabenie účinku prvej ústavy samostatného Slovenska. Takže z týchto dôvodov si myslím, že je celkom oprávnené vidieť obidve stránky tejto skutočnosti a treba, aby aj občania si uvedomili tie dva rozdielne prístupy. Na jednej strane spolupráca opozície a koalície, na druhej strane víťazné ťaženie väčšiny koalície.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
myslím si, že treba súhlasiť s pánom poslancom Jasovským v tom, že Slovenská republika má teraz oveľa vážnejšie problémy, ako prijímať znásilňovanú ústavu, či nové územné členenie riešiť, alebo riešiť prenos kompetencií na samosprávu. Hovoril o tom, že v rámci Európskej únie sme hodnotení veľmi slabo v tvorbe hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa. Sme zaraďovaní dokonca ďaleko za najchudobnejšie krajiny Európskej únie, dokonca nie sme ani medzi tými vyspelejšími krajinami z tzv. prvej vlny prechodu do Európskej únie. Aj jeho obavy, že v prípade roztrieštenosti Slovenska na 12 minimálnych alebo veľmi rozdielnych územných celkov túto situáciu nevyrieši. Najmenší veľký územný celok Gemer - Novohrad bude mať 266 600 obyvateľov, priemyslu tam je neveľa a ja si naozaj neviem predstaviť, že by sa tento vyšší územný celok mal o niekoľko rokov alebo o niekoľko desaťročí vyrovnať napríklad vyššiemu územnému celku bratislavskému alebo trnavskému. Samozrejme, pri známej slovenskej povahe je možné očakávať aj problémy s líniovými stavbami, ktoré budú. Veď nakoniec už teraz sa objavili názory občianskych združení, vedených pánom Mesíkom, že vybraté trasy diaľnice Považím nie sú dobré a že by sme sa mali orientovať cez Donovaly. Pritom dá sa povedať, že je to nehorázna hlúposť, pretože asi si neuvedomil, že tam máme veľmi dôležité zdroje pitnej vody pre Banskú Bystricu a pre široké okolie. A čo by sa potom s nimi stalo, si neviem predstaviť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcel nadviazať na tie slová pána poslanca Jasovského, keď hovoril o druhu hlasovania. Dámy a páni, čo keby naozaj v tomto parlamente prešlo o ústave tajné hlasovanie? Čo keby každý z poslancov musel tajne hlasovať o ústave podľa svojho vedomia a svedomia? Čo keby musel každý z poslancov hlasovať podľa toho, ako naozaj cíti túto ústavu, že by mala prejsť, eventuálne neprejsť? Je to predsa zákon zákonov. A nehlasovalo by sa na základe straníckych špekulácií. Myslím, že by sme sa všetci nasmiali pri tom tajnom hlasovaní, ako by to dopadlo.
Ďalšia vec. Hovoríme o tom stále, je to prvé informovanie občanov o ústave. Preto tá debata trvá takto dlho, preto je tu toľko nevyjasnených, často nezrozumiteľných vecí. Je to prvý raz, keď sa občania Slovenskej republiky vôbec môžu dozvedieť z priameho prenosu, o čom ústava hovorí. S tým, samozrejme, súvisí aj dĺžka rozpravy. A je nezmyselné, aby sa robil akýkoľvek tlak cez médiá kýmkoľvek, aby médiá akýmkoľvek spôsobom jednoducho komentovali túto dĺžku rozpravy. Veď rozprava sa týka všetkých a je nezmyslom hovoriť o nejakom skrátenom čase, je nezmyslom hovoriť o hocičom, čo by skrátilo debatu o ústave, keby sa len jediný človek, resp. jeden jediný poslanec v tomto parlamente k ústave nemohol vyjadriť. No a pochopiteľne, s tým súvisí aj petičná akcia, ktorá začala proti ústave. Petičná akcia, ktorá má podporiť nesúhlas s ústavou.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Dovoľte mi nadviazať na slová pána poslanca Jasovského ohľadom takej obrovskej diskusie v parlamente, ale myslím si, že o tom je slovenský parlament a o tom má rokovať a zvlášť vtedy, keď ide o takú vážnu vec, ako je Ústava Slovenskej republiky. Ak nadviažem na slová pána poslanca Jasovského o vyšších územných celkoch, tak chcem upozorniť vás všetkých, že práve Anglicko, ktoré isteže je vyspelejšie aj v demokracii, aj v ekonomike, aj v sociálnych veciach, žiaľ, ako je Slovenská republika, tak tam bol podobný problém v 90. rokoch, keď vznikom vyšších územných celkov nastali obrovské sociálne rozdiely. V jednotlivých tých veľkých alebo vyšších územných celkoch, kde nemali toľko dostatočných zdrojov na financovanie rozvojových programov, tak zvyšovali dane. Až nastalo to, že bola obrovská migrácia ľudí žijúcich v tých chudobnejších krajoch, v tých chudobnejších regiónoch do tých bohatších. Potom nástupom premiérky pani Thatcherovej urobili centralizáciu moci v Anglicku a v roku 1998 si schválili súhrnnú schému krokov, kedy opäť vytvoria podobné vyššie územné celky, ako my chceme na Slovensku. Ale dali si časovú etapu na to 10 rokov tak, aby krajina a národ v tom netrpeli. Preto pripájam sa k záverečným slovám pána poslanca Jasovského, že ponáhľajme sa pomaly.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Denník SME uverejnil dnes článok "Sme za oponou chudoby", v ktorom sa píše: "Rozdiel medzi Západom a Východom sa po roku 1989 nezmenšuje, ale rastie. Je dokonca najväčší v moderných dejinách Európy. Taký je záver správy hospodárskej komisie OSN pre Európu. Na Slovensku si za priemernú mzdu kúpime len polovicu z toho, čo priemerný Európan. Aj najväčší optimisti, ktorí veria, že východné ekonomiky napokon dobehnú Západ, však hovoria o desaťročiach."
Pán poslanec Jasovský hovoril aj o tom, že súčasná vládna koalícia premrhala 8 mesiacov svojho vládnutia tým, že tu rozohrávala gladiátorské hry. Na rozdiel od zdatných gladiátorov za čias Ríma tieto hry rozohrávali na Slovensku politickí trpaslíci. Najprv to boli čierne, tzv. kominárske knihy, potom to bola kriminalizácia opozície a zbavovanie poslancov HZDS imunity. V súčasnosti je to novela ústavy a po novele príde ďalšia hra, a to reforma verejnej správy. Všetko nedokonale, dokonalé, samozrejme, všetko na zakrytie neschopnosti vládnuť, všetko na zakrytie gigantickej privatizácie strategických podnikov, v ktorej, samozrejme, sa hrá o budúcu moc na Slovensku. Snaha predstaviteľov súčasnej koalície zatiahnuť do procesu schvaľovania novely Ústavy Slovenskej republiky aj opozíciu v podobe podávania pozmeňujúcich návrhov je účelová tak, aby v budúcnosti mohli vinu za jej nefunkčnosť zvaliť i na plecia opozičných poslancov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán kolega Prokeš, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som sa najprv dotkol tej časti, kde hovoril pán poslanec Jasovský vlastne o drobení Slovenska. Veľmi sa obávam, že veľmi mnoho ľudí aj tu v tejto stále si pletie rozdelenie štátnej správy s potrebami vyšších územných celkov. Pokiaľ spájame kraje, ktoré dnes existujú, s vyšším územnými celkami, alebo dokonca ich ešte zmenšujeme, mali by sme si uvedomiť, že to, čo vyhovuje štátnej správe, ktorá je centralizovaná, nemôže vyhovovať samospráve. Vyššie územné celky z hľadiska samosprávy na Slovensku by mali byť tri plus hlavné mesto. A mali by sme začať naozaj ekonomicky rozmýšľať, čo sú tie vyššie územné celky schopné robiť a pri akých veľkostiach, a nie sa tu politicky o tom handrkovať.
Pán poslanec Andrejčák tu spomenul, že táto ústava, resp. to z ústavy, čo vznikne po tejto novelizácii, bude dočasné. Bohužiaľ, ale s trvalými škodami pre Slovensko. Skutočne neviem, kto tu chcel rozprávať o nejakom približovaní sa k občanovi, keď predávame Slovenské telekomunikácie nemeckým telekomunikáciám, a tým vlastne zintegrujeme ešte väčšiu sústavu a centrálu presunieme do Berlína. A veľmi sa obávam, že tu si skutočne štátnu správu a samosprávu pletie aj pán Nižňanský a strašne veľa redaktorov, ako je napríklad pán redaktor Bača z Národnej obrody.
Dovolím si ešte opraviť pána poslanca Jarjabka na jeho vlastnú žiadosť, keď hovoril o tom, že je tu petičná akcia proti ústave, mal na mysli proti tejto novelizácii ústavy, a nie proti ústave, ktorú dnes máme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Cagala.
Nech sa páči.
Poslanec M. Cagala:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
dovolím si reagovať na časť otázky pána kolegu Jasovského, kde sa spytoval, prečo sú dôvody na takúto veľkú novelu ústavy. Ak si dobre všimol on a možno aj my všetci, že v tejto novele ústavy riešime popri inom aj Ústavný súd. Pri Ústavnom súde je zvýšenie ústavných sudcov o troch ľudí. Dobre vieme, koho pán prezident nevybral za sudcov Ústavného súdu. Sú to traja predkladatelia tejto novely ústavy. Pri malej novele by sa na takýto bod isto prišlo, pri veľkej novele sa možno tento bod stratí, ak s tým počítali a možno ani koalícia celá nepočítala, že takto sa možno dostane tento bod bez povšimnutia ďalej, bude schválený a budú 12 rokov fungovať na Ústavnom súde a dožijú sa dobrého dôchodku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou pán kolega Delinga. Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pre mňa bol významný návrh, ktorý predniesol pán poslanec Jasovský, a to, aby predkladatelia pouvažovali o prerušení tejto rozpravy a aby najmä z pohľadu toho, že sú také rozsiahle návrhy od poslancov, či už z vládnej koalície, ale hlavne z vládnej koalície a ktoré na základe ich predloženia dávajú niektorým návrhom a niektorým článkom trochu iný obsah. Nakoniec o tom veľmi vážne svedčí aj list predsedu Združenia miest a obcí, ktorý poukazuje vo svojom liste na to, že návrh, ktorý predložil pán poslanec Fehér v článku 60, ide nad rámec dohody, ktorú mali predkladatelia so Združením miest a obcí, a že teda ide o porušenie Charty miestnej samosprávy, ktorú vydala Európska únia.
Ja si myslím, že tento návrh je skutočne zreteľa hodný a že by stálo zato sa o tejto ústave možno pobaviť z pohľadu týchto návrhov znovu vo výboroch a na konkrétnych príkladoch najmä domyslenia niektorých návrhov úprav si zhodnotiť, či v súčasnosti je skutočne dostatok zdrojov najmä v štátnej správe na to, aby sa tieto návrhy uplatnili. Veď vieme napríklad, že sa teda rozširujú kompetencie NKÚ. Vieme veľmi dobre, že sa ide kontrolovať každá koruna, ale napriek tomu, že sa rozširujú kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu, schvaľujeme tu v Národnej rade pri rôznych zákonoch ďalšie centrálne úrady, ktoré budú kontrolovať štátne prostriedky a prostriedky, ktoré budú plynúť z Európskej únie. Napríklad Úrad štátnej pomoci a podobne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán kolega Benčat.
Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som sa tiež dotknúť pár vetami tej časti vystúpenia poslanca Jasovského, kde sa pýtal, prečo taká rozsiahla novela. A dodnes ani mne nikto neodpovedal, prečo k tomu došlo. Stále sa tu čaruje s nejakými predvstupovými aktivitami, že to tak Európska únia očakáva. Áno, počul som to aj dnes v rozhlase, že Brusel očakáva novelu ústavy, alebo teda novú ústavu dokonca. Prosím pekne, ale keby Brusel vedel, do akého stavu sa dostala nová novela, aká rozsiahla je, zrejme by asi neočakával. Spýtajme sa v Belgicku, koľko oni ústavu schvaľujú alebo schvaľovali a potom si položme otázku, prečo sa my tak strašne ponáhľame bez všeľudovej diskusie, bez akýchkoľvek pripomienok, nie pripomienok, ale konštruktívneho podielu opozície na tomto všetkom.
Čiže je tu zastieranie niečoho pri tomto predvstupovom stave, veď sme mohli pokojne toto vyriešiť ústavným zákonom. Mohli sme to vyriešiť malou novelou, pritom sa prihrievajú ďalšie veci, podsúvajú sa a zrejme sa asi liečia komplexy ľudí, ktorí neboli pri prvej ústave, ktorá bola schválená všetkými významnými európskymi demokratickými štátmi. Dúfam, že aj Benátskou komisiou. To všetko bolo možné urobiť elegantne, pokojne, bez napätia v spoločnosti. Dnes sa tam podsúvajú ešte územné celky. Áno, hladný národ, budeš sa ešte hašteriť o to, ktorý územný celok bude tvoj, ktorý nebude, ktorý bude bohatší, a nastane tu napätie už aj v oblasti sociálnej, nielen v oblasti ideologickej alebo teda politickej. Takže dodnes nám nikto nepovedal, prečo až taký veľký rozsah, a všetko zahmlievate tým, že je to potrebné pre Brusel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, naozaj som veľmi prekvapený, že táto snemovňa nemá naladené uši na tie veľmi dôležité veci, ktoré spomínal aj pán poslanec Jasovský vo svojom vystúpení vo väzbe na existujúcu a potrebnú infraštruktúru, predovšetkým cestnú sieť, venoval sa štvrtej hlave - územnej samospráve. Tie pojmy, ktoré zavádzate v novonavrhovanej ústave, vyšší územný celok, samostatné územnosprávne celky, ďalej sa odvolávate na to, že to upraví zákon.
Dámy a páni, je to bianko šek. Ja vôbec nehovorím v tejto súvislosti s maďarskou kartou, ale je to bianko šek vytvárania veľkých územných celkov podľa lobistických skupín, ktoré pri tom budú pôsobiť. Už jasne a zrozumiteľne sme tieto lobistické skupiny zacítili pri diskusii s pánom Nižňanským, raz sa prikláňa k tej alternatíve, raz k onej. Ja skutočne v tomto vidím veľmi vážne nebezpečenstvo, veľmi vážne nebezpečenstvo v tom, že nové územnosprávne členenie, pokiaľ by bolo jasnejšie a zrozumiteľnejšie zadefinované v ústave, tak dokáže eliminovať to, aby sme nespôsobili to, že budeme mať bohaté vyššie územné celky a budeme mať úplne chudobné vyššie územné celky. To tento návrh negarantuje, skôr vytvára na to predpoklady.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Aibeková. Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Jasovský, myslím si, veľmi vecným a kultivovaným tónom povedal výhrady, ktoré voči takto predkladanej novele ústavy má. Nakoniec bolo vidno, že pristupuje veľmi seriózne k tomuto dokumentu a že si ho dal posúdiť aj niekoľkými právnikmi a právnymi expertmi. Ja sa s ním úplne stotožňujem aj v tom, ako hovoril o medzinárodnom uznaní a medzinárodnom hodnotení súčasnej platnej ústavy. Ja sama som mala tú česť, že po vzniku Slovenskej republiky a vlastne prijatí tejto ústavy od roku 1993 počas mnohých návštev, ktoré prišli na Slovensko, boli to významné návštevy, boli to predstavitelia Rady Európy, krajín Európskej únie, aj zo Spojených štátov, mala som možnosť sa stretnúť aj s veľvyslancami, ktorí sa pozitívne vyjadrili o tejto prijatej ústave. Nakoniec bolo dobrým zvykom, ktorý, bohužiaľ, za vašej vlády zanikol, že každá návšteva dostala aj v koži viazanú a v patričnom svetovom jazyku preloženú ústavu, aby sme sa aj takto reprezentovali týmto dielom, ktoré súviselo so vznikom republiky.
Takže myslím si, že tie slová, keď sa hovorí o medzinárodných tlakoch na zmenu ústavy a ďalšími dôvodmi, ktoré tu boli už niekoľkokrát spomenuté, že to nie je celkom tak. Pretože viacerí, čo sme tu už druhé, tretie volebné obdobie, vieme, že aj na pôde parlamentu sa títo hostia zo zahraničia pozitívne vyjadrili o ústave a hovorili o nej ako o modernom európskom dokumente. Takže nesúhlasím s tými názormi predkladateľov, ktorí hovoria, že práve z tohto dôvodu je nevyhnutné meniť ústavu. Nie je to tak a používate to ako jeden z dôvodov, ktorý skutočne je postavený na vode.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem pekne.
Teraz vystúpi pani poslankyňa Belohorská, po nej pán poslanec Sopko, pretože vypadol z tabule, ale ja ho tu mám evidovaného.
Pani kolegyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Prosila by som vrátiť čas.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja sa stotožním s pánom poslancom Jasovským v tej časti, kde hovoril, že diskusiu o celej zmene ústavy by bolo treba zastaviť a dať ju na všenárodnú diskusiu, aby sa dobre prediskutovali veci a body, ktoré treba zmeniť. Aj vo svojom vystúpení, ktoré som mala ja, som povedala, že mám taký pocit, že treba zmeniť vládu, a nie ústavu, pretože ústavu netreba meniť, ale bolo by ju veľmi dobre dodržiavať.
A či sa vám to páči, alebo nie, páni predkladatelia, myslím si, že ak už dávno nič nesmrdelo totalitou, tak je to práve návrh tejto ústavy, ktorý chcete aj presne podľa zásad, ktoré boli kedysi, prijať len s koalíciou. Čiže to nebude Ústava Slovenskej republiky, to bude koaličná ústava, alebo ústava koalície. Takisto s totalitným zmýšľaním je vidieť, že ste stotožnení aj v tej diskusii, v ktorej sme hovorili napríklad o zákaze interrupcií alebo kde sa hovorilo o medzinárodnej adopcii. Pretože zákaz interrupcií, ako si spomínam, v Európe už bol zavedený režimom pána Caucesca.
A ak by sme hovorili o medzinárodnej adopcii, tak dovolím si upozorniť na dnešný článok v Národnej obrode, ktorý hovorí o tom, ako sa odnímali väzenkyniam na Pankráci a na Slovensku v Banskej Bystrici narodené deti a dávali sa na náhradnú výchovu. Lenže vy chcete urobiť z nás všetkých žijúcich ľudí v tomto štáte väzňov.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Jasovský, ja bude reagovať a mám na to priestor len na vaše vyjadrenie, pokiaľ ide o zriadenie vyšších územných celkov. Novela ústavy, ktorú toľko kritizujeme už druhý týždeň, vytvára predpoklady na zriadenie vyšších územných celkov. V tej súvislosti vytvára predpoklady aj na vytvorenie druhého stupňa územnej samosprávy. Ja som bol vždy naklonený reforme verejnej správy, aj tej, ktorú pripravila vláda pána Mečiara a ktorú prezentoval bývalý pán minister Krajči. Ale aj vtedajšia koncepcia veľmi jasne hovorila o vytvorení orgánov regionálnej samosprávy. Takže vlastne neviem, čo kritizujeme? Pretože zriadenie vyšších územných celkov je potrebné, regionálna samospráva je potrebná.
Dneska nehovoríme o počte vyšších územných celkov, čiže v tomto prípade by sme nemali mať žiadne rozpory. Len čo vzniknú vyššie územné celky a samospráva vyšších územných celkov, je nevyhnutné urobiť presun kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu. Ani v tom si nemôžeme odporovať, lebo aj to bolo v koncepcii, ktorú predkladal bývalý pán minister Krajči. Len čo je presun kompetencií, musí byť aj presun finančných zdrojov pre potrebu, pre nevyhnutnú potrebu samosprávy. Tam, kde je presun finančných zdrojov, tam musí byť aj finančná kontrola štátu, hlavne v tých prípadoch, keď ide o prenesené kompetencie, a hlavne vtedy, keď nám všetkým ide o efektívne a racionálne využívanie štátnych prostriedkov. Kto preto môže mať výhrady k tomu, aby Najvyšší kontrolný úrad mohol kontrolovať aj racionálne vynakladanie prostriedkov v oblasti samospráv? Je tu prítomný generálny prokurátor, on môže rozprávať o tom, v koľkých prípadoch došlo aj v obecných samosprávach k porušovaniu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som veľmi rád, že aj poslanci vládnej väčšiny sa už konečne zapojili do rozpravy, len neviem, kde to smerujú celú diskusiu. Pretože vyhovárať sa na to, že v návrhu novely ústavy nie je predložený návrh o tom, koľko bude vyšších územných celkov, je len pol pravdy. To ďalšie pokračovanie je, váš predseda vlády tu kričal od tohto mikrofónu, že ide otvoriť rozpravu a politické rozhovory o tom, že ako bude pokračovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky a vláda dala stanovisko, že ich bude 12. Takže neoddeľujme tieto veci, pretože úzko súvisia.
Samozrejme, nikdy sme nehovorili o tom, že ideme vytvárať nové územné a správne členenie. To vy ste si taký termín zaužívali. Pretože ak sa v roku 1996 prijali pravidlá, v týchto bolo treba pokračovať a dokončiť celú reformu verejnej správy tak, ako to bolo rozbehnuté, aby boli presunuté kompetencie. Ale v prvom rade aby bolo to podstatné, čo obciam a mestám chýba, aby najskôr ministerka financií povedala, koľko a akých prostriedkov presunie na obce. Potom v druhom kroku aby sa riešil presun kompetencií, aby sa mohlo pokračovať.
Takže neoddeľujme tieto veci, pretože to úzko súvisí a najmä súvisí to s tým, že celá vládna väčšina sa navzájom vydiera, koľko územných celkov. A na základe toho potom prišli predstavitelia vládnej väčšiny do parlamentu a povedali, ideme podporiť tento návrh ústavy, ktorý tu bol predložený.
Páni a dámy, čoho sa domáhate, aké pozmeňujúce návrhy chcete počuť, keď dopredu bolo avizované z úst vašich predstaviteľov, štyroch z koaličnej rady, ktorí oznámili, že máme zhodu v koaličnej väčšine, koaličná rada rozhodla, že ideme prijímať tento návrh ústavy tak, ako bol písomne predložený. Nehovorím už o tom, že potom nastúpil poslanec Fehér, ktorý dal ďalších 70 pozmeňujúcich návrhov.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má teraz pán poslanec Jasovský.
Nech sa páči.
Poslanec J. Jasovský:
Áno, ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ja samozrejme ďakujem všetkým pánom poslancom, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach a prakticky potvrdili môj názor, ktorý som sa snažil prezentovať v rozprave. Tento názor je podopretý mojou tridsaťročnou praxou v oblasti dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde musím práve konštatovať, že nie je možné čakať, že potom budeme sa rozprávať o tom, ako kompetencie presunieme kdesi na iné územné celky. To predsa v tomto štáte ako v každom platí nejaká dopravná obslužnosť štátu, tu platia akési prepravné toky, prepravné prúdy. Tu platí akási teória grafov. Tu nie je možné jednoznačne rozhodnúť, že tento územný celok bude mať tu hranice. Takéto rozdelenie nie je možné!
Ja by som chcel poznamenať znovu, že, bohužiaľ, mnoho vecí šijeme v tomto parlamente horúcou ihlou a potom sa mnoho vecí vracia naspäť na prerokovanie, alebo sa to vracia nie v dobrej aplikácii v praxi tohto štátu. Ja sa domnievam, že ak Európa ide cestou integrácie, my ako keby sme išli v súčasnom období cestou delenia, určite cestou delenia, ktoré je v oblasti názorov, názorového delenia.
Všimnime si, prosím, koľko zákonov a akých prerokúva tento parlament, o tom som sa snažil tiež hovoriť. Koľko je tu vládnych zákonov, koľko je tu zákonov, ktoré predkladajú poslanci Národnej rady. A všimnime si, prosím, aká atmosféra aj v dnešnej tlači je k práci tohto parlamentu. Veď poslanci Národnej rady sú pomaličky predstavovaní ako vyvrheli tohto národa, ktorí tú berú platy a nič nerobia.
Vystúpenie jedného z pánov poslancov, ktorý hovoril vo faktickej poznámke, hovoril, že dva týždne tu kritizujeme. Otázka, ak vyjadrujeme názor, nemusí to znamenať hneď kritiku. Predsa každá porada znamená, že znamená riadenie sa, vyslovovanie názorov, stanovísk, a nie je to otázka automatickej kritiky, aj keď musím povedať, že sme kritickí, samozrejme, v našich vystúpeniach. Otázka je, či má význam, aby sme vôbec niečo prijímali v takom tempe, v akom sa snažíme.
A znovu apelujem, skúsme trošku spomaliť, zastaviť, urobme niečo radšej trošku neskôr, ale poriadne.
Ďakujem pekne.