Desiaty deň rokovania
45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
13. februára 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ďalší rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Škoda a pán poslanec Števček. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
V rokovaní 45. schôdze budeme pokračovať prerušenou rozpravou o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.
Prosil by som navrhovateľov. Na svojom mieste je taktiež pán spravodajca.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene štyroch poslaneckých klubov dávam návrh, aby sme rokovali okrem piatka vždy od 9.00 hodiny do 21.00 hodiny, pretože rozprava sa hýbe pomerne pomaly, je ešte veľa písomne prihlásených, tak je potrebné, aby sme si vytvorili väčší priestor na rozpravu.
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu, aby sme rokovali...
(Reakcia z pléna.)
Budeme hlasovať o mojom návrhu, aby sme do skončenia rozpravy o ústave, o novele Ústavy Slovenskej republiky rokovali od 9.00 hodiny do 21.00 hodiny okrem piatku. Čiže ešte raz zopakujem, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme do skončenia rozpravy o novele ústavy rokovali od 9.00 hodiny do 21.00 hodiny okrem piatka.
Prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Málo. Tak...
(Reakcia z pléna.)
Vidím, pán poslanec, dám vám slovo.
Nech sa páči, pán poslanec, procedurálny návrh.
Poslanec A. Engliš:
Pán predseda, ja som sa hlásil ešte predtým, ako ste dávali hlasovať. Ja dávam procedurálny návrh, aby ste zabezpečili účasť svojich poslancov tu, lebo vy si to odhlasujete, a potom tu ani štvrtina poslancov nesedí. Čiže zabezpečte najprv účasť svojich poslancov a potom debatujme, že budeme pracovať do 21.00 hodiny.
Predseda NR SR J. Migaš:
Zopakujeme hlasovanie o mojom procedurálnom návrhu.
Panie poslankyne, páni poslanci, zopakujem môj procedurálny návrh, aby sme do skončenia rozpravy o novele ústavy rokovali od 9.00 hodiny do 21.00 hodiny okrem piatka.
Prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Budeme pokračovať v rozprave. Ďalší v poradí písomne prihlásený je pán poslanec Oberhauser. A po ňom sa pripraví pán poslanec Ján Jasovský.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predkladaná novela Ústavy Slovenskej republiky ako základného zákona tohto štátu je mimoriadne dôležitá, a preto som jej venoval aj pozornosť, ktorá je náležitá takémuto významnému zákonu. Som rád, že poslanci sú dneska v takomto veľkom počte v sále, ale na to, čo povedal pán poslanec, že prečo to je, treba naozaj povedať aj občanom, lebo pri týchto cestách, pri ktorých som si vyjasňoval obsah novely zákona a diskutoval s ľuďmi po Slovensku, sa pýtali, prečo naozaj v sále je tak málo poslancov. A treba jednoznačne povedať, že je to preto, že sa prijala taká novela rokovacieho poriadku, že jednoducho tí poslanci tu nemusia byť. A to je pravá príčina, prečo nie je dosť poslancov na celom rokovaní a prečo nie sú koncentrovaní na obsah prerokúvaných zákonov. A je to plná zodpovednosť vládnych poslancov, lebo títo takto rozhodli pri svojej novele rokovacieho poriadku. Jednoducho...
(Reakcia z pléna.)
Darmo sa rozčuľujete, je to v tom. Len čo nie je možné kedykoľvek zahlasovať o akomkoľvek návrhu vznesenom v tomto parlamente, nie je možné zabezpečiť, aby tu boli všetci poslanci.
Videl som tento model v britskom parlamente a tam sa na prerokúvaní vážnych návrhov zákonov zúčastňuje ledva 40 až 60 poslancov, hoci je 650 v Dolnej snemovni. A oni sa potom schádzajú o desiatej večer, keď sa hlasuje o všetkých prerokúvaných bodoch toho-ktorého dňa. A tento model ste preniesli aj do nášho parlamentu s tým rozdielom, že tu opoziční poslanci vôbec nevedia, kedy sa bude hlasovať. Vy ste sa dnes dohodli ráno, že budete hlasovať, preto ste sa zišli, ale ktovie, kedy sa bude hlasovať najbližšie. A to je, myslím, na škodu práce v tomto parlamente. A nie je to dobré, že sa takto upravil rokovací poriadok.
Pri týchto cestách po Slovensku som naozaj chcel vidieť, či k tým navrhovaným článkom, ktoré sa novelizujú v zákone, v tomto ústavnom zákone, či je spoločenská objednávka, či ľudia na Slovensku majú záujem, aby sa práve tieto články menili. A môžem vám povedať, že za tieto dni mesiaca január a február som toho prešiel dosť veľa od Humenného cez Zvolen, celé okresy Zvolen, Nové Zámky. A takisto som bol dokonca aj v Bruseli, lebo výbor pre životné prostredie mal pri otváraní kapitoly o životnom prostredí aj jeden deň návštevy v Bruseli. Čiže bolo možné naozaj veľmi podrobne hovoriť s ľuďmi o tom, čo vlastne novela prináša a čo ľudia potrebujú.
Hovoril som s ľuďmi, ktorí robia v Sociálnej poisťovni, Národnom úrade práce, ktorí pracujú v školstve, ktorí sú vo fabrikách, ktorí sú v poľnohospodárskych podnikoch, mestských zastupiteľstvách, okresných úradoch, čiže naozaj je to široký diapazón ľudí, ktorí vidia spoločenské potreby z rôznych pohľadov. Pre zaujímavosť by som vám chcel uviesť, že napríklad v okrese Nové Zámky je v súčasnosti 14 detí na jedného učiteľa, pritom Strana maďarskej koalície chce vytvoriť špeciálnu fakultu, ktorá bude pripravovať maďarských učiteľov. Prosím vás, pre koho? Dnešné ročníky, ktoré nastupujú do prvej triedy, sú polovičné proti tým ročníkom, ktoré sú v deviatej triede. Pre koho budú tí maďarskí učitelia, keď teraz ich je veľa? Čiže jednoducho pozrite sa na problém takto komplexne. Takisto v Sociálnej poisťovni bolo by zaujímavé pozrieť, koľko je tam problémov a ktoré by bolo zrejme treba riešiť aj v ústave. Darmo sa rozčuľoval pán poslanec Andrassy. Ten jeho návrh, ktorý má priniesť nejakú zmenu vo verejnoprospešných prácach, aby boli zakotvené v ústave, to nie je všeliek. To nie je kľúč na vyriešenie všetkých problémov Sociálnej poisťovne a vôbec riešenia problémov nezamestnanosti.
Na stredných školách jednoznačne hovoria, že absolventi nemajú prácu. Jedine vysokoškoláci sú naozaj tí, ktorí bez problémov si hľadajú zamestnanie, ale stredoškoláci, absolventi učňovských škôl a ďalší jednoducho rovno sa prihlasujú na úrad práce. V ústave zase sa nerieši tento problém akéhosi proste vytvorenia možnosti pre mladých ľudí, aby nemuseli emigrovať. Veď dneska začína široká emigrácia mladých ľudí do sveta, lebo nemajú na Slovensku zamestnanie. A nie je ani vytvorené, nie je vytvorené prostredie, nie je vytvorený akýsi zákonný tlak na to, aby mladí ľudia, ktorí absolvujú stredné a učňovské školy, aby jednoducho mali šancu získať prax. Lebo vždycky sa odôvodňuje, nemajú prax, nemajú absolvovanú základnú vojenskú službu, a preto ich nemôžem prijať do zamestnania, preto sa mi to neoplatí. Jednoducho, keby s týmto bola vládna koalícia prišla v takejto novele, aby hľadala priestor, ako mladých ľudí pritiahnuť k práci na Slovensku, a nie ich vyháňať dnes pomaly do najväčšej emigrácie po roku 1968 do zahraničia, tak to by bola veľmi vážna vec, ktorou by bolo sa treba zaoberať a radi by sme sa ňou zaoberali.
Takisto sú tu problémy vo fabrikách veľmi vážne v tom smere, že jednoducho na Slovensku je obrovský problém s odbytom pri vytváraní obchodných sietí. Slovenskí výrobcovia, malí živnostníci a podnikatelia jednoducho budú mať čím ďalej väčšie problémy predávať svoje výrobky, lebo obchodné siete, ktoré sa šíria na Slovensku, zapĺňajú celý slovenský trh, ale vozia predovšetkým tovary zo zahraničia. Nie je tu návrh zákona o obchodných sieťach, ktorý dávno vláda mala pripraviť. Pán Mikloš ako podpredseda vlády pre ekonomiku ho zhodil zo stola, nepustil ho ani do parlamentu, ale nie je tu ani iniciatíva poslancov vládnej koalície, ktorí hovoria, že majú starosť o slovenské výrobky, aby sa predávali, aby presadili takéto zmeny do zákonov. Čiže preto si myslím, že to sú tiež veľmi vážne problémy, ktorými sa treba zaoberať a mal by parlament o tom rokovať.
Poľnohospodárske podniky, mám tu list, darmo sa včera rozčuľovali poslanci Strany demokratickej ľavice, z Heľpy, kde jasne píšu, že celá horehronská dolina je bez práce. A poľnohospodárske podniky sú v takej situácii, že pôda leží ladom, že jednoducho sa prestala obrábať, že pasienky sú plné buriny. Jednoducho to sú vážne problémy. Čiže týmito vecami sa jednoznačne treba zaoberať.
Takisto okresné úrady, mestské zastupiteľstvá, veď ony nie sú pripravené na reformu verejnej správy. Ich názory, jasné, dali sa vtiahnuť do akéhosi súboja, či má byť sídlo vyššieho územného celku v Humennom, alebo v Michalovciach, či má byť v Rimavskej Sobote, alebo v Lučenci. O týchto veciach sa diskutuje na mestských úradoch a okresných úradoch, či majú byť v Banskej Bystrici, alebo vo Zvolene atď. Proste začali súboje miest medzi sebou, kde má byť sídlo vyššieho územného celku. Ale v podstate sami cítia, že vec nie je pripravená, že nie sú jasné, aké budú finančné toky. Kým nebudú jasné finančné toky, ťažko možno hovoriť, aké kompetencie na seba kto čo má prevziať. Je jasné, že malé obce, ktoré majú 50, 100, 120 obyvateľov, nemôžu zobrať na seba kompetencie ako mestský úrad, ktorý má pod 50, 80, 100 zamestnancov. Čiže toto sú veľmi vážne veci. A oni cítia, že darmo predkladatelia novely ústavy hovoria, že ideme urobiť nejaké základné východiská do ústavy. Ale tá verejná správa, jednoducho presun kompetencií na samosprávy, nie je pripravená a nie je tak rozdiskutovaná, aby sme mohli ísť k nejakému rozumnému záveru.
Takisto ak si zoberiete, aj pri ceste v Bruseli sa ukázal aj ten vzťah k Európskej únii a vôbec, ako to vyzerá, čo je z toho, aký záver by si bolo možné z toho zobrať. Prvá základná vec, ktorú nás upozornili, hovorili sme s komisárkou pre životné prostredie, hovorili sme s generálnymi riaditeľmi z Európskej komisie, hovorili sme s poslancami európskymi a všetci upozorňovali na jednu zásadnú vec, že naša vláda dáva prehnané sľuby Bruselu, že naša vláda si dáva také záväzky, také úlohy, ktoré vzápätí nesplní. Napríklad zákon o odpadoch bol zapísaný niekde v novembri, októbri, že Slovenská republika ho prijme. Zákon o odpadoch nie je prijatý a bude najskôr prijatý v apríli. Jednoznačne povedali, keď takto bude vaša vláda pracovať, ona stráca dôveryhodnosť.
Jednoducho, čo teda od nej môžeme očakávať, keď toto je len prvá stránka celej veci. Lebo prijať zákony, je povedzme ten ľahší prvok pričleňovania sa k Európskej únii. Oveľa dôležitejšie je ekonomické, sociálne, spoločenské, hospodárske vyrovnanie alebo priblíženie sa. A to jednoducho zrejme vláda sľubuje, čo splniť nemôže. A to sú veci, ktoré nás skutočne ohrozujú, ohrozujú náš vstup do Európskej únie.
Vážení priatelia, tu niekoľkokrát odznelo, akási nedôvera medzi poslancami vládnej koalície a opozície. A boli tu prestrelky, ktoré viedli k tomu, že jednoznačne sa v nich hovorilo akési vzájomné obviňovanie a mnohí poslanci vládnej koalície boli z toho nervózni. Ja by som chcel poprosiť toto zhromaždenie, aby sme prestali všetci, ja sa snažím to nerobiť, s osobnými invektívami a posmeškami.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, znehodnocujeme sa pred celým Slovenskom. Ja viem, že je to lákavé, že niektorí si radi urobia nejakú osobnú poznámku na druhého poslanca. Nechcem pomenovať, ktoré tu prebehli. Veď tí, čo sa dívali na televízne obrazovky, to všetci videli. Ale jednoducho to nie je dôstojné pre tento parlament. A je to chybou aj vedenia parlamentu, že ak nastanú nejaké osobné invektívy, urážky a také podrážanie sa, že vedenie parlamentu nezareaguje, že nezastaví toho poslanca. Ja by som ho vykázal zo sály. Lebo naozaj my znižujeme dôveryhodnosť a kvalitu tohto parlamentu, ak sa staviame do takýchto pozícií.
Treba hovoriť vecne a treba hovoriť k faktom. Prečo tu vznikla vlastne nedôvera medzi poslancami vládnej koalície a terajšej opozície? No určite vznikla preto, lebo sú tu niektoré veci z minulosti, ktoré tú nedôveru zasiali. Ale je našou úlohou, aby sme sa ju snažili prekonať. Preto prepáčte, keď budem o tom hovoriť. Nerobím to z nejakých osobných dôvodov a nechcem nikoho ani tým urážať, ale musíme si o tých veciach otvorene povedať. V prvom rade je to preto, že aj medzi predkladateľmi sú ľudia, ktorí jednoducho neboli za rozdelenie česko-slovenskej federácie, a preto každý, kto sa pozeral na túto novelu zákona, rozmýšľa, či títo ľudia tam nedostávajú, alebo nepodsúvajú nejaké také rozhodnutia, ktoré by boli zase za nejaké vytvorenie novej federácie. Čiže to je naozaj jeden veľmi vážny fakt, ktorý tu je a ku ktorému sa treba otvorene postaviť. Česko-slovenská federácia, viete veľmi dobre, že sa o nej rozhodovalo niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov a boli tu snahy vždy z Čiech urobiť ju unitárnou. Takou federáciou, ktorá by diktovala Slovensku, aby niektoré veci vykonávalo tak, ako vykonávalo.
Jednoznačne napríklad treba povedať, že kupónová privatizácia a rozbitie obchodných sietí boli nanútené z Federálneho zhromaždenia. A preto je prirodzené, že dnes sa poslanci, ktorým leží na srdci suverenita Slovenskej republiky a záujmy Slovenskej republiky, že sa dívajú s nedôverou na to, keď zase nejakým novým zväzkom Slovenská republika má mať nadiktovávané veci, ktoré môžu ohrozovať jej záujmy. Čiže nebuďte nervózni. Neprijímajte to s nevôľou. Neskĺzajte do osobných invektív. Prijmite to naozaj ako fakt, s ktorým sa treba vážne vysporiadať. Presvedčte nielen tuto poslancov vládnej opozície, ale Slovensko presvedčte, že nedôjde k takémuto niečomu, aby znova nejakým proste trikom cez federálne bruselské štruktúry sa nanútilo niečo Slovensku, čo Slovensko nechce. Čiže to je jedna veľmi vážna vec.
Druhá veľmi vážna vec, ktorá nám robí problémy, zrejme aj pri prerokúvaní ústavy a pri vytvorení kvalitnej novely, je, aby sme mali jednoznačne postavené, kam Slovensko smeruje, kam smeruje Európa, aby táto vec bola rozdiskutovaná, aby sme k nej mohli prijať závery. Čiže to, čo pán prezident od začiatku svojho volebného obdobia hovorí, že na Slovensku chýba štátna doktrína, že chýba zadefinovanie národnoštátnych záujmov, a vládna koalícia sa zdráhala prísť k okrúhlemu stolu, ktorý zvolával prezident republiky Schuster, jednoznačne tiež vytvorilo určitý zdroj nedôvery v tom, že prečo, prečo nie je ochota diskutovať, ako má vyzerať Slovensko a kam Slovensko smeruje. Veď to nemá racionálnu príčinu. Či je to len zato, že to robí prezident, že zvoláva ten okrúhly stôl? Zato, že majú byť pri tom aj opoziční politici a opozičné strany? Proste je to už akási nedôvera, ktorá jednoducho nerobí dobre.
Ale na druhej strane naozaj tá štátna doktrína chýba. Lebo keby sme si jasne zadefinovali, ako bude vyzerať Európska únia, alebo ako si aspoň želáme, že by mala vyzerať Európska únia, mohli by sme si lepšie odvodiť, ktoré veci máme zabudovať do ústavy, aby sme boli v tomto smere ústretoví. Na druhej strane, keby sme si jasne zadefinovali, ako má vyzerať Slovensko, tak by sme mali aj v tom oveľa jasnejšie a vedeli by sme, ktoré veci treba zakomponovať do ústavy. Čiže jednoducho hovorím, má to vplyv aj na akúsi nedôveru, ale má to vplyv aj na to, že môžu byť v ústave zakomponované veci, ktoré sú protichodné. Ktoré idú proti sebe. Či už proti tomu, ako sa vyvíja Európska únia, alebo proti tomu, ako má vyzerať, ako sa má vyvíjať a ako má vyzerať Slovensko.
Iste, že tu pán Kresák ako predkladateľ je významný odborník v tejto oblasti ústavného práva a ja si ho vážim, ale nie je potrebné, aby sme naozaj, aby naozaj aj on skĺzaval do nejakých osobných invektív. A tiež nie je to dôstojné ani jeho postavenia, lebo si myslím, že jeho postavenie je veľmi vysoké. Ale na druhej strane, veď nemusíme mať ambíciu všetci byť pri tvorbe každej štruktúry. Hoci, iste, aj ja by som bol rád autorom nejakého významného projektu, ktorý by Slovensko prijalo. A ústava je takýto významný projekt. Ja si myslím, že ani by nebolo na škodu, keby takíto významní odborníci, akým je aj pán Kresák, prijali odborníkov z iných názorových prúdov a aby v takejto diskusii sa snažili vytvoriť ústavu. Tým by, samozrejme, podľa mňa aj kvalita, aj dôveryhodnosť tohto ústavného dokumentu mohla narásť.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, neberte to zase, že chcem mu niečo vytknúť. Je to naozaj, beriem ho ako človeka, ktorý v danej oblasti je skúsený. Dlhé roky v tom pracoval a je jasné, že má na to svoj názor. Ale ak si vyberie kolektív, ktorý bude vyznávať povedzme len nejaké tzv. európanstvo, keď bude vyznávať len nejaké federatívne vytvorenie Európskej únie, keď bude presadzovať koncepciu otvorenej spoločnosti, ktorá sa bude uberať nejakým extrémnym liberalizmom, tak je to iná ústava, ako keď to bude určitý kompromis medzi tou líniou povedzme národnej Európy, Európy národných štátov, Európy, ktorá bude vyznávať kresťanské princípy Slovenska, ktoré bude dbať o svoju suverenitu atď.
Ale myslím si, že tu v diskusii ústavných právnikov, ktorí vyznávajú rôzne prúdy, je možné potom prísť k určitému konsenzu, na ktorom sa vieme dohodnúť. A to je podľa mňa chyba tej prípravy ústavy, že takto to nebolo jednoducho, tak to nebolo v tom, nebola tá práca takto organizovaná, že sa jednoducho takto nekonalo. Veď ani parlament, jednotlivé poslanecké kluby nemajú rovnako kvalitných ústavných právnikov, ako je pán Kresák. Čiže ťažko vytvoriť parlamentnú komisiu. Iste by tá komisia mala byť mimo parlamentu. Na dôvažok, naozaj v tej komisii by mali byť zastúpení všetci, aby tá práca bola takto komplexne pojatá.
Veľa sa tu hovorilo o Strane maďarskej koalície a vždy, keď sa na jej adresu hovorí, niektorí to otáčajú, že je to hra maďarskou kartou. Jednoducho celý tento problém sa veľmi zjednodušuje. Ale, vážení priatelia, zase si treba veľmi otvorene povedať, a berte to bez nejakých osobných urážok, že jednoducho aj toto má svoje historické pozadie. Aj toto má svoje vývojové etapy. Jednoducho vieme o tom a je to literárne dostupné, masmediálne dostupné, že sú tu koncepcie veľkého Maďarska, ktoré, samozrejme, ja nehovorím, že to hlásajú predstavitelia Strany maďarskej koalície, ale tu v Európe sú tieto koncepcie stále oživované. A jednoducho Strana maďarskej koalície sa od tohto jednoznačne nedištancovala. Veď viete veľmi dobre, vyhlásenia pána Csurku a niektorých ďalších smerujú týmto smerom. Ba dokonca niektorí poslanci akoby nahrávali takýmto myšlienkam. Čiže keď nedôjde k jednoznačnému a jasnému dištancovaniu sa od tohto, keď nedôjde k jednoznačnému prejaveniu lojality Slovenskej republike zo strany poslancov maďarskej koalície, tak ťažko možno očakávať, že tá nedôvera zmizne. Tá nedôvera predsa sa budovala roky, a nie je možné ju hodiť cez hlavu.
Ja som to niekoľko ráz už povedal aj počas rokovania o tomto bode programu. Keby poslanci Strany maďarskej koalície vyšli s návrhom, že absolventi základných škôl a stredných škôl s maďarským vyučovacím jazykom nevedia dobre po slovensky, a preto sa títo občania nemôžu uplatniť po celom území Slovenskej republiky, a preto žiadajú, aby školstvo presadilo také vyučovanie slovenského jazyka, aby každý absolvent základných a stredných škôl vedel perfektne po slovensky, trebárs formou, čo ja viem, dvojjazyčného vzdelávania, no tak to by bolo gesto, ktoré by ukázalo, že naozaj sa staráte o občanov, ktorých zastupujete v parlamente. Ale vy ste mali stále problémy, či nebudú mať psychické poruchy tie deti, keď sa budú vyučovať v dvoch jazykoch, a podobné nezmysly, ktorými sme sa zaoberali a vy ste ich jednoznačne neodsúdili. Čiže naozaj, ak zastupujete občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, vaším prvotným záujmom by malo byť, aby vedeli perfektne po slovensky. A keby z takéhoto pohľadu sa, samozrejme, celé školstvo realizovalo, potom by tá dôvera postupne vzrástla.
Takisto keď sme hovorili o zákone o komunálnych voľbách. Od začiatku sme tu upozorňovali, že ten zákon o komunálnych voľbách nie je dobrý. Sám pán Orosz, ktorý je jeden z predkladateľov, sa ponúkol, že zorganizuje komisiu, ktorá bude robiť na novom zákone o komunálnych voľbách. My sme už v roku 1991 navrhovali, že v zákone o komunálnych voľbách by mal byť zabezpečený taký článok, alebo taký paragraf, ktorý by zabezpečil zastúpenie všetkých menšín, ktoré žijú v tej-ktorej obci. A jednoznačne nestretlo sa to s podporou. Ale nie je to riešené dodnes. A dodnes zhruba v 400 obciach a mestách sú jednoducho tak formované obecné zastupiteľstvá, tak zvolení starostovia, že tam nie je zastúpené ostatné obyvateľstvo, ktoré je v menšine. Aj slovenský národ, ktorý je tam v menšine, nie je zastúpený v obecných a mestských zastupiteľstvách. Ale jednoducho vy hovoríte, že menšiny treba riešiť. Ale keď ide o to, že je v menšine slovenské obyvateľstvo slovenského národa, už to netreba riešiť. To už nie je problém. Čiže toto je vec, ktorá, samozrejme, vnesie nedôveru do vzájomných vzťahov a do rokovania, ktoré je aj o Ústave Slovenskej republiky. A treba otvorene povedať, zasa to tam nie je riešené. Aj v ústave je len veľmi všeobecne povedané, zrejme sa počíta s tým, že to upraví zákon, nadväzujúci zákon, to je jasné. Čiže všetko nemôže byť riešené, ale nie je ani naznačené, že bude zabezpečené zastúpenie všetkých obyvateľov vrátane všetkých menšín v obecných a mestských zastupiteľstvách.
Okrem týchto základných vecí, ktoré som povedal v tom školstve a v komunále, nedôveru, samozrejme, vnáša množstvo všelijakých problémov, ku ktorým poslanci Strany maďarskej koalície nezaujímali také stanoviská, ktorými by jednoznačne ukázali lojalitu Slovenskej republike. Či už išlo o súsošie sv. Cyrila a Metoda v Komárne. Alebo napríklad vo veľa prípadoch, konkrétne v obci Bešeňov, myslím, v okrese Veľký Krtíš pri vysväcovaní mestských štandárd a proste týchto pečatí a podobne sa hrala maďarská hymna a vztyčovala sa maďarská zástava. Je to práve na hranici s Maďarskou republikou. No keby som počul odmietnutie poslancov Strany maďarskej koalície, že jednoducho to je nenáležité k takémuto aktu, tak by bolo možné hovoriť, že áno, tá nedôvera sa postupne odbúrava. Na rokovaní obecného zastupiteľstva, kde bol prítomný pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa rokovalo ďalej v maďarskom jazyku a ten poslanec sa ignoroval. Máme kopec svedectiev, je dokumentácia aj z inzercií, že zamestnávatelia odmietajú prijímať do zamestnania ľudí, ktorí nevedia po maďarsky. Dokonca mám od distribučnej firmy FIDES poznatok, že nebola ochotná prijať šoféra do zamestnania, ktorý síce vie po anglicky, ale nevie po maďarsky. No ja neviem, ako pri rozvážaní liečiv po lekárňach je nutná aj maďarčina, či nie je dostatočná znalosť slovenčiny a angličtiny.
Samozrejme, že aj v procese prerokúvania ústavy poslanci Strany maďarskej koalície vytvorili takú atmosféru, že zasa tá nedôvera stúpala, či už išlo o požiadavku Komárňanskej župy, alebo už mnou uvádzanou fakultou, ktorá by mala byť maďarskou fakultou na Nitrianskej univerzite, či išlo o Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, kde sa preukázateľne zistilo, že pán Csáky v procese tvorby schválený dokument prediskutovaný všetkými centrálnymi úradmi, prediskutovaný dokonca s príslušnými odborníkmi Európskej únie v závere podsunul nový dokument, ktorý bol z ich dielne a ktorý prišiel na rokovanie cez ministerstvo zahraničných vecí. A je jasné, že vždy, keď prídu dokumenty, ktoré majú rôznu filozofickú základňu, je veľký problém potom do nich robiť zásahy a meniť ich obsah. Ale prečo k tomuto tiež sa nikdy ani pán Csáky otvorene nepostavil? A keď v televíznej debate mu to povedala pani poslankyňa Malíková, predsedníčka Slovenskej národnej strany, tak sa zmohol len na hlúpe invektívy, nedôstojné jedného ústavného činiteľa, ktoré smerovali na jej osobu, aby ju vytočil a aby podráždene reagovala alebo aby sa dala znervózniť. Čiže vyslovene nedôstojné jedného ústavného činiteľa, pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky.
Veľmi vážna vec je pôda neznámych vlastníkov a diskusia okolo nich, ktorú stále nanášajú poslanci Strany maďarskej koalície. Aj v tom liste, ktorý som citoval, ktorý prišiel z Heľpy, sa upozorňuje, že áno, pôda takéhoto charakteru je po celom území Slovenska a treba s ňou niečo robiť. A my sa nebránime hľadať naozaj dobré riešenie. Lenže to riešenie nemôže byť také, ako navrhujete vy, aj keď ste ho dostali na začiatku volebného obdobia do vládneho programu. Jednoducho si treba uvedomiť, že toto nie je pôda, ktorá nemá známych vlastníkov. Tá pôda známych vlastníkov má, ale jednoducho tí vlastníci z rôznych dôvodov sa k tej pôde nehlásia. A preto sa treba zaoberať príčinou, prečo sa o tú pôdu nehlásia, a hľadať cestu, ako urýchliť celý proces, aby sa dostala tá pôda ku skutočným vlastníkom. Totiž keď si podrobnejšie rozoberiete, o akú pôdu vlastne ide, tak ide o pôdu, ktorá je v dedičskom konaní, dedičské konania trvajú nekonečne dlho a jednoducho ľudia sa veľmi ťažko k tej pôde, pretože čakajú na záver dedičského konania, nemôžu dostať. Alebo jednoducho ani neiniciujú dedičské konanie, lebo zistia, že geometrický plán a všetky ostatné náležitosti sú také drahé, že vlastne tá pôda im nevráti peniaze, ktoré do toho vložia, tak jednoducho si to nevybavujú. Čiže takýchto prípadov je tam nekonečne veľa.
Viete, Slovensko je v takej situácii, že vplyvom tých zákonov, ktoré tu pôsobili od Márie Terézie po dnes, je obrovsky rozdrobené vlastníctvo a ešte je aj roztrúsené, že tam je parcelka s 10 ármi, tam sú 2 áre, tam je, čo ja viem, pár metrov štvorcových. A toto robí obrovské náklady, keď ten človek si má všetky veci dať dohromady a ísť požiadať o vydanie pozemku. Čiže to sú skutočné príčiny, prečo tej pôdy tzv. neznámych vlastníkov je veľa, ale v skutočnosti ide vo veľkej miere o pôdu, ktorá má známych vlastníkov, ale buď sa z obce odsťahovali, nevyriešili si dedičské konanie. Nehlásia sa o pôdu, lebo ekonomicky im to nevychádza, aby si to dali do poriadku a tak ďalej.
Ale to, čo navrhujú zo Strany maďarskej koalície, je veľmi nebezpečný vývoj. Povedzme si veľmi otvorene, že obecné zastupiteľstvá, a je ich na Slovensku 2 900, zhruba, sú veľmi rôznej kvality. Jedni naozaj sú starostovia veľmi dobrí, odborne fundovaní a tak ďalej, mnohí starostovia sú na tom slabšie. Obecné zastupiteľstvá sú len popri zamestnaní. Mestskí, obecní poslanci, viete veľmi dobre, veď oni nepoznajú podrobne zákony, oni sa týmto veciam nemôžu stihnúť venovať, lebo nemajú na to taký časový priestor ako poslanci Národnej rady. Čiže ak by prešla pôda zo Slovenského pozemkového fondu na obce, z odbornej stránky je tá opatera, tá starostlivosť by bola kvalitatívne obrovsky rozdielna. Čiže z odbornej stránky to nie je v poriadku.
Z vecnej stránky, vážení, je tu posun do veľmi zaujímavej polohy. Do veľmi zaujímavej polohy, lebo má prejsť nie do užívania, ale do správy. A právnici vyložili rozdiel medzi správou a užívaním asi tak, že pokiaľ ide o užívanie, ten, ktorý užíva pozemok, nemôže ho použiť ako zábezpeku. On ho môže použiť, proste môže na ňom hospodáriť, môže pracovať, môže narábať s pôdou, využívať ju. To sa vlastne deje aj teraz, keď je pôda v Slovenskom pozemkovom fonde, ale nemôže ju používať ako zábezpeky, nemôže ju používať ako kapitálotvornú vec. Len čo prejde do správy, tak je možné touto pôdou robiť zábezpeky...
(Reakcia z pléna.)
Áno.
Jednoznačne možno robiť zábezpeky a tá pôda sa môže dostať do pohybu. Je aj otázka, či nemôže dôjsť k vydržaniu atď. Čiže tieto veci si treba ozrejmiť. A my jednoducho nemáme dôveru, že ak by sa toto stalo, že by sa zabezpečil verejný, štátny záujem. Viete ešte, že na dôvažok je tu plno problémov s náhradami. Je plno problémov s investíciami. Dnes chceme, aby sa stavali priemyselné parky, ale na priemyselné parky treba pôdu. Ako sa k tejto pôde dostať? My zoberieme nástroj štátu, zoberieme nástroj takýmto programom, ktoré by pomohli pôdu zapojiť do rozvoja Slovenska a zdynamizovať to. Rozpustíme ju po 2 900 obciach a mestách a potom sa budeme čudovať, že veci, ktoré boli riešiteľné, sú zrazu neriešiteľné. Čiže ja by som skôr uvítal, aby táto diskusia naozaj sa podrobne rozobrala v tomto probléme a aby našla také riešenie, nie ktoré za každú cenu presadzujú poslanci Strany maďarskej koalície, ale ktorá naozaj pomôže vec vyriešiť, urýchliť tento proces a pomôcť občanom, aby sa dostali k svojej pôde, lebo tam je najdôležitejšie, aby oni vlastnili pôdu.
Ešte jedna téma, ktorá vnáša nedôveru a otvorila sa na tejto schôdzi, je ochrana života od počatia. A treba povedať, že je to naozaj mimoriadne citlivá téma a zasa z toho vznikli prestrelky aj so všelijakými osobnými invektívami a zbytočne, myslím si, vnášajú nervozitu do tohto zhromaždenia. Je to veľmi vážna vec, lebo siahnuť na život a rozhodnúť sa, či ten človek zomrie, alebo nie, je vždy veľmi vážne. A myslím si, že stalo sa európskym štandardom, že sa zakázal trest smrti a argumentovalo sa pri zakázaní trestu smrti všelijakými dôvodmi, najmä tým, že keď je len najmenšie podozrenie, že by ten človek jednoducho mohol byť nevinný alebo keby mohol naozaj oľutovať svoje činy a nájsť nejaké východisko, že treba nájsť v tomto smere ústretovosť. Ale voči tým nenarodeným deťom zrazu tá citlivosť sa stratila. A jednoducho je to tu z minulosti, ja poviem otvorene, myslím si, že vtedy, keď sa to založilo, ľudia ešte neboli tak ďaleko v poznaní, ako sú dnes, a plietli si plánované rodičovstvo so zabíjaním týchto nenarodených detí. A nie je to dobrá cesta plánovaného rodičovstva. A v tomto smere treba jednoznačne povedať, že to treba riešiť aj ústavou, aby ochrana života bola naozaj od prirodzeného počatia po prirodzenú smrť, aby tu nenastali nejaké experimenty, ktoré vnesú už do spoločnosti hlboké negatíva.
Na druhej strane však treba jednoznačne povedať, že treba riešiť komplex problémov, ktoré súvisia s tým, aby sa na Slovensku deti rodili. Na Slovensku v rodinách nerómskeho pôvodu je 1,33 detí na jednu rodinu. V rómskych rodinách je 4,2. Je skutočnosťou, že v celej Európe sa takto vyvíja a vyhynú Slováci, Francúzi, Maďari a tak ďalej. Všetko toto obyvateľstvo, keď pôjde tento vývoj postupne, zrejme vymrú v Európe a Európu budú obývať úplne iní obyvatelia. A my nemusíme, samozrejme, riešiť všetko obyvateľstvo na planéte, ale o Slovákov a obyvateľov Slovenska by sme mali mať záujem. A v tomto smere si myslím, že treba prijať rad takých opatrení, ktoré vytvoria podmienky, aby mladé rodiny mali možnosť mať deti, aby ich mohli naozaj vychovávať tak, že budú spokojné, že majú všetko, čo potrebujú.
Čiže ak sa s takýmto návrhom do ústavy prichádza, ja ho plne podporujem, treba priniesť aj komplex sociálnych, ekonomických, hospodárskych zákonov, ktoré posilnia úlohu rodiny, ktoré vytvoria jej silnejšie ekonomické zázemie, ktoré pomôžu mladým ľuďom, aby mohli nastúpiť do zamestnania hneď po absolvovaní škôl, aby mali právo na prvé zamestnanie a tak ďalej. Čiže v tej chvíli tento návrh by už nabral novú kvalitu a ja za Slovenskú národnú stranu ponúkam KDH, že my sme ochotní pracovať na tom, aby sme vytvorili lepšie podmienky mladým rodinám pre život v Slovenskej republike. A to, myslím si, je prvoradý cieľ. Lebo pozrite sa, kde sú dnes naši mladí ľudia? Nemajú byty, nemajú zamestnanie. Ako si môžu zakladať rodinu? To je kľúčový problém, v ktorom sme a v ktorom musíme urobiť niečo, aby sa situácia principiálne zmenila.
Na druhej strane by som chcel povedať, ak KDH tak nekompromisne trvá na tomto návrhu, tak by malo rovnako nekompromisne vyžadovať, že ak sa neprijme toto ustanovenie, nebudú hlasovať za novelu ústavy. Lebo ak nebudú rovnako nekompromisne postupovať, ako postupuje Strana maďarskej koalície, aká je dôveryhodnosť tohto návrhu? Vidíte, že Strana maďarskej koalície kedykoľvek vám povie, že keď neprijmete to a to, my nehlasujeme. A je zaujímavé, že poslanci zo slovenských strán takto nekompromisne sa k obhajovaniu národnoštátnych záujmov Slovenska nehlásia. A to je ďalšia vec, ktorá vnáša nedôveru do rokovania o tomto bode programu.
Ak sa pozrieme na obsah prerokúvanej novely ústavy, môžeme návrhy rozdeliť do takých troch skupín. Prvá skupina návrhov sú návrhy, ktoré majú vniesť nejakú ústretovosť voči vstupu do Európskej únie a prípadne do Severoatlantického paktu. Druhá skupina takých tém je, ktorá má riešiť otázky týkajúce sa akoby zlepšenia pomerov na Slovensku v niektorých oblastiach: verejná správa, Ústavný súd, súdnictvo. Zhruba tieto sú tam dominantné z celej tej štruktúry a upravujú niektoré pozície prezidenta, vlády a tak ďalej. Tretí balík je vyložene lobistický, ktorý sa tam dostal, že zrejme niekto niekoho na niečo nahovoril. A to nie je veľmi, povedal by som, veľkou vizitkou tohto dokumentu.
Na dôvažok treba jednoznačne odpovedať aj pánovi poslancovi Oroszovi, ktorý tu niekoľkokrát zahriakol poslancov, že to, čo nám bolo predložené tesne už na začiatku rokovania, že vlastne to boli len legislatívnotechnické úpravy. Pán poslanec Orosz, nie je to pravda, tam je len 36 legislatívnotechnických úprav, ale 42 vecných zmien. Tak sa vôbec nečudujem poslanom, ktorí zareagovali ešte na starý dokument, ktorý mali, áno, niekoľko mesiacov u seba, ale to, čo ste predložili, v 42 prípadoch zmenilo obsah. Tam sa napríklad objavilo, že cudzinci môžu byť volení do obecných, mestských samospráv. No nechcete povedať, že to je len taká maličkosť, legislatívnotechnická úprava? A takto by som mohol menovať kopec ďalších vecí, ktoré sa tam zrazu objavili už na rokovaní tohto parlamentu, ktoré nemajú vôbec nič spoločné len s jazykovými, legislatívnotechnickými alebo inými spresneniami a úpravami. Čiže taká je pravda, že zo 78 celkových zmien, ktoré ste dali tu ako návrh poslanca Fehéra, je 42 vecných zmien, ktoré vniesli iný obsah novele ústavy, ako bol.
Napríklad, keby sme si zobrali hneď v úvode, teda z hľadiska tohto ja pôjdem po jednotlivých paragrafoch a poviem aj, čo si o nich myslím. Hneď v úvode je návrh, aby sa širšie rozviedla skutočnosť, že akceptujeme medzinárodné právo do vety v článku 1 ods. 2 a táto veta, ktorá sa tam zaviedla, že my budeme uznávať medzinárodné záväzky a zmluvy, je jednoducho potvrdzovaním potvrdeného, lebo len čo sme právny, demokratický štát a hlásime sa k Európskej únii a k Európskemu parlamentu, je prirodzené, že budeme rešpektovať tieto ustanovenia a že budeme z nich vychádzať. Tak načo o tom písať? To je vyložene navyše. Len zasa akási prehnaná ústretovosť, ako nám povedali v Bruseli. Niečo, čo od nás Brusel ani nechce, niektorý iniciatívne to tam rýchlo vložil. Lebo potom by sme museli aj ostatné vety, slová toho definovania Slovenskej republiky rozviesť nejakými ďalšími odsekmi. Nielen tú oblasť zahraničného vzťahu Slovenskej republiky.
V článku 4 sa objavil návrh, že medzi tie veci, ktoré by mali byť vo vlastníctve štátu, majú patriť aj jaskyne. Vážení, v porovnaní s vodou jaskyne, to je prírodný útvar, tak potom by sme tam mali dať kaňony, mohli by sme tam dať aj, čo ja viem...
(Reakcia z pléna.)
Máme kaňony! V Slovenskom raji máme kaňony. Dajme aj kaňony, že majú byť vo vlastníctve štátu.
(Reakcia z pléna.)
Kanóny by som už nedával. Pán poslanec Mikloško, kanóny by som už nedával.
Ale rozumiete, že naozaj toto ide o typické lobistické zabudovanie. Tak tí, čo majú záujem o jaskyne, aby ich proste využívali v rámci nejakej skupiny jaskyniarov, si vymysleli, že treba toto dať do ústavy. No ale, vážení priatelia, to asi naozaj nie?! To by sme nemali podliehať rôznym lobistickým skupinám, že chcú niečo rozšíriť. Voda je niečo úplne iné! Veď bez vody sa nedá žiť. Voda je základ života. Ale bez jaskýň, myslím si, že obyvatelia Slovenska by celkom ako mohli žiť.
A o tom tu bola zrejme najväčšia diskusia, čiže tie jaskyne by som navrhoval vypustiť, to je taký môj skromný návrh.
V článku 7 je vlastne ten hlavný spor, ktorý hovorí, kde je tá ústretovosť a ako vidíme tú Európsku úniu. Ja si myslím, že všetky tie bod 2 až 5 si žiadajú minimálne všeľudový súhlas v referende. Lebo ony sú také vážne, že môžeme sa vzdať vlastnej suverenity, ktorú sme tak ťažko nadobudli. A to nie je, myslím, žart a nie je možné ani akceptovať to, čo stále hovorí pán poslanec Kresák, ktorý nám zakaždým zacituje slovko "môže". To slovko "môže" je síce veľmi pekné, ale na konci tej vety v článku 7 ods. 2 sa hovorí, "ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky". A tam už "môže" nie je. Tam už je jednoducho fakt, že ak takáto medzinárodná organizácia vydá a vydáva právne záväzné akty, tieto majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. A tu je tá hlavná obava, že ak nastúpime na tento vlak, máme to v ústave, či potom nie je tento parlament zbytočný. Či sa nebudú tie záväzné akty prijímať niekde inde a či tie záväzné akty budú vyhovovať potrebám Slovenskej republiky. A myslím, preto je tá diskusia. Nie preto, že tam je to slovko, tým slovkom "môže" sa to jednoducho nerieši. Takisto je to však aj v ďalších, samozrejme, bodoch, kde sa stále operuje slovkom "môže".
V tomto smere by som dal niekoľko takých príkladov, ak dovolíte, zo života. Keď som bol v britskom parlamente, práve prerokúvali návrh zákona, v ktorom sa znížila hranica trestnosti pri sexuálnom obťažovaní z 18 rokov na 16 rokov. Viacerí britskí poslanci jednoznačne to odmietali a doslova hovorili, že to je nejaký lobizmus pedofilov, a boli proti tomu, aby sa toto prijalo. Ale bola to norma, ktorá išla z Európskej únie, Blair mal vtedy ešte silné postavenie a s nechuťou museli konštatovať, že britský parlament to prijal. No ale keď bude takto zadefinované v našej ústave, my to už ani nebudeme prerokúvať. Zrejme sa to prijme automaticky. A takisto potom treba skončiť aj s diskusiou o tých partnerstvách homosexuálov, lebo ak to príde z Európskej únie, bude to platiť automaticky a tak ďalej. Čiže treba k tomuto dať zo strany predkladateľov jednoznačné vysvetlenie. Či je to teda tak, že keď vstúpime do Európskej únie a tá prijme akékoľvek zákony, s ktorými nebudeme z rôznych dôvodov súhlasiť, či tie budú automaticky platiť.
V Európskej únii sa napríklad, keď si takto zoberieme, je tu ešte otázka veľmi vážna, ktorá je v článku 7, kde sa hovorí, že tie práva a povinnosti, ktoré sa zakladajú, sa vzťahujú aj na fyzické a právnické osoby. Je zaujímavé, či na Slovensku napríklad sa nemôže stať takáto vec, že tá pôda, ktorá Benešovými dekrétmi bola odňatá grófom, kolaborantom atď. a Európsky súdny dvor v Luxemburgu rozhodne, že Benešove dekréty sú neplatné, budeme musieť všetkým tým grófom vrátiť tie pozemky atď.? Lebo vzťahuje sa to aj na fyzické osoby. Čiže to je v článku 7 ods. 4. Aby nám aj toto bolo jasné, či prijatím článku 7 ods. 4 v tomto znení môže vzniknúť takáto situácia, ktorá by úplne prekopala všetky tie vlastnícke vzťahy na Slovensku a dostala ich do úplne novej podoby.
Predkladatelia vytvorili nový článok 7a, v ktorom hovoria o podpore Slovákov žijúcich v zahraničí. A myslím si, že hoci pán poslanec Kresák, keď uvádzal tento bod, veľmi bombasticky hovoril, že s tým bude súhlasiť aj Slovenská národná strana. Neviem si predstaviť, či tento bod v tomto znení môže zmeniť kvalitu života Slovákov žijúcich v zahraničí. Ale mám silné pochybnosti a myslím si, že ide len o proklamatívne vyhlásenie. Že to nemá žiadny taký obsah, ktorý by skutočne tých Slovákov postavil do inej roviny. Iný text by bol zaujímavý, keby bolo napríklad napísané, že Slováci žijúci v zahraničí, ktorí vedia preukázať svoj slovenský pôvod a ovládajú slovenský jazyk, majú právo požiadať o štátne občianstvo Slovenskej republiky. To by bol iný bod. A tým by boli rovnoprávni ako všetci občania.
(Reakcia z pléna.)
Nemajú, lebo nemajú tu trvalé bydlisko a všelijaké takéto obštrukcie. Cudzinci môžu byť v samosprávach, Slováci žijúci v zahraničí nemôžu. Čiže je to veľmi divné, že voči cudzincom sme ústretoví, voči Slovákom, ktorí žijú v zahraničí, hlásia sa k Slovensku, už je tam problém, že občianstvo sa im dáva veľmi ťažko. A tým sú vlastne znerovnoprávnení s ostatnými ľuďmi na Slovensku, žijúcimi na Slovensku. A mnohí sa sťažujú, že oni sú na tom horšie ako ktorékoľvek menšiny, lebo o tie je na Slovensku obrovská starostlivosť, a o Slovákov žijúcich v zahraničí minimálna. Jednoznačne treba povedať, že ten štatút zahraničného Slováka považujú skôr ako urážku, lebo to je ako Slovák druhej kategórie. To nie je plnoprávne uznanie toho, že je to Slovák, príslušník tohto národa a tohto štátu.
Novela v článku 13, ktorá zvyšuje kompetencie vlády do roviny zákonodarnej, ja si myslím, že to je už predimenzované. A to ma prekvapuje, že pravidelne poslanci vládnej koalície hľadajú cestu, ako zbavovať tento parlament právomoci. Ako ich presúvať na iné zložky. Jednoznačne sa ukazuje, že počas tohto volebného obdobia sa výrazným spôsobom posilňuje funkcia vlády. Na parlament sa len zhadzuje zodpovednosť...
(Reakcia z pléna.)
No napríklad od privatizácie, ak chcete vedieť, pán poslanec Andrassy, že my sme tu len štatisti, ktorí prídu a môžu sa vyjadriť, že no, čo už budeme robiť, keď to predali a ako to rozdelili.
Čiže rozumiete, tu sa posúvajú kompetencie vlády oveľa väčšie, ako vláda by mala mať. A je smutné, že práve poslanci vládnej koalície sa týchto kompetencií zbavujú, lebo oni sú tí, ktorí by mohli o tých veciach rozhodovať, a nie niekoľkí ministri, ktorí sú vo vláde. Čiže v tomto smere si myslím, že naozaj by sme mali dať pozor na tu rovnováhu medzi parlamentom, vládou. A už o Ústavnom súde ani nehovorím, lebo Ústavný súd nemá mandát od občana Slovenskej republiky. Je len orgánom, ktorý vznikol sprostredkovane, a preto si myslím, že aj presúvanie kompetencií na Ústavný súd, ku ktorému sa neskoršie dostanem, je tiež nie v poriadku. Lebo tie kompetencie, ktoré občania zverili poslancom, by mali zostať v rukách poslancov.
V článku 17 sa hovorí o predĺžení lehoty zadržania na 48 hodín. A ďalšie predĺženie sa navrhuje na 72 hodín. Niektorým právnym expertom sa vidí, že táto lehota 72 hodín už je príliš dlhá. Treba sa zamyslieť, prečo vlastne tí páchatelia trestných činov nie sú zadržaní a nie sú zadržaní definitívne. A tam treba hľadať spôsoby, ako riešiť situáciu. Ak ju budeme...
(Ruch v rokovacej sále.)