Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Prosím technikov, aby mi posúvali tabuľu.
Dámy a páni, skôr ako dám prvému poslancovi možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou, chcem vás upozorniť, že na základe dohody na včerajšom poslaneckom grémiu prišlo k zmene alebo k vystriedaniu spravodajcov. Namiesto pána Ivanka teraz je spravodajcom pán poslanec Fehér.
Ďakujem.
Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán Ivan Šimko.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda, bolo to na základe rozhodnutia ústavnoprávneho výboru.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Aj včera poslanecké grémium o tom rozhodlo.
Poslanec I. Šimko:
Poslanecké grémium bolo o tom dopredu informované.
Ale chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Hofbauera, musím. Ja viem, že nemusím, ale na tom je to založené, že mnoho vecí nemusíme, ale napriek tomu ich robíme, lebo ich považujeme za správne. A ja si myslím, že vaše vystúpenie bolo dobré, pretože veľmi výstižne vyjadrovalo to, ako vidíte svet, ako vidíte aj štát, ako vidíte Slovensko. Vy ste vo vašom vystúpení asi štyrikrát, ak som dobre počítal, použili prídavné meno konšpiračný. A to vaše videnie sveta je naozaj konšpiračné, všade vidíte sprisahanie, nejakú zradu. No a ja viem, existujú na Slovensku ľudia, ktorí takto vidia svet, ale ja som presvedčený, že na Slovensku existuje veľa ľudí, a som presvedčený, že viac ľudí, ktorí svet vidia inak, oveľa pozitívnejšie. A v tomto zmysle som aj vystúpil vo svojom vystúpení, že sme reprezentanti dvoch videní sveta. A ak sa podľa vášho názoru dotýkame touto ústavou štátu, tak sa tým dotýkame toho vášho videnia štátu, možno štátu podľa HZDS, možno štátu podľa vás, ale rozhodne sa nedotýkame štátu takého, akým je - moderným štátom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán poslanec, len by som chcel upozorniť, že napriek tomu, že zmenu spravodajcov schválil ústavnoprávny výbor, ak by nebolo prišlo k zhode na poslaneckom grémiu, tak tá zmena nenastane.
Slovo má teraz pani poslankyňa Eva Slavkovská.
Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Z úst predrečníka, ale aj z mnohých ďalších vystúpení zaznieva veľmi často otázka šírky tejto novely, ktorá je tu predložená. Chcela by som znovu zdôrazniť, že na začiatku, keď sa o novele ústavy hovorilo, sa naozaj hovorilo, že sa bude novelizovať iba v potrebnej miere čiže v miere, ktorú ukázal čas, že ju treba novelizovať. Skutočne sa tak nestalo.
Ja by som chcela uviesť iba jeden príklad, že v tejto novele sa predkladajú veci, ktoré absolútne nie je potrebné novelizovať, ktoré ničomu nepomôžu, a teda neviem, či sú také dôležité, aby sa preplňoval aj náš čas, ale aj celá táto ústava. Keď si zoberieme článok 37 ods. 4, doterajšie znenie bolo také, posledné slová "a príslušníci Zboru požiarnej ochrany". Čiže mali sme tu zakotvených príslušníkov Zboru požiarnej ochrany. Zmena je v tom, že tieto slová sa nahrádzajú "príslušníci Hasičského a záchranného zboru". Nuž ak toto je také strašne dôležité, že sa to musí novelizovať, tak potom si vieme urobiť obraz o tom, prečo je táto novela taká široká, aká je. Omnoho dôležitejšie veci by bolo treba riešiť v tejto republike, a nie takéto hranie sa s dvomi-tromi slovíčkami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Jaroslav Slaný.
Nech sa páči.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Hofbauera. V jeho vystúpení dominovala myšlienka ohrozenia slovenského národa a to je otázka, o ktorej si nemyslím, že je len otázkou, na ktorú chce odpovedať Hnutie za demokratické Slovensko, ale ja si myslím, že áno, záujmom slovenských parlamentných strán má byť - robiť takú politiku, ktorá bude viesť k tomu, že bude postavenie slovenského národa ako takého sa v Európe upevňovať a slovenský národ bude rásť a silnieť, len na to, ako k tomu prídeme, máme diametrálne rozličný názor. Pán Hofbauer nám tu vykresľuje a nie len on ako záchranu pre tento slovenský národ silný starý štát. Je to podobná filozofia, v akej nás učili v socializme, že socializmus je zato silný, že je uzavretý oproti okolitej konkurencii a okolitému svetu. Ale život ukázal, že postupne socializmus a ten typ štátu, ktorý bol starý a nebol občiansky, postupne chradol a ten systém sa ekonomicky sám prirodzene zrútil.
Ja si myslím, že cesta k tomu, aby sme posilnili postavenie slovenského národa v Európe, je cez to, že budeme budovať modernú občiansku spoločnosť, a tým pádom zvýšime hrdosť občanov tohto štátu, zvýšime ich národné povedomie, a ja som presvedčený, že i zvýšime ekonomické postavenie slovenského štátu ako takého. Je to normálny názor filozoficky rozporný medzi nami dvoma, ale ja si myslím, že budúcnosť ukáže, že cesta moderného decentralizovaného a občianskeho spoločenstva povedie v budúcnosti k posilneniu postavenia slovenského národa v Európe.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Prokeš.
Nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že pán poslanec Hofbauer mal ešte spomenúť jednu starú ľudovú múdrosť, ktorá je zhutnená vo vete, že svet síce tlieska zrade, ale vešia zradcov. Netreba všade hľadať nejakú konšpiráciu, stačí si spomenúť, čo niektorí naši kolegovia, aj dnes tu sediaci, robili, keď boli v opozícii.
A čo sa týka výpredaja sietí v štáte, ako sú plynové rozvody alebo elektrické rozvody, to je to isté, ako vypredať alebo sprivatizovať nervový a cievny systém v ľudskom tele. Môžete si spočítať, ako to dopadne. Nadradenie medzinárodných zmlúv nad platnú ústavu v podstate zakotvuje prijímanie ústavných zmien prostou väčšinou v Národnej rade - teda výsmech deklarovanej požiadavky trojpätinovej absolútnej väčšiny. To znamená, že v konkrétnych prípadoch stačí 39 namiesto 90 poslancov na zmenu ústavy. A v niektorých prípadoch dokonca dáva túto právomoc vláde.
Ja by som sa rád opýtal, vážení páni poslanci a dámy poslankyne, či si vôbec uvedomujete, čo nám vládna koalícia podsúva. Z prezidenta robí vešiak na drahý oblek, no a v intenciách tejto novely zrejme úrad, v ktorom bude sedieť verejný ochranca, sa bude nazývať verejným domom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Hofbauera a chcem zdôrazniť, že terajšia predstava, ktorá sa predstavuje ako moderná, ako svetovo aktuálna predstava nového poňatia štátu, nie je vlastne nič inšie ako odmocnený štát. Pauperizovaný štát, to je vaša predstava. To nie je potvrdenie historického vývoja, že štát má organicky vzniknutú funkciu v určitých ochranných, udržovacích a najmä verejných záujmoch.
A zároveň upozorňujete, že tí, ktorí chcú udržať imunitné systémy vnútri Slovenska, že tí majú akési divné, staromódne alebo konšpiratívne predstavy. Ale, priatelia, veď vy tým samým, že premaľujete tigrov na holubice, nespravíte ešte z nich holubice. Svet, či sa nám to páči alebo nie, je zložený aj z dravcov a nás často nútia k takej pokore, aby sme sa postavili do potravinového reťazca a poslušne čakali, kedy budeme zhltnutí. Ten postoj je absolútne chorý a nemá nič spoločné so skutočnou vitalitou vyspelých štátov.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Hofbauera, kde hovoril o suverenite štátu. A pretože tu boli nejaké poznámky, ako vidí suverenitu HZDS a iní a my to vidíme zle, tak dovoľte niekoľko všeobecnejších poznámok.
Po prvé, v európskych štátoch boli veľmi silné diskusie o tom, či do ústavy, myslím u členov Európskej únie, či v rámci ústavy preniesť suverenitu, resp. časť suverenity alebo len jej výkon. Diskutovali ste vy s našimi občanmi, keď už to dávate do ústavy, aká je predstava národa, či dať ústavnoprávne zakotvenie pre presun výkonu alebo aj časti suverenity, pretože niektoré štáty Európskej únie Dánsko, Grécko, Rakúsko, Holandsko, Švédsko, a môžem vám citovať aj články ústavy, prenášajú na Európsku úniu len výkon určitých právomocí?
A teraz ako to bolo s prenosom suverenity. Štáty Francúzsko, Taliansko, Nemecká spolková republika podpísali prv nejaké zmluvy, a to v rokoch 1951 a 1957 rímske a parížsku zmluvu o obmedzení suverenity, a teraz to najdôležitejšie, skôr ako pristúpili k novelizácii svojich ústav. A ako novelizovali? Nuž pozrime sa, napríklad vo Francúzsku v ústave z roku 1946 je znenie "na základe reciprocity Francúzsko súhlasí s obmedzením suverenity pre...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Peter Zajac.
Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec P. Zajac:
Naozaj môžem zopakovať len to, čo povedal pán poslanec Šimko, že pán poslanec Hofbauer naozaj presne pomenoval svoju predstavu štátu. A myslím si, že to nie je len jeho predstava štátu, ale, tak ako vidím obhajobu jeho vystúpenia z radov poslancov za HZDS, je to zrejme ich predstava štátu a tá predstava štátu sa dá pomenovať veľmi jednoducho, je to predstava štátu uzavretého. Tá uzavretosť nemusí byť daná len nejakými ostnatými drôtmi, ako to bolo pred rokom 1989, tá uzavretosť je daná takým výslovným odporom voči všetkým tým aktom, ktoré musí urobiť Slovenská republika na to, aby sa stala súčasťou európskych štruktúr. To je po prvé.
Čo je však ešte možno oveľa horšie, je, že táto predstava, tak ako ju pán poslanec Hofbauer pomenoval smerom dovnútra Slovenskej republiky, je predstava silne centralizovaného štátu alebo štátu, ktorý, aj keď je vnútorne členitý, aj v tej vnútornej členitosti si zachováva v podstate charakter hitatistického štátu, to znamená tam, kde dominuje štátna správa.
Problém verejnej správy, o ktorom sa diskutuje už vyše 10 rokov, nie je len problémom alebo nie je predovšetkým problémom územnosprávneho členenia, ale je problémom prenosu kompetencií na nižšie celky, a to kompetencií, ktoré sú absolútne podstatné, to znamená predovšetkým financií, a po druhé je to prenos kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. To nemá nijaký iný význam a nijaký iný zmysel, len, aby proste výkon verejnej správy bol čím bližšie k ľuďom, čím bližšie k občanovi, aby mu uľahčil, zjednodušil život. Tým sa mení celá architektúra štátu. Možnože od tereziánskych a jozefínskych reforiem je to prvýkrát, čo sa v takom rozsahu mení vnútorná štruktúra a architektúra štátu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Štefan Rusnák.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem.
Chcem reagovať na pána Hofbauera, ktorý vo svojom vystúpení okrem iného naznačil niečo, čo má pripomenúť Strane demokratickej ľavice, ako to bolo za socializmu. Mne sa zdá, že vy ostatní asi ste spadli z neba a práve po roku 1989. My v Strane demokratickej ľavice na rozdiel od vás máme aj svoju minulosť. O tom, aká bola, najlepšie posúdia občania, ktorí v nej žili. Mnohí poslanci tu v parlamente sa správajú, ako keby nikdy neboli v bývalej štátostrane. Stačilo, keď obrátili kabáty, a poniektorí sú dnes už v piatej či v šiestej strane. Preto prosím všetkých kolegov i kolegyne, aby sme sa pri prerokúvaní novely ústavy nedostávali do polohy ideologickej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Ambróš.
Poslanec L. Ambróš:
Ďakujem pekne.
Chcel by som reagovať na pána poslanca Hofbauera. Nebudem hovoriť o tých veciach, ktoré hovorili predo mnou už vo faktických ostatní páni poslanci. Reagoval by som k Štátnemu fondu životného prostredia. Chcem upozorniť, že štátne fondy sa nerušia. Ruší sa ich právna subjektivita čiže samostatnosť, ale zostávajú v jurisdikcii tých ministerstiev, ktoré ich predtým spravovali. Čiže tieto fondy sa nerušia.
Spomínali ste, pán poslanec, jaskyne. Áno, chceme chrániť jaskyne, ale len preto, aby ste si ich vy nemohli sprivatizovať.
Ďalej, chcem vám povedať, že nesúhlasíme s tou mapou zalesnenia južného Slovenska, ktorú propagujete od utorka, lebo nedá sa to inak chápať, len ako mapa zalesnenia južného Slovenska, pretože po helsinskej konferencii spomínať Viedenskú arbitráž znamená len to, čo vyvolávanie strašidiel zo Spessartu.
Pre nás, pre zelených je kľúčovou zamestnanosť občanov Slovenskej republiky, pretože sme si vedomí toho, že nezamestnaní ľudia, keďže majú existenčné problémy, sa o svoje životné prostredie zaujímať nebudú. Čiže o tomto by sme mali vyprávať...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán kolega, o chvíľu tu budeš mať slovo.
Poslanec L. Ambróš:
... a nevyvolávať tu v podstate strach u občanov, ktorý potom plodí, samozrejme, aj nenávisť.
Je veľký rozdiel medzi chápaním štátu, a to ste veľmi pekne povedali, medzi xenofóbnym chápaním a chápaním štátu, ktorý sa chce integrovať do európskych štruktúr.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán kolega Cuper, máš slovo, môžeš sa vyrečniť.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci, kolega Andel.
Pokiaľ by išlo o konšpirácie, o ktorých tu pán Hofbauer hovoril, pán kolega Šimko, tak o tých by mohol porozprávať pán Kukan a práve pán minister Pittner, ktorý zdúchol. Ale pokiaľ ide o tie konšpirácie, účastnil si sa ich aj ty a účastníš sa aj v tejto ústave nejakých konšpirácií, lebo celá táto ústava vyznieva ako zakonšpirované dielo.
Práve preto by som sa chcel opýtať predkladateľov, prečo druhý stupeň samosprávy musí byť upravený len v Slovenskej republike ústavným zákonom, keď v okolitých krajinách je to upravené obyčajnými zákonmi a článok druhý charty miestnej samosprávy hovorí o tom, že princíp miestnej samosprávy je uznávaný zákonodarstvom príslušnej krajiny a len v prípade potreby aj Ústavou Slovenskej republiky. Ja sa vás pýtam, pán kolega Šimko: Prečo ste vy uznali za potrebné dať tento princíp až do ústavy? Snáď nie preto, ako hovorí pán kolega Zajac, že je to "geniálny výtvor", ktorý od čias Márie Terézie nepoznáme. Vôbec nie. Práve preto to dávate do ústavy, aby ste to povýšili nad ústavný princíp a aby ten potom umožnil práve príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny bojovať o autonómiu. Jeden z vašich kolegov, predkladateľov je predsa obdivovateľom veľkým a povedal to v Domino fóre, pán Kresák, politiky pána Šebeja a je množstvo usvedčujúcich dokumentov úzkej spolupráce Demokratickej strany a Strany maďarskej koalície.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Bárdos.
Nech sa páči.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážení členovia vlády,
milé dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera. Vážený pán poslanec, ja vás veľmi, veľmi ľutujem. Vy ste zakomplexovaný človek, ktorému sa aj v noci sníva o Maďaroch, o maďarskej hrozbe, o južných hraniciach, o mapách. Prosím vás pekne, nerobte to. Je to úplne zbytočné. Musíte sa zmieriť s tým, že na Slovensku, v Slovenskej republike žije aj viac ako 15 % občanov, ktorí sú inej národnosti ako slovenskej, a je viac ako 10 % občanov, ktorí sú maďarskej národnosti a žijú tu. Prosím vás pekne, to je naša domovina. My tu žijeme. Ja tu mám pochovaných rodičov, starých rodičov. Žiadna hrozba tu nie je. Prosím vás pekne, zmierte sa aj s tým, že Slovenská republika má susedné štáty a susedí so štátmi, ktoré tu sú, a tieto vzťahy môžu byť normálne. Nemusia byť nenormálne. Neštvite, prosím vás pekne, nestrašte, je to úplne zbytočné. Občania, diváci vás vidia, počujú vás. Prosím vás pekne, nie sú občania takí, ktorí nevedia urobiť svoj obraz o tom, čo sa tu hovorí, akým prejavom alebo akým tónom to hovoríte.
Prosím vás pekne, pán poslanec, dovoľte ešte jednu poznámku. Ja vás veľmi pekne prosím, vy nehovorte o Jánosovi Esterházym. Vy nie ste hodný vysloviť meno Jánosa Esterházyho, ktorý ako jediný v roku 1942 v slovenskom parlamente hlasoval proti návrhu, ktorý potom umožnil deportáciu Židov. Prosím vás pekne, neberte jeho meno vy, keď vystupujete v Národnej rade, nie ste toho hodný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán podpredseda Bugár.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer, vy ste ma vyzvali do tanca. Ja mám rád tango, valčík a ďalšie, ale s vami by som nikdy nešiel. Ale keď už tak hovoríte o tom, že my sme boli rokovať v Budapešti v decembri 1999, pýtate sa, citujem vás: "Čo o tom vieme, čo bolo predmetom." No ja vám poviem, však vy už to dávno viete. V Novom Dni pred týždňom ste povedali na túto otázku pána Mistríka, že "prijali dokument, ktorý bude poskytovať občianstvo na základe príslušnosti k maďarskej národnosti aj občanom iných štátov". Pán poslanec, nehanbíte sa takto klamať? Toto je nehoráznosť, čo si tu dovoľujete v Národnej rade. Vy si myslíte, že poslanecká imunita vás bude chrániť? Na toto potrebujete poslaneckú imunitu? Potom hovoríte na jednu otázku: "Dopúšťajú sa lídri SMK zastávajúci funkcie v Národnej rade a vo vláde Slovenskej republiky vlastizrady?" Odpoveď z vašej strany, z vašich úst: "Áno." No viete, pán poslanec, problém a rozdiel medzi nami je minimálne v tom: Vy len hovoríte, rozdúchavate tu nepokoje, ale nekonáte. Vašou psou povinnosťou, pokiaľ máte informácie, že toto robíme, je oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní. Ale dobre viete, že toto je obyčajné klamstvo. Je to váš štýl.
Hovoríte nie o novele ústavy, ale hovoríte o veciach, ktoré sem ani nepatria, lebo nesúvisia s Ústavou Slovenskej republiky. Strašíte Viedenskou arbitrážou. Pán poslanec, Strana maďarskej koalície nemá žiadny návrh riešenia vodných zdrojov, čo ste tu ukazovali. Mali by ste prečítať, koho to je návrh, lebo to nie je návrh Strany maďarskej koalície. Strana maďarskej koalície nemá trianonskú fóbiu na rozdiel od vás, stačí sa pozrieť na vami propagované mapy. Vy si pamätáte určité listy, ktoré boli napísané pred desiatimi rokmi, ale nepamätáte si na to...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady, pán podpredseda môže pokračovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
... nepamätáte si na to, že vaše bačovanie dalo výsledok, že Slovensko bolo oslabené.
(Hlasy z pléna.)
Nie Maďari, pán poslanec Cuper, nie Maďari môžu všetko, prečítajte si rokovací poriadok. Ale výsledkom vášho bačovania bolo oslabenie pozícií Slovenskej republiky. To si už nepamätáte? Ja mám rád všetkých tých, ktorí obhajujú a rozvíjajú národné hodnoty, ešte raz, všetkých, lebo ja si myslím, že toto je veľmi dôležité. Ale musím vás upozorniť, že ja považujem za potrebné, aby boli aj príkladom. Ale príkladom nie ste, keď namiesto slovenských slov používate cudzie slová. Ja si myslím, že základ je slovenské slovo, báza, však nie je. Ale keď už to používate, tak aspoň skloňujte dobre, lebo skloňovať treba "na báze", a nie "na bázi".
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hofbauer, tak ako pán poslanec Slobodník ani vy ste ma neprekvapili obsahom vášho vystúpenia. Presne som vedel, že o tomto budete hovoriť. Ja spravidla nereagujem na vaše vystúpenia, lebo naše pozeranie na svet vychádza z dvoch úplne iných filozofických prístupov, ale chcem reagovať na dve konkrétne veci, kde ste kritizovali návrh novely ústavy. Kritizovali ste tú normu, v ktorej navrhujeme, aby určitú kategóriu predpisov Európskej únie sme preberali prostredníctvom nariadení vlády, za presne stanovených podmienok, ktoré určí zákon. Neviem, či viete, pán poslanec Hofbauer, že ak nám bude hroziť vstup do Európskej únie, tak budeme musieť prebrať okolo 90 tisíc právnych predpisov. Z nich väčšina bude mať charakter technických noriem. Ak by to robil parlament, tak jednoducho by iné veci robiť nemohol.
Ku kritike oprávnenia Ústavného súdu pozastaviť účinnosť určitého právneho predpisu za presne stanovených podmienok. Poviem vám jeden príklad, prečo to robíme, čo sa vyskytlo v minulosti. V roku 1994 počas známej novembrovej noci ste zrušili zákonom rozhodnutia Moravčíkovej vlády vo veci privatizácie. Kým Ústavný súd rozhodol, urobili ste reprivatizáciu a občania Slovenskej republiky vedia, aké obrovské škody ste týmito svojimi rozhodnutiami napáchali. Aby sa toto nestávalo v budúcnosti, tak je tam možnosť Ústavného súdu toto urobiť za presne stanovených podmienok. Sudcovia Ústavného súdu majú jasnú ústavno-politickú zodpovednosť. Ak by ju zneužili, vždy je možné voči tomu zasiahnuť prostredníctvom zákonodarnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Takže nestrašte ani týmto ustanovením.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Gašparovič.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer vo svojom vystúpení zacitoval niektoré výroky našich kolegov poslancov, predstaviteľov maďarskej koalície. Zacitoval autentické výroky aj predstaviteľov maďarskej politiky. Ak sú to výroky autentické a prenesené, páni poslanci, prečo sa čudujete, že sa pýta, aby ste dali priamu odpoveď, či je to tak alebo nie je to tak? Pán poslanec Gyurovszky povedal, že takéto výroky nenormalizujú stav. Ale nenormalizujú ho ani tieto výroky, na ktoré sa obrátil pán poslanec Hofbauer. A pýtal vysvetlenie. Takže z tohto pohľadu si myslím, že tu nejaká výčitka ani nie je vhodná. Skôr je vhodné, aby sme si povedali, že ozaj to tak nie je. Pán Gyurovszky Hofbauerovi vyčíta tiež ďalej, že nemôže spať a že vymýšľa. No ja si myslím, že nemôže spať potom ani pán Gyurovszky, keď takéto výroky sú zo strany...
(Hlasy z pléna.)
... tak Bárdos, ospravedlňujem sa. Obidvaja majú rovnaké bajúzy, tak som si ich... Tak je to po slovensky bajúzy, nie?
Takže ja som chcel, páni kolegovia, len z tohto pohľadu povedať, aká výčitka jednej strany, keď tu môže byť výčitka aj druhej strane.
A tie odpovede, ktoré sme chceli, aby dal aj pán podpredseda vlády Csáky na výroky, ktoré sú knižne publikované, ktoré boli publikované v zahraničí, tie sú jednoznačné. A také výroky, ako napríklad keď som bol s poslancami Národnej rady v Novom Meste na východe, a pán Csáky povie, že objavila sa tu menšina, skupina, ktorá tu chce na tomto východe pôsobiť, hoci tu nikdy nebola - to boli poslanci z toho kraja -, to sú veci, ktoré skutočne musia vzbudiť pozornosť a dávať pozor na to.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Jarjabek.
Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo.
Ja by som si dovolil opäť sa trošku vrátiť k ústave. Ak dovolíte, prebehlo tu mnoho názorov o tom, akým spôsobom bola táto ústava propagovaná. Ja v tejto chvíli nemám na mysli zámery s ústavou, ktoré sa predkladali rôznym profesionálnym zoskupeniam, profesiovým združeniam, resp. pánovi prezidentovi na posúdenie, mám na mysli zmysluplné diskusie o konkrétnych paragrafoch, resp. o konkrétnych návrhoch paragrafu tejto ústavy, ku ktorým mala prebehnúť, keď už tieto paragrafy boli dokončené v konečnom znení tak, ako sú predložené, ku ktorým mala prebehnúť jednoducho zmysluplná diskusia vo verejnoprávnych inštitúciách, či už v televízii alebo v rozhlase. To malo byť zmyslom. V tejto diskusii by sa mohli občania normálne v tej chvíli vyjadriť. To sa nestalo.
Ja by som, keďže tu už padli nejaké podozrenia na predkladateľov, že si teda šili ústavu aj na vlastnú kožu, ja by som sa chcel spýtať v tejto chvíli konkrétne pána Orosza, pána Kresáka, pána Šimka a požiadať ich tiež o priamu odpoveď, či budú kandidovať alebo či nebudú kandidovať do prípadne nového Ústavného súdu, ktorý vznikne vlastne po schválení ústavy, alebo či sú ochotní v tejto chvíli jednoducho povedať, že nebudú kandidovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec R. Hofbauer:
Úvahami pána poslanca Šimka sa nehodlám zaoberať, pretože sú to štandardné úvahy apologétu a inkvizítora.
Pán Slaný, odporúčam vám, aby vaše teórie o postavení štátu ste uplatnili voči Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku. Predpokladám, že vás odkážu do príslušného zdravotného ústavu, kde by sa domnievali, že asi máte byť.
Pán poslanec Rusnák, nijakým spôsobom som sa nechcel dotknúť statočných a čestných členov bývalej komunistickej strany a viem o čom hovorím, veď som robil v tom období na ministerstve, a viem aj to, že tí, ktorí boli pracovití, svedomití a statoční, ostali nimi aj teraz, a tí, ktorí boli lotri vtedy, ostali lotrami aj teraz, aj keď poprevliekali kabáty za čokoľvek iné. Takže v tomto smere, aby sme sa rozumeli, nechcel som sa dotknúť tej početnej, veľmi početnej pozitívnej skupiny ľudí.
Pánovi Bárdosovi, môžem ho uspokojiť, že mne sa o Maďaroch nesníva, keď sa mi občas sníva, tak možno o Maďarkách, ale o Maďaroch v žiadnom prípade nie.
Pánovi Bugárovi, pán Bugár, škoda, že ste sa nedotkli vašich rokovaní a vzťahov s maďarskou vládou na úrovni vládneho inštitútu "Maďarsko a Maďari", a či považujete za korektné a štátotvorné, ak podpredseda slovenského parlamentu je de iure aj de facto účastníkom takéhoto vládnemu inštitútu podriadeného pod maďarského predsedu vlády. Takže potom odpadnú vaše rinčania zbraňami a o poslaneckej imunite, viete, ja na takéto rinčania nie som veľmi háklivý a som na ne zvyknutý.
Pán Orosz, Moravčíkova vláda predávala slovenské podniky po období, keď už stratila dávno mandát a svoje oprávnenie, dva mesiace po prehratých voľbách. Takže, ak sme spravili to, čo sme spravili, sme chceli len zastaviť drancovanie, ktoré prebiehalo v neuveriteľnej nemravnej forme.
No a pánovi Ambróšovi, vojna vyprovokovaná v Bosne a krvipreliatie v Kosove sa udialo v súčasnosti za platnosti helsinských dokumentov a za pozorného dohľadu súčasných veľmocí.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby sa interpretoval rokovací poriadok tak, ako sa má. Pán Bugár bol prihlásený s faktickou poznámkou, a nie s vystúpením podľa § 28. Bolo aj z jeho strany etické, aby skončil faktickú a dal dobehnúť všetkým faktickým pripomienkam, a potom ste mu mohli dať slovo, aby to dokončil. Inak to pokladáme z nášho klubu za zneužívanie postavenia zo strany pána Bugára aj vás.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán kolega po prvé ja neraz som využil túto možnosť, po druhé som si všimol, že pán Gašparovič ti povedal, že mám pravdu, po tretie, ak si demokrat, ja si myslím...
(Nezrozumiteľná odpoveď poslanca Cupera z pléna.)
Tak sa ospravedlňujem.
Ak si demokrat, myslím si, že vystúpiť môže, ale ja...
(Nezrozumiteľná odpoveď poslanca Cupera z pléna.)
Pán kolega rozprávam ja, neskáč mi do reči.
Postupoval som v duchu rokovacieho poriadku. Je to v poriadku? Je.
V zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky udeľujem teraz slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Eduardovi Kukanovi.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte niekoľko poznámok k prerokúvanej problematike z pohľadu ministerstva zahraničných vecí. Ústava ako základný zákon je právnym nástrojom štátu a súčasne aj odrazom jeho nazerania na usporiadanie vzťahov v spoločnosti. Jej jadro tvorí úprava práv a povinností občanov a vymedzenie pôsobnosti ústavných orgánov štátu s cieľom zabezpečiť jeho fungovanie dovnútra i navonok vo vzťahu k ostatným subjektom medzinárodných vzťahov.
Otázka zmeny ústavy, prirodzene, je vždy veľmi citlivá, veď zasahuje do zaužívaného ústavného systému a to niekedy vyvoláva, povedal by som, pochopiteľné obavy o to, či tieto zmeny budú prínosom pre občana a štát. Na druhej strane sa od ústavy dôvodne očakáva, aby odrážala záujmy občana a štátu a vytvárala právne predpoklady na zabezpečenie ich potrieb. Z tohto hľadiska ani ústava teda nemôže zostať dogmou a podliehať zákonitostiam vývoja vnútri štátu i smerom k jeho postaveniu v rámci medzinárodného spoločenstva.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahov Slovenskej republiky k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám na základe svojich doterajších poznatkov pociťovalo potrebu doplniť, upraviť alebo upresniť existujúci ústavnoprávny stav. V tomto zmysle navrhovaná novelizácia ústavy smeruje aj k zdokonaleniu mechanizmu na zabezpečenie svedomitého plnenia medzinárodných záväzkov prijatých Slovenskou republikou a k vytvoreniu ústavných predpokladov na dôstojné zapojenie Slovenskej republiky do medzinárodných vzťahov vrátane procesu našej integrácie do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Z hľadiska platných a budúcich medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky pokladáme za nosné inštitúty predkladanej novely také, ako je vytváranie právnych predpokladov na integráciu Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr, článok 7 ods. 2, 3, prioritné aplikovanie určených medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnymi zákonmi, článok 7 ods. 4 a 5, preventívna kontrola ústavnosti prijímaných medzinárodných záväzkov Ústavným súdom Slovenskej republiky, článok 125a, vysielanie našich vojsk do zahraničia, prijímanie cudzích vojsk a ich prechod cez územie Slovenskej republiky, článok 86, článok 119 písm. o), zakotvenie inštitútu ombudsmana, článok 151a, vydávanie páchateľov vojnových zločinov a iných závažných trestných činov inému štátu, resp. medzinárodnému súdu, čo je článok 23 ods. 4.
Novela ústavy vytvára ústavnoprávny rámec na integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorý je žiaduci už aj s ohľadom na naše záväzky z asociačnej dohody, ktorú podpísal 4. októbra 1993 v Luxemburgu vtedajší predseda vlády pán Vladimír Mečiar, najmä v rámci harmonizácie nášho právneho poriadku s právom Európskej únie. V tomto zmysle novela explicitne zakotvuje prednosť právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky, čo je článok 7 ods. 2, a upravuje i spôsob ich implementácie, čo je viazané naše členstvo v Európskej únii.
Cieľom novely, a to vítame, je zabezpečiť vyššiu mieru legitimity pri rozhodovaní o vstupe Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Novela preto rozširuje ústavný text o osobitné ustanovenie, ktoré predpokladá zaradenie Slovenskej republiky do tejto organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Podmienkou vstupu Slovenskej republiky teda bude podľa novely súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady, kým podľa terajšieho znenia by stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
Slovenská republika sa prijatím všeobecnej recepčnej normy v článku 1 ods. 2 novely prihlasuje k dodržiavaniu všeobecných pravidiel medzinárodného práva a všetkých medzinárodnoprávnych záväzkov. Touto úpravou sa pokrýva aj rešpektovanie noriem medzinárodného obyčajového práva. To dnes v platnej ústave absentuje.
Navrhované znenie článku 7 ods. 4 a 5 podľa nášho názoru v potrebnom rozsahu zabezpečuje prioritu medzinárodného práva pred právom vnútroštátnym, ktorá je v rámci medzinárodného spoločenstva všeobecne akceptovaná. Ústava dosiaľ zakotvuje len prioritu úzkej skupiny medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. To však nerieši postavenie väčšiny medzinárodných zmlúv vo vzťahu k slovenským zákonom. Navrhovaná novela radí medzi takýto druh medzinárodných zmlúv tie, s ktorými pred ratifikáciou vysloví súhlas Národná rada Slovenskej republiky. A z hľadiska hierarchie právnych noriem budú tieto medzinárodné zmluvy mať miesto medzi ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi.
Navrhovaným riešením sa zabezpečí legitimita prednosti vymedzeného okruhu medzinárodných zmlúv pred zákonmi pri zachovaní zásad ústavnosti. Zároveň sa posilní a rozšíri právomoc Národnej rady Slovenskej republiky pri inkorporovaní medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných záväzkov do právneho poriadku Slovenskej republiky, keďže sa rozširuje okruh zmlúv, s ktorými musí vysloviť súhlas pred ich ratifikáciou, článok 7 ods. 4, článok 86 písm. d). Záväznosť takýchto zmlúv jednoznačne potvrdí aj zakotvenie viazanosti sudcov pri rozhodovaní aj na základe medzinárodných zmlúv. To je článok 144.
Ako významný prvok ochrany ústavnosti bude zakotvená nová právnosť Ústavného súdu - posudzovať súlad dohodovaných medzinárodných zmlúv s ústavou a ústavnými zákonmi, článok 125a. Navrhovanou novelou sa súčasne upresňujú niektoré ustanovenia týkajúce sa dohodovania, uzatvárania a vykonávania medzinárodných zmlúv.
Podľa ministerstva zahraničných vecí sú všetky tieto opatrenia potrebné. Súčasné platné znenie ústavy upravuje iba vysielanie našich ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Na ich vyslanie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a navyše, nerozlišuje účel vyslania. V ústavnej úprave jednoznačne chýba explicitné zakotvenie právomoci rozhodovať o súhlase s prijímaním cudzích vojsk na našom území a o ich prechode cez naše územie. Problémy v praxi spôsobuje tiež vysielanie slovenských ozbrojených síl na účely humanitárnej pomoci, mierových pozorovateľských misií a vojenských cvičení, teda nie na vyslovene vojenské účely. Novela ústavy uvedené problémy explicitne rieši. Umožňuje tým pružnejšie reagovať na požiadavky vyplývajúce z našich súčasných a budúcich medzinárodných záväzkov.
Za pozitívne, na rozdiel od niektorých hlasov v diskusii, považujeme aj zakotvenie inštitútu verejného ochrancu práv, teda ombudsmana, článok 151a. Tento inštitút poznajú právne poriadky väčšiny európskych krajín. Slovenská republika je napríklad poslednou z krajín Vyšehradskej štvorky, ktorá dosiaľ tento inštitút nepozná. Predpokladáme, že tento inštitút zlepší ústavnú garanciu ľudských práv a základných slobôd.
Z pohľadu ministerstva zahraničných vecí je vítaná aj novela článku 102 ods. 1 písm. c) o právomociach prezidenta prijímať a poverovať vyslancov. Toto je doplnené o veľvyslancov aj o otázku ich odvolávania. To v texte súčasnej ústavy chýbalo, nebolo.
Navrhovaná novela ústavy, článok 23 ods. 4, ďalej umožňuje realizovať záväzky Slovenskej republiky z niektorých významných medzinárodných zmlúv, ktoré v prípade závažných trestných činov, najmä vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy predpokladajú vydanie páchateľa medzinárodnému súdu, prípadne inému štátu, napríklad v rámci Európskej únie. Zakotvenie tejto zásady vyjadrí zreteľný postoj Slovenskej republiky k týmto druhom medzinárodne uznávaných závažných zločinov a upravuje aj mechanizmus, ktorý zaručuje stíhanie a potrestanie vojnových zločinov. Najdôležitejším dokumentom v tejto oblasti je Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu, ktorý do dnešného dňa ratifikovalo už 27 štátov. Slovenská republika ho podpísala 23. decembra 1998. Predmetná novela je jednou z podmienok jeho ratifikácie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z toho, čo som uviedol, vyplýva, že z pohľadu plnenia priorít a úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky i schválenie predkladanej novely súčasnej ústavy malo priniesť viaceré pozitívne momenty, ktoré určite bude možné zúročiť pri napĺňaní integračných cieľov Slovenska, či už ide o Európsku úniu alebo o Severoatlantickú alianciu.
Na záver tri poznámky. Tvrdenia, ktoré tu v tejto diskusii odznievajú o tom, že táto novela bude znamenať stratu suverenity Slovenska, považujem za neopodstatnené, zveličené a umelo vykonštruované. Rovnako tak aj tie tvrdenia o tom, že ten právny režim, ktorý bude usporadúvať prípadný pobyt cudzích vojsk na našom území, považujem skutočne za prehnané, pretože si možno predstaviť konkrétne situácie, keď nie politicky, ako sa tu indikuje, ale pri rôznych živelných pohromách bude potrebná aj pre Slovensko pomoc a prítomnosť iných ozbrojených síl. Takéto praktické veci jednoducho možno do budúcnosti predvídať.
Druhá poznámka. Hodne sa tu hovorí o tom, že Európska únia po nás niečo chce alebo nechce, že Brusel nám diktuje a podobne. To je nepochopenie tejto otázky. Európska únia má jasné kritériá, ktoré treba splniť, aby sme sa stali jej členom. Tieto buď splníme, alebo nesplníme. Môžeme negociovať počet prechodných období, môžeme negociovať ich dĺžku, ale tie pravidlá sú jasné, takže my sa nemusíme chodiť pýtať alebo Európska únia nám nemusí niečo diktovať, my sami sa musíme rozhodnúť, čo chceme urobiť, aby sme sa stali členmi únie.
A tretia poznámka, ktorá už nie je k problematike novelizácie ústavy, ale veľmi často sa tu v diskusii používa, ten podľa mňa absolútne nevhodný slovník o kolaborantstve, donášaní a, neviem, o čom všetkom. Páni poslanci opozície, vy si naozaj myslíte, že západoeurópske štáty v svojich rozhodnutiach čerpajú z informácií, ktoré im kedysi hovorili predstavitelia opozície alebo dnes vlády? Vy si naozaj myslíte, že v dnešnom sofistikovanom svete informatiky za jestvovania ich veľvyslanectiev v Bratislave, že oni nemajú sami dostatok vlastných informácií a poznatkov a analýz, aby si urobili vlastné rozhodnutia? Nepridávajte nám väčšiu moc, ako v skutočnosti máme. Takéto premýšľanie naozaj nemá miesto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)