Pátek 9. února 2001

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Ivan Šimko.

Nech sa páči.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážený pán poslanec Baco, som rád, že moje vystúpenie pôsobilo na vás tak inšpiratívne, a môžem vás ubezpečiť, že niekoľkokrát ste sa mi prihovárali, že aby som sa na vás nehneval, že ja sa skutočne na vás nemám prečo hnevať, lebo veď ste vystúpili dobre, ako opozičný politik ste vystúpili tak ako opozičný politik má vrátane demagógie, vrátane toho všetkého, čo k tomu patrí, vrátane strašenia rozličnými následkami, ktoré absolútne z tejto novely ústavy nevyplývajú.

Ale chcem vám povedať, že my sme si naozaj vypýtali mandát vo voľbách, pretože my sme v našom volebnom programe, v programe napríklad Slovenskej demokratickej koalície, ktorá dostala mimochodom zhruba toľko hlasov, koľko HZDS vo voľbách, my sme hovorili o vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantického paktu a do Európskej únie a o prispôsobení nášho právneho poriadku, o reforme verejnej správy, o rozširovaní kompetencií nezávislej štátnej kontroly, napríklad aj na Fond národného majetku, aby nepokračovalo také bačovanie vo Fonde národného majetku, ako to bolo napríklad za vašej vlády, hovorili sme o dokončení reformy justície a hovorili sme aj o prehĺbení ochrany základných práv a slobôd občanov. Takže ten mandát podľa nášho názoru naozaj sme dostali. Diskusiu o tom sme viedli dva roky v odborných kruhoch i v politických kruhoch. Návrh ústavy bol zverejnený, je známy už viac ako rok prinajmenej v tej podobe, ako bol podaný. Nebola diskusia takého typu ako napríklad pred prijímaním Ústavy Sovietskeho zväzu v roku 1977, to máte pravdu. Možnože to vám chýba.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán Jozef Gajdoš, nech sa páči.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Baco odkryl nahotu pravdy okolo spôsobu novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Usvedčil poslanca Šimka, že, aj keď kultivovaným spôsobom, sústavne klame občanov Slovenskej republiky a vnucuje im svoju pravdu. Keď som sa pána poslanca Šimka raz opýtal, či môže kresťan klamať, odpovedal mi, no a čo. I to svedčí o jeho skutočnej morálke. Aká je cena pravdy, na ktorú sa permanentne odvolávajú predkladatelia novely ústavy? Odpoviem slovami Honoré de Balzaca. Keď Pytagoras objavil svoju poučku, obetoval sto volov. Odvtedy sa všetky voly trasú, keď sa hľadá nová pravda. Pri hľadaní vašej pravdy, pán poslanec Šimko, ošaleli všetky kravy v Európe.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán Dušan Slobodník, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Ústava, ako tu konštatoval poslanec Baco, obsahuje priame dezintegračné momenty. Pri existencii súčasného volebného zákona, keď je reálnou hrozbou, že v niektorých južných župách sa napriek početnej väčšine Slovákov politicky rozháraných dostanú do regionálnych parlamentov a správnych orgánov v prevahe, v absolútnej prevahe občania jedného etnika, ktorí budú presadzovať svoje tendencie, objektívne dezintegračné, je to jasné. List Rákociho zväzu disponujúceho miliónmi a miliónmi korún v duchu oficiálneho vyhlásenia Orbánovej vlády, na to vás upozorňujem, to je oficiálne vyhlásenie Orbánovej vlády o finančnej podpore autonomistických tendencií v susedných štátoch z roku 1998. To je jasné. Len naivný uverí, že to nebude začiatok dezintegrácie.

Spomenulo sa Gabčíkovo, integrácia Slovenska a iné veci. Môže tu niekto priviesť jediný príklad, keď poslanci maďarskej národnosti podporili Slovensko? Nepodporili vznik štátu, ústavu, nepodporili ani maďarsko-slovenskú zmluvu z marca 1995 a ani rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín len preto, tie posledné dva prípady, že tam sa odmietli kolektívne práva. Nie je činnosť a výroky napokon tu prítomného podpredsedu vlády pána Csákyho dôkazom, že stratégia a taktika iredenty sa vôbec nezmenila? Žiadam, aby Slovenská republika podporila dokument Rady Európy číslo 8967 z 5. 2. 2001, kde sa napokon navrhuje "nevyhnutnosť, aby práva menšín nijako neobmedzovali neodlučiteľné práva jednotlivcov, príslušníkov väčšiny".

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán Viliam Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Baco vo svojom vystúpení sa dotkol aj témy pôdy, tzv. pôdy neznámych vlastníkov. Ja by som k tomu ešte chcel doplniť asi nasledovné. Ak by Strana maďarskej koalície naozaj úprimne myslela svoje snahy, ktoré v tomto smere vyvíja, tak v prvom rade by sa musela vrátiť k tomu, že treba zmeniť zákon o komunálnych voľbách. Pán poslanec Orosz, ktorý je spoluautorom ústavy, to aj sľúbil, keď sa prerokúvala novela tohto zákona na začiatku volebného obdobia. Žiaľ, doteraz sa to nesplnilo. A toto malo predchádzať aj novele ústavy, lebo nestotožňujem sa s tým celkom, čo povedal pán Slobodník, že Slováci sú rozhádaní na juhu Slovenska. Oni jednoducho hlasujú za svoje strany, ľavičiari za ľavicové, pravičiari za pravicové a tak ďalej, len Maďari hlasujú etnicky. A tu je nelogickosť, ktorá vlastne spôsobuje deformáciu v 400 obciach na zmiešaných územiach, kde jednoducho pre zlý volebný zákon nie sú zastúpení Slováci v obecných a mestských zastupiteľstvách. A toto by bolo treba riešiť skôr, ako sa rieši ústava.

A teraz k tej pôde. Vážení, to je veľmi vážny prevod správy zo štátu na obce, lebo pokiaľ pri užívaní, pri právnom výklade je jasne povedané, že užívateľ nemôže založiť pôdu ako zábezpeku v rámci úveru, pri správe toto môže urobiť. Čiže tu sa veľmi ľahko môže stať, že pôda, ktorá bude v správe obcí, bude založená ako zábezpeka a vzápätí prejde na niektorú z bánk alebo na veriteľov, ktorí tam budú. A už bude mimo dosahu aj vlastných obcí. A tento vývoj nesmieme pripustiť. Takže, vážení, keď to myslíte úprimne, poďme od začiatku, od zákona o komunálnych voľbách.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pani Ľudmila Mušková, nech sa páči.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec Baco jasne povedal, že Európska únia nie je žiadnym strašiakom, ktorého chcú z nej niektorí politici vládnej koalície vyrobiť. Nemáva nad vládou bičom a neprikazuje jej vytvárať maďarské fakulty a župy, ani neprikazuje občanom, koho voliť. Európska únia totiž nepotrebuje druhoradých občanov. Ak ich vytvára táto vláda z ľudí Slovenska vyhrážaním sa, ak toto alebo to neurobíme, nestaneme sa členom Európskej únie, to vláda si potrebuje vytvoriť z občana vazala, ustrašeného sluhu, ktorý nereptá, keď sa mu siaha na peňaženku a na jeho základné životné istoty. To vláda potrebuje vsugerovať ľuďom, že iba s ňou na večné časy a nikdy ináč. To sluhovstvo nemáme zakódované ako národ, to sluhovstvo zostalo iba v niektorých pohrobkoch totalitného režimu, ktorí sú, bohužiaľ, vo vládnej koalícii. Ja verím, že sme národ sprevádzaný požehnaním Cyrila a Metoda. A dokiaľ sami opäť nezačneme po jednom lámať nad sebou Svätoplukove prúty, môžeme vojsť do Európskej únie ako rovní a hrdí občania. A Európska únia to bude iba s pochvalou kvitovať. Tak nepodliezajme, keď môžeme kráčať, vážení kolegovia z vládnej koalície.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán Gyula Bárdos.

Nech sa páči, pán kolega.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

Vážení členovia vlády,

dámy a páni,

dovoľte mi sa veľmi krátko vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca. Pán poslanec, na začiatku som sa čudoval, že ste hovorili viac ako 30 minút a ani slovo o Maďaroch a o SMK, ale potom to prišlo. Chcem upriamiť vašu pozornosť, že teraz rokujeme o novele Ústavy Slovenskej republiky, a nie o návrhu zákona o postavení menšín.

Pán poslanec, ukážte mi jednu vetu v tejto novele, ktorá veta garantuje viac práv predstaviteľov národnostných menšín, ako nám dáva súčasná právna úprava, to znamená Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon štátu, ukážte mi jednu vetu, ja budem veľmi rád. Žiaľ, taká veta tam nie je, a preto nie je tam ani podpis medzi navrhovateľmi z radov poslancov za Stranu maďarskej koalície.

Pán poslanec, používate veľmi silné a nenáležité výrazy a slová a strašíte občanov Slovenskej republiky. Samozrejme, vy chcete vyvolať dojem, že aby občania nevolili tie strany, ktoré spolupracujú alebo sú v jednej vláde so Stranou maďarskej koalície. Ale máte právo na svoj názor, ja vám ho neberiem. Ale keď ste hovorili, že poslanci SMK nedodržiavajú ústavu, nie je to pravda, pán poslanec. Aj keď naši predchodcovia nehlasovali za Ústavu Slovenskej republiky, vždy sme si ctili Ústavu Slovenskej republiky a nikdy sme nehlasovali v Národnej rade za taký návrh zákona, na ktorý potom povedal Ústavný súd, že je protiústavný.

Pán poslanec, nie my sme vylúčili poslanca z Národnej rady proti jeho vôli, ale vy. To znamená, že kto si nectí ústavu, to nie je SMK, to nie sú poslanci z SMK. SMK nikdy nestupňovala svoje požiadavky, SMK chce iba jedno - plniť programové vyhlásenie vlády, ktoré je pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán poslanec Ivan Hudec, máte slovo.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Rád by som doplnil vystúpenie rečníka v tom zmysle, že asi nepoužívame presný pojem, keď hovoríme maďarská menšina. Elektorát, teda voliči SMK tvoria z dvoch tretín Rómovia. Jednoducho je to maďarsko-rómska alebo presnejšie rómsko-maďarská menšina. O chvíľu bude sčítanie ľudu na Slovensku. Ja dúfam, že Rómovia pochopia, na akú zlú hru sa dali nahovoriť niektorými, nie celkom nezištnými politikmi, ktorí sedia v špičkách SMK, a že budú chcieť byť reprezentovaní vlastnými predstaviteľmi. V tomto je veľký problém všetkých nás občanov Slovenskej republiky. Áno, občan si musí dobre všimnúť, kto sa dal nahovoriť na túto nie čistú a zlú hru s maďarskou kartou a kto bol ochotný sa nechať vydierať týmito iredentistami. Verím, že Rómovia aj ostatní ľudia pochopia podstatu veci. V tom je náš problém.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec József Kvarda.

Nech sa páči.

Poslanec J. Kvarda:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Na tému ohrozenie slovenskej štátnosti cez reformu verejnej správy, pán poslanec, vám chcem zacitovať z materiálu pod názvom "Návrh koncepcie organizácie miestnej a regionálnej samosprávy" z novembra 1993. A tento materiál predkladal pán Mečiar do parlamentu. Na strane 2 sa uvádza: "Pri realizácii decentralizačných krokov je žiaduce vychádzať z princípov Európskeho spoločenstva, podľa ktorých verejné záležitosti má prednostne riešiť miestna samospráva, ktorá je k verejnosti najbližšia a je pod priamou kontrolou občanmi volených zástupcov s tým, že orgány štátu by voči nej plnili hlavne podpornú, organizátorskú, dohliadaciu funkciu, tzv. princíp subsidiarity." Strana 16: "Regionálna samospráva je územná jednotka Slovenskej republiky, ktorá bude právnickou osobou. Samostatne hospodári s vymedzeným majetkom a spravuje majetok štátu."

Poznamenávam, že otázka spravovania majetku štátu územnou samosprávou pochádza z vašej dielne. Toľko k pôde neznámych vlastníkov.

A strana 18: "Regionálna samospráva bude mať zákonom vymedzené kompetencie a bude autonómna." Toľko zas k vášmu opozičnému strašeniu časti slovenského národa.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Slovo má teraz pani Klára Sárközy.

Nech sa páči, pani kolegyňa.

Poslankyňa K. Sárközy:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Vážený pán poslanec Baco, vy ste vo svojom takmer hodinovom prejave pred chvíľou povedali, že poslanci Strany maďarskej koalície každý deň vedome porušujú ústavu. Ja vás vedome vyzývam z tohto miesta a prosím vás pekne, povedzte mi, kedy som ja porušila Ústavu Slovenskej republiky.

A druhá vec. Vážení poslanci opozície, vy by ste sa mali poďakovať poslancom Strany maďarskej koalície a hlavne voličom, ktorí nás volili do tohto parlamentu, pretože celý týždeň sa prihlasujete do rozpravy a máte taký dojem, že rozprávate o ústave, ale vy o ničom inom nehovoríte, len o Strane maďarskej koalície. Strašíte tu ľudí maďarskou kartou. Ja sa vás pýtam, čo by ste vy vo svojich prejavoch hovorili vtedy, keby sme my nesedeli tu v parlamentných laviciach, kam sme sa dostali demokraticky zvolení vo voľbách tak isto ako vy. Ja si myslím, že keď pozrieme tie stenografické záznamy, ktoré dostaneme asi o pár týždňov, tie vaše prejavy sa opakujú. Rozdiel je len v tom, že tú maďarskú kartu niekto vytiahne v prvej minúte, niekomu sa to podarí až po hodine.

A, pán poslanec Baco, ešte na záver. Ja som veľmi rada, že obhajujete národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Robili ste to aj vtedy, keď ste sa zaplietli do kauzy obilie?

Podpredseda NR SR M. Andel:

Slovo má pán poslanec Peter Kresák.

Nech sa páči.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

tiež veľmi stručne musím reagovať na to, čo odznelo z úst pána Baca. Pán Baco nehovoril síce veľa k ústave, hovoril síce veľa o iných veciach, ale myslím, že to občania, ktorí nás sledujú, myslím, že to vedia. Musím však povedať, áno, musia toto občania pozerať. Som rád, že to pozerajú, nech to vidia. Musím však povedať, že museli aj počuť a vidieť urážky, nenávisť, strašenie a zavádzanie ich samotných. Ale je to veľmi dobre. Budem reagovať iba podaním niekoľkých faktov bez absolútneho komentára.

Kolega Baco nás obviňuje, dožaduje sa akejsi analýzy príprav tohto pozmeňujúceho návrhu. Nuž idem hovoriť fakty. Marec 1999, konferencia vlády a Ústavného súdu v Tatranskej Lesnej, máj 1999, Legislatívna rada vlády, legislatívny zámer novely ústavy, apríl 1999, prvý variant oficiálne predložený na diskusiu v spolupráci so sudcami a súdnou mocou a ich členmi komisie, jún 1999, ďalšie stretnutie, ďalšie predloženie zámerov, august 1999, október konferencia v Častej-Papierničke, 17. október, konzultácia a stretnutie s právnikmi v budove Národnej rady, 22. október, rokovanie s prezidentom Slovenskej republiky, následne v Košiciach rokovanie s Ústavným súdom. Takto by som mohol pokračovať. To je príprava, ktorú nemala celá Ústava Slovenskej republiky.

Ešte musím konštatovať, že obavy z demokratizácie a decentralizácie sú pochopiteľné. Nech to občania vedia. Tieto obavy má iba ten, kto sa domnieva, že sa opätovne vráti k moci a že ju nebude môcť využívať a zneužívať, ako to robil predtým, pretože systém mu to nedovolí. A je našou snahou tomuto zabrániť. Systém musí sa dokázať brániť sám. Systém sa nesmie dávať zneužívať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Štefan Šlachta.

Nech sa páči, pán kolega.

Poslanec Š. Šlachta:

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

Chcem reagovať tiež na vystúpenie predrečníka. Najprv všeobecne. Po týždni tohto parlamentného divadla, ktoré slovenským divákom predvádzame, musím konštatovať len jedno. Je to profesionálne táranie o tom istom, o nepochopení úlohy štátu, štátnej moci v novej spoločnosti v budúcej Európe.

Vy, páni z HZDS, hovoríte o tom, že štát musí vládnuť, my hovoríme o tom, že štát má slúžiť. Teším sa z toho, že túto rozpravu môžu sledovať televízni diváci. Po tomto týždni som presvedčený, že mnohí z nich pochopia, že tu ide predovšetkým o nich, o vzťah štátu a občana, o to, že štát, to je politik, policajt i úradník z magistrátu, tu musí byť pre občana, a nie, tak ako to chcete vy, aby tu bol občan pre štát. Vám ide hlavne o to, aby sa moc opäť dostala do rúk jedného človeka, ako ste to predviedli v minulom období. Príkaz vášho vodcu znosiť návrh novely ústavy pod čiernu zem, ktorý tak obdivuhodne poslušne plníte, to jasne dokazuje.

Pán poslanec Baco, vy sa oháňate občanom. Vás však občan zaujíma len potiaľ, pokiaľ ho môžete použiť na svojej ceste za mocou a peniazmi. Vám v skutočnosti o občana vôbec nejde. A celé toto divadlo je len o tomto.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pani poslankyňa Melánia Kolláriková.

Nech sa páči.

(Ruch v sále.)

Priatelia, prihláste sa a rozprávajte, a nie takto.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Skôr než budem reagovať na predrečníka, chcela by som kolegovi Šlachtovi povedať, že je veľmi nekorektné hovoriť kolegom, že tárajú, pretože v tomto parlamente má každý právo vyjadriť svoj názor. A keďže ide o Ústavu Slovenskej republiky, tak toto právo, nehnevajte sa, neberte nikomu a neosočujte nikoho.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pani kolegyňa, k poslancovi Bacovi.

Poslankyňa M. Kolláriková:

A teraz sa venujem predrečníkovi, budem naňho reagovať. Vládna koalícia príliš veľa času venovala ani nie tak na prípravu kvalitnej novely Ústavy Slovenskej republiky, ale skôr na podporu pri hlasovaní a, musím povedať, aj za cenu veľkých a škodlivých ústupkov Strane maďarskej koalície.

Počas príspevku, ktorý prednášal predrečník, mala som telefonát z Hornej Nitry. Ja som si tento telefonát zapísala a ja vám ho prečítam: "Z Hornonitrianskych baní budú teraz prepúšťať pracovníkov hlavne zdravotne postihnutých a niekoľko rokov pred dôchodkom. Kto ich teraz zamestná. Zaoberajte sa radšej riešením nezamestnanosti, sociálnych problémov, ktorých je na Slovensku až-až. Ústavu máme. Keď nie ste schopní predložiť lepší návrh ústavy, ako je platná ústava, nemeňte ju. My nechceme ústavu, ktorá je výsledkom kupčenia, nechceme novelizovanú ústavu za cenu zriadenia maďarskej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, nechceme ústavu za cenu zriadenia Komárňanskej župy a nechceme ústavu za cenu straty pôdy neznámych vlastníkov." Vážení, zamyslite sa nad týmto, aj keď budete hlasovať o tejto ústave. Vyzývajú vás na to naši občania, ktorí majú obavy o osud Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Slovo má pán poslanec Roman Hofbauer.

Nech sa páči, pán kolega.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Baco, ak sa zmieňoval o programe Strany maďarskej koalície, vôbec nenarážal na existenciu maďarskej menšiny na Slovensku ako takej, pretože to nie je problém. Problém je v niečom inom. Problém je v tom, že táto strana ako jediná strana na Slovensku nemá program politický, ale má program založený na báze nacionálnej výlučnosti, na báze nacionalistickej a, pokojne poviem, na báze nacionalistického šovinizmu, získavania plusov na úkor strany väčšinového národa.

Programové vyhlásenie vlády Strana maďarskej koalície plní, nie slovenskej vlády, ale budapeštianskej vlády. A chodí to tam pravidelne odúčtovať pán predseda tejto strany a podpredseda Národnej rady Béla Bugár. Vy to veľmi dobre viete. Takže ak bola otázka, že nech menujeme jediný bod, keď ste porušili ústavu a porušili lojalitu voči tomuto štátu - každou cestou vášho predsedu Bugára na rokovanie do Budapešti na vládny inštitút Maďarsko a Maďari, ktorému predsedá Viktor Orbán. Nepoznám žiadny iný štát na svete, ktorého podpredseda Národnej rady sa zodpovedá vláde iného štátu a jeho predsedovi. Za takéto postoje Vasil Biľak v súčasnosti je opätovne súdený z titulu vlastizrady. Takže toto je moja odpoveď a moja pripomienka na tie výhrady, ktoré odzneli k vystúpeniu pána poslanca Petra Baca.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Slovo má pán poslanec Ján Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Súhlasím s pánom poslancom Bacom, že všenárodná diskusia k ústave naozaj nebola, ale zato sa pred národom hrá dokonale režírované divadlo. Ráno si pán redaktor fotograf zohnal predkladateľov na čelnú stenu tohto parlamentu, aby ich vyfotografoval ako kedysi v päťdesiatych rokoch družstevníčky zberajúce úrodu na bohatých družstevných lánoch. Pravda je však taká, že aj celá mediálna príprava je zameraná na to, aby diskreditovala názory a politikov opozície, najmä Hnutia za demokratické Slovensko, a vynášala do nebies predkladateľov novely ústavy. Tomu je podriadená celá mašinéria. Napodiv, sedia tu všetci ministri, takmer všetci ministri tejto vlády, aby robili pozadie poslancom vládnej koalície. I keď je ich teraz menej, ale vždy ich sem pán predseda vlády občas zaženie. Je to dobre inscenované protislovenské divadlo.

Pokiaľ ide o to, či bolo potrebné alebo nebolo potrebné novelizovať ústavu kvôli decentralizácii právomoci, pán Kresák a pán Orosz, Česi decentralizovali právomoci na krajské samosprávy a vôbec nemenili ústavu. Ich ústavné zakotvenie je presne také ako v našej ústave. Poliaci obdobne, Maďari obdobne.

Netvárte sa pred týmto národom ako baránkovia, ktorí mu robia dobré služby. Pravda je však taká a vystúpenia maďarských poslancov to dosvedčujú, že ste pekne, dobre zohraté "teliatka", ktoré hrajú vo farbách maďarskej koalície. Im to vyhovuje. Nikomu inému na Slovensku nevyhovuje ústavný princíp zakotvenia samosprávy, pretože stačí na to úplne obyčajný zákon.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán poslanec Jozef Kalman chce predložiť procedurálny návrh.

Nech sa páči, pán kolega.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán podpredseda, vzhľadom na to, že sa tu...

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pardon, ospravedlňujem sa. Reagovať chce na faktické poznámky pán poslanec Baco a potom pán kolega Kalman.

Pán kolega Baco má slovo.

Poslanec P. Baco:

Vážení kolegovia,

ďakujem vám za pripomienky. Chcel by som len vyjadriť poľutovanie, pán poslanec Šimko a Kresák, že absolútne sa nerozumieme. Vy tu hovoríte o tom, kde sa zišli akí právnici a kde sa diskutovalo o novele ústavy. Ja ešte raz opakujem. A zosmiešňujete, dávate tu Sovietsky zväz za vzor alebo všelijaké repliky na túto tému. Prosím vás pekne, to je úplné nepochopenie. Angažovaný občan je najkrajšia kvetina na poli demokracie. Keď odstavíme občana od prípravy ústavy, zámerne od jeho ústavy, nečudujme sa, že nebude tá ústava jeho nikdy. Toto je podstata veci. To všetko, čo tu rozprávate, je o inom.

Prosím vás pekne, televízia, rozhlas, noviny, koľko je tu médií, koľko nosičov na to, aby sa skutočne debatovalo. Nemám na mysli, že zavoláte Jožka a Janka z Hornej, Dolnej do diskusie, ale mohli sa viesť tieto debaty kvalifikovane pred občanmi, aby občania boli takto zatiahnutí. Politické debaty, to sa neuskutočnilo, takže v tomto si absolútne nerozumieme, rozprávate úplne o inom.

Takisto, pán Šlachta, hovoríte, že štát nemá vládnuť, ale slúžiť. Pán Šlachta, takisto si nerozumieme a nebudeme si nikdy rozumieť. Štát sa má starať o blaho občana a rozvíjať spoločnosť. Či to bude robiť slúžením alebo vládnutím, to je druhoradé. Na to je tu tá spoločnosť, aby sa občanovi postarala o to, aby sa zlepšovala jeho kvalita. Takže máme naozaj iné videnie sveta, tak ja sa nedivím vašim pripomienkam.

A pokiaľ ide o Stranu maďarskej koalície, nehnevajte sa, aký cirkus ste urobili pri príprave novely a pri jej schvaľovaní. Veď ste si ešte pred pár hodinami, pred koaličnou dohodou vymieňali toto a toto, robili ste nátlak, vydierali ste. Preto sa o tom hovorí. To vy robíte.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán poslanec Jozef Kalman chce podať procedurálny návrh.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Kalman:

Áno, ďakujem pekne.

Tu sa stále z jednej aj z druhej strany hovorí o maďarskej národnostnej menšine. Niektorí sa vyjadrujú že sa hrá na maďarskú kartu. Som si vedomý toho, že diváci sledujú naše vyjadrovanie a má to vplyv na ich myslenie a konanie. Nechceme, aby sme sa rozdeľovali, ale naopak, hľadali spôsoby približovania menšiny k slovenskému národu. Včera pán Slobodník hovoril o tom, akým spôsobom sa pán Csáky vyjadroval o Slovensku, o slovenskom národe. Vy ste sa z toho smiali, že to hovorí permanentne. Vtedy som vystúpil, že to bude hovoriť dovtedy, pokiaľ pán Csáky nedá jednoznačnú odpoveď, či to napísal, alebo sa tak vyjadroval. Som presvedčený, že pán podpredseda vlády Csáky prišiel práve preto dnes do parlamentu, aby tento moment vyjadril. Preto dávam procedurálny návrh, aby teraz vystúpil a vyvrátil slová pána Slobodníka.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pán kolega.

O procedurálnom návrhu, bohužiaľ, nemôžem dať hlasovať, pretože my nemôžeme pána podpredsedu vlády hlasovaním prinútiť, aby vystúpil.

(Hlasy z pléna.)

Iste, ale o tom sa hlasovať nedá.

(Nezrozumiteľná odpoveď poslanca.)

Ďakujem.

Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Hofbauer.

Pardon, prepáčte, s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Katarína Tóthová.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa K. Tóthová:

Opakujem v inom znení procedurálny návrh pána poslanca Kalmana, a to v znení, že poslanci Národnej rady žiadajú podpredsedu vlády, aby podal informáciu o tom, či sa vyjadrenia pána poslanca Slobodníka zakladali na pravde, alebo uviedol argumenty, ktorými vyvráti stanovisko pána poslanca. Dokladám, že poslanci majú právo žiadať informácie od členov vlády, a preto, pán predsedajúci, vás prosím, aby ste hneď teraz dali hlasovať.

Verím, že pán podpredseda vlády nás tu nebude kŕmiť takými rozprávkami, ako to robil v minulosti, ale presne uvedie argumenty, ktoré vyvrátia stanovisko.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Tento procedurálny návrh možno chápať a možno dať o ňom hlasovať podľa § 38 ods. 1 rokovacieho poriadku. O procedurálnom návrhu sa hlasuje bez rozpravy.

Dámy a páni, prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte o návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Katarína Tóthová.

(Ruch v sále.)

Priatelia, počuli ste teraz návrh pani poslankyne. Hlasuje sa.

Ďakujem.

Prezentovalo sa 50 poslancov.

Konštatujem, že sme nie uznášaniaschopní.

Podľa rokovacieho poriadku budeme pokračovať v rozprave.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Hofbauer a pripraví sa pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

dámy a páni,

predmetom rokovania je novela Ústavy Slovenskej republiky a ja by som sa rád čo najvernejšie držal tejto problematiky. O tom, že Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 je demokratická, komplexná, prijateľná a dobrá, sa vyjadrili orgány Európskej únie, Rady Európy a početní medzinárodní odborníci ešte v predstihu, než táto ústava v roku 1992 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená. Nebudem sa zaoberať tým, kto vtedy hlasoval za, kto hlasoval proti. Bola prijatá naprostou väčšinou prítomných poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky.

Tak ako čas plynul, tak sa preukazovalo, že v ústave sa nachádzajú niektoré slabšie miesta, s ktorými sa nepočítalo, alebo niektoré miesta treba bližšie spresniť. Pravdou je však aj niečo iné, že ústavu podobne ako Bibliu treba čítať s otvorenými očami, s otvorenou mysľou a s otvoreným srdcom. Ústavu Slovenskej republiky jej interpreti nie vždy takýmto spôsobom vykladali, a preto potom vznikali pseudospory a pseudointerpretácie, pseudopodania na Ústavný súd a možnosti interpretácie tak alebo onak a vytvárala sa hmlistá mienka o tom, že ústava je nie dobrá. Nie je to tak. Čas ukázal, že je to ústava demokratická, pluralitná a naprosto vyhovujúca.

Hnutie za demokratické Slovensko potvrdilo záujem na novelizácii ústavy, na malej novelizácii a na vychytanie tých otvorených miest, ktoré v ústavnom dokumente z roku 1992 sa ukazovali buď ako nie jednoznačne deklarované alebo ktoré čas priniesol ako potrebné. To, čo začalo vznikať v koaličnej rade, však nemá s touto novelou ústavy a s malou novelou ústavy spoločné absolútne nič. Vznikol dokument, ktorý bol pripravený na úrovni vyslovene konšpiračnej, uzavretej, a napriek tomu, že spracovatelia nás tu presviedčajú o tom, že ústava sa pripravovala na širokej diskusnej báze, nie je to tak, pretože materiál, ktorý bol predložený do Národnej rady, prakticky poslanci prvý raz videli vtedy, keď ho dostali do svojich poslaneckých skriniek.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, aby pán poslanec mohol vystupovať.

Poslanec R. Hofbauer:

Pred tromi dňami tu vystúpil predseda vlády Mikuláš Dzurinda a jeho hlavnými argumentmi boli argumenty nevyhnutnosti zmeny ústavy z dôvodu nášho vstupu do NATO a do Európskej únie. Ani jedno z týchto tvrdení sa nezakladá na pravde. Česká republika, Maďarská republika, Poľsko stali sa členmi NATO bez toho, že by bolo treba meniť ich ústavný systém, ktorý sa nijakým spôsobom nelíši od nášho ústavného systému. Čiže toto tvrdenie je úplne nezmyselné.

Ďalším nezmyslom je to, ako keby nám budúci týždeň hrozil alebo črtal sa vstup do severoatlantického obranného spoločenstva. Ak sledujete politickú scénu, predstavitelia NATO ani hmlisto sa nevyjadrili o členstve Slovenska v tejto aliancii, práve naopak, ostávali veľmi zdržanliví a nijakým spôsobom slovenské nadbiehanie zo strany vládnej koalície ani nedementovali, ani nekomentovali, nepotvrdili, nevyvrátili. Nechali to na báze mlčania. Čiže argumentácia naším urýchleným vstupom do NATO jednoducho neexistuje.

Ešte výraznejšia takáto situácia je s nekonečnou argumentáciou o vstupe Slovenskej republiky do európskych spoločenstiev. V súčasnosti už nikto si netrúfa spomínať to, čo Mikuláš Dzurinda v predvolebnej kampani uvádzal o našom vstupe v roku 2001 a 2002. Dnes rok 2005 je naprosto hmlistý a skôr sa zdržanlivo vyslovuje horizont po roku 2010. Čiže ani tento argument tvrdenia, urýchľovania vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie neobstojí ako argument, ktorý by si vyžadoval zmenu ústavy.

Príprava tejto novely ústavy, ako je tu predkladaná, sa preliala nie do formy dialógu, ale do formy politického vydierania, a to predovšetkým tých, ktorí tento štát nechceli. Spomeňme si na vystúpenia jednotlivých členov vládnej koalície korunované predsedom vlády Mikulášom Dzurindom, ktorý s pokojnou tvárou odmietol médiám podať informáciu, o čom sa rokovalo v príprave predkladania novely ústavy, k akým záverom sa dospelo, aká strana s akými názormi vystúpila, s akými požiadavkami, v čom sa ustúpilo požiadavkám Strany maďarskej koalície. Argumentácie, že novela ústavy bola prerokovaná a verejnosť s tým bola oboznámená, sú úplnou lžou, nie dezinformáciou, ale totálnou lžou, pretože všetky tieto rokovania mali parametre konšpiračných stretnutí s prísne utajenými výstupmi, kde o šovinistických ultimátach maďarských extrémistov sa hlboko mlčalo. Do dnešného dňa predseda vlády o tomto nepodal informáciu ani občanom tohto štátu, ani poslancom Národnej rady.

Čo vieme o rokovaniach účasti podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára, poslanca Miklósa Duraya v Budapešti na rokovaniach "Maďarsko a Maďari" 20. februára 1999? Iba to, čo uniklo z maďarských kanálov, a to, že tento inštitút sa na tomto rokovaní transformoval na vládny inštitút, ktorý už nie je občianskou iniciatívou, ale je zastrešený priamo predsedom maďarskej vlády. Na týchto rokovaniach ďalej sa zúčastňoval podpredseda Národnej rady Bugár aj v nasledovných rundách. Posledné kolo tohto rokovania bolo 14. decembra roku 2000. Čo o tomto v Národnej rade podpredseda Národnej rady povedal, ako informoval verejnosť a čo o tomto vie vláda? Absolútne nič. Takže ak Strana maďarskej koalície tu tvrdí, že je lojálna s vládou a lojálna s ústavou, hovorí pravdu, ale je lojálna s maďarskou ústavou a korektná s požiadavkami a postojmi maďarskej vlády, ktoré tlmočí v Budapešti ako legitímny predstaviteľ inštitútu "Maďarsko a Maďari" Béla Bugár.

Čo verejnosť vie o rokovaní v októbri v Piešťanoch, ktoré sa konalo opäť za hermeticky zavretými dverami a kde slovenskú stranu reprezentovali predseda vlády Mikuláš Dzurinda a podpredseda Národnej rady Béla Bugár? Čo vieme, čo dohodli a čo boli predmety rokovania za prítomnosti veľvyslanca Spojených štátov Spielvogla v Bratislave, za prítomnosti veľvyslanca Slovenskej republiky v USA Martina Bútoru, ale predovšetkým za prítomnosti bývalého veľvyslanca Spojených štátov amerických na Slovensku Ralpha Johnsona a súčasného chargé d'affaires Douglasa Hengela? Čo bolo predmetom rokovaní týchto stretnutí a tohto konzultačného stretnutia, ako uvádzal predseda vlády Slovenskej republiky? Nevieme o tom nič. Moja hypotéza je, že si rozdali karty pred rokovaním o ústave a všetko nasvedčuje tomu, že predovšetkým sa tam rokovalo o rozdaní zvyšku strategických podnikov ekonomického priestoru Slovenskej republiky.

Mikuláš Dzurinda sa vyjadril, že v tom okamihu, keď uvidí na tejto tabuli 90 hlasov za novelu ústavy, tak spustí sa mechanizmus zmeny usporiadania štátu a reorganizácia štátnej správy. Čo o týchto dvoch stupňoch verejnosť vie a čo o tomto vieme my v poslaneckej snemovni? Do dnešného dňa ja ako poslanec nemám k dispozícii absolútne žiadny návrh zo strany vládnej koalície ani zo strany vlády o týchto dvoch krokoch.

Nie je známe, akým spôsobom má byť usporiadanie štátu, pokiaľ nemám brať na vedomie maľovanky, s ktorými z času na čas na televíznej obrazovke vystupuje Viktor Nižňanský, ktorý sám seba deklaroval za experta v tejto veci a ktorý bol poverený vládou na dominantné vystupovanie v tejto záležitosti. Tam som sa mohol nanajvýš dozvedieť, že miesto súčasných ôsmich krajov sa počíta s dvanástimi, bez zdôvodnenia, prečo osem je zlé a prečo dvanásť je dobré. Nič sme sa nedozvedeli o tom, ako majú prebiehať hranice týchto nových dvanástich územných celkov, prečo majú prebiehať tak, a nie inak. A čo oprávňuje vôbec vládu a predkladateľov, aby sa zaoberali tým, čo jednoducho nie je programom, pretože reforma štátnej správy si vôbec nevyžaduje reformu územia Slovenskej republiky? To si vyžadujú iné požiadavky, to si vyžadujú predovšetkým požiadavky Strany maďarskej koalície. Tie požiadavky sú zobrazené presne na tomto obrážteku, pretože navrhovaná novela sleduje nič iné, ale hranicu Viedenskej arbitráže z roku 1938 etnicky ohraničeného územia obývaného etnickými Maďarmi, občanmi Slovenskej republiky. Tak to je k otázke, čo nadväzuje na predkladanú novelu ústavy.

Naša vláda v predchádzajúcich rokoch bola osočovaná, že dostáva demarše a výhrady, čím sa dokumentovala údajná nesprávnosť našej ústavy, neprijateľnosť nášho vládnutia a nedemokratickosť usporiadania Slovenskej republiky na základe ústavného systému. Nuž dovoľte, aby som osviežil vašu pamäť aj takými údajmi, ktoré si možno nepamätáte, alebo ktoré si, čo je pravdepodobnejšie možné, pamätať nechcete. Pamätáte si na list Vasila Hudaka, šéfa inštitútu Východ - Západ do Spojených štátov amerických pred voľbami v roku 1994? Toto vari 50-stranové memorandum dávalo americkej strane presný návod, čo má robiť, čo nemá robiť vo vzťahu k Mečiarovmu HZDS, ako má vystupovať, ako má pristupovať k volebnej kampani a aké má predovšetkým robiť následné kroky, pretože toto memorandum vyjadrovalo zdesenie, že všetko nasvedčuje tomu, že HZDS po voľbách vyhrá a vládu zostaví.

Pamätáte si na list z decembra 1994 po parlamentných voľbách, ktorý dostal Michal Kováč vo veci údajne neslobodných médií z Organizácie pre ochranu žurnalistov z New Yorku? Pripomeniem vám inú udalosť. Krátko pred týmto listom do Spojených štátov do New Yorku cestoval Vladimír Mitro a potom, čuduj sa svete, krátko na to prišiel tento kýžený list. Je to náhoda? Odpoveď nechávam na vašu predstavivosť. Organizácia na ochranu novinárov v New Yorku nie je žiadna organizácia svetová, pretože združuje výlučne amerických predstaviteľov politickej scény a táto organizácia je výlučne financovaná americkými kruhmi blízkymi vládnucej moci. Taký je fakt, kto tomu neverí, poskytnem mu informácie o tejto organizácii. Som totiž jej členom.

Pamätáte si na demarš štátov Európskej únie a demarš Spojených štátov amerických tak, ako bol zaslaný slovenskej vláde Vladimíra Mečiara? Je verejným tajomstvom, že tieto demarše boli pripravované na európskej pôde za účasti vládnych predstaviteľov a politických predstaviteľov slovenskej scény. To je presne otázka servilnosti a donášačstva, o ktorej tu hovoril Peter Baco. Na týchto rokovaniach s vtedajším americkým veľvyslancom Theodorom Russelom predsa boli prítomní Brigita Schmögnerová, Pavol Demeš, Milan Kňažko a, aká zhoda okolností, aj Béla Bugár. To sú historické fakty, pretože z týchto rokovaní unikli diskrétne informácie a do dnešného dňa, si myslím, že si tí ľudia hlavu lámu, akými kanálmi. Je to vec organizátorov a vec predovšetkým tých, ktorí sa na týchto rokovaniach zúčastnili.

Pamätáte si na skutočnosť, že únosu Michala Kováča mladšieho predchádzala misia Jána Čarnogurského do Nemeckej spolkovej republiky, kde mal rokovanie s ministrom pre spravodajské služby Schmidtbauerom? Myslím si, že nie je nijakým prekvapením, ak opäť potvrdím, že na tejto ceste bol prítomný aj pán Béla Bugár. Túto cestu mi potvrdila nemecká veľvyslankyňa pani Heike Zenker. Takže to opäť nie je žiadne tajomstvo.

Pamätáte si na obrovské osočovania ohľadom výbuchu automobilu s Róbertom Remiášom, ktorý niesol precízny rukopis zahraničnej spravodajskej rozviedky? To nebola amatérska práca nejakého slovenského fušera s tritolom. A pamätáte si na takú drobnosť, že pokiaľ svedok Buberník mal vyjadrenie opačné ku svedkovi Fegyveresovi a ku Róbertovi Remiášovi, tak aká zhoda okolností, zahynul v automobile na Záhorí, kde ho našli zhoreného v aute hlboko v lesoch.

Pamätáte si na nekonečné cesty Maxa van der Stoela na Slovensko, ktoré vždy nasledovali po predchádzajúcom stretnutí a po predchádzajúcich lamentáciách pánov Miklósa Duraya a Bélu Bugára u tohto vysokého komisára Európskej únie? Dámy a páni, a pamätáte si aj to, že celé vedenie Európskej únie muselo odstúpiť pre lobistické, klientelistické škandály a tomuto pánovi van der Stoelovi prezident Slovenskej republiky odovzdal vysoké štátne vyznamenanie? Ozaj, za čo?

Dámy a páni, hovorím o ústave, pretože ústava nadväzuje krok za krokom na to, čo súčasná vládna koalícia robí. A čo robí? Súčasná vládna koalícia likviduje túto štátnosť ekonomicky. Žiadna vláda v žiadnom štáte na svete nevzdáva sa prirodzených monopolov, od ktorých závisí existencia suverenity a zvrchovanosti štátu. Výlučne Dzurindova vláda sa zbavila štátnych telekomunikácií a dali ich k dispozícii inému štátu. Toto je krok absolútne bezprecedentný. Výlučne Dzurindova vláda sa zbavila ústrednej bankovej inštitúcie Slovenskej sporiteľne, ktorá disponuje vkladmi väčšiny obyvateľov tohto štátu. To znamená, že táto vláda vedome a zámerne sa zbavuje bankových inštitúcií svojho vlastného štátu. Výlučne Dzurindova vláda oznamuje tohto roku rozpredanie dopravných podnikov, rozpredanie tranzitných líniovodov inému štátu, plynovodov a ropovodov, rozpredanie energetiky.

Ale pozor, to nejde len o energetiku. Najväčším dlžníkom energetiky sú slovenské Železnice. A prečo sú dlžníkmi? Lebo vláda neplní zákonné opatrenia vo veci plnenia výkonov vo verejnom záujme. Vláda zámerne dostáva Železnice do hlbokého prepadu voči energetike a ten, kto kúpi energetiku, sa stane súčasne s energetikou vlastníkom aj celej železničnej tranzitnej siete na území Slovenskej republiky vrátane širokorozchodnej trate a všetkých medzinárodných prekladísk.

V tomto roku sa majú privatizovať aj vodné zdroje pitnej vody na území štátu. Tak vám predvediem, ako vyzerá návrh maďarskej koalície na vytvorenie akciových spoločností za účelom privatizácie vodných zdrojov. Porovnajte si túto mapku s mapkou Viedenskej arbitráže. Tým červeným olemovaným v mojej ľavej ruke je návrh maďarskej koalície na zriadenie vodárenských spoločností pre ich predaj. A porovnajte si priebeh tejto hranice s mapkou Viedenskej arbitráže. Je identický. Tak o čom sa tu chcete baviť, že ide o náhodné veci? Nejde o náhodné veci. Tu všetko so všetkým súvisí.

No a posledná bodka za vetou, ktorá by doriešila túto vec, je, samozrejme, legislatívne zlikvidovanie tejto štátnosti a na to treba ústavnú zmenu. Táto ústavná zmena sa tu práve prerokúva, máte ju všetci prítomní na stole, pretože ani prístupová cesta do atlantického spoločenstva, ani naše úsilie o vstup do Európskej únie nevyžaduje takúto dokumentáciu, ktorá zo strany vlády vlastne ani nie je žiadna, lebo je to poslanecký návrh štyroch koaličných poslancov.

Ako je možné, že novelu ústavy nepredkladá vláda? Čo sa za to hanbí alebo sa nevedela dohodnúť koalične? Ak štát nemá alebo ak národ nemá svoj vlastný štát, tak je prirodzené, že ústavu pripravuje elita, národná elita, politická elita tohto národa, ktorá ide ustanoviť svoj vlastný národný štát. Tak sme postupovali v roku 1992 a v rámci tej elity boli obsiahnutí všetci ústavní právnici a odborníci bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, absolútne všetci. Takto ústava bola aj prerokúvaná. Ale aká elita pripravovala túto ústavu, ktorá je teraz predkladaná? Vybraná zostava 4 poslancov predkladá návrh novely ústavy, ktorá nie je novelou ústavy, ale je inou ústavou pre iný štát. Tento fakt si vyjasnime.

Dosiaľ bol predložený návrh zo strany týchto štyroch výlučne koaličných predkladateľov, ktorý obsahuje 92 bodov. Ale vláda pripravila pripomienky k tomuto materiálu, ktorý obsahuje tento materiál - 62 pripomienok. Predvčerom vystúpila Strana maďarskej koalície s pripomienkami, kde predkladateľ pán Fehér oznámil, že ide o pripomienky Strany maďarskej koalície, neskôr sme sa dozvedeli, že nie Strany maďarskej koalície, ale vládnej koalície. A toto bolo dokumentované aj podpismi 15 poslancov. Je to veľmi čudný stav, pretože medzi týmito 15 podpismi na prvých štyroch miestach sa nachádzajú tí istí, ktorí vlastne sú predkladateľmi toho kľúčového materiálu, o ktorom tu rokujeme. Tak teraz páni Kresák, Orosz a Šimko pripomienkujú v rámci Strany maďarskej koalície svoj vlastný návrh zmeny Ústavy Slovenskej republiky. To akú šaškáreň, aký cirkus tuná hráte s občanmi Slovenskej republiky a s poslaneckou snemovňou?

Veľa tu odznelo výhrad a pripomienok na tému, že my strašíme. Nestrašíme, len berieme na vedomie fakty, ktoré sú, a musíme ich brať so všetkou dôslednosťou.

Na rozdávanie strategických pilierov tohto štátu, čím sa tento štát vlastne rozváľa - lebo štát, ktorý nemá ekonomiku vlastne je čím? -, vláda sa pripája ďalšími kolami, zánikom všetkých štátnych fondov, všetkých: Štátneho fondu ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, našu pôdu netreba zveľaďovať, Štátneho fondu zveľadenia lesa, ani lesy netreba zveľaďovať podľa názoru tejto vlády, Štátneho vodohospodárskeho fondu, ani to netreba, aj keď všetky vodné zdroje sa nachádzajú podľa tejto mapky na tom území Viedenskej arbitráže, Štátneho fondu trhovej regulácie, však to už vidíme teraz na vlastnej koži, že Slovensko musí dovážať mäso, Slovensko musí dovážať základné potraviny, kŕmne obilie, kedysi sme to exportovali. Táto vláda ruší Štátny fond životného prostredia, takže zbytočne tu hrmotne vystupoval včera poslanec za Stranu zelených o tom, ako bude chrániť a obraňovať záujmy Slovenska vo sfére životného prostredia. Nebude, vôbec nebude, pretože ten istý poslanec hlasuje za zrušenie Štátneho fondu životného prostredia. Takže čo za klamstvá tu hráte s občanmi a s poslancami. Rušíte Štátny fond zdravia, Štátny fond telesnej kultúry, Štátny fond kultúry Pro Slovakia - Načo slovenskú kultúru na Slovensku? -, Štátny fond rozvoja bývania, dámy a páni. Chápem, prečo včerajší poslanec za Stranu zelených obhajoval tie jaskyne. Tam budú Slováci bývať podľa tejto vlády.

A veľmi vážne veci - Štátny fond cestného hospodárstva -, dámy a páni, toto je mimoriadne závažné, ktoré sa ma týka ako bývalého ministra dopravy, pretože na takomto princípe všetky vyspelé európske štáty budujú a zveľaďujú svoj cestný a diaľničný fond. Ak Slovenská republika túto cestu opustí, deklaruje iba to, že opúšťa cestu budovania modernej infraštruktúry. Však aj načo?

V rámci debaty a rozpravy o novele ústavy tuná donekonečna odznievajú historky o strašení Maďarmi. Ja nestraším Maďarmi. Mne to netreba. Moja rodina je tak národnostne a religiózne zmiešaná, že snáď s výnimkou šiitských moslimov máme obsiahnuté medzi sebou všetky komunity, ktoré žijú v strednej Európe. A ak niekto hovorí, že je etnicky čistý Maďar, tak dovoľte, aby som sa zasmial, pretože to tak nemôže ani existovať. Tým nechcem, samozrejme, znevažovať skutočnosť, ak sa niekto hlási k príslušnej národnosti, s ktorou sa stotožňuje. Ja tiež som stotožnený so slovenskou národnosťou.

Takže, dámy a páni, ja len sledujem aj niečo ďalšie, veľmi podstatnejšie, čo sa deje za našou južnou hranicou v oblasti médií, v oblasti politiky, v oblasti vládnej sféry. To je bičovanie maďarskej verejnej mienky traumou Trianonu, ranou Trianonu, trianonskou krivdou, trianonskou nehoráznosťou, trianonským zbedačením maďarstva, trianonským zotročením maďarstva, to je donekonečna omieľanie toho istého, čo v roku 1938 mojich rodičov dohnalo k úteku z Košíc pred Horthyovskou armádou. Takéto čosi sa na Slovensku pripravuje. A nevidí a nepočuje to iba ten, kto o tom vie - asi s tým súhlasí - alebo kto to počuť nechce. Takže vy mne nehovorte o strašení maďarskou kartou. Čo iné bolo slávnostné pochovávanie do maďarskej pôdy vojnového zločinca Miklósa Horthyho? Ako je možné, že maďarská strana oficiálne predkladá návrh na pomenovanie mosta zo Štúrova do Ostrihomu na most Jánosa Esterházyho, vojnového zločinca z fašistickej éry Miklósa Horthyho. To je kriesenie mŕtvych zlých duchov, o ktorých sme sa domnievali, že sú mŕtvi, ale oni ožívajú. A toto treba zobrať na vedomie s plnou zodpovednosťou, kto to myslí s týmto štátom seriózne, korektne a zodpovedne.

Nie je možné súhlasiť s touto novelou ústavy, ktorá nie je novelou ústavy, ale je ústavou iného štátu. Z veľkého množstva dôvodov prebehnem veľmi rýchlym tempom cez to, pretože brilantným spôsobom toto analyzoval náš poslanec Peter Brňák, na ktorého vystúpenie ste si nedali námahu ani vypočuť ho, a preto ťažko je možné s tým debatovať. S hluchým, nemým, slepým a neprítomným rokovať sa nedá. Nie ste tu. Nakoniec to dokumentujú aj vaše lavice.

Článok 7: "Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi." To je o čom? V ktorej ústave iného európskeho štátu sa takáto čudesná dikcia o zrušení vlastnej štátnosti alebo fúzii s iným štátom nachádza? Medzinárodné zmluvy ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť pred jej zákonmi. To znamená, že všetky ratifikované zmluvy majú vyššiu váhu ako zákony a ústava vrátane, ale pozor, v poslaneckých pripomienkach už je uplatnená aj požiadavka na rozšírenie do sféry občianskych práv občanov. V čom sa táto novela ústavy teda ide zaväzovať? Ku jednostrannému podriadeniu sa voči iným štátom za stavu, že reciprocita neexistuje, pretože nevieme, o aké štáty ide, a nevieme, o aké zmluvy ešte v budúcnosti, ktoré sa budú uzatvárať. Prečo toto treba dávať ako bianko šek do ústavy?

Miesto "štátnych orgánov" a "orgánov územnej samosprávy" sa nahrádzajú slová textáciou "orgán verejnej moci". Vie mi niekto povedať, čo to sú "orgány verejnej moci"? Vyjasnilo sa mi hodne, keď som si preštudoval stanovisko tu citovanej pani Pufflerovej, ktorá uvádza, že ide o záujmové korporácie, občianske združenia a nadácie. Srdečná vďaka. Takže k štátnym orgánom a k orgánom územnej samosprávy sa pričlenia aj všetky iniciatívy z kepienka pána Demeša a pani Wolekovej. To je skutočne skvostný objav.

Článok 64 o územných celkoch nejdem podrobne rozoberať, pretože to podrobne rozobral Peter Brňák. Podstatou tejto veci je táto skutočnosť. Slovenská republika sa ide rozložiť na 12 enkláv, ktoré majú tvoriť akési vzájomné spoločenstvo. Tieto enklávy majú deklarované práva, ale nemajú deklarované vzájomné povinnosti ani voči štátu, ani štát voči nim. To, čo sa prijme na úrovni týchto 12 enkláv, nie je možné korigovať na žiadnej úrovni. Ak si uskutočnia referendum, to referendum je uskutočnené. Niet sily, ktorá by ho zrušila, a niet problémov, aby takéto referendá sa neuskutočnili, aby sa opäť neobnovila táto zelená plocha, ktorú tuná pán Palko označil za územie určené na zalesnenie, samozrejme, nie. Vieme, o čo ide.

Postup zlučovania, postup národného zjednocovania a postup posilňovania štátnosti prebehol v 19. storočí aj v Taliansku, aj v Nemecku. V Taliansku sa to volalo risorgimento. V súčasnosti sa na Slovensku prezentuje ako skvelý objav, opak risorgimenta - roztrieštenie. To nie sú náhodné kroky a to nie sú náhodné túžby. To nakoniec deklaruje článok 55 novely, kde "vyššie územné celky majú plné oprávnenie združovania sa s inými vyššími územnými celkami", textácia novely neuvádza vnútroštátnosť, čiže aj so zahraničnými. Nie je problém, aby Spiš sa združoval s Poľskom, tak ako 300 rokov spišské mestá boli pod poľskou správou, alebo aby sa južné Slovensko združovalo s Györom a Salgótarjánom na južnej strane. Žiadny mechanizmus v novele ústavy zabudovaný na zabránenie tomuto neexistuje.

Vynechávam tie veci, ktoré považujem za menej podstatné, ale za podstatnú považujem otázku mandátu poslanca, otázku trestného stíhania poslanca za občianskoprávne kroky a v trestnoprávnej skutočnosti po uplynutí mandátu. Považujem za nezmysel jedno aj druhé. Výkon poslaneckého mandátu je špeciálny, veľmi špecifický a vyžaduje si aj špecifické prístupy. Tým nechcem obhajovať prípady, keď opitý poslanec zrazí človeka, spôsobí mu ťažký úraz a ujde, alebo tam ostane a je tak opitý, že nevládze ani ujsť, nie. To nie je podstatou a cieľom poslaneckého mandátu a poslaneckej imunity. Ale poslanecká imunita sa musí vzťahovať na výkon poslaneckej funkcie poslanca, tak ako je to vo všetkých civilizovaných štátoch vo svete, nie menej, ale ani nie viac. Nie je mysliteľné, aby pán Langoš, ktorý sa toľko oháňa zrušením poslaneckej imunity, bol dva razy oslobodený za hrubé dopravné priestupky, ktorých výsledkom boli ťažké dopravné nehody. Takže o čom sa to bavíme, o akej korektnosti?

To isté sa týka problematiky vzťahu rozširovania kompetencií prezidenta, Národnej rady a vlády. V bode 33 sa uvádza, že Národná rada je kompetentná rokovať po skončení vojny o uzavretí mieru. Moja otázka znie: To predpokladáte konanie vojnového konfliktu, aby ste mohli následne uzatvárať mier? Táto dikcia je nezrozumiteľná, pretože po vojnovom konflikte mier diktuje víťaz, a nie garnitúra, ktorá vojnu prehrala.

Dámy a páni, vy vyslovujete požiadavku v novele, že Národná rada má právo vysloviť súhlas s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Ste si vedomí, o čo ide? Súhlas 38 poslancov stačí na to, aby tento štát bol vojensky okupovaný bližšie neurčenými vojenskými silami ktoréhokoľvek iného štátu alebo vojenského zoskupenia.

Z prezidentských právomocí sa vypúšťa obrovské množstvo a z prezidenta sa stáva formálna bábka, ktorá má iba niektoré právomoci, aj to ale nie záväzné. Celý rad bodov sa končí tým "a vykonáva ďalšie úlohy, ak to ustanoví zákon". To je napríklad právomoc Národnej rady alebo prezidenta. To znamená, že zmenu ústavnej kompetencie je možné dodatočne dorábať jednoduchými zákonnými formami, neústavnými. Na to nepotrebujete 90 hlasov, to už stačí tých 38, pretože 38 je polovica zo 76, čo je nevyhnutná menšina alebo väčšina, aby vôbec Národná rada mohla začať rokovať.

K otázke referenda. "Prezident sa môže obrátiť na Ústavný súd a Ústavný súd rozhoduje", v akom časovom limite, novela neuvádza. Ústavný súd teda môže rozhodovať o návrhu na referendum rok, päť rokov, desať rokov, sto rokov, nie je to ohraničené. Takýmto spôsobom vlastne akákoľvek referendová iniciatíva je umŕtviteľná.

"Prezident zastupuje slovenskú vládu navonok a dohodovanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu alebo na jej jednotlivých členov." Nám to už predviedol tu minister Kukan, keď v januári v dvojmesačnom predstihu súhlasil s preletmi bombardovacích lietadiel vzdušným priestorom Slovenskej republiky. Uviedla to agentúra REUTER a nemám dôvod tejto renomovanej agentúre neveriť.

Preskakujem ďalšie body, ktoré podrobne spomenul poslanec Peter Brňák, ale pozastavujem sa pri bode 55, 56 článku 119, ktorý považujem za veľmi zaujímavý a na ktorý treba upriamiť pozornosť: "Vláda rozhoduje o súhlase s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky," teraz počúvajte, "na účel humanitárnej pomoci, na účely vojenských cvičení, na účely mierových pozorovateľských misií," takže už táto koalícia vopred pripúšťa potrebu mierových pozorovateľských misií, ozbrojených síl na území, humanitárnych pomocí KFOR, SFOR ako v Bosne, ako v Kosove, a ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon - opäť rozšírenie ústavných právomocí jednoduchou formou jednoduchého zákona, bianko šek.

"Vláda, ak to ustanoví zákon, je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení medzi európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na strane jednej a Slovenskej republiky na strane druhej." Vstup do európskeho spoločenstva netýka sa náhodou všetkých občanov tohto štátu, netýka sa náhodou poslaneckého zboru, parlamentu? To ostáva v rukách M. E. S. A. 10 a súčasnej koalície?

Posilnenie postavenia Ústavného súdu: "Ústavný súd môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, prípadne niektorých častí, ustanovení, ak ich ďalším uplatňovaním," a teraz počúvajte dobre, "môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd," to beriem, ale "ak hrozí značná hospodárska škoda," to je čo, a do tretice "alebo iný vážny následok." Iný vážny následok je hocičo. Čiže Ústavný súd môže ľubovoľný legislatívny dokument zablokovať a držať ho bez obmedzenia časového ohraničenia, pretože nič také sa v novele ústavy jej štyroch autorov nenachádza.

Konečne v bode 71 bez akéhokoľvek zdôvodnenia predkladatelia dávajú návrh na rozšírenie Ústavného súdu z 10 na 13 sudcov. Nie je nič známe o tom, že 10 sudcov je málo, že 13 sudcov treba, že je to optimálne množstvo alebo je to zbytočné množstvo. Čo som sa mal možnosť rozprávať s bývalým predsedom Ústavného súdu, vyslovil názor, že tých 10 sudcov v súčasnosti je viac ako postačujúcich. Ale za tými ďalšími tromi poslaneckými teda kreslami ústavných sudcov nie je ťažko vidieť pánov Kresáka, Orosza a Šimka. Bolo by to dôstojné zavŕšenie ich právnickej kariéry, keby sa uvelebili na 12-ročné obdobie do stoličky ústavných sudcov.

Ale súčasne tá istá novela ústavy politicky vlastne likviduje súčasné vedenie Najvyššieho súdu, pretože formou retroaktivity, prijatím novely sa zbavuje vedenia predseda Najvyššieho súdu, ktorý týmto spôsobom nebol odvolaný v decembri na impulz Jána Čarnogurského, tak bude odvolaný prijatím tejto novely, retroaktívne, protiprávne a protiústavne. Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá má byť nezávislým orgánom, je skutočne impozantné dielo. Má sa skladať z 8 sudcov, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. To je, prosím vás, kto? To je nejaká valná hromada, akciová spoločnosť, dozorná rada alebo jeden z dvoch spolkov, ktoré existujú a z ktorých každý tvrdí, že je ten pravý? Títo volia ôsmich, jeden je predsedom Najvyššieho súdu. Troch volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky čiže, v reči slovenskej, koaličná rada. Teda koaličná rada rozhoduje o všetkom. Ďalších troch členov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky čiže opäť koaličná rada, pretože prezident bol zvolený na základe rozhodnutia koaličnej rady. Nuž a troch členov vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky, štvrtý raz koaličná rada. Tak to je teda Súdna rada Slovenskej republiky?

V bode 89 sa uvádza "zavedenie inštitútu verejného ochrancu základných práv a slobôd". Takže moja otázka k tejto veci je: Ak je verejný ochranca, bude aj ustanovený neverejný ochranca? A ak je verejný ochranca, bude tajný alebo konšpiračný alebo aký iný ochranca? Akými je vybavený právomocami? Žiadnymi, vôbec žiadnymi, to je iba výborne platená stolička pre vybraného človeka, ktorý nemá žiadnu právomoc. A on ju vlastne ani nechce mať, načo by ju mal. Kompetenciu verejného ochrancu základných práv a slobôd plne pokrývajú súdy a prokuratúra. Tu netreba zavádzať žiadny nový prvok, a to tým skôr, že nie je vybavený tento inštitút žiadnymi právomocami v tejto oblasti. Dotknem sa časov minulých a kolegov z SDĽ, možno im to pripomenie niečo. Niečo takéto už v socialistickom Česko-Slovensku sme mali. Volalo sa to trošku ináč, Výbor ľudovej kontroly. Ten tiež mal ďalšie dva tucty svojich podpredsedov, Výboru ľudovej kontroly, a mal rovnakú právomoc, ako bude mať tento verejný ochranca základných práv a slobôd.

Prednedávnom som mal možnosť navštíviť škandinávske krajiny, kde sme sa intenzívne interesovali o postavenie ombudsmana, pretože o tento post ide. Potvrdili, že je to dobre platená neškodná funkcia, kde si kamaráti odkladajú svojich kamarátov, aby bez problémov mohli dožívať. Ak Slovenská republika má na takúto funkciu, nech to vládna koalícia dokumentuje vrátane toho, z akých zdrojov má byť financovaná.

Toto boli v stručnosti moje pripomienky ku predkladanej novele ústavy, ktorá nie je novelou ústavy, ale je to iná ústava, pre iný štát. Tí, ktorí ju predkladajú, dobre vedia, o čo ide. Prijatím tohto dokumentu v podstate sa zavŕši proces rozprášenia Slovenskej republiky takou nenásilnou formou. Strategické podniky sa rozdajú do zahraničia, územie sa rozbije na 12 enkláv, ktoré sa medzi sebou budú hašteriť. A pokiaľ sa budú hašteriť veľmi, tak sem prídu mierové zbory, na ktoré si súčasná koalícia osvojila právomoc ich sem pozvať.

Tým, že ste vylúčili z prípravy dokumentu tie sily a hnutia, ktoré vlastne boli za vznikom tohto štátu, sami ste sa podpísali pod to, že dokument, ktorý pripravujete, je vlastne dokument opačného znamienka. A ako dokument opačného znamienka bude mať aj takúto platnosť, vy si nerobte ilúzie, že tento dokument bude braný občanmi Slovenskej republiky ako dôveryhodný a platný. On bude mať presne takú platnosť, akú platnosť mala Mníchovská dohoda. A verte tomu, že sa dožijeme času, pokiaľ ho prijmete, že bude mať nulitnú účinnosť od samého začiatku, pretože bol pripravený za konšpiračných podmienok, za zavretými dverami, za spolupráce s cudzími zahraničnými záujmami a službami, bez prediskutovania ako vo vládnej, opozičnej sfére politickej, tak aj s občanmi Slovenskej republiky. A bolo to predhodené ako sústo, kto to neprijme, nie je demokrat. Pravdou je opak.

Prihováram sa všetkým poslancom, ktorí Slovensko vnímajú ako svoju vlasť. Uvažujte, ako budete hlasovať, pretože od toho bude závisieť, či tá vlasť bude vyzerať takto alebo bude vyzerať bez toho vyčiarkovaného územia, pretože táto dokumentácia, ktorá je tu predložená, otvára priestor na postup, ktorý nemá iné označenie ako kosovizácia. Za kosovizáciou už nasledovali len všetky následné kroky, ktoré si dobre pamätáme vrátane leteckého a raketového bombardovania a následného príchodu "mierových zborov", ktoré táto vládna koalícia prejudikuje prijatím tejto novely ústavy.

Ďakujem vám za pozornosť a želám pozorné zamyslenie nad všetkým, čo ste tu počuli, bez ohľadu na to, čo teraz pán Kresák ako jediný ústavne pomazaný odborník na moju adresu tu prednesie.

Takže ešte raz ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP