Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán vicepremiér.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Ja som nebol pri tom a nepamätám sa presne, na akú otázku pán premiér odpovedal, ale my sme tvrdili, že po tom zvýšení, po tých zvýšeniach, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 1999 a 2000, nedôjde k zvýšeniu nad rámec rastu nákladov a inflácie. A to by som rád zdôraznil, pretože zvýšenie cien elektrickej energie, plynu, tepla, nájomného a cestovného, ku ktorému došlo k 1. 2., k 1. februáru tohto roku, bolo zvýšenie v tých intenciách, o ktorých sme hovorili, len, samozrejme, to zvýšenie je vyššie, ako sme predpokladali predtým z dvoch hlavných dôvodov. Prvý je vývoj svetových cien plynu a ropy a druhý je vývoj kurzu dolára oproti euru. To sú veci, ktoré sú mimo pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, ktoré jednoducho nevieme ovplyvniť a ktoré sa museli preniesť aj do nákladov tu u nás na Slovensku. Takže v tomto zmysle platí záväzok vlády, že nezvyšujeme ceny v rokoch 2001 - 2002 nad rámec rastu nákladov a nad rámec vývoja inflácie, len ten rast nákladov je ovplyvnený aj vecami, ktoré sú mimo nášho dosahu.
Čo sa týka toho zvýšenia, výšky zvýšenia, či je to o 500 korún, ja zatiaľ nemám žiadne dôkazy a žiadne prepočty, ktoré by potvrdzovali, že ten odhad nebol reálny. Teda sú to odhady, ktoré sú urobené Štatistickým úradom, ale aj inými inštitúciami, ktoré potvrdzujú, že to zvýšenie je, teda bude také, aké sme predpokladali. Pri autobusoch, konkrétne žiackeho, tam naozaj došlo k vyššiemu zvýšeniu, ale nie v dôsledku toho, že by nebolo rešpektované to, čo vláda rozhodla. My sme dokonca ex post ešte znížili, to zníženie zmenšili, zníženie úľavy na žiacke lístky, ale ten dôvod, prečo došlo k vyššiemu na niektorých trasách, treba povedať, najmä na krátkych, k vyššiemu, ako je 80-percentné zvýšenie cestovného pri zľavnených lístkoch, bol ten, že doteraz do 1. februára nebol najmä na tých spojoch na krátke trate využitý celý priestor, ktorý bolo možné použiť pre cenu cestovného žiackych lístkov. Jednoducho ten priestor bol väčší, ako bol využitý mnohými prepravcami, dnes sa tento priestor využil vo väčšej miere, preto došlo oproti skutočnosti k vyššiemu nárastu v niektorých prípadoch, ako je tých 80 percent.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku predsedovi vlády položil pán poslanec Jozef Zlocha. Otázka znie: "Je zápis v Obchodnom registri dôvodom na uplatňovanie si práva vlastníkov prostredníctvom bezpečnostnej služby?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, táto otázka, tak ako je položená, nie je dostatočne jasná, preto nie je možné na ňu presne odpovedať. Je potrebné, aby ste doplnili túto otázku, ak na ňu mám odpovedať, o nasledovné veci. Po prvé, aký druh zápisu do Obchodného registra máte na mysli? Či teda ide o prvozápis alebo o zmenu konkrétneho zápisu. Po druhé, ako sa tento zápis do Obchodného registra dotýka vlastníkov, t. j. aká je súvislosť medzi zápisom a vlastníkmi, a po tretie, o uplatňovanie akých práv uvedených vlastníkov ide.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec J. Zlocha:
Samozrejme, pán predsedajúci, vysvetlím a, samozrejme, položím aj doplňujúcu otázku. Vychádzam zo stanoviska, ktoré predniesol pán predseda vlády po obsadení Kúpeľov Sliač - Kováčová súkromnou bezpečnostnou službou. Vtedy sa vyjadril, že vtedy si vlastníci, ktorí sú zapísaní v Obchodnom registri, uplatňujú svoje vlastnícke práva. V prípade Kúpeľov Dudince, tam sú v Obchodnom registri zapísaní pôvodní vlastníci, teda tí, ktorí sprivatizovali tieto kúpele. Ja som sa pýtal, či je možné, aby aj v prípade Kúpeľov Dudince bývalý manažment si mohol, ktorý je zapísaný v Obchodnom registri, si mohol objednať súkromnú bezpečnostnú službu a tých, ktorí sú tam nelegálne, odtiaľ vyhnať. Pán predseda vlády okrem toho povedal na stretnutí s políciou niekedy na jeseň minulého roku, že najbližšie mesiace budú obdobím presadzovania, uplatňovania práva. Teda ja by som chcel apelovať na pána predsedu a vo vašom zastúpení, samozrejme, aby aj v prípade Dudiniec sa uplatnilo právo a aby tam vlastne umožnil alebo odporučil, aby tam polícia alebo súkromná bezpečnostná služba, ktorú si určite radi objednajú, urobila poriadok.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, nech sa páči, pán vicepremiér. Máte 1 minútu 29 sekúnd.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Keďže čas je obmedzený, tak sa vyjadrím stručnejšie.
Myslím si, že ani vy pán poslanec, ani ja nie sme príslušní na to, aby sme posudzovali a rozsudzovali, kto má v ktoromkoľvek právnom spore pravdu a kde právo je a kde nie je. Čo sa týka bezpečnostných služieb a ich používania na vynucovanie dodržiavania práva, faktom je, že to ustanovenie právneho poriadku, najmä čo sa týka bezpečnostných služieb, nepovažujeme za dostatočné, a preto vláda Slovenskej republiky, konkrétne ministerstvo vnútra chystá novelu zákona o bezpečnostných službách, ktorá by to vymedzovala presnejšie. Čiže uvediem presne z toho stanoviska, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky má už dnes pripravenú novelu zákona o súkromných bezpečnostných službách. V tejto novele sa okrem iného striktne zakazuje poskytovať strážnu službu, ak sa prevádzkovateľ strážnej služby nepresvedčí, či vzťahy k majetku, ktorý má ochraňovať, sú právne vysporiadané a osoby, ktorým je poskytovaná ochrana, majú na výkon činnosti, pri ktorej má byť poskytovaná strážna služba, právny titul. Tieto skutočnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný preukázať orgánom štátneho dozoru alebo kontroly počas celého priebehu poskytovania strážnej služby. Porušenie tejto novoustanovenej povinnosti bude mať za následok obligatórne odňatie licencie takémuto prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby. Novela bude predložená v marci tohto roka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov uplynul.
Ďakujem podpredsedovi vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Otázka znie: "Ako vyzerá dnes situácia v Kosove?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády,
k otázke pani poslankyne Slavkovskej, ako vyzerá dnes situácia v Kosove, by som chcel uviesť. Juhosrbská provincia Kosovo je dodnes stále pod medzinárodnou správou Organizácie Spojených národov. Táto ju vykonáva v súlade s príslušnými dokumentmi Organizácie Spojených národov, sledujúc naplnenie rezolúcie Bezpečnostnej rady 1244. Aktivity medzinárodnej správy smerujú k obnove normálneho života v provincii, k plnému uplatňovania práva, k budovaniu demokratických inštitúcií, usilujú sa o čo najlepšie plnenie základných administratívnych a sociálnych funkcií štátu, ktoré jej boli dočasne zverené, vybudovanie lokálnych orgánov samosprávy a postupné riešenie komplikovaných medzietnických vzťahov v provincii.
Zároveň však možno povedať, že dnes situácia v Kosove je zložitá, nie dobrá. V mnohých súvislostiach a, bohužiaľ, je veľmi málo dôvodov na to, aby sme pozerali na budúci vývoj v oblasti optimisticky. V ostatnom čase došlo k tomu, že sa uskutočnilo niekoľko zmien, ktoré by mohli aspoň zlepšiť atmosféru, v ktorej sa táto správa vykonáva. Ja mám na mysli napríklad personálnu výmenu na funkcii osobného zmocnenca generálneho tajomníka OSN pre oblasť pána Bernarda Kouchnera bývalým ministrom obrany Dánska Hansom Häkkerupom. Je to preto, že dnes už teda jeho nástupom do tejto funkcie boli vytvorené komunikačné spojenia medzi Belehradom a Prištinou. To znamená, že autority v Belehrade sú ochotné spolupracovať a nie je už situácia, keď predtým a priori obidve strany jednoducho nemali nejaké kontakty.
Pokiaľ ide o organizáciu normálneho života, tu za ostatné dva roky došlo k určitému posunu, ale v tej základnej otázke, a to je bezpečnostná situácia, ktorá by umožnila návrat Srbov do svojich domov, tá je stále absolútne zlá. Boli uskutočnené lokálne voľby, ktoré boli malým krôčikom v pozitívnom smere, pretože sa konali bez účasti nealbánskych skupín obyvateľov tejto oblasti. Všeobecné voľby, ktoré sa v tomto čase pripravujú, ak nebudú riadne pripravené, zrejme nepomôžu situácii, ale skomplikujú ju, pretože výsledkom každých volieb má byť vytvorenie určitého orgánu a dodnes nie je jasné, aký tento orgán bude tak, aby to bolo v súlade s rezolúciou 1244, pretože túto rezolúciu, jej platnosť nikto nepoprel.
Pri rôznych príležitostiach, keď sa o tejto otázke hovorí na medzinárodných fórach, ja takisto prezentujem vždy pozíciu Slovenska, že akékoľvek ďalšie riešenie situácie v Kosove v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady 1244 musí byť také, aby sa nedotklo územnej celistvosti Juhoslávie. To znamená v rámci jestvujúcich hraníc tejto krajiny. To sa zatiaľ nikto o tom nesporí, ale niektoré tendencie vývoja skôr svedčia, skôr svedčia o opaku.
Ďalší vývoj v oblasti bude určite dlhý, zložitý a ťažký. Bude si vyžadovať prítomnosť medzinárodných síl, ktoré zabezpečujú mier, a bude potrebné vybudovať takú situáciu, aby naozaj došlo k vytvoreniu multietnickej spoločnosti v Kosove. Preto sa robili všetky opatrenia, ktoré predtým boli, nie preto, aby sa jedno etnikum nahradilo iným, ale preto, aby bola vytvorená skutočne spoločnosť, v ktorej budú jestvovať mierovým spôsobom všetky tieto skupiny. Bude to cesta ťažká, zložitá, ale nejakej inej cesty v budúcnosti k tomuto niet a pri rokovaniach na medzinárodných fórach treba vždy túto otázku takto jednoznačne prezentovať, a to ako zástupca Slovenskej republiky vždy robím.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ďakujem pán minister za podrobné vysvetlenie. Mňa zaujalo vaše tvrdenie, že bude potrebná i naďalej, samozrejme, prítomnosť medzinárodných síl, aby sa postupne obnovoval normálny život v krajine. Ja som totiž zachytila vyhlásenie juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu, ktorý povedal dve zaujímavé veci. Prvá je táto. Kosovo je dnes prakticky legálne etnicky čisté od srbskej populácie. A potom vyzerá to tak, že medzinárodnému spoločenstvu nešlo o nič iné iba o obsadenie územia. Nemám dôvod pochybovať o slovách pána juhoslovanského prezidenta Koštunicu, predpokladám, že ani vy, ale navádza to vo mne ešte jednu takú zaujímavú myšlienku. Práve to medzinárodné spoločenstvo, o ktorom sa tu hovorí, to je medzinárodné spoločenstvo, ku ktorému aj naša vláda veľmi túžobne upiera svoje oči, kedy sa tam už konečne aj my dostaneme. To medzinárodné spoločenstvo silne spochybnené celou touto akciou aj vyjadrením pána juhoslovanského prezidenta a v súvislosti s tým mi napadá otázka, ktorú by som vám teraz chcela položiť. Pamätám sa, keď na Slovensku bol spravodajca OSN pre nezávislosť súdnictva pán Cumaraswamy, nebolo mu umožnené vystúpiť v tej kauze Harabin v parlamente, žiaľbohu, ale vtedy on prisľúbil, že do 20. januára dá vyjadrenie. Podľa mojich informácií toto vyjadrenie vy už máte. Ja by som vás veľmi poprosila, keby ste nám mohli povedať obsah tohto vyjadrenia, pretože si myslím, že už bolo priveľa krokov urobených proti nezávislosti súdnictva a chcela by som vedieť teda, ako tento pán zareagoval na situáciu v tejto oblasti na Slovensku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem.
Budem odpovedať na vašu otázku, ktoré je teda úplne z iného súdka. Z úcty k pánovi Dato Paramovi Cumaraswamymu nebudem odpovedať na vašu otázku. Áno, táto správa je na svete s jeho dôrazným upozorňovaním, že je neoficiálna, že sa nemá publikovať, že k jej publikácii môže dôjsť až v marci. Nekrúťte hlavou, pani poslankyňa. To je korektný a seriózny prístup voči autorovi tejto správy.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre ministra hospodárstva pána Haracha. Otázka znie: "Sú reálne predpoklady na obnovenie ťažby v ložisku Mária Baňa v Rožňave?"
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán poslanec Zlocha,
Baňa Mária v Rožňave je v súčasnosti majetkom akciovej spoločnosti Želba v Spišskej Novej Vsi. Po ukončení ťažby polymetalických železných rúd na žile Mária v roku 1993 bola baňa až do septembra minulého roka v suchej konzervácii. V rokoch 1994 a 1995 bola konzervácia Bane Mária hradená zo štátneho rozpočtu v objeme 36,5 milióna Sk. V ďalšom období znášala náklady na konzerváciu Bane Mária spoločnosť Želba. Je potrebné pripomenúť, že geologickým prieskumom objavená strieborná žila s tetraedritovým zrudnením okrem rozfárania a odobratia asi 20 ton vzoriek pre technologické skúšky nebola nikdy ťažená. Spoločnosť Želba po takmer desaťročí neúspešných pokusov pri hľadaní zahraničného investora i vlastných pokusoch o obnovenie ťažby v Bani Mária rozhodla v minulom roku o mokrej konzervácii, teda o zatopení Bane Mária. Hlavným dôvodom Želby pre toto viac ráz odložené rozhodnutie boli vysoké náklady na udržiavanie bane prevyšujúce 10 miliónov Sk za rok, ktoré zhoršovali už aj tak stratové hospodárenie spoločnosti. Po splnení všetkých náležitostí vyplývajúcich z geologických a banských predpisov Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi rozhodnutím z 5. septembra minulého roku povolil mokrú konzerváciu ložísk Mária a strieborná žila.
Začiatkom tohto roku novozaložená spoločnosť Mária Baňa, s. r. o., so sídlom v Košiciach predložila na ministerstvo hospodárstva projekt na obnovenie ťažby rúd na striebornej žile, realizáciu ktorého podmieňuje dotáciou zo štátneho rozpočtu vo výške 12,9 milióna korún na čerpanie banských vôd na obdobie 12 mesiacov. Počas tohto obdobia chcú predkladatelia projektu spracovať projektovú dokumentáciu, získať stavebné povolenie, ale predovšetkým nájsť investora, ktorý bude ochotný investovať takmer 10 miliónov, myslím presne 9,6 milióna amerických dolárov. Podľa vyjadrenia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi spoločnosť Mária Baňa nie je doposiaľ zaregistrovaná na príslušnom banskom úrade, nebolo jej vydané zatiaľ oprávnenie na vykonávanie banskej činnosti v zmysle banských predpisov a ani o to doteraz teda nepožiadala.
Napriek vyššie uvedeným nedostatkom zo strany predkladateľov odbor baníctva a hutníctva ministerstvo hospodárstva vypracoval na základe predloženého materiálu návrh na zabezpečenie finančných prostriedkov z rezervy vlády Slovenskej republiky na prerušenie mokrej konzervácie, to znamená zatápania Bane Mária v Rožňave, ktorý bude prerokovaný na porade vedenia u nás 22. februára. V prípade, že predkladatelia zo spoločnosti Mária Baňa argumentmi presvedčia vedenie ministerstva o reálnosti tohto projektu, ja nevidím dôvod, aby som tento návrh potom nepredložil na rokovanie vlády Slovenskej republiky. V tomto okamihu, samozrejme, nemôžem prejudikovať rozhodnutie vlády. Tak ako mám k dispozícii a možno potom detailne diskutovať niektoré otázky aj samotný projekt predkladateľov, ktorý vy iste ako odborník z tejto oblasti dobre poznáte vrátane celého regiónu. Je tu už aj materiál, ktorý sme na ministerstve pripravili.
Chcem vás ešte informovať, pán poslanec, že zajtra sa vlastne stretnem jednak s predstaviteľmi Želby, ale aj priamo s autormi projektu, ktorý by viedol k obnove ťažby v striebornej žile a budeme veľmi detailne rozprávať o niektorých otázkach, ktoré k tomuto projektu mám sformulované z hľadiska istých, dá sa povedať, expertných analýz. Bezosporu má tento projekt určité pozitíva. Viedol by napríklad k vytvoreniu podľa autorov 200 až 250 pracovných miest. Dával by predpoklad tejto ťažby, aj keď z hľadiska podľa názoru odborníkov, z hľadiska dĺžky banskej ťažby obdobie povedzme 12 rokov, tak ako je to tu. My sme v diskusii, vy ste v diskusii, myslím, prišli k výpočtu 28 rokov, čo nie je obdobím takým, aby investori veľmi silno nerozmýšľali, či budú investovať, pretože by očakávali dlhšie obdobia.
Z nedostatkov alebo z kritických bodov tohto projektu, o ktorých budem zajtra diskutovať, za najvážnejší považujem bod, ktorý by som si dovolil označiť ako absenciu zatiaľ v tejto forme zmluvy, minimálne o budúcich zmluvách s odberateľmi, s odberateľmi v jednotlivých vyťažených takpovediac nerastov z toho dôvodu, že celá história, tak ako je zmapovaná, hovorí o tom, že už predstavitelia Želby vlastne podnikli kroky získať investora do tejto oblasti, ktoré možno vlastne teritoriálne vidieť od Kanady cez Spojené štáty, dokonca z Limy z Peru boli rokovania s potenciálnymi odberateľmi jednotlivých produktov. Zatiaľ neboli úspešné.
V poslednom období je rokovanie dokonca vedené s austrálskou spoločnosťou. Dúfam, že zajtra sa dozviem, či výsledok týchto rokovaní zakladá možno nejakého budúceho odberateľa týchto produktov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec J. Zlocha:
Áno, pán predseda, chcel by som niečo povedať a pokúsim sa položiť aj doplňujúcu otázku.
V Rožňave som dlho žil, a preto ma osobne veľmi mrzí, že je tam veľmi vysoká nezamestnanosť a snáď, že sa ani nevyužívajú všetky možnosti, ktoré sú.
Baňa Mária má, skutočne skrýva obrovské bohatstvo, ktoré sa odhaduje na veľa miliárd korún. Zásoby sú vypočítané okolo 4 miliónov ton. Ročne by sa malo vyťažiť asi 100 tisíc ton. Mohlo by tam pracovať okolo 160 až 200 ľudí. To by, samozrejme, Rožňave výrazne pomohlo. Dôležité je to, že by sa získalo ročne niekoľko desiatok tisíc ton koncentrátu medi, veľké množstvo striebra, pretože v tejto rude sú vysoké obsahy striebra, samozrejme, železná ruda, antimonit, ortuť a bizmut a dokonca 30 až 40 kilogramov zlata.
Situácia sa tam podľa môjho názoru zbytočne preťahuje. Odborníci sa už dávno mali rozhodnúť, či to vedia spracúvať alebo predávať a či sa tam oplatí do toho investovať. Investície sú pomerne veľké.
Preto by som vás chcel poprosiť a vlastne vám dávam aj takúto otázku, či je možné urobiť príslušné opatrenia, lebo baňa bola sprivatizovaná alebo patrí akciovej spoločnosti SIDERIT. Teda či je možné urobiť opatrenia, aby nová spoločnosť, ktorú ste spomínali, tam mohla podnikať.
Pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Samozrejme, že tie opatrenia v prípade, že tento projekt preukáže životaschopnosť, sme pripravení urobiť, respektíve sme ich pripravení podporiť. Ja dokonca v prílohách k projektu, ktorý som dostal, už mám aj zmluvy o budúcich zmluvách, zmluvy o prenájme napríklad zo strany Želby k tej spoločnosti Baňa Mária, s. r. o., a podobne.
Chcem len upozorniť na jednu vec, o ktorej teda budeme zajtra diskutovať, a to sú autormi projektu odhadnuté ročné náklady, ktoré sú oveľa vyššie napríklad, ako sú náklady vo forme štátnej dotácie na udržiavanie tej bane. To je veľmi vážny aspekt alebo pomer týchto dvoch čísiel, pokiaľ ten projekt nebude presvedčivý. Pokiaľ nebude presvedčivý, nebudem ho, samozrejme, môcť predložiť na rokovanie vlády.
Záujem ale o to, aby sa riešil tento projekt aj s tými nie zanedbateľnými vedľajšími a vôbec nie vlastne vedľajšími efektmi, ako je obnova takpovediac tradície baníctva v Rožňave, využitie pracovnej sily, ktorá v oblasti baníctva pôsobila. Je naším záujmom, aby sa tento projekt, pokiaľ bude dobrý, úspešne realizoval.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská pre ministra školstva Milana Ftáčnika. Otázka znie. "Ako sa rieši personálne obsadenie metodikov na južnom území Slovenska?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.
Už mi chýbali vaše ľahko nacionalistické otázky, takže sa pokúsim na ne odpovedať.
Personálne obsadenie metodikov na celom území Slovenska je v kompetencii okresných a krajských úradov. Pre výber metodikov rovnako ako pre výber ostatných pracovníkov v školstve platia platné právne predpisy, týkajúce sa ich pedagogickej a odbornej spôsobilosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne, pán minister.
Tie vaše ironické poznámky sú také neobvyklé pre ministra, že ako minister by ste sa mohli hanbiť.
Chcela by som vám dať takúto otázku. Ministerstvo školstva vydalo v Zvestiach zošit 7, 8 z 31. októbra 2000 Pokyny o pravidlách výberu hodnotenia a obsadzovania riadiacich funkcií na odboroch školstva, školách, školských zariadeniach, školských inšpektorátoch a tak ďalej.
V týchto kritériách pri kritériách výberu metodikov sa hovorí o kritériách, ktoré sú potrebné. Je tam kritérium vzdelania, kritérium praxe, čo je nespochybniteľné, je tam kritérium morálky, to si už neviem predstaviť, ako budeme asi hodnotiť morálku jednotlivých ľudí, ale je tam potom aj kritérium pracovného zaradenia metodikov na určitých oblastiach, teda myslia sa tým určité zmiešané územia, ktorí musia ovládať aj jazyk národnostnej menšiny.
Po školskej delimitácii inšpektorov z roku 1996 všetci inšpektori prešli na krajské úrady a okresné úrady, kde do dnešných dní pôsobia. Do dnešných dní, mám to overené dnešným dátumom, do dnešných dní sa nikdy inšpektori nedelili na inšpektorov Slovákov a inšpektorov maďarskej národnosti. To sa ani nerobí.
Takže mňa by zaujímalo, že akým spôsobom teraz ministerstvo školstva chce zabezpečiť, aby tu boli nejakí metodici, ktorí ovládajú aj jazyk národnostnej menšiny. Či to budú metodici výlučne iba pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín a či si pán minister myslíte, že kto ovláda štátny jazyk, nie je plnohodnotný občan a musí ovládať ešte aj jazyk národnostnej menšiny.
Ďakujem.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Pani poslankyňa, vaša otázka bola vecná a pokúsim sa na ňu vecne odpovedať.
Hovorili ste o metodikoch alebo v tej otázke ste hovorili o inšpektoroch. Čiže zrejme ste mali na mysli jednu aj druhú kategóriu. Metodikov máme dnes na odboroch školstva okresných a krajských úradoch a inšpekciu sme oddelili ako samostatnú inštitúciu. Pokúsim sa teda pokryť obe tie kategórie a sústrediť sa na inšpekciu, lebo zrejme tam mieri vaša otázka, nie celkom na metodiku, ale viac na inšpekciu.
Ja sa priznám, že mne sa požiadavka ovládania jazyka pre inšpektora, ktorý má robiť inšpekciu v škole s vyučovacím jazykom maďarským, zdá prirodzená. To nie je diskriminácia ovládania štátneho jazyka. On má ovládať aj štátny jazyk a predpokladám, že ho každý z inšpektorov ovláda jednoducho preto, aby skontroloval pedagogickú dokumentáciu, z ktorej značná časť sa vedie práve v štátnom jazyku. Ale ak má urobiť hospitáciu na hodine, ktorá je vedená v maďarskom jazyku, a posúdiť úroveň vyučovania a niektoré ďalšie dokumenty, ktoré sú s tým spojené, tak vtedy ten jazyk je jednoducho výhodou z jeho strany. A Slovák, ktorý by neovládal ten vyučovací jazyk, by túto činnosť jednoducho urobiť nemohol. Mohol by hodnotiť školu len podľa predložených dokumentov, teda podľa písomnej dokumentácie.
Toto sme mali na mysli, keď sme formulovali tie kritériá, ktoré ste čítali a sú určené práve pre školy s vyučovacím jazykom maďarským špeciálne, lebo tých máme tak veľa, že na ne je potrebné mať aj osobitných inšpektorov. Čiže v žiadnom prípade nejde o diskrimináciu inšpektorov, ktorí ovládajú štátny jazyk. Potrebujeme ich, chceme ich mať aj pre oblasť južného Slovenska, ale chceme mať aj inšpektorov, ktorí rozumejú vyučovaciemu jazyku školy a ktorí to zúročia v lepšom zhodnotení úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu.
To je zmysel tých kritérií, ktoré ste hovorili, a myslím si, že v tom by sme si dokonca možno aj porozumeli.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zlocha pre ministra zahraničných vecí. Otázka znie. "Je normálne podrobiť diplomata hoci po skončení misie pri návrate na Slovensko ponižujúcim prehliadkam na hraničnom priechode?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec, na vašu otázku je možná odpoveď krátka a dlhšia.
Tá krátka, keby som odpovedal presne na tú otázku, tak ako je formulovaná, by znela, nie, nie je to normálne. Ale pretože obidvaja vieme, kam smeruje vaša otázka, dovoľte mi predsa len trošku širší výklad alebo iba poznámky.
K tomu, či je normálne podrobiť diplomata hoci po skončení misie pri návrate na Slovensko ponižujúcim prehliadkam na hraničnom priechode, by som uviedol iba toľkoto.
V zmysle Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch každá osoba, ktorá má nárok na výsady a imunity, bude ich požívať, len čo vstúpi na územie prijímajúceho štátu. Keď sa skončí funkcia osoby požívajúcej výsady a imunity v prijímajúcom štáte, skončia sa tieto v okamihu, keď táto osoba opustí jeho územie. To je článok 39 citovaného Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961. Opustením územia prijímajúceho štátu a vstupom na územie Slovenskej republiky ako vysielajúceho štátu imunity a výsady prestávajú platiť a osoba začne podliehať jurisdikcii nášho štátu. Pri vstupe na územie Slovenskej republiky majú colné orgány právo v prípade podozrenia vykonať colnú kontrolu. Je to v súlade s colným zákonom, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky číslo 180/1996 Z. z. Tu chcem zdôrazniť to slovné spojenie v prípade podozrenia.
A ešte jedna vec. Ten termín ponižujúca prehliadka. Colné orgány sú pri vykonaní prehliadok viazané služobnými predpismi a v prípade, že existuje reálne podozrenie, že sa osoba dopustila nelegálnej činnosti, podrobia ju prehliadke. Nič viac a nič menej.
Podrobenie sa colnej kontrole na požiadanie colných orgánov Slovenskej republiky bez prítomnosti kompetentného zástupcu ministerstva zahraničných vecí, keďže máme na mysli osobu diplomata, je teda povinnosťou dotknutej osoby, v tomto prípade diplomata.
No a ja týmto vysvetlením vlastne aj tak trochu zakášam do kompetencie svojich kolegov, pretože určite dobre viete, že colný režim patrí do kompetencie ministerstva financií, nie do kompetencie ministerstva zahraničných vecí. A možno by bolo dobre sa aj mojich kolegov na túto otázku opýtať.
Na záver, pán poslanec, by som vás chcel o niečo poprosiť. Viem sa domyslieť, aká by mohla byť vaša doplňujúca otázka. A chcem vás poprosiť, ba dokonca požiadať, aby s ohľadom na záujmy tej osoby, ktorú máme obidvaja na mysli, aby ste zvážili vhodnosť a formu jej prezentovania. Myslím to v dobrom.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, no zvážte. Nech sa páči.
(Ruch v rokovacej sále.)
Poslanec J. Zlocha:
Pán predseda Národnej rady,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
pán minister, ja to tiež myslím v dobrom a ja nakoniec dám doplňujúcu otázku, ale nemôžem si pomôcť. Ja som bol ako nositeľ diplomatického pasu v mnohých krajinách. Nikdy sa mi nestalo, že by ma držali na colnici a prehliadali aj osobné prehliadky aj s celou rodinou. A ak by sa on ako váš zamestnanec obrátil na ministerstvo, aby ste mu prišli pomôcť a vysvetliť a on tam nenájde adekvátnu osobu, lebo všetky sú v zahraničí alebo sa skrývajú, tak ja to považujem za dehonestujúce a ponižujúce aj pre šéfa úradu, ktorého bol pracovníkom.
Colné prehliadky dopadli negatívne, je o tom písomný doklad. To je po prvé.
Po druhé, ak ste ho chceli kontrolovať, tak to ste mali dosť možností, pretože on zrejme ako pracovník diplomatickej misie určite podpísal hmotnú zodpovednosť za určitý majetok. A to ste mali možnosť kontrolovať a prehliadať aj po jeho návrate domov. Ale predsa na colnom riaditeľstve povedali, že tieto prehliadky robili na základe piatich telefonátov pravdepodobne anonymných, ktoré dostali.
Teda podľa môjho názoru ja sa nemôžem zbaviť názoru, a to je tá moja otázka: Nerobili ste tie prehliadky alebo nezabezpečili sa tie prehliadky len preto, že jeho excelencia pán veľvyslanec mal manželku, ktorá bola členkou HZDS a poslankyňou tejto Národnej rady za HZDS alebo to boli aj iné dôvody?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, teraz zvážte vy.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Pán poslanec, tým záverom ste veľmi znehodnotili to vaše vystúpenie, nehnevajte sa. Aj ja som scestoval mnohé krajiny s diplomatickým pasom a v niektorých z nich som bol podrobený prehliadke, kde mi rozstrihávali súkromné listy a podobne, takže to zasa nie je nič na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. To, keď sa niekto obráti na ministerstvo zahraničných vecí, po prvé to, že nikto tam nebol a že všetci boli v zahraničí, je klamstvo. O tom, o nejakých anonymných telefonátoch, to ja neviem. Priznám sa a keby sa na mňa niekto obrátil, že na colnici alebo na hraničnom priechode ho zdržujú, moja odpoveď by bola, aby postupovali v rámci platných zákonov a predpisov Slovenskej republiky. To je moja odpoveď. A vaše konštatovanie, že to bolo urobené preto, že manželka onej osoby sedela v týchto laviciach za predchádzajúceho parlamentu, kategoricky a rázne odmietam a som ochotný vo vašej prítomnosti s obidvoma týmito osobami si stúpnuť a do očí nech mi povedia takú vec. Oni by to rozhodne nepovedali, pán poslanec.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská pre ministra školstva Milana Ftáčnika. Otázka znie. "Existuje na Univerzite Komenského a Univerzite Konštantína Filozofa kombinácia jazyk slovenský a maďarčina?"
Nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.
Odpovedám takto. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre možno študovať v rámci skupiny predmetov, medzi ktorými je aj slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra, cudzie jazyky, možno študovať ľubovoľnú kombináciu predmetov, ktorú si zvolí uchádzač. Čiže existuje taká kombinácia. Ak ste sa pýtali, či existuje, odpovedám, že áno, pretože pravidlá uchádzania sa o štúdium na oboch týchto fakultách to umožňujú.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pýtala som sa preto, viem, že niekedy v minulosti takéto kombinácie boli, ale viem tiež to, že v roku 1996 na Univerzite Konštantína Filozofa aprobácia jazyk slovenský s jazykom maďarským bola zrušená. Zrušila ju, samozrejme, samotná škola, do autonómie škôl nemožno zasahovať, a viem aj to, že v roku 1999 na rokovaní s vedením Univerzity Konštantína Filozofa bol pán štátny tajomník Szigety, ktorý loboval medzi vedením za znovuobnovenie tejto aprobácie, a mňa by zaujímalo, že aký dôvod alebo aký prínos vidíte vy v zavedení tejto dvojkombinácie. Ja si totiž myslím, že to nie je šťastná dvojkombinácia, a to z tohto dôvodu. Na tejto dvojkombinácii podľa analýzy samotnej školy študovali iba študenti maďarskej národnosti, ani jeden jediný Slovák tam neštudoval. Títo študenti potom vyučujú slovenčinu v školách s vyučovacím jazykom maďarským, môžu aj v slovenských, samozrejme, ale vyučujú v školách s vyučovacím jazykom maďarským, čo je na škodu pre tie deti, pretože oni vyučujú s prízvukom, po čase stratia štylistické a gramatické návyky. Sama som si to overila v praxi.
Takže ja by som sa spýtala, v čom vy vidíte prínos, a keďže ste ma na začiatku osočili, že mám teda nejaké nacionalistické otázky, tak ja sa, pán minister, veľmi teraz teším na vašu internacionálnu odpoveď.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Pani poslankyňa, musím povedať, že tak ako vy aj ja nevidím veľký prínos tejto kombinácie, pretože som hlboko presvedčený, že keď sa usilujeme pre naše deti poskytnúť Angličanov, aby ich čo najlepšie naučili angličtinu, rodených Nemcov, aby ich čo najlepšie naučili nemčinu, aby počuli ten jazyk v tej prirodzenej podobe, teda toho, pre koho je to jazyk materinský, myslím si, že rovnaký princíp by mal alebo mohol platiť aj pre slovenčinu, že najlepšie naučí kohokoľvek po slovensky ten, pre koho slovenčina je materinským jazykom. Takže nie som v tomto chápaní ďaleko od vás. Nedá sa to urobiť žiadnym administratívnym opatrením. Vy si iste spomínate, že bolo usmernenie, že slovenčinu môžu učiť len občania slovenskej národnosti. Táto cesta nie je vhodná.
Čo sa týka kombinácií, tie pravidlá som vám povedal, sú otvorené. Je pravdou, že veľa takýchto kombinácií otvorených nebolo a za omnoho vhodnejšie považujem kombinovať predmet maďarský jazyk a literatúra a slovenský jazyk a literatúra s ďalšími predmetmi na filozofickej fakulte, ale aj ďalších fakultách, kde vzniknú kombinácie, ktoré sú z tohto hľadiska omnoho vhodnejšie. Čiže ak ste sa pýtali na prínos, odpovedám takýmto spôsobom, pretože mám záujem, aby každý, kto sa učí slovenský jazyk, sa ho naučil čo najlepšie.
Ďakujem vám pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Klemens pre ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Otázka znie. "Aké opatrenia zamerané na ochranu územia Slovenskej republiky pred zavlečením choroby BSE boli prijaté?"
Nech sa páči.