Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej šiesti páni poslanci, posledná pani poslankyňa Záborská. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Vážené dámy,

vážení páni,

priebeh diskusie je presne taký, aký sme očakávali. Ak by sme mali charakterizovať priebeh diskusie, tak to je diskusia hluchého s nemým. Bolo by možné po každom vystúpení, po každom vystúpení opozičného poslanca zopakovať argumenty, ktoré vyvracajú to, čo tvrdíte, ale mám taký pocit, že to nemá svoj význam. Budeme takto diskutovať ešte zrejme niekoľko dní, možno týždňov, ja neviem, podľa toho, koľkokrát sa prihlásite. Každý poslanecký klub, každá parlamentná politická strana má legitímne právo stanoviť si stratégiu a taktiku diskusie o tomto návrhu. Ja som to včera nazval scenár a za tým si stojím. Sú vytýčené tri základné ciele - spochybniť kvalitu návrhu, spochybniť dôvody, pre ktoré sa tento návrh predkladá a zároveň vyvolať pocit ohrozenia štátnej suverenity Slovenskej republiky. Toho sa presne držíte, vážení kolegovia, kolegyne, zároveň využívate televízny prenos na šírenie týchto informácií.

(Ruch v rokovacej sále.)

Ja ešte raz hovorím, považujem to za legitímne, to je normálny prostriedok politického zápasu. Chcem povedať, čo je konštruktívny prístup k tomu, ako rokovať o návrhu zákona. Konštruktívny prístup je v tom, že budete predkladať pozmeňujúce návrhy. Včera sa objavil náznak. Pani kolegyňa Tóthová povedala, že predloží pozmeňujúci návrh, ak bude taký, ako hovorila, ja ho určite podporím. V tom je rozdiel medzi vami a prístupom SDĽ k rokovaniu o Ústave Slovenskej republiky v roku 1992. Vtedy predstavitelia našej strany predkladali pozmeňujúce návrhy a tvrdo ich presadzovali. Vďaka nim, vďaka nim návrh ústavy bol lepší ako...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kresák.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja veľmi stručne zaujmem stanovisko k otázke, k jednej z otázok, ktorú nadložila alebo nadhodila pani kolegyňa Aibeková. Tá otázka znela, aké pozitívne zmeny prináša návrh ústavy. Veľmi, veľmi konkrétne sa o tom dá, samozrejme, hovoriť dlhšie, ale budem veľmi stručný, prepáčte, beží mi čas, takže chcem iba povedať, čo si myslím, že sa dá povedať v tejto krátkej chvíli.

Ústava nám prinesie všetkým a prinesie občanom v prvom rade demokratickejšiu vládu. O tom niet žiadnych pochýb. Ústava prinesie a zmení Slovenskú republiku na oveľa otvorenejší a moderný štát, na štát, ktorý bude kompatibilný s ďalšími modernými európskymi demokraciami. Je ale dôležité, že táto novela prinesie lepšiu ochranu všetkých v ústave garantovaných práv a slobôd našim občanom, a to je veľmi dôležité, pretože táto novela prinesie a zabezpečí lepšie fungovanie aj súdnych orgánov. Lepšie fungovanie súdnych orgánov znamená rýchlejší prístup k spravodlivosti pre našich občanov, a o to nám všetkým musí ísť, a to je aj rýchlejší prístup k spravodlivosti v konaní aj Ústavného súdu. A viackrát ste spomenuli ten problém s počtom 13, nuž ale aký by malo zmysel dotvoriť kompetenciu Ústavného súdu a nezvýšiť počet sudcov, pretože ten súd by nestačil pracovať. Ten súd je už dnes zavalený, to nie je o miesta, viete dobre, že to nie je o tom, kto tam má prísť, a to už vôbec nie je o tom, že by tam mali prísť navrhovatelia, ale to je o tom, aby tento súd bol efektívny a rýchly vo svojej práci, pre svojich občanov. Namietali ste, citovali ste pána kolegu Janka Mazáka, predsedu, viem o jeho názore, ale on za to nemôže. O tom, že súdna budova je zlá, vieme od roku 1993, ale, prosím, kto bol na čele Ústavného súdu a kto sa tým mal zaoberať do roku 1999. To si túto otázku zodpovedajte, prosím, zase vy. Kolega Mazák to rieši.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Finďo.

Poslanec P. Finďo:

Ďakujem za slovo.

Politická súťaž by nemala poznačiť naše odborné rozhodovanie. Vážim si postoje pani poslankyne Aibekovej a verím, že rezort zdravotníctva môže podstúpiť zmysluplnú transformáciu iba vtedy, ak sa na nej dohodneme na báze odbornosti. Nejestvuje koaličné ani opozičné zdravotníctvo, nejestvujú ideálne modely, ale jestvujú prijateľné riešenia, ktoré by pomohli podporiť obidva tábory. Keby ich podporili obidva tábory, koaličný aj opozičný. Pani poslankyňa nám vyčíta nedostatočnú rýchlosť reformy, respektíve žiadnu reformu. Rád by som bol voči nej džentlmenom, ale musím povedať, že sme na tom minimálne fifty fifty, pretože aj za ich vlády, za vlády, za ministrovania pána ministra Javorského nedošlo k takým zmenám, aké sme vtedy očakávali a bola vtedy veľmi príhodná situácia, pretože celá zdravotnícka verejnosť bola pripravená na to, že dôjde k zásadným zmenám. Ono určité zmeny sa odohrali, ale musím povedať, že sa neodohrali dostatočne systematicky a najmä sme nevytrvalí v cieľavedomom ďalšom postupe a pokračovaní našej reformy. Stotožňujem sa s názorom pani poslankyne Aibekovej, že niečo áno k štyridsať je prekážkou reformy, ale nedostatok spoločenského konsenzu a cieľavedomosti. Preto nevidím dôvod na zmenu ústavy, ale predovšetkým na to, aby sme zmenili svoju vlastnú prácu a svoje vlastné praktiky.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán podpredseda Andel.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Ja by som chcel nadviazať na vystúpenie kolegyne Aibekovej na tú časť, kde hovorila o Ústavnom súde, respektíve ústavných sudcoch. Ja súhlasím a stotožňujem sa s ňou o počte, nakoniec to zdôvodňovala, nemám ďalej čo pokračovať, ale čo ma zaráža a chcel by som skutočne aj akosi pôsobiť na predkladateľov, lebo sa ich spýtať, to funkčné obdobie predĺženie zo 7 na 12 rokov, to sa mi nevidí adekvátne, z akého dôvodu. Proste sudca, ústavný sudca bude zabetóvaný 12 rokov vo svojej funkcii. Ako potom, kde je alebo záruka, že bude spravodlivo rozhodovať. Má 12-ročnú istotu a nebude pod tlakom straty miesta za to, že bude rozhodovať neodborne, nekvalifikovane alebo proste bude mať jednostranné politické rozhodnutia.

Skutočne je to na zamyslenie. Ďalej kolegovi Oroszovi, ak hovoríme o tom, že je toto diskusia medzi hluchým a nemým, to znamená, že aj opozícia a koalícia je chorá a patríme do nemocnice, a nie do bláz... do parlamentu. No vidíte, keď sa človek pomýli, skoro aj pravdu povie. Ja by som skôr naopak dal za vzor vystupovanie pána kolegu Kresáka. Nesúhlasím s niektorými jeho názormi, ale skutočne vystupuje tak, aby neprovokoval, snaží sa vysvetľovať. Myslím takto, takýmto spôsobom by sa malo riadiť rokovanie.

Dámy a páni, choďte medzi ľudí, čo si myslia, čo my tu vyvádzame v tomto parlamente za ich dane.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Ak dovolíte, pokračoval by som najmä na tú časť, kde kolegyňa Aibeková hovorila v súvislosti s uvažovaným územnosprávnym členením a čo všetko s tým súvisí. Veď premiér len včera asi nedopatrením tam nemal strčený jeden list, kde by bol hovoril, ako vzletne bude pokračovať v územnosprávnom členení, len treba prijať ústavu alebo viesť rozhovory. Dovoľte mi, aby som vás upriamil na jeden článok dnes v novinách, v Národnej obrode konkrétne, aby som nemusel hovoriť, lebo by ste už spochybňovali, že v ktorých je to, Nižňanský vymenil Lučenec za Rimavskú Sobotu. O tom, či sídlom budúceho vyššieho územného celku novohradsko-gemerského sa stane Lučenec alebo Rimavská Sobota, alebo si kompetencie podelia ako dvojčatá, sa rozhodne na politickom rokovaní za účasti premiéra Mikuláša Dzurindu hneď po prijatí novely Ústavy Slovenskej republiky.

Predstavitelia Lučenca tento týždeň zopakovali slová analytičky M.E.S.A.10 Jel Červenákovej z vlaňajška, že Rožňava sa musí stať súčasťou vyššieho územného celku Novohrad - Gemer, pretože to požadujú zadávatelia štúdie z USA. Treba ďalší komentár?

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Záborská.

Poslankyňa A. Záborská:

Ďakujem pekne za slovo.

Nechcem polemizovať s pani poslankyňou Aibekovou, pretože často nájdeme spoločnú reč pri hľadaní konštruktívnych riešení na zlepšenie stavu nášho zdravotníctva vo výbore, ale predsa dve poznámky. Kresťanskodemokratické hnutie ako politická strana sa nikdy oficiálne nevyjadrovalo ani k antikoncepcii, ani k asistovanej reprodukcii, čiže nebolo to ani predmetom môjho včerajšieho príspevku do rozpravy.

A druhá poznámka. Musím upozorniť, že často sa skresľujú alebo preháňajú negatívne dôsledky reštriktívnych protipotratových zákonov. Hovorilo sa v našej tlači, prebehla informácia o niekoľko desaťtisícoch ilegálnych potratov v Poľsku. Poliaci považujú tento zákon za veľmi dôležitý, a preto každoročne predkladajú správu o plnení tohto zákona alebo dôsledkoch plnenia tohto zákona. Mám správu z poľského sejmu z minulého roku, ktorá hovorí, že v roku 1992, čiže rok pred tým, ako začal platiť posledný interrupčný zákon, bolo v Poľsku 11 640 legálnych potratov, v roku 1999 ich bolo 151, čo je asi to 1 percento, ktoré som ja včera hovorila - o znásilnení, inceste, malformáciách plodu a ťažkom ohrození života matky, čiže 200 tisíc ilegálnych potratov je nonsens, pretože keď mali Poliaci možnosť legálne využívať tento zákon, ich bolo 11 tisíc umelých potratov a prečo štyri alebo päť rokov potom by odrazu stúpol počet ilegálnych potratov na 200 tisíc, to je absolútne skreslená informácia. Myslím si, že si treba pozrieť oficiálne zdroje, ktoré na to poukazujú.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Aibeková, môžete reagovať.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Áno. Ďakujem všetkým vystupujúcim kolegom za doplnenie a pripomienky aj za iné názory, ja si ich naozaj vážim, aj keď s niektorými nesúhlasím. Zareagujem na pani poslankyňu Záborskú. Ja nespochybňujem a nikdy nebudem vaše právo na vaše názory, ale, pani poslankyňa, súhlasím, že v tomto volebnom období to nebolo, ale pri predkladaní návrhov zákonov, ktoré sa týkajú zdravotníctva, váš poslanec kolega Mikolášik, ktorý je dnes veľvyslancom, takéto názory tu prezentoval a bol jednoznačne proti centrám asistovanej reprodukcie aj proti antikoncepcii. Takže, takže hovorila som k tomuto, nebolo to v tomto volebnom období, s tým súhlasím.

Pán poslanec Kresák, áno, vy ste na niektoré otázky odpovedali, tak ako ich vnímate vy, a to ja takisto nespochybňujem, ale neodpovedali ste mi vôbec na tú otázku, ktorá mňa trápi, ako sa zlepší po prijatí tejto ústavy sociálna situácia občanov Slovenskej republiky, pretože to včera tu tvrdil pán premiér. To som mala opísané z jeho vystúpenia. On tvrdil, že po prijatí tejto novely ústavy sa tu zlepší situácia a spôsob života, forma života a tak ďalej, nebudem to rozvíjať, občanov Slovenskej republiky. A to musíte aj vy súhlasiť, že to sa nedeje a nebude sa diať.

Najviac ma sklamal pán poslanec Orosz, ktorý vôbec neodpovedal ani na jednu jedinú moju otázku. Pán poslanec, neviem, v ktorom parlamente sedíte, veď sme tu dali viac ako tisíc návrhov k rôznym zákonom a z tej tisícky bol schválený nepatrný počet, tak sa nedivte, že odmietame dávať k návrhu ústavy, pretože aj tak ich neschválite, je to úplne zbytočné.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek, pripraví sa pán poslanec Slobodník.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci,

ctení páni ministri,

ctená slovenská vláda,

vážené dámy a páni,

dovoľte mi skôr ako začnem rozprávať konkrétne k problému ústavy, aby som sa dotkol včerajších dvoch článkov v denníku SME, ktoré tiež súvisia s problematikou, ktorú práve preberáme.

V jednom článku pán Káčer, Rastislav Káčer, súčasný nový štátny tajomník, nový štátny tajomník ministerstva obrany hovorí, citujem: "Budem počúvať Brusel." No, ja som si do dnešného dňa myslel, že každý štátny tajomník má v prvom rade počúvať vládu Slovenskej republiky.

Druhý článok. Pani Schmögnerová, doslova je tu jej citácia, pani Schmögnerová hovorí: "Sudca sa dá kúpiť za pár hodín." No, myslím si, že aj takýmto spôsobom sa dá robiť reklama dokumentu, ktorý práve prijímame, a hlavne zdôvodňovať veci v tomto dokumente, ktorý práve chceme prijať. Myslím si, že pani Schmögnerová upozorňuje na istý trestný čin, ktorý sa stal, respektíve možno má skúsenosti s trestným činom, ktorý sa stal. V každom prípade by ma veľmi zaujímalo, či si splnila oznamovaciu povinnosť oznámenia trestného činu, ktorý sa stal, lebo neoznámiť trestný čin znamená spáchať trestný čin, respektíve podieľať sa na trestnom čine. Keby tu bol pán docent Kresák, tak by som sa ho spýtal, či mám pravdu vzhľadom na to, že nie som právnik. No, ale hovorím, pani ministerka Schmögnerová by mala dokázať, že sudca sa dá kúpiť za pár hodín a takto nediskreditovať sudcovný stav alebo by sa mala ospravedlniť celému sudcovskému stavu preto, lebo si myslím, že práve z úst ministerky tejto vlády je to neprípustné, hoci, samozrejme, s pani ministerkou už máme skúsenosti, ako občanov Slovenskej republiky navádzala k tomu, aby porušovali platný zákon Slovenskej republiky. Nuž, ale je to na zvážení samotnej pani ministerky financií.

Dámy a páni, ešte stále len mesiace rátame čas, ktorý nás delí od chvíle, keď traja najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky symbolicky spojili tri prúty, aby tak dali najavo, že v záujme tohto štátu a jeho občanov budú svoje sily spájať v duchu Svätoplukovho odkazu. Je preto logická otázka, ktorú som si položil ja, ale ktorá prenasleduje mnohých občanov Slovenskej republiky, predstavuje rozhodnutie koaličnej rady o korekciách v základnom zákone štátu akt smerujúci k posilneniu našej spoločnej vlasti alebo ide o vytŕhanie jednotlivých prútov z pletenca predstavujúceho základný kameň našej štátnosti.

Národný štát Slovákov nie je rozmar skupiny či generácie politikov. Dnes už aj tí, ktorí pred deviatimi rokmi nedôverovali v štátotvornú silu slovenského národa, berú našu republiku ako reálny fakt. Aj tí, ktorí dávali prednosť istote, akú predstavovala federálna tradícia, pred zodpovednosťou, ktorú artikulovala Slovenská národná rada pamätným prijatím Deklarácie slovenskej zvrchovanosti, dnes bez rozpakov držia v rukách insígnie Slovenskej republiky. Áno, od čias Francúzskej revolúcie sa generácie našich predkov usilovali dosiahnuť to, čo sa podarilo až nám, mať svoj štát a stáť ako partner na javisku európskej a svetovej politiky.

Ďakujme osudu, že bol práve k nám tak priaznivo naklonený. Nebolo by nič ani čudné, ani výnimočné, ak by po necelom desaťročí politická reprezentácia občanov Slovenskej republiky dospela k rozhodnutiu, že nastal čas, keď je v záujme štátu potrebné vstúpiť do textu základného zákona, teda doplniť a korigovať v ústave to, čo v praxi neosvedčilo svoju hodnotu.

Aj v našom poslaneckom klube sme viedli diskusie o predĺžení doby možného zaistenia, o nevyhnutnosti rozšíriť pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu, či o sprecizovaní ústavných opatrení, ktoré majú garantovať apolitickosť súdnych orgánov. Analyzovali sme pozitíva a negatíva tej koncepcie imunity, ktorá je dnes ústavnou normou, a hovorili sme o ďalších možnostiach sprecizovania našej ústavy. Nikdy sme sa však nezaoberali úvahami smerujúcimi k oslabeniu integrujúcej dostredivej sily ústavy. Po stáročiach prežitých v nerovnoprávnom postavení sa slovenský národ potrebuje vnútorne zžiť s podmienkami, ktoré mu na sebarealizáciu otvára vlastný štát. Potrebuje získať vnútornú istotu vybudovanú na vlastenectve a hrdosti.

Dámy a páni, nie o tom je dnes reč, či vládna koalícia robí malé alebo veľké ústupky politickej reprezentácii najsilnejšej národnostnej menšiny, ktorá v našom štáte žije. Možno to bude znieť kacírsky, ale ja si myslím, že naši kolegovia zo Strany maďarskej koalície by boli veľmi zlí politici, keby sa neusilovali získať pre svojich voličov maximum, veď preto ich volič do slovenského parlamentu zvolil, preto ich sem vyslali. Skôr ma príklad týchto našich kolegov núti zamýšľať sa, prečo sa politickí reprezentanti 9/10 občanov Slovenska nedokážu zjednotiť a spoločne získať maximum pre tých svojich voličov, pretože, nehnevajte sa, či niekto v Michalovciach dá hlas KDH alebo v Lozorne HZDS, či niekto volil v Komárne SOP alebo v Liptovskom Mikuláši národniarov, občania rozhodli vo voľbách o tom, že v slovenskom parlamente v tomto volebnom období práve od nás očakávajú, že s múdrosťou povedieme loď zvanú Slovenská republika. V našich rukách je rozhodnutie o ľudských osudoch.

Ruku na srdce, kolegovia, koľko rozhodnutí tohto snemu bolo výsledkom objektívneho zváženia vyslovených argumentov. Pri koľkých rozhodovaniach skutočne a dôsledne rozhodovalo svedomie každého z poslancov, z koľkých hlasovaní ani dnes, ani na smrteľnej posteli nebude mať žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nutkanie sa vyspovedať.

Dámy a páni, jeden zo slovenských spisovateľov precitol po niekoľkoročnej eufórii z budovania takzvanej novej spoločnosti po roku 1948 a napísal krutú knihu Ako chutí moc. Aj po ôsmich rokoch a niekoľkých dňoch trvania Slovenskej republiky si treba Mňačkovo dielo pripomenúť. Je to na výsosť aktuálne.

Je skutočne pre mojich vážených kolegov z provládnych strán taká traumatizujúca spomienka na zápas ich materských strán proti vzniku Slovenskej republiky, že v iluzórnej snahe prekryť svoju včerajšiu hanbu si chcú dnes za každú cenu nadobudnúť kvázi zásluhy prijatím truc ústavy? Naozaj si, vážené kolegyne a kolegovia, myslíte, že odteraz sa bude jedným dychom z SNS, HZDS a SDĽ považovať za spoluzakladateľa Slovenskej republiky aj SOP, SDK, SMK, DS, KDH, SDKÚ a ako sa tie všetky ostatné politické formácie v súčasnosti volajú. A kto je príčinou vášho tvrdohlavého koaličného sólovania v príprave novelizácie ústavy, potom by tu bolo právne čistejšie a ľudsky úprimnejšie riešenie. Prijmite vo svojich politických centrálach a poslaneckých kluboch krátku deklaráciu, ktorou sa aj vy prihlásite k myšlienke slovenskej štátnosti. Kruh by sa uzavrel, hriechy minulosti by mohli patriť dejinám a netraumatizovali by ani vás, ani slovenských občanov. A my všetci by sme si mohli bez restov sadnúť k stolu a hľadať také korekcie ústavy, ktoré sú naozaj potrebné a prospešné. Viete si predstaviť, akým pozitívnym signálom pre zahraničie by bolo, keby sme tú skutočne potrebné korekciu ústavy prijali, povedzme, 140 hlasmi? Ako by sme vyrazili argumenty všetkým tým, ktorí o nás hovoria, že sme rozhašterení a nejednotní?

Dámy a páni, nemožno dvakrát vstúpiť do istej rieky. Aj čas plynie ako voda. Dnes má celé slovenské politické spektrum isté skúsenosti. Všetky relevantné politické sily boli aj v koalíciách, aj v opozícii. Užili sme si aj problémov z vládnutia, aj problémov z bezvládnosti. Je to iste vzácna irónia dejín, ak napríklad dnes v rezorte kultúry kreslia diaľnice krajšej budúcnosti exponenti hnutia Zachráňme kultúru z roku 1996. Niekdajší priaznivci tohto hnutia musia vstupovať do štrajkovej pohotovosti a mediálnych polemík na záchranu kultúrnych ustanovizní dnes.

Máme teraz my z opozičných poslaneckých lavíc vyťahovať transparenty a pľuť komusi do pohára? Nie je rozumnejšie a pre Slovensko osožnejšie, keď sa pokúsime hľadať spoločne pragmatické riešenia praktických reálnych problémov. Áno, aj v tomto parlamente sa nám to niekoľkokrát podarilo. Ak sme dokázali nechať v šatni zvieracie kazajky ideológie a straníckosti a sústredili sme sa na vecný problém, riešenia sa našli. Tak prečo sa nevieme poučiť z tých sporadických chvíľ víťazstva rozumu. Je samozrejmé, že každý politický subjekt, každý poslanecký klub a každý z nás je osobitý. Všetci máme svoje priority, svoje ambície a svoje programy. A každý z nás, či to priznáva alebo nie, musí už dnes myslieť i na to, ako o rok, o niekoľko mesiacov predstúpi pred občanov, ktorí nám dali svoju dôveru. Aký bude zoznam strát a nálezov, ktorým sa občanom Slovenskej republiky pochválime. Skúsme si čestne vo svojom vnútri položiť práve pri tomto rokovaní aj otázku, či naozaj to, čo dnes vydávame za víťazstvo, budú ako víťazstvo vnímať aj občania Slovenskej republiky. Čo ak ten istý fakt, ktorý je dôvodom na pohár šampanského v koaličnej rade, ktorý časť slovenských politikov vníma ako svoj štátnický tromf, bude pre slovenských občanov Waterloo.

Dámy a páni, veľa z našich predkov prebrázdilo po cestách za obživou bližší či vzdialenejší svet. Mnohí z neho sa nevrátili a ich potomkovia, deti a detné deti sa doposiaľ cítia byť Slovákmi. O to je smutnejšie, že aj mnoho mladých ľudí, ktorých formovali už poprevratové roky, teda deti, ktoré vyrástli v slobodných pomeroch, dnes húfne odchádzajú zo svojej vlasti. Nie je novelizácia ústavy aj príležitosťou vyriešiť konečne dlhoročný problém zrovnoprávnenia našich v zahraničí žijúcich a pôsobiacich spoluobčanov? Prečo tento problém, kolegovia, ktorí pripravovali novelu, nijako neriešili. Považujem ho osobne za omnoho významnejší ako rituálne tance okolo symbolického inštitútu ombudsmana. Funkcie nasilu preberané z úplne iných ústavných systémov a tradícií. Z toho príliš trčí úsilie splácať staré dlžoby tejto koalície. Uvedomujem si, že aj táto moja poznámka nezaznela vo vhodnom čase, ale ona nemala príležitosť zaznieť vtedy, keď bol na to čas. Zbytočne bude teda pán poslanec Orosz či pán podpredseda Hrušovský tisíckrát replikovať, že opozícia dostala na rokovanie o novele ústavy pozvanie. To nebolo oslovenie dôstojné partnera, ale pokus o alibi. Nech tam teda jeden, dvaja z opozície štatujú, aj tak si odhlasujeme iba to, na čom sa dohodneme my medzi sebou.

Páni, my sa nepotrebujeme uzatvárať do umelého geta, v ktorom by sme sa navzájom ubezpečovali o správnosti našich názorov, hoci to mnohých z vás nesmierne hnevá, náš poslanecký klub má dôveru štvrtiny občanov Slovenskej republiky. Nemusíme sa teda s našimi názormi ani skrývať a ani hľadať pre ne podporu inde ako u občanov tohto štátu. Uvedomujete si, že ak aj tentoraz váš koaličný motor zaberie a bez ohľadu na argumenty prikývnete na rozhodnutie koaličnej rady, poviete tým súčasne, že vám nezáleží na názore státisícov občanov, ktorých vôľu tlmočíme v parlamente my a kolegovia z ostatných opozičných strán. Alebo vám je to úplne jedno. Ústava Slovenskej republiky, dámy a páni, nie je problém slovenských a maďarských strán v tomto parlamente, ako sa to mnohí snažia pertraktovať. Je to problém slovenských strán a slovenských strán v tomto parlamente. A to je na celej veci to najsmutnejšie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Hofbauer, máte slovo.

Poslanec R. Hofbauer:

Nebude to celkom faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Jarjabka, a tak ma, prosím vás, neprerušte. Veľmi oceňujem, že poslancov zaujala táto mapka hranice po Viedenskej arbitráži, a pokiaľ máte kolegovia poslanci záujem, pretože sa vám stratila, obráťte sa, prosím vás na mňa, ja vám dodám toľko exemplárov, koľko chcete...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ale, pán poslanec, musíte reagovať na predchádzajúceho rečníka. Nereagujete.

Poslanec R. Hofbauer:

Reagujem, samozrejme, som rád, že vás to upútalo.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja by som rada povedala jednu poznámku na adresu vystúpenia pána poslanca Jarjabka. Ona súvisí s tým problémom, ktorý tu tak trocha nahryzol, keď povedal, že sa nečuduje predstaviteľom Strany maďarskej koalície, že sa usilujú presadiť pre národnostnú menšinu maďarskú čo najviac a v podstate je to v poriadku. Budem s ním trochu polemizovať, nebudem tak celkom súhlasiť s jeho názorom.

Myslím si, že Strana maďarskej koalície má za úlohu presadzovať veci, ktoré by uľahčili alebo zlepšili život maďarskej menšiny, ale nemyslím si, že sú to práve tie požiadavky, ktoré presadzuje Strana maďarskej koalície, ktoré toto zlepšenie zaručujú. Lebo to, čo robí Strana maďarskej koalície, považujem skôr za kamufláž. Bojujú za chartu na ochranu menšinových a regionálnych jazykov, ktorá je určená pre ohrozené jazyky a jazyky, ktorým hrozí zánik. Maďarčina to nie je, pokiaľ viem, bojujú za fakultu, ktorú maďarská menšina na Slovensku nepotrebuje. Ona potrebuje iné veci. Ja medzi tými ľuďmi žijem, ja som sa na juhu Slovenska narodila a žijem tam. Takže sa denne s týmito ľuďmi stretávam a viem, že ich trápi to, že nemajú prácu, že nemajú pomaly z čoho žiť a nakoniec sa ocitnú v situácii, že nakoniec ani na maďarskú menšinovú kultúru, a je dôležité, aby mali podmienky na to, aby ju pestovali a zachovali si, nebudú mať peniaze.

A toto akosi Stranu maďarskej koalície netrápi, vždy si nájde iný problém a predstiera tu, že toto je tá najväčšia ťarcha, ktorú musí riešiť pre záujem maďarskej menšiny. A nie je to tak. Takže vlastne podvádzate svojich vlastných voličov, drahí kolegovia zo Strany maďarskej koalície.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, mal by teraz vystúpiť pán Slobodník, ale vzhľadom na to, že má dohromady 9 minút, 10 minút, ja si myslím, pán poslanec, že to nie je asi dôstojné, aby ste prerušili svoje vystúpenie, takže vám navrhujem, aby sme teraz prerušili rokovanie na obedňajšiu prestávku.

O druhej hodine budeme pokračovať hodinou otázok a po hodine otázok, samozrejme, budeme pokračovať v rozprave k ústave, kde vystúpi ako prvý pán poslanec Slobodník a pripraví sa pán poslanec Drobný.

Prajem vám dobrú chuť.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v 45. schôdzi bodom

hodina otázok.

Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorými sa budeme riadiť.

Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády v prípade, že na ne bude odpovedať on sám.

Takže nech sa páči, pán vicepremiér.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú bude zastupovať pán minister Ftáčnik, neprítomných pánov ministrov Čarnogurského a Pittnera pán minister Stank, neprítomnú ministerku Machovú minister Harach, neprítomného ministra Macejka minister Harna a neprítomného ministra Miklósa podpredseda vlády Csáky.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Kačica. Otázka znie: "Myslíte si, že dôvodom nákupu podzvukových lietadiel pre Armádu Slovenskej republiky sú provízie pre KDH?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem.

Vážený pán poslanec, tento prístup, teda spájanie nákupu podzvukových lietadiel pre Armádu Slovenskej republiky s províziami pre kohokoľvek, jednoznačne odmietam. Problém by nemal byť politizovaný a ani spájaný s činnosťou akejkoľvek politickej strany, ale mal by byť chápaný ako výsostne odborná záležitosť rezortu ministerstva obrany vrátane Armády Slovenskej republiky. Koncepciu rozvoja vzdušných síl si nemôže privlastňovať a prisvojovať žiadna politická strana, je to rozhodnutie na mnoho rokov dopredu, a preto by sa mala stať predmetom širokého spoločenského konsenzu.

Dokument s názvom Koncepcia rozvoja vzdušných síl Armády Slovenskej republiky je v súčasnosti v záverečnom štádiu prípravy a bude posúdený 9. februára tohto roka v kolégiu ministra obrany Slovenskej republiky a koncom mesiaca februára v Rade obrany štátu. Až na základe toho sa môže stať predmetom posudzovania vo vláde Slovenskej republiky z hľadiska vypísania tendra na nákup nových lietadiel. Pri posudzovaní tejto otázky budeme vychádzať z toho, že úlohou Armády Slovenskej republiky je zabezpečiť suverenitu vzdušného priestoru v súčasnej bezpečnostno-politickej situácii v súlade, samozrejme, aj s ekonomickými možnosťami štátu.

Pán predseda, skončil som.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pána poslanca.

Poslanec P. Kačic:

Vážený pán podpredseda, nepresvedčili ste ma, ale ak dovolíte, myslíte si, že Slovensko nepotrebuje investovať do dôležitejších vecí, napríklad na východnom Slovensku v Prešovskom kraji je ešte veľa škôl, ktoré majú suché toalety, ako je nákup lietadiel za 70 miliárd Sk?

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku.

Ja som sa vyjadril aj v médiách k tejto otázke a zopakujem to aj teraz, že naozaj ide o vážne rozhodnutie. Ide o rozhodnutie, ktoré je potrebné posudzovať nielen z bezpečnostného hľadiska, ale aj z ekonomického hľadiska. Súhlasím s vami, že je to, že bude to rozhodovanie o obrovskom množstve prostriedkov a bude, samozrejme, potrebné diskutovať aj vo vedomí naliehavosti iných problémov, ktorých je množstvo. Takže ja s vami súhlasím v tom zmysle, že ani ja osobne nevidím veľmi reálne, aby sme v priebehu najbližších rokov mohli vynaložiť takú obrovskú sumu, ako je 70 miliárd Sk na nákup lietadiel, ale je to vec, ktorú je potrebné naozaj komplexne posúdiť, podrobiť analýze a potom sa vyjadrovať aj z hľadiska ekonomických možností, ale aj z hľadiska zahraničnopolitických priorít Slovenska. A tu treba povedať, že začlenenie Slovenska do NATO je jednou z priorít, myslím si, že nielen vlády Slovenskej republiky, ale malo by to byť prioritou širšou. V tomto zmysle sú známe aj vyjadrenia HZDS o tom, že podporuje integráciu Slovenska, čomu sa ja osobne teším a som presvedčený o tom, že vstup Slovenska do NATO je dôležitý nielen z ekonomického hľadiska, teda nielen z bezpečnostného a vojenského hľadiska, ale aj z ekonomického hľadiska a všetky tieto súvislosti treba zvážiť aj z hľadiska riešenia regionálnych disproporcií, aj z hľadiska riešenia problémov tam, kde sú najakútnejšie, a to je aj východné Slovensko.

Predseda NR SR J. Migaš:

Druhú otázku predsedovi vlády položil pán poslanec Štefan Rusnák. Otázka znie: "Môžu občania očakávať od vlády kompenzácie v súvislosti so zvýšením cien od 1. 2. 2001?"

Nech sa páči.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem.

Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky na svojom mimoriadnom zasadnutí dňa 15. decembra 2000 schválila návrh úprav regulovaných cien v roku 2001 vrátane úpravy cien čistého nájomného, elektrickej energie, plynu, tepla a teplej vody a vodného a stočného. Zvýšenie cien uvedených položiek sa následne prejaví aj vo zvýšení nákladov na bývanie. S cieľom zmierniť dosah zvýšených nákladov na bývanie v roku 2001 uložila vláda Slovenskej republiky predložiť na rokovanie vlády do 15. januára návrh nariadenia vlády o úprave parametrov na výpočet výšky štátnej sociálnej dávky, konkrétne príspevku na bývanie. V tomto zmysle ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s § 4 ods. 4 zákona číslo 300/1999 Z. z. predložilo na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, v ktorom sa navrhuje s účinnosťou od 1. júla 2001 upraviť koeficient zaťaženosti príjmu spoločne posudzovaných osôb výdavkami spojenými s bývaním z doterajších 0,3 na 0,29 a zvýšenie sumy minimálnych výdavkov na bývanie pre fyzickú osobu alebo fyzické osoby nasledovne: zo sumy, z pôvodnej sumy 1 410 korún mesačne na 1 680 korún mesačne, zo sumy 1 750 korún mesačne na 2 090 korún mesačne, zo sumy 2 090 korún mesačne na 2 490 korún mesačne a zo sumy 2 430 korún mesačne na 2 900 Sk mesačne.

V prípade schválenia navrhovanej úpravy parametrov na výpočet výšky príspevku na bývanie a posúdenie nároku na túto štátnu sociálnu dávku sa zvýši efektívnosť adresne poskytovaného príspevku na bývanie nízkopríjmovým domácnostiam, pričom sa rozšíri okruh možných poberateľov najmä o bytové domácnosti s nezaopatrenými deťmi, ktoré nie sú v hmotnej núdzi a ktorých čistý mesačný príjem sa pohybuje tesne nad hranicou životného minima. Výraznejšie sa prejaví navrhovaná úprava aj u žiadateľov o príspevok na bývanie, dôchodcov, najmä osamelo žijúcich dôchodcov. Na záver poznamenávam, že podľa § 4 ods. 4 zákona číslo 300/1999 Z. z. môže vláda Slovenskej republiky svojím nariadením upraviť parametre na výpočet výšky príspevku na bývanie len k 1. 1. alebo k 1. 7., preto ten dátum 1. 7. 2001. Skončil som.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Rusnák má doplňujúcu otázku.

Nech sa páči.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem pekne.

Škoda, že nie je tu pán predseda vlády, pretože v septembri na podobnej hodine otázok som mu dal jednu, by som povedal, z aktuálnych otázok, či vláda uvažuje so zvýšením cien plynu. Na to mi bolo povedané, že v tomto volebnom období vláda neuvažuje. To je jedna vec, druhá vec, samozrejme, keď som hovoril, už od 1. 2. došlo k zvýšeniu cien a čo sa týka elektriky, tepla, plynu, nájomného, cestovného, myslím si, že to má väčší dosah na občanov Slovenskej republiky, ako to bolo avizované. Pán podpredseda vlády, myslím si, že aj vy ste hovorili o tom, že zvýšenie cien bude mať dosah zhruba 500 korún na jednu rodinu. Myslím si, že to vôbec nie je pravda a keď ešte dovolíte, rád by som sa zastavil pri zvýšení cien cestovného. Cesta autobusom, a mám konkrétne príklady, ktoré zrejme zazneli aj predtým, napríklad obec Šindliar - Lipovce vzdialenosť 3 km, pre žiakov, keď bol mesačný cestovný lístok 22 korún, teraz je 72 a bolo avizované, že zvýšenie cien bude o 80 percent práve v tejto kategórii. Tak sa pýtam, ako vlastne je so zvýšením cien, a myslím si, že nie je to pravda, to, čo bolo povedané a deklarované, že po zvýšení cien dôjde o 500 korún vo zvýšení nákladov na jednu rodinu.