Štvrtý deň rokovania

45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

2. februára 2001

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram štvrtý rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali títo poslanci: Andrejčák, Ferkó, Fico a Tóthová.

Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe vlády Slovenskej republiky o zásahu Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky a vzniknutých škodách pri likvidácii lesného požiaru v Slovenskom raji a materiálno-technickom zabezpečení útvarov Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky pri likvidácii požia rov.

Do rozpravy sa ústne prihlásili poslanci Andrassy, Juriš, Ambróš, Köteles a Krajči.

Nech sa páči, dávam slovo pánu poslancovi Andrassymu, pripraví sa pán poslanec Juriš.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

Slovensko patrí ku krajinám, ktoré svojím prírodným bohatstvom patria medzi európske, ale aj celosvetové skvosty. Jednou z prírodných dominánt východného Slovenska je Národný park Slovenský raj. Územie Slovenského raja, rozprestierajúce sa v prevažnej miere na území okresu Spišská Nová Ves, bolo vzhľadom na svoje prírodné zvláštnosti a jedinečnosť vyhlásené v roku 1964 za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 bolo toto územie predkategorizované na národný park. Medzi typické fenomény národného parku patria náhorné planiny, hlboké tiesňavy, rokliny či vodopády.

Región Spiša sa z dlhodobého hľadiska počtu požiarov nachádza na nelichotivom poprednom mieste z celoslovenského hľadiska. Za 10 rokov na území okresu vzniklo 369 lesných požiarov, čo je zapríčinené nielen tým, že bezmála 60 % plochy okresu zaberajú lesy, ale aj vysokou návštevnosťou regiónu, zvlášť Slovenského raja, a nezodpovedným prístupom turistov k ochrane prírody. V roku 2000 vzniklo 69 lesných požiarov a bolo zničených 200 ha lesa, čo z hľadiska priamych škôd znamená okolo 130 mil. korún.

Požiare v národných parkoch a v prírodných rezerváciách spôsobujú škody nielen na drevnej hmote, ale najmä na vzácnej a ojedinelej faune a flóre, ktorá sa len veľmi ťažko obnovuje. A je skoro nemožné vyjadriť tieto škody v číslach peňazí. Napríklad dôsledky požiaru, ktorý vznikol v Slovenskom raji v roku 1976 v jednej z najkrajších častí, v rokline Kyseľ, sa prejavujú do týchto dní. Táto najexponovanejšia časť národného parku je aj v súčasnom období po 24 rokoch pre verejnosť stále neprístupná. Podľa názoru odborníkov sa vegetácia zničená požiarom na skalných vápencových podložiach obnoví do pôvodného stavu za 200 - 250 rokov.

Určite máte všetci v živej pamäti, že 23. októbra minulého roku prinášali médiá informácie o tom, že v Národnom parku Slovenský raj, v jednej z jeho najchránenejších lokalít Tri kopce, vznikol rozsiahly lesný požiar. Oheň zasiahol plochu 80 ha a poškodil plochu s rozlohou približne 64 ha. V národnej prírodnej rezervácii Tri kopce bolo zničených 200 ha a vďaka obetavému zásahu požiarnikov a záchranárov sa podarilo zachrániť ďalšiu plochu s rozlohou 226 ha. Na likvidáciu požiaru vo zvlášť zložitom a náročnom teréne sa podieľalo 470 ľudí. Zásah bol výnimočný z hľadiska počtu nasadených síl a prostriedkov, ako aj z hľadiska doby jeho trvania. Zásah jednotiek Zboru požiarnej ochrany, záchranných brigád civilnej ochrany a ostatných zložiek trval od 23. októbra do 3. novembra minulého roku. Lesným požiarom vznikli celkové priame škody vo výške 366 mil. korún. Na druhej strane sa uchránili hodnoty vyčíslené odborníkmi až na hodnotu 1,1 mld. Sk. Likvidácia požiaru za použitia medzinárodnej leteckej pomoci bola svojím spôsobom historická a výnimočná.

Poďakovanie chcem v tejto chvíli vyjadriť nielen zahraničným záchranárom, ktorí bez zdráhania prišli pomôcť svojim slovenským kolegom bojovať s nebezpečným živlom, ale aj vojakom z pluku civilnej ochrany, všetkým požiarnikom z Košického kraja, ako aj pracovníkom štátnych lesov a občanom z obce Hrabušice. Osobitne by sme mali poďakovať veliteľom zásahu Jánovi Barilovi a Vladimírovi Bucovi, ale takisto aj predstaviteľovi štátnej správy a najmä prednostovi Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi Jurajovi Beňovi. Je podľa mňa správne, že aj predseda Národnej rady Jozef Migaš a minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš ocenili na sklonku minulého roka priamych účastníkov likvidácie tohto rozsiahleho požiaru v národnom parku.

Aj požiar v Slovenskom raji ukázal, že na lokalizáciu požiaru v členitom a hornatom regióne je nevyhnutná letecká technika. Ak dnes chceme zachrániť niekoľkomiliardové hodnoty, nenahraditeľné prírodné krásy, je nevyhnutné mať k dispozícii dostatočný počet špičkovej požiarnej techniky, vrtuľníkov, ale aj vyškolených požiarnikov, pilotov na zásah, na likvidáciu požiaru v ťažko dostupnom teréne.

Riešenie otázok zameraných na ochranu života, zdravia a majetku nepochybne patrí medzi prioritné úlohy každej spoločnosti. Okrem úloh, resp. opatrení, ktoré sú v uznesení vlády Slovenskej republiky, som rád, že sa k tomuto uzneseniu, ktoré predložila parlamentu vláda Slovenskej republiky, objavili aj uznesenia z gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. A zvlášť chcem pozitívne hodnotiť tú skutočnosť, že je tam uznesenie, ktorým sa žiada vláda Slovenskej republiky, aby bola predložená koncepcia alebo nový zákon o Hasičskom a záchrannom zbore. Takisto pozitívne hodnotím, že sa žiada, aby vláda Slovenskej republiky v rámci deblokácie dlhu Ruskej federácie voči Slovensku žiadala v tejto deblokácii aj výškovú požiarnu techniku.

A v neposlednom rade je potrebné doriešiť aj otázku, ktorá súvisí s novelou zákona o poisťovníctve, kde by bolo zakotvené ustanovenie, aby poisťovne v Slovenskej republike realizujúce poistenie hmotného majetku proti škodám spôsobených živelnými pohromami a mimoriadnymi udalosťami odovzdávali z tohto poistenia na úhradu nákladov jednotiek Zboru požiarnej ochrany i ďalších jednotiek požiarnej ochrany vecné prostriedky alebo finančné prostriedky na záchranu materiálnych hodnôt pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.

Som rád, že najmä tieto tri body, veľmi dôležité body, na ktoré poukazovali najmä tí, ktorí pracujú dnes v požiarnych zboroch, poukazovali a žiadali, aby sa to pri tejto správe do uznesenia dostalo.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda,

ja som ani nemal faktickú poznámku. Ja som sa vás chcel iba opýtať, prečo je celý parlament obliehaný policajnými zbormi, ako keby sme sa premenili na nejaký "festung". Ale už mi je to teraz celkom jasné. Sedí tu pán minister vnútra Pittner. Takže celé mesto je už u nás...

Predseda NR SR J. Migaš:

Tak dobre, pán poslanec, dobre. To nie je k veci. Dobre, že ste nás upozornili.

Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juriš.

Nech sa páči.

Poslanec A. Juriš:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení hostia,

správa je z odborného hľadiska veľmi dobre vypracovaná. Tu sa jej nedá nič vyčítať. Navrhnuté uznesenia z výborov ako životného prostredia, aj z obrany a bezpečnosti sú dobré a je potrebné ich prijať, no musím povedať, že stále chceme riešiť ako najdôležitejšie - likvidácie požiarov pred prevenciou. Najmä je to najvypuklejšie pri požiaroch vo voľnej krajine.

Požiare vznikajú vo veľmi maličkom podiele z prírodných zdrojov, ako sú napríklad blesky, ale drvivá väčšina požiarov vzniká ľudskou činnosťou, a to buď z nedbalosti, alebo dakedy zámerne zakladaním ohňov. Je to najmä pri vypaľovaní suchej trávy, ale aj pálení zvyškov po ťažbe dreva v lesoch alebo pálení slamy na poliach. Je jasné, že tieto úmyselné zakladania požiarov sú najškodlivejšie, pretože tí ľudia vedome porušujú právne predpisy, ktoré máme. Napríklad zákon o ochrane prírody a krajiny, ale takisto aj protipožiarny zákon tiež nedovoľuje zakladať ohne v prírode ako potrebu napríklad očistiť porast alebo zlikvidovať slamu.

Stále pretrváva nízke právne vedomie občanov, že takýmito akciami poškodzujú životné prostredie a následne môžu poškodzovať aj hospodársky, napríklad les.

Tu treba povedať, že veľká úloha je tu pre masmédiá, najmä pre verejnoprávnu televíziu, verejnoprávny rozhlas, pretože stále pretrváva v mysli človeka, že keď vypáli trávu, tak pohnojí, alebo keď spáli slamu, že spraví dobre. Áno, ušetrí trochu nafty na spracovanie tej slamy, ale v podstate živiny, ktoré by boli zapracované buď cez maštaľný hnoj, alebo priamo len tú slamu, sú preč.

Množstvo a veľkosť požiarov v prírode je závislá od priebehu počasia. V poslednom čase sme svedkami prudkých zmien v počasí, ktoré prináša globálne otepľovanie, to znamená zvýšenie teplôt, nerovnomerné rozloženie zrážok, dlhšie obdobie sucha, prudké zmeny počasia vo veternosti, na druhej strane zase záplavy. Takže je tu predpoklad, že do budúcna týchto požiarov môže byť stále viac.

Preto sa treba pripraviť aj na tú techniku, ale hlavne predpoklad, prevenciu pri vzniku týchto požiarov. Takým požiarom napríklad bol požiar na Záhorí pred niekoľkými rokmi, teraz v Slovenskom raji. V obidvoch prípadoch ide o ihličnaté porasty, ktoré v čase sucha nehoria len na zemi, ale horia aj v korunách stromov. A to sa stalo aj v prípade Slovenského raja, kde prišli aj ľudia o život. Pri silnom vetre a dlhodobom suchom počasí sa hovorí "horí to ako fakľa". Tam potom aj požiarna technika je dosť slabá. Pokiaľ sa na Záhorí dala použiť klasická požiarna technika, ktorú máme, môžem povedať, že často aj zastaralá, opotrebovaná, v Národnom parku Slovenský raj táto technika nemala príliš veľa šancí jednak sa dostať do tohto členitého horského terénu a aj vzhľadom na šírenie toho požiaru. Jediné, čo sa tam uplatnilo, bola letecká technika na hasenie. A trochu tu preto aj dlho trvalo, než sa podarilo zastaviť šírenie požiaru a následne ho likvidovať.

Čím skôr sa začne s likvidáciou požiaru, tým sa rýchlejšie zdoláva a sú menšie náklady, ale čo je dôležité, aj menšie škody. A škoda, ktorá sa vyčíslila na prírode v Národnom parku Slovenský raj, je vysoká, ale aj tak si myslím, že táto suma je malá a v skutočnosti sa ani nedá vyčísliť. Kto pozná Národný park Slovenský raj a pozná aj časť požiaroviska Kyseľ, kde bol požiar pred mnohými rokmi, doteraz sa táto rana nezacelila a ešte sa nezacelí. A dúfam, že aj táto generácia to ešte bude vidieť.

Chcel by som povedať, že v krajine nie sú problémy len požiare, ale aj iné aktivity občanov, a to je znečisťovanie krajiny odpadmi, pytliactvo na poľovnej zveri a rybách, krádeže dreva v lesoch, krádeže na poliach, vo viniciach a sadoch.

Tu chcem povedať, že máme šesť druhov profesionálnych stráží - lesnú, vodnú, poľnú, poľovnú, rybnú a ochrany prírody. Robia to ľudia často s oduševnením, s veľmi malými technickými prostriedkami a najmä s veľmi malými právomocami. Čiastočne sme to upravili pri pytliactve minulý rok pri novele zákona asi v októbri. Ale aj tak, títo ľudia, ktorí to robia, majú veľmi malé právomoci a najmä vo vedomí občanov nemajú taký rešpekt.

Preto by som navrhoval, aby vznikla takzvaná krajinná polícia, ktorá by bola pod gesciou Policajného zboru, mala by všetko technické vybavenie, čo potrebuje v krajine, napríklad vysielačky, ďalehohľady, videokamery. A hneď pri porušovaní hocktorého zákona z tejto oblasti by mohla zasiahnuť. Však jeden poľný strážnik, alebo aj dvaja keď sú, keď tam príde taká organizovaná brigáda na zber zemiakov, tak si nepomôže. Takáto policajná hliadka by si vysielačkou zavolala pomoc. Bolo by to veľmi rýchlo poriešené. To isté je v lesoch, kde sa takto ťaží drevo. Príde nákladné auto s nakladačom, skupina desiatich pilčíkov. Za tri hodiny sú naložení a odchádzajú preč.

Samozrejme, bolo by treba v prvých rokoch trošku viac investícií, vybaviť týchto ľudí, ale navrátilo by sa to, pretože by boli spokojní občania, pestovatelia, vlastníci lesov, vlastníci poľovných a rybných revírov. Myslím, že táto myšlienka by sa do budúcna mohla vylepšiť, zrealizovať a bolo by mnoho-mnoho spokojných občanov.

Čo sa týka tejto správy, myslím, ako som na začiatku povedal, že podporíme tie uznesenia, ktoré sú v návrhu, a že v budúcnosti, aj keď je z hľadiska globálneho otepľovania taká štedrejšia k požiarom, nebudeme krajinami ako Grécko, Taliansko, Španielsko, prípadne Francúzsko a jeho časť Korzika, ktoré každý rok majú veľké lesné požiare. Myslím, že musíme začať od nás, aby sme pripravili také zákony a také materiálno-technické podmienky, aby sme zabránili vzniku požiarov a, keď už vzniknú, aby sme ich čo najskôr likvidovali.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky - pán poslanec Šepták a pán poslanec Hofbauer, ako posledný prihlásený.

Nech sa páči pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Ja by som chcel reagovať na svojho predrečníka a zároveň sa spýtať pána ministra - mám tu pred sebou z tohto materiálu, ktorý teraz preberáme, jednu z posledných strán, ktorá hovorí o tom, čo treba prijať, aby sa takéto nešťastia už neopakovali. Je tu päť bodov, ktoré nechcem čítať, ale hovoria o tom, čo všetko je potrebné prijať. Ja chcem vysloviť poľutovanie nad tým, že zrovna tieto zásadné body sa objavujú v tomto materiáli až na samom konci. A chcel by som sa spýtať pána ministra, ako a kedy sa pokúsi, aby týmito všetkými odporúčaniami, ktoré sú zo života požiarnikov, ktoré by mali napomôcť, aby sa takéto nešťastia neopakovali, kedy sa mu podarí začať ich napĺňať, pretože ak sa nezačneme zaoberať takýmito vecami, ktoré sa skutočne stali a ktoré sme nevedeli vtedy riešiť, môžu nás takéto katastrofy postretnúť i naďalej.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

Poslanec R. Hofbauer:

Ďakujem.

V nadväznosti na vystúpenie môjho predrečníka. Zaoberal sa hodne lesným porastom, ako keby ten mohol za to, že horí. Nechcem bagatelizovať jeho vystúpenie, pretože zrejme tak to nemyslel, ale aj celá správa obchádza to zásadné a principiálne, čo je podstatné - prečo a kde a z akých dôvodov vypukajú tieto požiare, kto je ich iniciátorom. Hypotéza, že to vniklo v dôsledku ťažby lesa súkromného vlastníka, sa neukázala ako preukázaná a ako potvrdená. Nerozumiem vôbec, prečo sa tam uvádza ako možná hypotéza.

Pýtam sa pána ministra, či ako možná hypotéza sa neskúmal faktor nie kvality a stavu lesného porastu, ale kvality a stavu populácie, ktorá v miestach požiarisk alebo v bezprostrednej ich blízkosti žije. Myslím, že pán minister vie, o čom hovorím.

A ďalej ma veľmi zaujíma, z tých šiestich úbožiakov, ktorí zhoreli v požiari, čo tam vôbec hľadali a aký bol ich vek. Boli to voľáki zamestnanci a koho? V akom boli pracovnom pomere, kde boli uvedení, pretože tak, ako bola katastrofa vo Východoslovenských železiarňach pred časom, tak sa zistilo, že medzi tromi zahynutými, ktorí boli slávnostne pochovávaní tuším za prítomnosti pána biskupa, sa nachádzali aj osoby, ktoré nerobili nič iné na území Východoslovenských železiarní, ako kradli železný šrot cez plot. Zaujíma ma aj táto skutočnosť - identity týchto osôb, ktoré pri tomto požiari prišli o život.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš.

Nech sa páči, pán predseda výboru.

Poslanec L. Ambróš:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

výbor pre životné prostredie a ochranu prírody k tomuto bodu zasadal dvakrát z toho dôvodu, pretože tá správa, ktorá nám bola predložená, neobsahovala všetky skutočnosti, o ktorých sme ako poslanci Národnej rady chceli vedieť, a preto sme zasadali ešte včera ráno.

A preto by som si dovolil predniesť návrh na doplnenie uznesenia, ktorý výbor pre životné prostredie schválil:

"1. Žiadame vládu Slovenskej republiky zabezpečiť, aby návrh na postupné zvýšenie počtu funkčných miest v jednotkách Zboru požiarnej ochrany v rokoch 2002 - 2006, konkrétne o 650 príslušníkov, ako aj nákup požiarnej techniky i ďalších vecných prostriedkov v rokoch 2002 - 2004 podľa prílohy číslo 10 k správe vlády Slovenskej republiky o zásahu Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky a vzniknutých škodách pri likvidácii lesného požiaru v Slovenskom raji a materiálno-technickom zabezpečení útvarov Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky pri likvidácii požiarov (tlač 880) boli na uvedené roky zapracované do návrhov štátneho rozpočtu predkladaných na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky ako priority štátneho rozpočtu.

2. Žiadame vládu zabezpečiť, aby návrh na postupné zvýšenie počtu funkčných miest Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v rokoch 2002 - 2006 o 129 zamestnancov vykonávajúcich terénnu monitorovaciu a kontrolnú činnosť na území národných parkov a chránených krajinných oblastí bol na uvedené roky zapracovaný do návrhov štátneho rozpočtu predkladaných na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky ako priority štátneho rozpočtu."

Chcel by som odôvodniť tieto pozmeňujúce návrhy. Ja som tu už hovoril, že za tie roky, odkedy pracuje toto zloženie Národnej rady, sa zo schválených zákonov dotýkalo životného prostredia len 8 zákonov. Nesvedčí to o príliš veľkom záujme nás poslancov ani vlády o životné prostredie. A musím povedať, že keby nebolo došlo k strate na ľudských životoch pri tomto požiari v Slovenskom raji, som presvedčený, že by sa týmto Národná rada nebola zaoberala, pretože aj v čase, v minulom roku, keď sme my boli na poslaneckom prieskume v Slovenskom raji, konkrétne za výrub stromov, nepovolený výrub stromov v národnom parku, tak sa nám ospravedlnil prednosta okresného úradu, že musí ísť na hasenie požiaru v inej lokalite. Tento požiar vtedy v tlači vôbec ani neprebehol s nejakým veľkým významom. Proste nikto si ho nevšímal.

Ako môj kolega Anton Juriš pripomenul, požiare v prírode majú dve základné príčiny, buď sú prírodnej povahy a môžu vzniknúť, ako bolo povedané, najčastejšie po zásahu blesku, alebo sú spôsobené zásahom človeka. V tomto prípade je evidentné, aj keď v správe nemáme udaného vinníka, že išlo o ľudskú činnosť a že išlo o ľudskú nedbalosť.

Tu chcem pripomenúť, že budeme mať záujem, či už ako Zelení, ale aj ako členovia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, aby boli dopracované, či do nového zákona o ochrane prírody, ktorý by mal prísť v tomto roku do parlamentu, alebo do zákona o lesoch, také opatrenia, ktoré by zamedzili činnostiam vedúcim k tomu, aby vznikali takéto veľké požiare.

Ja na rozdiel od pána poslanca Hofbauera nie som si istý, či tento požiar nevznikol vlastne po ťažbe dreva, pretože podľa informácií, ktoré mám zo Správy Národného parku Slovenský raj, práve vypaľovaním zvyškov po ťažbe sa tento požiar rozšíril. Je to bežný technický spôsob likvidácie zbytkov po ťažbe, ktorý my ako Zelení považujeme za veľmi v prírode neprijateľný a nehospodárny, pretože dnes už máme také technológie, ktoré dokážu spracovať aj tieto zbytky po ťažbe, a za odôvodnené považujeme spaľovanie zbytkov po ťažbe len v tom prípade, ak sa likviduje porast, ktorý je silne napadnutý chorobou a ak sa týmto spôsobom má zamedziť šíreniu choroby v lesných porastoch.

Čiže z nášho pohľadu máme záujem o to, aby okrem už dvoch spomenutých zákonov, ktoré sa dostali do návrhu uznesenia Národnej rady, boli zapracované aj do ďalších legislatívnych predpisov také opatrenia, ktoré by vypaľovanie, resp. likvidáciu biomasy v porastoch považovali za závažný trestný čin, a primerane aj k tomuto boli postihovaní ľudia.

Nehovoríme to len preto, že v tomto prípade došlo k strate na ľudských životoch, ale hovoríme to aj preto, pretože došlo k strate, k nenávratnej strate na hodnotách prírodnín, ktoré v Slovenskom raji sú. A pokiaľ neurobíme opatrenia, ktoré takýmto udalostiam zamedzia, tak nám to v budúcnosti naši potomkovia neodpustia.

Čiže chcel by som vás požiadať, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme zapracovali do tohto uznesenia aj tieto dva konkrétne záväzky, ktoré by mali byť minimom nielen technicky, ale aj personálne, a boli vytvorené lepšie podmienky pre to, aby sa predchádzalo takýmto udalostiam a aby sme zabránili aj stratám na ľudských životoch.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu predsedu výboru - pán poslanec Krajči, pán poslanec Hofbauer, ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predseda.

K vystúpeniu pána Ambróša by som chcel povedať, že súhlasím s časťou jeho vystúpenia, ktorá hovorí o likvidácii odpadu, ktorý vzniká pri ťažbe dreva. Samozrejme, zabudol na jednu vec, že tieto technológie sú vo svete už dávno známe a využívajú sa. Len zabudol na jedno, že to stojí nejaké tie koruny a že každá firma, ktorá dnes ťaží v lesoch, má určité problémy s tým, aby si takúto technológiu mohla zakúpiť. Čiže treba prv vytvoriť podmienky na to, aby štát vytvoril podmienky pre podnikateľov, podmienky pre úverovanie, a potom z hľadiska legislatívy zabezpečiť, aby likvidácia odpadu bola robená takýmto spôsobom, pretože dosiaľ sú to len prázdne slová. Odpad sa bude vždy likvidovať spaľovaním, a teda je otázka ako sme schopní zabezpečiť, aby z toho nevznikali požiare.

Pri tej druhej časti, kde hovorí o tom, že pôvodom požiaru bolo spaľovanie odpadu pri ťažbe, by som nemohol potvrdiť jeho slová tak vehementne, ako on hovorí, pretože zo správy vyplýva, že vyšetrovaním zatiaľ nebolo preukázané, z čoho požiar vznikol. Takže kým preukázané nebolo, z čoho požiar vznikol, tak nemôže hovoriť ani kolega na základe toho, čo mu povedal pán Bevilaqua zo Spišskej Novej Vsi ako svoj osobný názor. Takže treba to nechať. Myslím si, že tí, ktorí to vyšetrujú, a vyšetrovateľ veľmi rýchle uzavrie pôvod tohto požiaru a potom budeme múdrejší.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Domnievam sa, že pán poslanec nebol veľmi ďaleko od pravdy, ak vyslovil hypotézu, že požiar vznikol v dôsledku ťažby dreva. Ja sám som bol vo viacerých osadách, okolo ktorých vo vzdialenosti stovky metrov, ak nie kilometre, boli všetky stromy vyrúbané a len dymové kotúče vo vzdialenejších lesných úsekoch dokumentovali, kde sa títo samozvaní výrubcovia lesov momentálne pohybujú a kde si kladú ohníčky. S takouto partiou 20 drevorubačov vianočných stromčekov som sa stretol v masíve Poľany, kde sa tiež bezstarostne zohrievali pri ohníku, pretože bol škaredý a sychravý deň. Domnievam sa, že aj stromy, aj to spaľovanie toho porastu nevzniká ani tak veľmi pri hospodárskej ťažbe, ako skôr pri pytliackej ťažbe. A tu sa tvárime, že také čosi neexistuje. A stále hľadáme čosi, čo nie je alebo čo by sme mali hľadať inde.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Ambróš.

Nech sa páči.

Poslanec L. Ambróš:

Ja, pán poslanec Krajči, som to netvrdil jednoznačne, ja som len povedal, že nemôžeme túto verziu vylúčiť.

A čo sa týka tých opatrení v Slovenskom raji, Národný park Slovenský raj zamestnal 30 strážcov z radov rómskej menšiny, ktorí strážili les, a ďalej zamestnal 20 pracovníkov, ktorí robili výrub stromov na tých lokalitách, ktoré by zalesnením boli stratili na svojej prirodzenej hodnote.

Podľa môjho názoru existujú spôsoby, ako zlúčiť záujem tých, ktorí majú, nazvem to slušne, záujem o individuálnu ťažbu, a zároveň aby sme vedeli zabezpečiť aj ochranu prírody. Na to, samozrejme, treba vytvoriť podmienky. Minulý rok tie podmienky boli vytvorené formou finančných prostriedkov na verejnoprospešné práce. Ale my máme záujem a zato som aj ten návrh dával, aby sa prijali také reálne opatrenia, ktoré by zamedzili vôbec tomu, aby niekto takéto ohniská mohol zakladať.

Ja takisto plne podporujem aj názor pána poslanca Juriša, že ak máme mestské polície, mali by sme mať aj krajinnú políciu, ktorá by mala v kompetencii veľmi tvrdý zásah voči takýmto ľuďom, ktorí by, či už z turistického hľadiska alebo aj z hľadiska, by som povedal, len toho, ako ste to povedali, pán poslanec Hofbauer, vy - aby sa len zohriali -, takéto ohne zakladali.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles.

Nech sa páči.

Poslanec L. Köteles:

Vážená Národná rada,

pán minister,

pán predseda,

začínal by som konštatovaním, že patrím do tej malej skupiny ľudí, ktorí mali možnosť už hasiť lesný požiar, ešte k tomu v horskom teréne, dodal by som, úspešne.

A teraz k prerokovanej správe. Požiar v Slovenskom raji v plnej nahote odhalil jedno pozitívum našich ľudí, ale aj rovnako negatíva v našej spoločnosti. Pri hasení požiaru, ktorý trval skoro 10 dní, sa ukázala až takmer bezhraničná obetavosť ľudí, profesionálnych i dobrovoľných požiarnikov, vojakov civilnej ochrany, ale aj mnohých civilistov.

Paradoxne negatívum spočíva v ľahostajnosti, v nezodpovednosti niektorých jedincov, ktorí, ako sa to stalo pravdepodobne aj v Slovenskom raji, dodal by som, aj každý rok na jar napriek veľkému suchu ľahkovážne narábajú s otvoreným ohňom a vystavujú smrteľnému nebezpečenstvu nielen seba, ale aj mnohých iných.

Udalosti v Slovenskom raji zároveň odhalili aj ďalšiu negatívnu črtu. Zabúdame sa pripravovať na čas núdze, nielen ako jednotlivci, ale, žiaľbohu, aj ako štát. Ukázalo sa to.

Uvádzal by som prípady len z východu. Neboli sme pripravení ani pri povodniach v roku 1996, keď si prívalová voda vyžiadala obete na ľudských životoch a zváľala aj časť rómskych príbytkov v Jarovniciach. Štátny rozpočet s niečím takým nerátal a doslova na kolene sa rodili plány a škody po povodni sa likvidujú dodnes. O pár mesiacov neskôr sa na východnom Slovensku prehnala snehová metelica a všetko zafúkala. O niečo neskôr a odvtedy už viackrát zasa juhovýchod Zemplína postihli veľké povodne. Teraz bol najväčší požiar v národnom parku.

Po každej z týchto pohrôm sa hovorilo, že treba vytvoriť nejaký havarijný fond, nakúpiť techniku. Zvyčajne ostaneme len pri slovách, lebo za systematickú zmenu nemožno označiť kúpu jedného či dvoch nových strojov. Pritom vojaci civilnej ochrany, požiarnici z Košického i Prešovského kraja prišli hasiť Slovenský raj s technikou, ktorá pamätá ešte blahé časy socializmu. Nečudo, že hasiace cisterny, z ktorých najnovšia mala za sebou skoro 10 rokov služby, takú dlhodobú záťaž nezniesli. Aby sme taký rozsiahly lesný požiar vôbec zvládli, Slovensko požiadalo o leteckú pomoc susedov, lebo my disponujeme len jediným vrtuľníkom a sambivakom.

Práve z týchto dôvodov je najvyšší čas, aby sme prehodnotili naše rozhodnutia. Kým v Slovenskej republike v prepočte každý občan dá len 98 korún na požiarnu ochranu, tak na tie isté ciele v Maďarskej republike 240 a v Českej republike až 290 korún investujú občania.

Kým na riešenie týchto nedostatkov sú už aj v spoločnej správe navrhované riešenia, dovtedy podľa môjho názoru nevyriešime ďalší vážny problém - otázku ľudského faktora na základných stupňoch, už aj z toho dôvodu, lebo pri ochrane majetku, zdravia a života občanov v Slovenskej republike má nenahraditeľnú úlohu skoro všadeprítomná dobrovoľná požiarna ochrana, a to napriek tomu, že zo štátnej koncepcie už niekoľko rokov žalostne chýba tento podľa mňa základný článok. A bez finančnej podpory si musia dobrovoľní požiarnici zabezpečiť konštantnú prevenciu pri dodržiavaní protipožiarnych predpisov, likvidovanie menších požiarov, výchovu mladých, občas aj dospelých a osvetovú činnosť, a to napriek tomu, že vo väčšine prípadov majú k dispozícii len fyzicky a morálne beznádejne zastaranú alebo profesionálmi vyradenú techniku, zničené budovy a sklady. Pritom dobre organizovaní, vycvičení a disciplinovaní dobrovoľní požiarnici sú schopní uhasiť už aj v prvých hodinách vzniku požiaru podobné lesné požiare alebo zabrániť ich rozšíreniu.

Ako som to už uvádzal, mal som tú česť ako dobrovoľný požiarnik hasiť podobný lesný požiar. Vtedy, presnejšie v roku 1995, spoločnou silou sme dokázali približne za 6 až 7 hodín vedľa Zádielskej doliny podobný lesný požiar uhasiť. Dodal by som, že tento výkon sme dokázali v takom istom krasovitom horskom teréne ako Slovenský raj, kde sme na miesto požiaru profesionálnu požiarnu techniku ani nedokázali dostať.

Z tohto dôvodu mi dovoľte povedať ako dobrovoľnému požiarnikovi, ktorý v takzvanom teréne vidí a občas aj na vlastnej koži cíti nebezpečenstvo, že v dôsledku absencie finančného, technického a organizačného zabezpečenia sa zrúti celý v minulých desaťročiach dobre vybudovaný systém dobrovoľnej požiarnej ochrany.

Podal by som ďalší doplňujúci návrh na uznesenie Národnej rady.

"Národná rada žiada, aby vláda Slovenskej republiky čím skôr prijala koncepciu na organizačné a finančné riešenie dobrovoľnej požiarnej ochrany v Slovenskej republike."

Zároveň navrhujem, aby vláda Slovenskej republiky okrem poľskej, maďarskej a českej spolupráce, čím skôr vypracovala zásady spolupráce v týchto prípadoch aj s Ukrajinskou republikou.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči.

Nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

Vážený pán predseda,

pán minister,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som aj ja v krátkosti reagoval na predloženú správu vlády Slovenskej republiky o zásahu požiarnej ochrany pri vzniknutých škodách, likvidácii požiaru v Národnom parku Slovenský raj. Teší ma, že ako ten, ktorý tento bod navrhol, aby bol prerokovaný v parlamente, vyvolal diskusiu, a myslím si, že diskusiu opodstatnenú, diskusiu, ktorá vedie k riešeniu záležitostí. Ale hneď musím aj so žiaľom konštatovať, že prečo muselo dôjsť k takému nešťastiu, aby sme sa týmto problémom začali zaoberať. Uhorelo šesť ľudí, ale myslím si, že hrozia ďaleko väčšie škody, pokiaľ nevyriešime tento problém veľmi rýchle. A pokiaľ ho budeme odkladať na ďalšie obdobia, situácia bude čím ďalej, tým viac kritická.

Ja by som chcel povedať, že uznesenie a opatrenia, ktoré sú predložené, sú správne. Chýba mi tam jedno, a to budem potom žiadať doplniť, otázka termínov plnenia týchto uznesení, pretože si myslím, že dnes, v roku 2001, keď ste prešli do tretieho roku svojho vládnutia, ste pre požiarny zbor neurobili nič. A znovu tieto uznesenia, ktoré sú prijímané, nie sú termínované, a teda nebudú môcť byť kontrolované a prenesie sa to znovu do ďalšieho volebného obdobia, kde môže vzniknúť nová politická situácia, a znovu si ten horúci zemiak budú prehadzovať ďalšie vlády tak, aby jednoducho niekto bol zodpovedný.

Samozrejme, chápeme aj situáciu z hľadiska štátneho rozpočtu a priority, ktoré existujú, ale myslím si, že oveľa väčšou prioritou je ochrana ľudských životov a majetku vo vzťahu k požiarovosti, ktorá vzniká, ako, dajme tomu, investovať obrovské finančné prostriedky do nákupu lietadiel, ktoré sa práve chystajú. Takže naozaj treba uvážiť čo skôr.

Chcel by som sa pozastaviť nad tým, ako bola správa vypracovaná. Musím povedať, že správa má svoju kvalitu, je na dobrej úrovni, a musím povedať, že charakterizuje ten stav, ktorý sa nachádza v Zbore požiarnej ochrany. Je tam v tej správe však niekoľko vecí, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť. Bolo tu spomenuté a pochválené, ako požiarnici rýchle reagovali. Dôvodom, prečo sa na požiar nedalo rýchle reagovať, bola zlá technika.

Ale treba si v tej správe pozrieť aj jednu závažnú skutočnosť, že už 23. októbra bolo spozorované dymenie v oblasti Troch kopcov. Toto bolo nahlásené, ale požiar sa začal hasiť až 25. 10. Kto je zodpovedný za obdobie 3 - 4 dní, keď hlásené bolo, že vzniká požiar, a zásah nastal až tak neskoro? Veď tu vystupovali ľudia, ktorí sú v týchto veciach veľmi dobre informovaní, či je to Správa Národného parku Slovenský raj alebo je to Zbor požiarnej ochrany v Spišskej Novej Vsi. Teda keď je taká situácia, treba si to uvedomiť, že treba reagovať oveľa rýchlejšie, pretože začínajúci požiar sa ďaleko rýchlejšie hasí ako požiar, ktorý dosiahne takéto neúmerné rozmery.

Ďalej si treba povedať aj to, že chýba určitá súčinnosť pri likvidácii takýchto havárií medzi jednotlivými rezortmi. Prevláda určitý rezortizmus. Keďže požiarna ochrana patrí pod ministerstvo vnútra, kým sa dospeje k súčinnosti, napríklad s Armádou Slovenskej republiky, uniká určité obdobie, ktoré je veľmi dôležité z hľadiska rýchlosti zásahu. Predsa Armáda Slovenskej republiky má takisto k dispozícii hasiace tanky, má k dispozícii inú techniku, ktorá je pripravená na to, aby mohla byť v takýchto prípadoch nasadená. Treba len veľmi rýchle a operatívne spolupracovať. A práve táto technika v týchto neprístupných terénoch by sa mohla veľmi dobre uplatniť a mohlo by sa predísť značným škodám, ktoré tu vznikali.

Z toho vyplýva, že aj náš systém pri likvidácii havárií živelných pohrôm nie je dostatočne prepracovaný a jednoducho treba hľadať spôsob, ako tieto veci riešiť a ako vytvoriť centrálny krízový štáb, ktorý bude mať právomoci a kompetencie v týchto veciach rozhodovať. A bude to orgán nadrezortný, ktorý bude môcť koordinovať takéto záležitosti.

Keď hovoríme o požiarnej ochrane, musíme si naozaj povedať, že tie škody, ktoré vznikajú, nie sú jednoduché. Na strane tejto správy sa uvádza, že za obdobie rokov 1995 až 1999 vzniklo na Slovensku viac ako 50 tisíc požiarov, pri ktorých boli vyčíslené priame materiálne škody takmer na 3 mld. Sk. Keď si to uvážime, sú to obrovské čiastky, ktoré boli zničené. Ale ešte horšie je, že pri týchto požiaroch prišlo o život 290 osôb a 906 utrpelo rôzne zranenia. Čiže nie je to zanedbateľná skutočnosť, ktorá v súvislosti s touto správou vychádza na povrch. V roku 2000 vzniklo na Slovensku 11 410 požiarov so škodou 1 miliarda a pri týchto požiaroch zahynulo 62 osôb. Čiže keď si to uvážime, sú to skutočne nedozerné škody, ktoré naozaj môžeme riešiť tým spôsobom, že im budeme predchádzať a že vytvoríme podmienky pre Zbor požiarnej ochrany.

Chcem ďalej poukázať aj na to, čo sa na strane 9 v správe spomína, a to je stav materiálno-technického vybavenia jednotiek Zboru požiarnej ochrany, kde sa hovorí, že stav je skutočne alarmujúci, technika v niektorých prípadoch dosahuje 20 a viac rokov - a len zásluhou a obetavou prácou požiarnikov je táto technika ešte schopná vyjsť na zásahy a plniť tie účely, pre ktoré bola vlastne kúpená. Ja poznám týchto ľudí a viem, že ich šikovnosť je naozaj obdivuhodná. A v rokoch, keď som pôsobil ako minister, sme vyradené šesťstotrinástky dali pre požiarne zbory, ktoré si ich prestavali vlastnoručne na záchranné vozidlá pri autonehodách. A ešte dodnes tieto niektoré vozidlá skutočne slúžia svojmu účelu.

Preto je zarážajúce, že nevieme dnes, keď likvidujeme niektoré výzbroje Armády Slovenskej republiky, urobiť súčinnostnú dohodu o prevode niektorej techniky bezodplatne na požiarny zbor s tým, že títo ľudia sú schopní si sami túto techniku v mnohých prípadoch aj opraviť, aj udržiavať a dokonca vedia túto techniku využívať práve v týchto horských terénoch, pretože či už vyprosťovacie tanky, alebo hasiace tanky, alebo obrnené transportéry, alebo niektoré iné pásové vozidlá sú práve prispôsobené na tieto účely. Je jasné, že túto techniku netreba do okresov a regiónov, kde nie sú takéto horské podmienky, kde neprichádza tak často k týmto udalostiam. Ale jednoducho tieto okresy, kde každoročne dochádza k lesným požiarom, by mali byť touto technikou bezodkladne vybavené.

Ďalším zarážajúcim faktom v tejto správe je to, že sa hovorí, že ministerstvo vnútra má len jeden vrtuľník s vakom bambibuket, ktorý vlastne bol nasadený na hasenie tohto požiaru, aj to s určitým odstupom času, a pritom tento jeden vak stojí pol milióna korún. Tak keď si zoberieme, že len Polačkovo Audi stálo 2 milióny, tak sme mohli mať za to 4 vaky. A ďaleko väčšiu úlohu by to splnilo, ako to, že sa jeden prednosta Okresného úradu v Prešove vyváža na Audi. A takýchto prípadov je ďaleko viac. Okrem toho je zarážajúce aj to, že tieto vaky sa nachádzajú v Správe štátnych hmotných rezerv a nebolo toho, ktorý by dal pokyn, aby tieto vaky zo Správy štátnych hmotných rezerv boli uvoľnené a nasadené pri tomto požiari.

Takže znovu sa vraciam k tomu, čo sme hovorili aj na začiatku, že chýba súčinnosť, chýba určitý spôsob prepojenia jednotlivých systémov, záchranárskych systémov na Slovensku.

Už v roku 1996 sa začal pripravovať zákon o integrovanom záchrannom systéme. Dnes sa nachádzate v treťom roku vládnutia a tento zákon ešte dodnes nebol predložený do Národnej rady, tak aby sme ho mohli posúdiť, aby sme ho mohli, by sme ho mohli v praxi realizovať.

Ďalšia vec, ktorá sa v tejto správe objavuje a je zarážajúca, je to, že od roku 1998 bolo vyčlenených 28 mil. amerických dolárov v rámci deblokácie ruského dlhu a bola už podpísaná a uzatvorená dohoda a kúpna zmluva na zakúpenie výškovej techniky pre Zbor požiarnej ochrany. Jej platnosť sa však bez jej realizácie skončila dňom 31. 12. 1998. Treba sa opýtať prečo. Prečo nedošlo k realizácii tejto kúpnej zmluvy? Prečo ruská strana odmietla s touto vládou deblokovať svoje pohľadávky. Miesto toho sa niektorí predstavitelia fotili pred kopami uhlia.

V tejto správe je aj ďaleko viac vecí, ktoré by nás mali viesť k tomu, aby sme sa zamysleli. A treba sa napríklad zamýšľať aj nad tým, že okrem príjmov zo štátneho rozpočtu existujú aj akési mimorozpočtové zdroje. Ja som rád, že sme zákonom prijali opatrenie, podľa ktorého finančné prostriedky zo zákonného poistenia sa rozdeľujú na ministerstve vnútra pre záchranné systémy, ale, žiaľbohu, tieto finančné zdroje sú určené predovšetkým na likvidáciu dopravných nehôd a nedajú sa využívať iným spôsobom.

Preto by sa bolo potrebné zaoberať touto situáciou veľmi vážne a v súčinnosti s poisťovňami, kde je to bežné vo svete, ktoré priamo zodpovedajú za spôsobené škody, hľadať spôsob financovania práve Zboru požiarnej ochrany prostredníctvom týchto poistných fondov a takto zlepšiť technický stav Zboru požiarnej ochrany.

Okrem toho v správe sa uvádza, že pracovníci Zboru požiarnej ochrany vybrali na pokutách ročne alebo vybrali v minulom roku 38 mil. Sk. Aj toto nie je zanedbateľná položka. Žiaľbohu, táto položka sa stáva príjmovou časťou štátneho rozpočtu a nemôže sa použiť práve na nákup tejto techniky. Aj tam je určitá rezerva a bolo by dobré sa tým zaoberať, či by, tak ako v prípade Policajného zboru, časť finančných prostriedkov z pokút nemohla zostať na účely dovybavenia práve technikou zborov požiarnej ochrany.

Takže som veľmi rád, že táto správa vyvolala diskusiu, som veľmi rád, že to, čo sme dlžní požiarnikom, by sme mali v krátkom čase začať veľmi vážne riešiť. A myslím si, že keď sa podarilo vyriešiť i vojakov k spokojnosti, keď sa podarilo vyriešiť policajtov k spokojnosti, tak tých, ktorí nasadzujú svoje životy, to sú požiarnici, by sme mali veľmi rýchle riešiť.

Preto podporujem navrhované uznesenia, ktoré tam vychádzajú, ale chcel by som však doplniť v týchto uzneseniach aj termíny tak, aby tieto uznesenia skutočne mali svoj význam, čiže sa tam hovorí:

"Dokončiť legislatívny proces schvaľovania novej komplexnej právnej úpravy na úseku požiarnej ochrany, a to prijatím zákona o ochrane pred požiarmi a zákona o Hasičskom záchrannom zbore - navrhujem, aby tento akt bol ukončený do júna 2001, tak aby aj požiarnici mohli byť v tomto smere ošetrení.

V bode 3 - zaradiť financovanie potrieb požiarnej ochrany medzi priority štátneho rozpočtu, samozrejme, v roku 2002, skôr to nejde, zaradiť výškovú požiarnu techniku do zoznamu tovarov zaradených do deblokácie už v roku 2001 a vytvoriť podmienky na dofinancovanie výstavby výcvikového areálu Strednej školy požiarnej ochrany ministerstva vnútra v Žiline už v roku 2001."

Takže toto sú len návrhy na upresnenie, ináč súhlasím s tým uznesením, ktoré tam je.

Ďakujem za pozornosť.