Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky - pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Tuchyňa, ako posledný prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Táto správa evokuje aj ďalšie nadväznosti, a to tým skôr, že ministerstvo vnútra je gestorom za systém všetkých záchranných služieb na území Slovenskej republiky od Horskej služby cez Banskú záchranu a všetky ostatné služby, ktoré na to nadväzujú.
Začiatkom vlády tejto vládnej koalície bol zrušený Cestný záchranný systém, ktorý disponoval stovkami špeciálnych vozidiel, osobných automobilov a zabezpečoval nepostrádateľnú činnosť na celej cestnej a diaľničnej sieti Slovenskej republiky. Tento systém bol zrušený takrečeno z nenávisti a následne bol rozprášený. Technika bola rozpredaná a miesto Cestného záchranného systému jeho služby mal zabezpečovať práve požiarny zbor - hasiči. Sú absurdné situácie, keď na miesto dopravných nehôd prichádzajú ťažké hasičské automobily s vodnými delami a s hasiacou technikou, zatiaľ čo tam treba čosi úplne iné. Domnievam sa, že aj toto je jedna z ukážok, že hasičský zbor v našom štáte je preťažovaný úlohami, ktoré mu neprináležia. Nikde v žiadnom vyspelom štáte v Európskej únii sa takýmto spôsobom dopravná nehodovosť nerieši, ale u nás, bohužiaľ, na úkor kvality požiarneho zboru.
Tu by som sa rád dotkol veci, ktorá s tým bezprostredne nesúvisí, a to zlúčenia Policajného zboru ministerstva vnútra so Železničnou políciou. Pán minister, obávam sa, že príde k podobnému stavu v oblasti polície v tejto sfére, ako prišlo v sfére zlúčenia požiarneho zboru, hasičov s Cestným záchranným systémom, keď neprišlo k skvalitneniu obidvoch subsystémov, ale k znefunkčneniu obidvoch subsystémov. A to je obrovská škoda a politická chyba.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Tuchyňa - faktická poznámka.
Poslanec J. Tuchyňa:
Ďakujem za slovo.
Chcem v nadväznosti na pána poslanca Krajčiho opraviť a prípadne doplniť jeho vystúpenie. Treba povedať, že Armáda Slovenskej republiky nemá požiarne tanky, ale má ich Brigáda civilnej ochrany. Takže sú na Slovensku takéto požiarne tanky. Armáda má však iné prostriedky, ktoré bolo možné využiť, sú to predovšetkým chemické vozidlá, ktoré môžu plniť vodu, sú na podvozkoch terénnych vozidiel, bolo možné nimi dopravovať a prípadne ich i používať pri hasení. I na prieseky je možné využiť tanky T-72, ktoré majú buldozérové radlice.
V nadväznosti na problematiku riešenia krízových štábov chcem upozorniť Národnú radu, že zákon o civilnej ochrane stanovuje takéto práva a povinnosti zriaďovať takéto štáby, opakujem, zákon o civilnej ochrane na jednotlivých stupňoch podľa rozsahu katastrofy.
Život nás však presvedčuje, že v praxi tento zákon nie je aplikovaný a využívaný, tak ako pri povodniach, prípadne i snehovej kalamite, tak i v tomto prípade. Prakticky chýbajú termíny prípravy alebo vôbec sa nekoná príprava takýchto štábov na riešenie modelových situácií. Rada obrany štátu od vzniku Slovenskej republiky nevykonala žiadny takýto nácvik a potom, pochopiteľne, i ďalšie stupne dole. Jednotlivé stupne dole, okresy pri povodniach presviedčali o tom, že dokonca nevedia ani, kde majú dokumentáciu, ktorú bolo možné využívať. A nakoniec sa riadili len svojím vlastným umom. Dokumentácia i v roku 1995 v Košiciach nebola využitá.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
hneď na začiatok by som chcel poďakovať pánovi predsedajúcemu, že mi umožnil vystúpiť k tejto problematike, ktorá sa nás zrejme všetkých dotkla.
Národný park Slovenský raj patrí medzi najmenšie na Slovensku, plošnou rozlohou je druhý najmenší, ale je možné povedať, že je jeden z najkrajších. Tak ako už hovoril jeden z pánov poslancov, je charakteristický krasovými planinami, krasovými útvarmi, hlbokými roklinami, jaskyňami, archeologickými pamiatkami, ale aj obrovským a, dalo by sa povedať, priam nevyčísliteľným bohatstvom fauny a flóry. Dokonca sa tam nachádzajú viaceré rastliny, ktoré sa inde na Slovensku nenachádzajú. Preto tento požiar, ktorý v tomto národnom parku vznikol, by sa nás mal všetkých dotknúť a mali by sme sa hlboko zamyslieť nad tým, čo urobiť, aby sa niečo takéto neopakovalo.
Po oboznámení sa s touto správou, nemôžem si pomôcť, napadli ma asi takéto charakteristiky tejto správy - ľudská ľahostajnosť, nezodpovednosť, neodbornosť, nepripravenosť a na záver nepoučiteľnosť.
Začnem tým posledným bodom - nepoučiteľnosťou. My sme už takýto požiar mali na Záhorí v roku 1992. Poučili sme sa? Veľmi nie. V roku 1996 bola havária vo Východoslovenských železiarňach Košice - ľudská nezodpovednosť, ľahostajnosť a, dovolím si tvrdiť, aj neodbornosť. Ak praskne potrubie, z ktorého uniká nebezpečný oxid uhoľnatý, a pritom sa ani neohlási ako havária, ale len ako prevádzková nehoda, a pritom do týchto priestorov chodí viacero ľudí či na osobných alebo nákladných autách a zbadajú sa až potom, keď tam začínajú padať prví mŕtvi, tak ja si nemôžem pomôcť, to je vrchol ľudskej ľahostajnosti, ale potom aj nepoučiteľnosti.
Je pravda, že táto havária sa stala v čase, keď som bol vo vláde Slovenskej republiky a mal som možnosť zúčastniť sa aj niekoľkých rokovaní. A môžem povedať, že nie je možné v takom obrovskom podniku, ako sú železiarne Košice, meditovať o tom, asi aký je nebezpečný obsah CO v ovzduší a či nám uteká hore do ovzdušia alebo či sa hromadí v prízemných častiach. Vrcholom neodbornosti bolo to, že sa uvažovalo s evakuáciou mesta Šaca a dokonca aj Košíc. Pritom monitorovacia stanica, ktorá bola v samotnej Ide, jednoznačne preukázala, že nebezpečné obsahy boli len v nočných hodinách, myslím, to bolo okolo jednej hodiny v noci a len asi jedna hodina. Tá nepripravenosť je aj v tom, že do oblasti havárie nemohli ísť pracovníci nevystrojení.
Tu mi nedá, aby som nespomenul systém, ktorý bol v minulosti zavádzaný a ktorý svojím spôsobom ešte existuje, ale sa nejako nepraktizuje. To je systém civilnej ochrany. Predtým predsa na každom okrese bol štáb civilnej ochrany, boli cvičenia, boli vyhotovené programy, ako zasahovať a čo robiť. A vlastne každý mal vedieť, kde je jeho miesto a čo má robiť.
Ja by som si dovolil uviesť ešte jeden takýto dobrý príklad z odboru baníctva a geológie, kde v Prievidzi bol záchranný štáb, v každom závode, ktorý sa zaoberal banskou činnosťou, boli zabezpečené príslušné dýchacie prístroje a, samozrejme, v banských dielach všade boli vymedzené záchranné cesty a všade sa kontrolovalo. Vždy bolo uvedené, že tie cesty musia byť aspoň dve. A teraz štáby CO na okresoch zrejme poriadne nepracujú a v príslušných inštitúciách ani poriadne nevieme, čo máme robiť, keď sa nebodaj niečo stane.
No a toto, tú určitú ľahostajnosť by som chcel dokumentovať z údajov, ktoré sú uvedené v predloženej správe. Na druhej strane sa uvádza, že požiar bol zistený v podvečerných hodinách 23. októbra. Zrejme keď bol zistený, bol aj niekomu ohlásený. Čo sa robilo celú noc? Na druhý deň ráno pracovníci Lesnej správy zo Spišskej Novej Vsi a zrejme aj zo životného prostredia kontrolovali a nezistili, že niekde horí. Až o 9.40 hodine bolo potvrdené, že na lokalite Krompľa je požiar. Ohlásili to okresnému náčelníkovi požiarnej ochrany. No a keďže zásahová jednotka v tom čase hasila požiar v Rudňanoch, tak museli zvolať druhú jednotku alebo druhú smenu a potom aj s pánom náčelníkom sa išli do Slovenského raja pozrieť, kde to vlastne horí. A tam zistili, že nie je spojenie, že je to ťažko prístupné, a teda museli sa vrátiť znova do Spišskej Novej Vsi a robiť príslušné opatrenia.
Toto pokladám, nehnevajte sa, za vrchol neodbornosti, pretože ak už vedeli lokalitu, kde to horí, stačilo si pozrieť na mapy. A pracovníci štátnej správy, teda Národného parku Slovenský raj z máp museli jasne vyčítať, či sa tam dá dostať alebo nedá dostať, pretože oni by vlastne tie cesty, chodníky mali mať v malíčku.
Toto pokladám, nech sa na mňa nehnevajú ani požiarnici, ale ani štátna ochrana prírody, správa národného parku, za vrchol neodbornosti. A až keď sa toto všetko zistilo, tak od 16.45 hodiny nalietal vrtuľník, ktorý zisťoval rozsah požiaru. Prekristapána, o 9.40 hodiny bolo potvrdené, že tam niečo horí, o 16.45 hodine vzlietne vrtuľník a vtedy sa zistí, že to horí na dvoch hektároch. To by som chcel uviesť ako na potvrdenie tých charakteristík v bodoch, ktoré som uviedol.
Za nezodpovednosť pokladám, samozrejme, aj to, že boli na hasenie tohto požiaru vyslaní pracovníci, ktorí v tom čase vykonávali verejnoprospešné práce, čistili chodníky v Slovenskom raji. Ak by boli poslaní pod odborným dohľadom požiarnikov alebo koniec-koncov aj odborným lesníkom, tak by asi veľmi skoro videli, že to nebezpečie je veľké a že teda sa tam nebudú môcť priblížiť a budú utekať.
Pokladám za vrchol nezodpovednosti niekoho, kto tam poslal Rómov z obce alebo z tej osady Letanovský Mlyn na čistenie lesa, ktorí neboli vedení ľuďmi, ktorí by ich neboli doviedli do toho centra požiaru a boli by ich odtiaľ vyviedli. Samozrejme, smrť šiestich ľudí a medzi nimi dvoch mladých, chlapca a dievčaťa, 16- či 17-ročných, by som pokladal za katastrofu.
No a potom tá nepripravenosť. V každom slušnejšom závode by mali byť urobené rôzne plány, ako riešiť havarijné situácie. A ja som presvedčený o tom, že by to malo byť urobené aj v Národnom parku Slovenský raj. Nedávno sme sa napríklad dočítali, že v jednej rokline, bolo to tiež tam, v oblasti Veľkého Sokola, vytiahli dve mŕtvoly, dvoch mládencov, zhodou okolností z Rožňavy, kde som pôsobil a ktorých som zhodou okolností aj poznal. Boli v rokline, ktorá bola neprístupná. Pracovníci správy Slovenského raja musia poznať, museli poznať terén, či sa tam dá dostať a akým spôsobom je možné hasiť, či tam je voda alebo či tam nie je voda. Tá nepripravenosť je aj v tom, že až po týchto peripetiách sa potom požiadal štáb civilnej ochrany o vyslanie brigády CO z Humenného a zrejme až vtedy sa začalo vážnejšie konať. Nepripravenosť je aj v tom, že nemáme príslušnú techniku, v tomto prípade helikoptéry s tými vakmi, ktoré by dokázali nosiť dostatočné množstvo vody a tento požiar hasiť.
No a teraz, keď sa pozerám na celý tento materiál, tak z toho mi vyplýva, že sa znova nepoučujeme. Nikde som sa tam totiž nedočítal, čo máme robiť, keď sa niečo takéto nebodaj niekde stane, ako sa budeme správať. Sú tam požiadavky na techniku, samozrejme, to treba podporiť, ale nie sú tam opatrenia hlavne z hľadiska životného prostredia.
Chcel by som vysloviť hlavne kritiku na ministerstvo životného prostredia, ktoré sa buď nepodieľalo, alebo veľmi málo podieľalo pri príprave tohto materiálu. Predsa by sa tam mal dať návrh opatrení, čo robiť, keď by došlo k takejto udalosti alebo podobnej udalosti znova. Mohol by tam byť napríklad systém, v mapách vyznačené vodné zdroje, mohli by tam na takýchto ohrozených miestach byť nádrže vody, to by tú prírodu až tak nekazilo, mohla by tam byť určitá sieť vodovodných potrubí, ktorá by umožnila pracovať. A, samozrejme, v závere mi nedá, aby som nepovedal, že aj toto je doklad zlého vzťahu k životnému prostrediu alebo podceňovania životného prostredia.
Naše národné parky patria skutočne k tým najkrajším, čo na svete máme. Týka sa to síce len okrajovo Národného parku Slovenský raj, ale možno ani všetci neviete, že minulý rok nám zaradili dve lokality do Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Jaskyne v Stratenskej hornatine, Dobšinskú ľadovú jaskyňu spolu so Stratenskou jaskyňou, máme zaradené vo Svetovom prírodnom dedičstve. Je to v podstate súčasť národného parku alebo je to na jeho okrajovej časti. Takisto málo ľudí vie, že nám minulý rok zaradili aj mestskú pamiatkovú rezerváciu Bardejov do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jaskyne Slovenského krasu spolu s jaskyňami v Aggteleku ako spoločnú lokalitu máme takisto zaradenú do Svetového prírodného dedičstva. Samozrejme, niekto si môže povedať, že to nič neznamená. Znamená, pretože všetky tieto prírodné útvary a rôzne dedičstvo sa dostávajú do zoznamov. A do našej republiky, na naše Slovensko prichádza veľké množstvo turistov, ktorí sú zvedaví na to, čo to je, a chcú sa na to pozrieť. Ľadových jaskýň na svete máme veľmi málo a v takejto nadmorskej výške, ako je Dobšinská ľadová jaskyňa, ešte menej.
Národný park Slovenský raj má skutočne mnohé neoceniteľné krásy, a preto by bolo treba zdôrazniť, že pozornosť, ktorú venujeme našim chráneným územiam, je veľmi malá. Mať v niektorej správe v tých menších národných parkoch 5 alebo 7 ľudí, to je veľmi málo. V Tatranskom národnom parku, neviem, ich máme 18. To je takisto veľmi málo. A strážcov prírody, ktorí by mohli byť platení a ktorí by mohli vykonávať kontrolu, máme ešte menej, celkove na všetky chránené územia na Slovensku len 28. To sa ťažko dá ustrážiť, kontrolovať, ale, povedal by som aj, robiť prevenciu.
A toto mi práve chýba zo strany ministerstva životného prostredia - tvrdá požiadavka alebo požiadavka na financie, aby bolo možné viac sa venovať týmto skvostom našej prírody a, dalo by sa povedať, nakoniec aj celého kultúrneho a prírodného svetového dedičstva.
Tam by bolo treba, samozrejme, vplývať aj na turistov, ktorí navštevujú tieto lokality. Treba im pripraviť podmienky, teda aby boli vyznačené chodníky, aby boli upozornení na všetko, čo môžu vidieť, aby boli upozornení na to, čo treba chrániť, ale aby tam mali napríklad aj vyčlenené miesta na stanovanie, ale napríklad aj na zakladanie ohňa, pretože si prípadne potrebujú ohriať konzervu alebo niečo také, aj s príslušným bezpečnostným zariadením.
V každom prípade by bolo dobré, aby sme sa z tejto tragédie poučili, aby sme venovali trošku viac pozornosti, samozrejme, ochrane majetku, ochrane životov a zdravia ľudí, ale aby sme väčšiu pozornosť venovali aj ochrane prírodného bohatstva, ktoré máme.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pokiaľ pán poslanec Zlocha uvádzal prítomnosť 17-ročných Rómok a Rómov ako na VPP, tak to sa môžeme iba čudovať, pretože 17-ročný predsa nemôže byť zamestnaný v rámci verejnoprospešných prác. To by som prosil pána ministra, keby túto záležitosť objasnil - čo tam táto mládež robila, či bola zamestnaná alebo čo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tak, panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce vystúpiť pán minister?
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
príspevky, ktoré v rozprave odzneli, dokazujú dve veci.
Po prvé, žiaľbohu, na Slovensku sa vždy musí najskôr niečo stať, až potom sa hľadajú riešenia, pretože od roku 1990 Zbor požiarnej ochrany, či už z úrovne ministerstva vnútra alebo dobrovoľníckej organizácie, neustále upozorňoval všetky vlády, ktoré tu odvtedy, boli na nedostatočné vybavenie. A videli sme to aj na tých príkladoch, ktoré ste vy uvádzali, ktoré i ja poznám, že je to naozaj tak.
Na druhej strane ma teší to, že vaše príspevky sú vlastne v súlade s tým, čo navrhuje vláda vo svojich opatreniach a čo navrhujú aj príslušné výbory. V niektorých smeroch sú dokonca totožné, v niektorých veciach zase sú natoľko extrémne, že ich nebude môcť v tejto chvíli vláda prijať. Ale je to predsa len určitý posun, ktorý ste skonštatovali aj pri preštudovaní tejto správy.
Dovoľte mi teraz k jednotlivým vystúpeniam povedať niekoľko slov.
K návrhu pána poslanca Šimka na presun hlavného podielu nákupu požiarnej techniky na roky 2001 a 2002 treba povedať, že z tabuľky číslo 10, ktorá je prílohou tejto správy, vidno, že práve v tom roku 2002 je najviac finančných prostriedkov uvažovaných, vo výške 284,2 milióna, v roku 2003 potom 250,7 milióna a v roku 2004 potom 240,7 mil. korún. Z toho v tomto roku už vláda uvoľnila na nákup spomínaných 6 cisterien z rezervy vlády 52 mil. korún.
Pokiaľ ide o tie vaky, fakt je, že v čase toho požiaru sme mali k dispozícii len jeden vak a tie dva ďalšie vaky, ktoré boli potom dodané cez štátne hmotné rezervy v čase toho požiaru, jeho vzniku, neboli ešte k dispozícii.
Presun z privatizácie na nákup tejto techniky v roku 2001 je v podstate nereálny, pretože dodávky požiarnych cisterien sú v priemere 9 mesiacov od podpisu zmluvy. Ak k tomu prirátame proces verejného obstarávania, tak to trvá 10 až 12 mesiacov. Uvedené prostriedky nebudú teda k dispozícii skôr ako za 3 - 5 mesiacov, a tým by dodávka nebola realizovateľná v roku 2001.
Pokiaľ ide o vybavenie vrtuľníka na leteckú záchrannú službu, treba povedať, že táto je zabezpečovaná pri iných záchranných akciách, napríklad pri zdravotníckych zariadeniach zmluvami so súkromnými leteckými prepravcami, ktorí majú nielen ruské vrtuľníky, ale aj z produkcie západných krajín. A vláda im však nemôže určovať, aké typy si majú kupovať, keďže ide o súkromné inštitúcie. Na druhej strane môžem povedať, že letecká záchranná služba je aj u nás podporovaná a ministerstvo vnútra každý rok z prostriedkov zo zákonného poistenia motorových vozidiel jej poskytuje od 5 mil. do 14 mil. korún. Na zabezpečenie hasenia požiarov sa uvažuje jednak s nákupom nového vrtuľníka pre letecký útvar ministerstva vnútra z prostriedkov deblokácie, kde to bolo už dohodnuté. Žiaľbohu, vzhľadom na určité nezhody s istým sortimentom deblokačných dodávok sa toto oneskorilo. A ako vyplýva aj z uznesenia vlády k tomuto materiálu, pripravujú sa tiež opatrenia na využitie vrtuľníkov armády.
Vystúpenie pána poslanca Andrassyho bolo v intenciách predloženej správy a podporuje prijatie uznesenia navrhnutého spoločným spravodajcom. Jeho pripomienky možno teda plne akceptovať.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána Juriša, je možné sa stotožniť s jeho názormi, najmä pokiaľ ide o význam prevencie. Predpokladáme, že najmä to bude predmetom opatrení, ktoré prijme ministerstvo pôdohospodárstva v spolupráci s naším ministerstvom a ministerstvom životného prostredia v zmysle úlohy uloženej vládou v uznesení k tejto správe.
Problematický je však návrh pána poslanca Juriša na zriadenie osobitného druhu polície na ochranu prírody v súlade s tými poznatkami, ktoré z iných správ sú vám známe.
Pán poslanec Šepták spomínal, že sú na konci správy logicky uvedené určité návrhy opatrení. Ich realizácia je však v kompetencii viacerých rezortov, preto som aj hovoril o tom, že teraz pripravujeme návrh zákona nielen o Hasičskom zbore, ale aj o integrovanom záchrannom systéme v tomto roku. Vláda, pokiaľ prijme parlament navrhnuté uznesenie, sa návrhom týchto opatrení bude zaoberať a prijme úlohy na ich realizáciu v tom najkratšom možnom čase.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána Hofbauera k usmrteniu 6 občanov, áno, boli rómskej národnosti, z toho dvaja boli neplnoletí. Išlo o občanov, ktorí pracovali v lese v rámci verejnoprospešných prác a po vzniku požiaru boli nasadení na vytváranie ochranných pásov proti ďalšienu šíreniu požiaru. Pravdou však tiež je, že tieto neplnoleté osoby tam boli namiesto svojich rodičov.
K vystúpeniu pána poslanca Ambróša. Pokiaľ ide o návrh na zapracovanie posilnenia materiálno-technického a personálneho vybavenia Zboru požiarnej ochrany, ide o objemy, ktoré sú už v návrhu uznesenia vlády zapracované a ktoré je preto možné akceptovať.
Požiadavka na posilnenie početných stavov správy národného parku je nad rámec predkladaného materiálu, ktorý podľa úlohy zadanej Národnou radou sa mal zaoberať materiálno-technickým vybavením Zboru požiarnej ochrany. A tam je aj ustanovenie o náraste pracovníkov Zboru požiarnej ochrany.
Tá činnosť dobrovoľnej požiarnej ochrany ministerstvom vnútra je veľmi akceptovaná a podporovaná. Aj v tomto roku sme vyčlenili 16 mil. korún na samotné dobrovoľné požiarne zbory, ovšem tieto sú podľa zákona o požiarnej ochrane v prvom rade financované, alebo mali by byť financované, obcami. A je preto na jednotlivých obciach, aký objem finančných prostriedkov vyčlenia pre tieto jednotky.
Pokiaľ ide o organizáciu dobrovoľnej požiarnej ochrany, nemôže do toho vláda vstupovať, lebo je to združenie občanov. A o svojich organizáciách si rozhodujú sami.
K vystúpeniu pána poslanca Krajčiho. Terén, na ktorom vznikol požiar, bol takého charakteru, že žiadne hasiace tanky ani iná vojenská technika našej armády, ale ani hocijakej inej, sa tam nedala podľa odborných názorov použiť.
Na riešenie krízových situácií sú už teraz vytvorené príslušné orgány a to okresné a krajské havarijné komisie a podobne aj havarijná komisia zriadená na ministerstve vnútra. A pokiaľ ide o riešenie povodní, tak sú to povodňové komisie.
Ešte k poznámke pána poslanca Hofbauera. Ministerstvo vnútra žiaden záchranný systém nezrušilo. Zrejme však vám ide o súkromnú akciovú spoločnosť pána Studeniča, kde práve na základe požiadaviek oficiálnych, profesionálnych záchranných služieb sme odňali 80-miliónovú podporu, ktorú dostával, a to z toho dôvodu, ako vlastne táto jeho služba bola zneužívaná.
Pán poslanec vo svojom vystúpení hovoril tiež, že ide o stovky alebo že išlo o stovky vozidiel záchranného systému. Upresňujem to, bolo ich iba 28.
Takže na záver chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí prejavili záujem o zlepšenie činnosti Zboru požiarnej ochrany alebo o to, ako pripravujeme nový zákon hasičov, pretože je to naozaj služba, ktorá melie z podstaty. A myslím si, že tie vaše ocenenia, ktoré ste im vyslovili za ich prácu, sú oprávnené a pripájam sa k nim.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko, hoci mi oznámil, že nie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlasovať budeme až neskoršie, a nie dnes vzhľadom na stav poslancov v snemovni.
Takže budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o prepustení zdravotníckeho, chirurgického a laboratórneho vybavenia do režimu dočasného použitia pre nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia na diagnostické a terapeutické účely s úplným oslobodením od dovozného cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 870, spoločnú správu ako 870a.
Návrh vlády odôvodní pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Roman Kováč.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
ctené dámy,
vážení páni,
jednou z hlavných úloh Slovenskej republiky, ktorá vyplýva z členstva v Rade Európy, je analyzovanie súladu vnútroštátnych právnych noriem s dohovormi Rady Európy a postupné pristupovanie k tým zmluvným dokumentom, ktoré Slovenská republika zatiaľ nepodpísala.
Predložený dohovor o prepustení zdravotníckeho, chirurgického a laboratórneho vybavenia do režimu dočasného použitia pre nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia na diagnostické a terapeutické účely s úplným oslobodením od dovozného cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze a jeho dodatkový protokol bol prevzatý aj do legislatívy štátov Európskej únie. Stal sa súčasťou skríningových tabuliek kapitoly číslo 25 Colná únia, ktoré sú predmetom rokovaní o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie. Slovenská republika ako členský štát Rady Európy mohla dohovor podpísať a následne ho môže ratifikovať ešte pred začatím rokovania v danej kapitole, čím sa zároveň harmonizuje príslušná domáca legislatíva s legislatívou Európskej únie.
Návrh na uzavretie tohto dohovoru bol vypracovaný v spolupráci s colným odborom Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 112 z 1. marca 2000 bol podpísaný dňa 13. septembra v Štrasburgu.
Prijatie uvedeného dohovoru na jednej strane umožní zdravotníckym zariadeniam získať formou bezplatného zapožičiavania zdravotnícke vybavenie, čím sa preklenú kritické obdobia, v ktorých potreba uvedeného vybavenia neočakávane stúpne. Týmto sa taktiež umožní zdravotníckemu personálu zoznámiť sa s novými prístrojmi a ich kvalitou, čo uľahčí rozhodovanie o budúcom možnom nákupe tohto vybavenia.
Na druhej strane sa poskytne možnosť susedným a rozvojovým krajinám oboznámiť sa s kvalitou chirurgických a laboratórnych prístrojov vyrobených v Slovenskej republike, čo by znamenalo významnú podporu marketingových stratégií domácich výrobcov.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto dokumentu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu.
Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyňu Annu Záborskú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným dohovorom.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o prepustení zdravotníckeho, chirurgického a laboratórneho zariadenia do režimu dočasného použitia pre nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia na diagnostické a terapeutickéb účely s úplným oslobodením od dovozného cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil tento návrh Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Obidva tieto výbory prerokovali tento návrh v stanovenej lehote. Citovaným rozhodnutím k uvedenému návrhu ako gestorský výbor bol určený výbor pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh 17. januára a vyslovil s návrhom súhlas.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo tiež prerokoval tento návrh a vyslovil na svojom zasadnutí súhlas. Výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu s Dohovorom o prepustení zdravotníckeho, chirurgického a laboratórneho vybavenia do režimu dočasného použitia pre nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia a diagnostické a terapeutické účely s úplným oslobodením od dovozného cla a iných platieb. Zároveň určil poslankyňu Annu Záborskú, aby predložila túto správu ako spoločný spravodajca na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasťou tejto správy je aj uznesenie, o ktorom po rozprave budeme hlasovať.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa pánov poslancov aj paní poslankýň, či sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pani poslankyni aj pánovi ministrovi.
Budeme pokračovať nasledujúcim bodom, to znamená druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, kde predkladateľom je pán podpredseda Ivan Mikloš, takže...
(Hlasy z pléna.)
Príde, áno, ja viem.
Ale rozmýšľam, či by som nedostal súhlas poslancov a poslankýň Národnej rady na to, aby sme začali rokovať o ďalšom bode, kde za skupinu poslancov odôvodní návrh pani poslankyňa Angelovičová.
Je všeobecný súhlas?
(Súhlasné vyjadrenia z pléna.)
Ďakujem pekne.
Takže nasleduje druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona číslo 222/1996 Z. z.
Návrh zákona máte ako tlač 786, spoločnú správu ako 786a.
Dávam slovo pani poslankyni Angelovičovej, ktorá to odôvodní za skupinu poslancov.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi predložiť odôvodnenie návrhu zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 o matrikách v znení zákona číslo 222/1996 Z. z.
Hneď v úvode chcem uviesť, že skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podpísaná pod návrhom zákona súhlasí s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň chcem pekne poďakovať poslanom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu za prerokovanie a vylepšenie predloženého návrhu zákona v zmysle legislatívnej čistoty. Tiež ďakujem poslancom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky za prerokovanie tohto zákona.
Čo sa týka vecnej podstaty predloženého návrhu zákona, doterajšia právna úprava umožňuje používanie priezviska, a to na základe dohody a spoločného vyhlásenia pred príslušným orgánom verejným viesť matriku alebo príslušným orgánom cirkvi, že priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom, alebo si ponechajú svoje doterajšie priezviská. Prvý spôsob používania priezviska je najviac rozšírený a používaný v podmienkach Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky umožňuje používanie ďalšieho spôsobu uvádzania priezviska. Vychádzame z požiadavky a problému, ktorý existuje v podmienkach Slovenskej republiky. A doterajšia právna úprava ich nerieši. V bežnom živote v určitom profesijnom alebo územnom spoločenstve sa stretávame s prípadmi, keď si osoba vybudovala svoju kariéru a rozhodne sa uzavrieť manželstvo. Postavená je pred problémom - na jednej strane jeden z manželov nechce stratiť svoju identitu, aby nemusel začínať odznova, a na druhej strane druhý z manželov trvá na tom, aby sa jeho priezvisko stalo ich spoločným priezviskom. Navrhovaná právna úprava skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky eliminuje tento prípadný rozpor a umožňuje občanom používať spoločne svoje doterajšie priezvisko s tým, že takéto vyhlásenie nie je možné pri ďalšom uzatvorení manželstva.
Takáto právna úprava rieši aj zákaz opakovaného súhlasného vyhlásenia občanov o spoločnom používaní doterajších priezvisk manželmi. Tento návrh právnej úpravy vychádza, tak ako som čiastočne uviedla, z požiadavky občanov. Ďalej, nadväzuje na úlohy a ciele odboru rovnosti príležitostí a v nemalej miere sa približuje k existujúcim právnym normám v zahraničí.
V návrhu zákona sa upravuje aj používanie týchto priezvisk u detí manželov.
Ďalej, v návrhu je upravené uvádzanie, písanie týchto priezvisk u manželky a manžela. Manžel uvádza priezvisko manželky bez koncovky slovenského prechyľovania ako druhé v poradí a manželka uvádza priezvisko manžela s koncovkou slovenského prechyľovania ako prvé v poradí. Takéto priezviská sa používajú vždy spolu a so spojovníkom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedeného odôvodnenia a odôvodnenia návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie predloženého zákona v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vás úctivo žiadam o jeho podporu a schválenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani poslankyňa, za odôvodnenie návrhu zákona a prosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Petrovi Kresánkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Kresánek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona číslo 222/1996 Z. z. (teda tlač 786), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1 202 zo 14. decembra 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie tohto zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal do dňa 26. januára 2001 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona číslo 222/1996 Z. z. (teda tlač 786), odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi len gestorský výbor, teda Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, uznesením číslo 236 zo dňa 23. januára 2001.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 485 zo dňa 16. januára 2001 vyslovil s návrhom nesúhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov.
Z uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu zo spomenutého dňa 23. januára 2001 uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré nebudem v tejto chvíli podrobnejšie čítať.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie tohto zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy zákon prerokoval na svojom zasadnutí po týchto zasadnutiach príslušných výborov a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie tohto zákona neschváliť a nepokračovať v rokovaní o ňom.
K tomuto stanovisku dospel gestorský výbor na svojom osobitnom zasadnutí v zmysle § 79 ods. 4 písm. e) po opätovnom zvážení stanoviska navrhovateľa, legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj nesúhlasného uznesenia ústavnoprávneho výboru. Takto bolo hlasovaním schválené uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, teda gestorského výboru, a to pod číslom 236a. A toto zasadnutie sa uskutočnilo dňa 30. januára 2001.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Po jej ukončení podám procedurálny návrh, ktorý vyplýva z odporúčania gestorského výboru.