Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brňák. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca, ešte pred tým pani poslankyňa Belohorská a Keltošová. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Myslím si, že do celého tohto okruhu otázok patria aj nielen prieťahy pri vyšetrovaní mnohých trestných činov, ale patrí aj vlastne nedovyšetrená smrť a vražda nášho ministra, poslanca pána Duckého. Takisto pán minister správanie sa celej vlády a nepoviem aj súdnictva, ako aj odborov vyšetrovania dávajú len dôvod všetkým, ktorí tvrdia, že nežijeme v právnom štáte. Nie je možné, aby vláda ukradla ženám kaštieľ a potom v tomto kaštieli mala zasadanie, s týmto kaštieľom podnikala. Pán minister aj vy ako človek znalý práva, ktorý má strážiť dodržovanie tohto práva a dbať na to, aby tu nedochádzalo k trestným činom, ste v tom kaštieli boli na rôznych rokovaniach, je len potom výsmechom, že vaši zamestnanci, prednosta Okresného úradu v Novom meste nad Váhom, respektíve jeho riaditeľ odboru životného prostredia včera poslal na úniu žien list, kde nás žiada, aby sme ako znečisťovatelia ovzdušia sa vyjadrili, ako znečisťujeme kaštieľom v Brunovciach ovzdušie. Tak som sa ich pýtala, či oni vlastne nevedia, že osem kilometrov alebo 10 od ich okresného mesta vlastne vláda ukradla tento kaštieľ. Pripadá mi to, ako keby zlodej ukradol niekomu oblek, ale potom dotyčnému, ktorému ho ukradol, poslal účet za vyčistenie toho obleku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja len doplním to, čo načal pán poslanec Tkáč, je pravdou, že od roku 1994 do takmer konca roku 1996 súdy nevedeli určiť trvalé bydlisko pána exposlanca Černáka, a tým ani príslušnosť daného súdu. Až keď som podala sťažnosť s tým, že ako bývala ministerka práce a sociálnych vecí môžem dať cez všetky azylové domy preskúmať, či pán exminister a exposlanec náhodou nie je bezdomovec, tak potom sa začalo súdne konanie. Podnes nie je skončené, píše sa rok 2001, ale to len tak na osvieženie pamäti.
Chcem upozorniť všetkých poslancov, že 19. marca, koncom marca tohto roku sa bude v monitorovacom výbore v Štrasburgu prerokúvať takzvaná postmonitorovacia správa o stave Slovenska. Je to veľmi závažný proces, pretože ako viete, monitoring Slovenska bol oficiálne ukončený v roku 1999, ale je tam dôvetok, že v určitých oblastiach vrátane súdnictva, nezávislosti súdnej moci oddelenia financovania súdnictva od štátnej správy Slovensko pokrok neurobilo. A zrejme tak ako raportéri konštatujú, bude táto postmonitorovacia správa obsahovať kritické výhrady. Takže na jednej strane môžeme si tu rozprávať perličky z nášho života alebo z okolia, ale na druhej strane by sme sa mali vážne zamyslieť nad tým, čo sme sľúbili pri monitorovacej správe pre dvoma rokmi a čo doposiaľ vláda nesplnila, to znamená absolútne oddelenie súdneho systému od akéhokoľvek vplyvu politických strán a najmä od vplyvu ministerstva spravodlivosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
chcem vysloviť poďakovanie tomuto plénu Národnej rady Slovenskej republiky, že zaradil tento bod na rokovanie tejto schôdze, aj keď si myslím, že jeho obsahu sa nevenuje príliš veľká pozornosť, treba povedať, že je to možno po prvýkrát v tomto volebnom období, keď okrem bodov, keď sa hlasovalo o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi spravodlivosti Čarnogurskému, môžeme niečo povedať aj na tému prieťahy v súdnom konaní ako zúžený problém, ale aj v širšom probléme ako vôbec súčasná a budúca koncepcia súdnej moci a postavenia súdnictva v rámci Slovenskej republiky. Čiže v tomto smere je to skutočne prvá kvalifikovaná možnosť vystúpiť na pôde pléna Národnej rady Slovenskej republiky a pokúsiť sa hovoriť o problémoch súdna moc verzus občania a opačne. Myslím si, že je to téma hodná záujmu nielen poslancov Národnej rady, ale je hodná záujmu aj občanov Slovenskej republiky, pretože treba povedať, že prieťahy v súdnom konaní je niečo, čo začína narastať v našich podmienkach do obludných rozmerov.
Treba povedať, že aj v zmysle medzinárodného dohovoru pre ľudské práva a slobody táto otázka je veľmi citlivo vnímaná a je súčasťou veľmi významného článku, ktorý sa často používa a o ktorom sa často rozhoduje aj na pôde Medzinárodného súdu pre ľudské práva, o ktorom tu už bola reč. Táto otázka prieťahov v súdnom konaní je vnímaná v rámci celého komplexu, ktorý možno nazvať v tomto medzinárodnom meradle ako spravodlivý súdny proces. Občania tých-ktorých štátov treba povedať, že najviac razantne a najväčším rozsahom práve sa obracajú na Medzinárodný súd pre ľudské práva v otázke týchto súdnych prieťahov, pretože skutočne v tejto súvislosti možno hovoriť aj o nedodržaní postupu spravodlivého procesu.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, chcem vás poprosiť, rušíte ma.
Treba povedať, ako uviedol aj pán poslanec Tkáč vo svojom vystúpení, že v súčasnosti počet žiadostí, počet návrhov občanov Slovenskej republiky, ktorí sa obracajú na Medzinárodný súd pre ľudské práva a slobody, neúmerným spôsobom narastá a neviem, nechcem zle prognózovať, ale myslím si, že v súčasnosti Slovenská republika je možno najviac zastúpeným štátom v súvislosti s takto podanými návrhmi v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní pred týmto Medzinárodným súdom pre ľudské práva.
Chcem uviesť, že tie škody, ktoré môžu vzniknúť Slovenskej republike takýmito spormi na Medzinárodnom súde pre ľudské práva, sú významné a sú značné, pretože ak tento Medzinárodný súd pre ľudské práva dá za pravdu, a v mnohých prípadoch tak objektívne musí dať práve občanom toho-ktorého štátu, prispieva to k nie dobrej hodnovernosti daného štátu a dokonca je možné sa v tejto súvislosti domáhať aj finančných nárokov istej materiálnej ujmy, ktorá z toho môže vyplynúť.
Čiže je veľmi dobré, veľmi žiaduce a myslím si, do budúcnosti treba toto vnímať ako akýsi prvý pokus, že nielen na pôde ústavnoprávneho výboru, kde sme na túto tému doteraz hovorili bez potrebného vypočutia zo strany ministra spravodlivosti alebo dotknutého rezortu, že o tom hovoríme tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Téma prieťahov v súdnom konaní veľmi úzko súvisí s témou, o ktorej sme chceli, chceme a zrejme aj budeme chcieť hovoriť práve už na pôde spomínaného ústavnoprávneho výboru. Iste vám je niektorým poslancom známe, ktorí sú predovšetkým členmi tohto výboru, že už v mesiaci apríli 1999 sme iniciovali na pôde tohto výboru, aby zo strany ministerstva spravodlivosti nám bol predložený ucelený koncepčný materiál, ktorý by riešil vlastne koncepciu stabilizácie súdnej moci v rámci Slovenskej republiky do budúcnosti.
Súčasťou tejto koncepcie ako všeobecného materiálu nepochybne je aj otázka prieťahov v súdnom konaní a ich odstránení. Bohužiaľ, musím povedať, že od toho dátumu, od apríla roku 1999 dodnes minister spravodlivosti nepredložil požadovaný materiál, a to napriek viacerým urgenciám, napriek viacerým listom, osobným listom predsedu ústavnoprávneho výboru. Treba kvôli poriadku uviesť, že minister spravodlivosti raz taký pokus urobil a predložil nám kvázi takýto materiál, ale bolo jednoznačne na pôde ústavnoprávneho výboru konštatované, že uvedený predložený materiál nie je koncepčným materiálom o súdnej moci dnes a v budúcnosti, ale že je len akýmsi popisným a analytickým materiálom, ktorý hovorí o súčasnom stave v rámci súdnictva, v rámci Slovenskej republiky, ktorý hovorí iba o tom, aký je nápad vo veciach, aké veci a koľko týchto vecí je doručených na jednotlivé súdy a podobne.
Čiže chcem ešte raz uvítať, že nielen ústavnoprávny výbor, ale aj Národná rada Slovenskej republiky tým, že bol tento bod zaradený, sa má možnosť zaoberať aj touto otázkou, a dovolím si v tejto súvislosti formulovať aj jeden procedurálny návrh, o ktorom chcem dať hlasovať, a keďže zrejme ten základný spôsob hlasovania bude o tom, že berieme na vedomie tieto informácie, ktoré boli prednesené, zároveň navrhujem ako súčasť tohto uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu alebo požiadala vládu Slovenskej republiky, aby v lehote stanovenej Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, teda do 15. 2. tohto roku zabezpečila predloženie koncepcie stabilizácie súdnictva Slovenskej republiky na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem povedať, že táto lehota, ktorá bola stanovená pre ministerstvo spravodlivosti, bola už stanovená a predĺžená možno po tretí alebo po štvrtýkrát a keďže úroveň alebo sila žiadosti ústavnoprávneho výboru ako výboru Národnej rady Slovenskej republiky doteraz ostala nevypočutá, chcem poprosiť poslancov či už vládnej koalície, ale aj opozície, aby podporili tento návrh a aby Národná rada ako kolektívny orgán a ako vyšší orgán, ako je jeden z výborov Národnej rady Slovenskej republiky, zabezpečil nič iné, ale iba materiál, ktorý žiadame v podstate už od apríla roku 1999.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper ako posledný prihlásený do rozpravy.
Poslanec J. Cuper:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
keď poslanci opozície navrhovali tento bod na rokovanie programu Národnej rady Slovenskej republiky, mali na zreteli aj fakt, že čoraz častejšie sa objavujú občania predo dverami tejto snemovne, aby sa obracali na poslancov, možnože nie na poslancov vládnej koalície, ale na poslancov opozície a na pána Fica určite, aby si sťažovali na prieťahy v súdnom konaní. Situácia sa stala neúnosnou. V poslednej dobe už nielen občania, ktorí sa domáhajú výkonu spravodlivosti, ale aj zodpovední funkcionári, teda sudcovia, ktorí vykonávajú spravodlivosť, sa obrátili na výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby zabezpečil na Okresnom súde v Žiline poslanecký prieskum. Pretože práve na tomto súde sa situácia s prieťahmi v konaní stala neúnosnou.
Som veľmi prekvapený prístupom vládnej koalície k tejto problematike. Neviem, kde sa pán Orosz zdržiava túto chvíľu ako predseda výboru, ktorý má zodpovednosť za výkon spravodlivosti na Slovensku, teda za fungovanie súdnej moci, mňa zaráža jeho prístup, možno sa venuje ústavným textom, ktoré pán Kotian v dnešnom SME nazval ako geniálny text, ktorý si zaslúži absolútnu pozornosť, i keď ja si myslím, že zaslúžil by si absolútnu nepozornosť. Takže vyzerá to tak, že nie je tu účasť pána ministra spravodlivosti z toho dôvodu, že je chorý, nie je tu predseda ústavnoprávneho výboru a nie je tu ani väčšina poslancov vládnej koalície. Vyzerá to teda tak, že poslancov vládnej koalície fungovanie súdnej moci, ale najmä prieťahy v konaní, ktoré dopadajú nie ľahkou váhou na občanov Slovenskej republiky, ako to tu prezentoval pán poslanec Tkáč, ale aj poslanec Brňák, jednoducho nezaujímajú.
Ja sa chcem teda vyjadriť v tom zmysle, že za zodpovednosť, na zodpovednosť treba brať teda nielen KDH a ich ministra spravodlivosti pána Čarnogurského, ktorý vniesol nie príliš dobré praktiky do výkonu spravodlivosti, do fungovania súdnej moci, kde sa venuje čisto otázkam politickým a personálnym, nezaujíma ho otázka vybavenia súdov, aby sa urýchlilo konanie. Nezaujímajú ho otázky, ako má fungovať súdna moc. Nezaujímajú ho otázky pracovných podmienok sudcov, nezaujímajú ho otázky zákonných sudcov, na súdoch leží množstvo nevybavených spisov, kde plynú lehoty a kde naozaj občania môžu a zrejme aj prídu o svoje práva, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nie je mysliteľné, aby predseda ústavnoprávneho výboru pán Orosz zakrýval skutočnosť, že na Okresnom súde v Žiline sú problémy. Nie je možné, aby namiesto seriózneho poslaneckého prieskumu, ktorý by na mieste zistil skutkový aj faktický stav, ktorý je potrebné riešiť, sa vypisujú alebo žiadajú správy od ministra spravodlivosti, ktorý je príčinou toho stavu na tom súde, ktorý je. Pán minister zrejme spravodlivosti a jeho úradníci chcú dokázať, že jeho kádrové opatrenia, ktoré urobil na žilinskom okresnom a krajskom súde, ale nielen tam, boli dobré a mali prospieť veci. Ale pravda je taká, že terajší alebo pánom ministrom vymenovaní predsedovia súdov robia také administratívne opatrenia, ktoré majú zlepšiť ich pozíciu ako novovymenovaných predsedov súdov a majú postaviť do nie príliš dobrého svetla ich predchodcov. Ale v konečnom dôsledku to, že sa nevybavujú veci, neprideľujú veci sudcom, dopadne iba na tých, ktorí potrebujú, aby o ich žalobách alebo podaniach na súde bolo rozhodnuté. Preto sa obraciam aj z tejto tribúny na pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby takýto prieskum jednoducho bol poslancami vládnej koalície odhlasovaný, pretože oni majú v ústavnoprávnom výbore väčšinu, aby sa urobilo spravodlivosti zadostač.
Ďalej je potrebné pánovi ministrovi spravodlivosti, aby mu bolo povedané touto snemovnou, že je potrebné riešiť skutočne problémy súdov, a nie pseudoproblémy, nie ich politické a personálne ovládanie, ale vytvárať sudcom podmienky také, aby mohli urýchlene vybavovať súdnu agendu. Je potrebné prideliť dostatočný počet sudcov. Súdnych čakateľov, ktorí skončili sudcovské skúšky na Slovensku je v súčasnom období veľa, myslím si, je ich okolo 50, takže je potrebné, aby pán minister bol viacej bojoval pri zostavovaní štátneho rozpočtu, aby boli uvoľnené prostriedky, aby boli súdy dovybavené, ale nie tým spôsobom, ako sme dostali návrh, ako bude vyzerať výkon spravodlivosti v budúcnosti na Slovensku v súvislosti s novým územnoorganizačným členením, kde sa naopak namiesto toho, aby sa posilnili okresné súdy a krajské súdy personálne, aby sa priebežne mohla vybavovať agenda, aby sa urýchlilo konanie, tak ako to tu bolo spomínané, ako ho žiada Európska únia od Slovenskej republiky, pretože je to súčasťou moderného spôsobu života, moderného spôsobu obchodovania, z ktorého nevyhnutne vznikajú spory a spory je potrebné riešiť urýchlene, aby najmä hospodársky, ekonomický život fungoval rýchlo. Na to pán minister vo svojich návrhoch na reorganizáciu súdnej moci nepamätá, práve naopak.
Vláda v akomsi ošiali redukovať štát, Slovenskú republiku na minimum, aj pán minister spravodlivosti, navrhuje redukovať počet okresných súdov, redukovať počet krajských súdov a už vonkoncom si nemyslím, že prejde ten návrh, ktorý tu predniesol pán predseda Najvyššieho súdu Harabin na to, aby bol zriadený ešte medzistupeň, ktorý v Českej republike bol zriadený, teda aby boli zriadené ešte vrchnostenské súdy, ktoré by rozhodovali o odvolaniach krajských súdov, aby Najvyšší súd nerozhodoval proti svojim vlastným odvolaniam. Toto by bolo v každom prípade žiaduce. Domnievam sa, že by bolo žiaduce nie posilňovať Ústavný súd v Košiciach, tak ako to navrhuje pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz aj s pánom Kresákom vo svojom návrhu novely ústavy, kde navrhujú vytvoriť tri ďalšie miesta ústavných sudcov, pretože ani oveľa väčšie štáty v Európe, ako je Slovenská republika, nemajú viacej ako 10 ústavných sudcov, myslím si, že to je ich osobná záležitosť, majú zrejme predstavu, že sa tam uplacírujú, práve naopak, myslím si, že je potrebné posilniť všeobecné súdnictvo, že je potrebné posilniť Najvyšší súd Slovenskej republiky alebo vytvoriť vrchnostenské dva súdy, ktoré by rozhodovali o odvolaniach krajských súdov.
Také sú návrhy, ktoré by mohli zlepšiť fungovanie súdov Slovenskej republiky, o ktorých je potrebné rozprávať, ale ako vidím, vládna koalícia a jej poslanci záujem o týchto veciach viesť dialóg nemajú záujem.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper bol posledným rečníkom prihláseným do rozpravy.
S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Ošváth. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som ubezpečiť pána rečníka, že aj ako poslanca vládnej koalície ma zaujíma tento problém, ktorý prerokovávame, pretože je veľmi naliehavý, a domnievam sa, že viac ako v politickej rovine, v odbornej rovine, pretože vymáhanie súdnych pohľadávok je skutočne veľmi závažnou témou, ktorou je potrebné sa zaoberať. Chcel by som vyjadriť svoj vlastný názor v tom smere, že okrem odborných zásahov do tejto problematiky je potrebné zväčšiť aj alebo zlepšiť aj prevenciu a kontrolu, pretože sa nemôžem ubrániť svojmu dojmu a názoru, ktorý už dlho zastávam, že najviac brzdí vymáhanie súdnych pohľadávok, ale vôbec celkove súdnictvo zaťažuje predovšetkým korupcia v súdnictve. Môžem uviesť niekoľko prípadov. Pre nedostatok času ťažko by som to vedel stihnúť, ale chcem len poukázať na to, že niektoré prípady sa riešia šesť aj osem rokov a evidentne ide o cieľavedomé a zámerné prieťahy, kde cítiť skutočne, že ide v týchto prípadoch o korupciu. Na druhej strane by som vedel uviesť príklady, môžem aspoň jeden, keďže tu sedia aj kompetentní ľudia, pani doktorka Nemčičová z Komárna dokázala rozhodnúť súd v priebehu jedného dňa. V deň, keď bol podaný na súd návrh, v ten deň rozhodla o tejto veci a hneď sa konalo. Takže niekedy to trvá osem rokov, niekedy jeden deň. Kde je pes zakopaný? Ja hovorím: Do značnej miery v korupcii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper chce využiť možnosť reagovať na vystúpenie pána poslanca Ošvátha.
Máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pán kolega Ošváth, ja chápem, že vy máte záujem, lebo tu sedíte, ale vy nie ste členom ústavnoprávneho výboru, ja som hovoril, že členovia ústavnoprávneho výboru, najmä pán poslanec Zajac, ktorý tak vehementne vždy bojoval v ústavnoprávnom výbore za to, aby bol Lexa posadený do väzenia, ktorý tak vehementne bojuje vždy za to, aby sa naplnili niektoré požiadavky pána ministra spravodlivosti na odvolávanie súdnych funkcionárov alebo ďalšie. Dnes tu nesedí. Nesedí tu ani zástupca maďarskej koalície, ktorý je vo výbore, nesedí tu dokonca ani pán poslanec Ivanko. Takže nie je záujem zo strany vládnej koalície diskutovať o tomto probléme.
Pokiaľ ide o korupciu súdnej moci, pán Ošváth, ja by som to tak nepreháňal. Myslím si, že súdy v Slovenskej republike fungovali a fungujú podľa možností materiálnych i personálnych, ktoré sú poskytované. Že sa vyskytne korupcia, vyskytuje sa v každom štáte, nie je nijaký štátny orgán voči nej imúnny a nikdy nebude nulová, nie je ani v najvyspelejších demokratických štátoch nulová. Ja ju neobhajujem, ja si myslím, že väčšina sudcov funguje alebo pracuje spoľahlivo, pracuje na hranici svojich možností a sú čestní a spravodliví. Nie je možné obviniť všetkých sudcov, že sú jednoducho korupčníci, to tak, pán Ošváth, otázka nestojí. Tí, ktorým sa to dokázalo, boli vždy potrestaní a boli aj z justície vylúčení. V ústavnoprávnom výbore sme sa s nimi zaoberali, zaoberali sme sa s niektorými aj tu. A pokiaľ ide o to, že niekto rozhodne v ten istý deň, no ak, samozrejme, nemal momentálne nápad, tak mohol rozhodnúť, prečo nie?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento bod programu sme prerokovávali ako informáciu pána ministra a pána predsedu Najvyššieho súdu.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k ďalšiemu bodu programu, ktorého predkladateľom za vládu je pán minister Pittner.
Prosím ho, aby odôvodnil
návrh vlády na voľbu sudcov bez časového obmedzenia,
ktorý prerokovávame ako tlač 865.
Prosím pána ministra, aby predniesol stanovisko vlády k návrhu na voľbu sudcov.
Nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia. Skupina piatich sudcov bola 11. februára 1997 zvolená do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie. Na osobnosť sudcu sa kladú náročnejšie požiadavky ako na ostatné profesie. Od sudcu sa vyžaduje nielen vysoká znalosť hmotného a procesného práva, ale aj schopnosť niesť psychickú zodpovednosť za rozhodnutia. Mnohokrát zásadným spôsobom ovplyvnia súkromie a často aj postavenie občanov v spoločnosti.
Je samozrejmé, že verejnosť reaguje aj na stupeň rešpektovania morálnych noriem sudcami a prípadné porušenie citlivo vníma a prísne posudzuje. Všetky tieto skutočnosti sú rovnako dôležité a kvalita rozhodovacej činnosti a správanie sudcu sa posudzujú komplexne za celé štyri roky pôsobenia vo funkcii. K úrovni ich práce sa vyjadrujú nielen predsedovia príslušných súdov, ale aj odvolacie senáty, sudcovské rady a Združenie sudcov Slovenska. Hodnotia kvalitu rozhodovacej činnosti, plynulosť pri prerokúvaní pridelenej veci, výkonnosť s prihliadnutím na náročnosť agendy, ale aj prístup k účastníkom konania a kolegom. Výsledkom je návrh, ktorý obsahuje najdôležitejšie skutočnosti pri rozhodovaní o jednotlivých kandidátoch. Všetci kandidáti pôsobia na okresných súdoch. Možno konštatovať, že s výnimkou jedného prípadu sa vo funkcii sudcu osvedčili.
Vláda Slovenskej republiky predložený materiál schválila dňa 20. decembra 2000 a prijala k nemu uznesenie číslo 1103. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 496 zo 16. januára 2001 súhlasil s návrhom na voľbu sudcov bez časového obmedzenia, a to doktorky Márie Filovej, doktorky Heleny Kožíkovej, magistry Michaely Usačevovej a doktorky Eleny Zaťkovej s tým, že ich odporúča zvoliť verejným hlasovaním.
Vzhľadom na neodporúčajúci návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu doktora Ľubomíra Meška do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, ústavnoprávny výbor rokovanie prerušil za účelom doplnenia návrhu. Štyri kandidátky, ktoré navrhujem zvoliť, spĺňajú predpoklady na výkon funkcie sudcu uvedené v § 34 a § 35 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Voľba navrhovaných kandidátov nezaťaží štátny rozpočet, nakoľko nejde o nových sudcov, ale o plynulé pokračovanie výkonu sudcovského povolania.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, v súlade s navrhovaným uznesením odporúčam zvoliť štyri kandidátky verejným hlasovaním.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu vlády.
Teraz prosím pána poslanca Ivana Šimka, ktorého splnomocnil gestorský ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o prerokovávaní tohto návrhu vlády v ústavnoprávnom výbore, ako aj o odporúčaní ústavnoprávneho výboru.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás najskôr informoval o uznesení ústavnoprávneho výboru, ktorý návrh prerokoval 16. januára 2001. Ide, samozrejme, o tlač 865 - Návrh vlády na voľbu sudcov bez tlačového obmedzenia.
Ústavnoprávny výbor súhlasí s návrhom na voľbu sudcov bez časového obmedzenia, pokiaľ ide o doktorku Máriu Filovú, doktorku Helenu Kožíkovú, magistru Michaelu Usačevovú a doktorku Elenu Zaťkovú. Súhlasí tiež s tým, aby informáciu o výsledku rokovania o návrhu v ústavnoprávnom výbore podal poslanec Ivan Šimko a odporúča zvoliť vymenované štyri sudkyne do funkcie sudcu bez časového obmedzenia verejným hlasovaním. Ďalej sa ústavnoprávny výbor uzniesol prerušiť svoje rokovanie k návrhu na zvolenie doktora Ľubomíra Meška do funkcie sudcu bez časového obmedzenia a ústavnoprávny výbor ďalej požiadal ministra spravodlivosti predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyjadrenie sudcu k zápornému návrhu a informáciu, že sudca nevyužil oprávnenie podľa ustanovenia § 8 ods. 9 zákona číslo 385 z minulého roka o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďalej uložil ústavnoprávny výbor predsedovi výboru vyžiadať stanovisko Rady sudcov Slovenska. Toto stanovisko vyplýva z citovaného zákona z § 9 ods. 1 a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku rokovania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Toľko uznesenie ústavnoprávneho výboru. Aby som to trošku priblížil, 1. januára nadobudol účinnosť zákon o sudcoch a prísediacich, ktorého číslo som pred chvíľkou citoval, a na základe tohto zákona je potrebné, aby sme rokovali už s tým stanoviskom Rady sudcov Slovenska, preto my ho potrebujeme, vláda keď dávala návrh, tak ho ešte vtedy formálne nepotrebovala, lebo v tom období zákon ešte nebol účinný.
Z toho dôvodu, pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby sme, aby sme rešpektovali toto stanovisko ústavnoprávneho výboru a aby sme prerušili po rozprave, samozrejme, naše rokovanie o tomto návrhu vlády, pokiaľ ide o doktora Ľubomíra Meška vzhľadom na to, že tam potrebujeme to vyjadrenie Rady sudcov Slovenska, keďže je tam negatívny návrh zo strany vlády a aby sme rozhodli v rámci tohto terajšieho rokovania len o štyroch návrhoch, kde vláda má pozitívne stanovisko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Budeme postupovať na základe návrhu, ktorý odporúča ústavnoprávny výbor. Po rozprave dám hlasovať o procedurálnom návrhu, tak ako ste ho predniesli.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal iba jednu ústnu prihlášku pána poslanca Cupera. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
ak sme tu hovorili o tom, že pán minister spravodlivosti so svojimi úradníkmi sa sústreďuje predovšetkým na politizovanie a na personálnu prácu, tak prípad sudcu Ľubomíra alebo teda sudcu, ktorý má byť prevolený na čas neurčitý je takým prípadom, kde pán minister poslal tentoraz z objektívnych dôvodov, pretože je chorý, pána vedúceho úradu Lipšica, ktorý priniesol absolútne nedostatočné podklady na to, aby vy ako poslanci Národnej rady, ktorí máte voliť tieto osoby za sudcov na doživotie alebo na čas teda neurčený, máte rozhodnúť bez akýchkoľvek objektívnych podkladov, ktoré by zhodnotili osobu tohto sudcu, ktorý sa uchádza byť sudcom na, až do konca svojho života.
Ja si myslím, že takéto prípady na ministerstve by sa produkovať nemali, že aj vláda Slovenskej republiky by mala pánovi ministrovi Čarnogurskému dôverovať menej a žiadať od neho úplnejšie podklady, pretože tak z právneho, ako aj z morálneho hľadiska ide o závažné rozhodovanie. Ide o rozhodovanie o človeku, ktorý sa uchádza o celoživotné povolanie, ktoré je akýmsi posvätným povolaním, osoba sudcu je v každej spoločnosti vážená. Je to nie ľahká práca, je to práca zodpovedná a nie vďačná, pretože vždy jedna strana, ktorá spor prehrá, nie je náchylná chváliť osobu sudcu. Práve naopak, tá druhá možno viacej.
Z tohto pohľadu vás žiadam, pán minister Pittner, aby ste ako človek, ktorý tu zastupuje pána Čarnogurského, tlmočili naše výhrady celého poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, najmä poslancov, ktorí sedia v ústavnoprávnom výbore, že si želáme, aby pán minister nepolitizoval, aby neškodil vedome ľuďom, ktorí sa uchádzajú o povolanie, a aj v danom prípade, aby dal objektívne posúdiť veci. Ja mám také informácie, že pán Meško bol po príchode na súd neustále prekladaný alebo bola mu predkladaná agenda rôzneho druhu, teda nemal čas dosiahnuť obvyklé zručnosti v rozhodovaní či už trestných vecí alebo občianskoprávnych, alebo obchodných, pretože ide o menší súd, kde teda je málo sudcov a je potrebné, aby sudcovia rozhodovali o všetkých veciach. A posúdiť jeho neschopnosť vzhľadom na to, že nerozhodol v jednom alebo v dvoch prípadoch, tak ako si to predstavujú alebo ako to možno si žiada zákon, alebo predstavy odvolacieho senátu, ešte nemôže byť dôvodom na to, aby sme tu nezvolili niekoho za sudcu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pán spoločný spravodajca. Áno.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Chcem len malú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Cupera. Tu by som chcel upozorniť na to, že pokiaľ ide o dôvody, ako boli uvedené v predkladacej správe, ktorú sme mali v ústavnoprávnom výbore, o dôvody na negatívne stanovisko vlády voči sudcovi Meškovi, tie dôvody boli úplne štandardné, tak ako to bolo aj viackrát v minulosti. Jednoducho tam boli vyjadrenia príslušných odvolacích súdov, boli tam vyjadrenia príslušných sudcovských rád, ale to, čo sa stalo v ústavnoprávnom výbore, a to, čo som zdôraznil aj vo svojom úvodnom slove, je to, že nadobudol účinnosť nový zákon, ktorý stanovuje niektoré ďalšie podmienky, tie podmienky ešte neboli povinnými podmienkami v čase, keď o návrhu rozhodovala vláda, ale sú už povinnými podmienkami v čase, keď rozhodujeme my. Preto došlo k tomu prerušeniu, preto potrebujeme z formálnoprávnych dôvodov návrh, potrebujeme stanovisko Rady sudcov Slovenska.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorého predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán minister vnútra Pittner, a bodom programu je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993, podpísaného Slovenskou republikou v Haagu 1. júna 1999.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 867, spoločnú správu výborov máte ako tlač 867a.
Prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol.
Máte slovo, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci plnenia gestorských úloh členstva Slovenskej republiky v Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného predložilo v roku 1999 vláde návrh na uzavretie Dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993.
Účelom dohovoru je vytvoriť medzinárodný systém spolupráce medzi zmluvnými štátmi pri osvojovaní právne voľných detí z jedného zmluvného štátu do iného zmluvného štátu. Vytvorenie tohto systému má jednak zabezpečiť ochranu práv dieťaťa i jeho rodičov v procese osvojenia, a jednak odstrániť živnú pôdu pre výskyt súkromne organizovaných spravidla právne i morálne problematických medzištátnych osvojení.
Vláda svojím uznesením zo dňa 3. marca 1999 číslo 181 vyjadrila súhlas s uzavretím tohto dohovoru a súčasne poverila ministra spravodlivosti úlohou vytvoriť pracovnú skupinu na prípravu ratifikácie dohovoru zloženú zo zástupcov navrhnutých ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom vnútra, ministrom zdravotníctva, ministrom školstva a ministrom zahraničných vecí. Dohovor bol za Slovenskú republiku podpísaný dňa 1. júna 1999. Pracovná skupina, ktorú minister spravodlivosti vytvoril v máji 1999 na základe komplexného rozboru dohovoru, prijala odporúčania, ktoré boli v novembri 2000 predložené vláde Slovenskej republiky na schválenie spolu s návrhom na ratifikáciu dohovoru Slovenskou republikou. Vláda Slovenskej republiky uznesením z 8. novembra 2000 číslo 914 vyslovila súhlas s ratifikáciou dohovoru i odporúčaniami pracovnej skupiny.
Hlavným záverom pracovnej skupiny bola skutočnosť, že ustanovenia dohovoru nevyžadujú pre ich vykonávanie transformáciu do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky, a preto sa pre ratifikáciu dohovoru Slovenskou republikou nevyžaduje bezprostredné prijatie žiadnych osobitných legislatívnych úprav. Pracovná skupina však v záujme efektívneho vykonávania dohovoru predpokladá do budúcnosti úpravu či doplnenie existujúcej legislatívy. Potreba prijatia takýchto legislatívnych opatrení však bude závisieť aj od konkrétnych praktických skúseností z aplikácie dohovoru orgánmi Slovenskej republiky. Preto vláda predmetným uznesením súčasne uložila zainteresovaným rezortným ministrom zobrať do úvahy odporúčania pracovnej skupiny pri vykonávaní dohovoru v rezorte, ako aj pri novelizácii existujúcej, respektíve tvorbe novej legislatívy v týchto rezortoch.
Vláda Slovenskej republiky ako takzvaný ústredný orgán podľa článku VI dohovoru a ako orgán príslušný na vydávanie osvedčenia podľa článku XXIII dohovoru určila Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Dohovor je súčasťou širšieho acquis communautaire a úloha ratifikovať ho vyplýva aj z opatrení na realizáciu štátnej rodinnej politiky do roku 2000 bod A 2 písm. b) schválených uznesením vlády Slovenskej republiky ku Koncepcii štátnej rodinnej politiky zo 4. júna 1996 číslo 389. Vzhľadom na svoj predmet úpravy má dohovor charakter medzinárodnej prezidentskej zmluvy, a preto sa pred jeho ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Prosím teraz pána poslanca Gašparoviča, ktorého určil ústavnoprávny výbor ako spravodajcu k dohovoru, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovávania tohto návrhu v ústavnoprávnom výbore.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor ma poveril, aby som z obsahu spoločnej správy predniesol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993, podpísaného Slovenskou republikou v Haagu dňa 1. júna 1999 pod tlačou 687.
Túto tlač prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali s tým, že prvé dva výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 20. mája 1993, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporučil prerušiť rokovanie o návrhu a požiadať vládu Slovenskej republiky o predloženie informácie o stave nevynútiteľnosti práva, najmä rodinného práva v rodinnoprávnych veciach s cudzím prvkom.
Túto informáciu navrhol prerokovať na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločne s ratifikáciou Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 20. mája 1993, podpísaného Slovenskou republikou v Haagu. Na základe týchto skutočností a po prerokovaní v gestorskom výbore gestorský výbor odporučil Národnej rade, aby z výsledkov prerokovania a spoločnej správy vyslovila súhlas.
Ďakujem, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.